Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoP/55/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3824203582
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:3824203582.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Jána Burika, vo veci starostlivosti
o maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Prievidza, dieťa matky C. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom XXX XX D.
E. F. XX, zastúpenej právnou zástupkyňou JUDr. Dašou Taschovou, advokátkou, so sídlom M. Mišíka
I. 2752/4A, 971 01 Prievidza a otca C. B., nar. XX.XX.XXXX, pobytom ul. G. F. XXXX/XX, XXX XX
G., v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletého dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza č.k. 15P/70/2024-98 zo dňa 27. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 15P/70/2024-98 zo dňa 27. januára 2025 p
o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca C. B., nar. XX.XX.XXXX
na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX, naposledy určenú rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k.
16P/42/2009-35zodňa07.01.2010vspojenísrozsudkomKrajskéhosúduTrenčínsp.zn.4CoP/17/2010
zo dňa 04.03.2010 zo sumy 90,- Eur na sumu 280,- Eur, a to počnúc dňom 01.11.2024, ktoré je povinný

platiť mesačne vždy vopred k rukám matky dieťaťa najneskôr do posledného dňa predchádzajúceho
mesiaca (výrok I.).
Zameškané výživné z titulu zvýšenia výživného od 01.11.2024 do 31.01.2025 u maloletého A. vo výške
570,- Eur je otec maloletého dieťaťa povinný zaplatiť k rukám matky v mesačných splátkach po 20,-
Eur spolu s bežným výživným pod stratou výhody poskytnutých splátok pri vynechaní jednej mesačnej
splátky, pričom prvá splátka je splatná v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku (výrok II.).
O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich

náhradu (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa, jeho
odôvodnenie, stanovisko otca maloletého dieťaťa, kolízneho opatrovníka a po vykonanom dokazovaní
za aplikácie ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho
rozsudku.

3. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 16P/42/2009-35 zo dňa 07.01.2010 bola zvýšená
vyživovacia povinnosť otca voči maloletému na sumu 90,- Eur a určený nedoplatok z titulu zvýšenia
výživného. V tom čase bol maloletý vo veku dvoch rokov, bola mu diagnostikovaná celiakia, v súvislosti
s čím malo dieťa zvýšené výdavky, maloletý mal kožné ochorenie. Matka bola na rodičovskej dovolenke,výdavky na bývanie mala 180,- Eur, príjem otca bol 590,- Eur mesačne a bolo prihliadnuté aj na jeho
vyživovaciu povinnosť z prvého manželstva, na ktoré dieťa platil výživné 116,- Eur. Otec v tom čase žil
u svojej matky, ktorej prispieval 70,- Eur mesačne, mal výdavky na telefón, internet, poistenie vozidla.

4. Rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 11P/9/2012-101 zo dňa 20.03.2012 bol zamietnutý návrh
otca na zníženie výživného, keď nebola zistená taká zmena pomerov na jeho strane oproti rozsudku o
určení výživného, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného, pričom už v tom čase mal otec maloletého
ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi H..

5. Z dohody o zmene pracovnej zmluvy vyplynulo, že otec pracuje u zamestnávateľa Tesco Stores SR
a.s. od 10.11.2015, s pracovným pomerom na dobu neurčitú, v pozícii pracovník mobilnej údržby, brutto
mzda 1.200,- Eur. Od 01.03.2024 má otec priznaný mobilný príplatok 65,- Eur brutto. Otec ďalej predložil
dohodu o pracovnej pohotovosti za dobu od 01.01.2024 do 31.12.2024.

6. Z oznámenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica vyplynulo, že úrad aktuálne nemá voľné
žiadne pracovné miesto v profesii elektrotechnik, elektromechanik, elektrikár. V prílohe bol doručený
zoznam voľných pracovných miest bez požiadavky na kvalifikáciu.

7. Z potvrdenia zamestnávateľa otca vyplynul prehľad hrubej mzdy a čistej mzdy za mesiace od

decembra 2023 do novembra 2024, pričom v mesiaci december 2023 mal čistú mzdu 1.125,- Eur,
následne v januári 2024 1.092,61 Eur, vo februári 2024 1.121,46 Eur, v marci 2024 520,29 Eur, v apríli
0,- Eur, v máji 2024 192,- Eur, v júni 2024 774,02 Eur, v júli 2024 782,84 Eur, v auguste, septembri a v
októbri 2024 0,- Eur, v novembri 851,80 Eur.

8. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne o nemocenských dávkach vyplatených otcovi od 01.07.2024 do
13.11.2024 vyplynulo, že otcovi bolo vyplatené nemocenské za mesiac júl 2024 v sume 104,90 Eur a
104,90 Eur dňa 14.08.2024 a 25.10.2024, za august 2024 v sume 406,- Eur vyplatené 13.09.2024, za
august ďalšia suma 406,30 Eur vyplatené 25.10. 2024, za september 2024 sumy 393,30 Eur a 393,30
Eur v mesiaci október 2024, za mesiac október 2024 mu bolo vyplatené 812,70 Eur.

9. Z výpisu z účtu otca za mesiac september 2024 vyplynulo, že otec hradí mesačne výživné 90,- Eur na
syna A., výživné na C. 100,- Eur, výživné pre H. 100,- Eur, uhrádza nájomné a zálohové platby, spláca
bezúčelový úver cca 62,- Eur, platba za TV, NET, mobil 34,08 Eur.

