Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. marec 2024

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 4Csp/100/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7820204653

Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Gajdošová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2024:7820204653.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

4Csp/100/2020

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Vladimírou Gajdošovou, v spore žalobkyne: A. B., nar.
XX.XXXXX,bytomC.XXX,D.,zast.:JUDr.IvicouŠtiglitz,advokátkousosídlomŠafárikova14,Rožňava,
proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 792
752, zast.: spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
Bratislava,ourčeniebezúročnostiabezpoplatkovostiúveruaozaplatenie1673,80eurspríslušenstvom

r o z h o d o l :

4Csp/100/2020

I. Súd u r č u j e, že zmluva o úvere č. 8500111259 zo dňa 15.4.2015, zmluva o úvere č. 8500111261
zo dňa 15.4.2015 a zmluva o úvere č. 8500123128 zo dňa 16.7.2015 sú bezúročné a bezpoplatkové.

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 1 223,80 eur spolu s 5% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 1 223,80 eur od 13.9.2018 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

IV. Žalobkyni p r i z n á v a proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 53,38%.

o d ô v o d n e n i e :

4Csp/100/2020

1. Žalobkyňa sa pôvodne žalobou doručenou súdu dňa 13.9.2018, domáhala proti žalovanému
zaplatenia sumy 1 223,80 eur, spolu s 8% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1 223,80 eur odo dňa

doručenia žaloby do zaplatenia a náhrady trov konania.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že ako spotrebiteľka v hmotnoprávnom postavení dlžníka uzavrela
so žalovaným v hmotnoprávnom postavení veriteľa 3 úverové zmluvy o revolvingovom úvere, a to dňa
15.4.2015 zmluvy č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva č. 259“) a č. 8500111261 (ďalej len „zmluvač. 261“) a dňa 16.7.2015 zmluvu č. 8500123128 (ďalej len „zmluva č. 128“), na základe ktorých jej
mal byť zo strany žalovaného poskytnutý úver z každej zmluvy vo výške 1 500 eur. Podľa jej tvrdení
uzavreté zmluvy neobsahovali všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 1 a 2 písm. g), f), i), a k) zákona

č. 129/2010 Z.z. a to, údaj o podmienkach čerpania úveru, celkovej výške úveru, termíne konečnej
splatnosti úveru, členení splátok (výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov),
údaj o výške úrokov a poplatkov a RPMN, a preto je potrebné úverové zmluvy považovať podľa § 11
ods. 1 písm. a) za bezúročné a bezpoplatkové. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tiež tým, že úverové
zmluvy obsahujú väčšie množstvo neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré spôsobujú značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a sú v rozpore so
zákonom a s dobrými mravmi, pričom medzi najrozpornejšie patrí ustanovenie o odplate za poskytnutie
úveru, dosahujúcej úroveň 70,01%, ktorá niekoľkonásobne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, keďže v čase uzatvorenia úverových
zmlúv priemerná hodnota ročnej úrokovej sadzby za poskytnutie úveru dosahovala úroveň 12,20%
(viď prehľad priemerných úrokových mier za poskytnutie úverov za rok 2015 vydávaných Národnou

bankou Slovenska). Podľa tvrdení žalobkyne žalovaný závažným spôsobom porušil tiež základnú
povinnosť vyplývajúcu z ust. 4 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. platného a účinného v čase uzavretia
úverovej zmluvy, keď vopred písomne neinformoval spotrebiteľa o náležitostiach úveru a základných
zmluvných podmienkach pred uzatvorením zmluvy, ktoré prebehlo tak, že dodávateľ jej predložil vopred
naformulovanú úverovú zmluvu spolu s inými listinami, pred uzatvorením zmluvy jej nebol poskytnutý

dostatočný priestor na preštudovanie podmienok, oboznámenie sa s jednotlivými parametrami
ponúkaného úveru a vyhodnotenie výhodnosti ponúkaného úverového produktu. Vzhľadom na uvedené
je zrejmé pochybenie veriteľa, ktorý porušil najzákladnejšie právo spotrebiteľa, a to právo na informácie,
čo je v jednoznačnom rozpore so zákonom a v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka je nevyhnutné
vyvodiť záver o absolútnej neplatnosti zmlúv o úvere. Zároveň poukázala na to, že v úverových

zmluvách č. 259 a č. 261 v bode 6. je uvedená hodnota RPMN-34,42% a v úverovej zmluve č. 128
hodnota 37,67%, čo je nutné považovať za nekalú praktiku, pretože skutočná hodnota RPMN dosahuje
v úverových zmluvách hodnotu 123%, tento údaj je uvedený nesprávne v neprospech spotrebiteľa,
čo ust. § 11 ods. 1 písm. b) zák. č. 129/2010 Z.z. sankcionuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou
úveru. Žalobkyňa tiež namietala, že žalovaný jej z dohodnutej sumy poskytnutého úveru zrazil poplatok

Odplatu za poskytnutie služby vo výške 150 eur, na základe čoho skutočná výška poskytnutého úveru
predstavuje podstatne nižšiu sumu (1 350 eur), než je uvedená v zmluve o úvere, uvedený poplatok za
poskytnutie úveru považovala za neprijateľnú zmluvnú podmienku spôsobujúcu značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v jej neprospech ako spotrebiteľa, dané ustanovenie zmluvy
umožňuje odpočítať poplatok za službu v čase, keď spotrebiteľ o poskytnutie takejto služby nepožiadal

a pri ktorom v podstate ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, o mu nebolo dodané. Uviedla, že na
úverovú zmluvu č. 1 poskytla žalovanému plnenie celkom v sume 1 952,85 eur, na úverovú zmluvu č. 2
v sume 1 952,85 eur a na úverovú zmluvu č. 3 zaplatila sumu 1 818,10 eur. Žalovaná suma 1 223,80 eur
predstavuje súčet plnení, ktoré poskytla žalovanému nad rámec poskytnutej istiny úveru pri jednotlivých
zmluvách (452,85 eur + 452,85 eur + 318,10 eur) a o ktorú sa žalovaný na jej úkor bezdôvodne obohatil,

preto žiadala od žalovaného takto získané bezdôvodné obohatenie vydať.

