Rozsudok – Zmluvy ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 4C/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5121200231
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. LL.M. Marcela Dolníková Žabková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2025:5121200231.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Marcelou Dolníkovou Žabkovou, LL.M., v spore

žalobcu: Generali Česká pojišťovna a.s., IČO: 452 72 956, so sídlom Spálená 75/16, 110 00 Praha,
zapísaná v Obchodnom registri vedenom Mestským súdom v Prahe, oddiel B, vložka č. 1464, pod č.
026, konajúca prostredníctvom Generali Poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, IČO: 54
228 573, so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Mestského
súdu Bratislava III, oddiel: Po, vložka číslo: 8774/B, práv. zast.: JUDr. Gabriela Reichová, advokátka,
Pavla Mudroňa 26, 036 01 Martin, proti žalovanému: InDevel, s.r.o., IČO: 36 418 234, Jesenského
1089/11, 010 01 Žilina, práv. zast.: JUDr. Ivan Glovniak, advokát, D. Dlabača 2748/28, 010 01 Žilina,

o zaplatenie 2 338,49 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, sumu
2 338,49 Eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2 338,49 Eur odo dňa
13.01.2021 do zaplatenia.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súdu dňa 13.01.2021 doručenou žalobou sa žalobca domáhal uloženia povinnosti žalovanému (i)
zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 2 338,49 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne zo

sumy 2 338,49 Eur odo dňa podania žaloby na súd do zaplatenia a (ii) nahradiť žalobcovi trovy konania.

2. Svoj nárok odôvodnil nasledovne: Dňa 13.01.2019 nastala v obci Oščadnica – lokalita Lalíky škodová
udalosť, pri ktorej sa zo strechy chaty zosunul sneh na parkovisko a na ňom zaparkované motorové
vozidlá. Pri zosuve snehu došlo k poškodeniu osobného motorového vozidla ŠKODA Octavia, VIN: A.
s EVČ: B. XXX C. (ďalej len „vozidlo Škoda“) vo vlastníctve spoločnosti ČSOB Leasing, a.s., IČO: 35
704 713, Bratislava (ďalej len „poškodený“). Poškodený uzatvoril so spoločnosťou DATALAN, a.s., IČO:

35 810 734, Bratislava (ďalej len „leasingový nájomca“) leasingovú zmluvu, predmetom ktorej bol nájom
vozidla Škoda formou operatívneho leasingu. Nájomný vzťah trval aj v čase vzniku vyššie uvedenej
poistnej udalosti. Na obdobie odo dňa 11.01.2019 do 13.01.2019 mali zamestnanci leasingového
nájomcu rezervované ubytovanie v chate v obci Oščadnica – lokalita Lalíky, zo strechy ktorej sa zosunul
sneh, pričom zamestnanci leasingového nájomcu použili na presun do miesta ubytovania aj vozidlo
Škoda. Poškodený si náhradu škody na vozidle Škoda uplatnil u žalobcu z havarijného poistenia.
Poistné plnenie bolo vyčíslené na sumu 2.338,49 Eur a následne dňa 14.05.2019 poukázané na

bankový účet určený poškodeným. Zo strany žalovaného ako poskytovateľa ubytovacej služby v chate,
zo strechy ktorej sa sneh zosunul na vozidlo Škoda, došlo k porušeniu tzv. prevenčnej povinnosti,
a to povinnosti počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám. Žalobca adresoval žalovanému výzvy,
ktoré boli žalovanému doručené dňa 23.08.2019 a následne dňa 11.10.2019. Do dňa podania žalobyžalovaný neposkytol žalobcovi ani časť požadovaného plnenia s odôvodnením, že vozidlo Škoda
bolo zaparkované pred chatou neoprávnene. Samotný žalovaný faktúrou vystavenou dňa 13.01.2019
potvrdil, že vozidlo Škoda malo oprávnenie parkovať na danom mieste. Žalovaný sa súčasne odvoláva

na „nájomnú zmluvu k chate“, z obsahu ktorej má vyplývať, že odstraňovať sneh zo strechy chaty v
období od 11.01.2019 do 13.01.2019 bolo povinnosťou zamestnancov leasingového nájomcu. Avšak
chata bola zamestnancami leasingového nájomcu zarezervovaná telefonicky s tým, že na konci pobytu
bola zo strany žalovaného vystavená iba faktúra za ubytovanie.

3. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu poprel nárok uplatnený žalobcom v celom rozsahu.
Žalovaný poprel, že by bol povinný odstrániť zo strechy bližšie neidentifikovanej chaty sneh. Žalovaný
chaty ako celky prenechával za odplatu do užívania tretím osobám na základe ústnych zmlúv. Napriek
zneniu vystavenej faktúry žalovaný uzatváral nájomné zmluvy, nie zmluvy o ubytovaní. Žalovaný
odovzdal chatu ako celok a kľúče od celej chaty tretej osobe a pri uzatvorení tejto zmluvy previedol právo
užívať chatu ako celok na tretiu osobu a žalovaný nebol oprávnený vstúpiť do tejto chaty alebo na túto

chatu a vykonávať akúkoľvek údržbu, a teda ani vyčistiť strechu chaty od snehu. Po odovzdaní chaty do
užívania tretej osobe nebol žalovaný oslovený so žiadnou požiadavkou na odstránenie snehu zo strechy
chaty a žalovaný sa ani inak nedozvedel, že by na streche chaty sa počas užívania chaty treťou osobou
mal nazhromaždiť sneh v takom množstve, že hrozil jeho pád zo strechy. Bolo výlučne rozhodnutím
osôb, ktoré niekoľko dní pred pádom snehu chatu ako celok užívali, že zaparkovali automobil priamo

