Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. marec 2025

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 20Cpr/8/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115225365
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Hvizdoš

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2025:3115225365.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Petrom Hvizdošom v spore žalobkyne: A. B. C., nar. X.XX.XXXX,

trvale bytom D. XXX, E. E., právne zastúpená Advokátska kancelária JUDr. Jozef Kováčik, s.r.o., IČO:
47 251 913, so sídlom Horný Šianec 3137, Trenčín proti žalovanému: Trenčianske múzeum v Trenčíne,
so sídlom Mierové námestie 46, Trenčín, IČO: 34 059 199, právne zastúpený Advokátska kancelária
JUDr. Danica Birošová, s.r.o., IČO: 36 837 857, so sídlom Piaristická 46, Trenčín, o neplatnosť skončenia
pracovného pomeru a o náhradu mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh žalovaného na prerušenie konania do skončenia konania o podnete žalovaného na podanie
dovolania ministra spravodlivosti SR pod č.j. S-MSSR-002317/2025 alebo až do skončenia dovolacieho

konania na Najvyššom súde SR začatého na základe dovolania podaného v neprospech žalobkyne
ministrom spravodlivosti SR z a m i e t a.

II. Súd určuje, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané žalobkyni zo strany žalovaného dňa
20.10.2015 pod č. 2015/796 , je n e p l a t n é.

III. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 296,78 Eur spolu s úrokom z

omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 296,78 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia, a to do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

V. Žalobkyňa m á proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 1.12.2015 domáhala, aby súd určil, že okamžité skončenie

pracovného pomeru dané žalobkyni zo strany žalovaného dňa 20.10.2015 pod č. 2015/796 , je neplatné
a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu mzdy vo výške 296,78 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 296,78 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia, a to do troch
dní od právoplatnosti tohto rozsudku. V žalobe uviedla, že žalobkyňa na základe pracovnej zmluvy č.
61/2002 zo dňa 02.04.2002 pracovala u žalovaného v pracovnom pomere na dobu neurčitú ako historik
s miestom výkonu práce E. - E. A. , A. F. XX. Výplatný termín bol dohodnutý v bode 10.4 tejto zmluvy
desiaty deň kalendárneho mesiaca. Dňa 20.10.2015 žalovaný doručil žalobkyni okamžité skončenie

pracovného pomeru č. 2015/796 podľa § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce z dôvodu závažného
porušenia pracovnej disciplíny, keď žalobkyňa úmyselne odcudzila majetok žalovaného. Skutkovo
porušenie pracovnej disciplíny žalovaný bližšie nekonkretizoval, jedine odkázal na uznesenie ORP-
721/1- VYS-TN-2015 zo dňa 17.09.2015, ktorým vyšetrovateľ obvinil žalobkyňu zo spáchania trestnéhočinu sprenevery obrazu A. G. " H. I. C." J., ktorý obraz si žalobkyňa mala nezákonne prisvojiť, vyniesť
z priestorov žalovaného a následne ponúknuť na predaj a predať. Ďalej uviedol, že výzvou č. 2015/738
zo dňa 30.09.2015 žalovaný umožnil žalobkyni vyjadriť sa k skutočnostiam, ktoré vyšetrovateľa viedli

k vzneseniu obvinenia, avšak žalobkyňa vo svojom liste č. 2015/750 zo dňa 02.10.2015 na položené
otázky neodpovedala, ani inak nevysvetlila fakty, na základe ktorých bolo vznesené obvinenie. Taktiež
uviedol, že disponuje detailným záznamom z kamerového systému, ktorý poskytol polícii a na ktorom je
vidno, že dňa 21.08.2015 žalobkyňa odnáša z jeho priestorov prikrytý predmet tvaru obrazu. Žalobkyňa
pri doručení okamžitého skončenia pracovného pomeru sa vyjadrila, že ho považuje za nezákonné a

neplatné a zároveň žalovanému doručila vyjadrenie, v ktorom zopakovala svoje tvrdenie, že okamžité
skončenie pracovného pomeru je neplatné a požadovala, aby bola naďalej zamestnávaná a prideľovaná
jej práca v súlade s pracovnou zmluvou. Žalovaný na jej výzvu nereagoval a od 20.10.2015 žalobkyni
neumožňuje vstup na pracovisko a výkon práce v súlade s pracovnou zmluvou. Žalobkyňa považuje
okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 20.10.2015 za neplatné z dôvodov, že žalovaný
nepreukázal ku dňu skončenia pracovného pomeru závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne

v zmysle § 68 ods. l písm. b/ Zákonníka práce a skutkovo nevymedzil dôvod skončenia pracovného
pomeru v zmysle § 70 Zákonníka práce. Žalobkyňa uviedla, že žiadny obraz dňa 21.08.2015 a ani v inom
termíne z priestorov žalovaného neodniesla a ani žiadny jeho majetok neodcudzila. Odkaz žalovaného
na prebiehajúce trestné konanie a na skutočnosť, že žalobkyňa sa žalovanému ku skutočnostiam
vyšetrovaným v trestnom konaní nevyjadrila nie je pre posúdenie platnosti skončenia pracovného

pomeru právne významný, nakoľko sa nejedná o plnenie si povinností žalobkyne vyplývajúcich z
pracovnej zmluvy v zmysle Zákonníka práce a ani jej takúto povinnosť neukladá žiadny iný právny
predpis. Podľa § 2 ods. 4 Trestného poriadku platí základná zásada trestného konania prezumpcie
neviny. To znamená, že každý proti komu sa vedie trestné konanie sa považuje za nevinného, kým
súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu. V zmysle tejto zásady preto nemôže

žalovaný iba na základe skutočností zistených v trestnom konaní vyvodzovať zodpovednosť žalobkyne
za porušenie pracovnej disciplíny, nakoľko odcudzenie obrazu, jedine od ktorého je možné vyvodzovať
porušenie pracovnej disciplíny žalobkyni v trestnom konaní doposiaľ preukázané nebolo. Žalobkyňa
namietla aj nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru,
nakoľko odkaz na prebiehajúce trestné konanie je nepostačujúci. Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu

mzdy od 20.10.2015 do času kým jej žalovaný neumožní

pracovať v súlade s pracovnou zmluvou zo dňa 02.04.2002. Žalovaný rozhodnutím o plate č. 166/2015
zo dňa 01.07.2015 určil žalobkyni funkčný plat vo výške 836,50 Eur mesačne. Žalobkyňa uplatnila

doposiaľ splatnú náhradu mzdy za obdobie od 20.10.2015 do 31.10.2015 vo výške 296,78 Eur (836,50
Eur : 31 x 11 ).