3. Súd vo veci vydal dňa 23.12.2020 platobný rozkaz proti ktorému žalovaný podal odpor. V podanom
odpore namietol premlčanie nároku žalobkyne, ktorá dňa 6.10.2015 uhradila predčasne uhradila
úvery, pričom žaloba bola podaná 14.12.2020 a poprel existenciu dôvodov, ktoré by preukazovali

a odôvodňovali nárok žalobkyne teda, že označené úverové zmluvy neobsahujú predpísané náležitosti.
Argumentoval, že každá zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine
označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, ale aj
zmluvnými dojednaniami. Obsah zmluvy tvoria zmluvné dojednania, ktoré sú v zmysle článku 14 zmluvy
jej neoddeliteľnou súčasťou, ako aj prílohy tvoriace súčasť zmluvy o revolvingovom úvere uvedené

v článku 7. zmluvných dojednaní. Na podporu svojej argumentácie poukázal na rozsudky krajských
súdov. Vo vzťahu k tvrdeniu o neuvedení podmienok čerpania úverov uviedol, že z podanej žaloby
nevyplýva ani len tvrdenie, že medzi zmluvnými stranami boli dohodnuté nejaké osobitné podmienky
pre čerpanie úveru ako napríklad zriadenie zabezpečenia, vinkulácia poistného plnenia, preukázania
uzavretia poistenia schopnosti splácať úver. Pričom takého skutočnosti sú účelom § 9 ods. 2 písm.

g) zák. č. 129/2010 Z.z.. Od podmienok čerpania sa odlišuje spôsob čerpania úveru, ktorý vyplýva
z článku 2 ods. 2.3 zmluvných dojednaní. Vo vzťahu k tvrdeniu o neuvedení termínu konečnej splatnosti
poukázalnačlánok4ods.4.5zmluvyorevolvingovomúvere–zmluvnédojednania,vktorýchjeuvedený
deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára jedňom konečnej splatnosti úveru. Tvrdenie žalobcu spájajúce bezúročnosť úveru s neuvedením termínu
konečnej splatnosti odporuje tiež smernici 200/48/ES. Súdny dvor EÚ vo veci C-42/15 konštatoval, že
článok 23 smernice 2008/48 sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni tomu, aby členský štát vo svojej

vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade, ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti
uvedené v článku 10 ods. 2 tejto smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez
úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa
posúdiť rozsah svojho záväzku. Ani neuvedenie termínu konečnej splatnosti by nemohlo viesť k záveru
o bezúročnosti úveru, pretože nie je v zmysle uvedeného spôsobilé spochybniť možnosť, aby dlžník

posúdil rozsah svojho záväzku v zmysle zmluvy. Vo vzťahu k tvrdeniu o nerozčlenení splátok na
istinu, úrok a iné poplatky poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ďalej uviedol, že každá zmluva
obsahovala výšku úrokovej sadzby, pričom ani v jednej z nich nebola dohodnutá vo výške 70%. Vo
vzťahu k odplate citoval zo zákonnej úpravy, ktorá určuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno
od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkoch považovať a ktorá podľa jeho tvrdení nebola
prekročená ani pri jednej zmluve. Poprel aj tvrdenia žalobkyne o nedodržaní požiadaviek podľa § 4 zák.

č. 129/2010 Z.z. o nesplnení informačnej povinnosti dôvodiac, že žalobkyňa preukázateľne prevzala
a podpísala potvrdenie prevzatia písomnej predzmluvnej informácie – štandardné európske informácie
o spotrebiteľskom úvere. V závere spochybnil aj výpočet RPMN žalobkyňou, ktorá nepredložila ani
neoznačilažiadnyrelevantnýdôkazpreukazujúcijejtvrdenia,nakoľkoakésiverejneprístupnékalkulačky
na určenie RPMN nespĺňajú zákonné požiadavky na určenie RPMN.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k odporu k námietke premlčania uviedla, že táto nie je uplatnená
dôvodne, nakoľko si svoj nárok uplatnila žalobou 13.9.2018, avšak v dôsledku administratívnej chyby
u prevádzkovateľa elektronickej služby bola presunutá do priečinka stiahnutých správ a nebolo ju možné
dohľadať v centrálnom počítači podateľne Okresného súdu Rožňava. Z toho dôvodu bolo vydané

Opatrenie predsedu súdu, aby bolo podanie pridelené náhodným výberom zákonnému sudcovi dňa
14.12.2020 s tým, že prílohou podaného návrhu je opatrenie ktorým sa potvrdzuje dátum doručenia
uvedeného podania žaloby, a to dňom 13.9.2018. O bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverových zmlúv
sa dozvedela až po prvej porade s advokátkou dňa 31.8.2018, teda vtedy začala plynúť subjektívna
premlčacia doba a objektívna by uplynula 6.10.2018. Vo vzťahu k RPMN pri každej zmluve jednotlivo

uviedlapodmienky,zaktorýchsadohodolposkytnutýúverakonštatovala,ževbode5abode6jeodlišný
údaj o RPMN, čo považovala za skutočnosť, že veriteľ návrh na uzavretie zmluvy neprijal bez výhrad
a doplnkov, a preto je otázne, či by návrh – žiadosť o uzavretie zmluvy o revolvingovom úvere vyplnená
žalovaným právne obstála z hľadiska naplnenia zákonnej požiadavky určitosti a úplnosti zamýšľaného
právneho úkonu (návrhu na uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere). Z jej pohľadu ide teda o nový

návrhu zmluvy, nie o akceptáciu oferty. Z uvedeného dôvodu aj prijatie plnenia z jednotlivých zmlúv od
žalovaného v čase kontraktácie z jej strany, pokiaľ ešte nebola zmluva podpísaná žalovaným, teda pred
zavŕšením kontraktačného procesu je potrebné posúdiť len ako plnenie bez právneho dôvodu. Mala za
to, že zmluvy o úvere neboli uzavreté platne, a preto predmetné zmluvy o revolvingovom úvere je nutné
kvalifikovať z dôvodu nedodržania jej obligatórne požadovanej písomnej formy podľa ust § 9 ods. 2 písm.

a) zák. č. 129/2010 Z.z.. V závere tiež namietala, že dohody o poskytovaní služieb uzavreté vo všetkých
troch úverových zmluvách sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože na ich základe boli žalobcovi vnútené
služby, o ktoré vôbec nežiadala a ide o záväzok spotrebiteľa zaplatiť za niečo, čo mu nebolo dodané.
Rovnakopovažovalazaneplatnéajrozhodcovskézmluvyuzavretéprijednotlivýchúverovýchzmluvách.

5. Tunajším súd rozsudkom zo dňa 7.10.2021 žalobe v celom rozsahu vyhovel dôvodiac bezúročnosťou
a bezpoplatkovosťou poskytnutého úveru podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. z dôvodu
nesprávne uvedenej RPMN a zároveň pre rozpor dohody o výške odplaty za poskytnutie úveru
s dobrými mravmi a na absolútnu neplatnosť zmluvy o revolvingovom úvere. Krajský súd v Košiciach
uznesením č.k. 11CoCsp/22/2022-175 zo dňa 25.8.2022 rozsudok v celom rozsahu zrušil a vrátil vec

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, a to z dôvodu jeho arbitrárnosti a zmätočnosti. V ďalšom
konaní uložil súdu prvej inštancie vysporiadať sa s argumentáciou žalobkyne o neúplnosti úverových
zmlúv z hľadiska osobitných namietaných nedostatkov (jednotlivo v prípade každej z úverových zmlúv,
z ktorých žalobkyňa vyvodzuje uplatnený peňažný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia), pričom
nemá opomenúť vysporiadať sa tiež s námietkami žalovaného uvedenými v odvolaní a nové rozhodnutie

náležite a presvedčivo odôvodniť.