pod strechou chaty napriek tomu, že si museli byť tieto osoby vedomé množstva snehu, ktorý napadol
počas dní užívania chaty z ich strany a bolo výlučne právom a súčasne aj povinnosťou osôb, ktoré
chatu ako celok užívali, aby po napadnutí väčšieho množstva snehu bezpečne odstránili sneh zo strechy
chaty alebo autá zaparkovali tak, aby nedošlo k ich poškodeniu. Podľa žalovaného údajná škoda na
automobile nemohla vzniknúť v dôsledku neodstránenia snehu, ale v dôsledku toho, že napriek snehu

na streche bol automobil zaparkovaný priamo pod touto strechou, pričom v okolí chaty bol dostatok
priestorunaparkovanieautomobilubezpečnýmspôsobom,niepriamopodstrechouchaty.Zpredloženej
fotodokumentácie nie je zrejmé, že by pádom snehu bolo predmetné vozidlo poškodené, a teda žalobca
vznik škody nepreukázal. Žalobca síce predložil zápis o poškodení vozidla, ale tento je vyhotovený
asi samotným žalobcom, a tak nemôže byť táto listina hodnotená ako dôkaz, ale iba ako tvrdenie

samotného žalobcu. Táto listina nazvaná zápis o poškodení nie je nikým podpísaná. Taktiež táto škoda
mala byť údajne zapísaná až 22.03.2019, pričom mala podľa žalobcu škodová udalosť vzniknúť už
13.01.2019, a teda je nedôveryhodné, že by poškodenia popísané žalobcom vznikli niekoľko mesiacov
predtým. Popísané poškodenia sú v rozpore so samotnou žalobcom predloženou fotodokumentáciou,
ktorá bola vyhotovená pravdepodobne po páde snehu a z tejto je zrejmé, že žiadna škoda na automobile

nevznikla. Žalobca predložil listinu označenú ako faktúra 1900 105502, ktorá taktiež nie je podpísaná
nikým. Z tejto faktúry je ale zrejmé, že 30.04.2019 mali byť údajne opravované iné poškodenia, ako
sú poškodenia popísané žalobcom na predmetnom vozidle, a preto museli tieto poškodenia vzniknúť
inak ako pádom snehu, nakoľko aj z predloženej fotodokumentácie je zrejmé, že opravované časti
vozidla boli po páde snehu nepoškodené. Hoci žalobca tvrdí, že na neho prešlo právo uplatniť si voči

žalovanému nárok na náhradu škody, nepreukázal, že by bola uzatvorená zmluva medzi vlastníkom
vozidla a žalobcom, nepreukázal, že by poistné plnenie aj uhradil, nepreukázal existenciu nájomného
vzťahu medzi vlastníkom vozidla a spoločnosťou DATALAN, a.s. a nepreukázal, že by osoby, ktoré si
prenajali chatu od žalovaného, boli zamestnancami tejto spoločnosti a oprávnene užívali predmetné
vozidlo. Žalobca taktiež nepreukázal, že by si u žalobcu uplatnil vlastník vozidla právo na zaplatenie

poistného plnenia.

4. Žalobca v replike uviedol, že dňa 14.05.2019 bolo poistné plnenie poukázané na bankový účet
vlastníka vozidla Škoda, nakoľko v zmysle ust. čl. 5 bodu 5.1 poistnej zmluvy poistné plnenie prináleží
vlastníkovi vozidla. Za účelom preukázania poskytnutia poistného plnenia žalobca predložil súdu spolu

sožalobouvýpiszosvojhoúčtu.Číslobankovéhoúčtupríjemcuplatbysazhodujesčíslomúčtuvlastníka
vozidla Škoda uvedeného v poistnej zmluve uzatvorenej medzi vlastníkom vozidla Škoda a žalobcom. Z
obsahu faktúry za ubytovanie č. 2019-002 vyplýva, že žalovaný ako dodávateľ vyfakturoval ubytovaným
za ubytovanie v dňoch 11.-13.01.2019 sumu v celkovej výške 300,- Eur, pričom vyfakturovaná suma
zahŕňalaajdaňzaubytovanievovýške7,20Eur.Vzhľadomnauvedenéskutočnostitvrdeniežalovaného

o uzatvorení nájomnej zmluvy medzi ním a ubytovanými neobstojí. Medzi zmluvnými stranami bola
jednoznačne uzatvorená zmluva o ubytovaní v zmysle ust. § 754 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Príslušné zákonné ustanovenia ukladajú ubytovanému povinnosť užívať ubytovacie priestory riadne;
avšak neukladajú mu osobitnú povinnosť udržiavať dané priestory v stave spôsobilom na riadneužívanie. Ubytovaný nemá povinnosť znášať náklady spojené s bežnou údržbou. Z údajov z aplikácie
Slovenského hydrometeorologického ústavu o počasí v obci Oščadnica za obdobie 04.01.2019 do
15.01.2019 vyplýva, že v tomto období tam výdatne snežilo, pričom také množstvo snehu sa nemohlo pri

nameraných teplotách roztopiť. Žalovaný je osoba znalá obvyklého počasia pre daný región v zimnom
období. Žalovaný ako prevádzkovateľ ubytovacieho zariadenia mal poznať stav príslušnej budovy.
Ubytovaní vozidlo zaparkovali na mieste určenom na parkovanie. Samotný žalovaný vymedzil dané
miesto na tento účel. Prihliadnuc na fotodokumentáciu predloženú žalobcom spolu so žalobou možno
skonštatovať, že ubytovaní boli nútení zaparkovať vozidlo Škoda priamo pred ubytovacím zariadením;