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril vo svojom podaní zo dňa 20.1.2016. Podľa neho žalobkyňa sa vo svojom
odôvodnení neplatnosti predmetného skončenia pracovného pomeru obmedzila iba na tú okolnosť, že

dôvod,prektorýsňoužalovanýskončilpracovnýpomer,niejedostatočnevymedzený,leboibaodkazuje
na prebiehajúce vyšetrovanie v trestnom konaní, ktoré ešte nie je právoplatne skončené, a preto platí
prezumpcia neviny. Takéto odôvodnenie však nie je dostatočne spôsobilé dosiahnuť nielen prípadnú
neplatnosť právneho úkonu, ale ani nezodpovedá reálnej skutočnosti. Žalovaný v texte okamžitého
skončeniapracovnéhopomerujednoznačneuviedol,čokonkrétnepovažujezaskutok,ktorýpredstavuje

závažné porušenie pracovnej disciplíny, aj kedy, kde a akým spôsobom sa stal. Ide o ten istý totožný
skutok, ktorý nesie aj znaky trestného činu, za ktorý je žalobkyňa trestne stíhaná, a preto nemôže
mať pochybnosť o tom, čo považuje žalovaný za jej obzvlášť závažné porušenie pracovnej disciplíny.
Vzhľadom však na jedinečnosť tohoto skutku, pre ktorý bolo dané okamžité skončenie pracovného
pomeru žalobkyni a ktorý je navyše pre svoju spoločenskú závažnosť súčasne aj trestným činom,

zrejme niet pochýb o tom, ktorý skutok predstavuje porušenie pracovnej disciplíny odôvodňujúce platné
a okamžité skončenie pracovného pomeru. Hoci sa žalobkyňa snaží vo svojej žalobe bagatelizovať
spomínaný odkaz na trestné konanie iba na akýsi odkaz na číslo konania bez ďalšieho, i keď v
skutočnosti tomu tak nie je, tak v podstate je odkaz na trestné konanie uvedený iba podporne k už
dostatočne opisne definovanému skutku čo do miesta, času a spôsobu a môže slúžiť aj na spomínané

odstránenie zdanlivých skutkových nejasností žalobkyne. V zásade aj aplikačná prax pre vymedzenie
okolností, ktoré považuje zamestnávateľ za porušenie pracovnej disciplíny, vyžaduje ich opis aspoň
v podstatných rysoch najmä preto, aby nebol zameniteľný s iným obdobným konaním zamestnanca,
a aby vedel čo sa mu vytýka (R 4/2002, 21Cdo 2374/2000). V pracovnom práve na sankcionovaniedeliktuálneho konania nie je prekážkou prebiehajúce vyšetrovanie v trestnom konaní, pre ktoré platí
namietanáprezumpcianeviny.Vpracovnomprávevšakakonásledokzaporušeniepracovnejpovinnosti
(normy) prichádza iba k sankcii súkromnoprávneho charakteru, a to k rozviazaniu pracovného pomeru,

na rozdiel od verejného trestného práva, kde hrozí vylovenie viny a odsúdenie činu štátom s hrozbou
trestu. Ak však má zamestnávateľ dostatok dôkazov o tom, že nejaké konanie jeho zamestnanca
je porušenie pracovnoprávnych noriem zvlášť závažným spôsobom, nemusí čakať ani na skončenie
trestného konania a môže autonómne od neho postihovať toto konanie tak, ako sa stalo v tejto veci.
Rovnako tak nemusí čakať na právoplatné odsúdenie za úmyselný trestný čin, k čomu zrejme vec

dospeje, aby prípadne realizoval ustanovenie § 68 ods. 1 písm. a) Zákonníka práce. Podozrenie
zo spáchania trestného činu, ktoré síce v duchu prezumpcie neviny zostáva prítomné v trestnom
konaní až do právoplatného uznania viny súdom, však nemožno účelovo stotožňovať s podozrením z
porušenia pracovnej disciplíny v zmysle pracovnoprávnom, tak ako sa nazdáva navrhovateľka. Žalovaný
v tomto smere písomne vyjadril svoje jasné presvedčenie, a nie iba podozrenie, že k predmetnej
skutočnosti zakladajúcej pracovnoprávnu zodpovednosť nepochybne došlo, pričom toto kvalifikoval

ako závažné porušenie pracovnej disciplíny s následkom skončenia pracovného pomeru. Nemožno
súhlasiť s tvrdením, že žalobkyňa nemusela podávať žiadne vysvetlenia zamestnávateľovi vo vzťahu k
jej obvineniu, pretože sa nejednalo o pracovnú záležitosť. Toto by mohlo platiť, ak by skutok podliehajúci
vyšetrovaniu orgánov činných v trestnom konaní spadal do jej mimopracovnej (súkromnej) sféry a
nepodliehal by výkonu jej pracovnej činnosti. V tomto prípade však dopyt žalovaného treba

posudzovať ako príkaz na vykonanie pracovnej úlohy týkajúcej sa jej činnosti na pracovisku, ktorý však
bez objektívnych a relevantných dôvodov odmietla splniť. Odmietnutie vykonať príkaz nadriadeného
zamestnanca je nepochybne zjavným a závažným porušením pracovnej disciplíny. Dovtedajšie funkčné
zaradenie žalobkyne jej protiprávnemu konaniu dodáva vyššiu

mieru zavinenia, nakoľko jej pracovnou náplňou bolo práve takému konaniu akého sa dopustila
zabraňovať a nie naopak sa ho dopúšťať. Pritom aj povaha funkcie a postavenie osoby zamestnanca,
s ktorým sa pracovný pomer má skončiť potom podľa aplikačnej súdnej praxe determinuje výber
spôsobu jeho ukončenia. Potom s ohľadom aj na toto špecifické kritérium, teda pôvodné pracovné
zaradenie žalobkyne bol v tomto prípade zvolený správne ten najprísnejší spôsob okamžitého skončenia

pracovného pomeru. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam nejestvuje právny dôvod vyhovieť žalobe
žalobkyne a je namieste ju ako nedôvodnú zamietnuť.

3. Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 20Cpr 8/2015-33 zo dňa 23.8.2016 bolo konanie podľa §
164 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj "CSP") prerušené do právoplatného

skončenia konania vedeného na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T 51/2016. Predmetom trestného
konania bola obžaloba podaná na žalobkyňu pre zločin krádeže, ktorého sa mala dopustiť tak, že dňa
21.8.2015 v čase o 15:28 hod vyniesla obraz autora A. K. G. L. D. XXXX "H. I. C." M.. J. N. XXXX v
rozmeroch 77 x 66 cm z depozitáru E. A., A. F. XX, E., ku ktorému mala prístup ako zamestnankyňa E.
A. a tento následne dňa 22.8.2015 ponúkla na predaj a vzápätí dňa 26.8.2015 aj predala za sumu 8000

Eur M. O. A. a spôsobila E. A. škodu vo výške 50.000 Eur. V trestnom konaní sa teda riešila otázka,
ktorá mala význam pre rozhodnutie súdu v tejto právnej veci.

4. Po právoplatnom skončení uvedeného trestného konania súd nariadil v tejto právnej veci
pojednávanie. Strany boli na pojednávanie riadne a včas predvolané. Spor bol prejednaný a rozhodnutý

v neprítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného, ktorého neprítomnosť právny zástupca žalovaného
ospravedlnil, nežiadal odročiť pojednávanie. Preto súd s poukazom na ust. § 180 CSP konal vo veci v
neprítomnosti štatutárneho zástupcu žalovaného.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením vyjadrenia žalobkyne k okamžitému skončeniu pracovného

pomeru zo dňa 20.10.2015, náplne práce žalobkyne z č.l. 6, písomného upozornenia žalovaného na
závažné porušenie pracovnej disciplíny zo dňa 16.10.2015, rozhodnutia o plate žalobkyne z č.l. 8,
okamžitého skončenia pracovného pomeru č. 2015/796 zo dňa 20.10.2015, pracovnej zmluvy zo dňa
2.4.2002, vyjadrenie žalovaného k žalobe zo dňa 20.1.2016, obžaloby Okresnej prokuratúry Trenčín zo
dňa 5.5.2016, rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T 51/2016 zo dňa 10.5.2022, právoplatného

dňa 17.10.2024, uznesenia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To 37/2022-586 zo dňa 17.10.2024,
návrhu žalovaného na prerušenie konania zo dňa 10.3.2025, príloh tohto podania z č.l. 75 až 81,
vyjadrenia žalobkyne zo dňa 13.3.2025, príloh tohto vyjadrenia z č.l. 85 až č.l. 87.6. Žalobkyňa pracovala pre žalovaného na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej medzi nimi dňa
2.4.2002 na dobu neurčitú s miestom výkonu práce E. - E. A. , dohodnutým výkonom práce historik,
pričom podľa bodu 10.4. pracovnej zmluvy bol výplatný termín dojednaný na 10. deň kalendárneho

mesiaca. Z náplne práce zo dňa 16.2.2015 vyplýva, že náplňou práce žalobkyne bola o.i. ochrana
a správa zverených zbierkových fondov. Podľa rozhodnutia žalovaného o plate č. 166/2015 zo dňa
1.7.2015 bol funkčný plat žalobkyne s účinnosťou od 1.7.2015 vo výške 836,50 Eur.

7. Z okamžitého skončenia pracovného pomeru vydaného žalovaným, konajúcim jeho štatutárom pod
č. 2015/796 dňa 20.10.2015 a adresovaného žalovanej bolo zistené, že žalovaný dal žalobkyni podľa §
68 ods. 1 písm. b/ zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru z
dôvodu, že podľa informácií z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva PZ v Trenčíne č. ORP-721/1-
VYS-TN-2015 bolo žalobkyni uznesením zo dňa 17.9.2015 vznesené obvinenie zo spáchania trestného

činu sprenevery obrazu A. K. G. L. D. XXXX "H. I. C." M.. J. N. XXXX , ktorý dňa 21.8.2015 nezákonne
vyniesla z priestorov trenčianskeho múzea a následne ho ponúkla na predaj a aj predala , čím
spôsobila žalovanému škodu vo výške 50.000 Eur, teda sa dopustila závažného porušenia pracovnej
disciplíny , keď úmyselne odcudzila majetok žalovaného. V listine žalovaný tiež uviedol, že disponuje
detailným záznamom z kamerového systému, ktorý poskytol polícii a na ktorom je vidno, že dňa

21.08.2015 žalobkyňa odnáša z jeho priestorov prikrytý predmet tvaru obrazu. Na listine je rukou
dopísaná poznámka o prevzatí tejto listiny dňa 20.10.2015 žalobkyňou , jej nesúhlas s dôvodom pre
skončenie pracovného pomeru a nečitateľný podpis.

8. Žalobkyňa v listine adresovanej žalovanému zo dňa 20.10.2015 oznámila žalovanému, že z jej

strany nedošlo k tvrdenému porušeniu pracovnej disciplíny, okamžité skončenie pracovného pomeru
č. 2015/796 zo dňa 20.10.2015 považuje žalobkyňa za neplatné a požiadala žalovaného, aby ju
zamestnával naďalej a naďalej jej prideľoval prácu v súlade s pracovnou zmluvou. V spodnej časti listiny
je odtlačok pečiatky žalovaného, poznámka o prevzatí listiny dňa 20.10.2015 s nečitateľným podpisom.

