Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava II
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Dáša Onuferová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 40P/132/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203127
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2024:1224203127.3
Uznesenie
Mestský súd Bratislava II vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: X., narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom X., t.č. bytom X., v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny
Pezinok, Odbor sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately,
Pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, dieťa rodičov: matky - Z., rod. J. narodená XX.XX.XXXX, trvale
bytom X., a otca - J. narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom Y. t.č. bytom X. o návrhu otca na nariadenie
neodkladného opatrenia a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností, takto
r o z h o d o l :
Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledujúceho znenia:
I. Súd dočasne zveruje maloleté dieťa: X., nar. XX.XX.XXXX, do osobnej starostlivosti otca, do
právoplatnosti skončenia vo veci samej.
II. Styk matky s maloletým dieťaťom sa neupravuje.
III. Matka sa zaväzuje prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 100,- Eur mesačne, ktorú je
matka povinná zasielať k rukám otca vždy do 15-ho dňa kalendárneho mesiaca predchádzajúceho
kalendárnemu mesiacu, za ktorý sa výživné platí.
o d ô v o d n e n i e :
1.Otecsvojímnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,doručenomsúdudňa02.10.2024,žiadal
súd rozhodnúť tak, aby bolo maloleté dieťa dočasne, do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej,
zverené do jeho osobnej starostlivosti, aby sa styk matky s maloletým dieťaťom neupravil.
2. Návrh odôvodnil tým, že je otcom maloletej X., s matkou maloletej Z. nie sú manželia, žili ako druh
a družka v partnerskom vzťahu a vychovávali dcéru spoločne. Pre nezhody a požívanie alkoholu sa
rozišli. Bol si vedomý, že aj v minulosti mala partnerka psychické problémy. Tieto problémy neustali
narodením dcéry, keď bola na materskej dovolenke sa o dieťa starala otcova matka a najmä on osobne.
Alkoholizmus sa znova prejavil u Matky a trval opakovane dlhšie už cca 2 roky, čo bolo v menšom
množstve pitie 1-3 dni, potom prestávka cca týždeň až 10 dni. a potom zase teda vždy keď došla situácia
nejakého emočného pôvodu. Nakoľko robí Matka účtovníčku firmám týmto jej správaním odchádzajú od
nej klienti, čo je pochopiteľné, lebo neriešila im veci cca 3-4 týždne tak isto odišli aj jej zamestnankyne,
čo riešila opäť pitím. Po jeho odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti dňom 01.07.2024 ohľadom dcéry
X. komunikovali denne, sa snažil sa postarať sa o dieťa, a väčšina starostí a denných povinností bola
na jeho osobe od narodenia, nachádzal dieťa zanedbané, plačúce, matka na ňu kričala, nestarala sa
nevenovala jej aktivity typu učenie na bicykli korčule prechádzky a podobne. Dcéru musel od nej viac
krát vziať lebo ju prichytil opitú keď mala u seba dcéru. Napriek tomu, že malá dcéra má 4 roky, vie už
posúdiť stav Matky a nechce s ňou byť, dokonca vedela telefonovať mobilom, aby po ňu prišiel. Nakoľko
si bol vedomý, že Matka je nespoľahlivá, skoro denne ju kontroloval telefonicky aj osobne navštevoval
dcéru keď bola u nej. Partnerka požívala alkoholické nápoje, a psychiatrické lieky na predpis od panidoktorky Trnovcovej ktorá sídli v Pezinku. Každé ráno vodil dcéru do škôlky, no stávalo sa viac než
často , že aj poobede vyzdvihol dcéru a na noc ju musel opatriť. Matka mu volala, aby so pre dcéru
prišiel, nestarala sa ani o to, kde je dieťa, či nastúpila do škôlky a kto ju vyzdvihne nakoľko mala svoj
alkoholicky režim a nebol z jej strany absolútne žiaden záujem. Dieťaťu nevarila teplé jedlá nakoľko
odpoveď bola že ona nevie variť, nekúpala ju všetky tieto aktivity vykonával on, nemala vzťah k dieťaťu.