nemali inú možnosť. Množstvo napadnutého a neodrhnutého snehu v okolí ubytovacieho zariadenia
neumožňovalo odstaviť vozidlo na inom bezpečnejšom mieste. Ubytovaným nemožno vytýkať, že
si nepočínali obozretne, nakoľko pri parkovaní vozidla Škoda neporušili dopravný, ani iný právny
predpis; iba poslúchli pokyny žalovaného ohľadne parkovania pri objekte. Zápis o poškodení vozidla
predložený ako príloha žaloby bol vyhotovený pracovníkom (D. E.) spoločnosti IMPA Bratislava, a.s.,
IČO: 35731851, Bratislava (ďalej len „autoservis“). Tvrdenie žalovaného, že zápis o poškodení vozidla

Škoda bol vyhotovený samotným žalobcom, je nepravdivé. V bežnom živote elektronické faktúry, ktoré
sa doručujú zákazníkom prostredníctvom e-mailov taktiež nie sú podpísané. Obhliadka poškodeného
vozidla vykonaná 22.03.2019 nepredstavuje neštandardný postup. Dátum vykonania obhliadky vozidla
závisí od časových/kapacitných možností klienta a rovnako i autoservisu, resp. tzv. obhliadkára.

5. Žalovaný v duplike poprel, že by prevádzkoval ubytovacie zariadenie. V obci Oščadnica prenajímal
niekoľko chát, ale žiadna z týchto chát nebola zariadením určeným na ubytovanie, ale tieto chaty –
nehnuteľnosti ako celok iba prenajímal. Žalovaný vzhľadom na uvedené popiera, že by zamestnanci
leasingového nájomcu mali rezervované ubytovanie v ubytovacom zariadení. Zo žalobcom predloženej
rámcovej poistnej zmluvy, preukazujúcej havarijné poistenie motorového vozidla Škoda u žalobcu,

nevyplýva ani len to, či vôbec predmetom tejto rámcovej zmluvy malo byť skutočne aj predmetné
motorové vozidlo, od kedy do kedy malo byť predmetom poistenia, taktiež táto zmluva zjavne nie je
predložená ako celok, ale chýbajú jej neoddeliteľné súčasti. Žalovaný poprel, že by predmetné motorové
vozidlo bolo havarijne poistené u žalobcu, že by toto havarijné poistenie bolo dohodnuté aj pre prípad
tvrdenej poistnej udalosti a teda, že by bol žalobca povinný plniť na základe predloženej poistnej zmluvy

v tomto prípade. Žalovaný mal za to, že havarijné poistenie nebolo dohodnuté pre prípad pádu snehu
zo strechy. Žalobca si podľa predloženej faktúry uplatňuje v tomto prípade nárok na náhradu plnenia za
opravu čelného skla, pričom je celkom zjavné, že pádom snehu čelné sklo nebolo poškodené. Taktiež z
novo doplnenej fotodokumentácie vytvorenej pravdepodobne niekoľko mesiacov po údajnom poškodení
vozidla je zrejmé, že tieto poškodenia si nevyžadovali opravu takú, ktorá by odôvodňovala žalobcom

uplatnenú sumu výšky nahradenej škody. Žalobca tvrdí, že dňa 14.05.2019 malo byť poistné plnenie
poukázané na bankový účet vlastníka vozidla, avšak žalobca predložil potvrdenie o platbe, ktorej účelom
bolo INPC – Splátka poistného na auto. Žalovaný prenechával chaty ako celok na užívanie tretím
osobám, ale sídlo má žalovaný v Žiline a žalovaný nikdy neprenechával chaty aj s nejakými ďalšími
službami ako je starostlivosť a údržba o chatu, v žiadnom prípade nebol povinný chodiť kontrolovať

stav snehu na streche a tento odhadzovať. Pád snehu zo strechy by bolo možné predpokladať iba
vtedy, pokiaľ by bol žalovaný prítomný na každej prenajímanej chate, čo nie je možné od žalovaného
spravodlivo požadovať. Na pozemkoch priľahlých ku chatám žalovaného bolo dostatočné množstvo
spevnených plôch na parkovanie, ktoré neboli pod strechou. Žalobca predložil fotografie vozidla údajne
z obhliadky vozidla v servise. Tieto boli, tak ako aj zápis o poškodení vozidla, vyhotovené niekoľko

mesiacov po údajnej škodovej udalosti dňa 13.01.2019 a teda v tom čase mohlo byť predmetné vozidlo
poškodené inou udalosťou, pričom tieto fotografie sú taktiež vo vzájomnom rozpore so zápisom o
poškodení vozidla, faktúrou za opravu vozidla a podobne. Žalobca ani len netvrdil, aké poškodenie malo
byť snehom spôsobené na predmetnom motorovom vozidle. Zo zápisu o poškodení vozidla vyplýva,
že tento bol vyhotovený osobou Generali Poisťovňa, a. s. Lamačská cesta 3/A, 841 04, Bratislava,

Slovenská republika IČO: 35 709 332, ak vôbec tento dokument možno bez akéhokoľvek podpisu alebo
iného bezpečnostného prvku vôbec považovať za zápis o niečom.

