Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/250/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1019201593
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1019201593.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu JUDr. Jozefa Timeka a JUDr. Róberta Jakubáča, PhD., v právnej veci žalobcu: SYQUEST,
spol. s r.o., so sídlom v Bratislave, Skýcovská 5, IČO: 35 774 118, právne zastúpeného spoločnosťou
Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Bajkalská 31, za ktorú koná
advokát Mgr. Marcel Biznár, IČO: 36 868 221, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, so sídlom v Banskej Bystrici, Lazovná 63, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. 102140473/2019 zo dňa 11.09.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Bratislava ako správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie
január až august 2017. Daňová kontrola sa začala podľa § 46 ods. 3 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe
daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len DP alebo Daňový poriadok)
dňa 26.2.2018, o čom bola spísaná Zápisnica o začatí daňovej kontroly č. 100448117/2018/9104405/

Sip zo dňa 26.2.2018.

2. O výsledku daňovej kontroly vyhotovil správca dane protokol č. 100356751/2019/9104405/Sip zo dňa
4.2.2019(ďalejaj„protokol“),ktorýbolspolusvýzvounavyjadreniesakzisteniamuvedenýmvprotokole
č. 100357387/2019/9104405/Sip zo dňa 4.2.2019 žalobcovi doručený dňa 13.2.2019.

3. Správca dane rozhodnutím č. 100692602/2019 zo dňa 19.3.2019 vyrubil žalobcovi rozdiel dane z

pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX € za zdaňovacie obdobie august 2017.

Žalobca zahrnul do záznamov pre účely dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017
faktúry od dodávateľa spoločnosti A., B., z ktorých si uplatnil odpočítanie dane:
- č. 1708167 zo dňa 3.8.2017, predmet fakturácie – motorová nafta 29 420 MJ liter, základ dane v sume
XX.XXX,XX €, DPH X.XXX,XX €, spolu v sume XX.XXX,XX €, dátum dodania tovaru 3.8.2017,
- č. 17081674 zo dňa 16.8.2017, predmet fakturácie – motorová nafta 29 589 MJ liter, základ dane

v sume XX.XXX,XX €, DPH X.XXX,XX €, spolu v sume XX.XXX,XX €, dátum dodania tovaru 16.8.2017,
- č. 1708177 zo dňa 22.8.2017, predmet fakturácie – motorová nafta 29 332 MJ liter, základ dane v sume
XX.XXX,XX €, DPH X.XXX,XX €, spolu v sume XX.XXX,XX €, dátum dodania tovaru 22.8.2017.Zároveň žalobca zahrnul do záznamov pre účely dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august
2017 aj faktúru, ktorú vyhotovil pre svojho odberateľa spoločnosť A., B., z ktorej priznal daň v tuzemsku:
- č. 4170507 zo dňa 31.8.2017, predmet fakturácie – preprava tovaru (PHM) zo skladu Lobau do

Bratislavy,prepravasauskutočňujenazákladezmluvyzodňa2.5.2015,základdanevsumeXX.XXX,XX
€, DPH X.XXX,XX €, spolu v sume XX.XXX,XX €, dátum dodania 31.8.2017.

Správca dane sa v dokazovaní zameral na objasnenie skutočností týkajúce sa obchodov uvedených
vo vystavených faktúrach, vrátane zistenia skutočného pôvodu tovaru (motorová nafta), skutočného

dodania (právo nakladať s tovarom ako vlastník) v tuzemsku a jeho prepravy v zmysle § 2 zákona č.
222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 222/2004 Z.z.).

Konateľ žalobcu C. D. počas ústneho pojednávania dňa 26.2.2018 uviedol, že pri uzatváraní obchodov
a počas obchodovania medzi spoločnosťou A., B. a žalobcom komunikoval iba s A. E., konateľkou
spoločnosti A., B.. Svedkyňa A. E. zapožičala správcovi dane doklady a písomnosti uvedené v zápisnici

o ústnom pojednávaní (zápisnica o ústnom pojednávaní č. 100713146/2018/9104405/Sip). Svedkyňa
potvrdila, že spoločnosť A., B., vyhotovila žalobcovi predmetné faktúry č. 1708167, 17081674 a 1708177
a zároveň verifikovala jej podpisy na faktúrach. Faktúry boli odoslané žalobcovi elektronicky a následne
poštou. Uviedla, že konateľ žalobcu C. D. si u nej telefonicky objednal tovar, vrátane množstva a
termínu dodania. Následne ona (svedkyňa) telefonicky kontaktovala dodávateľov spoločnosti A., B. (F.

G., B., H. I., B. a I. J. B.), u ktorých si objednala tovar na základe objednávok od žalobcu a zároveň
dodávateľom spoločnosti A., B., poslala sms správy a emaily, kde uviedla presné množstvá tovaru a
čas dodania. Svedkyňa zároveň uviedla, že žalobca ako odberateľ má vlastné prepravné kapacity a je
zároveň odberateľom tovaru od spoločnosti A., B., preto spoločnosť A., B., objednávala od žalobcu
prepravu tovaru, ktorú zabezpečovala spoločnosť A., B., pre svojich dodávateľov na úseku Lobau (OMV

sklad Rakúsko) a územie Slovenska – Bratislava. Z toho vyplýva vzájomné fakturovanie dopravy medzi
spoločnosťou A., B., a žalobcom. Ďalej svedkyňa A. E. vypovedala, že zaslala sms-kou odberové kódy
vodičovi žalobcu (dopravcu a zároveň odberateľa), ktoré slúžili na prevzatie tovaru v sklade Lobau v
Rakúsku. Následne jej žalobca elektronicky doručil plniace listy o nabratí tovaru v sklade Lobau, ktoré
odoslala elektronicky, príp. jej sestra, odberateľom spoločnosti A., B.. Svedkyňa A. E. k plniacim listom

uviedla, že slúžili k urýchleniu toku informácii o prevzatom množstve a zároveň ako podklad k fakturácii
medzi všetkými spoločnosťami. Svedkyňa konštatovala, že žalobca má ako dopravca s dopravnou
licenciou tovar pod kontrolou od prevzatia tovaru v sklade Lobau v Rakúsku na pridelené odberové
kódy, a to celý čas až po dovezenie tovaru na územie Slovenska do Bratislavy a na tomto mieste
sa z prepravcu tovaru (žalobca) stáva vlastník tovaru a ďalej ho prepravuje vo vlastnej réžii. Žalobca

tovar prepravil z Lobau v Rakúsku po Bratislavu na základe plniacich listov, kde je uvedené množstvo
tovaru; dodala, že tovar spoločnosť A., B., nakúpila aj predala v Bratislave, avšak kde a kam ho viezol
šofér žalobcu svedkyňa nevedela uviesť, nezaujímalo ju to, nakoľko to bol vlastný, tzv. „oifter“ žalobcu.
Pri nakladaní tovaru má žalobca, podľa svedkyne prepravca, oprávnenie vstúpiť do skladu v Lobau
a pri vykladaní je žalobca zároveň aj odberateľom spoločnosti A., B.. Spoločnosť A., B., zahrnula do

