Uznesenie – Ostatné ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. október 2024

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 25Co/35/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8818203558
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 10. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marian Hoffmann, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2024:8818203558.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a členov
senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Eduarda Valenčina, v spore žalobcov: 1) A. B., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom C. X. XXXX XX/XX, XXX XX D. E. F., zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou
- matkou: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. XXXX XX/XX, XXX XX D. E. F., 2) G. A.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. X. XXXX XX/XX, XXX XX D. E. F., obaja právne zastúpení: JUDr.

Július Buček, advokát, Štefánikova 18, 066 01 Humenné, IČO: 420 32 954 proti žalovaným: 1) Marius
Pedersen, a. s., Opatovská 1735, 911 01 Trenčín, IČO: 34 115 901, právne zastúpený: SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, 2) Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s.,
Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody na zdraví v sume 263.520,08
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov a žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad
Topľou č.k. 5C/51/2018-459 zo dňa 22.11.2022 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok súdu I. inštancie vo vyhovujúcom výroku v rozsahu priznanej sumy z titulu
bolestného vo výške 2 119,20 eur a súvisiacom výroku V. o trovách konania,

z r u š u j erozsudok súdu I. inštancie vo výroku IV. a súvisiacom výroku VII. o trovách konania

a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a súdu I. inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie rozhodol, že:
I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobkyni v 1. rade náhradu bolestného,
sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške
119.949,60 eur s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť
druhého žalovaného, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobu žalobkyne v 1. rade v prevyšujúcej časti vo vzťahu k náhrade bolestného, sťaženia
spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia z a m i e t a .

III. Žalobu žalobkyne v 1. rade vo vzťahu k náhrade nákladov vynaložených na vyhotovenie znaleckých
posudkov z a m i e t a .

IV. Žalobu žalobcu v 2. rade o náhradu účelne vynaložených nákladov v súvislosti s liečbou žalobkyne
v 1. rade z a m i e t a .

V. Vo vzťahu k výroku I. a II.p r i z n á v a žalobkyni v 1. rade voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto

plnenia povinnosť druhého žalovaného, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.VI. Vo vzťahu k výroku III. p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobkyni v 1. rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozsudku samostatným uznesením

VII. Vo vzťahu k výroku IV. p r i z n á v a žalovaným v 1. a 2. rade voči žalobcovi v 2. rade nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozsudku samostatným uznesením.

2. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd I. inštancie zistil tento skutkový stav:

3. Súd I. inštancie vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a prílohami žaloby, a to najmä
trestným rozkazom OS Vranov nad Topľou, č. k. 1T/77/2018 zo dňa 28.09.2018 právoplatným dňa
20.10.2018, znaleckým posudkom MUDr. Dušana Sukovského, znalca z odboru zdravotníctvo a

farmácia č. 46/2018, faktúrami vystavenými na žalobcu v 2. rade, výzvou na dobrovoľné plnenie od
žalovaného v 2. rade zo dňa 05.12.2018, rozhodnutím Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného
dôchodku žalobkyni v 1. rade zo dňa 27. 02. 2018, komplexným posudkom Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Vranov nad Topľou zo dňa 14.02.2019, rozsudkom OS Vranov nad Topľou, sp. zn.
8Ps/22/2020-20 zo dňa 10.12.2020, ktorým súd schválil právny úkon opatrovníčky G. B., vyjadreniami

strán sporu, výsluchom znalca, ako aj ostatným spisovým materiálom.

4. Trestným rozkazom Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp. zn. 1T/77/2018, zo dňa 28.09.2018, bol
pôvodne žalovaný v 1. rade uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1, ods. 2
písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. h) Trestného zákona na tom skutkovom základe,

že dňa 13.01.2017, asi okolo 14.40 hod., viedol špeciálne nákladné motorové vozidlo, zn. Mercedes
Benz, evidenčného čísla D. A., slúžiace na prepravu odpadu, po miestnej komunikácii na Sídlisku 1.
Mája vo D. E. F. a pri cúvaní sa plne nevenoval vedeniu vozidla a cúvanie nezabezpečil prostredníctvom
spôsobilej a náležite poučenej osoby, v dôsledku čoho ním vedené motorové vozidlo zadnou časťou
narazilo do žalobkyne v 1. rade, ktorá utrpela početné zranenia, ktoré si u žalobkyne v 1. rade vyžiadali

dlhodobé liečenie a to najmenej 12 mesiacov s tým, že zranenia si u nej vyžiadali trvalé následky,
pretože v dôsledku ochrnutia je poškodená plne odkázaná na starostlivosť druhej osoby. Uvedený
trestný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť vo výroku o vine, treste a náhrade škody dňa
20.10.2018. Pôvodne žalovaný v 1. rade bol v čase vyššie uvedenej dopravnej nehody zamestnaný v
spoločnosti Marius Pedersen, a.s. Trenčín, t.j. pôvodne žalovaného v 2. rade (ďalej „žalovaného v 1.

rade“) a špeciálne nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes Benz, evidenčného čísla D. A., slúžiace na
prepravu odpadu, ktorým bola žalobkyni v 1. rade spôsobená škoda na zdraví je rovnako vo vlastníctve
žalovaného v 1. rade. Na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXX/XXXXX bolo predmetné vozidlo zn.
Mercedes - Benz, ev. č. D. XXX A., ktorým bola dopravná nehoda spôsobená, vo vlastníctve žalovaného
v 1. rade poistené pre prípad zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u

žalovaného v 2. rade, t.j. Allianz - Slovenskej poisťovne, a.s. Pri tejto udalosti utrpela žalobkyňa v 1.
rade zranenia, na základe ktorých stanovil bodové ohodnotenie bolestného a sťaženia spoločenského
uplatnenia znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a traumatológia, G. H. C., ktorý
vypracoval znalecký posudok č. 46/2018. Žalobkyňa v 1. rade ako poškodená si u žalovaného v 2. rade
ako poisťovateľa podľa zákona č. 381/2001 Z.z. v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré utrpela pri

dopravnej nehode dňa 13.01.2017 uplatnila dňa 05.12.2018 nárok na vyplatenie poistného plnenia z
titulu: - bolestné -1405 bodov, t. j. 24.813 eur, - sťaženie spoločenského uplatnenia - 8120 bodov, t. j.
148.109 eur, - náklady na vyhotovenie znaleckého posudku vypracovaného I. J. C., znalcom z odboru
doprava cestná - 815,93 eur, - náklady na vyhotovenie znaleckého posudku vypracovaného G. H. C.
znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia - 892,60 eur, - náklady vynaložené v súvislosti s liečbou

poškodenej-14.836,05eur.Dňa15.01.2018žalovanýv2.radeoznámilprávnemuzástupcovižalobkyne
v 1. rade, že z povinného zmluvného poistenia žalovaného v 1. rade poukázal z titulu bolestného za 1305
bodov x 17,66 eur/bod sumu 23.047 eur a z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia za 2600 bodov x
18,24 eur/bod sumu 47.424 eur. Následne dňa 26.03.2019 žalovaný v 2. rade oznámil žalovanému v
1. rade, že z jeho povinného zmluvného poistenia poukázal z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia

žalobkyni v 1. rade za 3120 bodov x 18,24 eur/bod sumu 56.909 eur a z titulu účelne vynaložených
nákladov za nákup liečiv sumu 1.054,13 eur. Spolu teda žalovaný v 2. rade poukázal žalobkyni v 1. rade
z titulu bolestného sumu 23.047 eur za 1305 bodov, z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia sumu
104.333 eur za 5720 bodov, z titulu nákladov vynaložených v súvislosti s liečbou sumu 3.896,07 eur.Následne dňa 20.12.2019 žalobkyňa v 1. rade cestou právneho zástupcu žiadala pripustiť do konania
G. A. v súvislosti s nárokom na úhradu nákladov spojených s liečením vo výške 9.230 eur, ktoré podľa
jej tvrdenia vynaložil on.

5. Takto zistený skutkový stav súd I. inštancie právne posúdil takto:

6. Čo sa týka nároku ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia nad sumu 69.994,40 eur, ktorý podľa
tvrdenia žalovanej v 2. rade už nie je predmetom konania, pretože žalobkyňa v 1. rade ho podaním

zo dňa 24.04.2019 vzala späť a následne ho uplatnila opäť dňa 20.12.2019, kedy už bol v zmysle §
106 OZ premlčaný, tak s týmto sa súd I. inštancie nestotožnil, nakoľko je toho názoru, že sa jedná o
chybu v písaní a počítaní, keď aj z matematického prepočtu uvedenom v podaní žalobkyne v 1. rade
cestou jej právneho zástupcu vyplýva, že pôvodne žalobkyňa v 1. rade požadovala z titulu sťaženia
spoločenského uplatnenia sumu za 8120 bodov a mimoriadneho zvýšenia sťaženia spoločenského
uplatnenia o 50 % sumu za 4060 bodov, t. j. za 12180 bodov. Pri hodnote 18,24 eur/bod, ktorá je

nesporná, sa jedná o sumu 222.163,20 eur. Žalovaná v 2. rade uhradila z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia sumu 47.424 eur a následne sumu 56.909 eur, t.j. spolu 104.333,- eur, čo predstavuje 5.720
bodov. Z podania právneho zástupcu žalobkyne v 1. rade zo dňa 24.04.2019 vplýva, že zotrváva na
svojej žalobe s výnimkou čiastočnej úhrady zo strany žalovanej v 2. rade. Predmetom žaloby teda v časti
sťaženia spoločenského uplatnenia ostáva suma 43.775,80 eur (za 2400 bodov). V časti mimoriadneho

zvýšenia sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % žalovaná v 2. rade neuhradila žiadnu čiastku, a
teda žalobkyňa v 1. rade, ako vyplýva z jej podania z 24.04.2019 zotrváva na svojom nároku v plnej
výške, čo zodpovedá počtu bodov 4060, t. j. 74.054,40 eur. Uvedené potvrdzuje aj výpočet, keď z
požadovanej sumy za 8120 plus 4060 bodov, t.j. zo sumy 222.163,20 eur sa odpočíta priznaná suma
za 5720 bodov, t. j. 104.333 eur a následne nepriznaná suma za 2400 bodov, t. j. 43.775,80 eur, zvyšok

predstavuje pre požadované mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 % sumu
74.054,40 eur (nepriznaná suma za 4060 bodov), pričom aj pri vydelení uvedenej sumy hodnotou 18,24
eur výsledkom je 4060 bodov. V prípade vydelenia sumy 69.994,40 eur uvedenou hodnotou, nevyjde
celé číslo, tak aj z tejto skutočnosti je zrejmé, že sa jedná o chybu v písaní a počítaní. Len pre úplnosť
súd dodáva, že ani v prípade, že by sa nejednalo o chybu v písaní a počítaní, nárok na sťaženie

spoločenského uplatnenia nad sumu 69.994,40 eur, ak by bol opätovne uplatnený dňa 20.12.2019, by k
tomuto dňu nebol premlčaný z dôvodov, ktoré súd uvedie nižšie. Taktiež čo sa týka uplatnenia nároku na
bolestné, kde žalovaní vo vyjadreniach uviedli, že pripustením zmeny na pojednávaní dňa 17.09.2021,
kde titulom náhrady škody na zdraví si žalobkyňa v 1. rade uplatňuje sumu 117.830,40 eur, prestal byť
nárokom nárok na bolestné, súd uvádza, že v tomto prípade sa taktiež jednoznačne jedná o chybu

v počítaní, kedy z podania právneho zástupcu žalobkyne v 1. rade zo dňa 20.12.2019 je zrejmé, že:
„Teda predmetom tohto konania pokiaľ ide o náhradu škody na zdraví, ktorú si žalobkyňa aj naďalej voči
žalovaným uplatňuje, po zohľadnení úhrady poistného plnenia zo strany žalovaného v 2. rade zostáva:
- nárok na bolestné za nepriznaných 100 bodov, t. j. 1.766 eur, - sťaženie spoločenského uplatnenia za
nepriznaných 2.400 bodov, t. j. 43.776 eur, - nárok na mimoriadne zvýšenie sťaženia spoločenského

uplatnenia o 50 %, t. j. 74.054,40 eur.“ Následne sčítaním týchto súm je výsledok 119.596,40 eur, avšak
žalobkyňa v 1. rade si v petite napriek tomuto vyjadreniu uplatnila nesprávnu sumu 117.830,40 eur. Súd
I. inštancie je toho názoru, že žalobkyňa v 1. rade si v žiadnom momente konania neprestala uplatňovať
bolestné ako to tvrdia žalovaní a výška uplatneného nároku je len následkom zrejmého nesprávneho
sčítania uvedených súm. Taktiež čo sa týka nároku ohľadom bolestného prevyšujúcu 100 bodov, tu súd

I. inštancie konštatuje, že to, že došlo k omylu konštatoval znalec až pri výsluchu na pojednávaní dňa
29.04.2022, a teda tento nárok v žiadnom prípade nemôže byť premlčaný.

