Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. november 2023

Súd: Okresný súd Námestovo
Spisová značka: 7C/41/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5818201873
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Srogončíková

ECLI: ECLI:SK:OSNO:2023:5818201873.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Námestove sudkyňou JUDr. Miriam Srogončíkovou v právnej veci žalobcu: J. E., V.. XX.

X. XXXX, P. Y. XXX/X, B., zastúpený splnomocneným zástupcom: JUDr. Ľuboš Racko, PhD., advokát
so sídlom Štúrova 19, Liptovský Mikuláš, IČO: 37980548, proti žalovanej: E. Š., V.. X. X. XXXX, P. T. X.
Č.. XXX, zastúpená splnomocneným zástupcom: JUDr. Ján Vajda, advokát so sídlom Hviezdoslavovo
námestie 201, Námestovo, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I/ Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k rodinnému domu súpisné číslo
XXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. č. XXX spolu s vedľajšími stavbami - humno a maštaľ,
ktoré sú postavené na pozemku C KN parc. č. XXX, oplotením, prípojkou vody a elektrickou prípojkou,

ktorá nehnuteľnosť je evidovaná na LV č. XXXX pre obec a k.ú. T. X..

II/ Súd rodinný dom s príslušenstvom, opísaný vo výrokovej časti I/ p r i k a z u j e do výlučného
vlastníctva žalobcu.

III/ Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť žalovanej 7325 EUR do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV/ Žiadnej strane n e p r i z n á v a náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 17. 9. 2018 žalobca žiadal, aby súd zrušil podielové spoluvlastníctvo
k rodinnému domu súp. číslo XXX na pozemku C KN parcela č. XXX spolu s vedľajšími stavbami -
humno a maštaľ, oplotením, prípojkou vody a elektrickou prípojkou, ktorý dom je evidovaný na LV č.
XXXX pre obec a k.ú. T. X.. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovanou sú podielovými spoluvlastníkmi
tejto nehnuteľnosti - on v podiele 7/8 a žalovaná v podiele 1/8. Ďalej uviedol, že tento rodinný dom
bol postavený v 70-tych a pristavovaný v 90-tych rokoch 20. storočia, na základe stavebných povolení.
Prístavba k domu bola uskutočnená za účelom, aby v dome mohli bývať dve rodiny. Rodinný dom mal

pôvodne jedno podlažie, po prístavbe má dve podlažia, je tam etážové kúrenie, ktoré zabezpečoval
žalobca, tiež žalobca v dome zriadil sociálne zariadenie. Hodnota domu aj s vedľajšími stavbami a
príslušenstvom bola v dedičskom konaní po právnom predchodcovi žalobcu a žalovanej stanovená
na sumu 25 000 EUR. Žalobca sa viac krát pokúsil so žalovanou dohodnúť, ale neúspešne. Žalobca
má záujem nadobudnúť uvedené nehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva, pretože k nim má
citový vzťah. Jedná sa o jeho rodičovský dom, kde pomáhal rodičom pri stavbe. Rovnako sa podieľal
na realizovaní niektorých nevyhnutných opráv domu - napr. nátery okien a drevených dverí na dome,

nátery okapov a zvodov. Rodinný dom má žalobca v pláne v súčasnosti využívať na víkendové pobyty
so svojou rodinou s tým, že v dôchodkovom veku by sa do rodičovského domu chcel vrátiť bývať.
V súčasnosti predmetné nehnuteľnosti užívajú obe sporové strany - žalobca tam chodieva zhruba 2
krát do mesiaca. K dohode o užívaní spoločnej veci medzi spoluvlastníkmi nedošlo, žalobca sám platímesačné platby za odber elektrickej energie, avšak na jej spotrebe sa podieľa aj žalovaná, resp. jej
rodina. Žalobca je názoru, že takáto situácia nie je z dlhodobého hľadiska v záujme žiadnej sporovej
strany. Ak sa do nehnuteľnosti nebude investovať, začne chátrať a strácať na hodnote. Žalobca dal