ceny aj prepravu za úsek Lobau (Rakúsko) – Bratislava (Slovensko). Svedkyňa A. E. sa nevyjadrila,
kde v skutočnosti nadobudla spoločnosť A., B., a aj žalobca ako odberateľ právo nakladať s tovarom
ako vlastník, neuviedla ani presnú a jednoznačnú adresu miesta nadobudnutia tovaru, ktoré malo byť,
podľa jej výpovede, v Bratislave. Ku kúpnej zmluve zo dňa 20.4.2012, ktorú uzatvorila spoločnosť A.,
B., ako predávajúci so žalobcom ako kupujúcim, uviedla, že sa podľa nej od roku 2015 nepostupovalo,

kedy uzatvorili medzi sebou zmluvu o preprave PHM z Lobau, kde podľa nej platili iné podmienky. Na
základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012 sa stal tovar po naplnení do autocisterny majetkom odberateľa
(žalobcu) na území Rakúska. Svedkyňa k zmluve o preprave PHM z Lobau zo dňa 2.5.2015, ktorú
uzatvorila spoločnosť A., B. ako objednávateľ so žalobcom ako dopravcom, uviedla, že spoločnosť A.,
B. zabezpečovala prepravu tovaru pre jej dodávateľov na úseku Lobau – Bratislava a tovar nakupovala

aj predala na území Bratislavy žalobcovi, t. j. na úseku Lobau – Bratislava bol žalobca jej prepravcom
a ešte nie vlastníkom tovaru [hoci v kúpnej zmluve zo dňa 20.4.2012 sa dohodli inak – v 2. bode
predmetnejzmluvysauvádza,žemiestomplneniajeskladOMVLobau(Rakúsko)atovarsaponaplnení
do autocisterny kupujúceho stáva jeho majetkom a tak zodpovedá za prepravu a prípadné škody].
Správca dane konštatoval, že z uvedeného jednoznačne vyplýva v nadväznosti aj na dokumenty o

naplnení autocisterny v kontrolovanom zdaňovacom období august 2017 na území iného členského
štátuEÚ(Rakúsko),žemiestomdodania,resp.nadobudnutiatovaru,kedymalprávonakladaťstovarom
ako vlastník, nebolo tuzemsko (Slovenská republika), ale Rakúsko, a teda predmetné dodávky tovarudeklarované vo faktúrach č. 1708167, 17081674 a 1708177, ktoré vyhotovila spoločnosť A., B., neboli
predmetom dane v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z.

Správca dane dospel k záveru, že žalobca a ani spoločnosť A., B., nepreukázali, že žalobca sa stal
vlastníkom tovaru až na území Slovenskej republiky v Bratislave, a ani nepreukázali, kde zároveň
predajom postúpila vlastnícke práva na svojho odberateľa – žalobcu. Správca dane vzhľadom na
skutkový dej, predložené listiny a výpoveď svedkov dospel k záveru, že žalobca mal právo nakladať
s tovarom (motorovou naftou) ako vlastník už na území Rakúska v sklade OMV v Lobau, keďže na

základe kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012 sa stal tovar po naplnení do autocisterny žalobcu majetkom
odberateľa (žalobcu). Daňová povinnosť žalobcu teda podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z.
nevznikla, keďže v tuzemsku (na území Slovenskej republiky) neuskutočnil zdaniteľný obchod podľa §
8 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. a žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočet dane z pridanej hodnoty
podľa § 49 ods. 1 citovaného zákona.

4. Na odvolanie žalobcu žalovaný napadnutým rozhodnutím č. 102140473/2019 zo dňa 11.9.2019
prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil ako vecne a právne správne.

Žalovaný po podrobnom zrekapitulovaní skutkových zistení uviedol, že podstatou námietok žalobcu je
tvrdenie, že tovar (pohonné hmoty), nakúpený od spoločnosti A., B., nadobudol až na území Slovenskej

republiky, a nie v Rakúsku, čiže až v čase, keď z cisterny jeho vozidla boli pohonné hmoty prečerpané
do systémov na čerpacích staniciach na Slovensku. Žalobca predložil k odvolaniu Dodatok č. 1 zo dňa
2.6.2012 ku kúpnej zmluve zo dňa 20.4.2012, uzatvorený medzi žalobcom a spoločnosťou A., B., ktorým
sa zmluvné strany dohodli na okamžitom zrušení platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012, pretože je
neaktuálna; predložil tiež faktúru č. 4170507 o preprave tovaru zo skladu Lobau do Bratislavy za august

2017 a 3 ks prepravných dokladov (CMR). Žalovaný zdôraznil, že žalobca nepredložil Dodatok č. 1 ku
kúpnej zmluve zo dňa 20.4.2012 správcovi dane, ale až v odvolacom konaní.

Svedkyňa E. tvrdila, že miestom nadobudnutia tovaru pri nákupe od dodávateľov spoločnosti A., B.,
ako aj miesto nadobudnutia tovaru pri predaji odberateľovi (žalobcovi) bolo na tom istom mieste po

prekročení hraníc, čiže Bratislava. Správca dane z kontrolných výkazov k dani z pridanej hodnoty
spoločnosti A., B., zistil, že jej dodávateľmi mali byť spoločnosti F. G., B., H. I., B. a I. J. B.. Správca dane
predvolával na ústne pojednávanie konateľov a bývalých konateľov uvedených spoločností, ale okrem
K. L., bývalého konateľa spoločnosti F. G., B., sa na ústne pojednávania nikto nedostavil. Spoločnosti H.
I., B. a I. J. B. sú nekontaktnými spoločnosťami, rovnako tak spoločnosť J. H., B. (dodávateľ spoločnosti

H. I., B.), ktorá zanikla zlúčením a jej právnym nástupcom sa stala spoločnosť G. B., ktorá bola neskôr
ex offo vymazaná z obchodného registra (28.11.2018). Aj spoločnosť F. G., B., zanikla zlúčením a jej
právnym nástupcom sa stala spoločnosť M. B..