6. Žalobca poukázal na to, že zo zmluvy o operatívnom leasingu č. LZO/16/04069 (konkrétne z časti
Zmluvné strany sa podpisom tejto ZOL dohodli na poskytovaní nasledujúcich služieb) uzatvorenej

medzi spoločnosťou ČSOB Leasing, a.s. a spoločnosťou DATALAN, a.s. ako leasingovým nájomcom
vyplýva, že na poškodené vozidlo bolo uzatvorené havarijné poistenie u žalobcu, pričom zo špecifikácie
havarijného poistenia vyplýva aj to, že predmet nájmu je poistený pre prípad poškodenia alebo zničenia
v dôsledku havárie, poškodenia alebo zničenia v dôsledku živelnej udalosti a pre prípad odcudzenia.Príčina a rozsah poškodenia boli podľa názoru žalobcu takisto dostatočne preukázané predloženou
fotodokumentáciou, zápisom z obhliadky či faktúrou za opravu vozidla. Vzhľadom na zdokumentované
poškodenia motorového vozidla žalobca nemal pochybnosti o technickej prijateľnosti skutkového

stavu tvrdeného ubytovanými. Žalovaným predložená fotodokumentácia „spevnených plôch“ je z
pohľadu tohto súdneho konania právne irelevantná, nakoľko bola na rozdiel od žalobcom predloženej
fotodokumentácie zhotovená v inom ročnom období, tzn. fotografie jednak nezohľadňujú množstvo
napadnutého/odprataného snehu, jednak z nich nie je zrejmé, či boli vyhotovené pred vznikom poistnej
udalosti alebo až po nej. Ubytovaní boli nútení zaparkovať motorové vozidlo priamo pred ubytovacím

zariadením, keďže vzhľadom na množstvo napadnutého a neodrhnutého snehu v okolí ubytovacieho
zariadenia nemali možnosť odstaviť vozidlo na inom bezpečnejšom mieste.

7. K tvrdeniam žalovaného, že poškodené vozidlo nebolo havarijne poistené u žalobcu, žalobca uviedol,
že žalobca ako poistiteľ a spoločnosť ČSOB Leasing, a. s. ako poistník a poistený uzavreli dňa
30.05.2007 Rámcovú poistnú zmluvu pre poistenie motorových a prípojných vozidiel č. 905-16219-90

(operatívny leasing), v texte ďalej len “PZ” s účinnosťou od 01.06.2007 na dobu neurčitú. Podľa čl. III.,
bod 3.1 PZ touto zmluvou sú poistené všetky vozidlá vo vlastníctve poisteného, ktoré sú prenajímané
leasingovým nájomcom formou operatívneho leasingu na základe leasingovej zmluvy a sú uvedené
v Mesačnom výkaze poistených vozidiel. Zároveň žalobca v konaní predložil Zmluvu o operatívnom
leasingu zo dňa 28.10.2016, z ktorej vyplýva, že vozidlo Škoda Octavia Combi, EČV: B. (ďalej len

“MV”) bolo predmetom nájmu /operatívneho leasingu, kde prenajímateľom vozidla bola spoločnosť
ČSOB Leasing, a. s. a leasingovým nájomcom bola spoločnosť DATALAN, a. s. IČO: 35 810 734, so
sídlom Galvaniho 17/A, 821 04 Bratislava. Z uvedeného vyplýva, že predmetom poistenia v zmysle
PZ bolo aj MV, keďže išlo o vozidlo vo vlastníctve poisteného, prenajímané leasingovým nájomcom
formou operatívneho leasingu na základe leasingovej zmluvy uvedené v mesačnom výkaze poistených

vozidiel. Podľa čl. II., bod 1. VPP HAV 06 poistenie sa dojednáva pre prípad poškodenia alebo
zničenia vozidla následkom akejkoľvek náhodnej udalosti, ktorá nie je ďalej vylúčená, a s ktorou je
podľa týchto VPP HAV 06 spojená povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie, predovšetkým
následkom: a/ havárie, b/ živelnej udalosti, c/ vandalizmu. Z uvedených ustanovení PZ a VPP HAV
06 jednoznačne vyplýva, že MV bolo poistené pre prípad jeho poškodenia následkom akejkoľvek

náhodnej udalosti, t.j. aj pre prípad poškodenia pádom snehu na vozidlo. Ako vyplýva z PZ, v danom
prípade bola poisteným (vlastníkom MV) spoločnosť ČSOB Leasing, a. s., ktorej bolo aj vyplatené
poistné plnenie zo škodovej udalosti zo dňa 13.01.2019, a to dňa 14.05.2019 na účet poškodeného
poisteného uvedeného v PZ, ktorým okamihom prešlo na žalobcu právo poškodeného na náhradu
škody v zmysle § 813 Občianskeho zákonníka. K tvrdeniu, že žalobca nepreukázal, že pádom snehu

zo strechy došlo k poškodeniu motorového vozidla, žalobca uviedol, že na preukázanie tvrdenia o
poškodení MV v dôsledku pádu snehu zo strechy žalobca predložil fotodokumentáciu (z miesta udalosti)
zachytávajúcu padnutú vrstvu snehu na streche MV, pričom už z tejto fotodokumentácie je zjavné
poškodenie/preliačenie plochy strechy. Toto poškodenie bolo následne položkovite zadokumentované
čo do jednotlivých poškodení v zápise o ohliadke poškodeného vozidla vykonanej v autoservise dňa