7. Žalovaní vzniesli námietku premlčania aj voči žalobcovi v 2. rade, ktorý si svoj nárok uplatnil podaním
zo dňa 20.12.2019. Súd sa s touto námietkou nestotožnil z nasledujúcich dôvodov: Žalovaní poukazujú

na to, že podľa § 106 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený
dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, pričom najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí
za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej
škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Žalovaní na základe toho poukazujú na skutočnosť,
že už v deň keď došlo k dopravnej nehode poškodená vedela, že kto za túto škodu zodpovedá,

keďže sa jedná o objektívnu zodpovednosť prevádzkovateľa motorového vozidla. Tu súd I. inštancie
zdôrazňuje, že žalobkyňa v 1. rade bola po škodovej udalosti v bezvedomí, z ktorého sa po určitom
čase síce prebrala, avšak bez schopnosti vnímať a z toho dôvodu jej bol dňa 14.11.2017 ustanovený
opatrovník.Ajnapriektejtoskutočnostivšakniejemožnékonštatovať,žedňomustanoveniaopatrovníkasa poškodená dozvedela o tom kto zodpovedá za škodu. Túto skutočnosť sa prvýkrát mohla dozvedieť z
vyšetrovacieho spisu, ktorý jej bol prostredníctvom právneho zástupcu predložený na preštudovanie dňa
21.05.2018. Pôvodne žalovaný v 1. rade síce informáciu ohľadom prevádzkovateľa vozidla uviedol pri

svojom výsluchu dňa 15.02.2017, avšak uvedeného úkonu sa poškodená nezúčastnila ani jej zápisnica
o výsluchu nebola zasielaná v čase pred oboznámením sa so spisom dňa 21.05.2018. Do uvedeného
dňa zo žiadneho predloženého dôkazu nevyplýva, že poškodená, resp. jej opatrovníčka sa dozvedela
kto je prevádzkovateľ uvedeného vozidla, teda kto za škodu zodpovedá. Subjektívna premlčacia lehota
teda podľa názoru súdu I. inštancie pri nárokoch, kde bola škoda vyčíslená do uvedeného termínu,

uplynula 21.05.2020 a do tohto času si poškodená mohla uplatniť svoje nároky. V uvedenom prípade
neprichádza do úvahy ani objektívna lehota, keďže sa jedná o škodu na zdraví. S tým samozrejme súvisí
aj vstup žalovaného v 2. rade, G. A. do konania dňa 20.12.2019 ako osoby, ktorá si uplatňuje účelné
náklady spojené s liečením. Plynutie premlčacej doby sa aj v jeho prípade odvodzuje od vedomosti
poškodeného. Na základe uvedeného, súd I. inštancie uzatvára, že požadovaný nárok nie je premlčaný.

8. Čo sa týka tvrdenia žalovanej v 2. rade, že žalobkyňa sa prostredníctvom právneho zástupcu u
žalovaného v 2. rade doposiaľ nikdy nedomáhala náhrady škody titulom 50 % zvýšenia odškodnenia
sťaženia spoločenského uplatnenia podľa ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. a v prípade, že nebol
dodržaný postup pre uplatnenie tohto nároku podľa ust. § 6 cit. zákona, tak poškodený nie je oprávnený
uplatňovať takýto nárok na súde, súd I. inštancie uvádza, že samotná skutočnosť, že právny zástupca

žalobkyne v 1. rade listom zo dňa 05.12.2018 žiadal žalovaného v 2. rade o poskytnutie náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia len v základnej výške bodového ohodnotenia, nebráni žalobcovi v
prípade, že nedôjde k uzavretiu dohody medzi stranami v spore v zmysle § 6 ods. 1 zákona žiadať
následne súdnou cestou, ktorej výsledkom je autoritatívne rozhodnutie súdu, o náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia navýšenú o sumu v zmysle § 5 odsek 5 zákona, nakoľko zákon pre možnosť

domáhať sa nároku súdnou cestou v zmysle § 6 odsek 3 zákona obligatórne nestanovuje, že poškodený
sa môže domáhať uspokojenia nároku súdnou cestou len v rovnakej výške ako bola požadovaná v
návrhu dohody. Súd I. inštancie teda konštatuje, že žalobkyňa v 1. rade bola oprávnená požadovať
súdnou cestou zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia o 50 %.

9. Ku jednotlivým uplatneným nárokom súd I. inštancie uvádza nasledovné: Čo sa týka bolestného, súd
priznal žalobkyni v 1. rade bolestné za 120 bodov, nakoľko uvedená suma vyplynula zo znaleckého
posudku, znalec následne vysvetlil svoj postup, prečo priznal uvedený počet bodov a súd I. inštancie
sa jeho odôvodnením stotožnil. Súhlasil s odôvodnením znalca ohľadom zavedenia sondy do žalúdka,
keď znalec uviedol, že tento úkon nemá samostatné bodové ohodnotenie, pričom obdobný úkon -

tracheostómia má. Preto použil bodové ohodnotenie, ktoré sa mu približuje - rana prenikajúca do brušnej
dutiny a priznal poškodenej 35 bodov. Taktiež čo sa týka pol. 15b - zlomenina sánky, kde priznal zvýšenie
o 50 % 2 x, napriek tomu, že išlo len o 1 operáciu, tak svoje rozhodnutie zdôvodnil, že sa jednalo o
náročnú trojoperáciu. Súd I. inštancie teda aj v tomto prípade uznal 35 bodov za opodstatnených. Čo sa
týka 30 bodov podľa položky 223 - otras mozgu, tu sám znalec uviedol, že došlo k omylu a tieto body

nemali byť priznané, avšak na druhej strane, pri zvýšení o 50 % bola omylom uvedená položka 224,
pričom mala byť uvedená 225 a zvýšenie malo byť nie o 100 bodov, ale o 150 bodov. Žalobkyňa v 1.
rade si uplatnila bolestné za nepriznaných 150 bodov, pričom súd I. inštancie uznal ako dôvodných 120
bodov a za tieto jej priznal pri hodnote bodu 17,66 eur, sumu 2.119,20 eur.

10. Ohľadom sťaženia spoločenského uplatnenia, žalovaný v 2. rade namietal bodové ohodnotenie za
pol. 314 a 316c, kde uviedol, že tieto položky sú už zahrnuté v položke 305. V tomto prípade znalec
taktiež vysvetlil, prečo priznal bodové ohodnotenie za uvedené položky, a to, že kvadruparézu nie je
možné dávať do súvisu s inkontinenciou stolice a moču, pričom súd I. inštancie sa s jeho vysvetlením
stotožnil a z uvedeného dôvodu priznal žalobkyni v 1. rade 1200 bodov zvýšených o 100 %, t. j. 2400

bodov x 18,24 eur, t.j. 43.776 eur.

11. Čo sa týka námietky žalovaných, že znalec sa k uvedeným položkám nevyjadril včas a v správnej
forme a preto by na vyjadrenie znalca nemal prihliadať, tu súd I. inštancie uvádza, že vzal do úvahy
obdobie počas pandémie Covid-19, kedy došlo k preťaženiu nemocníc a z toho dôvodu ani G. C.

nevypracoval písomné vyjadrenie, ale až následne sa zúčastnil osobne na pojednávaní, pričom právny
zástupca žalobcov dokazovanie vyjadrením znalca navrhoval od začiatku a taktiež v každom podaní
ospravedlňoval jeho nečinnosť. Strana sporu nemá k dispozícii žiaden donucovací prostriedok vo vzťahu
k znalcovi a to, že znalec sa pre zaneprázdnenosť nevyjadril nemožno pripísať v neprospech strany,ktorá dokazovanie jeho vyjadrením či už písomným alebo ústnym navrhla. Súd I. inštancie preto na
uvedený dôkazný prostriedok prihliadal.

12.Poslednouzložkoutýkajúcousaškodynazdraví,jemimoriadnezvýšeniespoločenskéhouplatnenia,
ktoré môže v prípadoch hodných osobitného zreteľa priznať súd v rozsahu maximálne 50 %. V
predmetnom spore je súd I. inštancie toho názoru, že poškodenie zdravia žalobkyne v 1. rade a
jeho dopad sťažujúci možnosti uspokojovania jej životných potrieb a jej spoločenského uplatnenia
predstavuje závažný prípad, v ktorom základné odškodnenie sťaženia spoločenského uplatnenia

nemôže byť dostatočným odškodnením. S prihliadnutím na výsledky dokazovania a preukázanú
existenciuokolnostíhodnýchosobitnéhozreteľapristúpilkzvýšeniunáhradyzasťaženiespoločenského
uplatnenia v zmysle § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z. Ustanovenie § 5 ods. 5 zákona patrí k
právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, to znamená k právnym normám,
ktorých hypotéza nie je konkrétne stanovená právnym predpisom, ale závisí od úvahy súdu. Toto
ustanovenieprenechávasúdu,abyvkaždomjednotlivomprípadesámvymedzilhypotézuprávnejnormy

zoširokého,vopredneobmedzenéhookruhuokolností,aabysámpodľasvojhouváženiaposúdil,čiideo
„prípad hodný osobitného zreteľa“ a - v prípade kladného záveru - rozhodol tiež o tom, aké zvýšenie tejto
náhrady je v posudzovanom prípade primerané. Úvaha súdu nie je celkom voľná, lebo právny predpis ju
usmerňuje tým, že rámcovo stanovuje predpoklady pre vznik nároku na základnú výmeru odškodnenia
a tiež hľadiská, ktoré treba mať na zreteli. Pokiaľ zákon stanovuje rozpätie prípustného zvýšenia

náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (až o 50 %), je nepochybné, že rozsah zvýšenia tejto
náhrady musí byť diferencovaný. Vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu dospel súd k záveru, že
primeraným je zvýšenie tejto náhrady v maximálnej výške, t. j. o 50 %. Takéto zvýšenie je aj podľa názoru
Najvyššieho súdu SR vyhradené prípadom straty životných príležitostí po celý zvyšok života, v ktorých
je osoba poškodeného takmer vyradená zo života a kedy jeho predpoklady pre plnenie životných funkcií