6. Žalobkyňa podaním doručeným súdu 11.1.2023 navrhla, aby súd pripustil zmenu žaloby a to tak, že
1/zmluva o úvere č. 8500111259 zo dňa 15.4.2015, zmluva o úvere č. 8500111261 zo dňa 15.4.2015 azmluva o úvere č. 8500123128 zo dňa 16.7.2015 sú bezúročné a bezpoplatkové, 2/ žalovaný je povinný
zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 468,10 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 468,10
eur odo dňa doručenia žaloby žalovanému zo zmluvy o úvere č. 8500111259 zo dňa 15.4.2015 do

zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, 3/žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo
výške 602,85 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 602,85 eur odo dňa doručenia
žaloby žalovanému zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.4.2015 do zaplatenia titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, 4/ žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 602,85 eur spolu s
úrokom z omeškania vo výške 5% zo sumy 602,85 eur odo dňa doručenia žaloby žalovanému zo zmluvy

o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.7.2015 do zaplatenia titulom vydania bezdôvodného obohatenia, 5/
žalovaný sa zaväzuje k náhrade trov konania a trov právneho zastúpenia v prospech žalobkyni v rozsahu
100%. K návrhu tiež priložila výpočty RPMN interaktívnou kalkulačkou, podľa ktorých RPMN v zmluve
č. XXXXXXXXXX a v zmluve č. XXXXXXXXXX by mala byť 66,39%, v zmluve č. 8500123128 by mala
byť 66,31%.

7. Súd uznesením č.k. 4Csp/100/2020-197zo dňa 16.2.2023 navrhovanú zmenu žaloby pripustil.

8. Žalovaný podaním doručeným súdu 7.3.2023 s navrhovaným výrokom o určení bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveroch nesúhlasil a považoval ho za procesne neprípustný, nakoľko v tomto výroku
by malo ísť o rozhodnutie o predbežnej otázke, pričom CSP umožňuje súdu, aby o predbežnej otázke

rozhodoval samostatným výrokom iba pri medzitýmnom rozsudku. Navrhovaný spôsob rozhodnutia
považovaltiežvrozporesjudikatúroupoukazujúcnaR61/1965,vzmyslektoréhoposúdeniepredbežnej
otázky nemožno v žiadnom prípade vyjadriť formou výroku, ale sa môže prejaviť len v spôsobe
rozhodnutia o návrhu vo veci samej a možno ho uviesť len v odôvodnení rozhodnutia. Namietol
tiež premlčanie ohľadne tej časti nároku na zaplatenie, ktorá bola uplatnená až pri zmene žaloby,

nakoľko táto bola podaná až po uplynutí 2 ročnej subjektívnej lehoty. Poprel tiež tvrdenia žalobkyne
o nesprávnej RPMN, pretože tzv. výpočty predkladané žalobkyňou sú v rozpore so zmluvnými vzťahmi
a podmienkami, ktoré boli dohodnuté.

9. Na prejednanie sporu nariadil súd na dňa 27.3.2024 pojednávanie. Žalovaný a jeho právny zástupca

svoju neúčasť písomne ospravedlnili podaním doručeným súdu dňa 9.3.2024, pričom súhlasili aby súd
pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti. Právna zástupkyňa žalobkyne zotrvala na svojich doterajších
podaniach a mala za to, že minimálne ročné percentá a RPMN je uvedená v neprospech spotrebiteľa,
čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť úverov podľa § 11 ods. 1 písm. d) zák. č. 129/2010
Z.z. a nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia.

10. Vzhľadom na riadne a včasné ospravedlnenie neprítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu
súd nariadené pojednávanie dňa 27.3.2024 vykonal v ich neprítomnosti podľa § 180 CSP.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil

nasledovný skutkový stav:

12. Dňa 15.4.2015 žalobkyňa požiadala (vyplnením žiadosti) žalovaného o poskytnutie spotrebiteľského
úveru revolvingového typu vo výške 1500,- eur, pričom žalovaný žiadosť akceptoval dňa 21.4.2015 a
táto žiadosť je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 259 uzavretou ku dňu 21.4.2015. Podľa

tejto zmluvy bol žalobkyni schválený úver vo výške 1500,- eur s tým, že mesačná splátka úveru spolu
s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb predstavovala sumu 87,24 eur (z toho mesačná splátka
úveru 53,08 eur), ktorú mala žalobkyňa zaplatiť 36 pravidelných mesačných splátkach, pričom celková
čiastka, ktorú musí zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie
úveru) predstavuje sumu vo výške 2 060,88 eur. V žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere sa

uvádza údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 27,03 %
ročne (predpokladaná RPMN ako aj RPMN úveru po poskytnutí revolvingu) a v údajoch o schválenom
revolvingovom úvere údaj o RPMN vo výške 26,35 % ročne. Ročná úroková sadzba je uvedená aj v
bode 5. ako aj bode 6. zmluvy vo výške 17,77 % ročne, odplata za poskytnutie služba v zmysle Dohody
o poskytovaní služieb predstavovala 1 229,76 eur. Zároveň bol stanovený poplatok za poskytnutie

úveru vo výške 150,- eur. V ten istý deň žalobkyňa požiadala žalovaného o poskytnutie ďalšieho
spotrebiteľského úveru revolvingového typu taktiež vo výške 1500,- eur, pričom žalovaný žiadosť
akceptoval dňa 21.4.2015 a táto žiadosť je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. č. 261 uzavretou
ku dňu 21.4.2015. Podľa tejto zmluvy bol žalobkyni schválený úver vo výške 1.500,- eur s tým, žemesačná splátka úveru spolu s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb predstavovala sumu 87,24
eur (z toho mesačná splátka úveru 53,08 eur), ktorú mala žalobkyňa zaplatiť 36 pravidelných mesačných
splátkach, pričom celková čiastka, ktorú musí zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru +

poplatok za poskytnutie úveru) predstavuje sumu vo výške 2 060,88 eur. V žiadosti o požadovanom
revolvingovom úvere sa uvádza údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len
„RPMN“) vo výške 27,03 % ročne (predpokladaná RPMN ako aj RPMN úveru po poskytnutí revolvingu)
a v údajoch o schválenom revolvingovom úvere údaj o RPMN vo výške 26,35 % ročne. Ročná
úroková sadzba je uvedená aj v bode 5. ako aj bode 6. zmluvy vo výške 17,77 % ročne, odplata za

poskytnutie služba v zmysle Dohody o poskytovaní služieb predstavovala 1 229,76 eur. Zároveň bol
stanovený poplatok za poskytnutie úveru vo výške 150,- eur. Inými slovami žalobkyňa uzavrela ku
dňu 21.4.2015 so žalovaným dve úplne totožné zmluvy s rovnakým úverovým limitom. Obe zmluvy sú
podpísané žalobcom dňa 21.4.2015 a žalovaným akceptované (prijatie návrhu zmluvy) dňa 15.4.2015.
Následnedňa14.7.2015žalobkyňapožiadalažalovanéhooposkytnutieďalšiehospotrebiteľskéhoúveru
revolvingového typu taktiež vo výške 1500,- eur, pričom žalovaný žiadosť akceptoval dňa 16.7.2015 a

táto žiadosť je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. 128 uzavretou ku dňu 16.7.2015. Podľa
tejto zmluvy bol žalobkyni schválený úver vo výške 1.500,- eur s tým, že mesačná splátka úveru spolu
s platbou podľa dohody o poskytovaní služieb predstavovala sumu 87,17 eur (z toho mesačná splátka
úveru 52,88 eur), ktorú mala žalobkyňa zaplatiť 36 pravidelných mesačných splátkach, pričom celková
čiastka, ktorú musí zaplatiť (úver + úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie

úveru) predstavuje sumu vo výške 2 053,68 eur. V žiadosti o požadovanom revolvingovom úvere sa
uvádza údaj o priemernej ročnej percentuálnej miere nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 26,68 %
ročne (predpokladaná RPMN ako aj RPMN úveru po poskytnutí revolvingu) a v údajoch o schválenom
revolvingovom úvere údaj o RPMN vo výške 25,70 % ročne. Ročná úroková sadzba je uvedená aj v
bode 5. ako aj bode 6. zmluvy vo výške 17,45 % ročne, odplata za poskytnutie služba v zmysle Dohody

o poskytovaní služieb predstavovala 1 234,44 eur. Zároveň bol stanovený poplatok za poskytnutie úveru
vo výške 150,- eur.