9. Okresný súd Trenčín vydal dňa 10.5.2022 rozsudok sp. zn. 2T 51/2016, ktorým podľa § 285 písm. a/
Trestného poriadku oslobodil žalobkyňu spod obžaloby pre zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4
písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, že dňa 21.8.2015 v čase o 15:28 hod vyniesla
obraz autora A. K. G. z roku XXXX "H. I. C." M.. J. N. XXXX P. D. XX Q. XX R. z depozitáru E. A., A. F. XX,
E., ku ktorému mala prístup ako zamestnankyňa E. A. a tento následne dňa 22.8.2015 ponúkla na predaj

a vzápätí dňa 26.8.2015 aj predala za sumu 8.000 Eur M. O. A. a spôsobila E. A. škodu vo výške 50.000
Eur, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná. Prokurátor Okresnej
prokuratúry v Trenčíne podal proti rozsudku odvolanie, ktoré zamietol Krajský súd v Trenčíne uznesením
sp. zn. 3To 37/2022-586 zo dňa 17.10.2024 ako nedôvodné. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
17.10.2024.

10. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že trestné konanie, do
skončenia ktorého bolo prerušené toto konanie bolo právoplatne skončené tak, že žalobkyňa bola spod
obžalobyoslobodená.Dôvody,prektoréžalovanýdalžalobkyniokamžitéskončeniepracovnéhopomeru
boli vyvrátené v tomto trestnom konaní. Okamžité skončenie pracovného pomeru je teda neplatné.

Žalobkyňa žalovanému oznámila, že trvá na tom, aby ju ďalej zamestnával, a preto žalobkyni vznikol
nároknanáhradumzdy, ktorúžiadapriznaťvrozsahuzmysležalobnéhopetituajsúrokomzomeškania.
Vzhľadom na uplynutie dôb žalobkyňa nerozširuje žalobu o náhradu mzdy za ďalšie obdobie. Žalobkyňa
chce, aby bola vec čím skôr ukončená a v konaní vydaný rozsudok, pretože celá táto situácia mala na
ňu zlý dopad.

11. Právny zástupca žalovaného sa na pojednávaní pridržal vyjadrení žalovaného doručených súdu v
tejto právnej veci. Nestotožnil sa s tým, že pokiaľ bolo vydané v súvisiacom

trestnom konaní rozhodnutie, ktorým bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby pre trestný čin krádeže,
že by to malo za následok to, že by súd nemusel vykonávať dokazovanie v tomto konaní na
preukázanie toho, či boli alebo neboli naplnené dôvody, pre ktoré bolo žalobkyni dané okamžitéskončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného, t.j. či došlo k tomu, že žalobkyňa odniesla obraz z
depozitu zamestnávateľa. Žalovaný má za to, že žalobkyňa sa dopustila závažného porušenia pracovnej
disciplíny na tom skutkovom základe ako je uvedené v okamžitom skončení pracovného pomeru a túto

skutočnosť nevyvracia ani trestný rozsudok, ktorý bol vydaný v súvisiacom trestnom konaní a ktorým
bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby prokuratúry.

12. Podľa § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme Na pracovnoprávne
vzťahy zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak tento zákon

alebo osobitný predpis 2) neustanovuje inak.

13. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 552/2003 Z.z. ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj
pracovnoprávne vzťahy, ktoré sa do 31. decembra 2003 spravovali zákonom o verejnej službe. Nároky,
ktoré z nich vznikli, a právne úkony urobené pred 1. januárom 2004 sa posudzujú podľa predpisov
platných do 31. decembra 2003.

14. Podľa § 29 ods. 1 , 2 zákona č. 553/2003 Z. z. o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone
práce vo verejnom záujme a o zmene a doplnení niektorých zákonov Ak osobitné predpisy, ktoré sa
vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o mzde, je ňou
plat podľa tohto zákona. Ak osobitné predpisy, ktoré sa vzťahujú na zamestnávateľov a zamestnancov

podľa § 1 ods. 1, obsahujú ustanovenia o priemernom zárobku alebo o priemernej mzde, je ním funkčný
plat podľa § 4 ods. 4 až 6, plat pri výkone inej práce alebo funkčný plat podľa § 30 ods. 3 priznaný
zamestnancovi v čase, keď vznikol dôvod na jeho použitie.

15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce Pracovnoprávne vzťahy zamestnancov pri

výkone práce vo verejnom záujme sa spravujú týmto zákonom, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 68 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce Zamestnávateľ môže okamžite skončiť
pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec
Písm. a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin,

Písm. b) porušil závažne pracovnú disciplínu.

17. Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný
pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel,
najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako

platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.

18. Podľa § 70 Zákonníka práce Okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je

neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.

19. Podľa § 77 Zákonníka práce Neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým
skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ
uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.

20. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo

ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak
zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný
pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo
požadovať,abyzamestnancanaďalejzamestnával.Zamestnávateľjepovinnýzamestnancoviposkytnúť
náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď

oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.21. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací

predpis.

22. Podľa § 164 CSP Ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo
ak súd dal na také konanie podnet.

23. Súd nevyhovel návrhu žalovaného zo dňa 28.2.2025 na prerušenie tohto civilného sporového
konania do skončenia konania o podnete žalovaného na podanie dovolania ministra spravodlivosti SR
pod č.j. S-MSSR-002317/2025 proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To 37/2022 zo dňa
17.10.2024 alebo až do skončenia dovolacieho konania na Najvyššom súde SR začatého na základe
dovolania podaného v neprospech žalobkyne ministrom spravodlivosti SR. Žalovaný predloženým

podnetom žalovaného na podanie dovolania ministra spravodlivosti SR zo dňa 28.2.2025 a doručenkou
od Ministerstva spravodlivosti SR zo dňa 28.2.2025 preukázal, že žalovaný dňa 28.2.2025 podal proti
uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To 37/2022 zo dňa 17.10.2024 podnet na podanie
dovolania ministrom spravodlivosti SR s návrhom na zrušenie citovaného uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne a opätovné rozhodnutie. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 13.3.2025 nesúhlasila s návrhom

