Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/136/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124268923
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124268923.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Amy Odalošovej a

sudcov Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v spore žalobcu: Nemzeti Útdíjfizetési
Szolgáltató Zrt., IČ: 01-10-043108, so sídlom Váci út 45/B, 113 7 Budapešť, Maďarsko, zastúpeného:
PETKOV & Co s. r. o., IČO: 50 430 742, so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, proti žalovanému: A. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX C. D., E. B. C. F. XXXX/XX,
zastúpenému: Advokácia GYŐRFI s.r.o., so sídlom 982 01 Tornaľa, Ul. Francisciho 271/11, IČO: 55
132 049, o zaplatenie 165,45 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Rimavská Sobota č. k. 13C/45/2024-205 zo dňa 21. 08. 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch dní od
právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozhodol tak, že:
Žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy vo výške 165,45 eur spolu s nákladmi spojenými
s uplatnením pohľadávky vo výške 70,00 eur, zamietol.
Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 % do troch dní od

právoplatnosti uznesenia súdu o určení výšky náhrady trov konania.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“) uviedol, že žalobca sa domáhal
proti žalovanému zaplatenia sumy 165,45 eur spolu s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo
výške 70,00 eur s príslušenstvom. Žalobca je obchodná akciová spoločnosť, zriadená a registrovaná
podľa maďarských právnych predpisov. Žalobca je na základe maďarského zákona č. I. z roku 1988
o cestnej doprave (ďalej len ako "ZoCD") v spojení s nariadením maďarského Ministerstva inovácií a

technológií Maďarska č. 45/2020 o diaľniciach, rýchlostných cestách, hlavných cestách použiteľných za
poplatok a o poplatku za ich použitie (ďalej len ako "Nariadenie o poplatkoch") oprávnený a súčasne
povinný vo vlastnom mene uplatňovať voči neoprávneným používateľom ciest pohľadávku vzniknutú z
titulu neoprávneného použitia spoplatnenej cesty vo forme tzv. sankčného poplatku, a tým uplatňovať
a chrániť svoje majetkové práva. Žalobca zistil, že motorové vozidlo s evidenčným číslom C. XXX G.,
registrované v Slovenskej republike a zaradené do platobnej kategórie D1, ktorého držiteľom bol v čase
kontroly žalovaný, bolo prevádzkované na uvedenom spoplatnenom úseku cestnej komunikácie dňa

29. 05. 2022 bez platného oprávnenia. V dôsledku tejto skutočnosti žalovanému ex lege (podľa § 11
ods. 1 Nariadenia o poplatkoch v spojení s § 11 ods. 6 Nariadenia o poplatkoch) vznikla povinnosť
zaplatiť žalobcovi pohľadávku vo výške určenej podľa § 13 ods. 2) a ods. 3) Nariadenia o poplatkoch,s prihliadnutím na Prílohu č. 3 Nariadenia o poplatkoch, ktorá je pre kategóriu vozidla žalovaného
stanovená vo výške 16 220,- HUF (základná sadzba pohľadávky).

3. Okresný súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, ktorý posudzoval podľa §
33A ods. 1, § 33B ods. 5, § 33B ods. 8 Zákona č. I/1988 o cestnej doprave (ďalej len ako ZoCP), §
1 Nariadenie Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020. (XI. 28.) o diaľniciach, rýchlostných
cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výške
týchto poplatkov, (ďalej len ako Nariadenie č. 45/2020), § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 7, § 12 ods. 1, § 12 ods.

4 Nariadenie Ministerstva Inovácií a Technológií (ITM) č. 45/2020. (XI. 28.) o diaľniciach, rýchlostných
cestách, hlavných cestách, ktoré je možné používať na základe úhrady poplatku za používanie a o výške
týchto poplatkov, (ďalej len ako Nariadenie č. 45/2020).

4. Súd prvej inštanciekonštatoval, že má danú právomoc vo veci rozhodnúť s poukazom na uznesenie
Súdneho dvora EÚ z 21.09.2021 vo veci C-30/21, a to podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie). Z hmotnoprávneho hľadiska
na vec musel súd aplikovať maďarský právny poriadok, a to s poukazom na kolíznu normu, ktorou
je v tomto prípade NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 864/2007 z 11. júla
2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (ďalej len ako nariadenie RÍM II). V súlade s čl. 4

nariadenia RÍM II, sa použije všeobecné pravidlo pre učenie rozhodného práva, pričom v tomto prípade
sa jedná o mimozmluvný záväzok (zákonnú povinnosť) vyplývajúci z civilného deliktu, v ktorom prípade
sa tieto záväzky spravujú právnym poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda.

5. Škoda mala vzniknúť žalobcovi, ktorý je maďarskou obchodnou spoločnosťou, a to za neuhradenie

poplatku za používanie spoplatneného úseku cesty v Maďarsku.

