Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 4Cob/55/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8622201668
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kotora

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8622201668.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr.

Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: KC BAU s. r. o., so sídlom Kpt. Nálepku 865/77,
087 01 Giraltovce, IČO: 53 311 205, zastúpený: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. XX, XXX XX
D., proti žalovanému: B. E. S-STAV, s miestom podnikania Dlhá 527/33, 089 01 Svidník, IČO: 37 654
853, zastúpený: JUDr. Ing. Adrián Cupák, advokát, so sídlom Dr. Goldbegra 249/1, 089 01 Svidník, IČO:
40 803 350, o zaplatenie 3.300,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Prešov č. k. 25Cb/161/2023-62 z 22. januára 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 25Cb/161/2023-62 z 22. januára 2024.

II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok
I.), žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok II.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal zaviazania žalovaného na uhradenie sumy 3.300,-
Eur a trov konania. Žalobca uviedol, že spoločnosť MIKRASTAV EU, s.r.o. (ďalej len „objednávateľ“)
uzavrela dňa 15.09.2021 so žalobcom ako zhotoviteľom Zmluvu o dielo, ktorej predmetom bolo

vykonanie prác a to montáže elektrických zariadení s miestom výkonu práce v areáli BUKÓZA
HOLDING, a.s. vo Vranove nad Topľou v termíne od 20.09.2021 do 30.06.2022. Žalobca sa na vykonaní
prác dohodol so žalovaným ako subdodávateľom na základe Zmluvy o dielo zo dňa 21.11.2021 (ďalej
len „zmluva“). Žalovaný si však nesplnil zmluvné povinnosti, ktorými sa zaviazal v predmetnej zmluve o
dielo a uvedené práce do dňa podania žaloby nevykonal. Objednávateľ vyfakturoval žalobcovi zmluvnú
pokutu vo výške 3.300,- Eur, ktorú žalobca v plnej výške uhradil. Uviedol, že v tomto konaní si uplatňuje
náhradu tejto pokuty, keďže ju zaplatil nedodržaním zmluvných podmienok žalovaným.

3. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný odpor, v ktorom uviedol, že z faktúry
predloženej žalobcom vyplýva, že mu žalobca fakturuje náhradu škody vo výške 3.300,- Eur, ktorú
mal žalovaný spôsobiť krádežou. Teda o iný dôvod ako nevykonanie dojednaných prác. V uzavretej
zmluve si však nedojednali žiadne sankcie, či pokuty, ani žiadne lehoty na vykonanie diela. Dodal, že nie
je účastníkom zmluvy uzavretej medzi žalobcom a objednávateľom. Podľa žalovaného žalobca nijako
nepreukázal, že žalovaný sa dopustil krádeže. Navrhol žalobu zamietnuť.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil s poukazom na ustanovenia Obchodného zákonníka - §
1 ods. 1 vymedzujúceho pôsobnosť Obchodného zákonníka, § 261 ods. 1 upravujúceho záväzkové
vzťahy medzi podnikateľmi, § 301 upravujúceho zmluvnú pokutu a jej moderáciu, § 373 upravujúcehonáhradu škodu, § 536 ods. 1, ods. 3, § 546 ods. 1, § 554 ods. 1 upravujúcich zmluvu o dielo, § 562
ods. 2 upravujúceho uplatnenie vád z diela a Občianskeho zákonníka - § 420 ods. 1 upravujúceho
zodpovednosť za škodu, § 544 ods. 1 upravujúceho zmluvnú pokutu.