Keďže chcel dosiahnuť zodpovednosť matky podpísal rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti dňa
09.07.2024 v rozsahu týždňovej starostlivosti, s tým, že dovtedy som platil a platím všetky platby za
dieťa v škôlke ja. Uvedená dohoda však nemala dlhú platnosť, matka opakovane požívala alkohol, dieťa
bolo u otca nepretržite vyše jeden a pol mesiaca posledných 25 dní bola matka opitá v kuse, situácia
sa vyhrotila tak, že dňa 09.09.2024 ju odviezla záchranka do Ružinova na psychiatriu, kde bola 18 dní
hospitalizovaná. Po prepustení skoro týždeň bola Matka v poriadku, ale zase začala opäť piť, síce jednu
dve malé fľašky, začala znova recidíva a popri tom kombinovala lieky typu xanax, tritico, frontin a iné
sedatívne antidepresíva. Alkohol si objednávala kuriérskou službou, o čom prikladám výpisy z účtu aj
kópie dokladu z reštaurácie. Dňa 01.10.2024 volali otcovi z polície, aby si prišiel pre auto, ktoré je v
jeho vlastníctve, ktorým jazdila Matka. Pri kontrole PZ zistili, že Matka bola pod vplyvom alkoholu. Na
polícii mu neposkytli správu keďže nie je účastník priestupku. Uvedený zápis sa dá vyžiadať súdom.
Maloletú otec zveril matke v nedeľu keďže mal zato, že je preliečená, a postará sa zodpovedne v rámci
striedavej starostlivosti, avšak už druhý deň brala dieťa do škôlky pod vplyvom alkoholu a liekov. Matka
nie je schopná postarať sa o maloletú dcérku, a svojim konaním ju s ohľadom na jej stav a na vek dieťaťa
ohrozuje. Maloletá X. je za posledné obdobie od odchodu zo spoločnej domácnosti so otcom skoro celý
čas. S matkou s ohľadom na jej zdravotný stav nie je možné dosiahnuť, aby plnila rodičovskú dohodu.
Maloletá dcéra X. nemá s matkou žiadny citový vzťah a kontakt, pretože jej psychický stav a denné
požívanie alkoholu ju pri dieťati tak zaťažuje, že dieťa je ponechané na seba bez dozoru, bez náležitej
opatery a režimu, kričí na dieťa, alebo spí pri nej a preto žiada súd, aby rozhodol, že maloletú X. zverí
otcovi do osobnej starostlivosti. V súčasnosti by bolo dieťa u matky vystavené nebezpečiu.
3. Ako dôkazy k návrh pripojil: rodný list maloletého dieťaťa, Lekársku správu z 09.09.2024, Dohodu
rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností z 09.07.2024
4. Kolízny opatrovník na základe žiadosti súdu o prešetrenie pomerov vo svojej správe doručenej
súdu dňa 11.10.2024 uviedol, že dňa 09.10.2024 úrad práce vykonal šetrenie pomerov pána J. nar.
XX.XX.XXXX na adrese X.. Na uvedenej adrese sa nachádza 4-izbový rodinný dom, ktorý má otec
maloletej prenajatý za mesačné nájomné vo výške 1.000,- Eur. V tejto domácnosti býva približne od
7/2024 a prenajal si ho na preklenutie obdobia po rozchode. Maloletá má v nehnuteľnosti samostatnú
izbu, v ktorej má svoju posteľ, hračky, dostatok oblečenia. Rodinný dom bol moderne zariadený. Pán
X. uviedol, že už s maloletou býva striedavo v rodinnom dome a striedavo v T. na adrese X. V krátkom
čase sa tam s maloletou odsťahuje a rodinnú dom na X. už si nebude prenajímať. Rodinný dom v T. je
vo vlastníctve jeho partnerky, pani J.. Nie je zaťažený hypotekárnym úverom. V uvedenej nehnuteľnosti
býva pani D. s jej deťmi W. 3,5 r., S. 3,5 r. a N. 10 r.. Podľa vyjadrenia otca maloletej si deti spolu
pekne vychádzajú. X. má spoločnú izbu s W.. Pán X. je živnostník. Jeho predmetom podnikania je
predaj a dovoz motorových vozidiel zo zahraničia. Jeho mesačný príjem je 4.500-5.000,- Eur. Uviedol,
že potreby maloletej zabezpečuje a uhrádza sám. Maloletá X. navštevuje MŠ Kollárova Senec. Je
evidovaná v pediatrickej ambulancii MUDr. Hargašovej v Senci. Je zdravá a má len bežné ochorenia.
Odborné ambulancie nenavštevuje. Na základe vykonaného šetrenia pomerov v domácnosti otca úrad
konštatuje, že otec má vytvorené vhodné podmienky na zabezpečovanie rovnomerného psychického a
fyzického vývinu maloletej. V starostlivosti nezistil žiadne nedostatky. Navrhuje súdu, aby návrhu otca
na nariadenie neodkladného opatrenie vyhovel.
5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.
6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení zákona č. 87/2017
Z. z. (ďalej len „CSP“), pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným
opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Podľa § 329 ods. 1 vety prvej a ods. 2 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
11. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas.
12. Podľa § 360 CMP, neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno
začať aj bez návrhu.