sám nehnuteľnosť poistiť pre prípad vzniku škody, pretože má záujem na jej udržaní. Žalobca uviedol,
že z dispozičného hľadiska nie je možné nehnuteľnosť rozdeliť medzi spoluvlastníkov spôsobom, ktorý
by zodpovedal ich spoluvlastníckym podielom. Za týchto okolností žalobca nemá záujem zotrvať so
žalovanou v spoluvlastníckom vzťahu. Navrhol preto, aby súd prikázal nehnuteľnosť do jeho výlučného
vlastníctva s tým, že žalovanej za jej spoluvlastnícky podiel vyplatí náhradu 7325 EUR.

2. Súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom č.k. 7C/41/2018-244 zo dňa 21. 5. 2021, ktorým
zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnostiam, uvedeným v žalobe, prikázal
ich do výlučného vlastníctva žalobcu s tým, že mu uložil, aby žalovanej zaplatil za jej spoluvlastnícky
podiel 7325 Eur. Náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

3. Na odvolanie žalovanej Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 9Co/67/2022-572 zo dňa 28. 2. 2023
uvedený rozsudok zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.

4. Súd po tom, čo sa vec vrátila na ďalšie konanie, vec opätovne prejednal a dospel k záveru, že žaloba
je dôvodná.

5. Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná
vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné
využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému
alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné

správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov
nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

6. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca sa domáha zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva k rodinnému domu súpisné číslo XXX, ktorý je postavený na pozemku C KN parc. č.

XXX spolu s vedľajšími stavbami - humno a maštaľ, ktoré sú postavené na pozemku C KN parc. č. XXX,
oplotením, prípojkou vody a elektrickou prípojkou, ktorá nehnuteľnosť je evidovaná na LV č. XXXX pre
obec a k.ú. T. X., žiada, aby súd prikázal uvedenú nehnuteľnosť do jeho výlučného vlastníctva s tým, že
žalovanej vyplatí za jej spoluvlastnícky podiel primeranú náhradu.

7. Z vykonaného dokazovania súd konštatuje, že medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaná
sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, opísaných v žalobe a to žalobca v podiele 7/8 a žalovaná
v podiele 1/8. Súd poznamenáva, že zápis na liste vlastníctva č. XXXX pre obec a k.ú. T. X., kde je
dotknutý rodinný dom súpisné číslo XXX zapísaný na žalobcu ako výlučného vlastníka, nie je v súlade
so stavom právnym, pretože orgán správy katastra zapísal žalobcu ako výlučného vlastníka na základe

v poradí prvého rozsudku napriek tomu, že súd orgán správy katastra informoval, že tento rozsudok
nenadobudolprávoplatnosť.Súdeštepoznamenáva,žepokiaľžalovanápôvodneargumentovalaajtým,
že jej spoluvlastnícky podiel na dotknutej nehnuteľnosti je vyšší a že v tomto smere bola podaná žaloba
na obnovu dedičského konania, tak z uznesenia Okresného súdu Námestovo č.k. 5D/340/2020-84 zo
dňa 26. 8. 2022, ktoré bolo potvrdené uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. 6CoD/2/2023 zo dňa

31. 5. 2023 súd zistil, že žaloba na obnovu dedičského konania po poručiteľovi J. E., V.. XX. X. XXXX,
zomrelom dňa XX. X. XXXX ( ktorou žalovaná argumentovala proti žalobe o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva ) bola právoplatne odmietnutá.

8. Žalovaná so žalobou nesúhlasila. Tvrdila, že:

a/ žalobca sa nepokúsil dosiahnuť s ňou dohodu, čo je podmienkou na to, aby podal žalobu o zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva .

Tento argument súd neakceptuje. Samotná žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že v mesiaci

máj 2018 osobne rokovala so žalobcom o kúpe jeho spoluvlastníckeho podielu na dotknutých
nehnuteľnostiach, ale nedohodli sa, lebo žalobca za svoj spoluvlastnícky podiel 7/8 požadoval sumu
70000 EUR. Okrem toho pojednávanie dňa 14. 8. 2019 bolo na žiadosť oboch strán odročené na dvamesiace za účelom mimosúdnej dohody - tá však nakoniec nebola uzavretá. Žalobca sa teda pokúsil o
dohodu so žalovanou, tú sa však nepodarilo dosiahnuť.

b/ žalovaná tvrdí, že predmet podielového spoluvlastníctva je deliteľný a preto nemožno vyhovieť
žalobe o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva prikázaním veci do výlučného vlastníctva
žalobcu ako jedného zo spoluvlastníkov.

Súd tento argument neakceptuje. Otázka, či predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný, ostala medzi

stranami sporná. Žalobca totiž poprel, že by rodinný dom, ktorý je predmetom spoluvlastníctva, bolo
možné medzi spoluvlastníkov reálne rozdeliť. Tvrdil, že tento rodinný dom má len jeden vchod, jednu
kuchyňu a jednu kúpeľňu a vytvorenie dvoch samostatných bytových jednotiek - navyše takých, aby
zodpovedali spoluvlastníckym podielom, by si vyžiadalo enormné náklady. Žalovaná uviedla, že je
ochotná znášať náklady na rozdelenie veci, ak budú v rozumnej výške. Súd zo znaleckého posudku
S.. F. P., ktorý žalobca v konaní predložil, zistil, že stavba rodinného domu je hodnotená ako zlúčená

stavba z dôvodu odlišného materiálového vyhotovenia nosných konštrukcií strechy a jeho výstavby
- pôvodná časť z roku 1960 a nová časť postavená v rokoch 1982 - 1983, pričom objekty na seba
dispozične, funkčne a technologicky priamo nadväzujú, majú spoločný vchod, vnútorné rozvody vody,
kanalizácie a elektriny. Zo znaleckého posudku tiež vyplynulo, že je pravdivé tvrdenie žalobcu, že
dom má len jeden vchod, jednu kuchyňu a jednu kúpeľňu a pokiaľ aj pozostáva z pôvodnej stavby

a ( neskôr realizovanej ) prístavby, nejedná sa o prístavbu v zmysle samostatnej stavby, ktorá by
mohla slúžiť na samostatné bývanie, pretože prístavba je s pôvodnou stavbou prepojená dispozične,
funkčne aj technologicky. Hoci žalovaná neuvádza, akú výšku nákladov na rozdelenie stavby medzi
spoluvlastníkovpovažujeza„rozumnú„,súdjenázoru,ževzhľadomnavýškuspoluvlastníckehopodielu
žalovanej, všeobecnú hodnotu rodinného domu a aktuálne ceny stavebných výrobkov a stavebných

prác by náklady na rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov by výška nákladov na rozdelenie stavby
podstatne prevýšila všeobecnú hodnotu jej spoluvlastníckeho podielu . Na to, aby obe stavby ( v prípade
reálneho rozdelenia veci ) mohli slúžiť na účely bývania, by musel byť realizovaný minimálne nový
vchod, nová kúpeľňa a nová kuchyňa, museli by byť oddelené vnútorné rozvody vody, kanalizácie a
elektriny s tým, že každá stavba by mala aj vlastné merače. Súd pri svojom závere o tom, že vec

nie je reálne deliteľná, poukazuje aj na rozhodnutie R 54/1973 Sb. rozh., podľa ktorého za prípady,
keď reálne rozdelenie nehnuteľnosti nie je dobre možné, považujú súdy jednak všetky prípady, keby
ani po adaptácii nemohli vzniknúť rozdelením samostatné veci, jednak prípady, kde by časti vzniknuté
rozdelením nemohli slúžiť vlastníkovi takým spôsobom, aký zodpovedá ich povahe a spoločenskému
záujmu. Pri pozemkoch závisí toto posúdenie od ich polohy, celkovej plochy, ako aj tvaru, pri budovách