5. Súd prvej inštancie právne uzavrel, že v konaní je nesporné uzavretie zmluvy o dielo medzi stranami,
pričom sporný je vznik škody, resp. zmluvnej pokuty na strane žalobcu, výška žalovanej istiny, rozsah
dohodnutého diela a krádež spôsobená žalovaným u obchodného partnera.
Súd dodal, že žalobca aj žalovaný sú podnikateľskými subjektmi, čo vyplýva z predmetu ich

činností. Strany konania uzatvorili zmluvu o dielo, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal vykonať
elektroinštalačné a pomocné elektroinštalačné práce, ktoré mali byť bližšie identifikované v prílohe
zmluvy (táto netvorí obsah žaloby a jej príloh). Zmluvné strany sa dohodli na odmene 9,- Eur za hodinu
vykonaných prác s tým, že v zmysle článku IV. bod 3 zmluvy sa žalovaný zaviazal vykonať predmetné
práce do 3/2022. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade, ak žalovaný tieto práce nevykoná v určenej
lehote, žalobca má voči nemu nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % denne za každý aj začatý

deň omeškania (článok VII. bod 1. zmluvy). Žalobca tvrdí, že žalovaný sa dostal do omeškania, čoho
dôsledkom žalobcovi jeho zmluvný partner (objednávateľ) vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške 3.300,-
Eur, ktorú si žalobca uplatňuje v konaní u žalovaného. Žalovaný s týmto nesúhlasil a dodal, že žalobca
svoj nárok jasne nedefinoval, neuviedol jasný výpočet zmluvnej pokuty, ktorú mu vyfakturoval a súčasne
zo zmluvy ani nevyplýva, aké práce mal žalovaný vykonať a teda nie je jasné či bol vôbec v omeškaní

s ich vyhotovením. Na pojednávaní dňa 22.01.2024 žalobca špecifikoval svoj návrh s tým, že v konaní
sa domáha náhrady škody, ktorá mu vznikla konaním žalovaného.

6. K uplatnenému nároku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa v konaní domáha zaplatenia sumy
3.300,- Eur, čo odôvodnil tým, že s objednávateľom mal uzavretú zmluvu o dielo, ktorú rovnako uzavrel

so žalovaným v rámci subdodávateľského vzťahu. Žalovaný sa mal na mieste výkonu prác dopustiť
krádeže, čoho dôsledkom mu bolo zamedzené vstupovať na miesto výkonu práce, pričom na základe
uvedeného sa dostal do omeškania s vyhotovením diela. Z tohto dôvodu objednávateľ vyfakturoval
žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3.300,- Eur. Žalobca túto refakturoval žalovanému s tým, že ide o
náhradu škody spôsobenú krádežou žalovaným hliníkových a medených káblov dňa 15.01.2022 v areáli

spoločnosti BUKÓZA HOLDING, a.s. vo výške 3.300,- Eur, vyčíslenej investorom diela spoločnosťou
VOLINIA, a.s. podľa článku 8. odsek 8.28 zmluvy o dielo zo dňa 20.09.2021.

7. Súd prvej inštancie uviedol, že v žalobe žalobca uvádzal, že si žalovaný nárok v konaní uplatňuje
titulom zmluvnej pokuty voči žalovanému. Z faktúry číslo 20220006 zo dňa 06.05.2022 vo výške 3.300,-

Eur však vyplýva fakturácia titulom náhrady spôsobenej škody. Obchodný zákonník upravuje náhradu
škody v § 373 a Občiansky zákonník upravuje náhradu škody v ustanovení § 420 a nasl. a zmluvnú
pokutu v ustanovení § 544.

8. Pri právnom posudzovaní veci súd prvej inštancie konštatoval, že ide o dva odlišné právne inštitúty,

pričom zmluvná pokuta predstavuje zabezpečenie záväzku pre prípad jeho riadneho nesplnenia a
náhrada škody predstavuje inštitút zodpovednosti za porušenie povinnosti vyplývajúci zo záväzku.
Súčasne je však nevyhnutné podotknúť, že jeden inštitút nevylučuje druhý a teda možno sa súčasne
domáhať náhrady škody aj zmluvnej pokuty. Z písomných podaní žalobcu vyplýva, že sa v konaní
domáha úhrady zmluvnej pokuty, ktorú odvodzuje od neodovzdania diela v dohodnutom čase. Zmluvnú

