Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. marec 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 40P/132/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1224203127
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dáša Onuferová

ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1224203127.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava II, v konaní pred sudkyňou JUDr. Dašou Onuferovou, v právnej veci starostlivosti

súdu o maloleté dieťa: A. A., narodená XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, odbor sociálnych vecí a rodiny, so sídlom Vazovova
7/A, Bratislava, dieťa rodičov: otca – B. A., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. E. XX, D. F.,
matky – G. H. I., J. B., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom A. D. XXX, K., o návrhu otca na úpravu
práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zveruje maloleté dieťa: A. A., narodená XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti otca.

II. Otec bude maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

III.Matkajepovinnáprispievaťnavýživumaloletéhodieťaťa:A.A.,narodenáXX.XX.XXXX,sumou200,-
Eur mesačne, ktorú je matka povinná zasielať k rukám otca, vždy do 15 - teho dňa v danom mesiaci
vopred, s účinnosťou od 02.10.2024.

IV. Zročné výživné za obdobie od 02.10.2024 do 19.03.2025, spolu v sume 600,- Eur je matka povinná

zaplatiť do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd styk matky s maloletým dieťaťom neupravuje, zostáva na dohode rodičov v prítomnosti otca.

VI. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ svoj návrh, doručený súdu dňa 02.10.2024, odôvodnil tým, že je otcom maloletej A. A.,
s matkou maloletej G. H. I., nie sú manželia, žili ako druh a družka v partnerskom vzťahu a vychovávali
dcéru spoločne. Pre nezhody a požívanie alkoholu matky dieťaťa sa rozišli, aj v minulosti mala partnerka

psychické problémy. Tieto problémy neustali narodením dcéry, ani keď bola na materskej dovolenke, o
dieťastaralaotcovamatkaanajmäonosobne.Alkoholizmussaznovaprejavilumatkyatrvalopakovane
dlhšie už asi 2 roky, čo bolo v menšom množstve pitie 1-3 dni, potom prestávka asi týždeň až 10 dní, a
potom vždy pri situácii nejakého emočného pôvodu. Matka pracuje ako účtovníčka, kvôli jej správaniu
od nej odchádzajú klienti, čo je pochopiteľné, čo riešila opäť pitím. Po jeho odsťahovaní sa zo spoločnej
domácnosti dňa 01.07.2024 vo veciach týkajúcich sa dcéry A. komunikovali denne, snažil sa postarať
sa o dieťa, a väčšina starostí a denných povinností bola na jeho osobe od narodenia, nachádzal dieťa

zanedbané, plačúce, matka na ňu kričala, nestarala sa o ňu, nevenovala sa jej. Dcéru musel od nej
viackrát vziať, pretože ju prichytil opitú. Napriek tomu, že má 4 roky, vie už posúdiť stav matky a nechce
s ňou byť, dokonca vedela telefonovať mobilom, aby po ňu prišiel. Nakoľko si bol vedomý, že matka
je nespoľahlivá, skoro denne ju kontroloval telefonicky, aj osobne navštevoval dcéru, keď bola u nej.Partnerka požívala alkoholické nápoje a zároveň psychiatrické lieky na predpis. Každé ráno vodil dcéru
do škôlky, no stávalo sa viac než často, že aj poobede vyzdvihol dcéru a na noc ju musel opatriť. Matka
mu volala, aby pre dcéru prišiel, nestarala sa ani o to, kde je dieťa, či nastúpila do škôlky a kto ju

vyzdvihne, keď bola opitá. Dieťaťu nevarila teplé jedlá, jej odpoveď bola, že ona nevie variť, nekúpala ju,
všetky tieto aktivity vykonával on, nemala vzťah k dieťaťu. Keďže chcel dosiahnuť zodpovednosť matky,
podpísal rodičovskú dohodu o striedavej starostlivosti dňa 09.07.2024 v rozsahu týždňovej starostlivosti,
s tým, že dovtedy platil a platí všetky platby za dieťa v škôlke. Uvedená dohoda však nemala dlhú
platnosť, matka opakovane požívala alkohol, dieťa bolo u otca nepretržite vyše jeden a pol mesiaca,

posledných 25 dní bola matka opitá stále, situácia sa vyhrotila tak, že dňa 09.09.2024 ju odviezla
záchranka do Ružinova na psychiatriu, kde bola 18 dní hospitalizovaná. Po prepustení skoro týždeň bola
matka v poriadku, ale zase začala opäť piť, síce jednu - dve malé fľašky, začala znova recidíva a popri
tom kombinovala lieky typu xanax, tritico, frontin a iné sedatívne antidepresíva. Alkohol si objednávala
kuriérskou službou, o čom priložil výpisy z účtu aj kópie dokladu z reštaurácie. Dňa 01.10.2024 volali
otcovi z polície, aby si prišiel pre auto, ktoré je v jeho vlastníctve, ktorým jazdila matka, keď pri kontrole