vyplýva nerozdeliteľnosť už napríklad z toho, že ide o rodinný dom s jediným bytom, jediným vchodom,
jediným komínom a pod. Rodinný dom, ktorý je predmetom žaloby, má len jednu bytovú jednotku a
len jeden vchod. Súd urobil záver o nemožnosti vyporiadania podielového spoluvlastníctva rozdelením
stavby medzi spoluvlastníkov aj s ohľadom na to, že vzťahy medzi sporovými stranami sú dlhodobo
konfliktnéavprípaderozdeleniavecinadvestavby,určenénabývanie,byužívaniedvochsamostatných

bytových jednotiek v bezprostrednom susedstve znamenalo len ďalšiu eskaláciu zhoršených vzťahov
medzi stranami. Žalovaná poukazovala na to, že žalobca podal na ňu viacero trestných oznámení, ktoré
boli odmietnuté a poukazovala aj na priestupkové konania medzi ňou a žalobcom.
Súd má potom dôvodnú pochybnosť o tom, že žalovaná má skutočný záujem o rozdelenie stavby medzi
spoluvlastníkov, pretože by to pre ňu znamenalo bývanie v tesnej blízkosti žalobcu, ktorého obviňuje z

nevhodného správania voči svojej osobe. O tom, že žalovaná v skutočnosti ani nemá záujem o reálne
rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov napokon svedčí aj vyjadrenie jej zástupcu na pojednávaní dňa 15.
11. 2023, kedy uviedol, že žalovaná mala o dohode so žalobcom takú predstavu, že si spoločne pozvú
znalca, ktorý by určil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti s tým, že by každá zo strán uviedla, čo bolo kedy
postavené a znalec by určil cenu porovnávacou metódou a po tom by sa strany dohodli, ktorá z nich

prevezme vec do svojho výlučného vlastníctva. Z tohto vyjadrenia vyplýva, že žalovaná v skutočnosti
nemá záujem o reálne rozdelenie veci, ale o prikázanie veci do výlučného vlastníctva niektorého zo
spoluvlastníkov - ako sa ďalej vyjadril zástupca žalovanej na pojednávaní dňa 15. 11. 2023, tak žalovaná
nemá záujem stať sa výlučnou vlastníčkou veci, z čoho potom logicky vyplýva, že výlučným vlastníkom
veci sa môže stať len žalobca ako druhý podielový spoluvlastník.

c/ žalovaná tvrdí, že žalobca nepreukázal svoju solventnosť:Súd tento argument neakceptuje. Výška náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej nie je taká vysoká,
aby ju nebolo možné vyriešiť napr. úverom a jednak aj z vyjadrenia žalobcu zo dňa 9. 10. 2019 vyplýva,
že v rámci pokusu o dohodu so žalovanou jej žalobca navrhol vyplatenie sumy 9000 Eur alebo zámenu

pozemkov v k.ú. T. X.. Žalobca teda disponuje pozemkami v k.ú. T. X., ktoré by v prípade potreby
mohol speňažiť. Podľa údajov katastra nehnuteľností je žalobca ( okrem prejednávanej nehniuteľností )
evidovaný ako vlastník nehnuteľností na listoch vlastníctva č. : XXX, XXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX,
XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX D. XXXX pre obec a k.ú. T. X.. Ako vyplynulo z komunikácie medzi

stranami po pojednávaní, ktoré bolo odročené za účelom mimosúdnej dohody, žalobca je aj výlučným
vlastníkom pozemku, ktorý perspektívne môže byť využitý ako stavebný, pretože ho žalovanej ponúkol
na zámenu. Nemožno teda dospieť k záveru, že žalobca nie je dostatočne solventný, aby žalovanú
vyplatil.

c/ žalovaná tvrdí, že žalobcom ponúknutá náhrada za jej spoluvlastnícky podiel je nízka a nezodpovedá

všeobecnej ( trhovej ) cene nehnuteľnosti:

Žalovaná tvrdila, že znalecký posudok S.. F. P., ktorý predložil žalobca, nie je možné použiť, lebo platnosť
znaleckého posudku je jeden kalendárny rok kvôli tomu, že dochádza k zmene cien a materiálov.
Tvrdila aj, že je všeobecne známa skutočnosť, že za posledné štyri roky došlo k 100% nárastu cien

nehnuteľností.
Žalobca s týmto tvrdením nesúhlasil a poukazoval na to, že rodinný dom je dlhodobo neobývaný,
dlhodobo sa doňho neinvestovalo a preto naopak jej hodnota klesla.