13. Neoddeliteľnou súčasťou všetkých zmlúv boli zmluvné dojednania, kde v bode 14. boli dohodnuté
doplnkové služby, ktoré sú dobrovoľné a nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie

akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi veriteľom a dlžníkom, napríklad na získanie spotrebiteľského
úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. Žalobkyňa prehlásila, že s ich obsahom bola
oboznámená pri podpise Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru revolvingového typu a túto
skutočnosť potvrdzuje svojim podpisom.

14. Dňa 21.4.2015 zo strany žalovaného bolo pri zmluvách č. 259 a č. 261 vydané oznámenie veriteľa
o schválení úveru č. XXXXXXXXXX a č. XXXXXXXXXX dlžníkovi za vyššie dohodnutých podmienok,
pričom mesačná splátka úveru (v oboch prípadoch) vo výške 53,08 eur pozostávala z istiny vo výške
41,67 eur a z úrokov vo výške 11,41 eur. Podľa dohody o poskytnutí služby mesačná splátka mala
predstavovať sumu 34,16 eur a teda výška celkovej platby na úhradu zo strany žalobcu predstavovala

sumu vo výške 87,24 eur. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 1.6.2015 a dátum splatnosti
poslednej splátky úveru na deň 1.5.2018. Dňa 16.7.2015 zo strany žalovaného bolo pri zmluve č.
128 vydané oznámenie veriteľa o schválení úveru č. 8500123128 dlžníkovi za vyššie dohodnutých
podmienok, pričom mesačná splátka úveru vo výške 52,88 eur pozostávala z istiny vo výške 41,67 eur
a z úrokov vo výške 11,21 eur. Podľa dohody o poskytnutí služby mesačná splátka mala predstavovať

sumu 34,29 eur a teda výška celkovej platby na úhradu zo strany žalobcu predstavovala sumu vo výške
87,17 eur. Splatnosť prvej splátky bola stanovená na deň 1.9.2015 a dátum splatnosti poslednej splátky
úveru na deň 1.8.2018. Pri všetkých troch úveroch bol stanovený poplatok za poskytnutie úveru vo výške
150,- eur.

15. Žalobkyňa dňa 21.4.2015 uzavrela k zmluvám č. 259 a č. 261 Dohodu o poskytovaní služieb
a Rozhodcovskú zmluvu. Predmetom Dohody o poskytovaní služieb, ktoré sú podľa bodu 2. doplnkové
a dobrovoľné, nemajú charakter podmienky alebo predpokladu na uzavretie akéhokoľvek predpokladu
na uzavretie akéhokoľvek zmluvného vzťahu medzi poskytovateľom a zákazníkom, napríklad na
získanie spotrebiteľského úveru alebo získanie úveru za ponúkaných podmienok. V zmysle dohody

sú jednotlivé služby poskytované zákazníkovi buď automaticky alebo na základe uplatnenia práva
zákazníkanaichposkytnutie(napr.služba„prepárovanieslužieb“).Zákazníksazaviazal,žezauzavretie
dohody zaplatí mesačne poskytovateľovi odplatu vo výške 2,53% zo sumy schváleného úveru zníženej
o sumu poplatku za poskytnutie úveru a zákazník sa zaviazal splácať túto dohodu v pravidelnýchmesačných splátkach, ktorá bude uvedená spolu so splátkami úveru a úrokov za úver v Oznámení
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi. V Rozhodcovskej zmluve veriteľ vyhlásil, že nie je podmienkou
uzatvorenia a vykonávania zmluvy o revolvingovom úvere medzi veriteľom a dlžníkom a ani iného

zmluvného vzťahu medzi nimi, pričom dlžník nie je povinný ju prijať. V zmluve sa veriteľ a dlžník dohodli,
že akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami zmluvy o revolvingovom úvere alebo dohody budú riešené cestom príslušného súdu
v súdnom konaní pred niektorým z nasledovných stálych rozhodcovských súdov špecifikovaných v bode
5 Rozhodcovskej zmluvy. Žalobkyňa obsahovo rovnakú Dohodu o poskytovaní služieb a Rozhodcovskú

zmluvu uzavrela aj dňa 16.7.2015 k zmluve č. 128 s tým, že jediným rozdielom v dohode bola odplata
vo výške 2,54% zo sumy schváleného úveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru.

16. Žalobkyňa na základe stanoviska žalovaného, v ktorom jej oznámil zostatok jednotlivých úverov
zaplatila predčasne dňa 6.10.2015 na zmluvu č. 1 sumu 1 455,63 eur, na zmluvu č. 2 1 455,63 eur a na
zmluvu č. 3 sumu 1 581,69 eur a poplatok v sume 1 eur. Oznámeniami k jednotlivým úverom z úverových

zmlúv č. 1, 2 a 3 zo dňa 8.10.2015 oznámil žalovaný žalobkyni, že uhradila všetky svoje záväzky a má
považovať zmluvný vzťah so spoločnosťou PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. za ukončený.

17. Žalobkyňa predložila súdu výpočet ročného úroku, ktorý pri zmluvách č. 259 a 261 činí 40,06%
a RPMN je 124,07%. Neskôr k návrhu na zmenu žaloby priložila výpočet RPMN interaktívnou

kalkulačkou zverejnenou na stránke Ministerstva financií, kde pri zmluvách č. 259 a č. 261 bola
vypočítaná RPMN 66,39%, pri poskytnutej sume úveru 1 350 eur a 15 splátkach po 87,24 eur a splatená
suma 3 140,64 eur a pri zmluve č. 128 RPMN 66,31% pri poskytnutej sume úveru 1 350 eur a 15
splátkach 87,17 eur a splatená suma 3 138,12 eur.

18. Podľa rozpisu vzorca pre výpočet RPMN vyhotoveného žalovaným k zmluvám č. 259 a č. 261
uvedeného v prílohe č. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., kde pri sume poskytnutého úveru 1 500 eur, so splatením
poplatku za poskytnutie úveru v sume 150 eur, mesačnej splátke 53,08 eur po dobu 36 mesiacov činí
RPMN 26,35% s celkovou čiastkou, ktorú spotrebiteľ v súvislosti s úverom zaplatí je vo výške 1 910,88
eur. Pri zmluve č. 128 pri sume poskytnutého úveru 1 500 eur, so splatením poplatku za poskytnutie

úveru v sume 150 eur, mesačnej splátke 52,88 eur po dobu 36 mesiacov činí RPMN 25,70% s celkovou
čiastkou, ktorú spotrebiteľ v súvislosti s úverom zaplatí je vo výške 1 903,68 eur.