pokutu mali strany konania dohodnutú tak, že žalovaný je povinný ju zaplatiť vo výške 0,05 % denne
za každý deň omeškania s vykonaním prác z dohodnutej ceny diela. Cena diela bola medzi stranami
konania určená v hodinovej sadzbe, t.j. 9,- Eur za odpracovanú hodinu. Súd v zmysle uvedeného dospel
k záveru, že ak by sa žalobca domáhal nároku titulom zmluvnej pokuty, žalobca riadne nešpecifikoval
uplatnenú zmluvnú pokutu, keď síce odkazuje na zmluvnú pokutu, ktorá mu bola vyfakturovaná

obchodným partnerom, avšak takúto zmluvnú pokutu nemožno pretransformovať do zmluvného vzťahu
so žalovaným. Navyše žalobca bol povinný v prípade, ak si voči žalovanému uplatnil zmluvnú pokutu
vo výške vyčíslenej podľa článku VII. bod. 1. zmluvy vyčísliť túto zmluvnú pokutu, čo taktiež neurobil,
keď neuviedol koľko dní je žalovaný v omeškaní a neuviedol ani výšku sumy, z ktorej túto zmluvnú
pokutu vyčísľoval. Okrem toho mal žalobca preukázať aj samotné omeškanie žalovaného s vykonaním

diela, pričom sám žalobca predložil do konania listinné dôkazy o úhrade faktúry vystavenej žalovaným
za vykonané práce. Z obsahu uzavretej zmluvy pritom nemožno určiť, aké dielo mal vykonať žalovaný,
keďže je iba stroho uvedené, že išlo o elektroinštalačné práce, ktoré mali byť bližšie určené v prílohe k
zmluve, ktorú žalobca do konania nepredložil.9. Súd prvej inštancie v odôvodnení ďalej uviedol, že na pojednávaní dňa 22.01.2024 žalobca
prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že v rámci žaloby sa voči žalovanému domáha plnenia

titulom náhrady škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť tým, že žalovaný kradol v areáli BUKÓZA
HOLDING, a.s., t.j. kde vykonával svoje zmluvné povinnosti, čoho dôsledkom zmluvný partner žalobcu
(objednávateľ) vyfakturoval žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3.300,- Eur. Zodpovednosť za škodu
je v Obchodnom zákonníku upravená ako zodpovednosť za porušenie povinnosti zo záväzku, teda je
koncipovaná ako objektívna zodpovednosť, t.j. zavinenie sa nevyžaduje. Z objektívnej obchodnoprávnej

zodpovednosti za škodu je možné sa liberovať. Ak by súd vychádzal z toho, že žalobca si v konaní
uplatňuje náhradu škody voči žalovanému, jeho povinnosťou bolo preukázať vznik škody a výšku
škody. Žalobca v konaní preukázal, že mu obchodný partner vyfakturoval zmluvnú pokutu vo výške
3.300,- Eur, avšak nepreukázal, že to bolo spôsobené údajnou krádežou žalovaného (z vystavenej
faktúry číslo 2022049 žalobcovi objednávateľom vyplýva iba to, že ide o zmluvnú pokutu podľa prílohy
k zmluve, ktorá súdu nebola predložená). V samotnej faktúre vystavenej žalobcom žalovanému je

ďalej ako predmet jej vystavenia uvedené, že ide o náhradu škody spôsobenú krádežou hliníkových a
medených káblov dňa 15.01.2022, vyčíslenú vo výške 3.300,- Eur investorom diela VOLINIA, a.s. podľa
zmluvy. Žalobca žiadnym spôsobom toto vyčíslenie v konaní nepreukázal a nepreukázal ani samotnú
krádež žalovaného, keď síce predložil zápisnicu o ohliadke miesta činu, z nej však nevyplýva, že bola
urobená z dôvodu trestného stíhania vedeného voči žalovanému. Z vyjadrenia právneho zástupcu