sú bezmála alebo celkom zmarené. Súčasná právna úprava za relevantnú okolnosť z hľadiska určenia
výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia považuje aj vek poškodeného. Zohľadnenie veku
poškodeného predpokladá ustanovenie § 10 ods. 4 veta prvá zákona č. 437/2004 Z.z. To isté hľadisko
treba mať bezpochyby na zreteli tiež pri úvahe o opodstatnenosti aplikácie § 5 ods. 5 zákona č.
437/2004 Z.z. (porovnaj 8Cdo/142/2018). Súd musí dbať o to, aby priznaná výška tejto náhrady bola

založená na objektívnych a rozumných dôvodoch a aby medzi výškou priznanej náhrady a spôsobenou
škodou existoval vzťah primeranosti. Za spravodlivé rozhodnutie o nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia treba považovať také rozhodnutie, ktoré rešpektuje princíp proporcionality.
Tento princíp vyžaduje, aby existoval vzťah primeranosti medzi priznanou výškou náhrady a spôsobenou
ujmou. V preskúmavanom prípade bolo zistené, že žalobkyňa utrpela pri dopravnej nehode početné

zranenia v 18. roku svojho života, pred úrazom viedla aktívny život, študovala, v súčasnosti si vyžaduje
nepretržitú, kompletnú ošetrovateľskú starostlivosť, nepretržitú liečbu v tabletkovej forme, denne je
rehabilitovaná, pravidelne navštevuje hyperbarickú komoru s tým, že zranenia si u poškodenej vyžiadali
trvalé následky, pretože v dôsledku ochrnutia je poškodená plne odkázaná na starostlivosť druhej
osoby. Žalobkyňa v 1. rade v dôsledku tohto úrazu úplne stratila schopnosť vykonávať akúkoľvek

pracovnú činnosť, pričom zároveň bola stratená aj možnosť jej uplatnenia sa v rodinnom, spoločenskom,
kultúrnom živote. Pred nehodou bola žalobkyňa veselá, pomáhala v domácnosti so všetkými prácami.
Je nepochybné, že jej spoločenské uplatnenie oproti obdobiu pred vznikom úrazu je nulové. Žalobkyňa
mala predpoklady pre životné a spoločenské uplatnenie, a škodou na zdraví, ktorú utrpela pri dopravnej
nehode jej bola sťažená možnosť ďalšieho vzdelávania, následného uplatnenia v nejakom povolaní,

rozvíjanie sociálnych a citových väzieb v živote, založenie si rodiny atď. Podľa rozhodnutia Sociálnej
poisťovne zo dňa 27.02.2018 pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyne v 1. rade
je viac ako 70 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Podľa ustálenej súdnej praxe (pozri
rozhodnutie dovolacieho súdu sp. zn. 4Cdo/126/2014), „maximálne navýšenie o 50 % je možné priznať
len poškodeným s najťažšími následkami, keď zostanú pripútaní na lôžko, plne odkázaní na pomoc

iných, ktorí nedokážu vykonávať ani základné životné úkony, sú úplne izolovaní nielen od akéhokoľvek
spoločenského, športového alebo kultúrneho života, ale aj od sexuálneho a citového života“. Súd je
toho názoru, že práve osoba žalobkyne v 1. rade je tou, ktorá takéto následky v dôsledku dopravnej
nehody utrpela. Z týchto dôvodov dospel súd I. inštancie k záveru, že žalobkyni v 1. rade priznal zvýšenie
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v maximálnej výške, t.j. o 50 %. Pri priznanej náhrade

za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 8120 bodov, zvýšenie o 50 % predstavuje 4060, čo pri
hodnote jedného bodu 18,24 eur predstavuje sumu 74.054,40 eur.13. Celkovo teda súd I. inštancie priznal žalobkyni v 1. rade titulom bolestného, sťaženia spoločenského
uplatnenia a mimoriadneho sťaženia spoločenského uplatnenia sumu 119.949,60 eur, pričom
žalovaného v 1. rade a žalovaného v 2. rade zaviazal uvedenú sumu zaplatiť tak, že plnením jedného

zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného. Žalovaný v 1. rade ako
prevádzkovateľ dopravného prostriedku je preto povinný plniť žalobkyni v 1. rade náhradu škody podľa
§ 427 ods. 2 OZ (R 15/2004) a žalovaná v 2. rade je povinná poškodenej žalobkyni v 1. rade plniť
na základe osobitného právneho predpisu ako poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia
zodpovednosti za škodu vozidla žalovaného v 1. rade (§ 823 OZ a § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z.

o povinnom zmluvnom poistení). Z uvedeného vyplýva, že postavenie škodcu a jeho poisťovateľa voči
poškodenému je v tomto prípade obdobné postaveniu dlžníka a ručiteľa voči veriteľovi, čo znamená,
že poškodený nemôže dostať to isté plnenie dva krát - od škodcu aj od jeho poisťovne. Pretože obaja,
škodca a poisťovateľ, boli žalovaní v jednom konaní, nemohol ich súd I. inštancie zaviazať na náhradu
škody „solidárne“ (spoločne a nerozdielne), pretože ide o samostatných spoločníkov. V tomto prípade,
aby sa zabránilo poskytnutiu plnenia žalobkyni v 1. rade dva krát (od každého žalovaného), musí

byť tento vzťah (obdobný vzťahu veriteľ-dlžník-ručiteľ) vyjadrený vo výroku rozsudku tým, že „plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného“. V tejto súvislosti
súd I. inštancie poznamenáva, že súd nie je viazaný návrhom žalobcov, aby žalovaným bola uložená
povinnosť na plnenie spoločne a nerozdielne. V prevyšujúcej časti súd I. inštancie žalobu zamietol.

14. Okrem uvedeného si žalobkyňa uplatnila aj náhradu nákladov za vyhotovenie znaleckého posudku v
trestnom konaní znalcom I. J. C. a znalcom G. H. C.. Súd I. inštancie tieto nároky zamietol z dôvodu, že
podľa jeho názoru sa nejednalo o účelne vynaložené náklady, nakoľko zo spisu vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. 1T/77/2018 vyplýva, že v trestnom konaní bol ustanovený znalec I. J. K. z rovnakého
odboru ako I. J. C., avšak právny zástupca žalobkyne v 1. rade s týmto nesúhlasil, a preto predložil

ďalší posudok. Z trestného poriadku však vyplýva, že orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby
bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na
ich rozhodnutie. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Z toho dôvodu, súd I. inštancie samozrejme
neupiera právo žalobkyni v 1. rade obstarať ďalší znalecký posudok, avšak tento náklad nepovažuje
za účelný. Taktiež čo sa týka znaleckého posudku G. C., tak ako vyplýva zo zákona č. 437/2004

Z.z., náhrada za bolesť a náhrada z SSU sa poskytuje na základe lekárskeho posudku. O znalecký
posudok môžu požiadať oprávnené osoby, ak vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení
v lekárskom posudku. Žalobkyňa v 1. rade však nijak neodôvodnila prečo pristúpila k vyhotoveniu
znaleckého posudku, a preto súd má za to, že sa taktiež nejednalo o účelne vynaložené náklady. Z
uvedených dôvodov súd I. inštancie v tejto časti žalobu zamietol.

15.Čosatýkažalobyžalobcuv2.radeohľadomúčelnevynaloženýchnákladovsúvisiacichsliečením,tu
súd I. inštancie konštatoval, že žalobu zamietol v celom rozsahu a to z nasledovných dôvodov. Náhradu
nákladov za pobyty v centre Liberta súd I. inštancie nemohol priznať z dôvodu, že žalobca v 2. rade
neuniesol dôkazné bremeno, keďže nepreukázal, že uvedené pobyty uhradil on, pričom žalovaná jeho

tvrdenia o úhrade poprela, a teda sa stali spornými. K žalobe predložil okrem faktúr vystavených na
meno žalobkyne v 1. rade iba potvrdenie o absolvovaných rehabilitáciách z ktorých síce vyplýva celková
uhradená suma za tieto rehabilitácie, avšak nie je z nej zrejmé kto tieto úhrady vykonal. Žalobca v
1. rade predložil iba potvrdenia o tých úhradách, ktoré si neuplatňuje on, nakoľko ich vykonal niekto
iný, to však nepreukazuje, že zvyšné úhrady vykonal on. Čo sa týka nárokov na náhradu nákladov za

pobyty v hyperbarickej komore G. L., v tomto prípade žalovaní namietali, že predložené dôkazy o úhrade
neboli predložené riadne a včas, a preto by súd na ne nemal prihliadať. Žalobca v 2. rade si svoje
nároky uplatnil podaním zo dňa 20.12.2019. Dôkazy o úhradách predložil súdu 29.04.2022 po viacerých
vyjadreniach zo strany žalovaných, kde opakovanie poukazovali na skutočnosť, že žalobca v 2. rade
svoje nároky nepreukázal, pričom potvrdenie o úhrade faktúr bolo vystavené dňa 11.02.2019, teda ešte

pred uplatnením nárokov zo strany žalobcu v 2. rade. Žalobca v 2. rade neuviedol žiaden dôvod prečo
tieto dôkazy predložil až po takej dlhej dobe. Súd I. inštancie sa preto stotožnil s námietkou žalovaných
a s poukazom na zásadu sudcovskej koncentrácie na predložené dôkazy neprihliadal.

16. Čo sa týka lehoty na plnenie, keď žalovaná v 2. rade požadovala, aby súd I. inštancie viazal splatnosť

priznanej náhrady na oznámenie čísla osobitného účtu, ktorý opatrovníčka na tento účel založí, tu súd
I. inštancie poukazuje na ust. § 232, ods. 2, 3 CSP, podľa ktorého ak súd uložil v rozsudku povinnosť
plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota
na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiťdlhšiu lehotu. Na základe uvedeného je súd I. inštancie toho názoru, že nemôže viazať lehotu na plnenie
na inú okolnosť okrem právoplatnosti rozsudku. Len pre úplnosť dodáva, že žalobkyňa v 1. rade nebola
pozbavená ani obmedzená spôsobilosti na právne úkony a opatrovníčka jej bola ustanovená iba z

dôvodu, že nie je schopná určitých úkonov. Žalobkyňa v 1. rade je oprávnenou na plnenie na základe
tohto rozsudku a až následné ďalšie nakladanie s finančnými prostriedkami podlieha prípadným ďalším
obmedzeniam. Taktiež súd I. inštancie poukazuje na to, že právny zástupca je oprávnený iba na náhradu
trov, a preto nie je možné plniť ani na účet právneho zástupcu žalobcov.