na prerušenie konania , poukázala na to, že má právo na rýchlu a účinnú ochranu jej práv , pričom
toto súdne konanie bolo prerušené 8 a pol roka do právoplatného skončenia súvisiaceho trestného
konania a žiadala, aby súd ďalej konal a rozhodol, aby prihliadol na jej právo pokojného života bez
psychického stresu z prebiehajúceho konania. Preskúmaním návrhu žalovaného na prerušenie konania
súd nezistil dôvod na prerušenie konania podľa § 164 CSP. Podnet na podanie dovolania Ministrom

spravodlivosti SR, a ani dovolacie konanie nie sú dôvodom, pre ktorý by súd mal prerušiť predmetné
súdne konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Hoci žalovaný podal
ministrovi podnet na podanie dovolania, netvrdil, žeby na základe jeho podnetu minister spravodlivosti
SR podal dovolanie na Najvyšší súd SR. Je teda zrejmé, že zatiaľ neprebieha žiadne súdne konanie
alebo správne konanie, ktoré musí v zmysle ustanovenia § 164 CSP prebiehať, aby súd mohol vôbec

pristúpiť k úvahe o dôvodnosti prerušenia konania. Zo znenia ustanovenia § 164 CSP použitím slovného
spojenia "súd môže konanie prerušiť" jednoznačne vyplýva, že je na úvahe súdu, aby vzhľadom na
okolnosti prípadu

zvážil, či konanie preruší alebo urobí iné opatrenie, prípadne bude v konaní pokračovať. V danom
prípade je rozhodujúca skutočnosť, že súdne konanie o určenie neplatnosti okamžitého skončenia
pracovného pomeru už bolo prerušené do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Trenčín pod sp. zn. 2T 51/2016 na základe uznesenia tunajšieho súdu zo dňa 23.8.2016. Konanie
bolo prerušené až do 17.10.2024, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Trenčín sp.

zn. 2T 51/2016 zo dňa 10.5.2022 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 3To 37/2022
zo dňa 17.10.2024 a bola definitívne vyriešená otázka podstatná pre rozhodnutie o podanej žalobe. Viac
ako 8 rokov bolo teda konanie prerušené. Ak
by aj podal minister spravodlivosti SR (čo nie je isté, že spraví) dovolanie proti uzneseniu Krajského
súdu v Trenčíne, súd by konanie neprerušil do skončenia dovolacieho konania na Najvyššom súde SR.

Ďalšie prerušenie konania vzhľadom na dobu predchádzajúceho prerušenia konania by nepochybne
zasiahlodoprávažalobkynenato,abybolajejprávnavecprejednanávprimeranejdobebezzbytočných
prieťahov, čo je jednou zo základných zásad civilného sporového konania v zmysle článku 17 CSP ako
aj podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňa tiež dôvodne poukázala na uznesenie Ústavného súdu
SR sp. zn. II. ÚS 220/09-15 zo dňa 2.6.2009. V tomto rozhodnutí ústavný súd prijal právny názor, v

zmysle ktorého dovolacie konanie nie je zákonnou prekážkou postupu konania taxatívne vymedzenou
v § 107 až § 111 OSP, a preto všeobecný súd nemôže nekonať a nerozhodovať vo veci len z dôvodu, že
v súvisiacom spore je začaté dovolacie konanie, a to ani na základe ustanovenia § 109 ods. 2 písm. c)
OSP (teraz § 164 CSP). Z uvedených dôvodov súd výrokom I. zamietol návrh žalovaného na prerušenie
konania.

24.Žalobkyňanapadlaneplatnosťokamžitéhoskončeniapracovnéhopomeruvsúlades§77Zákonníka
práce pred uplynutím zákonnej prekluzívnej lehoty. Žalobu na súd totiž podala dňa 1.12.2015, tedapred uplynutím lehoty 2 mesiacov, ktorá začala plynúť 20.10.2015, kedy mal pracovný pomer okamžite
skončiť.

25. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že medzi nimi bol založený pracovný pomer na základe
pracovnej zmluvy zo dňa 2.4.2002. Na tento pracovnoprávny vzťah dopadal vtedy účinný zákon č.
313/2001Z.z.overejnejslužbe,čojezrejméajzozneniapracovnejzmluvy(body8,9pracovnejzmluvy).
S účinnosťou od 1.1.2004 bol prijatý nový zákon č. 552/2003 Z.z. o výkone práce vo verejnom záujme,
ktorý sa vzťahoval na predmetný pracovný pomer vzhľadom na ust. § 14 ods. 1 zákona č. 552/2003

Z.z.. Zo zhodných tvrdení strán, listinných dôkazov vyplynulo, že žalobkyňa pracovala pre žalovaného
ako zamestnávateľa na pozícií historik s miestom výkonu práce P. E., A. F. J. XX. Z ustanovení § 3
ods. 1 Zákonníka práce a § 1 ods. 4 zákona č. 552/2003 Z.z. vyplýva, že na pracovnoprávne vzťahy
zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme sa vzťahuje Zákonník práce, ak zákon č. 552/2003
Z.z. neustanovuje inak. Jedná sa o subsidiárnu (podpornú) pôsobnosť Zákonníka práce. Keďže zákon č.
552/2003 Z.z. nemá osobitnú právnu úpravu skončenia pracovného pomeru, použijú sa v tomto smere

ustanovenia § 59 a nasl. Zákonníka práce upravujúce skončenie pracovného pomeru.