žalovaného na pojednávaní vyplýva, že voči žalovanému sa vedie trestné stíhanie pre podozrenie zo
spáchania krádeže, doposiaľ však nedošlo k právoplatnému rozhodnutiu o jeho vine/nevine, pričom
vo veci doposiaľ nebola podaná ani samotná obžaloba. Žalobca teda nepreukázal ani to, že žalovaný
bol právoplatne uznaný vinným z tejto krádeže, ktorej sa údajne mal dopustiť. V zmysle uvedených
skutočností súd dospel k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení (ani v

časti uplatneného nároku titulom zmluvnej pokuty, ani v časti náhrady škody), preto súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a priznal
úspešnému žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Odvolanie podal z odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP.
Bol toho názoru, že žalovaný žiadnym spôsobom nepoprel samotný skutok krádeže akého sa mal
dopustiť. Teda žalovaný v čase kedy mal vykonať pre žalobcu dielo sa dopustil trestného činu krádeže.

Z opatrnosti žalobca uviedol faktúru objednávateľa na sumu 200,- Eur ako sankciu za krádež a pokus
odcudzenia hmotného a nehmotného majetku, kde počas kontroly žalovaného boli nájdené hliníkové
káble v zmysle sankčného poriadku Bukózy Holding a.s.
Ku krádeži došlo v čase kedy žalovaný vykonával alebo mal vykonávať práce v zmysle zmluvy. Sankcia
200,- Eur za krádež bola len poriadkovou pokutou, ktorú síce uhradil žalobca. Túto pokutu si z titulu

náhrady škody taktiež uplatnil pri najbližšej fakturácii voči žalovanému a odrátal ju z fakturovanej sumy.
Súd sa nevysporiadal žiadnym spôsobom s tým, že na jednej strane žalovaný dobrovoľne uhradil 200,-
Eur žalobcovi ako poriadkovú sankciu za spôsobenú škodu a z toho istého titulu už žalovaný odmieta
nahradiť vzniknutú škodu spočívajúcu v nevykonaní diela.
K tvrdeniu žalovaného, že zmluvná pokuta nebola titulom krádeže dohodnutá žiadnym spôsobom

uviedol, že počas svojej podnikateľskej aktivity v danej oblasti sa nestretol s týmto inštitútom, aby musel
do zmluvy o dielo zakomponovať prípadnú možnosť krádeže. Preto ani žalobca nemohol/nevedel ani
nemal ako vedieť upraviť takýto možný právny stav, ktorý nastal v danom prípade.
Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa absolútne vôbec nevysporiadal s tým, že sporné
trestné stíhanie nie je ukončené, a ktoré je meritórne alfou a omegou dôležitým pre toto civilné konanie,

nakoľko ešte nebolo ukončené a súd rozhodol bez tejto procesnej skutočnosti.
Podľa názoru žalobou je pre kompletné ukončené fázy dokazovania podstatné z titulu, že pri
eventuálnom preukázaní viny žalovaného v trestnom konaní by zakladalo príčinnú súvislosť teda
kauzálny nexus t. j. medzi konaním a zavinením žalovaného, ktorá podľa právneho názoru už bola
preukázaná žalobcom. Súd sa vôbec neoboznámil s trestným spisom vedeným voči žalovanému. Aj

keď platí prezumpcia neviny potom žalobca nerozumie z akého dôvodu rozhodol súd prvej inštancie ak
teda trestné konanie, o ktorom mal vedomosť nebolo v čase rozhodnutia žiadnym spôsobom zastavené.
Predpokladať výsledok trestného stíhania je podľa názoru žalobcu porušením zásady nestrannosti,pričom v každom ukončenom trestnom stíhaní sa zväčša odkazuje na uplatnenie náhrady škody v
civilnom konaní.