17. Čo sa týka posúdenia nároku žalobkyne v 1. rade na náhradu trov konania vo vzťahu k 1. a 2.
výroku, súd I. inštancie priznal úspešnej žalobkyni náhradu trov konania z priznanej sumy v rozsahu
100 %, keďže v konaní bola úspešná a výška jej nároku závisela od znaleckého dokazovania. V tomto
sporeišloopriznanienárokunanáhraduškodytitulombolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia,
ktorú žalobkyňa utrpela stretom s dopravným prostriedkom. Rozsah tohto nároku (výšku náhrady škody)
je možné v súlade so zákonom č. 437/2004 Z.z. ustáliť len na základe lekárskeho posudku alebo

znaleckého posudku, podľa záverov ktorých je povinná protistrana, v tomto prípade žalovaný v 1. a 2.
radeplniť.Ustálenievýškyškodyvyplývalozodbornýchznalostí,ktoréžalobkyňanemohlapredpodaním
žaloby úplne presne stanoviť. Podstatné je, že právo na náhradu škody jej bolo priznané v súlade so
zákonom, a teda žalobkyňa bola v predmetnom konaní úspešná v celom rozsahu, napriek skutočnosti,
že jej nebola priznaná náhrada škody v ňou uplatnenej výške v podanej žalobe. V danom prípade

treba rozlišovať, čo je hlavné a čo je sprevádzajúce. Hlavné je, že žalobkyňa mala voči žalovaným
nárok na náhradu škody, ktorú si ako poškodená uplatnila voči prevádzkovateľovi aj poisťovateľovi a
sprevádzajúca je výška náhrady škody. Ak mala teda žalobkyňa v hlavnej časti konania plný úspech,
potom jej je potrebné priznať procesný úspech v plnom rozsahu, vychádzajúc z prisúdenej istiny, lebo
výška náhrady škody je iba druhotná a nadväzujúca. Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na

konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu (sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku.
V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť
žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za
predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti.

18. V prípade, ak súd prejednáva v spoločnom konaní viacero právnych vecí, považuje sa pre účely
rozhodnutia o náhrade trov konania každá z týchto vecí za samostatnú. V takom prípade treba
samostatne posúdiť mieru úspechu a neúspechu účastníkov, ďalej zvážiť, či neúspech nebol len v
nepatrnej časti, alebo či rozhodnutie o výške plnenia nezáviselo od znaleckého posudku alebo úvahy
súdu, a to samostatne vo vzťahu ku každej z týchto vecí. Uvedené konania o čiastkových nárokoch majú

totiž spoločné iba to, že sa o nich rozhoduje v jednom konaní (uznesenie NS SR z 11. 10. 2012 pod
sp. zn. 3MCdo/11/2011). Žalobkyňa v 1. rade si v predmetnom konaní uplatnila právo na náhradu tzv.
ďalšej škody vo výške 1.708,53 eur titulom náhrady nákladov vynaložených na vyhotovenie znaleckých
posudkov (III. výrok). Keďže žaloba žalobkyne v 1. rade bola v tejto časti zamietnutá, súd I. inštancie
priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

19. Žalovaný v 1. rade dôvodil vo vzťahu k napádaniu I. výroku rozsudku súdu tým, že súd I. inštancie
na pojednávaní dňa 17.09.2021 pripustil zmenu žaloby v znení ako to v zmysle § 139 CSP požadoval
žalobca v 1. rade (odsek 7 odôvodnenia rozsudku), t. j.: „žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody na zdraví sumu vo výške 117.830,40 eur.“

20. Súd I. inštancie následne na pojednávaní dňa 25.10.2022 pripustil ďalšiu zmenu žaloby na základe
podania žalobcu v 1. rade zo dňa 30.05.2022 (odsek 20 odôvodnenia rozsudku), t.j.: „žalovaní v 1. a
2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody na zdraví sumu vo
výške 120.479,40 eur.“ Zmena žaloby, ako aj jej späťvzatie, je prejavom dispozičnej zásady, ktorá je

typická pre sporové konanie a umožňuje strane, aby modifikovala svoj žalobný návrh. Pokiaľ teda právny
zástupca žalobcu v 1. rade v rámci svojich dispozičných oprávnení navrhol súdu I. inštancie, aby súd
zaviazal žalovaných k úhrade sumy vo výške 117.830,40 eur a súd I. inštancie na základe prijatého
návrhu pripustil zmenu žaloby, nemôže konajúci súd nedostatok podania žalobcu v 1. rade odstrániť
konštatovaním, že sa jedná o chybu v písaní a počítaní.

21. Ďalej poukazoval na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. 7. 2014 spisová
značka II. ÚS 576/2013, v ktorom sa uvádza: „Kým pojmy „chyby v písaní“, resp. „chyby v počítaní“ sú
pomerne jednoznačné, je pojem „iná zrejmá nesprávnosť“ relatívne neurčitým pojmom. Už vzhľadom nasystematickú úpravu nápravy inej zrejmej nesprávnosti spolu s chybami v písaní a počítaní je zrejmé, že
na jednej strane môže ísť len o také chyby, ktoré sú podobného druhu ako chyba v písaní alebo počítaní,
na druhej strane musí ísť svojím obsahom o iné než pisárske alebo počtárske chyby, ak k ich vzniku

došlo okamžitým zlyhaním mechanickej alebo duševnej činnosti osoby, ktorá sa zúčastnila vyhlásení
alebo vyhotovení rozhodnutia. Za zrejmú nesprávnosť v zmysle § 164 OSP tak treba považovať rozpor
medzi obsahom verejnomocenskej autoritatívnej vôle, ktorú súd svojím rozhodnutím v okamihu jeho
vyhlásenia (vydania) prejaviť chcel a ktorej obsah je z dôvodov rozhodnutia bezpečne poznateľný, a
obsahom samotného rozhodnutia ako prejavom tejto verejnomocenskej (autoritatívnej) vôle. Musí ísť

o chybu súdu, nie účastníkov konania (súd preto nemôže postupom podľa § 164 OSP odstraňovať
nedostatky podaní účastníkov, ktoré zapríčinili nesprávnosť rozsudku; porov. aj 3MCdo 21/2008).“

22. Žalovaný v 1. rade nedostatok svojho podania odstránil (svojim ďalším) dispozičným procesným
úkonom až na základe písomného podania zo dňa 30.05.2022. Podľa vyjadrenia konajúceho súdu
subjektívna premlčacia lehota uplynula 21.05.2020. Keďže v čase, keď bol nárok na náhradu škody

titulom bolestného opätovne uplatnený (30.05.2022), už márne uplynula premlčacia lehota, žalovanými
bola dôvodne vznesená námietka premlčania. Vzhľadom na uvedené mal žalobca v 1. rade za to, že
výrok č. I rozsudku I. inštancie v napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

23. Žalovaný v 1. rade ďalej namietal aj nesprávnosť V. výroku rozsudku, pokiaľ ide o priznanie nároku

na náhradu trov konania. Priznanie nároku na náhradu trov konania taktiež vo vzťahu k výroku č. II.
je v zjavnom rozpore s ustanovením § 255 odsek 1 CSP, podľa ktorého: „Súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“ Zo znenia výroku č. II je zrejmé, že bolo rozhodnuté v
neprospech žalobkyne v I. rade a preto nárok na náhradu trov konania vo vzťahu ku výroku č. II. nie je
z podstaty rozhodovania o trovách podľa úspechu veci daný a teda výrok č. V Rozsudku v napadnutej

časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súčasne považuje Rozsudok v tejto časti za
zmätočný.

24. Právo na náhradu tzv. ďalšej škody si uplatnil aj žalobca v 2. rade titulom náhrady poplatkov v
zdravotníckych zariadeniach v celkovej výške 9.230 eur (IV. výrok). Keďže žaloba žalobcu v 2. rade

bola v tejto časti zamietnutá, súd I. inštancie priznal žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

25. Proti rozsudku súdu I. inštancie podal včas odvolanie žalobca v 2. rade, a to proti IV. výroku, ktorým
súdu zamietol žalobu žalobcu v 2. rade o náhradu účelne vynaložených nákladov súvisiacich s liečbou

žalobkyne v 1. rade a proti VII. výroku, teda súvisiacemu výroku, ktorým bolo rozhodnuté o nároku na
náhradu trov konania. Súčasne proti rozsudku súdu I. inštancie podali odvolanie žalovaní v 1. a 2. rade,
a to zhodne obaja proti výroku I. – čo do bolestného vo výške 2.119,20 eur a proti výroku V. – pokiaľ
ide o súvisiaci nárok na náhradu trov konania. Z uvedeného teda vyplýva, že rozsudok súdu I. inštancie
nadobudol právoplatnosť v podstatnej časti I. výroku, a to pokiaľ ide o priznanie sťaženia spoločenského

uplatnenia a zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, odvolanie bolo podané len voči
výroku o bolestnom priznanom vo výške 2.119,20 eur.

26. Žalovaní v podanom odvolaní proti I. vyhovujúcemu výroku, pokiaľ ide o bolestné a súvisiacemu
výroku o náhrade trov konania uvádzali, že nesúhlasia s rozhodnutím súdu I. inštancie v časti priznanej

náhrady škody titulom bolestného, keďže konajúci súd nesprávne vyhodnotil žalovanými vznesenú
námietku premlčania tohto nároku.

27.Žalovanýv2.radevodvolaníuvádzal,žetakakotovyplývazrozhodnutiasúduI.inštancie,žalobkyni
v 1. rade priznaná suma 119 949,60 eur pozostáva z náhrady škody na zdraví a to titulom:

1/ bolestného vo výške ........................... 2 119,20 eur (120 bodov x 17,66 eur)
2/ sťaženia spoločenského uplatnenia
vo výške .................................................. 43 776 eur (2 400 bodov x 18,24 eur)
3/ 50 %-ného zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
vo výške ................................... 74 054,40 Eur (50 % z 8 120 bodov x 18,24 eur)

28. Rozhodnutie konajúceho súdu v časti priznanej náhrady škody titulom bolestného nie je správne,
keďže konajúci súd nesprávne vyhodnotil žalovanými vznesenú námietku premlčania tohto nároku.Žalobou zo dňa 28.12.2018 sa žalobkyňa v 1. rade okrem iného domáhala aj priznania náhrady škody
titulom bolestného za 1405 bodov x 17,66 eur vo výške 24 812,30 eur.

29. Ďalším podaním zo dňa 20.12.2019 žalobkyňa v 1. rade vykonala úpravu žaloby a okrem iných
nárokov sa domáhala aj priznania náhrady škody titulom bolestného za 100 bodov x 17,66 eur vo výške
1.766 eur. Na pojednávaní dňa 17.09.2021 konajúci súd uznesením pripustil zmenu žaloby v znení
„žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody na
zdraví sumu vo výške 117.830,40 eur“. Z matematického prepočtu sumy náhrady škody na zdraví, ktorej

sa domáhala žalobkyňa v 1. rade – 117.830,40 eur je zrejmé, že predmetom konania tak učinila nárok
titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatneniam vo výške 43.776 eur a nárok titulom 50 %-ného
zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 74.054,44 eur.

30. Na pojednávaní dňa 25.10.2022 konajúci súd uznesením pripustil ďalšiu zmenu žaloby podľa
podania žalobkyne v 1. rade zo dňa 30.05.2022 v znení „žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní spoločne

a nerozdielne zaplatiť žalobkyni titulom náhrady škody na vo výške 120.479,40 eur“. Vychádzajúc z
tejto úpravy je zrejmé, že suma pozostáva a teda predmetom konania sú nároky na náhradu škody
titulom sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 43.776 eur a titulom 50 %-ného zvýšenia náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 74.054,44 eur a titulom bolestného vo výške 2.649
eur, ktorého výšku po výsluchu znalca stanovila za 150 bodov pri hodnote bodu 17,66 eur. K takto

uplatňovanému nároku žalobkyne v 1. rade titulom bolestného vzniesli žalovaní námietku premlčania
vychádzajúc z toho, že nárok titulom bolestného od súdom pripustenej zmeny žaloby zo dňa 17.09.2021
nebol predmetom konania a preto v čase ku dňu 30.05.2022 márne uplynula lehota na jeho uplatnenie
podľa ust. § 106 Občianskeho zákonníka.