bolo zistené, že matka bola pod vplyvom alkoholu. Na polícii mu neposkytli správu, keďže nie je účastník
priestupku, ale uvedený zápis sa dá vyžiadať súdom. Matka nie je schopná postarať sa o maloletú
dcérku, a svojím konaním ju s ohľadom na jej stav a na vek dieťaťa ohrozuje. Maloletá A. je za posledné
obdobie od odchodu zo spoločnej domácnosti s otcom skoro celý čas. S matkou s ohľadom na jej
zdravotný stav nie je možné dosiahnuť plnenie rodičovskej dohody. Maloletá dcéra A. nemá s matkou

žiadny citový vzťah a kontakt, pretože jej psychický stav a denné požívanie alkoholu ju pri dieťati tak
zaťažuje, že dieťa je ponechané na seba bez dozoru, bez náležitej opatery a režimu, kričí na dieťa, alebo
pri nej zaspí, a preto žiada súd, aby rozhodol, že maloletú A. zverí otcovi do osobnej starostlivosti. V
súčasnosti by bolo dieťa u matky vystavené nebezpečiu.
2. Súd dňa 14.10.2024 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým návrhu otca vyhovel a maloletú dočasne

zveril do osobnej starostlivosti otca, styk matky s maloletou neupravil a matke určil výživné v sume
100,- Eur mesačne.
3. Z výpovede otca na pojednávaní súd zistil, že sa v celom rozsahu pridržiava písomne podaného
návrhu doručeného súdu dňa 02.10.2024. Jeho čistý mesačný príjem je asi 3.500,- Eur, má vlastnú
s.r.o.. Uviedol, že deň pred pojednávaním bol v hoteli Avion, pretože mal informáciu, že tam matka

maloletej teraz býva, našiel ju opuchnutú, ako keby ju niekto zbil a bola pod vplyvom alkoholu. S dcérou
volala iba raz alebo dvakrát, odkedy bola prepustená z protialkoholickej liečby. Má informáciu o tom,
že ubytovanie má zaplatené iba do nedele. Jej mama ho poprosila, aby ju odviezol k nej do Kežmarku,
ak bude ochotná odísť. Trvá na výživnom vo výške 200,- Eur, ako to uviedol v návrhu a žiada o zročné
výživnékudňupodanianávrhudňa02.10.2024.MaloletáA.navštevujeMŠKollárovavSenci,ješikovná,

v škôlke je rada. Bývajú v spoločnej domácnosti s partnerkou v jej rodinnom dome v Šenkviciach,
ktorá má tri deti, spolu sa starajú o štyri deti. Býva v nehnuteľnosti partnerky, mesačne jej dáva 200
– 300,- Eur a ešte aj nakupuje potraviny, chce si zobrať hypotéku, aby sa jej rodinný dom mohol
dokončiť a skolaudovať. Maloletá je zdravá, bez alergií, zatiaľ nenavštevuje žiaden krúžok. Chodievajú
na dovolenky, na návštevy k starým rodičom, príbuzným, o všetko sa navrhovateľ stará. Styk s matkou

navrhol ponechať neupravený na základe dohody rodičov.
4. Súd vykonal dokazovanie rodný list maloletej, lekárska správa o zdravotnom stave matky, rodičovská
dohoda z 9.7.2024.
5. Podľa ust. § 150 ods. 1 Civilného sporového poriadku, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana
výslovne poprela, sa považujú za nesporné. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, ak strana

poprela skutkové tvrdenie, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o
predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
6. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.
7. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine, v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas

po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.8. Ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja
rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v
záujmedieťaťaaakbudútaktolepšiezaistenépotrebydieťaťa.Aksostriedavouosobnoustarostlivosťou

súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa (ods. 2).
9. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov.
Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná (ods. 3).
10. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov

rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne
na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho
výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s
druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany
obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a
rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi (ods. 4).

11. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov
dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na
pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na
súde (ods. 5).