26. Z predloženého oznámenia o skončení pracovného pomeru zo dňa 20.10.2015 vyplýva, že
žalovaný prejavil vôľu okamžite skončiť pracovný pomer so žalobkyňou z dôvodu, že mala závažne
porušiť pracovnú disciplínu, keď dňa 21.8.2015 mala odcudziť z priestorov žalovaného obraz patriaci

žalovanému. Podmienky pre okamžité skončenie pracovného pomeru sú stanovené v ust. § 68 ods. 1,
ods. 2, § 70 Zákonníka práce. Lehotu na skončenie pracovného pomeru v zmysle § 68 ods. 2 Zákonníka
práce žalovaný dodržal, pretože k odcudzeniu obrazu

malo dôjsť 21.8.2015 a žalovaný dal žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru dňa 20.10.2015,
kedy jej aj bolo doručené, teda žalovaný tento právny úkon vykonal pred uplynutím subjektívnej 2
mesačnej lehoty počítanej od získania vedomosti o dôvode pre skončenie pracovného pomeru ako aj
pred uplynutím jednoročnej objektívnej lehoty počítanej odo dňa, keď tento dôvod vznikol. Bola dodržaná
ajpísomnáformatohtojednostrannéhoprávnehoúkonuvzmysle§70Zákonníkapráce,keďžeokamžité

skončenie pracovného pomeru bolo vyhotovené písomne a podpísané štatutárom žalovaného.

27. Žalobkyňa namietala neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru z dôvodu, že žalovaný
nepreukázal ním tvrdené závažné porušenie pracovnej disciplíny žalobkyne, a z dôvodu, že žalovaný
skutkovo nevymedzil dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru.

28. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobkyne, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
žalovaný nevymedzil dostatočne konkrétne. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol v
písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 20.10.2015 skutkovo vymedzený takým
spôsobom, že je nepochybné, v ktorom konaní žalobkyne spočíva tento dôvod. V texte tejto listiny

je jasne uvedené, že závažné porušenie pracovnej disciplíny u žalobkyne videl žalovaný v tom, že
úmyselne odcudzila majetok žalovaného, ktorý skutok popísal žalovaný v úvode listiny dostatočne,
nakoľko uviedol o aký majetok šlo, kedy a akým spôsobom mala žalobkyňa ho odcudziť, pričom z
odsekov 8 a 9 listiny je zrejmé, že z tohto dôvodu ukončuje žalovaný so žalobkyňou pracovný pomer.
Preto je splnená obligatórna obsahová náležitosť tohto jednostranného právneho úkonu v zmysle § 70

Zákonníka práce.

29. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že prioritne žalobkyňou tvrdený dôvod pre
neplatnosť skončenia pracovného pomeru je v predmetnej veci daný. V zmysle ustálenej judikatúry
súdov (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 173/2006 zo dňa 1.9.2007) ako aj podľa

odbornej literatúry (Zákonník práce, 3. vydanie, 2022, s. 762 - 777: N. G., K. S.) závažné porušenie
pracovnej disciplíny musí zamestnávateľ preukázať a ak ide o zamestnanca, musí byť zavinené aspoň
z nedbanlivosti. Bolo potom povinnosťou žalovaného preukázať, že došlo k závažnému porušeniu
pracovnej disciplíny žalobkyne, pre ktorý žalovaný okamžite skončil pracovný pomer so žalobkyňou,
teda bol povinný preukázať, že žalobkyňa odcudzila predmetný obraz z trenčianskeho múzea a tým

porušila závažne pracovnú disciplínu. Žalovaný však neuniesol dôkazné bremeno v tomto smere.
V súvisiacom trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T 51/2016 bola
prejednávaná obžaloba Okresnej prokuratúry Trenčín podaná na žalobkyňu pre trestný čin krádeže,
ktorého sa mala žalobkyňa dopustiť tak, že dňa 21.8.2015 v čase o 15:28 hod vyniesla obraz autoraA. K. G. z D. XXXX "H. I. C." M.. J. N. XXXX v rozmeroch 77 x 66 cm z depozitáru E. A., A. F. XX,
E., ku ktorému mala prístup ako zamestnankyňa E. A. K. tento následne dňa 22.8.2015 ponúkla na
predaj a vzápätí dňa 26.8.2015 aj predala za sumu 8.000 Eur M. O. A. a spôsobila E. A. škodu vo

výške 50.000 Eur. Žalovaný sa na prebiehajúce trestné konanie pre trestný čin krádeže odvolával priamo
v okamžitom skončení pracovného pomeru. Protiprávne konanie, pre ktoré dal žalovaný žalobkyni
okamžité skončenie pracovného pomeru bolo teda predmetom posudzovania v trestnom konaní.
Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T 51/2016 zo dňa 10.5.2022 bola žalobkyňa oslobodená
spod uvedenej obžaloby pre zločin krádeže. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2024. Z

výrokovej časti rozsudku ako aj z jeho odôvodnenia je zrejmé, že po vykonaní rozsiahleho dokazovania
výsluchom obžalovanej, svedkov A. I. A. (štatutárny zástupca žalovaného), A. P. T., A. U.,

M. O. A. a ďalších, znalca z odboru umelecké diela, znalca z odboru písmoznalectva, prehratím
obrazových záznamov a vykonaním iných dôkazov bola žalobkyňa oslobodená spod obžaloby podľa
§ 285 písm. a) Trestného poriadku z dôvodu, že nebolo dokázané, že sa stal predmetný skutok.

Z odôvodnenia trestného rozsudku vyplýva, že žalobkyňa popierala spáchanie skutku, súd v rámci
hodnotenia vykonaných dôkazov uvádzal, že na kamerových obrazových záznamoch nie je viditeľné,
žeby žalobkyňa vynášala z priestorov múzea predmetný obraz, pričom z výsluchu žalobkyne ako aj
výsluchu niektorých svedkov vyplynulo, že žalobkyňa do priestorov múzea nosila aj svoje osobné veci,
vrátane obrazov. Ani výsluchom svedka M. O.

A., nebolo v trestnom konaní dokázané, že žalobkyňa skutočne odniesla z priestorov múzea predmetný
obraz. Keďže trestný súd skonštatoval, že nebolo dokázané, že sa stal skutok spočívajúci v odnesení
predmetného obrazu žalovaného žalobkyňou z priestorov múzea, nebolo preukázané, že žalobkyňa sa
dopustila tohto konania, pre ktoré žalovaný skončil pracovný pomer so žalobkyňou, majúc za to, že ide
závažné porušenie pracovnej disciplíny.