13. Podľa článku 5. zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine v znení neskorších predpisov (ďalej len
„Zákon o rodine“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých
veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom
sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d)
okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e)
ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej,
telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity
dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality
a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi,
súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného
prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 28 ods. 1 a ods. 2 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa,
zastupovanie maloletého dieťaťa a správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti
majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
15. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
16. Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj
na starostlivosť rodičov o domácnosť (ods. 4). Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť (ods. 5).
17. Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
18. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvoduvýhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
19. Podľa § 366 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
20. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.
21. Neodkladné opatrenie predstavuje inštitút neodkladnej procesnej ochrany, ktorým sa bezodkladne
upravujú pomery účastníkov konania. Vzhľadom na charakter neodkladného opatrenia ako nástroja
zabezpečujúceho úpravu pomerov v rozsahu odôvodnenom naliehavou potrebou súd v konaní o
nariadenie neodkladného opatrenia rozhoduje iba na základe skutočností a tvrdení uvedených v návrhu
a na základe predložených listinných dôkazov, ktoré by mali hodnoverne osvedčovať stav tvrdený
v návrhu. Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní. Postačuje,
že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Základným predpokladom prípustnosti a dôvodnosti neodkladného opatrenia je teda tvrdenie a
osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi účastníkmi konania a nevyhnutnosť bezodkladnej úpravy
právneho vzťahu medzi nimi. Navrhovateľ teda musí osvedčiť, že bez okamžitej, hoci i len dočasnej,
úpravy právnych pomerov by bolo právo ohrozené. Pokiaľ má mať navrhované neodkladné opatrenie
len dočasnú povahu, jeho nariadením nemôže byť navodený nezvratný stav. Neodkladným opatrením
nemožno s poukazom na princíp proporcionality obmedziť povinný subjekt neprimeraným spôsobom
alebo nad nevyhnutný rozsah.
22. Neodkladné opatrenie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých má mať vzhľadom na
skutočnosť, že ide o úpravu bezprostredne dotýkajúcu sa záujmov maloletých detí (ktorým sa priznáva
osobitný stupeň ochrany), avšak pred vydaním rozhodnutia vo veci samej, bez vykonania riadneho
dokazovania, miesto len tam, kde bez okamžitého zásahu zo strany súdu vo forme bezodkladnej úpravy
pomerov sú záujmy, starostlivosť, výchova, výživa, či dokonca zdravie alebo život maloletého dieťaťa
vážne ohrozené. Účelom neodkladných opatrení je tak rýchlo a pružne riešiť situáciu, v prípade, že je
potrebný okamžitý zásah súdu do pomerov účastníkov, v dotknutom prípade pomerov maloletého, s
cieľom ochrany jeho práv a v prípade konkrétneho ohrozenia.
23.Pooboznámenísasnávrhomnanariadenieneodkladnéhoopatrenia,pripojenýmilistinnýmidôkazmi
a správou kolízneho opatrovníka, dospel súd k záveru, že v konaní bola preukázaná naliehavá potreba
bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov a sú dané podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia
spočívajúceho v dočasnom zverení maloletej do osobnej starostlivosti otca. Súd mal správou kolízneho
opatrovníka preukázané, že aktuálne zabezpečuje starostlivosť o maloletú výlučne otec a má vhodné
podmienky na zabezpečovanie jej rovnomerného psychického a fyzického vývinu. V jeho starostlivosti
neboli zistené žiadne nedostatky. Súd sa stotožňuje so závermi otca, že matka maloletej v súčasnosti
nie je schopná poskytnúť maloletej riadnu starostlivosť z dôvodu dlhodobo pretrvávajúcich zdravotných
ťažkostí spôsobených nadmernou konzumáciou alkoholu, čo môže viesť až k ohrozeniu zdravia alebo
života maloletej, preto je potrebné, aby bolo rozhodnutím súdu dočasne upravené zverenie maloletej do
osobnej starostlivosti otca, a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej.
24. Súd v rámci konania vo veci samej bude riadne preskúmavať majetkové pomery oboch rodičov, ich
zárobkové možnosti a bude riadne stanovené výživné. Súdom stanovené výživné v sume 100,- Eur,
povinnosťou platenia ktorého súd zaviazal matku v rámci konania o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia spĺňa len charakter určenia výživného v nevyhnutnej miere v zmysle citovaného ust. § 366
CMP, bez ďalšieho dokazovania.
25. S poukazom na citované ustanovenie § 58 CMP bude súd rozhodovať o nároku na náhradu a o
výške trov konania v rozhodnutí vo veci samej.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého
uzneseniu smeruje, v troch vyhotoveniach.Odvolanie môže podať strana (účastník poľa CMP), v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.