10. Zo skutkových zistení za aplikácie ust. § 62 ods. 2, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine okresný súd
dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného je plne opodstatnený. Od doby poslednej úpravy
výživného, kedy sa upravovalo výživné od 01.09.2009 ubehlo viac ako 15 rokov, výživné zvyšované
nebolo, otec sa dokonca domáhal zníženia výživného a v tej dobe nemal maloletý ani dva roky. Okrem
výživného 90,- Eur, otec na zvyšujúce sa náklady maloletého neprispieval, príležitostne mu prispieval

na sviatky sumou do 30,- Eur, resp. naposledy 50,- Eur. Maloletý je aktuálne študentom druhého ročníka
Gymnázia v Prievidzi, do školy dochádza z miesta bydliska, pričom mesačne cestovné výdavky sú
najmenej 40,- Eur. Výrazným výdavkom je diétne stravovanie maloletého, kde len strava v škole stojí
110,25 Eur mesačne, okrem toho strava mimo školy najmenej v sume 200,- Eur vzhľadom na vyššie
ceny bezlepkových výrobkov. Matka dobíja synovi ISEC kartu mesačne do 2,- Eur, triedny fond 10,-

Eur mesačne, hradí všetky školské výlety a exkurzie tak, ako v prehľade uviedla. Bolo zrejmé, že išlo
o podstatne vyššie náklady na maloletého ako v čase poslednej úpravy výživného. Ďalej maloletý má
výdavky na hygienu 15,- Eur, holič 7,- Eur, dentálnu hygienu, oblečenie, obuv, vreckové mesačne 30,-
Eur. Len tieto výdavky predstavovali sumu najmenej 520,- Eur, pričom matka nepochybne dopláca aj
za lieky maloletého a výdavky jej vznikajú v súvislosti s absolvovaním odborných kontrol maloletého

vzhľadom na jeho diagnózy tak, ako bolo matkou preukázané. V priebehu konania matka maloletého
poukázala na predpokladaný výdavok na vodičské oprávnenie 900,- Eur, zakupovanie školských
pomôcok, zošitov, lyžiarsky výcvik 680,- Eur, zakupovanie notebooku 340,- Eur, suma za aktuálnu
exkurziu v máji 2025, zakúpenie topánok 90,- Eur. Maloletý sa venuje futbalu, bicyklu, aktuálne už na
gitare nehrá. Všetky tieto výdavky okresný súd hodnotil ako opodstatnené a dôvodné, pričom na týchto

zvýšených výdavkoch sa musí nepochybne podieľať otec zvýšeným výživným. S prihliadnutím aj na
bezlepkové stravovanie okresný súd skonštatoval, že matka si plní vyživovaciu povinnosť predovšetkým
výkonom osobnej starostlivosti o maloletého, prípravou bezlepkovej stravy, ďalej aj starostlivosťou o
osobné potreby maloletého a domácnosť, v ktorej žije s maloletým.11. Zmena pomerov nastala aj u matky, ktorá je takmer plne invalidná a dosahuje invalidný dôchodok
324,20 Eur, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať prácu je u nej 70%. Napriek tejto situácii matka

pracuje na skrátený pracovný úväzok s príjmom cca 520,- Eur, uhrádza výdavky na bývanie, inkaso 125,-
Eur, TV, internet, telefón, drogéria, oblečenie 40,- Eur, strava, komunálny odpad a podobne, keď táto
suma tvorí položku 450,- Eur. Matka i pri svojom nepriaznivom zdravotnom stave a invalidite dosahuje
príjem, ktorým pokrýva potreby domácnosti a maloletého. Maloletý pritom absolvuje biologickú liečbu,
kde mu matka podáva injekcie, čím si tiež plní svoju vyživovaciu povinnosť. Okresný súd nemohol

prihliadať na prípadné doplatky za ďalšiu biologickú liečbu, pretože táto v čase rozhodovania okresného
súdu nebola aktuálna.

12. U pomerov na strane otca bol zistený príjem priemerne 1.035,- Eur, pričom v tomto príjme je
zahrnutý aj príplatok za služobnú pohotovosť. Od júla 2024 tvorili príjem otca čiastočne mzda a následne
dávka počas PN v sume približne 800,- Eur mesačne. Otec je vyučený elektromechanik, túto prácu

vykonával v minulosti tri roky, aktuálne pracuje na pozícii technickej mobilnej údržby. Otec poukázal
na výdavky na bývanie, vyživovacie povinnosti voči synovi C. 100,- Eur, synovi H. 100,- Eur. Podľa
názoruokresnéhosúdubolonemožnéďalejuotcatolerovaťpreúčelyvýživnéhotaktonízkodosahovaný
príjem. Z obsahu pripojených spisov vyplynulo, že otec dosahoval nízky príjem už v minulosti, dokonca
sa domáhal zníženia výživného pri krátkodobej nezamestnanosti. Jeho zdravotný stav je aktuálne dobrý,

PN v priebehu roku 2024 v dôsledku pádu z motorky bola len dočasná. Okresný súd preto nevychádzal
z jeho faktického príjmu 1.035,- Eur, ale najmenej z príjmu 1.500,- Eur, ktorý podľa názoru okresného
súdu pri väčšej snahe mohol otec zarobiť. Bola namieste argumentácia matky, že otcovi nič nebráni
vycestovať za prácou do iného okresu, resp. do zahraničia a pri zvýšenom pracovnom úsilí dosiahnuť
vyšší príjem. Je pravdou, že z úradu práce v okrese G. nevyplýva voľné pracovné miesto v odbore

elektromechanik, elektrikár, sú evidované voľné pracovné miesta bez požiadavky na kvalifikáciu, avšak
s príjmom v hrubom cca od 800,- Eur mesačne.