V súvislosti s nákupom tovaru od uvedených spoločností správca dane vyzýval spoločnosť A., B., aby

predložila relevantné dôkazy o tom, že miesto dodania tovaru bola Slovenská republika. Spoločnosť
A., B., však vierohodné a jednoznačné dôkazy o reálnom dodaní tovaru na území Slovenskej republiky
správcovi dane nepredložila. Z výpovede svedkyne A. E., konateľky spoločnosti A., B., vyplynulo, že sa
s konateľmi spoločností nestretla, komunikácia prebiehala prostredníctvom e-mailu, sms, whatsappu;
týmto spôsobom alebo poštou jej boli zasielané aj faktúry. Žalovaný považoval vzájomné obchodovanie

medzi spoločnosťou A., B., a jej dodávateľmi za nezvyčajné, lebo v bežnej obchodnej praxi neprebiehajú
obchody tak, ako v tomto prípade. Napriek tomu, že sa svedkyňa E. nestretla ani s jedným zo
štatutárnych zástupcov jej dodávateľov, uzavrela s nimi kúpne zmluvy a zmluvy o zabezpečovaní
prepravy, čo je v bežnej obchodnej praxi neobvyklé. Hoci tovar existoval, nebolo preukázané, že ho
spoločnosti A., B., dodali označení dodávatelia a už vôbec nie je možné, aby vlastnícke právo k tovaru

nadobudla spoločnosť A., B., od jej dodávateľov na Slovensku. Žalovaný zdôraznil, že tovar, ktorý
mala nakúpiť spoločnosť A., B., od jej dodávateľov nebol dovezený na Slovensko, ale bol dovezený
do skladových priestorov OMV v Lobau v Rakúsku, kde bol dodávaný žalobcovi, resp. kde si ho
žalobca natankoval do svojej vlastnej cisterny. Ani jedna zo spoločností, ktoré sa mali zúčastňovať na
transakciách s pohonnými hmotami, nepreukázala, že vlastnícke právo k tovaru nadobudli na území

Slovenskej republiky. Z toho vyplýva, že tovar nemohla spoločnosť A., B., predať žalobcovi na území
Slovenskej republiky, a preto dodanie tovaru nebolo predmetom dane v zmysle § 2 zákona č. 222/2004
Z.z.Faktúry vystavené uvedenými spoločnosťami so sadzbou dane platnou v Slovenskej republike neboli
faktúrami za dodanie tovaru v Slovenskej republike, nakoľko daňová povinnosť nevznikla dodávateľom
tovaru v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. Podľa dokladov predložených k daňovej kontrole

tovar bol nakladaný v Lobau v Rakúsku a preprava tovaru sa začala na území Rakúska. V čase, keď
mal byť tovar dodávaný medzi jednotlivými spoločnosťami, sa stále nachádzal na území Rakúska, čiže
k prenosu práva nakladať s tovarom ako vlastník došlo na území Rakúska. Spoločnosti, zúčastňujúce
sa na týchto transakciách, boli povinné zistiť, aké povinnosti im vyplývajú zo zákona o dani z pridanej
hodnoty platného v Rakúsku a splniť si svoje povinnosti v zmysle neho.

Žalovaný poukázal na podmienky uvedené v kúpnej zmluve zo dňa 20.4.2012, z ktorej vyplýva, že
miestom plnenia pohonných hmôt bol sklad OMV Lobau v Rakúsku; tovar sa po naplnení do autocisterny
kupujúceho (žalobcu) stáva jeho majetkom, a tak zodpovedá za prepravu a prípadné škody. Žalobca
prepravoval tovar vlastnou cisternou, pretože spoločnosť A., B., nemala vlastné prepravné prostriedky a
k naplneniu cisterny dochádzalo v sklade v Lobau na území Rakúska. Z kúpnej zmluvy teda jednoznačne

vyplýva, že miestom dodania tovaru bol sklad pohonných hmôt v Lobau v Rakúsku, nie územie
Slovenskej republiky.

Žalovaný považuje Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 20.4.2012, ktorý žalobca predložil až k
odvolaniu, za účelový, ide o dokument o zrušení kúpnej zmluvy, ktorý nepreukazuje, že vlastnícke právo

k tovaru nadobudol žalobca až na území Slovenskej republiky. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že správcovi
dane tento dodatok nepredložil, nakoľko si s odstupom času vôbec počas daňovej kontroly neuvedomil,
že bol uzatvorený, vyhodnotil žalovaný ako účelové. Z logiky veci podľa žalovaného vyplýva, že ak
žalobca neustále trval na tom, že tovar len prepravoval a vlastnícke právo nadobudol až na území
Slovenskej republiky, a správca dane ho viackrát vyzýval, aby predložil o svojich tvrdeniach jasné a

relevantné dôkazy, a žalobca by mal takéto dôkazy k dispozícii, je predpoklad, že bude jeho snahou
presvedčiť správcu dane o pravdivosti svojich tvrdení a predloží ich. Žalobca však v priebehu daňovej
kontrolyanipovýzvachsprávcudanedodatokč.1kukúpnejzmluvesprávcovidanenepredložil.Navyše,
ak by dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve existoval, musela by mať o ňom vedomosť aj konateľka spoločnosti
A., B., A. E., ale ani ona žiaden dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve na ústnom pojednávaní nespomenula

a ani ho na základe výziev nepredložila.

K faktúre za prepravu pohonných hmôt žalovaný poukázal na to, že podľa výpovede svedkyne E. cena
prepravy bola zahrnutá do hodnoty tovaru. Tovar si však prepravoval sám odberateľ, čiže žalobca,
a následne fakturoval prepravu tovaru dodávateľovi, spoločnosti A., B., preto žalovaný považoval

zahrnutie ceny prepravy do hodnoty tovaru za nelogické. Pokiaľ by žalobca vykonával len prepravu
tovaru, prepravné náklady by mu jeho dodávateľ nezahrnul do ceny tovaru. V tomto prípade išlo o
jednu prepravu tovaru z Lobau v Rakúsku vykonanú žalobcom bez prekládky a tovar bol prepravovaný
priamo k odberateľom žalobcu alebo na jeho čerpacie stanice, čiže miesto dodania tovaru bolo v
Rakúsku. Tvrdenie žalobcu, že mal právo nakladať s tovarom ako vlastník až v čase, keď z cisterny

vozidla boli pohonné hmoty prečerpané do systémov na čerpacích staniciach, nebolo žiadnym dokladom
preukázané.

Žalovaný neakceptoval predložené CMR, pretože ako odosielateľ tovaru je uvedená spoločnosť N. O. O.
a ako príjemca tovaru spoločnosť A., B., čo je v rozpore s tvrdením žalobcu aj spoločnosti A., B., nakoľko

dodávateľom tovaru mala byť spoločnosť A., B., a príjemcom žalobca. Okrem toho CMR neobsahujú
všetky náležitosti, ktoré má doklad o preprave tovaru v zmysle § 43 ods. 5 zákona č. 222/2004 Z.z. (a aj
v zmysle Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady ES č. 1072/2009 z 21.októbra 2009 o spoločných
pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh) obsahovať, napríklad prevzatie
tovaru v inom členskom štáte, potvrdenie o prijatí tovaru odberateľom alebo osobou ním poverenou,

meno a priezvisko vodiča, pečiatku príjemcu tovaru a podobne.