6. Okresný súd skutkovo zistil, že žalovaný dňa 29. 05. 2022 o 12:59:01 hod. motorovým vozidlom zn.
Audi Q3 využil spoplatnený úsek cesty na diaľničnom úseku Gy11B - M35 Hajdúböszörmény (29.8 km)
haladó. Žalovaný vykonal úhradu pred využitím spoplatneného úseku diaľnice, hoci podľa predloženého

potvrdenia a faktúry, žalovaný zakúpil 10 dňovú "diaľničnú známku" a to vo vzťahu k vozidlu s EČV:
C. XXX H., pričom jazdu vykonal na motorovom vozidle EČV:C. XXX G., jedná sa o to isté vozidlo (na
základe VIN čísla vozidla z predložených technických preukazov), pričom dňa 14. 02. 2022 došlo k
zmene EVČ vozidla z pôvodného EČV: C. XXX H. na nové EČV: C. XXX G..

7. Spornou skutočnosťou bolo to, či žalovaný je povinný hradiť sankčný/náhradný poplatok v prípade ak
uhradil poplatok za používanie ciest na vozidlo s nesprávne uvedeným EČV.

8. Okresný súd v danom prípade vychádzajúc z § 1 Nariadenia č. 45/2020 ako aj § 33A ZoCP mal
za to, že deliktuálna zodpovednosť zakladajúca povinnosť uhradiť náhradný sankčný poplatok, v

prípadepoužívaniaspoplatnenéhoúsekuciestjedanáopomenutímzákonomuloženúpovinnosťzaplatiť
poplatok (poplatok za používanie). Zákon sankcionuje len omisívne konanie, t.j. opomenutie a teda
neuhradenie poplatku za používanie cesty, kedy obidva právne predpisy používajú pojem opomenutia
úhrady poplatku. V danom prípade je však z vykonaného dokazovania zrejmé, že žalovaný úhradu
vykonal predtým ako využil spoplatnený úsek cesty. Na to, aby bolo možné konštatovať, že žalovaný

opomenul uhradiť poplatok za používania cesty, muselo by sa jednať o absolútnu absenciu úrady.
Žalovaný úhradu poplatku vykonal a žalobca platbu obdržal, čo nebolo spornou skutočnosťou,
podľa názoru okresného súdu neboli splnené podmienky na to, aby mohol žalobca žiadať úhradu
sankčného poplatku. Pri vyvodzovaní deliktuálnej zodpovednosti súd zvažoval všetky skutkové okolnosti
danej veci, a to aj tie, ktoré sa týkajú správnosti uvedeného evidenčného čísla vozidla pri zakúpení

diaľničnej známky. V tejto súvislosti konštatoval, že hoci žalovaný si počínal do značnej miery neopatrne
na predchádzanie vzniku škody, kedy zadal neaktuálne EČV vozidla, v konečnom dôsledku stále ide
len o to isté vozidlo, s ktorým bola vykonaná jazda. To že e-matrica je viazaná na EČV vozidla
je čisto praktická záležitosť pre účely kontroly správnosti úhrady, ako jednoznačného identifikátora
vozidla vizuálnou kontrolou. Žalovaný pochybil, keď zadal nesprávne EČV vozidla, avšak v konečnom

dôsledku z faktického hľadiska toto konanie žalovaného nemá za následok vznik "škody" v podobe
neobdržania úhrady za vozidlo, ktoré reálne využilo spoplatnený úsek cesty a nemôže byť sama o
sebe predpokladom pre naplnenie skutkovej podstaty civilného deliktu, pretože žalovaný svoju zákonnú
povinnosť uhradiť poplatok neopomenul. Účelom a zmyslom zákona je v danom prípade motivovaťvodičov, aby dobrovoľne vykonali úhradu za spoplatnený úsek ciest a len v prípade opomenutia
tejto povinnosti, boli sankcionovaní povinnosťou platiť náhradný poplatok za neoprávnené použitie
spoplatnenej cesty. Okresný súd teda uzavrel, že žalobca neutrpel žiadnu ujmu, prípadne inú stratu,

a nemôže na tomto podklade požadovať reparáciu od žalovaného v podobe náhradného poplatku,
keďže žalovaný neopomenul vykonať úhradu základného poplatku. V tejto súvislosti poukázal na to,
že z odpovede Okresného riaditeľstva PZ v Rimavskej Sobote zo dňa 03. 07. 2024 zistil, že EČV,
ktoré bolo žalovaným pri zakúpení e - matrice omylom uvedené nesprávne "C. XXX H.", bolo dňa
14. 02. 2022 skartované, čiže žiadne iné vozidlo s takýmto EČV reálne neexistovalo a teda nemohlo

ani použiť spoplatnený úsek cesty, náhrada za použitie ktorého je predmetom sporu, inak povedané,
žalobcovi teda nevznikla žiadna ujma z dôvodu použitia spoplatnenej cesty vozidlom žalovaného, ktorý
si splnil povinnosť úhrady poplatku za svoje vozidlo, ktorým reálne použil na jazdu spoplatnený úsek
cesty a len nedopatrením uviedol nesprávne EČV (pôvodné, ktoré malo jeho vozidlo pred zmenou EČV,
keďže žalovaný potom ako sa stal držiteľom predmetného vozidla - 09. 12. 2021 určitý čas používal
vozidlom s pôvodne prideleným EČV: C. XXX H. a až následne dňa 14. 02. 2022 došlo k zmene EČV