Súd argument žalovanej neakceptuje. Na preukázanie všeobecnej hodnoty nehnuteľností žalobca

predložil jednak odborné vyjadrenie realitnej kancelárie OREA RK, s.r.o. zo dňa 7. 9. 2017, podľa ktorého
odhadovaná trhová cena dotknutého rodinného domu je od 22000 Eur do 25000 Eur. Realitná kancelária
poznamenala, že všeobecnú hodnotu domu znižuje skutočnosť, že rodinný dom nemá vysporiadanú
prístupovú cestu. Na preukázanie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti žalobca predložil aj znalecký
posudok S.. F. P. č. 51/2019, z ktorého súd zistil, že všeobecná hodnota rodinného domu súp. číslo XXX

v obci a k.ú. T. X. s príslušenstvom je 58600 Eur. Žalovaná tomuto znaleckému posudku vytýkala, že
je neodborný - nevysvetlila však, v čom má spočívať jeho neodbornosť. Jediný vecný argument, ktorý
voči znaleckému posudku uviedla je, že znalec pri ňom na výpočet všeobecnej hodnoty veci nepoužil
porovnávaciu metódu. Zo znaleckého posudku Ing. P. súd zistil, že pri jeho vypracovaní znalec použil
metódu polohovej diferenciácie z dôvodu, že porovnávacia metóda je vylúčená z dôvodu nedostatku

podkladov pre danú lokalitu a typ stavby. Žalovaná svoje tvrdenie o tom, že znalecký posudok má
platnosť len jeden rok a že cena nehnuteľnosti je o 100% vyššia oproti času vyhotovenia znaleckého
posudku nepreukázala. Tieto tvrdenia nemožno považovať za skutočnosti všeobecne známe, ako tvrdí
žalovaná. Žalovaná síce na pojednávaní dňa 15. 11. 2023 navrhla, aby súd dal vyhotoviť znalecký
posudok na zistenie všeobecnej hodnoty stavby s tým, že znalec použije porovnávaciu metódu, súd

však tento návrh na vykonanie dôkazu neakceptoval. Žalovanej totiž od roku 2018, kedy začalo konanie,
nič nebránilo v tom, aby si zabezpečila dôkaz o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, znalecký posudok
si môže zabezpečiť aj bez toho, aby znalca ustanovil súd ( ako súkromný znalecký posudok, tak ako to
urobil žalobca ) a navyše súd nemôže aj v prípade, že by ustanovil znalca, určiť mu konkrétnu metódu,
akou má znalec znalecký posudok vyhotoviť ( t.j. či porovnávacou alebo inou metódou ); môže mu

určiť len úlohu, ktorú má splniť. Súd preto pri určení náhrady za spoluvlastnícky podiel považoval za
preukázané, že všeobecná hodnota nehnuteľnosti je taká, ako bola určená v znaleckom posudku, ktorý
predložil žalobca.

d/ žalovaná tvrdí, že žalobca nemá potrebu bývania v rodinnom dome a nemá k nemu citové väzby, v

dome nechce bývať, ale ho chce predať.