31. Tak ako to vyplýva z odôvodnenia rozhodnutia súdu I. inštancie, tento pri rozhodovaní neprihliadol
na žalovanými vznesenú námietku premlčania nároku, majúc zato, že citujeme : „ žalobkyňa v 1.
rade si v žiadnom momente konania neprestala uplatňovať bolestné ako to tvrdia žalovaní a výška
uplatneného nároku je len následkom zrejmého nesprávneho sčítania uvedených súm. Taktiež čo sa
týka nároku ohľadom bolestného prevyšujúcu 100 bodov, tu súd konštatuje, že to, že došlo k omylu

konštatovalznalecažprivýsluchunapojednávanídňa29.04.2022,atedatentonárokvžiadnomprípade
nemôže byť premlčaný“. Žalovaný v 2. rade toto nepovažuje za správne, keďže niet pochýb o tom, že
úprava žaloby v smere rozšírenia či späťvzatia je jednostranný procesný úkon účastníka konania a teda
výrazom dispozičného oprávnenia žalobcu so žalobou, pričom o tomto procesnom úkone rozhoduje
konajúci súd, jeho účinky nastávajú v okamihu keď sa dostane do dispozície adresáta. Zároveň platí, že

každý procesný úkon je potrebné posudzovať z objektívneho hľadiska teda podľa toho ako sa navonok
prejavuje, pričom vnútorný rozpor medzi tým čo účastník zamýšľal a tým, čo skutočne navonok prejavil,
nezbavuje procesný úkon účinkov, ktoré s týmto prejavom vôle procesné právo spája. Ak teda právny
zástupcažalobkynev1.radenapojednávanídňa17.09.2021uviedol,žesižalobkyňav1.radeuplatňuje
nárok vo výške 117.830,40 eur, čo je suma náhrady škody na zdraví titulom sťaženia spoločenského

uplatnenia (43.776 eur), vrátane zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (74.054,40
eur), bez náhrady škody titulom bolestného a konajúci súd túto zmenu pripustil, tak je zrejmé, že nárok
titulom bolestného už nebol predmetom konania a v čase ku dňu 30.05.2022, kedy bol nárok na náhradu
škody titulom bolestného (2.649 eur) opätovne uplatnený, už márne uplynula lehota podľa ust. § 106
Občianskeho zákonníka na jeho uplatnenie, a preto bolo na mieste vzhľadom na dôvodne vznesenú

námietku premlčania, nárok zamietnuť.

32. Žalovaný v 2. rade poukazuje ďalej aj nato, že aj v tom prípade, ak by bol nárok titulom bolestného
za 100 bodov vo výške 1.766 eur stále predmetom konania a podaním zo dňa 30.05.2022 došlo k
ďalšej úprave žaloby v časti nároku titulom bolestného a to po výsluchu znalca na pojednávaní dňa

29.04.2022, ktorý pripustil nesprávne hodnotenie bolestného vo svojom znaleckom posudku z dôvodu
„technického omylu“ a teda, že hodnotenie/zvýšenie hodnotenia bolestného malo byť o 50 bodov vyššie
ako pôvodne bolo uvedené v ním vypracovanom znaleckom posudku, tak aj v takom prípade je dôvodná
argumentácia a obrana žalovaných, že ak navýšenie položky hodnotenia bolestného nebolo realizované
v znaleckom posudku zo dňa 19.06.2018, pritom nie z toho dôvodu, že nebol ustálený stav žalobkyne

v 1. rade, alebo preto že nebol známy rozsah zranení či dôvody pre zvýšenie hodnotenia bolestného
v čase vypracovania znaleckého posudku t.j. ku dňu 19.06.2018, ale výlučne z dôvodu nesprávneho
postupu znalca, tak pochybenie znalca nemôže byť reparované na úkor žalovaných s odôvodnením, že
sa žalobkyňa o tomto dozvedela až pri výsluchu znalca dňa 29.04.2022, nakoľko toto je irelevantné ana mieste bolo nárok na náhradu škody titulom bolestného v rozsahu prevyšujúcom 100 bodov ku dňu
30.05.2022 zamietnuť ako premlčaný. Nič na tom nemení ani tá skutočnosť, že konajúci súd pri svojom
rozhodovaní vzal do úvahy námietku žalovaného v 2. rade a to, že žalobkyňou v 1. rade bol nesprávne

stanovený počet bodov vychádzajúc z nesprávneho prepočtu rozdielu bodového hodnotenia svedka G.
C. na pojednávaní a teda, že správna výška rozdielu nečiní 150 bodov ale 120 bodov. Premlčacia doba
pri nárokoch na odškodnenie za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia začne plynúť odo dňa,
kedy je zdravotný stav poškodeného ustálený (§ 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť
a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia: „Lekársky posudok sa vydáva, len čo zdravotný

stav poškodeného možno považovať za ustálený; ak ide o sťaženie spoločenského uplatnenia, spravidla
až po uplynutí jedného roka od poškodenia na zdraví“). Takýto záver vychádza z pomerne ustálenej
judikatúry a právnej teórie.

33. K otázke začiatku plynutia premlčacej doby, ktorá je spojená aj s okamihom vzniku vedomosti
poškodeného o škode v takom rozsahu, že je ju možné vyčísliť a takto vyčíslenú uplatniť, poukazujeme

aj na súdne rozhodnutia, ktoré sa síce vzťahujú na predchádzajúcu právnu úpravu (vyhláška č. 32/1965
Zb.), avšak podľa nášho názoru ich možno v plnom rozsahu použiť aj na právnu úpravu náhrady
za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa zákona č. 437/2004 Z.z. Podľa rozsudku
Najvyššieho súdu ČSR zo dňa 29.07.1983, sp.zn. 1Cz 23/83, ktorý vyšiel v Zbierke rozhodnutí pod č.
9/1986: „O škode spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia sa poškodený dozvie v dobe, keď

možno objektívne vykonať ohodnotenie bolestného a sťažení spoločenského uplatnenia, keďže až vtedy
má poškodený k dispozícií skutkové okolnosti, z ktorých je možné škodu zistiť. Podľa ustanovení § 9
ods. 1 vyhlášky č. 32/1965 Zb. sa posúdenie bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia vykoná,
len čo je možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený.“

34. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR M Cdo 37/2000 zo dňa 28.06.2001, ktorý vyšiel v Zbierke
rozhodnutí a stanovísk NS SR pod R 68/2003: „Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať
deň ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih
(deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného.“ „V zmysle ustanovenia § 9 ods. 1 vyhlášky č. 32/1965
Zb. posúdenie (bolesti a sťaženia spoločenského uplatnenia) sa vykoná, len čo stav poškodeného

možno považovať za ustálený. Z toho vyplýva, že akonáhle je ustálený zdravotný stav poškodeného,
možno ohodnotiť bolesť; týmto okamihom je teda bolesť zistená, bez ohľadu na to, kedy vyhotoví
ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok ošetrujúceho
lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. O vydanie posudku môže požiadať
poškodený a tiež právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá,

pričom posudok vydaný ošetrujúcim lekárom možno aj preskúmať podľa predpisov o rozhodovaní pri
výkone zdravotníckych služieb (§ 8, § 12 vyhlášky č. 32/1965 Zb.). Sama táto skutočnosť nasvedčuje,
že za dátum zistenia bolesti nemožno považovať výlučne deň vyhotovenia posudku
ošetrujúceho lekára.“

35. Žalovaný v 2. rade má zato, že predmetné rozhodnutie súdu I. inštancie nie je správne, nakoľko
nekorešponduje so samotnou podstatou právnou praxou aprobovaného záveru, že o takejto škode sa
poškodený dozvie spravidla v čase, kedy už je jeho zdravotný stav ustálený do tej miery, že objektívne
možno vykonať ohodnotenie či už bolestného alebo sťaženia spoločenského uplatnenia (rozsudok NS
ČR sp. zn. 1Cz 23/1983 zo dňa 29. júla 1983, uverejnený v Zbierke rozhodnutí a stanovísk najvyššieho

súdu pod č. Rc9/1986). Inými slovami povedané, subjektívna premlčacia doba vo vzťahu k nároku na
odškodnenie bolestného či sťaženia spoločenského uplatnenia začína plynúť v čase, kedy sa objektívne
vzaté dá jeho výška už stanoviť (lekárskym posudkom alebo znaleckým posudkom), bez ohľadu na to,
kedy si poškodený bolestné alebo sťaženie spoločenského uplatnenia nechá bodovo ohodnotiť.

36. Podľa interpretačného záveru právnej praxe sa poškodený dozvie o škode vtedy, keď' zistí skutkové
okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne aj jej rozsah tak, aby bolo možné určiť
výšku škody v peniazoch aspoň približne. Je potrebné v tomto smere doplniť, že v právnej praxi je tento
záver prezentovaný v kontexte doplňujúceho vysvetlenia, že nie je potrebné, aby poškodený poznal
rozsah škody presne a že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby„...nie je viazaný na okamih,

kedy sa poškodený zo znaleckého posudku či lekárskej správy dozvie konkrétny výsledok bodového
ohodnotenia jeho ujmy“ (por. napr. uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 1256/2006 z 23. septembra 2008),
nakoľko tento škodu na zdraví (v posudzovanom prípade vytrpenú bolesť) len deklaruje (por. napr.
rozsudok KS v Košiciach sp. zn. 5Co 509/2006 z 28. novembra 2007 v spojení s uznesením Ústavnéhosúdu SR sp. zn. IV. ÚS 305/2008 z 24. septembra 2008 a uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS 399/2016 z 21. júna 2016).

37. Súčasne žalovaný v 2. rade považuje za nesprávne resp. zmätočné rozhodnutie súdu I. inštancie aj
v časti týkajúcej sa trov konania vo výroku V., v ktorom vo vzťahu k výroku I. a li. priznal žalobkyni v 1.
rade voči žalovaným v 1. a 2. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že plnením
jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu tohto plnenia povinnosť druhého žalovaného, o výške ktorého
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

38. Tak ako už žalovaný v 2. rade vyššie uviedol, je zrejmé, že žalobkyni v 1. rade bola rozsudkom
konajúceho súdu priznaná suma 119.949,60 eur, ktorá pozostáva z náhrady za bolesť vo výške 2.119,20
eur, z náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 43.776 eur a 50 %-ného zvýšenia
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 74.054,40 eur. Teda s poukazom na predmet
konania je zrejmé, že žalobe žalobkyne v 1. rade bolo čo do nároku na náhradu škody za sťaženie

spoločenského uplatnenia vrátane jeho zvýšenia vyhovené v celom rozsahu a teda, že v tejto časti
žaloby mala žalobkyňa v 1. rade plný úspech, a preto konajúci súd titulom týchto nárokov nemal čo
zamietnuť. Preto je výrok II., ktorým konajúci súd v prevyšujúcej časti vo vzťahu k náhrade sťaženia
spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, žalobu zamietol,
zmätočný resp. nadbytočný. Pokiaľ mala žalobkyňa v 1. rade úspech v časti bolestného v sume 2.119,20

eur, tak potom je zrejmé, že len v sume 529,80 eur konajúci súd nárok zamietol a len v tejto časti bola
žalobkyňav1.radeneúspešná.Rovnakozmätočnéanadbytočnépretojerozhodnutiekonajúcehosúdu,
ktorým vo výroku V. priznal vo vzťahu ku výroku I. a II. žalobkyni v 1. rade voči žalovaným 1.a 2. nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko jednak, tak ako už vyššie uviedol, v časti nároku
titulom náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia nebolo čo zamietnuť a aj v prípade keby pri týchto nárokoch konajúci súd žalobe nevyhovel
(tak ako tomu je u nároku na bolestné), tak v takom prípade žalobkyni v 1. rade ako neúspešnej strane
sporu náhrada trov konania neprináleží, a preto predmetný výrok namietame ako nesprávny. Odvolateľ
má zato, že rozhodnutím Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn. 5C/51/2018 bola žalobkyni v 1.
rade poskytnutá súdna ochrana nad rámec právnej úpravy, čo je dôvodom pre podanie predmetného

odvolania, ktorým sa žalovaný v 2. rade domáha zmeny rozhodnutia súdu I. inštancie a priznania nároku
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

39. Vzhľadom na uvedené žalovaní v 1. a 2. rade žiadali, aby súd v tejto časti zmenil tak, že nárok na
bolestné žalobkyni v 1. rade neprizná. Súčasne im priznal nárok na náhradu trov konania a nárok na

náhradu trov odvolacieho konania.