na C. XXX G.), preto okresný súd žalobu v celom rozsahu, t.j. aj v časti nároku na náhradu nákladov
spojených s uplatnením pohľadávky ako súvisiacim nárokom, ako nedôvodnú zamietol. Nedodržanie
určitého formálneho postupu (nevykonanie kontroly zadaných údajov vrátane evidenčného čísla vozidla
zo strany žalovaného a následné nepožiadanie o zmenu oprávnenia na nové evidenčné číslo vozidla)
podľaNariadenia45/2020, eštesamoosebeneodôvodňujepriznanieuplatnenéhonárokunazaplatenie

tzv. sankčného poplatku, keď táto skutočnosť nemá za následok vznik žiadnej ujmy v majetkovej sfére
žalobcu.

9. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 v spojitosti s ust. 255
ods. 1 CSP, tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu priznal voči žalobcovi ako neúspešnej

strane sporu, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. 100 %.

10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca poukazujúc na
ustanovenie s § 365 ods. 1 písm. a), b), d), e), f) a h) CSP. Konkrétne uviedol, že súd opomenul postup
na riadne zistenie cudzieho práva, nezistil cudzie právo celom aplikovateľnom rozsahu a nesprávne

právne posúdil nárok žalobcu.

10.1 Odvolateľ namietal, že okresný súd vo veci riadne nezistil cudzie právo lebo nepostupoval
spôsobom predkladaným v Európskom dohovore o informáciách o cudzom práve (oznámenie
Ministerstva zahraničných vecí SR č. 82/1997 Z. z. – ďalej ako „Dohovor o informáciách“).Nepostupoval

v súlade s článkom 2 ods. 1 a 2 Dohovoru o informáciách. Súd prvej inštancie nezabezpečil ani postup
v zmysle Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Maďarskou ľudovou republikou o
právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných veciach (č. 63/1990
Zb. - ďalej len ako „Zmluva o právnej pomoci“). V zmysle článku 13 Zmluvy o právnej pomoci súd prvej
inštancie mal prostredníctvom ministerstva spravodlivosti na účely svojho rozhodnutia získať relevantné

cudzie právo. Súd prvej inštancie posúdil vec iba na základe listín založených v spise. Ak súd justičnú
spoluprácu na získaní cudzieho práva nevyužije, hoci cudzie právo na rozhodnutie sporu potrebuje,
zasahuje tým do podstaty súdneho procesu, ktorým je materiálna právna ochrana strán sporu. Už len z
tohto dôvodu je podľa odvolateľa potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť.

10.2 Pokiaľ ide o vadu nezistenia cudzieho práva v celom aplikovateľnom rozsahu odvolateľ namietal,
že súd opomenul vo veci aplikovať, napríklad:
a) § 3 ods. 1 maďarského nariadenia ITM číslo 45/2020,
b) § 4 ods. 2 a 3 maďarského nariadenia ITM číslo 45/2020,
c) § 7 ods. 1 maďarského nariadenia ITM číslo 45/2020, tieto normy neinterpretoval vo vzájomných

súvislostiach s § 1, § 10 a § 11 maďarského nariadenia ITM číslo 45/2020.

10.3 Odvolateľ namietal nesprávne právne posúdenie nároku, keďže nárok žalobcu na sankčný
(náhradný) poplatok ako aj náklady predsúdneho vymáhania pohľadávky je daný a dôvodný. Poukázal
na ustanovenie:

- § 3 ods. 1 maďarského ITM č. 45/220:
„Skutočnosť úhrady poplatku za používanie cesty vo vzťahu k motorovému vozidlu patriacemu do
danej poplatkovej kategórie s určeným evidenčným číslom vedie na základe tohto nariadenia k vzniku
oprávnenia na používanie cesty (ďalej len ako: oprávnenie). Oprávnenie je potrebné zakúpiť na niektorúz dôb uvedených v odseku 2 a podľa poplatkovej kategórie uvedenej v paragrafe 8 ods. 1 pred
začatím používania spoplatneného úseku cesty. Takto zakúpené oprávnenie vedie k vzniku oprávnenia
od momentu jeho kúpy na obdobie nasledujúce po jeho zakúpení uvedené v odseku 2) s výnimkou

ustanovení zakotvených v paragrafe 16 ods. 1).“
- § 4 ods. 2 a 3 maďarského nariadenia ITM č. 45/2000:
(2) Pri predaji oprávnenia je potrebné zaevidovať nasledovné údaje:
a) evidenčné číslo motorového vozidla, ktoré je dotknuté oprávnením,
b) krajina registrácie motorového vozidla, ktoré je dotknuté oprávnením,

c) kupujúcim určená – na základe osvedčenia o evidencia motorového vozidla alebo iného oficiálneho
dokumentu vydaného na motorové vozidlo - poplatková kategória,
d) s ohľadom na ustanovenia tohto nariadenia určená doba platnosti oprávnenia, čas konca platnosti
oprávnenia,
e) čas začiatku platnosti oprávnenia pre použitie spoplatnených úsekov ciest,
f) dátum zakúpenia oprávnenia pre použitie spoplatnených úsekov ciest,

g) označenie predajného miesta.
(3) Kupujúci skontroluje a schváli ním zadané údaje pri kúpe.
Podľa § 7 ods. 1 maďarského nariadenia ITM č. 45/2020 platí aj to, že: „Podpis, alebo v prípade
elektronických predajných kanálov potvrdzujúce oznámenie je potvrdením toho, že údaje zaregistrované
do centrálneho systému spoločnosti NÚSZ Zrt. zodpovedajú skutočnosti a vôli kupujúceho“.