12. Podľa ust. § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie
o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
13. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
14. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä: a) sústavná a

dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.
15. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri
ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
16. Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia

majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.
17. Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia, na výchove dieťaťa sa podieľa aj manžel, ktorý nie je
rodičom dieťaťa, ak žije s rodičom dieťaťa v domácnosti.
18. Podľa ods. 3 tohto zákonného ustanovenia, rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané
výchovné prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývin

dieťaťa.
19. Podľa § 31 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia zastupujú maloleté dieťa pri právnych úkonoch, na ktoré
nie je spôsobilé.
20. Podľa § 62 odsek 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

21. Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
22. Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške
30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa

osobitného zákona.
23. Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na
starostlivosť rodičov o domácnosť.
24. Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri

skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
25.Podľaust.§63ods.1Zákonaorodine,rodič,ktorýmápríjmyzinejnežzávislejčinnostipodliehajúcej
dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj

ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.
26. Podľa § 65 odsek 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.27. Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
28. Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.
29. Podľa ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len

odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
30. Podľa § 78 odsek 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno
zmeniť, ak sa zmenia pomery.
31. Podľa článku 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa

zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,
c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa,
d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,

e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,
g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými

blízkymi osobami,
i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

32. Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri

akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
33. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou
plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania.

Treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na
uhradzovanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne
poskytovaním vecných plnení (bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti
a pod.) a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu
výživným, ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň

každého z rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni
každého svojho rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie
zabezpečený rodič (Komentár k Zákonu o rodine, 2. vydanie 2013, Doc. JUDr. Bronislava Pavelková,
PhD.).
34. Z rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 18.03.2015, sp. zn.: 15CoP/62/2014, súd

cituje, že vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu predstavuje pilier systému zákonnej povinnosti
poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej osoby v
spoločnosti, a to dieťaťu. Povinnými subjektmi v tomto prípade sú vždy rodičia dieťaťa, t. j. matka a
otec. Čo sa týka povinnosti rodičov prispievať na výživu svojho dieťaťa, je potrebné prihliadať na faktory
aj na strane povinnej osoby. Na stane povinného, teda v tomto prípade otca dieťaťa, sú to v prvom

rade jeho zárobkové možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne podmienky,
majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a podobne. Určenie výšky
výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou pre určenie výšky výživného na
strane povinnej osoby je miera jej schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávnenej
osoby zásada, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že jeho životná

úroveň má byť približne rovnaká ako je životná úroveň toho ktorého rodiča. Pokiaľ dieťa žije s niektorým
zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej
povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, ato aj bytových potrieb, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne, čo finančne samozrejme
zaťažuje rodiča, ktorému je dieťa zverené do osobnej starostlivosti.
35. Súd postupom podľa citovaného ust. § 24 ods. 2 v spojení s ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, zveril

maloleté dieťa do osobnej starostlivosti navrhovateľa. Súd konštatuje, že aj doteraz na základe režimu
nastaveného neodkladným opatrením sa o maloletú staral navrhovateľ. Rozhodnutie súdu tak reflektuje
doterajší stav medzi účastníkmi, ako aj najlepší záujem maloletého dieťaťa.
36. Súd pri stanovení výšky vyživovacej povinnosti postupoval porovnaním príjmov oboch rodičov,
keď otec dosahuje čistý mesačný zárobok v sume 3.500,- Eur, matka pôsobila ako účtovníčka a má

predpokladdosahovaťvysokýzárobok,akbynebolapodvplyvomalkoholualiekov,pretojejurčilvýživné
v sume 200,- Eur.
37. Zročné výživné za obdobie od podania návrhu dňa 02.10.2024 do 19.03.2025 súd určil v sume
600,- Eur, keď neodkladným opatrením bolo určené iba v sume 100,- Eur nevyhnutnom na zabezpečenie
základných potrieb, preto bolo zročné výživné vypočítané 6-násobkom sumy 100,- Eur ako rozdielu
medzi výživným určeným rozsudkom vo výške 200,- Eur a neodkladným opatrením vo výške 100,- Eur.

38. Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine súd zároveň rozhodol, že navrhovateľ bude zastupovať
maloletú a spravovať ich majetok vzhľadom na závislosť matky od alkoholu, ktorá by mohla v budúcnosti
generovať problémy týkajúce sa napr. zápisu do školy alebo správy majetku.
39. Súd zároveň ponechal styk matky s maloletou ako neupravený vzhľadom na doterajšiu
nespoľahlivosť matky v starostlivosti o dieťa.

40.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľa§52Civilnéhomimosporovéhoporiadku,podľaktoréhožiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa
doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení

s § 362 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) podľa ust. § 363 C.s.p.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (ust. § 364 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať

návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.