22.03.2019, kedy bola opätovne zhotovená fotodokumentácia poškodeného vozidla pri ohliadke vozidla
v servise, ktorá bola súdu už predložená. Rozsah poškodenia vozidla je zrejmý z faktúry č. 1900 105502
zo dňa 30.04.2019 vystavenej spoločnosťou IMPA Bratislava, a.s ., v zmysle ktorej bolo odstránené
vzniknuté poškodenie strechy vynaložením prác (demontáž strechy, jej výmena vrátane výmeny výstuhy
strechy a montáž novej) a materiálu (náhradných dielov: strecha, výstuha, čelné sklo, držiaky ako

aj ďalšieho materiálu: lepidlá, fólie, vosky, izolácie, a pod.). Žalovaný namietol v rámci predloženého
rozsahu poškodenia MV konkrétne jedine položku výmeny čelného skla, k tomuto žalobca uvádza,
že čelné sklo je nutné vždy meniť pri takomto druhu opravy z dôvodu predpísaného technologického
postupu výrobcu predmetného vozidla Škoda. V prípade poškodenia strechy MV a jej výstuhy a
následnej opravy bolo teda nutné a účelné vynaložiť aj náklady na výmenu čelného skla, teda tieto

náklady priamo súviseli s poškodením vozidla pri danej udalosti. Úhradu poistného plnenia vo výške 2
338,49 Eur žalobca preukázal potvrdením o transakcii zo dňa 28.10.2020, z ktorého vyplýva, že žalobca
dňa 14.05.2019 poukázal na účet poisteného (ČSOB Leasing, a. s.) uvedenú sumu, pričom číslo účtu je
totožnésčíslomúčtupoistenéhouvedenýmvPZ.Vpotvrdenísanachádzaúdaj,žeideopoistnéplnenie.
Tento listinný dôkaz je potrebné hodnotiť aj v súvislosti s ďalším žalobcom predloženým listinným

dôkazom: Oznámením o ukončení likvidácie poistnej udalosti číslo: 2090232574 zo dňa 10.05.2019
adresovanýmČSOBLeasing,a.s.,ktoréobsahujerekapituláciuvýpočtupoistnéhoplneniaaoznámenie,
že poistné plnenie vo výške 2 338,49 Eur bude poukázané na číslo účtu IBAN: F., čo bolo následne aj
zrealizované.8.Žalovanýnesúhlasilsnázoromžalobcu,žesamotnárámcovázmluvajepoistnouzmluvou,predmetom
ktorej bolo havarijné poistenie údajne poškodeného vozidla. Už aj z názvu je zrejmé, že sa jednalo iba

o rámec poistných zmlúv, ktoré by mali byť uzatvorené v budúcnosti. Zmluva z roku 2007 nemohla byť
zmluvou, ktorou by malo byť havarijne poistené vozidlo, ktoré bolo vyrobené až v roku 2016, ako vyplýva
zosvedčeniaoevidencii.Žalovanýpoprel,žebysúbor,ktorýmábyťúdajnevýkaz,bolskutočnevýkazom
takým, ktorý predpokladala rámcová zmluva. Z predloženého súboru nie je zrejmé, že by sa malo jednať
o výkaz akýkoľvek, nie je zrejmé, kto takýto výkaz vyhotovil a podobne. Žalovaný trval na tom, že

predmetné vozidlo nebolo poistené u žalobcu a pokiaľ by aj bolo, tak nebolo poistené pre prípad, ktorý
žalobca uvádza v tomto súdnom konaní. Pokiaľ by aj bolo vzniklo predmetné poistenie, tak by v tomto
prípade zaniklo, nakoľko nebolo poistné zaplatené, o čom svedčí, že žalobca uvedené ani len netvrdil.
V zmysle čl. I ods. 2 všeobecných poistných podmienok predložených žalobcom platí, že „Poistenie sa
vzťahuje na vozidlo, ktoré bolo v čase uzavretia poistnej zmluvy nepoškodené, v riadnom technickom
stave,spôsobilékprevádzkevzmysleplatnejprávnejúpravy,pokiaľnebolovpoistnejzmluvedohodnuté

inak.“ Žalovaný poprel, že by predmetné vozidlo bolo v čase uzavretia zmluvy nepoškodené, v
riadnom technickom stave, spôsobilé k prevádzke a že malo iné vlastnosti predpokladané zmluvou
pre vznik poistenia alebo pre vznik povinnosti žalobcu poskytnúť poistné plnenie. V zmysle čl. II ods.
1 predložených podmienok poistenia platí, že poistenie sa uzaviera pre prípad poškodenia alebo
zničenia vozidla akoukoľvek náhodnou udalosťou. Už zo samotného vymedzenia udalosti ako náhodnej

je vylúčené, aby za predmetnú udalosť bol súčasne zodpovedný žalovaný v dôsledku jeho konania
alebo opomenutia a jednalo sa o náhodnú udalosť. Takáto udalosť vzniká v krátkom časovom okamihu
a jej základným prvkom je, že jej nemohol žalovaný predísť. Údajný nárok nebol uplatnený v zákonnej
prekluzívnej lehote u žalovaného ako údajného prevádzkovateľa poskytujúceho ubytovacie služby.
Taktiež žalovaný poukázal na výluky z poistenia, a to konkrétne článok III ods. 1 písm. e) poistných

podmienok, ktoré ustanovenie taktiež vylučuje, aby bol žalovaný zodpovedný za predmetné poškodenie
vozidla. Žaloba stále nepreukázal, že by poškodenia, za ktoré plnil poistné plnenie, boli spôsobené pri
predmetnej udalosti pádu snehu z bližšie nezistenej chaty, ktorej mal byť údajne žalovaný vlastníkom,
čo taktiež nie je riadne tvrdené. V poistnej zmluve neboli uvedené ani ďalšie náležitosti poistnej zmluvy,
medzi ktoré možno zaradiť aj poistnú sumu, spoluúčasť, poistné a podobne. Vo vzťahu k predloženiu