10.4 V odvolaní odvolateľ uviedol, že v konaní bolo zistené, že žalovaný disponoval zakúpenou e-
matricou pre vozidlo s EČV: C. XXX H. Avšak bola použitá e-matrica zakúpená v čase, keď vozidlo
malo EČV: C. XXX G.. Vozidlu s EČV: C. XXX G. oprávnenie na použitie spoplatnenej cesty na základe
e-matrice, zakúpenej pre vozidlo s EČV: C. XXX H. nevzniklo, pretože vznik oprávnenia a skutočnosť

úhrady poplatku potrebného na vznik oprávnenia sa viaže k určenému evidenčnému číslu e-matrici (§
3 ods. 1 maď. nar. č. 45/2020). Údaje na zakúpenej e-matrici teda nezodpovedali ani skutočnosti (§ 7
ods. 1 maď. nar. XX/XXXX a contrario) a osoba kupujúca e-matricu zároveň schválila nesprávne údaje,
pri zakúpení e-matrice (§ 4 ods. 3 maď. nar. 45/2020).
Podľa § 1 maďarského nariadenia IT M č. 45/2020:

„Za používanie úsekov rýchlostných ciest definovaných v prílohe č. 1. s motorovým vozidlom, ako aj
s prívesným vozíkom (ďalej spolu ako: motorové vozidlo), patriacim do poplatkovej kategórie v zmysle
tohto nariadenia - v rámci občianskoprávneho vzťahu - s výnimkou zakotvenou v § 2. - je potrebné
zaplatiť poplatok za používanie (ďalej ako: poplatok za používanie cesty), ďalej v prípade opomenutia
úhrady tohto poplatku je potrebné zaplatiť náhradný poplatok“.

Podľa § 10 ods. 1 maďarského nariadenia ITM č. 45/2020:
„Na základe ust. § 33/B, ods. 8) zákona Kkt. kontroluje organizácia oprávnená kontrolovať úhradu
poplatku za používanie ciest (ďalej ako: organizácia oprávnená kontrolovať úhradu poplatku za
používanie ciest) správnosť oprávnenia a zakúpenie oprávnenia na základe evidenčného čísla, krajiny
registrácie a poplatkovej kategórie“.

Podľa § 11 ods. 1 maďarského nariadenia ITM č. 45/2020:
„Ak motorové vozidlo v čase kontroly nedisponuje platným oprávnením – s výnimkou uvedenou v
ustanoveniach odsekov 2) a 3) - z dôvodu neoprávneného používania cesty osoba povinná uhradiť
poplatok zaplatí náhradný poplatok zodpovedajúci poplatkovej kategórii vozidla“.
V prejednávanej veci teda došlo k úhrade poplatku za použitie spoplatnenej cesty vozidlom EČV: C.

XXX H., no súčasne došlo k opomenutiu úhrady za použitie spoplatnenej cesty vozidlom s EČV: C.
XXX G. (§ 1 maď. nar. 45/2020). Vozidlo s EČV: C. XXX G. nedisponovalo v čase v čase kontroly
platným oprávnením. Odvolateľ poukázal na to, že závery súdu prvej inštancie sú preto nesprávne
a neudržateľné.

11. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť. Súd
prvej inštancie urobil všetky potrebné opatrenia pre zabezpečenie obsahu cudzieho práva, a to aj tak,
že akceptoval znenie právnych predpisov predložených samotným žalobcom, ktorých obsah žalovaný
nenamietal.

11.1 Argument žalobcu o tom, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku neodkázal na použitie a ani
nepoužil pri právnom posudzovaní § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 1 maďarského nariadenia ITM č.
45/2020, nespôsobuje jeho nesprávnosť. Ak súd pri právnom posúdení nezistil potrebu aplikácie týchto
noriem maďarského nariadenia je iba logické, že ich v odôvodnení neuviedol. Podľa názoru žalovanéhosúd postupoval správne, keď uvedené normy nepoužil, keďže aplikácia je nepotrebná, nakoľko podľa §
1 maďarského nariadenia je vzťah medzi žalobcom a žalovaným občianskoprávny a nárok na sankčný
poplatok vzniká len v prípade opomenutia úhrady. Žalovaným nedodržané označenie platby správnym

EČV povinností v § 3 ods. 1, § 4 ods. 2 a 3 a § 7 ods. 1 maďarského nariadenia nič nemenia na tom,
že úhrada poplatku za použitie diaľničného úseku bola vykonaná, preto občiansko-právnej pohľadávke
žalobcu bolo pred použitím diaľnice riadne zadosťučinené. Súd preto nemohol žalobcovi priznať nárok
na zaplatenie sankčného poplatku, nakoľko bolo preukázané, že poplatok bol v celej výške uhradený
pred použitím diaľnice, teda opomenutiu podľa § 1 a tým k nástupu ustanovení o sankčnom poplatku

nedošlo.