Závery správcu dane o neuznaní nároku žalobcu na odpočet dane z faktúr od spoločnosti A., B., nie
sú postavené na nekontaktnosti spoločností, ktoré mali tovar dodávať spoločnosti A., B.. Správca dane
v rozhodnutí nepoukazoval na podvodné konanie žalobcu; závery správcu dane sa týkajú posúdenia

miesta dodania tovaru a nadobudnutia vlastníckeho práva k tovaru a s tým spojený postup a uplatnenie
daňovýchpovinnostívzmyslezákonač.222/2004Z.z.Vkonaníbolopreukázané,žežalobcovinevzniklo
právo na odpočítanie dane v zmysle § 49 až § 51 zákona č. 222/2004 Z.z. z faktúr od spoločnosti A., B.,
pretožespoločnostiA.,B.,anijejdodávateľom(F.G.,B.,H.I.,B.aI.J.B.B.)nevzniklavzmysle§19ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť v tuzemsku a dodávky tovaru od uvedených spoločností
neboli predmetom dane v Slovenskej republike v zmysle § 2 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona. Zákon č.
222/2004 Z.z. upravuje miesto dodania tovaru v ustanovení § 13 a na miesto dodania tovaru nadväzuje

určenie osoby povinnej platiť daň, a v nadväznosti na túto skutočnosť aj otázka prípadnej registrácie pre
DPH v tom členskom štáte, v ktorom je miesto dodania tovaru, teda v ktorom vzniká daňová povinnosť,
čo v tomto prípade bolo Rakúsko.

Žalovaný poukázal aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-430/09 Euro Tyre Holding BV, podľa

ktorého vo vzťahu k dvom po sebe nasledujúcim dodávkam toho istého tovaru medzi rozdielnymi
zdaniteľnými osobami, ktoré konajú ako také, ktorý bol predmetom iba jednej prepravy v rámci
Spoločenstva, určenie transakcie, ktorej sa má pripísať táto preprava, t. j. prvá alebo druhá dodávka
– vzhľadom na to, že táto transakcia spadá z tohto dôvodu pod pojem dodávka v rámci Spoločenstva
v zmysle článku 28c A písm. a/ prvého odseku šiestej smernice Rady 77/388/EHS zo 17. mája 1977
o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu – spoločný systém dane

z pridanej hodnoty: jednotný základ jej stanovenia, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 96/95/ES
z 20. decembra 1996, v spojení s článkom 8 ods. 1 písm. a/ a b/, článkom 28a ods. 1 písm. a/ prvým
odsekom a článkom 28b A ods. 1 tejto smernice – sa vykoná na základe celkového posúdenia všetkých
okolností veci samej na účely stanovenia, ktorá z týchto dvoch dodávok spĺňa všetky podmienky
vzťahujúce sa na dodávku v rámci Spoločenstva. Za okolností, akými sú okolnosti vo veci samej,

v ktorých prvý nadobúdateľ, ktorý získal právo na nakladanie s tovarom ako vlastník na území členského
štátu prvého dodania, prejaví svoj úmysel prepraviť tento tovar do iného členského štátu a predloží svoje
identifikačné číslo na účely dane z pridanej hodnoty pridelené týmto naposledy menovaným členským
štátom, sa preprava v rámci Spoločenstva musí pripísať prvej dodávke pod podmienkou, že právo
nakladať s tovarom ako vlastník bolo prevedené na druhého nadobúdateľa v členskom štáte určenia

prepravy v rámci Spoločenstva.

K námietke žalobcu, že v protokole nie je uvedený rozpis kontrolovaných dokladov, preukázané zistenia
a vyhodnotenie dôkazov, žalovaný uviedol, že je zavádzajúca. Protokol o daňovej kontrole obsahuje
súpis kontrolovaných dokladov predložených žalobcom k daňovej kontrole, ako aj preukázané zistenia,

získané dôkazy a ich vyhodnotenie a závery. Správca dane zaslal žalobcovi protokol z daňovej kontroly
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, žalobca svoje pripomienky v určenej
lehote nepredložil a na výzvu reagoval až po tejto lehote. Nemožno preto akceptovať námietku žalobcu,
že nemal možnosť obrany proti protokolu a záverom v ňom obsiahnutým. Nedôvodná je aj námietka
žalobcu, že správca dane nešpecifikoval v protokole dôvod začatia daňovej kontroly. Správca dane

v protokole uviedol odvolávku na zápisnicu o začatí daňovej kontroly č. 100448117/2018/9104405/Sip
zo dňa 26.2.2018, kde je uvedený § 46 ods. 3 DP, nakoľko je dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné
doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo zničené. Správca dane pristúpil k začatiu vykonávania
daňovej kontroly u žalobcu v súvislosti s preverovaním obchodnej spolupráce so spoločnosťou A.,
B., kedy žalobca aj napriek výzve č. 102400927/2017/9104405/Sip zo dňa 20.11.2017 a opakovanej

výzve č. 102605674/2017/9104405/Sip zo dňa 18.12.2017 kompletné požadované doklady správcovi
dane nepredložil, čím vznikol dôvod na začatie daňovej kontroly z dôvodov uvedených v zápisnici
o začatí daňovej kontroly. Napriek tomu, že správca dane dôvod podozrenia v žiadnom dokumente
nešpecifikoval, bola daňová kontrola začatá v súlade s Daňovým poriadkom.

II. Žaloba

5. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci prvostupňovému orgánu verejnej
správy na ďalšie konanie. Namietal nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého

rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, nedostatočné zistenie skutkového stavu,
ďalejskutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejsprávyzazákladnapadnutéhorozhodnutiaaleboopatrenia,
je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, a došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia vo veci samej.

6. Žalobca v žalobe namietal, že napadnuté rozhodnutie správcu dane neobsahuje použitie právnych
predpisov, podľa ktorých rozhodol, a ani výrok, z ktorého by jednoznačne vyplynulo, z akého dôvodu
neboložalobcovipriznanéprávonaodpočítaniedane.Podľanázoružalobcusprávcadanevodôvodnenírozhodnutia neuviedol žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by spochybňovala jeho nárok na odpočítanie
dane a ktorá by preukázateľne spochybnila dodanie služieb žalobcovi v súlade so zákonom č. 222/2004
Z.z.