13. Okresný súd mal za to, že princíp potencionality príjmu má prednosť pred princípom fakticity a v
zmysle § 62 ods. 5 Zákona o rodine je rodič povinný plne rešpektovať svoje vyživovacie povinnosti a

svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a s využitím svojich
subjektívnych vlastností a pracovných príležitostí si organizovať svoje pracovné aktivity tak, aby mal
reálnu možnosť si riadne svoju vyživovaciu povinnosť plniť (rozsudok NS SR sp. zn. 1Cdo 165/2017
z 27.11. 2018). Podľa okresného súdu je otec objektívne spôsobilý dosahovať pri svojom vzdelaní
elektrikára, elektromechanika príjem najmenej 1.500,- Eur. Je všeobecne známou skutočnosťou, že

práca v tomto odbore je vyhľadávaná a ohodnocovaná vysoko. Otec sa však dlhodobo uspokojuje s
prácou mobilného technika s príjmom 1.035,- Eur, a to za situácie, že má tri vyživovacie povinnosti.
Je vo veku 50 rokov, má pracovné skúsenosti vo svojom odbore, taktiež v odbore mobilného technika.
Žije sám, osobne sa nestará o žiadne dieťa, otcovi preto nič nebráni za prácou aj vycestovať. Z príjmu
1.500,- Eur by bolo bez vážnejších problémov otcovi možné platiť výživné na maloletého A. v sume

280,- Eur, keď okresný súd zohľadnil podstatnú zmenu pomerov na strane A.. Ak otec platí výživné na
ostatné deti, C. 100,- Eur, H. 100,- Eur, dáva vreckové aj ďalšiemu synovi, uhradí náklady na bývanie
so službami, zostáva mu dostatok finančných prostriedkov na uspokojenie svojich potrieb. Splácanie
úveru nemôže mať prednosť pred platením výživného, na čo taktiež pri svojom rozhodovaní prihliadal
okresný súd. Ako významnú skutočnosť okresný súd pripomenul to, že otec sa so synom nestretáva,

na jeho zvýšené výdavky neprispieva, preto musí byť jeho vyživovacia povinnosť vyvážená finančným
plnením. Pri úhrade výživného po zvýšení celkom v sume 480,- Eur (na všetky tri vyživovacie povinnosti
spolu), pri potencionálnom príjme 1.500,- Eur, zostáva otcovi suma cca 1.000,- Eur na jeho potreby,
pričom príjem matky tvorí približne 850,- Eur a pri výživnom 280,- Eur a rodinných prídavkoch a daňovom
bonuse aktuálne 50,- Eur, matka bude mať príjem cca 1.200,- Eur, ktorý sa delí na dve osoby. Všetky

matkou uvádzané výdavky na maloletého boli pritom odôvodnené.

14. V súvislosti s potencionalitou príjmu okresný súd poukázal aj na vyjadrenie zamestnávateľa
otca, ktorý prípadný vedľajší pracovný pomer u otca nevylúčil, poukázal okrem iného aj na ochotu
zamestnanca túto prácu vykonávať.

15. Okresný súd poukázal na to, že matka popri svojej invalidite dosahuje príjem podľa svojich možností,
otec, ktorý nemá v starostlivosti žiadne dieťa, dlhodobo svoj príjem nezvyšuje, čo nebolo možné
akceptovať. Bolo zvýšené výživné na sumu 280,- Eur, ktorá suma sa približuje k polovici výdavkov namaloletého, na ktorých sa otec musí podieľať zvýšeným výživným. Za súhlasu matky bolo zvýšené
výživné až od 01.11.2024, pretože bola zohľadnená dočasná práceneschopnosť na strane otca, s
dávkou cca 800,- Eur, ktorá trvala do 31.10. 2024, kedy princíp potencionality u otca by neplatil.

Nepochybnedôvodynazvýšenievýživnéhoboliužmomentompodanianávrhumatkydňom01.07.2024.

16. Nedoplatok na výživnom z titulu zvýšenia výživného za dobu od 01.11.2024 do 31.01.2025, t.j. za tri
mesiace predstavoval 570,- Eur (mesačne zvýšené výživné o 190,- Eur x tri mesiace). Za aplikácie ust. §
232 ods. 4 CSP okresný súd povolil otcovi na splatenie nedoplatku splátky po 20,- Eur, keď prihliadol na

výšku nedoplatku a aktuálny príjem otca. Otec si musel byť vedomý aj v priebehu konania, že k zvýšeniu
výživného dôjde, preto si mal usporiadať svoje príjmy a výdavky tak, aby mu priestor na doplatenie
zvýšeného výživného zostal. Súčasne bolo rozhodnuté o strate výhody splátok v prípade vynechania
jednej mesačnej splátky.

17. O trovách prvoinštančného konania bolo rozhodnuté tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich

náhradu podľa § 52 CMP.

18. Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie otec maloletého dieťaťa, ktorý
v prípade, ak nedôjde k zrušeniu rozsudku okresného súdu žiadal jeho zmenu tak, že vyživovacia
povinnosť bude zvýšená zo sumy 90,- Eur na sumu 130,- Eur mesačne, a to počnúc dňom 01.11.2024,

s povinnosťou úhrady zameškaného výživného v mesačných splátkach po 20,- Eur spolu s bežným
výživným pod stratou výhody splátok pri vynechaní jednej mesačnej splátky. Otec maloletého mal
za to, že postupom okresného súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Okresný súd
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne jeho rozhodnutie
vychádza aj z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nebol úplne a správne zistený skutočný

stav veci. Vo veci sa uskutočnili dve pojednávania, a to pojednávanie dňa 25.11.2024, na ktoré bol
predvolaný a ktorého sa zúčastnil, ale na pojednávanie dňa 27.01.2025, ktorého sa nezúčastnil,
nebol predvolaný, pričom mal záujem byť osobne prítomný. Výživné okresný súd zvýšil o 211%, ak z
pôvodnej sumy 90,- Eur mesačne zvýšil výživné na 280,- Eur mesačne. V dôsledku dopravnej nehody
je opätovne práceneschopný, a to od 13.12.2024 a je práceneschopný aj v čase spísania odvolania.