12. V dôsledku podaného odvolania žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie Krajský súd ako súd
odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v
medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania, v súlade s ust. § 385 ods. 1
CSP a contrario, rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP

ako vecne správny potvrdil.

13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

14.Podľa§387ods.2CSP,aksaodvolacísúdvcelomrozsahustotožňujesodôvodnenímnapadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

15. Odvolací sú dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci na základe vykonaného dokazovania

v odôvodnení rozhodnutia skonštatoval skutkový stav veci správne, so skutkovými závermi súdu prvej
inštancie sa odvolací súd stotožňuje a v zmysle § 383 CSP je viazaný skutkovým stavom tak ako ho
zistil súd prvej inštancie. Súd prvej inštancie dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP a
rozhodnutie náležite odôvodnil, keď odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie má náležitosti podľa
§ 220 ods. 2 CSP.

16. Odvolací súd pri rozhodovaní vychádzal zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu.

17. S prihliadnutím na obsah odvolania žalobcu a odvolacie dôvody uvedené v jeho odvolaní, odvolací
súd konštatuje, že na základe preskúmania veci dospel k záveru, že podané odvolanie nie je dôvodné

a nemožno mu vyhovieť.

18. Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje v celom rozsahu za vecne správne, keď
súd prvej inštancie na základe zisteného skutkového stavu vykonal správne právne posúdenie veci. Po
preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne vady konania v konaní pred súdom prvej inštancie, ktoré

by sa týkali procesných podmienok.

19. Žalobca v konaní uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie poplatku za použitie rýchlostnej cesty
žalovaným v Maďarsku dňa 29. 05. 2022. V konaní bolo nesporné, že žalovaný vykonal úhradu poplatku
za použitie cesty avšak nesprávne označil EČV C., t.j. predchádzajúcu EČV totožného motorového

vozidla, namiesto novo prideleného EČV danému vozidlu t.j. C. (EČV C. bolo v čase použitia rýchlostnej
cesty už skartované).

20. Súd prvej inštancie správne posúdil, že v prejednávanej veci sa jedná o vec s tzv. cudzím prvkom;
z procesného hľadiska má súd právomoc vo veci rozhodnúť podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho

parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone
rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, s hmotnoprávneho hľadiska na vec bolo potrebné
aplikovať maďarský právny poriadok a to s poukazom na kolíznu normu, NARIADENIE EURÓPSKEHO
PARLAMENTU A RADY (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné
záväzky (ďalej len ako nariadenie RÍM II). V súlade s čl. 4 nariadenia RÍM II, sa použije všeobecné

pravidlo pre učenie rozhodného práva, pričom v tomto prípade sa jedná o mimozmluvný záväzok
(zákonnú povinnosť) vyplývajúci z civilného deliktu, v ktorom prípade sa tieto záväzky spravujú právnym
poriadkom krajiny, na území ktorej vznikla škoda. Škoda mala vzniknúť žalobcovi, ktorý je maďarskouobchodnou spoločnosťou, a to za neuhradenie poplatku za používanie spoplatneného úseku cesty v
Maďarsku.

21. Žalobca v odvolaní namietal nesprávny postup súdu prvej inštancie pred rozhodnutím vo veci
samej spočívajúci v nedostatočnom a nesprávnom postupe zistenia cudzieho práva, kedy konajúci súd
podľa názoru žalobcu nepostupoval v zmysle Európskeho dohovoru o informáciách o cudzom práve
a nepostupoval ani v zmysle Zmluvy medzi Česko-slovenskou socialistickou republikou a Maďarskou
ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných a trestných

veciach, zverejnenej v Zbierke zákonov ako Oznámenie federálneho ministerstva zahraničných veci č.
63/1990Zb.Odvolateľnamietal,žesúdprvejinštanciemalnaúčelysvojhorozhodnutiazískaťrelevantné
cudzie právo postupom v zmysle Čl. 13 vyššie uvedenej Zmluvy o právnej pomoci.

22. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu, odvolací súd dospel k záveru, že uvedená
odvolacia námietka žalobcu dôvodná nie je.

23. Podľa Čl. 1 ods. 1 Európskeho dohovoru o informáciách o cudzom práve, zverejnenom v Zbierke
zákonov pod č. 82/1997 Z. z. ako Oznámenie Ministerstva zahraničných vecí (ďalej aj len „Dohovor“),
zmluvné strany sa zaväzujú, že v súlade s ustanoveniami tohto dohovoru si budú navzájom poskytovať
informácie o svojom práve a procesných normách z občianskej a obchodnej oblasti, ako aj informácie

o systéme svojho súdnictva.