12. Dodal, že žalobca vyčíslil škodu uvedením sumy 3.300,- Eur, pričom sumu 200,- Eur žalovaný uhradil
žalobcovi vo forme faktúry, teda na túto sumu si neuplatnil svoj nárok. Počet dní vyplýva z platne a
riadne uzatvorenej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným. Zo zmluvy jednoznačne vyplýva do kedy mal
žalovaný dielo vykonať a taktiež žalobca uviedol dátum a doložil správu privolanej polície kedy došlo k
predmetnej krádeži. Žalobca preukázal vznik aj výšku škody.

V podanom odvolaní žalobca poukazoval na skutočnosť, že zmluvná pokuta a náhrada škody
predstavujú dva odlišné právne inštitúty. Zmluvná pokuta predstavuje zabezpečenie záväzku pre prípad
jeho riadneho nesplnenia a náhrada škody predstavuje inštitút zodpovednosti za porušenie povinnosti
vyplývajúci zo záväzku. Súčasne je však nevyhnutne podotknúť, že jeden inštitút nemôže vylúčiť druhý
a možno sa domáhať súčasne oboch.
Spáchanie trestného činu okrem iného so sebou prináša aj riešenie otázky existencie a náhrady

spôsobenej škody. Škodu je pritom potrebné chápať v širšom zmysle, nie len ako škodu majetkovú, ale
aj škodu na zdraví, či iných právach poškodeného, pričom je rozhodujúce, že medzi trestným činom
a škodlivým následkom je určité vnútorné prepojenie, teda že škoda vznikla v dôsledku spáchania
trestného činu osoby, voči ktorej sa vedie trestné konanie. Z rozhodovacej praxe súdov vyplýva, že
pre splnenie podmienky náhrady škody postačuje, aby poškodený uviedol aspoň minimálnu výšku

spôsobenej škody, resp. uviedol údaje, z ktorých je výška nároku na náhradu škody zrejmá (R11/1967).
Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti
(kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval
aj Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze pod sp. zn. I. ÚS 177/08 zo dňa 1. marca 2010, podľa
ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná súvislosť medzi konaním

(opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť predvídateľná. Uvedené je
explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte Obchodného zákonníka, ktorý uvádza, že kto poruší svoju
povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane.

13. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové prejednanie, resp. aby

odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vyhovel žalobe. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

14. Žalovanému bolo doručené na vyjadrenie odvolanie žalobcu. Tento sa k podanému odvolaniu
nevyjadril.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo
podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné,
bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je
potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu je nedôvodné.

16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne
vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

17. Žalobca podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), g) a h) CSP.

18. V zmysle odvolacej námietky podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP zistený skutkový stav neobstojí,
pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku,
ktoré neboli uplatnené. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak sa týkajú procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, má byť nimi
preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
alebo ich strana bez svojej viny nemohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

19.Odvolacísúdjetohonázoru,žežalobcavpodanomodvolanínijakonešpecifikujeodvolaciunámietku

podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP v zmysle ktorej zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné
ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo procesného útoku, ktoré neboli uplatnené. V podanom
odvolaní žalobca neuvádza žiadne takéto prostriedky, ktoré z jeho strany neboli uplatnené a ktoréuplatňuje až teraz v podanom odvolaní. Preto ani túto odvolaciu námietku nemožno vyhodnotiť inak ako
nedôvodnú.

20. Pokiaľ prostriedkami procesného útoku myslel žalobca zabezpečenie trestného spisu, tak tento
dôkaz nenavrhol nielenže vykonať v rámci odvolacieho konania, ale ani v rámci konania na súde prvej
inštancie. V prípade jeho návrhu v rámci odvolacieho konania, by však odvolací súd musel na takýto
návrh hľadieť ako na novotu v rámci odvolacieho konania a ako taký nepripustiť, keďže ho mohol žalobca
navrhnúť už v rámci konania na súde prvej inštancie.