7. Ďalej žalobca namietal postup správcu dane pri začatí daňovej kontroly, namietal, že protokol
neobsahuje obligatórne náležitosti podľa Daňového poriadku a tiež porušenie § 3 ods. 2 a 3, § 24 ods.
2 a 4 a § 45 ods. 1 písm. c/ a písm. f/ Daňového poriadku. Správca dane sa podľa žalobcu vôbec
nezaoberal rozsiahlymi dôkazmi, ktoré žalobca ku každej obchodnej transakcii predložil, a použil iba

dôkazy, ktoré sú v jeho neprospech, a to aj napriek skutočnosti, že počas výkonu daňovej kontroly
vyšli najavo iné skutočnosti. Správca dane ako dôkaz použil iba formálne znenie kúpnej zmluvy zo dňa
20.4.2012, avšak neprihliadol Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 20.4.2012, ktorým bola táto kúpna
zmluva zrušená, a ani na zmluvu o preprave PHM z Lobau zo dňa 2.5.2015. Žalobca trvá na tom, že
predložil dostatok dôkazov, ktoré by zakladali hmotnoprávny nárok na odpočítanie dane, čiže preukázal,
že tieto zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené platiteľom dane s miestom dodania v tuzemsku za

protihodnotu. Žalobca nesúhlasí so závermi správcu dane a namieta formálne zistenia, ktoré správca
dane založil iba na neplatnej kúpnej zmluve zo dňa 20.4.2012.

8. Žalobca poukázal na to, že prepravu tovaru reálne fakturoval spoločnosti A., B., t.j. prepravu vykonal
v mene a na účet inej osoby. Žalobca má za to, že pohyblivá dodávka nastala pred tým, ako žalobca

v postavení kupujúceho nadobudol právo nakladať s tovarom ako vlastník. Tým je nepopierateľné, že
dodanie tovaru minimálne od spoločnosti A., B., bolo predmetom dane v súlade s § 2 ods. 1 písm. a/
zákona č. 222/2004 Z.z. Tovar bol žalobcovi riadne dodaný, čo potvrdzujú dodacie listy. Tovar dodal
dodávateľ, ktorý bol v postavení platiteľa dane. Tovar bol dodaný v tuzemsku za odplatu, dodávateľ tovar
riadne vyfakturoval a na to žalobca faktúry riadne zaevidoval v účtovníctve a zaplatenil v plnej sume.

Spoločnosti A., B., tak vznikla daňová povinnosť z predmetnej dodávky.

9. Žalobca tiež namietal nedostatočne zistený skutkový stav vo vzťahu k záverom, že nepredložil
ani nedoručil žiadne relevantné, vierohodné a jednoznačné dôkazy preukazujúce, že tovar mu bol
dodávateľom skutočne dodaný v tuzemsku. Z dôvodu, že sa žalovaný nevysporiadal s námietkami a

dôkazmi, ktoré preukazovali zdaniteľné plnenie, považuje žalobca napadnuté rozhodnutia za arbitrárne
a nepreskúmateľné. Žalobca namietal aj nezákonnosť daňovej kontroly a vyrubovacieho konania z
dôvodu, že protokol a naň nadväzujúce rozhodnutia sú nezákonnými dôkazmi. Poukázal na rozhodnutia
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžfk/3/2016, sp. zn. 8Sžf/40/2015, sp. zn. 3Sžf/1/2011,
sp. zn. 5Sžf/45/2011 a Súdneho dvora Európskej únie vo veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03.

III. Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že žalobca ako kupujúci nenadobudol právo

nakladať s tovarom ako vlastník v tuzemsku (Slovenská republika), ale v Rakúsku, a spoločnosti A.,
B., ako predávajúcemu nevznikla daňová povinnosť v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. K
dodaniu tovaru žalobcovi došlo v Rakúsku v sklade OMV v Lobau, kde si ho žalobca prevzal (natankoval
do svojej cisterny) a odtiaľ ho previezol na Slovensko. Tovar prepravoval žalobca vlastnou cisternou,
pretože spoločnosť A., B., nemala vlastné prepravné prostriedky. Žalovaný poukázal na to, že aj z kúpnej

zmluvy zo dňa 20.4.2012 jednoznačne vyplýva, že miestom dodania tovaru bol sklad pohonných hmôt
v Lobau v Rakúsku. Tovar sa po naplnení do cisterny stal majetkom žalobcu, ktorý od tohto okamihu
zodpovedal za prepravu a prípadné škody. Tovar si teda žalobca objednal u dodávateľa A., B., nakladal
a prepravoval ho sám sebe, disponoval odberovými identifikačnými kódmi od jeho priameho dodávateľa,
a teda vedel, že vlastníctvo k tovaru nadobudol skôr, ako sa začala jeho fyzická preprava. Správca dane

pritom nespochybnil existenciu tovaru.

11. Pokiaľ žalobca poukázal na zrušenie kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012 a platnosť zmluvy o preprave
pohonných hmôt zo dňa 2.5.2015, k tomuto žalovaný uviedol, že zmluvné strany sa dohodli na
okamžitom zrušení platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012, o čom bol spísaný Dodatok č. 1 zo dňa

2.6.2012. Dodatok spolu s faktúrou za prepravu tovaru zo skladu Lobau do Bratislavy a 3 ks prepravných
dokladov (CMR) mali podľa žalobcu preukazovať prepravu tovaru a nadobudnutie vlastníckeho práva
k tovaru žalobcom až na území Slovenskej republiky. Žalovaný považoval tento dokument za účelový
vzhľadom na to, že správca dane viackrát vyzýval žalobcu, aby predložil dôkazy o preprave tovaru,ale žalobca v priebehu daňovej kontroly žiaden Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa 20.4.2012 a ani
medzinárodné nákladné listy (CMR) nepredložil. Ak by predmetný dodatok existoval, musela by mať o
ňom vedomosť aj konateľka spoločnosti A., B., ale ani ona žiaden Dodatok č. 1 ku kúpnej zmluve zo dňa

20.4.2012 na ústnom pojednávaní nespomenula a ani ho na základe výziev nepredložila. Žalovaný tiež
poukázal na to, že ani CMR, predložené žalobcom, nie je možné akceptovať ako vierohodné doklady
preukazujúce, že žalobca nadobudol právo nakladať s tovarom od spoločnosti A., B., ako vlastník až v
tuzemsku. Predmetné CMR doklady neobsahujú dátumy prevzatia tovaru, údaj, kto tovar prevzal a ani
podpis a pečiatku odosielateľa, pričom ako odosielateľ je uvedená spoločnosť N. O. O., ktorá nemohla

byť odosielateľom tovaru, pretože žalobca ako kupujúci odobral tovar do vlastnej autocisterny na území
Rakúska, teda nie v tuzemsku. Ako príjemca v CMR dokladoch je síce uvedená spoločnosť A., B., avšak
žalobca nenadobudol právo nakladať s tovarom od tejto spoločnosti ako vlastník v tuzemsku, ale si ho
prepravil sám vo vlastnej réžii, vlastnou autocisternou, t. j. mal právo nakladať s ním ako vlastník už
na území Rakúska.