24. Podľa Čl. 8 Dohovoru, informácie poskytnuté v odpovedi nie sú pre justičný orgán, ktorý žiadosť
podáva, záväzné.

25. Podľa Článku 13 Oznámenie federálneho ministerstva zahraničných veci č. 63/1990 Zb. ústredné
orgány zmluvných strán si na žiadosť poskytujú informácie o právnych predpisoch, ktoré platia, alebo
platili na ich území, ako aj informácie o právnej praxi justičných orgánov a o iných právnych otázkach.

26. V prejednávanej veci sa žalobca domáhal nároku, ktorý mal hmotnoprávny základ v práve Maďarskej

republiky, pričom skutkové i právne zdôvodnenie nároku žalobca sám uviedol a právne zdôvodnenie
žalovaného nároku podporil uvedením citácie právnych noriem podľa jeho názoru na vec sa
vzťahujúcich. V priebehu konania predložil výňatky nariadenia maďarského Ministerstva Inovácií a
Technológií (ITM č. 45/2020) spolu s prílohami na vec sa vzťahujúcimi a nariadenia č. 36/2007 i zákona
Maďarskej republiky č. I/1988 o cestnej preprave, resp. jeho časti, na základe ktorých tvrdil dôvodnosť

uplatneného nároku v prejednávanej veci. Zároveň skutkové tvrdenia žalobcu boli dostatočné na to, aby
žaloba bola spôsobilá na prejednanie veci a rozhodnutie vo veci samej.

27. Súd prvej inštancie mal tak jednak dostatok skutkových tvrdení na vlastné posúdenie a zároveň mal
prvoinštančný súd zistený potrebný právny rámec.

28. Pokiaľ žalobca v podanom odvolaní tvrdí, že súd prvej inštancie opomenul postupovať v zmysle
Európskeho dohovoru a zároveň i bilaterálnej zmluvy o spolupráci s Maďarskou republikou, odvolací
súd konštatuje, že takýto postup, teda zaslanie žiadosti s vyžiadaním si cudzieho práva, resp. na vec
vzťahujúcich sa právnych predpisov iného štátu, nie je povinnosťou súdu konajúceho o veci s cudzím

prvkom. Uvedený postup je pre súd fakultatívny pre prípad, že konajúci súd nemá k dispozícii cudzie
právo, resp. pre vykonanie právneho posúdenia sa mu javí ako potrebné či vhodné vyžiadať informácie
o cudzom práve od konkrétneho štátu, ktorého právo sa má na vec aplikovať. V prejednávanej veci
konajúci súd mal zo žaloby zrejmé a jasne identifikované aký druh nároku žalobca v konaní uplatňuje,
na základe akého skutkového stavu a na základe akého právneho základu sa uplatňovaného nároku

žalobca domáha, keď samotný žalobca relevantné ustanovenia právnych predpisov, od ktorých nárok
odvodzuje, v konaní predložil.

29. Možno tak konštatovať, že súd prvej inštancie mal k dispozícii cudzie právo, pričom uvedené je
oprávnený všeobecný súd sám zisťovať a pri jeho aplikácii aj vykladať, a to bez povinnosti v každom

prípade obrátiť sa so žiadosťou na „prijímajúci“ orgán iného štátu v zmysle Čl. 4 Európskeho dohovoru
o informáciách o cudzom práve. Takúto povinnosť konajúcemu všeobecnému slovenskému súdu
neukladá žiadny vnútroštátny právny predpis a takáto povinnosť nevyplýva ani z Európskeho dohovoru
o informáciách o cudzom práve a ani zo Zmluvy s Maďarskou republikou; v ktorých menovanýchbilaterálnych a multilaterálnych dohovoroch je uvedený postup upravený ako fakultatívna možnosť pre
potreby správnej aplikácie cudzieho práva v sporoch s cudzím prvkom. Čl. 13 Zmluvy medzi ČSSR
a MĽR o právnej pomoci vo veciach občianskych, ktorá bola zverejnená Oznámením Federálneho

ministerstva zahraničných vecí pod č. 63/1990 Zb., upravuje, že „ústredné orgány zmluvných strán si
na žiadosť poskytujú informácie o právnych predpisoch, ktoré platia alebo platili na ich území, ako aj
informácie o právnej praxi justičných orgánov a o iných právnych otázkach“. V tomto kontexte nemožno
opomínať ani obsah Čl. 8 Európskeho dohovoru o informáciách o cudzom práve, v zmysle ktorého
„informácie poskytnuté v odpovedi nie sú pre justičný orgán, ktorý žiadosť podáva, záväzné“.