21. Aj keď základom rozhodnutia odvolacieho súdu je aplikácia ustanovenia § 387 ods. 2 CSP, keďže sa
stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto na jeho skutkové a právne závery odkazuje,
považuje za potrebné na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom
žalobcu uviesť nasledovné:

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania bolo uplatnenie si sumy 3.300,- Eur zo strany
žalobcu proti žalovanému z titulu náhrady škody. Aj keď žalobca viackrát počas konania uvádzal
iné nároky (zmluvná pokuta), z ktorých si uplatňuje zaplatenie predmetnej sumy tak na poslednom
pojednávaní vo veci ozrejmil, že ide o zaplatenie z titulu náhrady škody.

23. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí aj správne poukázal nato, že
aj keby si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie žalovanej sumy z titulu zmluvnej pokuty dospel by
súd k rovnakému záveru a žalobu by zamietol. Súd prvej inštancie aj náležite odôvodnil, prečo by aj
nárok žalobcu z titulu zaplatenia zmluvnej pokuty by bol nedôvodný. S týmto záverom sa odvolací súd
stotožňuje.

24. Odvolací súd dáva dôraz na princíp právnej istoty. Na zachovanie princípu právnej istoty je
nevyhnutné ako aj z dôvodu účinnej procesnej obrany je nevyhnutné, aby žalobca jasne a určito
formuloval, z akého právneho titulu sa domáha zaplatenia pohľadávky proti žalovanej strane. Iba
v prípade jasného vymedzia uplatneného právneho titulu zo strany žalobcu môže totiž žalovaná strana

pristúpiť k účinnej procesnej obrane. V opačnom prípade by lavírovanie medzi rôznymi právnymi titulmi
uplatnenej pohľadávky zo strany žalobcu vytvorilo stav právnej neistoty a v konečnom dôsledku by viedlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces na strane žalovaného.

25. Odvolací súd však podotýka, že žalobca v konečnom dôsledku jasne vymedzil právny titul uplatnenej

pohľadávky a to z titulu náhrady škody.

26. K námietkam žalobcu týkajúcim sa pochybenia súdu, že nevyčkal na závery trestného stíhania
žalovaného ako aj nevyžiadania trestného spisu zo strany súdu, odvolací súd uvádza, že takéto
procesné návrhy žalobca v priebehu konania na súde prvej inštancie nenavrhoval. Teda nenavrhol

prerušenie konania do skončenia trestného konania proti žalovanému a ani nenavrhol vyžiadania
trestného spisu v trestnej veci žalovaného. Z obsahu spisu nič tomu nenasvedčuje. Tým, že žalobca
nenavrhol súdu prvej inštancie uskutočnenie týchto procesných úkonov nemohol súd ani na túto
skutočnosť reagovať, keďže žalobca bol v konaní nečinný. Pokiaľ by žalobca uplatnil tieto procesné
návrhy, súd prvej inštancie by na tieto reagoval a takisto by zdôvodnil, či návrhu žalobcu vyhovuje

alebo nevyhovuje. Keďže sa tak zo strany žalobcu nestalo nebolo povinnosťou súdu dávať odpovede
na žalobcom uvádzané skutočnosti, ktoré namieta v odvolacom konaní.

27. Pokiaľ žalobca uvádza, že preukázal vznik aj výšku škody ako aj kauzálny nexus odvolací súd sa
v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie týkajúcim sa právneho

zhodnotenia uplatneného nároku žalobcu z titulu náhrady škody a na tieto závery v plnom rozsahu
poukazuje.