Medzičasom absolvoval magnetickú rezonanciu, v súčasnosti absolvuje rehabilitácie, má skutočné
zdravotné problémy, ktoré na pomerne dlhú dobu (zatiaľ 7 mesiacov) mu znemožnili pracovať. Nejedná
sa o vymyslené problémy. V súvislosti so zdravotným stavom platil sumu 180,- Eur za injekciu do kolena
- výplň. V okolí, kde býva, pre jeho vek a vzdelanie nie sú pracovné možnosti, u ktorých by dosahoval
vyšší príjem. Pre prípadnú prácu v zahraničí nemá potrebné jazykové znalosti, a pokiaľ by aj bol u neho

dosahovaný predpokladaný príjem 1.500,- Eur, tak by nastali odôvodnené výdavky na cestovanie,
ubytovanie pri práci mimo bydliska, čo okresný súd nezohľadnil. Vzhľadom k jeho zdravotnému stavu
nie je možné, aby zmenil prácu, prišiel o svoje súčasné stabilné zamestnanie. Namietal, že okresný
súd nevykonal dokazovanie o skutočných mzdách v odbore elektrotechnika v G.. Býva v G. celý život a
okrem iného tu zotrváva aj z dôvodu, že jeho matka, ktorá tam býva, má 73 rokov a potrebuje občasnú

pomoc s nákupmi, sprevádzať k lekárom. Otec v odvolaní poukázal aj na to, že má k ďalším dvom synom
vyživovaciu povinnosť, syn C. je plnoletý, ale študuje VŠ a po dohovore s matkou syna C. na jeho výživu
prispieva sumou 100,- Eur a ešte prispieva C. sumou 50,- Eur mesačne. Sumou 100,- Eur prispieva
na základe súdneho rozhodnutia na syna H., ktorý má 13 rokov a navštevuje ZŠ v G. a najstarší syn
H. je sebestačný, ku ktorému nemá vyživovaciu povinnosť. Podľa otca okresný súd pri rozhodovaní

neprihliadal na všetky jeho vyživovacie povinnosti. Otec nežije žiadnym nákladným životným štýlom, ale
skromne. Nevlastní nehnuteľnosť, býva v prenajatom byte, kde má nájomné 310,- Eur mesačne, vrátane
energií, nemá úspory, vlastní automobil rok výroby 2010, značka Toyota, v minulosti si zobral spotrebný
úver na zariadenie bytu. Maloletého syna A. navštevuje dvakrát ročne, dôvodom sú chýbajúce financie.
Maloletý A. dostáva od neho, ako aj starej matky, cca 50,- Eur pri sviatkoch, v minulosti mu otec a stará

matka kúpili gitaru za 300,- Eur, avšak aktuálne na tento krúžok už nechodí.
Otec uviedol, že chápe, že výdavky na starostlivosť o maloletého sú nemalé, avšak zakúpenie výbavy na
lyžiarsky výcvik v hodnote 500,- Eur nie je odôvodnený výdavok, pretože je možné zapožičanie výbavy
na lyžiarsky výcvik v sume 45,- Eur. Rovnako nie je štandardom ani výlet do zahraničia za 680,- Eur
do Barcelony, výlet do Cernu. Suma 110,25 Eur mesačne v jedálni na bezlepkovú stravu je štátom

kompenzovaná – matka poberá kompenzáciu v sume 74,87 Eur, a preto výdavky uvádzané matkou
maloletého v sume minimálne 520,- Eur považoval za neprimerané. Jeho starší syn H. brigádoval v
Tescu, aby odľahčil rodičom platenie nákladov. Vzhľadom k závažnému zdravotnému stavu maloletého
A. a vysoké doplatky na liečbu navrhol, aby okresný súd na príslušnej zdravotnej poisťovni zistil, či dieťaspĺňa podmienky pre poskytnutie kompenzácie za doplatky za lieky a dietetické potraviny, prípadne, či
príslušná poisťovňa poskytuje kompenzačný bonus pre maloletého. Maloletý, ako celiatik, má nárok na
to, aby mu lekár predpisoval bezlepkové potraviny na predpis, čo je možnosťou zníženia výdavkov na

stravu. Je odôvodnený predpoklad, že maloletý A. je držiteľom preukazu ZŤP, teda má nárok aj na zľavy
v podobe zľavy na cestovnom, prípadne iných zliav na vstupy do divadla, múzea, zľavy pri návšteve
športových podujatí a športovísk, preto žiadal vykonať dokazovanie ohľadom týchto skutočností, ktoré
môžu kompenzovať výdavky maloletého dieťaťa. Okresný súd sa nemohol uspokojiť len s tvrdeniami
matky o výdavkoch dieťaťa. Otec nepoprel zdravotné problémy maloletého, len namieta nedostatočné

zistenie skutočných výdavkov zo strany okresného súdu v súvislosti so starostlivosťou o maloletého.
Matka poberá prídavok na dieťa 60,- Eur mesačne, daňový bonus 100,- Eur v minulosti, aktuálne 50,-
Eur mesačne, dostáva príspevok na potraviny pre celiatikov. Matka vlastní veľký rodinný dom, ktorý
obýva sama s maloletým A., a preto sa ako otec zamýšľa nad tým, či by matka kúpou bytu (pri predaji
domu) alebo prenájmom časti nehnuteľnosti nezlepšila svoju finančnú situáciu. Otec maloletého mal za
to, že jeho osobné, majetkové a sociálne pomery neodôvodňujú zvýšenie výživného na sumu 280,- Eur

mesačne. Pokiaľ poukáže výživné 380,- Eur (100,- Eur maloletý H., 130,- Eur maloletý A., 150,- Eur C.),
pri odpracovanom mesiaci s dosiahnutým príjmom 1.035,- Eur, mu po zaplatení výživného a bývania
310,- Eur zostane suma 345,- Eur, ale pri úhrade výživného v sume 280,- Eur na maloletého A. mu
zostáva na jeho ostatné základné potreby len suma 195,- Eur.

19. K odvolaniu otca maloletého dieťaťa sa vyjadril kolízny opatrovník v podaní zo dňa 26.02.2025 (č.l.
119 spisu), ktorý navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť.