30. Z uvedeného vyplýva, že v prípade, ak má súd konajúci v spore s cudzím prvkom potrebu zisťovať
cudzie právo prípadne ďalšie informácie slúžiace na jeho správnu aplikáciu, má možnosť (nie však
povinnosť) obrátiť sa so žiadosťou na „prijímajúci orgán“ zmluvného štátu, pričom poskytnuté informácie
nie sú pre žiadajúci justičný orgán záväzné, majú iba poradný charakter a právne posúdenie v každom
prípade vykonáva vždy a výlučne súd a uvedené i náležite odôvodní. V prípade, ak konajúci súd, tak ako

v prejednávanej veci, mal jednak cudzie právo k dispozícii od samotných sporových strán, mal možnosť
cudzie právo zistiť a o výklade a správnej aplikácii nemal pochybnosť, nie je žiadny dôvod nad rámec
zákona alebo medzinárodných zmlúv, ukladať konajúcemu vnútroštátnemu súdu povinnosť obrátiť sa
na orgán iného štátu so žiadosťou o informáciu o cudzom práve, ktoré k dispozícii sám má. V súdenej
veci sa tak nemožno stotožniť s námietkou odvolateľa o nesprávnom postupe súdu prvej inštancie

pred rozhodnutím o veci samej či o nerešpektovaní povinnosti súdov vyplývajúcich z medzinárodných
dohovorov. Rovnako výsledok takéhoto postupu v podobe rozhodnutia o veci samej nemožno označiť
za rozhodnutie prekvapivé, či arbitrárne.

31. Žalobca v žalobe tvrdil, že povinnosť úhrady sankčného poplatku vznikla žalovanému podľa § 11

ods. 1 v spojení s § 11 ods. 6 nariadenia o poplatkoch, ale pripojil súdu prvej inštancie aj časť zákona
I/1988 o cestnej doprave, konkrétne § 29, § 33, § 33A ods. 1, 6, § 33B ods. 1, 5 a 8. Súd prvej
inštancie v rozsudku aplikoval § 1 Nariadenia č. 45/2020, zo zákona o cestnej doprave § 33A ods. 1,
z ktorého vyplýva povinnosť zaplatiť poplatok za používanie vymedzených úsekov ciest stanovených
osobitným právnym predpisom a v prípade jeho opomenutia povinnosť zaplatiť náhradný (sankčný

poplatok). Odvolateľ v odvolaní ani nerozporoval závery súdu prvej inštancie uvedené v bode 11.
odôvodnenia, z ktorých vyplýva, že ustanovením § 1 Nariadenia č. 45/2020 ako aj § 33A ZoCP je
daná deliktuálna zodpovednosť zakladajúca povinnosť uhradiť náhradný sankčný poplatok, v prípade
používania spoplatneného úseku ciest, keď subjekt opomenie zákonom uloženú povinnosť zaplatiť
poplatok.Tedabysamuselojednaťoabsolútnuabsenciuúrady.Žalovanývšak úhradupoplatkuvykonal

a žalobca platbu obdržal (poz. súdu EČV uvedené zle žalobcom bolo skartované a teda iné vozidlo ju
nemohlo využiť). Konanie žalovaného (zlé označenie EČV) nemá za následok vznik "škody" v podobe
neobdržania úhrady za vozidlo, ktoré reálne využilo spoplatnený úsek cesty a nemôže byť sama o sebe
predpokladom pre naplnenie skutkovej podstaty civilného deliktu, pretože žalovaný svoju povinnosť
uhradiť poplatok neopomenul. Odvolateľ nerozporoval ani súdom prvej inštancie správne zistený účel a

zmyselzákona,,ktorýmjemotivovaťvodičov,abydobrovoľnevykonaliúhraduzaspoplatnenýúsekciest
a len v prípade opomenutia tejto povinnosti, boli sankcionovaní povinnosťou platiť náhradný poplatok
za neoprávnené použitie spoplatnenej cesty. V súlade s uvedeným cieľom zákona okresný vec správne
posúdil. Odvolací súd je toho názoru, že pre právne posúdenie žalobcom uplatneného nároku bolo
postačujúce aplikovať ustanovenia ZoCD a nariadenie o poplatkoch citované súdom prvej inštancie v

dôvodoch jeho rozhodnutia, keď povinnosť zaplatiť poplatok za používanie ciest stanovených osobitným
právnym predpisom vyplýva z § 33A ods. 1 zákona č. I/1988 o cestnej doprave, ktorý výslovne, tak
ako to uviedol súd prvej inštancie, ukladá povinnosť zaplatiť sankčný poplatok len v prípade opomenutia
úhrady poplatku za použitie stanovených úsekov ciest pred vstupom na ne. Predpokladom základu
nároku na zaplatenie náhradného (sankčného) poplatku, je teda použitie spoplatneného úseku cesty

bez splnenia poplatkovej povinnosti, bez úhrady, bez zakúpenia e-matrice alebo a v prípade nároku na
zaplatenie rozdielového sankčného poplatku, zaplatenie poplatku (zakúpenie e-matrice) v nesprávnej
(nižšej) výške, než aká sa na danú kategóriu vozidla vzťahuje. Takýto prípad však v súdenej veci
nenastal, nakoľko bolo vykonaným dokazovaním zistené (a žalobcom nerozporované), že žalovaný
si poplatkovú povinnosť splnil, e-matricu si zakúpil, avšak nesprávne uviedol EČV. Zároveň, žalobca

uhradený poplatok za používanie spoplatneného úseku, ku dňu rozhodnutia súdu prvej inštancie
nevrátil. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že uplatňovanie nároku na
splnenie zákonnej poplatkovej povinnosti, ktorá v súdenom prípade bola de facto zo strany žalovaného
užsplnená,avšakvsystémeriadneneevidovaná,nepožívasúdnuochranu.Vsúdenejvecipodľanázoruodvolacieho súdu nebola naplnená hypotéza právnej normy spočívajúca v opomenutí zaplatiť poplatok
za používanie spoplatnených úsekov ciest. V konečnom dôsledku tak ako uviedol súd prvej inštancie
z faktického hľadiska toto konanie žalovaného nemá za následok vznik "škody" v podobe neobdržania