zmluvy o operatívnom leasingu žalovaný trval na námietke, že žalobca účelovo nepredložil celé znenie
tejtozmluvy.Podľanázoružalovanéhozfotodokumentáciepredloženejžalobcom,naktorejsanachádza
sneh, nie je zrejmé žiadne poškodenie vozidla a už vôbec nie také poškodenia, aké boli neskôr údajne
opravované. Fotodokumentácia vyhotovená údajne až dňa 22.03.2019, teda mesiace po údajnom
poškodení, nezobrazuje vozidlo, ako malo byť údajne poškodené pádom snehu. Žalovaný popieral, že

by pri páde snehu boli spôsobené akékoľvek poškodenia motorového vozidla. Podľa názoru žalovaného
fotodokumentácia predložená žalobcom pri páde snehu jednoznačne svedčí o tom, že vozidlo nebolo
poškodené vôbec. Žalovaný taktiež namietal a poprel, že by sa pri výmene strechy malo vymeniť aj
čelné sklo, ako aj skutočnosť, že vôbec bolo potrebné meniť strechu, keďže by ju bolo možné teoreticky
opraviť, ak by bola poškodená.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise a zistil
nasledovný skutkový stav:

10. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2 338,49 Eur, ktorá suma predstavuje

nárok poisťovne ako žalobcu voči inému na náhradu škody poisteného z poistnej udalosti, ktoré právo
v zmysle ust. § 813 ods. 1 OZ prešlo na žalobcu ako poistiteľa.

11. V konaní bolo nesporné, že dňa 13.01.2019 v obci Oščadnica – lokalita Lalíky sa zo strechy chaty
zosunul sneh na parkovisko a na ňom zaparkované motorové vozidlá, vrátane osobného motorového

vozidla ŠKODA Octavia, VIN: A. s EVČ: B. XXX C. (ďalej len „vozidlo Škoda“). Na obdobie odo dňa
11.01.2019 do 13.01.2019 mali zamestnanci spoločnosti DATALAN, a.s., IČO: 35 810 734, Bratislava
rezervované ubytovanie v chate v obci Oščadnica – lokalita Lalíky, zo strechy ktorej sa zosunul sneh,
pričom zamestnanci spoločnosti DATALAN, a.s. použili na presun do miesta ubytovania aj predmetné
vozidlo Škoda.

12. V konaní boli sporné nasledovné skutočnosti: právny dôvod vzniku nároku, vznik škody a existencia
zodpovednostného vzťahu žalovaného k spôsobenej škode.13. Súd vychádzal v rámci právneho posúdenia veci z nasledovných ustanovení právnych predpisov:

14. Podľa § 415 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej

len ,,OZ“), každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na
prírode a životnom prostredí.

15. Podľa § 420 OZ, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je
spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých

na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú;
ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá. Zodpovednosti sa zbaví ten,
kto preukáže, že škodu nezavinil.

16. Podľa § 813 ods. 1 OZ, ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

17. Primárne súd skúmal vecnú legitimáciu strán sporu.

18. Z rámcovej poistnej zmluvy (č.l. 92 spisu) vyplýva, že Česká poisťovňa a ČSOB Leasing, a.s. uzavreli
poistnú zmluvu podľa § 788 a nasl. OZ. Podľa čl. III., bod 3.1 touto zmluvou sú poistené všetky vozidlá

vo vlastníctve poisteného, ktoré sú prenajímané leasingovým nájomcom formou operatívneho leasingu
na základe leasingovej zmluvy a sú uvedené v Mesačnom výkaze poistených vozidiel.

19. Z technického preukazu vozidla (č.l. 7 spisu) vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla Škoda
Octavia EČV: B. je ČSOB Leasing, a. s.

20. Z Mesačného výkazu poistených vozidiel za mesiac november 2016 (č.l. 194 spisu) vyplýva, že v
zozname je zaradené aj vozidlo Škoda Octavia Combi, EČV: B. so začiatkom poistenia od 11.11.2016.

21. Zo zmluvy o operatívnom leasingu zo dňa 28.10.2016 (č.l. 193 spisu) vyplýva, že vozidlo bolo

predmetom nájmu/operatívneho leasingu, kde prenajímateľom vozidla bola spoločnosť ČSOB Leasing,
a. s. a leasingovým nájomcom bola spoločnosť DATALAN, a. s. IČO: 35 810 734, so sídlom Galvaniho
17/A, 821 04 Bratislava.

22. Z uvedeného mal súd preukázané, že vozidlo bolo predmetom poistenia.

23. Všeobecné poistné podmienky (č.l. 197 spisu) v čl. II. upravujú rozsah poistenia, podľa ktorého sa
poistenie uzaviera pre prípad poškodenia alebo zničenia vozidla akoukoľvek náhodnou udalosťou, ktorá
nie je vylúčená. Výluky z poistenia upravuje čl. III., poškodenie vozidla pádom snehu zo strechy vylúčené
nie je.

24. V zmysle uvedeného mal súd preukázanú existenciu poistného vzťahu medzi žalobcom ako
poisťovateľom a vlastníkom vozidla ako poisteným.

25. Postihový nárok poisťovne podľa § 813 OZ má charakter nároku na náhradu škody. Dôvodom, prečo

na poisťovňu prechádza právo, ktoré má poistený voči inému na náhradu škody spôsobenej poistnou
udalosťou, je postihnutie osoby zodpovednej za škodu aj v prípadoch, keď poistený dostal náhradu od
poisťovne. Ide o zákonný prechod práva. Podmienkami prechodu práva na náhradu škody z poisteného
na poisťovateľa podľa § 813 OZ vznikne v momente, keď poisťovateľ uspokojí právo poisteného na
základe poistnej zmluvy, čo musí v konaní pred súdom preukázať (likvidačný doklad, účtovný doklad)

a právo na náhradu škody prechádza na poisťovňu len do výšky, do ktorej poskytla plnenie. Toto právo
môže vzniknúť pri rôznych skutkových situáciách, napriek tomu je vždy rozhodujúce to, že škoda vznikla
a škodca za ňu zodpovedá (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka).