40. Pokiaľ ide o žalobcu v 2. rade a jeho podané odvolanie proti IV. výroku a súvisiacemu VII. výroku
týkajúcemu sa nároku na náhradu trov konania, tento dôvodil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods.
1 písm. h) CSP a podané odvolanie podal len v rozsahu uplatňovaného nároku na náhradu nákladov

za pobyt v hyperbarickej komore v rozsahu 4.030 eur. Podľa žalobcu v 2. rade súd I. inštancie v
bode 47 rozsudku uviedol, že žalobu žalobcu na náhradu účelne vynaložených nákladov zamietol
v celom rozsahu z dôvodu, že vo vzťahu ku náhrade nákladov za pobyt v centre Liberta žalobca
v 2. rade neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania úhrady týchto nákladov a pokiaľ ide o
náhradu nákladov za pobyty v hyperbarickej komore u G. L. tu sa súd I. inštancie stotožnil s námietkou

žalovaných, že žalobca tieto dôkazy nepredložil riadne a včas preto s poukazom na sudcovskú
koncentráciu konania tento nárok žalobcovi v 2. rade nepriznal.

41. Vzhľadom k uvedenému má žalobca v 2. rade za to, že súd I. inštancie uplatnením sudcovskej
koncentrácie konania vo vzťahu k nároku žalobcu v 2. rade na úhradu nákladov za pobyt poškodenej

v hyperbarickej komore G. L. v celkovej výške 4.030 eur postupoval v rozpore so zákonom, príliš
formalisticky a tým došlo k porušeniu procesných práv žalobcu a porušeniu práva na spravodlivý proces.
Žalobca v 2. rade si svoj nárok uplatnil podaním zo dňa 20.12.2019. Dôkazy o úhradách týchto pobytov
predložil súdu na pojednávaní dňa 29.04.2022. Po uplatnení nároku žalobcu, súd I. inštancie dňa
11.05.2020 vydal uznesenie, ktorým pripustil vstup žalobcu v 2. rade do konania. Uvedené uznesenie

bolo právnemu zástupcu doručené dňa 14.05.2020. Následne bol vo veci určený termín pojednávania
na deň 17.09.2021, kde došlo k predneseniu žaloby zo strany právneho zástupcu žalobcov v 1. a 2.
rade a zároveň k vysloveniu predbežného právneho názoru súdu. Zároveň bolo skonštatované, že
právnemu zástupcovi žalobcov nebolo doručené vyjadrenie žalovanej v 2. rade zo dňa 15.10.2020,pričom následne súd I. inštancie dal pokyn na doručenie tohto vyjadrenia. V uvedenom vyjadrení
žalovaná v 2. rade namietala nepreukázanie úhrad za pobyty u G. L.. Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo
až dňa 29.04.2022, kde boli predložené dôkazy o týchto úhradách. Žalobca v 2. rade poukázal na to,

že uvedené pojednávania neboli odročované kvôli predkladaniu dôkazov zo strany žalobcu v 2. rade,
ale kvôli vykonaniu výsluchu znalca, ktoré vyjadrenie v tomto konaní bolo podstatným dôkazom. V tejto
súvislosti poukazuje na právny rámec a výklad ustanovenia § 153 CSP. Účelom a zmyslom koncentrácie
v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 CSP) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej
ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu,

aby procesné úkony vykonávali včas. Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla
vykonať skôr (objektívne hľadisko), ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej
právomoci súdu, či omeškaný procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie. (Uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky č. k. I. ÚS 33/2021 z 26. januára 2021)

42. Vzhľadom k uvedenému má žalobca v 2. rade za to, že predloženie dôkazov o úhradách pobytov

v hyperbarickej komore G. L. bolo vykonané riadne a včas, nakoľko nespôsobilo predlžovanie súdneho
konania, pretože dĺžka súdneho konania v právnej veci sp. zn. 5C/51/2018 nezávisela od predloženia
či nepredloženia týchto dôkazov a rovnako ani nepredložením týchto dôkazov nedošlo k neúmernému
predlžovaniu súdneho konania. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je spor zrýchliť, zefektívniť,
zabrániť tomu, aby strany predkladali skutkové tvrdenia alebo návrhy na vykonanie dôkazov až na

pojednávaní, čo by predlžovalo celkový proces z dôvodu potreby odročenia pojednávania. Uvedené
potvrdzuje aj Najvyšší súd, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej
koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak
špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové
skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom

štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní),
a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ (Uznesenie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, č.k. 3Obdo/43/2018 zo dňa 26.2.2019). Včasnosť uplatnenia prostriedkov
procesnejobranyaútokusúdvyhodnocujesohľadomnaokolnostikonkrétnehoprípadu,pričomrýchlosť
a hospodárnosť konania sú východiskovými bodmi, od ktorých súd odvodzuje svoje rozhodovanie o

ich prípustnosti v konaní. Východiskovým kritériom posudzovania účinnosti, či neúčinnosti prostriedkov
procesnej obrany a procesného útoku strán v spore, a to či už v písomnej forme alebo v podobe ústneho
prednesu, je pre súd včasnosť ich uplatnenia. Ide o časové hľadisko, ktoré súd posudzuje s ohľadom
na princíp hospodárnosti konania. Spravidla súd neprizná účinky v konaní úkonom, ktoré strana urobila
oneskorene a súčasne je splnená podmienka, že takýto úkon mohla urobiť už v skoršom procesnom

úkone, ak by konala s náležitou starostlivosťou, rýchlo a hospodárne. Súčasne však včasnosť nemožno
posudzovať izolovane, bez posúdenia okolností konkrétneho prípadu, ako aj bez prihliadnutia na ďalšie
základné princípy sporového konania. Ako uvádza Krajský súd v Žiline, „Odvolací súd považuje za
potrebné poukázať na skutočnosť, že pokiaľ ide o včasnosť použitia prostriedkov procesného útoku
a procesnej obrany a koncentráciu konania, aj v tomto smere musia výklad a aplikácia ustanovení

upravujúcich tieto procesné inštitúty byť v súlade so základnými princípmi CSP, predovšetkým so
zásadou spravodlivosti a princípom právnej istoty a rovnosti účastníkov. Každej strane tak musí byť
umožnené reagovať na prostriedky útoku a obrany protistrany a prostriedky procesného útoku a obrany
považovať za neuplatnené včas, ak sú reakciou na prostriedky procesného útoku a obrany protistrany.
(Uznesenie Krajského súdu Žilina č.k. 11Co/22/2020 zo dňa 31.3.2020, bod 40.) Vzhľadom na uvedené

má za to, že výrok IV. rozsudku v napádanej časti predstavuje porušenie procesných práv žalobcu v
2. rade v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Podľa § 255 odsek 1
Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.“ S prihliadnutím na argumentáciu uvedenú vo vzťahu k výroku IV. rozsudku je zrejmé, že sa týka
aj výroku VII. , ktorým súd rozhodol o trovách konania, pretože ak by súd vyhovel podanému odvolaniu

malo by to vplyv v zmysle § 255 Civilného sporového poriadku aj na priznanie náhrady trov konania.

43. Vzhľadom na podané odvolanie navrhoval, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu I. inštancie tak,
aby žalovaných v 1. a 2. rade zaviazal zaplatiť žalobcovi v 2. rade vynaložené náklady v súvislosti
s liečbou žalobkyne vo výške 4.030 eur.

44. K podanému odvolaniu žalobcu v 2. rade sa vyjadril listom zo dňa 16.02.2023 žalovaný v 2. rade,
ktorý uviedol, že k podanému odvolaniu žalovaný v 2. rade predovšetkým uvádza, že žalobca v 2.
rade si mal ujasniť predovšetkým odvolací dôvod, keďže ním označený odvolací dôvod podľa ust. §365ods.1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej CSP), znamená že odvolanie možno dôvodiť tým,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie tým, že
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane sporu, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva do tej miery, že došlo ku porušeniu práva na spravodlivý proces. Odvolací dôvod podľa §365 ods.1
písm. h) CSP je možné uplatniť len v takom prípade, ak rozhodnutie súdu I. inštancie má hmotnoprávnu
vadu, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nie je možné použiť.
Teda sa musí jednať o omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav, prípadne o omyl súdu,
ktorý nepoužil správny právny predpis alebo síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale

interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (Najvyšší súd
SR, sp. zn. 7Cdo 7/2010). Zo súdneho spisu je zrejmé, že nedošlo ku omylu súdu pri aplikácii práva na
zistený skutkový stav a preto táto odvolacia námietka nie je naplnená. Pokiaľ odvolateľ mienil dôvodiť
odvolacím dôvodom podľa ust. § 365 ods.1 písm. b) CSP, podľa ktorého je odvolanie prípustné proti
rozhodnutiu súdu, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo ku porušeniu práva na spravodlivý proces a keďže v

tomto prípade sa predpokladá porušenie procesných práv strany konania, k čomu na strane žalobcu v
2. rade nedošlo, tak ani tento odvolací dôvod nie je naplnený.

45. Samotná ťažisková polemika odvolateľa so závermi súdu I. inštancie, zameraná na prosté
spochybňovanie správnosti či dôvodnosti dôsledného uplatnenia koncentračnej zásady je absolútne

nenáležitá. Fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v konaní je povinnosť tvrdiť skutočnosti
relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto strany, a súčasne povinnosť strany
pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými prostriedkami, pričom kritériom pri
posudzovaní použiteľnosti uplatnených prostriedkov procesnej obrany procesného útoku v sporovej veci
zo strany súdu je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia.

46. Základný predpoklad pre „pomýšľanie“ strany sporu na úspech v konaní je odvodzovaný od
jej povinnosti tvrdiť skutočnosti dôležité pre rozhodnutie veci a zároveň od povinnosti substancovať
relevantné tvrdenia, a to s prihliadnutím na princíp kontradiktórnosti konania.