20. Matka maloletého sa k odvolaniu otca vyjadrila tak, že s jeho odvolacími dôvodmi nesúhlasí
a rozhodnutie okresného súdu považuje za vecne správne. Uviedla, že nie je možné súhlasiť

s porušením práva na spravodlivý proces tak, ako to uvádza otec maloletého, pretože zo Zápisnice
o pojednávaní konanom dňa 25.11.2024 vyplynulo, že obidvaja účastníci konania odročený termín
pojednávania na deň 27.01.2025 o 10.00 hod., č.dv. 32 zobrali na vedomie. Tak ako otcovi, ani matke,
ani jej právnemu zástupcovi už nebolo doručované predvolanie z tohto dôvodu. Ak otec maloletého sa
nezúčastnil pojednávania, tak vlastným zavinením. K námietke otca maloletého, že došlo k zvýšeniu

výživného o 211% uviedla, že naposledy bolo rozhodnuté o výživnom rozsudkom Okresného súdu
Prievidza sp.zn. 16P/42/2009 zo dňa 07.01.2010, teda pred 14 rokmi, kedy maloletý mal len dva roky.
K dnešnému dňu je maloletý študentom 1. ročníka na gymnáziu v Prievidzi a má 16 rokov. Už len
časové hľadisko zmenilo potreby maloletého, a s tým súvisiace aj finančné výdavky na vzdelávanie,
zdravotnú starostlivosť, mimoškolskú činnosť, stravu, oblečenie, obuv a ostatné nevyhnutné výdavky. Ak

otec maloletého namieta neprimerané výdavky s lyžiarskym výcvikom, tak tento je súčasťou povinného
výchovno-vzdelávaciehoprocesu,pričomdôvodomzakúpeniavecibolaskutočnosť,ževdanomtermíne
prebiehalo viac lyžiarskych kurzov a bolo nemožné výbavu zabezpečiť lacnejšie, nehovoriac o tom, že
oblečenienalyžovanieniejevecou,ktorásadázapožičať.Okremoblečenia,študentizalyžiarskyvýcvik,
za ubytovanie a stravu doplácali 180,- Eur. Ak otec maloletého namieta, že matka poberá príspevok na

bezlepkovú stravu v sume 74,87 Eur, tak tento príspevok vo svojich príjmoch uviedla, avšak pri cenách
za bezlepkové potraviny nepokryje ani dva nákupy v špecializovanej predajni bezlepkových potravín.
Okrem stravy v školskej jedálni matka musí zabezpečiť suroviny na stravu doma, a to na 30 až 31 dní
za mesiac. A. dochádza do školy cca 16 km prímestskou dopravou, matka mu okrem desiaty pripravuje
aj olovrant. Je nepochybné, že výdavky na bezlepkové potraviny sú niekoľkonásobne vyššie, ako bežné

potraviny. Ak otec maloletého poukazuje na možnosť brigádnického zárobku zo strany maloletého, tak
podľa § 62 Zákona o rodine zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu má rodič až do
času, kým nie je schopné sa samo živiť. Maloletý je študentom gymnázia, a teda predovšetkým sa
pripravuje na štúdium na VŠ. Matka, pokiaľ ide o zdravotný stav maloletého, využila všetky možnosti
dávok, kompenzácií, príspevkov, o ktorých má vedomosť a aj cestovné je vo výške pre ZŤP.

V ďalšej časti vyjadrenia matka maloletého uviedla, že napriek svojej miere poklesu schopnosti
vykonávať prácu 70%, využíva všetky pracovné príležitosti s rešpektovaním potrieb maloletého a
nevyhnutných výdavkov maloletého. Boli riadne preukázané výdavky maloletého v sume cca 500,- Eur,
pričom otec už 15 rokov prispieva len sumou 90,- Eur mesačne. Napriek zdravotnému znevýhodneniu
matka je schopná dosiahnuť príjem 520,- Eur mesačne na skrátený pracovný úväzok, keď otec pri

plnom pracovnom úväzku, ako zdravý 50 ročný muž, dosahuje príjem cca 1.035,- Eur mesačne, pri
troch vyživovacích povinnostiach. Bolo potrebné príjem otca posudzovať podľa princípu potencionality
príjmu tak, ako správne uviedol okresný súd. Vyživovaciu povinnosť nie je možné porovnávať podľa veku
detí otca, pretože je potrebné vziať do úvahy individuálne okolnosti u dieťaťa, t.j. jeho zdravotný stav,študijný smer, nadanie, voľnočasové aktivity. Matka okresnému súdu predložila všetky listinné dôkazy
preukazujúce nevyhnutné výdavky maloletého, z ktorých okresný súd vychádzal, ako aj dôkazy o jej
príjme. Ak otec maloletého deklaruje, že jeho príjem je primeraný v regióne, v ktorom pôsobí, tak má

možnosť za lepšie platenou prácou dochádzať. Nemá prekážku za prácou dochádzať, nemá dieťa, o
ktoré by sa osobne staral. Rodič je povinný svoje vyživovacie povinnosti rešpektovať a príjmy, výdavky
usmerniť tak, aby vyživovacia povinnosť voči maloletým deťom nebola ohrozená alebo zanedbaná.
Ak otec maloletého uvádza, že na zamestnanie v zahraničí nemá jazykové schopnosti, tak sa môže
zamestnať aj prostredníctvom profesionálnej agentúry, pretože otec nie je fixovaný na región, v ktorom

momentálne býva. Matka maloletého považovala za dôležité uviesť, že otec si práceneschopnosť
spôsobil sám nepozornou jazdou na motorke a je otázne, z akých finančných prostriedkov si motorku
zakúpil. Otec sa s maloletým A. stretáva 1 až 2 x ročne, nejaví o neho záujem, nepodieľa sa na
jeho zvýšených výdavkoch, okrem príspevku na narodeniny 50,- Eur. Navrhované zvýšenie vyživovacej
povinnosti z 90,- Eur mesačne na 130,- Eur mesačne v roku 2025 otcom maloletého, je vzhľadom
k potrebám maloletého a možnostiam a schopnostiam otca nedostatočné. Okresný súd podrobne

vykonaldokazovanieprerozhodnutieozvýšenívyživovacejpovinnostiotcanasumu280,-Eurmesačne.

21. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

22. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), na základe odvolania podaného v zákonnej

odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, prejednal vec postupom bez
nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem a za aplikácie ust. § 65 CMP, § 66
CMP rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého
dieťaťa bez nariadenia pojednávania sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k.
13CoP/55/2025-129 zo dňa 15.04.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v

zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.04.2025 a na webovej stránke
Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku
krajským súdom.

24. Primárne krajský súd uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP,

pretože sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozsudkom a jeho odôvodením a v podrobnostiach
na jeho závery odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP nebolo potrebné a ani žiaduce,
aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie skutkové závery a právne vyhodnotenie,
ktoré uskutočnil okresný súd v napadnutom rozsudku, pretože bolo postačujúce na ne len odkázať, ak
rozhodnutie okresného súdu a krajského súdu predstavuje organickú jednotu. Krajský súd sa však za

aplikácie ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal
s podstatnými tvrdeniami otca maloletého dieťaťa uvedenými v odvolaní.

25. Pre vyhodnotenie odvolania otca maloletého dieťaťa nebolo potrebné nariadiť pojednávanie,
ak neboli zistené dôvody na doplnenie alebo zopakovanie dokazovania, a to ani s ohľadom k

tvrdeniam, ktoré uviedol otec maloletého dieťaťa v podanom odvolaní zo dňa 19.02.2025, keď
namietal nedostatočné zistenie skutkového stavu veci, za rozporovania výdavkov na strane maloletého
dieťaťa v sume 520,- Eur mesačne s apelovaním na zdravotný stav otca maloletého dieťaťa,
ktorý je práceneschopný, za stavu, aby pre zdravotný stav maloletého A. a vysoké doplatky na
liečbu bolo doplnené dokazovanie, či spĺňa podmienky pre poskytnutie kompenzácie na doplatky

za lieky a dietetické potraviny, prípadne, či príslušná poisťovňa poskytuje kompenzačný bonus pre
maloletého,zasúčasnéhonamietania,žepríjemmuneumožňujeplatiťokresnýmsúdomurčenévýživné,
s doložením listín k odvolaniu.

26. Krajský súd pri posúdení odvolacích dôvodov otca maloletého dieťaťa nezistil žiadne skutočnosti,

pre ktoré by bolo nevyhnutné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť dokazovanie, a preto bolo namieste
vychádzať len z obsahu spisového materiálu a zo skutkového stavu, ktorý v dostatočnom a potrebnom
rozsahu zistil okresný súd.27. Otec maloletého dieťaťa uvádzal odvolacie dôvody tak procesnoprávneho, ako aj hmotnoprávneho
charakteru. V procesnoprávnej rovine namietol, že nebol predvolaný na pojednávanie nariadené na
27.01.2025, na ktorom mal záujem byť prítomný, nevedel o tomto pojednávaní a priamo mu bol doručený

rozsudok bez toho, aby sa mohol osobne zúčastniť pojednávania, a preto podľa jeho názoru došlo
k porušeniu procesného práva na jeho strane v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

28. Pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu

spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká
nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu a ktoré tak zároveň znamená aj
porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany práva. Ide
napríklad o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, resp. účastníka konania,
právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na
predvídateľnosťrozhodnutia,nazachovanierovnostistránvkonaní,narelevantnékonaniesúduspojené

so zákazom svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom
denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

29.Podľaust.§100ods.2CSPpredvolanienajednotlivéprocesnéúkonysúdusauskutočňujespravidla
písomne, prípadne telefonicky alebo inými vhodnými prostriedkami. Ak bola osoba predvolaná inak ako

písomne, vykoná sa o tom záznam v súdnom spise.

30. Podľa ust. § 184 ods. 3 CSP, ak súd rozhodne podľa odseku 2, uloží strane, aby sa na ďalšie
pojednávanie dostavila alebo si na toto pojednávanie ustanovila zástupcu.

31. V zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení subsidiárne aplikovateľných aj v civilnom
mimosporovom konaní podľa § 2 ods. 1 CMP, pokiaľ súd rozhoduje o odročení pojednávania, prítomným
účastníkom spravidla uvedie deň a hodinu (termín) nového pojednávania.

32. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že vo veci bolo pred okresným súdom vykonané dňa

25.11.2024 pojednávanie (č.l. 72, 73 spisu), na ktorom bola prítomná matka, právna zástupkyňa matky,
otec a kolízny opatrovník. Na tomto pojednávaní bolo vyhlásené uznesenie o odročení pojednávania
na 27.01.2025 o 10:00 hod., č. dv. 32, ktorý termín zobrali na vedomie všetci prítomní, t.j. otec
maloletého dieťaťa bol predvolaný na odročený termín pojednávania na tomto pojednávaní konanom
dňa 25.11.2024 a pokiaľ sa nezúčastnil odročeného termínu pojednávania 27.01.2025, tak sám sa

zbavil možnosti napĺňať procesné práva. Ak zákonná úprava umožňuje predvolanie účastníka aj na
pojednávaní, na ktorom bol otec prítomný, t.j. bol mu oznámený termín odročeného pojednávania, tak
nedošlo k porušeniu práva otca maloletého dieťaťa na spravodlivý proces, ak sa na odročený termín
pojednávania dňa 27.01.2025, „doručený“ mu na pojednávaní konanom dňa 25.11.2024, nedostavil a
tento termín odročeného pojednávania si nezaznamenal. Inými slovami vyjadrené krajským súdom, otec

maloletého dieťaťa mal doručený odročený termín pojednávania na 27.01.2025 o 10:00 hod., ktorého
ak sa nezúčastnil, nenaplnil svoje práva vlastným zavinením. Procesnoprávny odvolací dôvod otca
maloletého dieťaťa o porušení jeho práva na spravodlivý proces nebol preto relevantný.