26. Úhradu poistného plnenia vo výške 2 338,49 Eur žalobca preukázal potvrdením o transakcii zo dňa

28.10.2020 (č.l. 14 spisu), z ktorého vyplýva, že žalobca dňa 14.05.2019 poukázal na účet poisteného
(ČSOB Leasing, a. s.) uvedenú sumu v súlade s Oznámením o ukončení likvidácie (č.l. 13 spisu).27. Žalobca predložil fotodokumentáciu (č.l. 8-10 p. v. spisu), ktorá zachytáva vozidlo zaparkované pri
chate zasypané snehom. Na ďalšej fotodokumentácii (č.l. 98-117 spisu) sú viditeľné preliačeniny na
streche vozidla, ktoré mohli byť spôsobené pádom snehu na strechu auta.

28. Podľa servisu IMPA Bratislava, a.s. si oprava vozidla vyžiadala sumu 2 953,88 Eur (faktúra č.l. 12
spisu).

29. Súd mal za preukázané, že poistnou udalosťou, ku ktorej došlo dňa 13.01.2019, vznikla škoda na

poškodenom vozidle, ktorého vlastníkom v čase poistnej udalosti bol poškodený, pričom k vzniku škody
došlo tak, že na poistené motorové vozidlo ŠKODA Octavia, VIN: A. s EVČ: B. XXX C., zaparkované
pri chate vo vlastníctve žalovaného v obci Oščadnica – lokalita Lalíky, sa zosunul sneh. Nárok žalobcu
je daný priamo § 813 ods. 1 OZ, v zmysle ktorého ak poistený má proti inému právo na náhradu škody
spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu
poistiteľ poskytol.

30. Súd ex offo skúmal aj pasívnu vecnú legitimáciu, pričom táto je na strane žalovaného daná a vyplýva
priamo z ustanovení § 420 ods. 1 OZ, § 415 OZ v spojení s § 813 ods. 1 OZ.

31. Z ustanovení § 420 ods. 1 OZ, § 415 OZ vyplýva, že porušením právnej povinnosti je

aj porušenie všeobecnej prevenčnej povinnosti každého účastníka občianskoprávnych vzťahov
predchádzať škodám, teda každý má povinnosť počínať si tak, aby nebola spôsobená škoda inému. Ak
si niekto nepočína v súlade s takto všeobecne stanovenou právnou povinnosťou, chová sa protiprávne
a postihuje za to - pri splnení ďalších predpokladov - občianskoprávna zodpovednosť za škodu (§
420, § 421 OZ). Prevenčná povinnosť podľa § 415 OZ znamená, že každý je povinný zachovávať

vždy taký stupeň opatrnosti, ktorý možno od neho vzhľadom na konkrétnu časovú a miestnu situáciu
rozumne požadovať a ktorý - objektívne posúdené - je spôsobilý zabrániť alebo aspoň čo najviac znížiť
riziko vzniku škôd na živote, zdraví či majetku; uvedené ustanovenie mu však neukladá povinnosť
predvídať každý, v budúcnosti možný vznik škody (Ro NS ČR z 25. 2. 2003. Zn. 25 Cdo 618/2001).
Použitie ustanovenia § 415 OZ (tzv. generálna prevencia) prichádza do úvahy len v prípadoch, ak

nie je konkrétna právna úprava vzťahujúca sa na konanie, ktorého protiprávnosť sa posudzuje. Medzi
subjekty, ktoré majú podľa judikatúry súdov povinnosť dodržiavať generálnu prevenčnú povinnosť, patrí
aj vlastník nehnuteľnosti, ktorý má povinnosť počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám (§ 415 OZ),
čo pre vlastníka nehnuteľnosti znamená povinnosť užívať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav
nespôsobil škodu inému, teda dbať aj o to, aby na jeho vlastnej nehnuteľnosti boli vykonané opatrenia

zamedzujúce či znižujúce možnosť vzniku škody na zdraví, na majetku a iných hodnotách, a pokiaľ
už škoda hrozí, urobiť opatrenia na jej odvrátenie. Nesplnenie prevenčnej povinnosti môže založiť
všeobecnú zodpovednosť za škodu podľa § 420 OZ.

32. V konaní nebolo sporné, že žalovaný je obchodnou spoločnosťou, spoločnosťou s ručením

obmedzením, ktorej predmetom činnosti okrem iného je aj prenájom nehnuteľností bez poskytovania
iných než základných služieb spojených s prenájmom a ubytovacie služby bez poskytovania
pohostinských činností. Žalovaný vlastní predmetnú budovu, z ktorej bol uvoľnený sneh, ktorý následne
poškodil motorové vozidlo poškodeného, v rámci ktorého regresného nároku si následne žalobca
uplatňuje svoju pohľadávku voči žalovanému. Žalovaný predmetné nehnuteľnosti prenajíma, resp.

poskytuje ubytovacie služby.