47. Žalovaný v 2. rade poukazuje na to, že potom čo mu bol doručený žalobný návrh a aj následné
podania, vrátane podania, ktorým bol V. rozšírený okruh žalobcov o žalobcu v 2. rade, sa k týmto
podaniam podrobne vyjadroval s konzistentnou argumentáciou, a to už od prvého podania vo veci zo
dňa 04.03.2019 až po ostatné podanie vo veci zo dňa 28.07.2022, a to vrátane námietky absencie
aktívnej legitimácie žalobkyne v 1. rade pre konanie v časti uplatňovaných nárokov titulom vynaložených

liečebných nákladov, nehovoriac o tom, že žalovaný v 2. rade ako poisťovateľ povinného zmluvného
poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla po uplatnení týchto
nárokov poškodenou t.j. žalobkyňou v 1. rade tiež na toto reagoval a aj listom zo dňa 16.07.2019 a
28.08.2019 adresovaným právnemu zástupcovi žalobcov, túto skutočnosť oznamoval (ftk.pripojené).
V ich podaní zo dňa 28.07.2022, ktoré je súčasťou súdneho spisu, sme obsiahli rekapituláciu celej

našej argumentácie z predmetného konania, nadväzujúc na všetky predošlé stanoviská vo veci (a to či
už písomné alebo ústne), k všetkým uplatňovaným nárokom a teda aj k nároku uplatňovanom titulom
náhrady vynaložených liečebných nákladov a je zrejmé, že argumentácia týkajúca sa tohto nároku
bola Allianz - Slovenskou poisťovňou, a.s. v postavení žalovaného v 3. rade (toho času žalovaným v
2.rade) ako aj v postavení poisťovateľa povinného zmluvného poistenia, tvrdená od samého počiatku

a kontinuálne v priebehu celého konania, a preto nie je pravdou, aby o tejto argumentácii právny
zástupca nadobudol vedomosť až na pojednávaní dňa 17.09.2021. V zmysle prednesu právneho
zástupcu žalobcov na pojednávaní dňa 17.09.2021 sa ku podaniu spoločnosti Allianz zo dňa 15.10.2020
mienil vyjadriť, spolu s návrhom na doplnenie dokazovania a súdom mu bolo stanovené do termínu
ďalšieho pojednávania stanoveného na deň 19.11.2021 zaslať písomné stanovisko G. C. k námietkam

žalovaného v 3. rade (toho času žalovaného v 2. rade), proti záverom znaleckého posudku G. C., ktoré
vzniesol žalovaný v 3. rade (toho času žalovaný v 2. rade) už vo svojom podaní zo dňa 04.03.2019 a
je zrejmé, že tieto v čase pojednávania uskutočneného dňa 17.09.2021 už právnemu zástupcovi boli
známe a mal dostatok času na toto reagovať a nič na tom nemení to, kedy sa uskutočnilo vo veci ďalšie
pojednávanie.

48. Vzhľadom na formalizovaný priebeh súdneho konania a uplatňovanie koncentračnej zásady
kedy procesné úkony strán sporu je nevyhnutné realizovať čo najskôr a ponechávanie si dôležitých
skutkových tvrdení a dôkazných návrhov na neskoršie štádium konania, môže v konečnom dôsledkusúd diskvalifikovať neprihliadaním na ne. Má za to, že bolo na mieste, aby žalobcovia, právne zastúpení
advokátom nasmerovali svoju aktivitu na včasné uplatňovanie prostriedkov procesného útoku a
unesenie bremena tvrdenia a bremena dôkazu, v zmysle zásady „kto tvrdí, ten dokazuje“, pričom z

obsahu súdneho spisu je zrejmé, že žalobcovia takto nekonali.

49. Pokiaľ žalobcovia v konaní neboli aktívni, nereagovali a nerešpektovali lehoty určené súdom na
predloženie návrhov na dokazovanie, nevyužili možnosť na presadzovanie svojho práva v občianskom
súdnom konaní, predloženie dôkazov až na pojednávaní dňa 29.04.2022 včasné nebolo. A keďže

zámerom zákonodarcu pri normovaní inštitútu sudcovskej koncentrácie konania bolo zabrániť postupom
strán sporu, ktoré svoje tromfy tak povediac „vyťahovali z rukáva“ či „taktizovaniu“ advokátov kedykoľvek
v priebehu konania, pričom práve právnou úpravou sudcovskej koncentrácie konania došlo do veľkej
mieryknarušeniutýchtopraktík,mámezatoženesplneniedôkaznejpovinnostisavdanomprípadenedá
hodnotiť inak len ako strata šance na úspech v konaní, a preto konajúci súd ani nemohol priznať účinky
takémuto úkonu. Žalovaný v 2. rade sa s dôvodmi odvolania žalobcu v 2.rade a tvrdeným nesprávnym

procesným postupom prvoinštančného súdu nestotožňuje, a preto žiada, aby odvolací súd odvolaniu
žalobcu v 2. rade nevyhovel.

50. K odvolaniam žalovaných v 1. a 2. rade sa vyjadril žalobkyňa v 1. rade listom zo dňa 09.03.2023,
v ktorom uviedla, že považuje žalovanými napádaný rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.

zn. 5C/51/2018, zo dňa 22.11.2022 za vecne správny, dostatočne odôvodnený a vydaný v súlade so
zisteným skutkovým stavom veci. Tak ako je zrejmé z podaných odvolaní žalovaní namietajú správnosť
výroku č. 1 vyššie uvedeného rozsudku s poukazom na to, že nárok žalobkyne na úhradu bolestného
bol v tomto prípade premlčaný, preto nemal byť žalobkyni v 1. rade zo strany konajúceho súdu priznaný.
S týmto právnym názorom žalovaného v 1. rade nemožno súhlasiť, nakoľko žalobkyňa v 1. rade si po

čiastočnej úhrade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia zo strany žalovanej v 2. rade počas
celého konania uplatňovala nárok na bolestné v rozsahu, v akom nedošlo k plneniu zo strany žalovanej v
2. rade t.j. v rozsahu nevyplatených 100 bodov násobených sumou 17,66 eur. Neskôr po výsluchu znalca
na pojednávaní dňa 29.04.2022 žalobkyňa v 1. rade ohľadom bolestného upravila petit žaloby a to tak,
že si uplatňuje nárok na náhradu bolestného v rozsahu 150 bodov násobených sumou vo výške 17,66

eur za jeden bod. Uvedená zmena vyplynula z výsluchu znalca, ktorý na pojednávaní dňa 29.04.2022
po prvýkrát uviedol, že v pri stanovení rozsahu bodov pri náhrade za bolesť došlo k technickým chybám,
ktoré mali za následok nesprávny súčet výsledného počtu bodov. Poukazuje a v plnom rozsahu sa
stotožňuje s právnym názorom konajúceho súdu, ktorý je uvedený v bode 38 rozsudku, kde súd I.
inštancie uvádza, že: Žalobkyňa v 1. rade si v žiadnom momente konania neprestala uplatňovať bolestné

ako to tvrdia žalovaní a výška uplatneného nároku je len následkom zrejmého nesprávneho sčítania
uvedených súm. Taktiež čo sa týka nároku ohľadom bolestného prevyšujúcu 100 bodov, tu súd I.
inštancie konštatuje že to, že došlo k omylu konštatoval znalec až pri výsluchu na pojednávaní dňa
29.04.2022, a teda tento nárok v žiadnom prípade nemôže byť premlčaný. S prihliadnutím na vyššie
uvedené považuje za vecne správny aj výrok o trovách konania. Vzhľadom k uvedenému má za to, že

odvolania žalovaných sú v celom rozsahu nedôvodné a preto by mali byť odvolacím súdom zamietnuté.
Zároveň si žalobkyňa v 1.rade uplatňuje trovy odvolacieho konania.

51. K vyjadreniu žalovaného v 1. rade sa vyjadril žalobca v 2. rade listom zo dňa 02.05.2023,
v ktorom uviedol, že žalobca podané odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom

znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, čo vyplýva aj zo samotného obsahu a textu podaného odvolania. Uvedenie
nesprávneho označenia písmena paragrafu bolo len dôsledkom chyby v písaní, ale podľa obsahu
odvolania je zrejmé, čo bolo dovolacím dôvodom a na základe čoho napáda žalobca v 2. rade rozsudok
súdu prvej inštancie. Aj naďalej má za to, že súd I. inštancie uplatnením sudcovskej koncentrácie

konania vo vzťahu k nároku žalobcu v 2. rade na úhradu nákladov za pobyt poškodenej v hyperbarickej
komore G. L. v celkovej výške 4.030 eur postupoval v rozpore so zákonom, príliš formalisticky a tým
došlo k porušeniu procesných práv žalobcu a porušeniu práva na spravodlivý proces. Poukazuje na to,
že účelom a zmyslom koncentrácie v civilnom sporovom konaní (§ 153 a § 154 Civilného sporového
poriadku) je najmä prispieť k naplneniu princípu procesnej ekonómie vrátane rýchlosti konania, zabrániť

zdržiavaniu konania a motivačne pôsobiť na strany sporu, aby procesné úkony vykonávali včas.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),
ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný
procesný úkon strany ospravedlnení alebo nie. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. I.ÚS 33/2021 z 26. januára 2021). Časovú postupnosť vykonania dokazovania v prvoinštančnom konaní
žalobca v 2.rade popísal vo svojom odvolaní a preto nepovažujeme za potrebné opakovane uvádzať
tie isté skutočnosti, preto v celom rozsahu na ne žalobca v 2. rade poukazuje. Vzhľadom k uvedenému

má za to, že predloženie dôkazov o úhradách pobytov v hyperbarickej komore G. L. bolo vykonané
riadne a včas, nakoľko nespôsobilo predlžovanie súdneho konania, pretože dĺžka súdneho konania v
právnej veci sp. zn. 5C/51/2018 nezávisela od predloženia či nepredloženia týchto dôkazov a rovnako
ani nepredložením týchto dôkazov nedošlo k neúmernému predlžovaniu súdneho konania. Vzhľadom
k uvedenému žalobca v 2. rade žiada, aby odvolací súd odvolaniu žalobcu v 2. rade vyhovel v plnom

rozsahu a rozhodol v zmysle podaného odvolania.

52. Odvolací súd v rámci kompetencie vyplývajúcich mu z ust. § 34 CSP preskúmal odvolaním
napadnuté výroky rozsudku prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 379 a nasl. CSP
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario a zistil, že rozhodnutie súdu I. inštancie
vnapadnutýchvýrokochniejesprávne.PredmetomodvolaciehoprieskumujerozsudoksúduI.inštancie

tak vo výroku I., ako aj v súvisiacom výroku V. o trovách konania a ďalej vo výroku IV. a súvisiacom
výroku VII. o trovách konania.

53. Súd I. inštancie priznal žalobkyni v 1. rade bolestné vo výške 2.119,20 eur, sťaženie spoločenského

uplatnenia vo výške 43.776 eur a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 74.054,40
eur. Žalovaní v 1. a 2. rade podali odvolania len voči priznanému bolestnému, a teda rozsudok súdu
I. inštancie v I. výroku pokiaľ ide o priznanie sťaženia spoločenského uplatnenia a zvýšenia sťaženia
spoločenského uplatnenia nadobudol právoplatnosť.

54. K otázke odvolaním namietaného priznania bolestného odvolací súd uvádza následovné: Pokiaľ
žalovaní ako odvolatelia namietali priznanú výšku bolestného, odvolací súd považoval túto námietku za
čiastočne dôvodnú. Pôvodnou žalobou zo dňa 28.12.2018 bol bolestné uplatňované vo výške 24.813
eur. Následným podaním- úpravou žaloby zo dňa 20.12.2019 bolo bolestné uplatnené vo výške 1.766
eur. Na pojednávaní dňa 17.09.2021 bola pripustená zmena žaloby v celkovej výške 117.830,40 eur.