Súd tieto argumenty neakceptuje. Súdu ani nie je zrejmé, k čomu tieto tvrdenia žalovanej smerujú,
keď o dom záujem neprejavila - ako už bolo uvedené, jej zástupca na pojednávaní dňa 15. 11. 2023
uviedol, že predstava žalovanej je taká, že si dajú spolu so žalobcom dom oceniť a potom by sa

dohodli, ktorý z nich dom prevezme do svojho výlučného vlastníctva - zástupca žalovanej však zároveň
uviedol, že v súčasnosti žalovaná nemá záujem stať sa výlučnou vlastníčkou domu. Z tohto vyjadrenia
žalovanej vyplýva, že nemá záujem o nehnuteľnosť, ale jej prioritou je získanie peňažnej náhrady za svoj
spoluvlastnícky podiel. Je preto bez právneho významu, či žalobca má alebo nemá potrebu bývania vdome ( medzi stranami nebolo sporné, že potrebu bývania má vyriešenú nielen žalobca, ale aj žalovaná
a tiež nie je odkázaná na bývanie v dome, ktorý je predmetom žaloby ), resp. či k nemu má citovú väzbu.
Tieto hľadiská by súd považoval za relevantné vtedy, ak by sa výlučnými vlastníkmi domu chceli stať

obaja spoluvlastníci a súd by riešil, ktorému z nich svedčí hľadisko účelného využitia veci. Žalovaná však
o dom záujem nemá, má záujem o to, aby ju žalobca z domu „ vyplatil „ . Jediný spoluvlastník, ktorý má
záujem stať sa výlučným vlastníkom domu, je žalobca.

9. Vzhľadom na to, že súd vyhodnotil argumenty žalovanej ako nedôvodné, zrušil podielové

spoluvlastníctvo k rodinnému domu súpisné číslo 254 s príslušenstvom v obci a k.ú. T. X., pretože
žalobca nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu so žalovanou. Keďže bolo potrebné vyporiadať
zrušené podielové spoluvlastníctvo, súd po zistení, že dom nie je reálne deliteľný, prikázal nehnuteľnosť
do výlučného vlastníctva žalobcu ako spoluvlastníka, ktorý o nehnuteľnosť prejavil záujem. Zároveň
ide o spoluvlastníka, ktorý má väčšinový spoluvlastnícky podiel 7/8 a svedčí mu aj hľadisko účelného
využitia veci, keďže dom chce využiť na účely bývania, t.j. v súlade s jeho účelovým určením. Žalovaná o

nadobudnutie výlučného vlastníctva domu záujem neprejavila, preferovala vyplatenie peňažnej náhrady
za svoj spoluvlastnícky podiel. Súd žalobcu zároveň zaviazal, aby žalovanej zaplatil náhradu za jej
spoluvlastnícky podiel 7325 EUR. Výška tejto náhrady vychádza zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti,
ktorá bola zistená znaleckým posudkom znalca S.. F. P.. 51/2019, ktorý si dal vypracovať žalobca.

10.Kprocesnýmsúvislostiamsúduvádza,žepokiaľžalovanánavrhlavykonaťdôkaz-znaleckýposudok
na zistenie, či je vec reálne deliteľná, súd tento návrh zamietol jednak ako oneskorený a jednak ako
nadbytočný. Žalovaná tento návrh podala až dňa 15. 11. 2023, takže od začatia konania dňa 17. 9. 2018
mala žalovaná dostatok času - viac ako 5 rokov - na to, aby navrhla dôkaz na preukázanie tvrdenia o
reálnej deliteľnosti domu. Tiež nie je žiadny dôvod, aby žalovaná trvala na tom, aby znalecký posudok dal

vyhotoviť súd - nič jej nebránilo v tom, aby si zabezpečila súkromný znalecký posudok, ktorý je na roveň
posudku, zabezpečeného súdom. Tento návrh súd považoval aj nadbytočný, vzhľadom na odôvodnenie
rozsudku v časti 8. písm. b/ odôvodnenia. Dôvody, ktoré viedli súd k zamietnutiu návrhu žalovanej na
vykonanie dôkazu znaleckým posudkom na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti porovnávacou
metódou zase súd opísal v odôvodnení rozsudku v časti 8. písm. c/ rozsudku.