33. K odvolacím dôvodom hmotnoprávneho charakteru krajský súd poukazuje na to, že pod pojmom

„zmena pomerov“ sa rozumie len zmena podstatná a závažná, nie zmena krátkodobého charakteru.
Malo by ísť o podstatné zmeny v tých skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného
rozhodnutia. Nové rozhodnutie bude reflektovať na zmenené pomery, t.j. ide o porovnanie stavu
v čase pôvodného rozhodnutia s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa zmenili
okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Zmena pomerov môže zahŕňať tak zmenu

pomerov na strane oprávneného (jeho odôvodnené potreby), ako aj zmenu pomerov na strane
povinného (jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery). Určenie konkrétnej výšky výživného
súdom je vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností v každej prejednávanej
veci, vychádzajúc z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, zárobkových možností, schopností
a majetkových pomerov obidvoch rodičov vo vzájomných súvislostiach. Preto ani nemôže reálne

existovaťustálenározhodovaciapraxohľadomspôsobuurčeniarozsahuvyživovacejpovinnosti,pretože
každé jedno rozhodnutie je individuálne pre daný prípad a nemôže byť považované za pravidlo pre iné
prípady, i keby formálne vykazovalo rovnaké skutkové okolnosti.34. Okresný súd v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie pre rozhodnutie, pričom pri zmene výšky
vyživovacej povinnosti zo strany otca maloletého dieťaťa nie je možné vychádzať len z prechodnej
zmeny pomerov tak, ako sa toho domáhal otec maloletého dieťaťa v odvolaní, ale z existencie zistenej

a konštatovanej dlhodobej zmeny pomerov nielen na strane oprávnenej osoby – maloletého dieťaťa,
ale aj na strane otca ako osoby povinnej z výživného. Okolnosti, na ktoré poukazoval otec maloletého
dieťaťa v podanom odvolaní, týkajúce sa trvania práceneschopnosti, jeho zdravotného stavu, nemali
trvalý, ale len prechodný charakter, ktorá prechodnosť, resp. dočasnosť nemôže spätne meniť pohľad
odvolaciehosúdunasprávnosťnapadnutéhorozsudkuvčasejehovydania(§217ods.1vetaprváCSP),

keď tak, ako bolo uvedené už vyššie krajským súdom, pre zmenu posledného súdneho rozhodnutia
o vyživovacej povinnosti sa vyžaduje trvalá zásadná zmena a nie len krátky časový úsek, týkajúci sa aj
prípadnej práceneschopnosti otca maloletého dieťaťa.

35. Súd prvej inštancie dôsledne vyhodnotil zmenu pomerov oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu,
keď došlo k zvýšeniu odôvodnených potrieb na strane maloletého dieťaťa, ako aj k zmene pomerov

na strane otca. Krajský súd upriamuje pozornosť na posledné súdne rozhodnutie, rozsudok Okresného
súdu Prievidza č.k. 16P/42/2009-35 zo dňa 07.01.2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trenčín
sp.zn. 4CoP/17/2010 zo dňa 04.03.2010, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otcovi v sume
90,- Eur, od ktorého posledného súdneho rozhodnutia do dátumu napadnutého rozsudku okresného
súdu uplynula doba 15 rokov, ktorá samotná dávala základ pre zmenu vyživovacej povinnosti otca

maloletého dieťaťa, ak v čase posledného súdneho rozhodnutia maloletý nemal ani 2 roky a aktuálne
je študentom druhého ročníka gymnázia v Prievidzi. Pokiaľ ide o výšku výživného, ktorá napadnutým
rozsudkom okresného súdu bola zvýšená zo sumy 90,- Eur na 280,- Eur, tak táto zodpovedala nielen
oprávneným potrebám maloletého dieťaťa, ale aj potencionálnym schopnostiam, možnostiam otca
maloletéhodieťaťatak,akotovecnesprávneskonštatovalvodsekoch15/,17/,18/,19/,20/odôvodnenia

napadnutého rozsudku okresný súd v spojení aj s odsekom 21/, na ktoré krajský súd v podrobnosti
odkazuje, pretože za aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP sa s ním v plnom rozsahu stotožňuje.

36. Výdavky maloletého boli v súdnom konaní riadne preukázané a tieto boli ustálené minimálne na
sumu 520,- Eur mesačne tak, ako sú skonštatované v odseku 15/ odôvodnenia napadnutého rozsudku

okresného súdu, ktoré právne relevantným spôsobom otec maloletého dieťaťa nevyvrátil. K zvýšeným
výdavkom na strane maloletého, keď jeho zdravotný stav si vyžaduje diétne stravovanie, bezlepkové
výrobky, matka už v samotnom návrhu poukázala na to, že maloletý poberá z ÚPSVaR príspevok
74,87 Eur na diétne stravovanie, preto nebol namieste odvolací dôvod otca maloletého v tom, že nebol
dostatočne zistený skutkový stav veci pre možné kompenzácie za potraviny. Matka preukázala výdavky

na maloletého minimálne 520,- Eur mesačne. Nie je možné konštatovať, že ide o neprimerané výdavky,
ako to namietal otec maloletého v odvolaní, a to s ohľadom aj na vek maloletého, ktorý má 17 rokov
so vzatím do úvahy aj jeho zdravotného stavu, zdravotných obmedzení, ktoré si vyžadujú zvýšené
výdavky na rozdiel od zdravého dieťaťa (bronchiálna astma, atopická dermatitída, polyvalentná alergia,
alopecia totalis, hypermetropia, indikovaná bezlepková diéta). Práve pre zdravotný stav maloletého

nebolo namieste, pokiaľ otec v odvolaní porovnával výšku okresným súdom zvýšeného výživného
s výškou výživného, ktorú má otec maloletého k ďalším svojim deťom.