19. Podľa § 52 ods. 1 až 4 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou
zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. V zmysle § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

21. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
Akdodávateľnepreukážeopak,zmluvnéustanoveniadohodnutémedzidodávateľomaspotrebiteľomsa
nepovažujú za individuálne dojednané. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné
podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 53 ods. 4 písm. t) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie
dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.23. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

24.Podľa§54ods.1a2OZ,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvousanemôžuodchýliť

od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o
obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

27. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

28. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.

Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

29. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to
nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

30. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej
národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane
spotrebiteľa“) v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred
neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

31. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „zákon o
spotrebiteľských úveroch“) v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv, spotrebiteľským úverom na účely
tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v
hotovosti.

32. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa
rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

33. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovými
nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými

sospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,provízií,daníapoplatkovakéhokoľvekdruhu,
ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi
známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby
súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť
zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za

ponúkaných podmienok.

34. Podľa § 2 písm. h) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie celkovou
čiastkou, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so
spotrebiteľským úverom.

35. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou
percentuálnou mierou nákladov ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľaspojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského
úveru podľa § 19.

36. Podľa § 2 písm. l) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných prostriedkov
poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

37. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

38. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), g), i), k), l) zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

f)/ dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

39. Podľa § 9 ods. 10 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľovi sa zakazuje požadovať od
spotrebiteľa úhradu poplatkov, náhradu nákladov alebo inú odplatu za vedenie, evidenciu alebo
správu spotrebiteľského úveru alebo účtu alebo zrušenie účtu, na ktorom je vedený spotrebiteľský
úver a ktorého zriadenie alebo vedenie je podmienkou poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo
poskytnutia spotrebiteľského úveru za ponúkaných podmienok; to neplatí, ak ide o účet podľa § 708

až 715 Obchodného zákonníka, osobitného zákona, alebo o osobitnú službu, ktorá nie je podmienkou
úverového vzťahu a ktorej podmienkou poskytnutia je písomný súhlas spotrebiteľa.

40. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) a d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a)zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm.
a) až l), s), z) a aa) a d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna
miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

41. Podľa § 11 ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení, spotrebiteľ sa môže pred

súdom domáhať určenia neplatnosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo určenia bezúročnosti a
bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru žalobou.

42. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,
nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí

peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

43. Podľa § 1 ods. 1 veta prvá nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších zmien a doplnkov, odplatu
pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné

plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s
poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov44. Podľa §1a ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka účinnom v čase uzavretia zmlúv (ďalej len „citované nariadenie“), ak odseky
2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť

dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo
pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný
produkt,ktorýjesvojoupovahounajbližšíformeposkytnutiapeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovipodľa
predchádzajúcej vety.

45. Podľa § 1a ods. 4 citovaného nariadenia, na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty
podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek
zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa
osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.

46. Podľa § 107 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo

dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
(2) Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide
o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. (3) Ak sú účastníci
neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd
na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

47. Podľa § 54a OZ, premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne
zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo
spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na
základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

48. Súd dané zmluvy posúdil ako zmluvy spotrebiteľské v zmysle citovaných ustanovení § 52 a nasl.
OZ, keď žalovaný mal pri uzatváraní aj plnení zmlúv postavenie dodávateľa, pretože konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a na strane dlžníka - žalobkyne vystupoval spotrebiteľ - fyzická
osoba, ktorá neuzatvárala zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti. Zmluvy boli pripravené na formulári, ktorý vopred zo strany žalovaného bol pripravený bez
možnosti žalobkyne meniť obsah a text uvedených zmlúv, pričom do textu zmluvy sa dopisovali iba
konkrétne údaje týkajúce sa žalobkyne. Súd preto posudzoval právny vzťah medzi stranami sporu
ako spotrebiteľský a aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy.
Súčasne zo strany žalovaného išlo aj o poskytnutie spotrebiteľského úveru podľa zákona č. 129/2010

Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Zmluva o úvere je síce zmluvným typom upraveným v Obchodnom
zákonníku,avšakajzmluvuuzavretúpodľaObchodnéhozákonníkamožnopovažovaťzaspotrebiteľskú.
Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ sa vždy prednostne použijú ustanovenia
Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

49. Súd v prejednávanom prípade posudzoval prípustnosť žaloby o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úverov a či jednotlivé zmluvy o revolvingovom úvere obsahujú všetky náležitosti
podľa § 9 ods. 1, 2 písm. f), g), i), k), l) zák. č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmlúv
a neprijateľné zmluvné podmienky a zároveň premlčanie uplatneného nároku.

50. V prvom rade sa zaoberal na námietku žalovaného prípustnosťou žaloby o určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru. Súd sa nestotožnil s námietkou žalovaného o neprípustnosti takého výroku,
nakoľko by malo ísť o rozhodnutie o predbežnej otázke vo vzťahu k žalobe o plnenie poukazujúc na
skutočnosť, že s účinnosťou od 1.1.2018 a teda aj v čase návrhu na zmenu žaloby a rozhodovania
súdu už existuje možnosť podať žalobu o neplatnosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo o

určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru, lebo to vyplýva z
osobitného predpisu, ktorým je § 11 ods. 4 zák. č. 129/2010Z.z., a preto je potrebné žalobu o určenie
bezpoplatkovosti a bezúročnosti považovať za prípustnú.

51.Žalobkyňav konanínamietala,žejednotlivézmluvyorevolvingovomúverezdôvodunedodržaniaich

obligatórne požadovanej písomnej formy podľa § 9 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. treba považovať
podľa § 11 ods. 1 písm. a) zák. č. 129/2010 Z.z. za bezúročné a bezpoplatkové. Tento záver prijala
na základe domnienky, že údaje týkajúce sa RPMN v časti 5. formulára a v časti 6. formulára neboli
totožné, a preto zo strany žalovaného nedošlo k akceptácii návrhu žalobkyne, ale išlo o nový návrh nauzavretie zmluvy. Súd sa s touto argumentáciou žalobkyne nestotožňuje. Faktom totiž je, že úverové
zmluvy majú formulárovú podobu, ktorú žalovaný sám pripravil a i v časti 5 sám vyplnil (poverenou
osobou). Za tohto stavu je teda nelogické, aby žalovaný nesúhlasil s vlastnými zmluvnými podmienkami,

alebo aby z vlastnej vôle chcel do formulárov zmlúv doplniť alebo z nej vypustiť niektoré jej ustanovenie.
Preto z pohľadu znenia ust. § 44 ods. 2 veta prvá OZ možno podľa posúdenia súdu úvahy o povahe a
následkoch uvedenia iného údaja o RPMN v návrhoch zmlúv a v jeho prijatí sústrediť do otázky, či túto
disproporciu možno považovať za zmenu zmluvných podmienok oproti návrhom zmlúv. Podľa názoru
súdu tak tomu nie je, pretože údaj o RPMN, napriek tomu, že podľa zákona v zmluve o spotrebiteľských

úveroch musí byť uvedený, nie je výsledkom dohody strán, ale matematickým vyjadrením parametrov
(úverovej odplaty a nákladov), na ktorých sa účastníci spotrebiteľskej zmluvy dohodli. Pokiaľ preto pri
tom istom okruhu zmluvných podmienok s rovnakými parametrami akceptácia oproti návrhu obsahuje
iný údaj o RPMN, jedná sa o opravu nesprávne vypočítaného a dosadeného údaja, a nie o jeho zmenu.
Takáto oprava nepredstavuje výhradu, doplnenie, a ani zmenu návrhu zmluvy a preto ju nemožno
považovať za jeho odmietnutie. Z týchto dôvodov námietka žalobkyne, že k uzavretiu úverových zmlúv

medzi stranami nedošlo písomnou formou podľa § 9 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z., a že pre nedodržanie
písomnej formy úverových zmlúv sú tieto bezpoplatkové a bezúročné, nemožno považovať za správny.