Žalovaní z takto pripustenej zmeny žaloby vyvodili z matematického súčtu jednotlivých uplatnených
nárokov, že bolestné od tohto momentu uplatnené nebolo. Následnou zmenou žaloby zo dňa 30.05.2022
došlo k zmene celkových uplatnených nárokov na sumu 120.479,40 eur. Odvolací súd k tejto odvolacej
námietke žalovaných uvádza, že aj podľa jeho názoru bolestné bolo uplatnené po celý čas trvajúceho
súdneho konania na súde I. inštancie. Súdny spis nie je „účtovným záznamom“ a nezáleží len na

správnom číselnom vyjadrení žalobou uplatnených nárokov, ale aj na obsahu jednotlivých podaní
uplatnených procesnými stranami resp. skutočnej vôli procesných strán. V predmetnej veci je zjavné,
že žalobkyňa v 1. rade počas celého súdneho konania mala vôľu uplatňovať si aj vyčíslené bolestné.
Pokiaľ právny zástupca urobil vo svojom podaní výpočtové chyby pri celkovom súčte jednotlivých
uplatnených nárokov, aj podľa názoru odvolacieho súdu treba zisťovať skutočnú vôľu pri uplatnenom

nároku a podanie posudzovať podľa jeho skutočného obsahu. Je zrejmé, že bolestné po celý čas
súdneho konania uplatnené bolo.

55. Podľa posúdenia odvolacieho súdu bolestné vo výške 1.766 eur, bolo žalobkyňou v 1. rade aj riadne
uplatnené dňa 20.12.2019.

56. Pokiaľ na základe chýb v podanom znaleckom posudku došlo k zmene žaloby dňa 30.05.2022,
keďže bolo správne vyčíslené bolestné až na pojednávaní dňa 29.04.2022, v tomto smere odvolací súd
považuje za dôvodnú odvolaciu námietku žalovaných v 1. a 2. rade. Zhodne s odvolateľmi odvolací súd
konštatuje, že tento nárok, pokiaľ bola uplatnená suma rozšírená až na pojednávaní dňa 29.04.2022,

javí sa odvolaciemu súdu v rozšírenom rozsahu z doposiaľ vykonaného dokazovania ako premlčaný.

57. V tomto smere je dôležitý odkaz na judikát Najvyššieho súdu SR sp.zn. M Cdo 37/2000 zo
dňa 28.06.2001, ktorý bol publikovaný v Zbierke rozhodnutia stanovísk Najvyššieho súdu SR pod
sp.zn. R 68/2003, podľa ktorého plynutie premlčacej lehoty začína v momente, keď je zdravotný

stav ustálený. Podľa cit. rozhodnutia : „Za deň zistenia bolesti nemožno bez ďalšieho považovať deň
ukončenia práceneschopnosti poškodeného, ani deň vyhotovenia posudku o bolestnom, ale okamih
(deň) ustálenia zdravotného stavu poškodeného“. Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ je zdravotný stav
poškodeného ustálený, je možné ohodnotiť bolesť a týmto okamihom je bolesť zistiteľná bez ohľadu nato, kedy vyhotoví ošetrujúci lekár posudok o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Posudok
ošetrujúceho lekára je len dokladom potvrdzujúcim vytrpenú a zistenú bolesť. O vydanie posudku môže
požiadať poškodený a tiež právnická alebo fyzická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá,

pričom posudok vydaný ošetrujúcim lekárom možno aj preskúmať podľa predpisov o rozhodovaní pri
výkonezdravotníckychslužieb.Samatátoskutočnosťnasvedčuje,žezadátumzisteniabolestinemožno
považovať výlučne deň vyhotovenia posudku ošetrujúceho lekára. Na pojednávaní dňa 29.04.2022
uplatnený nárok teda podľa odvolacieho súdu nemohol byť žalobkyni v 1. rade v súlade s právnou
úpravou priznaný. Uvedenú právnu otázku preto podľa názoru odvolacieho súdu súd I. inštancie

neposúdil správne. Suma uplatneného nároku z titulu bolestného nad 1.766 eur je podľa názoru
odvolacieho súdu potrebné skúmať z hľadiska plynutia premlčacích lehôt. Bolestné v rozsahu 1.766 eur
bolo podľa obsahu zmeny žaloby riadne uplatnené dňa 20.12.2019, suma nad 1.766 eur môže byť podľa
názoru odvolacieho súdu s poukazom na vyššie citovanú judikatúru najvyššej súdnej autority premlčaná.

58.Pokiaľideoodvolaniežalovanýchv1.a2.radeajvočisúvisiacemuvýrokuV.onáhradetrovkonania,

odvolací súd považoval uvedenú odvolaciu námietku za dôvodnú a uvedený výrok rozsudku súdu I.
inštancie za zmätočný z týchto dôvodov: Pokiaľ svojim výrokom V. súd I. inštancie priznal žalobkyni v 1.
rade nárok na náhradu trov konania v úplnom rozsahu, aj vo vzťahu k výroku II., postupoval zjavne
v rozpore so zásadou úspechu v predmetnej veci, keďže v rámci svojho II. výroku zamietol žalobu
žalobkyne v I. rade v prevyšujúcej časti. Vo vzťahu k výroku II. preto nemožno hovoriť o úspechu

žalobkyne a preto priznanie nároku na náhradu trov konania vo vzťahu k tomuto výroku II. je nesprávne.
Žalobkyňavtomtovýrokunebolaúspešnástranasporuapretojejnáhradatrovkonanianemáprináležať.
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Zo
znenia výroku II. je zrejmé, že bolo rozhodnuté v neprospech žalobkyne v 1. rade a preto je nárok na
náhradu trov konania vo vzťahu k výroku II. nesprávny, nie je z podstaty rozhodovania o trovách podľa

úspechu vo veci daný.

59.Pokiaľsajednáoodvolacienámietkyžalobcuv2.radevočivýrokuIV.súduI.inštancieasúvisiacemu
výroku VII. o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd považoval jeho odvolacie námietky, (pokiaľ
namietal nesprávnu sudcovskú koncentráciu konania) za dôvodnú.

60. Odvolací súd je toho názoru, že uplatnením sudcovskej koncentrácie konania vo vzťahu k nároku
žalobcu v 2. rade na úhradu nákladov za pobyt poškodenej v hyperbarickej komore G. L. v celkovej
výške 4.030 eur postupoval súd I. inštancie príliš formalisticky a tým došlo k porušeniu procesných práv
žalobcu a porušenie práva na spravodlivý proces. Pokiaľ žalobca v 2. rade namietal danosť odvolacieho

dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) odvolací súd uvádza, že v predmetnej veci je daný odvolací dôvod
podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a teda že súd I. inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces.

61. K posúdeniu odvolacej námietky týkajúce sa nesprávneho postupu súdu spôsobujúceho porušenie
práva odvolateľa na spravodlivý proces ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd uvádza, že medzi
zložky práva na spravodlivý proces (right to fair trial) možno zaradiť predovšetkým právo na prístup k
súdu, právo na súd zriadený zákonom, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na riadne poučenie o procesných právach a

povinnostiach, právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť
konania, rovnosť zbraní, zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vyporiadanie sa
so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie
rozhodnutia, právo na preskúmanie rozhodnutia. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany
sporu postupom súdu síce predstavuje pochybenie súdu, avšak o naplnenie odvolacieho dôvodu v

zmysle § 365 ods. 1 písm. b) pôjde iba vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci
realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa
nejaví ako spravodlivé. Konkrétne pochybenie súdu preto musí byť hodnotené v celom kontexte.

62.Žalobcav2.radepredložilpreukázanieúhradzapobytyvhyperbarickejkomorenanajbližšomriadne

uskutočnenom pojednávaní dňa 29.04.2022. Súčasne je potrebné uviesť, že uvedené pojednávania
neboli odročované kvôli predkladaniu dôkazov zo strany žalobcu v 2. rade, ale kvôli vykonaniu výsluchu
znalca, ktoré vyjadrenia v tomto konaní boli podstatným dôkazom.63. Podľa odvolacieho súdu predloženie dôkazov o úhradách pobytov v hyperbarickej komore bolo
vykonané riadne a včas, nespôsobili predlžovanie súdneho konania, pretože dĺžka súdneho konania
v tejto právnej veci nezávisela od predloženia, či nepredloženia týchto dôkazov a ich nepredložením

nedošlo k neúmernému predlžovaniu súdneho konania. Z uvedených dôvodov odvolací súd považoval
túto odvolaciu námietku žalobcu v 2. rade za dôvodnú.

64. Pokiaľ však ide o žalobcom v 2. rade uplatnený nárok, podľa odvolacieho súdu bude potrebné
v ďalšom konaní zo strany súdu I. inštancie skúmať aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 2. rade na

uplatnenie predmetného nároku. Z doposiaľ vykonaného dokazovania odvolaciemu súdu aktívna vecná
legitimácia žalobcu v 2. rade nevyplýva.

65. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu
-žalobcovinímuplatňovanéprávo(nárok),respektívemuvyplývaprocesnéprávositentohmotnoprávny
nárokuplatňovať.Preskúmavanievecnejlegitimácie,čiužaktívnej(existenciatvrdenéhoprávanastrane

žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou
každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden
z účastníkov konania nenamieta.

66. K tomuto odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa jedná o aktívnu vecnú legitimáciu v rámci uplatneného

nároku je potrebné skúmať existenciu určitého typu právneho vzťahu (hmotnoprávny základ) medzi
žalobcom v 2. rade a žalovanými. Z doposiaľ vykonaného dokazovania odvolaciemu súdu sa aktívna
legitimácia žalobcu v 2. rade nejaví ako preukázaná. K tomuto odvolací súd uvádza, že zo záverov
uvedených v rozsudku súdu I. inštancie je skôr zrejmé, že samotný okresný súd nemal ustálené s kým
na strane žalobcu v 2. rade koná a má konať, pokiaľ jeho aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby

vyhodnotil spôsobom uvedenom v napádanom rozsudku. V ďalšom štádiu konania bude povinnosťou
okresného súdu aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v 2. rade na podanie žaloby, s ním vymedzeným
petitom vo vyššie naznačenom smere.

67. Vzhľadom na zrušenie výroku IV. rozsudku súdu I. inštancie, odvolaciemu súdu nezostávalo iné, len

súčasne zrušiť aj súvisiaci výrok VII. o trovách konania.

68. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, to, či súd I. inštancie na zistený skutkový
stav správne, v úplnosti aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, s

prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní. (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

69. Bude úlohou prvoinštančného súdu zaoberať sa uplatnenými nárokmi žalobcov v súlade s vyššie

uvedenými dôvodmi opätovne. Prvoinštančný súd v prvom rade preskúma aktívnu vecnú legitimáciu
žalobcu v 2. rade na podanie žaloby. Pokiaľ zistí jej naplnenie, bude sa zaoberať aj meritom veci
a právnym posúdením uplatneného nároku v zmysle vyššie uvedených právnych záverov odvolacieho
súdu. Súčasne preskúma vznesenú námietku premlčania vo vzťahu k priznanému bolestnému žalobkyni
v 1. rade v celkovej sume 2119,20 € a vyhodnotí, ktorá časť bolestného je prípadne premlčaná a nie

je ju možné súdne priznať. Následne vo veci opätovne rozhodne a samozrejme, svoje rozhodnutie v
zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodní.

70. Odvolací súd záverom zdôrazňuje, že ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na ďalšie
konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu

uvedeným v inštruktívnej časti rozhodnutia (§ 391 ods. 2 CSP).

71. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie taktiež o trovách celého konania vrátane trov
odvolacieho konania v zmysle ust. § 396 ods. 3 CSP v spojení s ust. § 262 ods. 1 a 2 CSP.

72. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2

CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený
advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).