Pokiaľ žalovaná navrhovala dôkazy pripojením spisov z priestupkového konania a týkajúcich sa
trestných oznámení, ktoré na ňu podal žalobca, súd ich považuje za neodôvodnené. Žalovaná síce
uviedla, že nimi chce preukázať nevhodné/násilné správanie žalobcu voči nej, resp. jej matke, no
neobjasnila, v akom smere by vykonanie týchto dôkazov mohlo ovplyvniť výsledok tohto konania. Podľa

ust. § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka síce súd prihliadne na násilné správanie niektorého zo
spoluvlastníkov, ale to sa týka prípadu, kedy súd rozhoduje, ktorému zo spoluvlastníkov vec prikáže.
Súd však vec nemôže prikázať do vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov proti jeho vôli. V danom
prípade o výlučné vlastníctvo veci prejavil záujem len žalobca, nie aj žalovaná. Súd teda nemal dôvod
zohľadňovať prípadné násilné správanie jedného spoluvlastníka voči druhému, pretože nerozhodoval,

či vec pripadne do výlučného vlastníctva žalobcovi alebo žalovanej.

Čo sa týka výhrady žalovanej, že jej nebol doručený znalecký posudok S.. F. P. č. 51/2019, ktorý predložil
žalobca, súd konštatuje, že zástupcovi žalovanej tento znalecký posudok doručený bol. Z e-mailu
zástupcu žalobcu zo dňa 13. 8. 2020 ( čl. 190 ) vyplýva, že znalecký posudok bol žalovanej doručený

zástupcom žalobcu a bol jej doručený aj súdom - ako vyplýva z doručenky aj e-mailovej správy na čl.
224. Žalovanej bol znalecký posudok doručený súdom spolu s upovedomením o termíne pojednávania
dňa 21. 5. 2021. Súd poukazuje aj na to, že žalovaná tvrdí, že jej znalecký posudok nebol doručený,
ale na pojednávaní dňa 15. 11. 2023 zástupca žalovanej uviedol, že znalecký posudok bol žalovanej
súdom doručený až po vydaní v poradí prvého rozsudku a navyše neúplný. Žalovaná však súdu až

do pojednávania dňa 15. 11. 2023 neavizovala, že by jej znalecký posudok nebol doručený úplný, súd
preto nerozumie, prečo žalovaná čakala viac ako dva roky a nežiadala doručenie úplného znaleckého
posudku skôr - teda pokiaľ jej bol naozaj doručený ako neúplný. Súd je však názoru, že žalovaná je
oboznámená so znaleckým posudkom a nie je potrebné jej ho opätovne doručovať, čo vyplýva z toho, že
obsah znaleckého posudku pozná, jej zástupca na pojednávaní k nemu vyjadril výhrady - mal vedomosť

o tom, akou metódou bol vypracovaný, mal vedomosť o všeobecnej hodnote nehnuteľnosti, ktorá ním
bola určená, mal výhrady k jeho odbornosti. Tieto vyjadrenia by žalovaná nemohla uvádzať, pokiaľ
by obsah znaleckého posudku nepoznala. Účelom doručenia znaleckého posudku strane je to, aby
mala objektívnu možnosť sa s ním oboznámiť a vyjadriť sa k nemu. Žalovaná so znaleckým posudkomoboznámená je, vyjadrila sa k nemu, potvrdila, že jej doručený bol a preto by bolo nadbytočné, aby jej
ho súd doručil opätovne.

11. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že ju nepriznal žiadnej zo strán, použijúc ust. §
267 Civilného sporového poriadku. Prihliadol pritom na špecifický charakter konania o zrušenie a
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, kedy žalobu môže podať ktorýkoľvek zo spoluvlastníkov,
súd nie je viazaný navrhnutým spôsobom vyporiadania a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva je
prospešné pre všetkých spoluvlastníkov.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na
Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1C.s.p.). Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote
podané na príslušnom odvolacom súde Krajskom súde v Žiline.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 C.s.p. uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods. 1C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.