52. Súd nesúhlasí ani s argumentáciou žalobkyne, že zmluva o úvere neobsahuje náležitosti v zmysle
ust. § 9 ods. 2 písm. l) a f) zák. č. 129/2010 Z.z., a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov

a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným
zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia a údaj o
termíne konečnej splatnosti úveru. V tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo
veci C- 42/15 Home Credit Slovakia a.s. c/a Klára Biróová, v ktorom SD konštatuje, že článok 10 ods. 1 a
2vspojenísčl.3písm.m)smerniceEPaRadyč.2008/48/ESz23.4.2008ozmluváchospotrebiteľskom

úvere sa má vykladať tak, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument,
ale všetky náležitosti čl. 10 ods. 2 Smernice musia byť vyhotovené písomne alebo na inom trvalom
nosiči. Nie je nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto
splátok. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istinu po sebe nasledujúcimi splátkami

nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. V danom prípade všetky zmluvy o revolvingovom úvere obsahujú výšku mesačnej splátky,
splatnosť a počet jednotlivých splátok a dá sa z nich vypočítať i konečný termín splatnosti úveru. Zmluvy
o revolvingovom úvere obsahujú odkaz na zmluvné dojednania, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou
zmluvy. Vzhľadom na uvedené súd skonštatoval, že z dôvodu absencie presnej špecifikácie rozčlenenia

splátok úveru na splátky istiny úveru, úrokov z úveru a poplatkov i termínu konečnej splatnosti úveru nie
je možné konštatovať, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

53. Žalobkyňa v žalobe tiež namietala, že zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré sú
v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, a preto sú absolútne neplatné. Za najrozpornejšiu považovala

odplatu za poskytnutie úveru- sadzbu úrokov, ktorá dosahuje úroveň 70,01%, čo niekoľkonásobne
prevyšuje odplatu obvykle požadovanú a finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch. K tejto jej argumentácii súd uvádza a dáva za pravdu námietkam žalovaného uvedenými
v odvolaní, že pri určení hranice podstatného prevýšenia odplaty obvykle požadovanej na finančnom
trhu je s účinnosťou od 1.9.2014 na základe odkazu v novelizovanom ust. § 53 ods. 6 OZ najvyššia

prípustná výška odplaty už konkrétne ustanovená vykonávacím predpisom. V súčasnosti platnou
úpravou vystavanou na presne stanovenom nákladovom strope sa výška úverového zaťaženia
spotrebiteľa v prípade štandardného spotrebiteľského úveru limituje cez rozsah úverových nákladov
dvojnásobkom priemernej RPMN.

54. Z uvedeného dôvodu súd v súlade s ust. § 1a ods. 1 a 4 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z.
posúdil, či RPMN v jednotlivých úverových zmluvách presiahla zákonný strop, a to dvojnásobok
priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 cit. nariadenia pri obdobnom úvere
alebo pôžičke ročne. Zmluvy č. 259 a 261 boli uzavreté 21.4.2015, pričom priemerná hodnota ročnej
percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých

spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom
uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, teda za 1. štvrťrok 2015 bola 13,83% a pri úvere č. 128 uzavretej
16.7.2015 za 2. štvrťrok 2015 bola 13,50%. Na základe uvedeného vyplýva, že RPMN v zmluvách č.
259 a č. 261 nesmela prekročiť hodnotu 27,66% a v zmluve č. 128 hodnotu 27%.55. Súd posúdil dohodu o poskytnutí služby, v ktorej sa žalobkyňa ako dlžníčka v bode 7.1 zaviazala
zaplatiť veriteľovi pri zmluvách č. 259 a č. 261 odplatu vo výške 2,53 % a pri zmluve č. 128 odplatu

vo výške 2,54% zo sumy schváleného úveru, zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru, pričom
túto sa zároveň zaviazala splácať v pravidelných mesačných splátkach spolu so splátkami úveru a
úrokov za úver, za absolútne neplatnú. Ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá spôsobuje značnú
nerovnováhu v právnom vzťahu strán, a to v neprospech spotrebiteľa a snaží sa obísť zákon, a preto
je v zmysle ust. § 39 OZ neplatnou. Formálne síce dohoda budí dojem samostatnosti, ale z pohľadu

posúdenia neprijateľnej zmluvnej podmienky a vylúčenia súdnej kontroly je potrebné prijať záver, že v
tomto prípade súdna kontrola nemôže byť vylúčená, pretože dohoda je integrálnou súčasťou zmluvy, je
od vzniku a existencie úverovej zmluvy závislá. Spotrebiteľ už v čase, keď žiadnu službu ešte nevyužil,
zaplatil jej použitie, takže zo strany veriteľa došlo k získaniu prospechu skôr, než poskytol plnenie. Súd
ďalej konštatuje, že ak by vychádzal z predpokladu platného uzavretia dohody o poskytovaní služieb
pri zmluve č. 259 a č. 261 z 21.4.2015 a pri zmluve č. 128 z 16.7.2015, táto je integrálnou súčasťou

zmlúv o revolvingovom úvere a odplata vo výške 2,53 % pri zmluvách č. 259 a č. 261 a vo výške 2,54%
pri zmluve č. 128 zo sumy schváleného úveru znížená o sumu poplatku za poskytnutie úveru by sa
nutne musela prejaviť v cene úveru, teda v RPMN ako odplate za úver, teda i v takomto prípade by
RPMN a celkové náklady spotrebiteľa neboli vypočítané správne, čo by v konečnom dôsledku rovnako
malo za následok domnienku bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. V tej súvislosti súd poukazuje aj

na závery písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C- 372/14, ktorej predmetom je návrh na
začatie prejudiciálneho konania podľa čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie podaný rozhodnutím
Krajského súdu v Prešove z 8.3.2014 v spore E. F. proti Provident Financial, s.r.o., kde v bode 5.
sa uvádza, že smernica Rady č. 87/102/EEC sa má vykladať v tom zmysle, že súčasťou celkových
úverových nákladov pre spotrebiteľa na účely výpočtu RPMN je aj odmena za doplnkové služby a túto

treba kvalifikovať ako klamlivú obchodnú praktiku, pokiaľ zapríčiňuje alebo je spôsobilá zapríčiniť, že
priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