30. Pokiaľ žalovaný vo vyjadrení k žalobe poukazoval na to, že žalobkyňa nepodala vysvetlenia
zamestnávateľovi vo vzťahu k jej obvineniu, a odmietnutie vykonať príkaz nadriadeného zamestnanca
je nepochybne zjavným a závažným porušením pracovnej disciplíny, súd považoval tieto skutočnosti za
právne nepodstatné pre posúdenie platnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru. Súd sa nimi

ani nezaoberal z dôvodu, že z obsahu okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 20.10.2015 je
nepochybné, že žalovaný pre takéto porušenie pracovnej disciplíny nedal žalobkyni okamžité skončenie
pracovného pomeru. Žalovaný v 3. odseku listiny, ktorým mienil okamžite skončiť pracovný pomer len
uviedol, že vyzýval žalobkyňu výzvou zo dňa 30.9.2015 na vyjadrenie sa k skutočnostiam , ktoré viedli
vyšetrovateľa k vzneseniu predmetného obvinenia a ona mala nesplniť túto výzvu v stanovenej lehote.

Z 8. a 9. odseku okamžitého skončenia pracovného pomeru je nepochybne zrejmé, že žalovaný dal
žalobkyni okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu, že závažne porušila pracovnú disciplínu,
keď úmyselne odcudzila majetok žalovaného.

31. Keďže žalovaný nepreukázal, že žalobkyňa odcudzila obraz žalovaného a že tým závažne porušila

pracovnú disciplínu , nebol daný dôvod podľa § 68 ods. 1 písm. b/ Zákonníka práce pre okamžité
skončenie pracovného pomeru. Jedná sa teda o absolútne neplatné skončenie pracovného pomeru
žalovaným zo dňa 20.10.2015 a preto súd výrokom II. žalobe vyhovel.

32. Nakoľko žalobkyňa vyjadrením k okamžitému skončeniu pracovného pomeru zo dňa 20.10.2015,

ktoré žalovaný prevzal dňa 20.10.2015 žalovanému oznámila, že skončenie pracovného pomeru
považuje za neplatné a že trvá na ďalšom zamestnávaní, vznikol žalobkyni podľa § 79 ods. 1 Zákonníka
práce nárok na náhradu mzdy. Táto náhrada patrí žalobkyni v sume jej priemerného zárobku odo dňa,
keď oznámila žalovanému, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď jej žalovaný umožnil
pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Z tvrdení žalobkyne vyplýva,

že napriek jej oznámeniu, že trvá na ďalšom zamestnávaní, jej žalovaný neumožnil pokračovať v práci a
žalovaný tieto jej tvrdenia nepopieral, preto ich súd považoval za nesporné v zmysle § 151 ods. 1 CSP.
Žalobkyňa uplatnila nárok na náhradu mzdy za obdobie od 20.10.2015 do 31.10.2015 v sume 296,78
Eur a za ďalšie obdobie náhradu mzdy nežiadala priznať, nerozšírila žalobu, čo vyplýva z vyjadrenia
jej právneho zástupcu na pojednávaní. V zmysle § 29 ods. 2 zákona č. 553/2003 Z.z. sa za priemernú

mzdu považuje funkčný plat žalobkyne. Ten bol sporovými stranami dohodnutý od 1.7.2015 vo výške
836,50 Eur mesačne, čo mal súd za preukázané z rozhodnutia o plate zo dňa 1.7.2015. Za uplatnené
obdobie žalobkyňa žiadala priznať náhradu mzdy, ktorá jej podľa jej tvrdenia za uvedené obdobie patrí
vo výške 296,78 Eur. Tvrdenia žalobkyne o výške tohto nároku zauplatnené obdobie žalovaný nijako nepopieral, preto ich súd považoval za nesporné v zmysle § 151 ods.
1 CSP. Z uvedených dôvodov súd podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce vyhodnotil ako dôvodný uplatnený

nárok na náhradu mzdy v sume 296,78 Eur.

33. Zákonník práce v ustanoví § 129 ods. 1 Zákonníka práce preferuje dohodu zamestnávateľa a
zamestnanca o splatnosti mzdy. V danom prípade bola splatnosť mzdy zmluvnými stranami dohodnutá
v pracovnej zmluve zo dňa 2.4.2022 na 10. deň kalendárneho mesiaca. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka

je mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho
mesiaca. S poukazom na ust. § 132 Zákonníka práce splatnosť mzdy je rovnaká aj pre splatnosť náhrady
mzdy (za zložku príjmu zamestnanca, ktorú je povinný zamestnávateľ poskytovať zamestnancovi
treba považovať aj náhradu mzdy). Keďže žalovaný žalobkyni neuhradil náhradu mzdy za obdobie
od 20.10.2015 do 31.10.2015, dostal sa od 11.11.2015 do omeškania so zaplatením náhrady mzdy.
Náhrada mzdy predstavuje peňažné plnenie, a preto sa žalobkyňa podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka dôvodne domáhala zaplatenia úroku z omeškania. S poukazom na ustanovenie § 1
ods. 4 Zákonníka práce sa subsidiárne použijú na pracovnoprávne vzťahy všeobecné ustanovenia
Občianskeho zákonníka. Medzi takéto všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka patria podľa
názoru súdu aj ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka o povinnosti dlžníka zaplatiť
veriteľovi úrok z omeškania v prípade, že dlžník je v omeškaní so splnením peňažného dlhu, pretože

Zákonník práce nemá osobitnú úpravu úrokov z omeškania. Aj z ustálenej judikatúry súdov (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1 Cdo 116/2008 zo dňa 17.12.2009 , uznesenie Ústavného súdu SR sp.
zn. II ÚS 494/2013-9 zo dňa 9.10.2013) vyplýva, že zamestnávateľ dostáva do omeškania s vyplatením
jednotlivých mesačných náhrad mzdy pri neplatnom skončení pracovného pomeru márnym uplynutím
výplatného termínu v nasledujúcom kalendárnom mesiaci, od kedy vzniká zamestnancovi právo na úrok

z omeškania. Žalobkyňa uplatnila úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne. Podľa § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
K prvému dňu omeškania, t.j. k 11.11.2015 bola základná úroková sadzba ECB vo výške 0%, a po
pripočítaní 5% úrok z omeškania predstavuje 5% ročne. Preto patrí žalobkyni nárok na túto zákonnú

sankciu v sadzbe 5% ročne zo sumy 296,78 Eur od 11.11.2015 do zaplatenia. Nad rozsah 5% ročne
nebol uplatnený úrok z omeškania dôvodne.