37. Okrem okresným súdom určeného zvýšeného výživného na sumu 280,- Eur mesačne otec na
maloletého nevynakladá ďalšie financie, s maloletým sa pravidelne nestretáva, ako sám uviedol

v odvolaní, maloletého navštevuje 2x ročne. Osobnú starostlivosť o maloletého výlučne zabezpečuje len
matka. Ak aj otec v odvolaní uviedol, že od neho a jeho starej mamy dostáva maloletý peňažné dary cca
50,- Eur pri sviatkoch, tak táto okolnosť nemohla relevantným spôsobom zasiahnuť do okresným súdom
správne zvýšenej vyživovacej povinnosti otcovi maloletého, ak ide len o sporadické a jednorazové otcom
maloletého tvrdené (peňažné) dary pri jeho sviatkoch.

38. Nebol relevantný ani odvolací dôvod otca maloletého, že okresný súd nezobral do úvahy jeho
ďalšie vyživovacie povinnosti, ak na tieto poukázal podľa odseku 8/ odôvodnenia napadnutého rozsudku
v spojení s odsekom 18/, keď boli uvedené vyživovacie povinnosti otca k deťom C. a H. a zohľadnené pri
rozhodovaní,avšakbolonevyhnutnévziaťdoúvahyindividuálneokolnostidanejveci,atozdravotnýstav

maloletého A., čo sa premietlo do okresným súdom zvýšeného výživného na sumu 280,- Eur mesačne.
Nie je pravdou, že by okresný súd nezobral do úvahy zdravotný stav - práceneschopnosť otca
maloletého, keď, okrem iného, za súhlasu matky zvýšil výživné až od 01.11.2024, pokiaľ zohľadňoval
práceneschopnosť na strane otca a počas nej vyplácané nemocenské dávky (odsek 21/ odôvodnenianapadnutého rozsudku okresného súdu). Na druhej strane dočasnosť práceneschopnosti dala základ aj
tomu, aby okresný súd pri schopnostiach, možnostiach otca maloletého nezobral do úvahy len faktický,
reálny príjem otca maloletého, ale aj potencionálny príjem so zohľadnením jeho veku, pracovných

zručností, vzdelania - elektrikár, elektromechanik, práca v ktorom odbore tak, ako to vecne správne
uviedol okresný súd, je vyhľadávaná, a tým správne vychádzal z potencionality príjmu u otca maloletého
v sume 1.500,- Eur za zohľadnenia jeho výdavkov, ďalších dvoch vyživovacích povinností a pre
individuálne okolnosti danej veci vecne správne určil zvýšenie vyživovacej povinnosti na maloletého zo
sumy 90,- Eur na sumu 280,- Eur mesačne.

39. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní zobral do úvahy aj majetkové pomery matky maloletého dieťaťa
podľa odseku 16/ odôvodnenia napadnutého rozsudku, ktorá je poberateľkou invalidného dôchodku
324,20 Eur, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 70 % a aj napriek uvedenému
pracuje na skrátený pracovný úväzok s príjmom 520,- Eur. Ak aj matka poberá na maloletého prídavok
na dieťa, prípadne daňový bonus, tieto príjmové zložky nenahrádzajú vyživovaciu povinnosť otca

maloletého. Ak otec maloletého poukazoval na možnosť zabezpečenia si príjmu maloletým brigádnickou
činnosťou, tak táto forma nesupluje vyživovaciu povinnosť otca maloletého, ktorá v zmysle § 62 ods. 1
Zákona o rodine trvá do času, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť. Otec ako rodič je povinný vyvinúť
maximálne úsilie k tomu, aby si plnil svoju zákonnú vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu,
a to zamestnaním, z ktorého bude mať zabezpečený dostatočný príjem k tomu, aby si plnil vyživovaciu

povinnosť. Je povinnosťou rodiča venovať všetky sily k dôslednému zabezpečeniu výživy maloletého
dieťaťa, ktoré je v plnej miere odkázané výživou na svojich rodičov, keďže nie je schopné samé sa
živiť. Nebolo možné akceptovať námietku otca v odvolaní pre získanie pracovných príležitostí v tom,
že býva v G. celý život a zotrváva tu aj z dôvodu, že jeho matka potrebuje občasnú starostlivosť, ak
uprednostnenie starostlivosti o rodiča nesmie negatívne dopadať na možnosť otca zabezpečiť si vyšší

príjem nájdením si lepšieho zamestnania, hoci aj mimo miesta, kde býva (G.), ak maloleté dieťa svojou
výživou je odkázané len na svojich rodičov a rodič otca maloletého dieťaťa môže mať aj iné možnosti
zabezpečenia starostlivosti, či už zo strany rodiny, alebo prostredníctvom štátu – opatrovateľskej služby.

40. Okresným súdom zvýšené výživné otcovi maloletého dieťaťa zodpovedalo kvalifikovanej zmene

pomerov, ktorá tu bola nielen na strane maloletého dieťaťa ako oprávnenej osoby, ale aj na strane otca
maloletého dieťaťa, v schopnostiach a možnostiach, ktorého, vzhľadom aj k potencionalite príjmu, je
prispievať na výživu maloletého zvýšenou sumou výživného 280,- Eur mesačne.

41. Krajský súd nezistil relevantnosť ani jedného z odvolacích dôvodov otca maloletého dieťaťa, preto

vo vyvolanom odvolacom konaní rozsudok okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie za
aplikácie ust. § 387 ods. 2 CSP. Krajský súd dodáva, že v odôvodnení svojho rozsudku dal odpovede len
na právne významné a podstatné odvolacie dôvody bez toho, aby zachádzal do detailnosti námietok,
vyjadrených otcom maloletého v podanom odvolaní.

42. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 52
CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené
dôvody postupu pre iné rozhodnutie o týchto trovách v zmysle ust. § 54, § 55 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné
podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie dovolania.

Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade
uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto
vada.

Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa§434CSPdovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.

Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.