IV. Replika žalobcu

12. Žalobca v replike zotrval na argumentoch uvedených v správnej žalobe.

13. Žalovaný sa k replike žalobcu písomne nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

14. Podľa § 24 ods. 1 DP daňový subjekt preukazuje (a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne
určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré

je povinný podávať podľa osobitných predpisov, (b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný
správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, (c) vierohodnosť, správnosť a
úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

15. Podľa § 24 ods. 4 DP ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu

skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne
záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede,
znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a
obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

16. Podľa § 44 ods. 1 DP daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných zákonov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

17. Podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu

v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

18. Podľa § 2 ods. 2 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. na účely tohto zákona je tuzemskom územie
Slovenskej republiky.

19. Podľa § 8 ods.1 zákona č. 222/2004 Z.z. dodaním tovaru je (a) prevod práva nakladať s hmotným
majetkom ako vlastník, ak tento zákon neustanovuje inak; na účely tohto zákona hmotným majetkom
sú hnuteľné a nehnuteľné veci, ako aj elektrina, plyn, voda, teplo, chlad a podobné nehmotné veci a
bankovky a mince, ak sa predávajú na zberateľské účely za inú cenu, ako je ich nominálna hodnota,
alebo za inú cenu, ako je prepočet ich nominálnej hodnoty na eurá referenčným výmenným kurzom

určeným a vyhláseným Európskou centrálnou bankou alebo Národnou bankou Slovenska v deň
predchádzajúci dňu predaja bankoviek a mincí, (b) dodanie stavby alebo jej časti na základe zmluvy o
dielo alebo inej obdobnej zmluvy, (c) odovzdanie tovaru na základe nájomnej zmluvy, podľa ktorej sa
vlastníctvo k predmetu nájomnej zmluvy nadobudne najneskôr pri zaplatení poslednej splátky.

20. Podľa § 13 ods. 1 písm. a/, b/, c/, d/ zákona č. 222/2004 Z.z. miestom dodania tovaru, (a) ak je
dodanie tovaru spojené s odoslaním alebo prepravou tovaru, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase,
keď sa odoslanie alebo preprava tovaru osobe, ktorej má byť tovar dodaný, začína uskutočňovať, s
výnimkou podľa písmena b), odseku 2 a § 14, (b) ak je dodanie tovaru spojené s inštaláciou alebomontážou dodávateľom alebo na jeho účet, je miesto, kde je tovar inštalovaný alebo zmontovaný, (c)
ak je dodanie tovaru bez odoslania alebo prepravy, je miesto, kde sa tovar nachádza v čase, keď sa
jeho dodanie uskutočňuje, (d) pri dodaní tovaru na palubách lietadiel, lodí a vlakov počas časti osobnej

dopravy na území Európskej únie je miesto, kde sa osobná doprava začína.

21. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom
dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode
alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento

deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní
stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby.
Pri dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

22. Podľa § 49 ods. l zákona č. 222/2004 Z.z. právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká
platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

23. Podľa § 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť,
daňztovarovaslužieb,ktorépoužijenadodávkytovarovaslužiebakoplatiteľsvýnimkoupodľaodsekov
3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, (a) ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z
tovarov a služieb, b) ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané, (b) ním uplatnená z tovarov a služieb,

pri ktorých je povinný platiť daň podľa § 69 ods. 2 až 4, 7 a 9 až 12, c) ním uplatnená pri nadobudnutí
tovaru v tuzemsku z iného členského štátu podľa § 11 a § 11a, zaplatená správcovi dane v tuzemsku
pri dovoze tovaru.

24. Podľa § 51 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z.z. právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ

uplatniť, ak (a) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa
§ 71, (b) pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. b) je daň uvedená v záznamoch podľa § 70, (c) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. c) má faktúru od dodávateľa z iného členského štátu, (d) pri
odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. d) má dovozný doklad potvrdený colným orgánom, v ktorom
je platiteľ uvedený ako príjemca alebo dovozca.

25. Podľa § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať
kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho
vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

26. Podľa § 412 ods. 2 Obchodného zákonníka ak zmluva nemá ustanovenie o odoslaní tovaru
predávajúcim a tovar je v zmluve jednotlivo určený alebo určený podľa druhu, ale má byť dodaný
z určitých zásob alebo sa má vyrobiť a strany v čase uzavretia zmluvy vedeli, kde sa nachádza alebo kde
sa má vyrobiť, uskutočňuje sa dodanie, keď sa kupujúcemu umožní nakladať s tovarom v tomto mieste.

27. Podľa § 443 Obchodného zákonníka kupujúci nadobúda vlastnícke právo k tovaru, len čo je
mu dodaný tovar odovzdaný (ods. 1). Pred odovzdaním nadobúda kupujúci vlastnícke právo k
prepravovanému tovaru, keď získa oprávnenie nakladať so zásielkou (ods. 2).

VI. Verejné vyhlásenie rozsudku

28. V zmysle § 3 ods. 3 písm. b/ zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 398/2022 Z.z. (ďalej len zákon č. 151/2022 Z.z.) prešiel
výkonsúdnictvaod1.júna2023zkrajskýchsúdovnasprávnesúdyvovšetkýchveciach,atozKrajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave.

Z uvedeného dôvodu je spis Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/250/2019 vedený na Správnom
súde v Bratislave pod sp. zn. BA-6S/250/2019.

29. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 10 a § 13 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len SSP) v spojení s § 3 ods. 3 písm.

b/ zákona č. 151/2022 Z.z. rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania dňa 29.1.2025 rozsudkom,
ktorý verejne vyhlásil podľa § 107 ods. 1 SSP, keďže ani jeden z účastníkov konania nežiadal nariadenie
pojednávania vo veci.VII. Posúdenie veci správnym súdom

30. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 102140473/2019 zo dňa 11.9.2019,

ktorým podľa § 74 ods. 4 DP potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane č. 100692602/2019 zo
dňa 19.3.2019, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty v sume XX.XXX,XX €
za zdaňovacie obdobie august 2017. Správca dane založil rozhodnutie na tom, že žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal svoje tvrdenia, že tovar (pohonné hmoty – motorová nafta) mu
dodávateľ spoločnosť A., B., dodal v tuzemsku. Medzi účastníkmi je tak sporné, kde žalobca nadobudol

právo nakladať s tovarom ako vlastník a či išlo o zdaniteľný obchod materiálne zrealizovaný v tuzemsku.

31. Z vykonaného dokazovania bolo podľa názoru správneho súdu jednoznačne preukázané, že miesto
dodania tovaru nebolo v tuzemsku, ale v Rakúsku v sklade OMV v Lobau. Správny súd poukazuje na
kúpnu zmluvu zo dňa 20.4.2012 uzatvorenú medzi žalobcom ako kupujúcim a spoločnosťou A., B., ako
predávajúcim, podľa ktorej žalobca nakupoval od spoločnosti A., B., pohonné hmoty (motorová nafta).