28. Žalobca nijako v konaní na súde prvej inštancie a rovnako ani v odvolacom konaní nešpecifikoval
jasne a určito práce, z ktorých vyplýva jeho nárok na náhradu škody a ktoré nemal žalovaný vykonať

(nenavrhol ohľadne tejto skutočnosti ani žiadne dôkazy), neohraničil ani časový okamih dokedy mal
vytýkané práce vykonať. Navyše zo samotnej zmluvy o dielo uzavretej medzi stranami vyplýva, že
žalobca mal vykonávať elektroinštalačné práce, pričom ich bližšia špecifikácia mala byť určená v prílohe
k zmluve, ktorú však žalobca nepredložil. Žalobca teda neuniesol dôkazné bremeno o rozsahu prác,ktoré mali byť podľa jeho tvrdenia zo strany žalovaného vykonané, ale vykonané neboli. Rovnako ani zo
žalobcom predloženej zápisnice o ohliadke miesta činu nevyplýva, že táto sa týkala krádeže, za ktorú
zodpovedá žalovaný. Takisto žalobca v konečnom dôsledku ani neozrejmil ako vypočítal ním uplatnenú

výšku náhradu škody v sume 3.300,- Eur. Výšku uplatneného nároku žalobca automaticky prevzal
z faktúry vyúčtovanej jemu, pričom nezohľadnil záväzkový vzťah medzi ním a žalovaným. Odvolací súd
podotýka, že aj v tejto časti bol vlastne žalobca nečinný a neuniesol dôkazné bremeno.

29. Žalobca v odvolaní uviedol, že počas podnikateľskej aktivity sa nestretol s tým, aby musel

zakomponovať do zmluvy o dielo zaplatenie zmluvnej pokuty v prípade krádeže. Odvolací súd k tomu
uvádza, že samotný žalobca vlastne priznal, že žalobou uplatnený nárok nemôže vyplývať zo zmluvnej
pokuty, ktorá musí byť navyše písomne dojednaná, keďže nebola zmluvná pokuta pre takýto prípad ani
dojednaná. Je povinnosťou zmluvných strán dojednať a upraviť si svoje záväzkové vzťahy tak, aby v čo
najširšej miere riešili možné situácie, ktoré pri podnikaní môžu vzniknúť, pričom žalobca ako účastník
zmluvy mal možnosť navrhovať jej znenie.

30. Odvolací súd k tomu dodáva, že vzťah medzi sporovými stranami je obchodnoprávnym
vzťahom a strany doň vstúpili ako podnikatelia. Pri podnikateľoch zákon predpokladá vyššiu mieru
opatrnosti a zodpovednosti pri vykonávaní ich podnikateľskej činnosti, pretože podnikateľ vstupuje do
právnych vzťahov ako profesionál a podnikanie vykonáva „na vlastnú zodpovednosť“, t.j. musí znášať

podnikateľské riziko prítomné v podnikaní. Žalobca ako odborne spôsobilá osoba si mal vymieniť
zmluvné dojednanie, ktoré by ho oprávňovalo na zaplatenie zmluvnej pokuty aj v prípade, z ktorého si
(pôvodne) uplatňoval zmluvnú pokutu. Odvolací súd podotýka, že nie je úlohou súdu bez osvedčenia
ďalších relevantných skutočností realizovať výklad jednotlivých ustanovení zmlúv inak, ako si ich
zmluvné strany dohodli.

31. Rovnako ako žalobca v podanom odvolaní aj odvolací súd poukazuje na judikát ako aj nález
Ústavného súdu SR uvedený žalobcom a dáva do pozornosti, že žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázalporušeniepovinnostižalovanýmzozáväzkovéhovzťahuanito,žeškodavzniklavdôsledku
trestného činu žalovaného a už vôbec nesplnil podmienku preukázania príčinnej súvislosti medzi

konaním žalovaného a vznikom škody. Takisto nepreukázal žiadnymi dôkazmi výšku uplatneného
nároku.