33. Žalovaný ako vlastník domovej nehnuteľnosti pri výkone svojho vlastníckeho práva porušil povinnosť
počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví a majetku, tzv. všeobecnú prevenčnú povinnosť
ustanovenú v § 415 Občianskeho zákonníka. Túto povinnosť porušil tým, že neurobil vhodné opatrenia

na zamedzenie padania veľkých nánosov snehu zo strechy svojho ubytovacieho zariadenia, pričom
výskyt snehu je vo vzťahu ku geografickému umiestneniu nehnuteľnosti bežným pravidelne sa
opakujúcim javom. Žalovaný porušil prevenčnú povinnosť urobiť také opatrenia, aby nedošlo k prípadnej
škode pádom snehu zo strechy objektu, ktorý mu vlastnícky patrí. Je všeobecne známe, že v oblastiach
s výskytom snehu dochádza k pádu snehu zo strechy, čo môže spôsobiť škodu na majetku alebo

zdravíľudí.Takétoopatreniemoholvykonaťvhodnouúpravoustrechy,umiestnenímzachytávačovalebo
odstránením snehu zo strechy.34. Vlastník nehnuteľnosti je povinný udržiavať a spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil
škodu inému bez ohľadu na to, či vlastník nehnuteľnosť užíva na trvalé bývanie alebo na iný účel, či sa
v nehnuteľnosti trvale zdržiava alebo nie. Vlastník nehnuteľnosti, ktorý ju nevyužíva na trvalé bývanie,

je povinný urobiť opatrenia na zamedzenie vzniku škody v rámci plnenia vlastnej prevenčnej povinnosti.

35. V dôsledku pádu snehu zo strechy na motorové vozidlo vo vlastníctve poisteného vznikla na
motorovom vozidle škoda v bezprostrednej príčinnej súvislosti s pádom snehu zo strechy žalovaného,
teda v bezprostrednej príčinnosti s porušením právnej povinnosti žalovaného vykonať opatrenia proti

padaniu snehu.

36. Na strane žalovaného sú tak naplnené všetky predpoklady zodpovednosti za spôsobenú škodu na
motorovom vozidle v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka.

37. Žalovaný neurobil vhodné a dostatočné opatrenia, ktorými by mohol zabrániť vzniku škody zosunom

snehu zo strechy budovy a predísť tak hroziacej škode, keďže pri budove je spevnená plocha vhodná pre
parkovanie a preto možno predpokladať, že ak napadne sneh, môže dôjsť k poškodeniu zaparkovaných
vozidiel. Nedostatočné prevenčné opatrenie zo strany žalovaného za danej situácie súd videl v tom, že
mal upozorniť výveskou na budove na možnosť hroziaceho nebezpečenstva zosunutia snehu zo strechy
a v prípade, že išlo o mimoriadne množstvo snehu, mal sa pokúsiť nazhromaždený sneh odstrániť zo

strechy. Bolo povinnosťou vlastníka domu vybudovať na svojej streche snehové zábrany, aby nedošlo
k zosuvu, pretože v prípade zosuvu snehu by nemuselo dôjsť len k škode na majetku ale aj na zdraví.

38. Žalovaný teda v dôsledku porušenia prevenčnej povinnosti v zmysle ust. § 415 Občianskeho
zákonníka zodpovedá za škodu podľa § 420 OZ, náhradu ktorej si žalobca uplatňuje v tomto konaní.

Výška škody bola v konaní preukázaná faktúrou zo dňa 30.04.2019 (č.l. 12 spisu) a likvidáciou škody
poisťovňou vo výške opravy vozidla (po odpočítaní spoluúčasti poisteného v zmysle poistnej zmluvy)
zaplatením sumy 2 338,49 Eur.

39. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný. V súlade

so znením ustanovení § 420 OZ, § 415 OZ, § 813 ods. 1 mu vznikol nárok na vyplatenie plnenia
od žalovaného vo výške uplatneného a preukázaného plnenia, ktoré žalobca ako poistiteľ poskytol
poškodenému ako poistenému, predstavujúce náklady vynaložené na opravu vozidla poškodeného.
Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie istiny vo výške 2 338,49 Eur.

40. Súd zamietol návrhy na vykonanie dokazovania výsluchom svedkov p. G. G., p. H. I., p. D. J., p.
I. D., p. D. K., p. D. L. a zabezpečenie stanoviska opravcu z dôvodu hospodárnosti konania, keďže
tvrdenia strán sporu boli v konaní bez dôvodných pochybností potvrdené ostatnými listinnými dôkazmi.
Vykonanie navrhovaných dôkazov súd vzhľadom na uvedené považoval za nadbytočné.

41. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

42. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

43. Žalobca si žalobou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo sumy 2 338,49 Eur odo dňa
podania žaloby na súd do zaplatenia. Súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,00% ročne zo
sumy 2 338,49 Eur od 13.01.2021, t.j. odo dňa doručenia žaloby súdu do zaplatenia. Rozhodujúci pre
výšku úrokov z omeškania je prvý deň omeškania s plnením peňažného dlhu. S plnením peňažného dlhu

sa žalovaný dostal do omeškania dňa 04.11.2019, nakoľko dňa 11.10.2019 bola žalovanému doručená
výzvažalobcunazaplatenieregresnéhonároku(č.l.18spisu),ktorýmalžalovanýuhradiťdo03.11.2019.
Dňa13.01.2021základnáúrokovásadzbaEurópskejcentrálnejbankybolavovýške0,00%.Súdviazanýžalobným návrhom priznal žalobcovi nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške 5,00% ročne zo sumy
2 338,49 Eur od 13.01.2021 do zaplatenia.

44. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

45. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

46. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný, na základe čoho mu súd proti žalovanému priznal nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného

sporového poriadku).
Proti výroku, ktorým súd rozhodol o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu s príslušenstvom,
odvolanie nie je prípustné okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky
na vydanie takého rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.