V bode 2. kúpnej zmluvy je dohodnutá podmienka, že miestom plnenia je sklad OMV Lobau (Rakúsko)
a tovar sa po naplnení do autocisterny kupujúceho (žalobcu), stáva jeho majetkom, a tak zodpovedá
za prepravu a prípadné škody. Tovar prepravoval žalobca vlastnou cisternou, pretože spoločnosť A., B.,
nemala vlastné prepravné prostriedky. Z predmetnej kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, že miestom
dodaniatovarubolskladpohonnýchhmôtvLobau(Rakúsko),odkedyžalobcareálnenakladalstovarom

ako jeho vlastník.

32. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu
správcu dane predložil Dodatok č. 1 zo dňa 2.6.2012 ku kúpnej zmluve zo dňa 20.4.2012, uzatvorený
medzi žalobcom a spoločnosťou A., B., ktorou sa zmluvné strany dohodli na okamžitom zrušení platnosti

kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012. Žalobca ho predložil až k odvolaniu proti prvostupňovému rozhodnutiu
správcu dane o vyrubení rozdielu dane, hoci mal možnosť tento dôkaz predložiť už počas daňovej
kontroly, čo však neurobil a ani nespomenul, že bol taký dodatok uzatvorený. O existencii uvedeného
dodatku sa nezmienila ani konateľka spoločnosti A., B., na ústnom pojednávaní a ani ho na základe
výziev správcu dane počas daňovej kontroly nepredložila.

33. Okrem uvedeného, ak by došlo k zrušeniu kúpnej zmluvy zo dňa 20.4.2012 jej dodatkom zo
dňa 2.6.2012 z dôvodu neaktuálnosti jej ustanovení (ani nie dva mesiace od jej uzatvorenia), potom
žalobca a ani jeho dodávateľská spoločnosť A., B., nepreukázali, na základe akého právneho titulu by
žalobca naďalej aj v zdaňovacom období august 2017 kupoval od spoločnosti A., B., motorovú naftu.

Neuviedli, či uzatvorili ústnu kúpnu zmluvu, prípadne inú kúpnu zmluvu v písomnej forme, nepopísali
podmienky takejto kúpnej zmluvy ani kedy ju uzatvorili a na aké obdobie. S poukazom na § 409 ods.
1 a § 412 ods. 2 Obchodného zákonníka a na priebeh dejovej línie nakladania tovaru, disponovania
s tovarom, zohľadnením subjektu, ktorý nakladal tovaru a aj ho nadobúdal a charakter zmluvných
vzťahov medzi žalobcom a spoločnosťou A., B., možno uzavrieť, že kupujúci (žalobca) mohol s tovarom

nakladať už v sklade OMV Lobau v Rakúsku, kde aj podľa § 443 Obchodného zákonníka nadobudol
vlastnícke právo k tovaru.

34. Zmluva o preprave PHM z Lobau zo dňa 2.5.2015 uzavretá medzi žalobcom ako dopravcom
a spoločnosťou A., B., ako objednávateľom, v preambule uvádza, že spoločnosť A., B., nakupuje

pohonné hmoty – motorovú naftu alebo benzín pôvodom z produkcie OMV, najmä zo skladu Lobau,
Rakúsko, a predáva ju žalobcovi. V zmluve o preprave PHM z Lobau sa však v žiadnom ustanovení
neodkazuje na konkrétnu kúpnu zmluvu, ani kúpnu zmluvu zo dňa 20.4.2012 nemodifikuje. Z uvedeného
vyplýva, že aj keď žalobca tvrdí, že kúpna zmluva zo dňa 20.4.2012 bola zrušená dodatkom č. 1 zo dňa
2.6.2012, musela byť medzi žalobcom a spoločnosťou A., B., zjavne uzatvorená „iná“ kúpna zmluva,

ktorú už žalobca nešpecifikoval, ani ju nepredložil, avšak na ktorú priamo odkazuje zmluva o preprave
PHM z Lobau zo dňa 2.5.2015. Prípadne žalobca aj spoločnosť A., B., postupovali podľa kúpnej zmluvy
zo dňa 20.4.2012. Žalobca tým vniesol zmätočnosť do preukazovania jeho tvrdení o nadobudnutí tovaru,
čo viedlo k neuneseniu dôkazného bremena na jeho strane.

35. Predmetom zmluvy o preprave PHM z Lobau zo dňa 2.5.2015 je zabezpečovanie dopravy
dopravcom (žalobcom) zo skladu OMV Lobau až na územie Slovenska pre odberateľa spoločnosti A.,
B. – žalobcu (ako predajcu a distribútora PHM). Spoločnosť A., B., na základe objednávok žalobcu
(ako odberateľa) objedná u žalobcu (ako dopravcu) dopravu PHM do Bratislavy a zabezpečí žalobcovidoklady odberových identifikačných kódov; dopravca (žalobca) na svoju zodpovednosť zrealizuje
dopravu podľa inštrukcií odberateľa (žalobcu). Personálne sa v predmetnej situácii kumuluje postavenie
žalobcu, ktorý raz vystupuje ako objednávateľ tovaru a raz ako prepravca toho istého tovaru, pričom

žalobca v zmysle uvedenej zmluvy dáva sám sebe pokyny a inštrukcie na prepravu tovaru (ako
odberateľ dopravcovi), sám sebe tovar prepravuje od predávajúceho a zároveň objednávateľa dopravy
spoločnosti A., B., zo skladu OMV v Lobau v Rakúsku (ako dopravca odberateľovi), spoločnosť A.,
B., na základe objednávky tovaru od žalobcu žiada žalobcu o prepravu tovaru pre žalobcu. Žalobca
tovar prepravuje vlastnou autocisternou medzi Lobau v Rakúsku a Bratislavou bez jedinej zastávky a

bez prečerpania motorovej nafty v rámci cesty. Motorovú naftu po preprave z Lobau vyčerpá z jeho
vlastnej autocisterny až v Bratislave na čerpacích staniciach. Správny súd nespochybňuje zmluvnú
voľnosť pri uzatváraní záväzkových vzťahov podľa Obchodného zákonníka, avšak uvedená konštrukcia
personálneho prepojenia v osobe žalobcu, ktorá je uvedená v zmluve o preprave PHM z Lobau zo dňa
2.5.2015, je prinajmenšom prekvapivá a vzbudzuje pochybnosti, ktoré žalobca nerozptýli.