32. Na zvýraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie
napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ust. § 220 CSP)

tak, aby bol pre strany sporu, ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný. Písomné vyhotovenie rozsudku je
v súlade s § 220 ods. 2 CSP, keďže závery v ňom obsiahnuté sú dostatočné, keď súd prvej inštancie
náležite sumárne posúdil skutkové zistenia v nadväznosti na vyhodnotenie celkovej dôkaznej situácie,
čím napadaný rozsudok tak napĺňa požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti a prekúmateľnosti. V
danej veci súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočným spôsobom vysvetlil

z akého dôvodu považoval žalobu žalobcu za nedôvodnú.

33. Odvolací súd uvádza, že žalobca odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie aj z dôvodu
nesprávnych skutkových zistení (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Odvolací súd vo všeobecnosti k námietke
ohľadom nesprávnych skutkových zistení súdu prvej inštancie uvádza, že ak žalobca v podanom

odvolaní namietal skutkové závery súdu prvej inštancie, jeho námietka vo svojej podstate smeruje voči
výsledkom hodnotenia vykonaných dôkazov zo strany súdu prvej inštancie. V tejto súvislosti odvolací
súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.09.2011, sp. zn. 3Cdo
204/2009, v zmysle ktorého „ ... dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania

najavo (§ 191 ods. 1 CSP)“.

34. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade
spožiadavkamiaprávnyminázormistránsporu(I.ÚS50/04).Doobsahutohtozákladnéhoprávanepatrí

aniprávoúčastníkakonaniavyjadrovaťsakspôsobuhodnotenianímnavrhnutýchdôkazovsúdomalebo
dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97).35. Zákon nepredpisuje a ani predpisovať nemôže pravidlá, z ktorých by malo vychádzať hodnotenie
jednotlivých dôkazov, tak hodnotenie ich vzájomnej súvislosti. Je tomu preto, že hodnotenie dôkazov
je zložitý myšlienkový postup, ktorého podstatou sú jednak dielčie, jednak komplexné závery sudcu o

vierohodnosti správ získaných vykonaním dôkazov, ktoré sú potom podkladom pre záver o tom, ktoré
skutočnosti stranami tvrdené má sudca za preukázané, a ktorými tvorí zistený skutkový stav. Základom
hodnotiaceho postupu sudcu sú okrem ľudských a odborných skúseností pravidlá logického myslenia,
ktorá tradičná logika formuluje do základných logických zásad. Je na zvážení súdu, ktorému dôkaznému
prostriedku prizná väčšiu vypovedaciu schopnosť a vierohodnosť. Pritom súd nie je viazaný žiadnym

poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

36. Odvolací súd nezistil taký postup súdu prvej inštancie, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie
uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie sa opiera o nesporné tvrdenia a
relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní.

37. Odvolací súd dodáva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov uvádzaných stranou sporu, čo sa
nepochybne v prejednávanej veci stalo [porovnaj napr. m.m. rozsudok Európskeho súdu pre ľudské
práva zo dňa 25.9.2012 vo veci Vojtěchová proti Slovenskej republike (sťažnosť č. 59102/08), nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011, č.k. I. ÚS 361/2010 rozsudok Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 17.6.2009, sp.zn. 5 M Cdo 8/2008].

38. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a
právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné

odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z
odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení
dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej
inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom
konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej

inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo právnemu posúdeniu veci, či
k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP), odvolací
súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom
prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku
rozsudku súdu prvej inštancie.

39. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec
správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, keď žalobu žalobcu zamietol z dôvodu, že žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalovaný je povinný zaplatiť mu sumu, ktorej zaplatenia
sa v konaní domáhal. Preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne podľa § 387 ods. 1

CSP potvrdil. Taktiež potvrdil závislý výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne
správny.

40. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý bol v tomto odvolacom konaní

úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalobca. O
výšketrovtohtoodvolaciehokonaniapodľa§262ods.2CSProzhodnesúdprvejinštanciesamostatným
uznesením.

41. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná

veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

§ 419 CSP.Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na
súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto

rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval,
tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom,dovolanieainépodaniadovolateľamusia

byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo
jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd
dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.

V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).