56. Vo vzťahu k poplatku za poskytnutie úveru v sume 150 eur súd uvádza, že žalovaný poskytol
pri všetkých troch revolvingových úveroch žalobkyni na jej účet sumu 1 350 eur a suma uvedená v

zmluve ako „poskytnutá čiastka úveru“ (1 500 eur) tak zahŕňa aj poplatok za poskytnutie úveru vo
výške 150 eur, hoci v danej veci možno za spotrebiteľský úver považovať v zmysle platnej právnej
úpravy len poskytnutie finančných prostriedkov, ktoré žalovaný žalobkyni skutočne poskytol. Poplatok
za poskytnutie úveru tak nemôže byť sám o sebe „úverom“. Už z jeho pomenovania je zrejmé, že sa
platí „za poskytnutie úveru“, teda úverom je iná suma peňazí. Poplatok, ktorý má charakter odmeny

poskytovateľovislužby(spotrebiteľskéhoúveru),trebapovažovaťlenzanákladyspotrebiteľskéhoúveru.
Pokiaľ teda žalovaný do sumy poskytnutej čiastky úverov (1 500 eur) zahrnul aj poplatok za jeho
poskytnutie (150 eur), postupoval v rozpore s platnou právnou úpravou. Výpočet RPMN predložený
žalovaným, ktorý vychádzal z takejto sumy (istiny) úveru, tak nemôže byť správny, nakoľko mal správne
zohľadňovať skutočnosť, že žalobkyni bola poskytnutá ako istina úveru len suma 1350 eur a suma

150 eur predstavovala de iure náklady spotrebiteľského úveru. Obdobným konaním veriteľov sa už
zaoberal aj Súdny dvor vo veci Ernst Georg Radlinger, Helena Radlingerová proti FINWAY a.s., kedy
predmetom otázky Súdnemu dvoru bolo započítanie poplatku za poskytnutie úveru do výšky úveru na
účely výpočtu RPMN, kedy peniaze reálne spotrebiteľovi poskytnuté neboli, ale veriteľ ich zahrnul do
istiny úveru. "Súdny dvor v danej veci ustálil výklad a to tak, že do celkovej výšky úveru v zmysle článku

3 písm. l) a článku 10 ods. 2 smernice 2008/48 nemožno zahrnúť nijakú zo súm určených ako odmenu
za záväzky dohodnuté z dôvodu predmetného úveru, ako sú administratívne poplatky, úroky, provízie a
akékoľvek ďalšie poplatky, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť". Treba zdôrazniť, že neoprávnené zahrnutie
súm tvoriacich celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom do celkovej výšky úveru bude nutne viesť
k podhodnoteniu RPMN, ktorého výpočet závisí od celkovej výšky úveru. 9. Článok 3 písm. l) a článok 10

ods. 2 smernice 2008/48, ako aj bod I prílohy I tejto smernice sa majú vykladať v tom zmysle, že celková
výška úveru a výška čerpania úveru označujú celkovú sumu, ktorá bola daná k dispozícii spotrebiteľovi,
čo vylučuje sumy, ktoré si poskytovateľ úveru účtuje na úhradu nákladov súvisiacich s predmetným
úverom a ktoré nie sú tomuto spotrebiteľovi reálne vyplatené.

57. Na základe vyššie uvedeného teda vyplýva, že pri výpočte RPMN v zmluve mal žalovaný do
celkových nákladov spojených so spotrebiteľskými úvermi (ceny úveru) zahrnúť tiež administratívny
poplatok 150 eur, ako aj odplatu za poskytnutie služby v zmysle dohody o poskytovaní služieb vo
výške 2,53 % pri zmluvách č. 259 a č. 261 a vo výške 2,54% pri zmluve č. 128 zo sumy schválenéhoúveru zníženej o sumu poplatku za poskytnutie úveru v zmysle ust. § 2 písm. g) zák. č. 129/2010
Z.z., ktorý údaj (splátka podľa dohody o poskytnutí služby mesačne vo výške 34,16 eur pri zmluvách
č. 259 a č. 261 a vo výške 34,29 eur pri úvere č. 128), je celkom zrejmý z obsahu úverovej zmluvy

a nejde teda iba o informatívnu platbu pre prípad uzavretia dohody o poskytovaní služieb. Uvedené
poplatky žalovanému zaisťovali prakticky ďalší príjem v rozsahu presahujúcom cenu za ním poskytnuté
peniaze bez akejkoľvek materiálnej hodnoty či hodnotovej výhody pre žalobcu a podľa posúdenia
súdu nepredstavovali nič iné, ako len ďalší zo známych spôsobov skreslenia ekonomických údajov
úveru, s cieľom obísť zákonnú reguláciu výšky úrokov a úverovej odplaty. Žalovaný si popri dôsledkoch

obchádzania zákona touto obchodnou praktikou neuvedomil tiež, že z hľadiska limitov úverového
zaťaženia spotrebiteľov nie je ani tak významné, ako je úverová odplata formálne označená v zmluve
(či už ako úrok, ako poplatok alebo inak), ale to, aby svojou výškou nepresahovala zákonom určenú
hranicu, ako je tomu aj v posudzovanom prípade. Podľa prepočtu súdu pri výške úveru 1 500 eur, výške
mesačnej splátky pri zmluvách č. 259 a č. 261 87,24 eur (splátka úveru 53,08 eur + splátka v zmysle
dohody o poskytnutí služby 34,16 €), poplatku za poskytnutie úveru 150 eur, pri počte splátok 36, RPMN

v úverovej zmluve nepredstavuje deklarovanú hodnotu 26,35 %, ale hodnotu 87,41 % a celková čiastka,
ktorú musí žalobca ako dlžník za úver zaplatiť nezodpovedá v zmluve uvedenej sume 2 060,88 eur, ale
predstavuje čiastku 3 290,64 eur. Pri zmluve č. 128 pri výške úveru 1 500 eur, výške mesačnej splátky
87,17 eur (splátka úveru 52,88 eur + splátka v zmysle dohody o poskytnutí služby 34,29 €), poplatku za
poskytnutie úveru 150 eur, pri počte splátok 36, RPMN v úverovej zmluve nepredstavuje deklarovanú

hodnotu 25,70 %, ale hodnotu 85,75 % a celková čiastka, ktorú musí žalobca ako dlžník za úver zaplatiť
nezodpovedá v zmluve uvedenej sume 2 053,68 eur, ale predstavuje čiastku 3 288,12 eur. Z uvedeného
dôvodu i podľa posúdenia súdu je potrebné úvery zo zmlúv o revolvingovom úvere č. 259, č. 261 a č.
128 poskytnuté žalovaným žalobkyni považovať za bezúročné a bezpoplatkové v zmysle ust. § 11 ods.
1 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a žalobkyni tak vzniká

nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.

58. V prípade žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia spravidla nemožno dospieť k meritórnemu
záveru o dôvodnosti či nedôvodnosti žaloby bez toho, aby sa zo skutkového hľadiska ujasnilo, o ktorú
z viacerých zákonných skutkových podstát bezdôvodného obohatenia ide (nález Ústavného súdu SR z

2. marca 2016, sp. zn. II. ÚS 620/2015-94).