34. Z uvedených dôvodov súd výrokom III. zaviazal žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobkyni náhradu
mzdy v sume 296,78 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 296,78 Eur od 11.11.2015

do zaplatenia a výrokom IV. žalobu vo zvyšku nároku na úrok z omeškania zamietol. Lehotu na plnenie
súd určil do 3 dní od právoplatnosti rozsudku podľa § 232 ods. 3 CSP.

35. Súd nevykonal podľa návrhu žalovanej strany dokazovanie pripojením spisu Okresného súdu
Trenčín sp. zn. 2T/51/2016 za účelom oboznámenia jeho častí, a to kúpnej zmluvy zo dňa 26.8.2015,

zápisnice o výsluchu M. A., prehratia kamerových obrazových záznamov zo dňa 21.8.2015 a zo
dňa 28.8.2015 a ani výsluch žalobkyne. Žalovaný vykonanie týchto dôkazných prostriedkov navrhol
oneskorene až na pojednávaní, hoci ich mohol navrhnúť skôr, a to v prípade výsluchu žalobkyne už vo
vyjadrení k žalobe, a v prípade ostatných dôkazných prostriedkov najneskôr dňom 17.10.2024, keďže
trestné konanie vedené na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 2T/51/2016 bolo právoplatne skončené

dňom 17.10.2024, pričom k tomuto dátumu všetky navrhnuté dôkazné prostriedky už existovali, teda
boli obsahom

spisuztohtotrestnéhokonania.Dňa19.2.2025boložalovanémudoručenépredvolanienapojednávanie
v tejto právnej veci. Žalovaný mal teda dostatok času na navrhnutie uvedených dôkazných prostriedkov

tak, aby ich súd mohol zabezpečiť na vytýčenom pojednávaní za účelom ich vykonania. Žalovaný
je v konaní zastúpený právnym zástupcom a žalovaný je v tomto individuálnom pracovnom spore
v postavení zamestnávateľa a všetky prostriedky procesnej obrany bol povinný označiť v súlade s
koncentračnou zásadou v zmysle § 153 CSP. Na otázku súdu, prečo žalovaný nenavrhol tieto dôkazné
prostriedky ešte pred pojednávaním právny zástupca žalovaného na pojednávaní odpovedal tak, že

nechávanaposúdeniesúdu,činavrhnutédôkaznéprostriedkyvykoná.Žalovanýtedanetvrdilobjektívne
ním nezavinené okolnosti, ktoré
by mu bránili navrhnúť dôkazné prostriedky skôr. Za účelom vykonania týchto dôkazných prostriedkov
by bol súd nútený odročiť pojednávanie na ďalší termín pojednávania. Uvedené platí aj o výsluchužalobkyne, keďže pred pojednávaním nebol navrhnutý jej výsluch a žalobkyňa nebola na výsluch vopred
pripravená. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že žalovaný pri navrhnutí dôkazných
prostriedkov nekonal starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Preto súd podľa §

153 ods. 2 CSP na uvedené prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný nepredložil včas, neprihliadal.
Súd dodáva, že vykonanie žalovaným navrhnutých dôkazných prostriedkov by bolo tiež nehospodárne
a nadbytočné. Z obsahu odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 2T/51/2016 zo dňa
10.5.2022 vyplýva, že všetky tieto dôkazné prostriedky už boli v uvedenom trestnom konaní vykonané
a ani po ich vykonaní nebolo preukázané, že sa stal skutok, pre ktorý žalovaný dal žalobkyni okamžité

skončenie pracovného pomeru, teda že žalobkyňa skutočne odniesla z priestorov múzea predmetný
obraz.Súdpovažovalajvýsluchžalobkynezanadbytočnýdôkaz,keďžežalobkyňatakvtrestnomkonaní
ako aj v tomto civilnom sporovom konaní konzistentne tvrdila, že predmetný obraz žalovaného dňa
21.8.2015 ani inokedy nevyniesla z priestorov múzea a krádež obrazu žalobkyňou nebola preukázaná
ani v trestnom konaní.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

37. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa § 262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

39.Podľa§262ods.2CSPOvýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Žalobkyňa bola úspešná v konaní v plnom rozsahu. Žaloba bola zamietnutá len čiastočne čo do
úroku z omeškania, čo predstavuje nepatrnú časť príslušenstva pohľadávky. Súd musel prihliadať na
to, čo je rozhodujúce v tomto konaní, a tým je úspech žalobkyne v žalobných nárokoch o určenie
neplatnosti skončenia pracovného pomeru a zaviazania žalovaného k zaplateniu náhrady mzdy. V

týchto podstatných žalobných nárokoch bola žalobkyňa plne úspešná. Úrok z omeškania je vedľajší,
sprevádzajúci nárok, ktorý bol len v časti zamietnutý a preto čiastočné zamietnutie tohto nároku súd
nebral do úvahy pri posudzovaní rozsahu úspechu žalobkyne. Z uvedených dôvodov žalobkyni patrí
plná náhrada trov konania voči žalovanému

za použitia zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP. Súd výrokom V. podľa § 262 ods. 1 CSP priznal
úspešnej žalobkyni právo proti žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto uznesenia samostatným uznesením v zmysle § 262
ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 127 ods. 1 CSP v odvolaní treba uviesť tieto všeobecné náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Odvolanie treba predložiť s

potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt
dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.