úhradyzavozidlo,ktoréreálnevyužilospoplatnenýúsekcestyanemôžebyťsamaosebepredpokladom
pre naplnenie skutkovej podstaty civilného deliktu, pretože žalovaný svoju zákonnú povinnosť uhradiť
poplatok neopomenul, žalobcovi teda nevznikla žiadna ujma z dôvodu použitia spoplatnenej cesty
vozidlom žalovaného, ktorý si splnil povinnosť úhrady poplatku za svoje vozidlo, ktorým reálne použil
na jazdu spoplatnený úsek cesty.

32. Odvolací súd poukazuje na to, že ustanovenia maďarského nariadenia ITM č. 45/2020 ako
vykonávacieho predpisu, na ktoré poukazuje žalobca v odvolaní nie sú spôsobilé spochybniť správnosť
rozhodnutia súdu prvej inštancie. Z § 1 tohto nariadenia, vyplýva, že v prípade opomenutia úhrady
poplatku je potrebné zaplatiť náhradný poplatok. Ostatné ustanovenia len bližšie upravujú, kedy a akým
spôsobom je potrebné a možné zaplatiť poplatok za používanie úsekov rýchlostných ciest definovaných

v prílohe č. 1 nariadenia o poplatkoch, aké sú sadzby poplatkov, akým spôsobom sa kontroluje úhrada
poplatku a aké práva pri kontrole a vyberaní poplatku vznikajú žalobcovi a povinnosti tomu, kto úhradu
poplatku pred použitím spoplatnených ciest nevykonal. Vzhľadom na zistený skutkový stav a právne
posúdenie veci súdom prvej inštancie nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia odvolateľom namietaná
skutočnosť, že súd nekonfrontoval svoje právne úvahy s odvolateľom uvedenými ustanoveniami

nariadenia č. 45/2020. Súd prvej inštancie správne zadefinoval účel a zmysel zákonných predpisov, že
majú motivovať vodičov, aby dobrovoľne vykonali úhradu za spoplatnený úsek ciest a len v prípade
opomenutia tejto povinnosti boli sankcionovaní povinnosťou platiť náhradný poplatok za neoprávnené
použitie spoplatnenej cesty. Odvolací súd s názorom súdu prvej inštancie súhlasí v celom rozsahu.
Za zodpovedajúci zmyslu a účelu maďarských právnych predpisov vzťahujúcich sa na prejednávanú

vec považuje odvolací súd záver súdu prvej inštancie, že daná deliktuálna zodpovednosť zakladajúca
povinnosť uhradiť náhradný sankčný poplatok, v prípade používania spoplatneného úseku ciest, vzniká
keď subjekt opomenie zákonom uloženú povinnosť zaplatiť poplatok, čo v tomto prípade preukázané
nebolo. Aj z rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 95/2017 vyplýva, že výklad
cudzieho práva, resp. k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska

textu zákona a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým
podľa zmyslu a účelu zákona preto je pri jeho použití nevyhnutné dbať práve na to, aby sa nestratil
účel právnych inštitútov. Odvolateľ v odvolaní nerosporoval nesprávnosť zistenia účelu právnej úpravy
súdom prvej inštancie.

33. S poukazom na všetky uvedené okolnosti a dôvody, preskúmavajúc odvolacie dôvody, odvolací súd
dospel k rovnakému záveru, ako súd prvej inštancie, že nárok žalobcu (vrátane príslušenstva – náklady
vymáhania) uplatnený v konaní nie je dôvodný a nemožno mu poskytnúť súdnu ochranu. Z dôvodu
vecnej správnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny.

34. Odvolací súd preskúmal i výrok II. rozsudku súdu prvej inštancie o trovách prvoinštančného konania,
ktorým súd uložil žalobcovi ako procesne neúspešnej strane sporu povinnosť nahradiť žalovanému, ako
procesne úspešnej strane sporu trovy konania v rozsahu 100 %. Z dôvodu vecnej správnosti odvolací
súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie i v závislom II. výroku o trovách konania, keď dospel k záveru,
že súd prvej inštancie správne vo veci aplikoval ustanovenie § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobca bol v

spore procesne neúspešný v celom rozsahu, nakoľko ním uplatnená žaloba bola ako nedôvodná v
celom rozsahu zamietnutá.

35. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní iniciovanom odvolaním žalobcu, tento nebol

úspešný ani čiastočne, keď rozsudok súdu prvej inštancie odvolací súd potvrdil ako vecne správny.
Procesný úspech v odvolacom konaní tak v celom rozsahu prináleží žalovanému, ktorému odvolací súd
priznal plnú náhradu trov konania.

34. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.

1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.
(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so
žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo
zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej

pomoci (§ 11 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z.z.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa predchádzajúceho odseku neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád
neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.