36. Cena za dopravu bola v zmluve dohodnutá v sume 5,- € / 1000 litrov PHM z Lobau do Bratislavy
bez DPH. Fakturácia sa mala uskutočňovať jedenkrát mesačne zo strany žalobcu. Svedkyňa A. E. však
uviedla, že cena PHM, ktorú fakturovala žalobcovi ako odberateľovi, obsahovala aj cenu za dopravu
PHM na Slovensko, čo je v rozpore so zmluvou o preprave PHM z Lobau zo dňa 2.5.2015.

37. Podľa názoru správneho súdu orgány verejnej správy oboch stupňov správne uzavreli, že žalobca
nadobudol právo nakladať s tovarom (motorovou naftou) ako vlastník už v sklade v Lobau v Rakúsku,
a teda mu daňová povinnosť v tuzemsku nevznikla, pretože chýba základný definičný prvok dodania
tovaru za protihodnotu v tuzemsku podľa § 2 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004 Z.z. Čo má následne
vplyv aj na vylúčenie aplikácie § 19 ods. 1 a § 49 ods. 1, ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. To znamená,

že žalobcovi nevzniklo ani právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr podľa § 49 ods. 1 zákona
č. 222/2004 Z.z. Faktúry č. 1708167, 17081674 a 1708177, ktoré prijal od spoločnosti A., B., by boli
dokladmi pre uplatnenie práva na odpočítanie dane v zmysle 51 ods. 1 písm. a/ zákona č. 222/2004
Z.z. v nadväznosti na § 49 ods. 1 a 2 zákona č. 222/2004 Z.z. iba vtedy, ak by osvedčovali uskutočnené
zdaniteľné obchody, ktoré preukazujú skutočné dodanie tovaru v tuzemsku, ktoré bolo predmetom dane

v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 222/2004 Z.z. V prípade, že si žalobca uplatnil nárok na
odpočítaniedanezpredmetnýchfaktúroddodávateľaA.,B.,bolojehopovinnosťoupreukázať,žemiesto
dodania tovaru bolo v tuzemsku. Dôkazné bremeno je v tomto prípade na strane žalobcu, on ho však
neuniesol.

38. K predloženým CMR dokladom správny súd uvádza, že nepreukazujú právo žalobcu nakladať s
tovarom ako vlastník v tuzemsku od spoločnosti A., B.. CMR doklady neobsahujú dátumy prevzatia
tovaru, ani údaj, kto tovar prevzal, podpis a pečiatku odosielateľa, pričom ako odosielateľ je uvedená
spoločnosť N. O. O. a nie priamy dodávateľ žalobcu – spoločnosť A., B.. Ako príjemca motorovej nafty je
v CMR dokladoch uvedená spoločnosť A., B., čo je v rozpore s tvrdením žalobcu a konateľky spoločnosti

A., B., pretože dodávateľom tovaru mala byť spoločnosť A., B., a príjemcom tovaru mal byť žalobca;
žalobca však takéto CMR doklady nepredložil. Predložené CMR doklady navyše nekorešpondujú ani so
zmluvou o preprave PHM z Lobau zo dňa 2.5.2015.

39. K námietke žalobcu týkajúcej sa nešpecifikovania dôvodu začatia daňovej kontroly správny

súd uvádza, že správca dane sa v protokole odvolal na zápisnicu o začatí daňovej kontroly č.
100448117/2018/9104405/Sip zo dňa 26.2.2018, kde je uvedené ustanovenie § 46 ods. 3 DP, pretože
existovalo dôvodné podozrenie, že účtovné alebo iné doklady budú pozmenené, znehodnotené alebo
zničené. Správca dane začal daňovú kontrolu u žalobcu v súvislosti s preverovaním obchodnej
spolupráce so spoločnosťou A., B., kedy daňový subjekt nepredložil správcovi dane ani po opakovanej

výzve požadované doklady, čo bolo dôvodom na začatie daňovej kontroly. Správny súd preto vyhodnotil
túto námietku žalobcu ako nedôvodnú a dopĺňa, že podrobne sa s ňou vysporiadal už žalovaný
v napadnutom rozhodnutí.

40. Pokiaľ žalobca namietal, že orgány verejnej správy postupovali v rozpore s judikatúrou kasačného

súdu alebo judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie správny súd uvádza, že predmetom judikatúry
prezentovanej zo strany žalobcu nebola problematika miesta dodania tovaru a nadobudnutie práva
nakladať s tovarom ako vlastník ako v predmetnej právnej veci, ale táto judikatúra sa týkala iných
skutkových okolností, preto uvedenú námietku správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.41. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutia sú nepreskúmateľné, správny súd uvádza, že
orgány verejnej správy sa vecou dôkladne zaoberali, správca dane vykonal vo veci riadne a dostatočné

dokazovanie a dôkazy správne vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti. Nie je možné tvrdiť, že by
vedenie daňového konania a spôsob vykonávania dokazovania boli v rozpore so zásadou spravodlivého
procesu. Správny súd má za to, že postupom orgánov verejnej správy nebola žalobcovi ako účastníkovi
daňového konania odňatá možnosť konať pred týmito orgánmi. Žalobca mal možnosť vyjadriť sa k
obsahu výpovedí svedkov (bol upovedomený o výsluchu svedkov), k vykonanému dokazovaniu a mal

možnosťnavrhovaťdôkazynapodporusvojichtvrdení.Žalovanýsadostatočnevysporiadalsodvolacími
námietkami žalobcu.

42. S poukazom na uvedené dospel správny súd k záveru, že správca dane postupoval správne a
v súlade so zákonom č. 222/2004 Z.z., keď žalobcovi rozhodnutím zo dňa 19.3.2019 vyrubil rozdiel
v sume XX.XXX,XX € na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2017 a správne

postupoval aj žalovaný, keď rozhodnutie správcu dane potvrdil podľa § 74 ods. 4 DP. Z obsahu
predloženého administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány zistili skutkový stav v dostatočnom
rozsahu. Záver správcu dane a žalovaného, ktorý urobili a ustálili vo svojich rozhodnutiach, zodpovedá
zásadám logického myslenia a je v súlade aj s hmotnoprávnymi ustanoveniami zákona č. 222/2004
Z.z., odôvodnenie rozhodnutia je zrozumiteľné a presvedčivé. Správny súd nezistil ani žiadne procesné

pochybenia daňových orgánov, ktoré by mohli mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia.

43. Vychádzajúc z uvedených skutočností správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného, ako aj rozhodnutie vydané správcom dane v prvom stupni, sú vecne a právne správne,
preto žalobu ako nedôvodnú zamietol podľa § 190 SSP.

44. O práve na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP tak, že aj napriek úspechu
žalovaného v konaní mu právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože nezistil také skutočnosti, na
základe ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať ich náhradu.

45. Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 493e SSP)
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého

sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum
právnej pomoci (písm. c/).