59. Právna úprava týkajúca sa bezdôvodného obohatenia je v Občianskom zákonníku obsiahnutá v §
451 až 459 a je kogentná. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného
obohatenia založenej na tom, že medzi zúčastnenými stranami chýba od začiatku právny vzťah, ktorý by

zakladal právny nárok na predmetné plnenie spočívajúce v tom, že bolo niečo dané alebo sa v prospech
niekoho konalo.

60. V predmetnom spore vyhlásil súd zmluvy o revolvingovom úvere č. 259, č. 261 zo dňa 21.4.2015 a č.
128 zo dňa 16.7.2015 za bezúročné a bezpoplatkové. Súd mal zároveň z vykonaného dokazovania za

preukázané, že žalobkyni boli žalovaným z titulu uzavretia vyššie uvedených zmlúv o spotrebiteľskom
úvere reálne poskytnuté finančné prostriedky vo výške 3 x 1 350 eur, ktoré žalobkyňa dňa 6.10.2015
splatila v plnej výške. Na zmluvu č. 259 zaplatila celkom 1 818,10 eur, na zmluvy č. 261 a č. 128
zaplatila celkom 1 952,85. Uvedenú skutočnosť o výške úhrad žalobkyňou preukazujú jej tvrdenia,
ktoré žalovaný nespochybnil a tieto tak súd v zmysle § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné

medzi žalobkyňou a žalovaným. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ ide o rozdiel vo finančných
prostriedkoch poskytnutých žalovaným žalobkyni z titulu jednotlivých úverových zmlúv a tých finančných
prostriedkov, ktoré boli uhradené žalobkyňou formou mesačných splátok a doplatenia zostatku úverov
so súhlasom žalovaného, v tejto časti vznikol na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie (plnenie
bez právneho dôvodu), ktoré je v zmysle § 456 OZ žalovaný povinný žalobcovi vydať. Zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere č. 259 zo dňa 21.4.2015 bola žalobkyni žalovaným reálne poskytnutá suma
vo výške 1 350 eur, z ktorej žalobkyňa preukázateľne uhradila sumu 1 818,10 eur a teda v časti 468,10
eur vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 261
zo dňa 21.4.2015 bola žalobkyni žalovaným reálne poskytnutá suma vo výške 1 350 eur, z ktorej
žalobkyňa preukázateľne uhradila sumu 1 952,85 eur a teda v časti 602,85 eur vzniklo na strane

žalovaného bezdôvodné obohatenie a zo zmluvy č. 128 zo dňa 16.7.2015 bola žalobkyni žalovaným
reálne poskytnutá suma vo výške 1 350 eur, z ktorej žalobkyňa preukázateľne uhradila sumu 1 952,85
eur a teda v časti 602,85 eur vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie.61. Súd sa pri posúdení dôvodnosti vydania bezdôvodného obohatenia zaoberal tiež námietkou
premlčania vznesenú žalovaným. Žalovaný v odpore namietal premlčanie nároku na sumu 1 223,80
eur a vo vyjadrení k zmene žaloby namietal premlčanie tej časti nároku, ktorý si žalobkyňa uplatnila až

po zmene žaloby dňa 11.1.2023. Pôvodnou žalobou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného
obohatenia v celkovej výške 1 283,80 eur, svoj nárok po pripustení zmeny žaloby rozšírila o 390 eur,
teda žiadala priznať celkovo 1 673,80 eur.

62. Žalovaným vznesenú námietku premlčania súd prvej inštancie posúdil v časti 1 283,80 eur ako

nedôvodnú a dospel k záveru, že nárok v tejto časti nie je premlčaný, pretože „subjektívna premlčacia
lehota na premlčanie pri uplatnení práva na bezdôvodné obohatenie začína plynúť odo dňa, keď
žalobkyňa zistila, že žalovaný sa na jej úkor obohatil, a to je v tomto prípade minimálne odo dňa udelenia
plnomocenstva na zastupovanie právnemu zástupcovi žalobkyne 31.8.2018, č.l. 22 spisu, keď zistila, že
došlo k porušeniu práv pri uzavretí úverovej zmluvy so žalovaným“. Vo vzťahu k objektívnej premlčacej
dobe súd dáva do pozornosti, že Súdny dvor EÚ (prvá komora) v rozsudku vo veci C-485/2019, LH proti

Profi Credit Slovakia s.r.o. zo dňa 22.4.2021 rozhodol tak, že „Zásada efektivity sa má vykladať v tom
zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že na žalobu podanú spotrebiteľom o
vrátenie súm neoprávnene zaplatených v rámci plnenia zmluvy o úvere na základe nekalých podmienok
v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách alebo na základe podmienok, ktoré sú v rozpore s požiadavkami smernice Európskeho

parlamentu a Rady 2008/48/EHS z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení
smernice Rady 87/102/EHS, sa vzťahuje trojročná premlčacia lehota, ktorá začína plynúť odo dňa, keď
došlo k bezdôvodnému obohateniu“. V zmysle interpretačných záverov cit. rozsudku Súdneho dvora EÚ
tak možno dospieť k záveru, že v spotrebiteľských veciach v súlade so zásadou efektivity sa trojročná
objektívna premlčacia doba v zmysle ust. § 107 ods. 2 OZ neuplatňuje. Nakoľko spotrebiteľské zmluvy

č. 259 a č. 261 boli uzavreté dňa 21.4.2015 a č. 128 dňa 16.7.2015 a žaloba bola podaná na súd dňa
13.9.2018 v rámci plynutia subjektívnej podľa § 107 ods. 1 OZ, súd uzatvára, že právo žalobkyne v časti
1 223,80 eur nie je premlčané. Z uvedeného dôvodu súd žalobe v časti 1 223,80 eur vyhovel.

63. Inak je to ale, so zvyšným nárokom v sume 390 eur, ktorý bol žalobkyňou uplatnený 11.1.2023 po

uplynutí subjektívnej premlčacej doby, a preto žalobu v tejto časti zamietol.

64. Podľa § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z., výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

65. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto má žalobca nárok
aj na zaplatenie úroku z omeškania. Podľa citovaných ustanovení vznikol žalobkyni nárok na úrok
z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyšší, ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej
banky. Výška základnej úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania činila 0,00 %. Súd preto priznal

žalobkyni úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1 223,80 eur od 13.9.2018 do zaplatenia.
Súd priznal žalobkyni úroky z omeškania odo dňa podania žaloby, tak ako žiadala v podanej žalobe,
nakoľko mal súd za preukázané, že uvedený deň nepochybne nasleduje po dni vzniku bezdôvodného
obohatenia na strane žalovaného (posledné plnenia zo strany žalobkyne boli žalovanému poukázané
dňa 6.10.2015).

66. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

67. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

68. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods.1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP
podľa pomeru úspechu v zmysle ktorého súd čiastočne úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu

trov konania voči žalovanému v rozsahu 53,38% (žalobkyňa bola úspešná v 76,69% -žalovaného
úspech 23,31%). O výške trov konania sa rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozhodnutia, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

4Csp/100/2020

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Rožňava v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (t.j. zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti).