Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. apríl 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-22C/32/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2519200678
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľudmila Hricková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:2519200678.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Ľudmilou Hrickovou v právnom spore žalobkyne: N. Y., rod. Y., nar.

XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX, C., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Miloš Chrenko, advokát
so sídlom Hlavná 25, Trnava, proti žalovanej: V.. I. K., rod. Š., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XXXX/
X, C., zastúpenej právnym zástupcom: JUDr. Miloš Papcun, advokát so sídlom Vajanského 5270/1A,
Piešťany, o zaplatenie 15.860,- eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 15.860,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške:
- 5 % ročne zo sumy 13.500,- eur od 25.4.2020 až do zaplatenia,
- 9,5 % ročne zo sumy 2.360,- eur od 19.11.2023 až do zaplatenia,

to všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobu v prevyšujúcej časti z a m i e t a .

III. P r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v rozsahu 92,50 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 5.4.2019, doručenou Okresnému súdu Piešťany dňa 8.4.2019, v znení neskôr
pripustenej zmeny žaloby uznesením súdu zo dňa 6.12.2023, sa domáhala žalobkyňa od žalovanej
zaplatenia sumy 15.860 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.500 eur

od 5.4.2019 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.360,- eur
od 1.11.2023 do zaplatenia, titulom užívania spoločných nehnuteľností žalovanou nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu na úkor žalobkyne. Zároveň žiadala priznať náhradu trov konania proti
žalovanej v rozsahu 100 %.

2. Žalobný nárok odvodzovala žalobkyňa od spoluvlastníctva strán sporu k nehnuteľnostiam, a
od užívania spoločných nehnuteľností žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu na úkor

žalobkyne. Žalobkyňa uviedla, že spolu so žalovanou sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností
zapísaných na liste vlastníctva (ďalej aj ako len „LV“) č. XXXX pre katastrálne územie (ďalej aj ako len
„kat. úz.“) C. ako parcela registra C KN s parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 199 m2,
parcelaregistraCKNsparc.č.XXXX-záhradyovýmere173m2,aakorodinnýdomsosúpisnýmčíslom
XXXX, postavený na pozemku parcely reg. C KN s parc. č. XXXX, každá v podiele 1/2 z celku. Žalobkyňa
sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností dedením po svojom nebohom otcovi,
zomrelom dňa 18.11.2014, ktorý užíval predmetné nehnuteľnosti spolu so žalovanou, ktorá bola jeho

družkou. Od momentu, kedy sa stala žalobkyňa spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností, tieto v
celom rozsahu užívala výlučne žalovaná, do predmetných nehnuteľností nemala žalobkyňa prístup, a
nedisponovala ani kľúčmi od týchto nehnuteľností, a teda žalovaná od 19.11.2014 bez právneho dôvodu
užívala predmetné nehnuteľnosti výlučne sama, a vylučovala žalobkyňu z ich užívania. Medzi stranamisporu nebola uzatvorená žiadna dohoda o hospodárení so spoločnými vecami, pričom žalovaná
ani nemohla rozhodnúť majoritne podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko nevlastnila
nadpolovičnú väčšinu predmetných nehnuteľností, a teda ani nemala právny titul na užívanie spoločných

nehnuteľností v celom rozsahu, nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu. Podľa ustálenej súdnej
praxe nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predpokladom tohto nároku je
užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná užívala
predmetné nehnuteľnosti v celosti, hoci na to nemala súhlas žalobkyne ako spoluvlastníka, preto

je povinná poskytnúť žalobkyni peňažnú náhradu za užívanie spoločnej veci nad rozsah svojho
spoluvlastníckeho podielu. Výška tejto peňažnej náhrady je v zásade zhodná s výškou odplaty, ktorú
by musela žalovaná zaplatiť, ak by chcela užívať porovnateľné nehnuteľnosti v danom mieste a
čase na základe zmluvy, ergo rovnajúca sa výške nájomného, vydelenú výškou spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne. Výška nájomného za prenájom porovnateľných nehnuteľností v mieste Piešťany
sa pohybovala ku dňu podania žaloby od 750,- eur do 900,-eur mesačne. Ide pritom o veľký rodinný

dom, všeobecná hodnota ktorého podľa znaleckého posudku z roku 2016 predstavovala sumu 160.000
eur. Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne tak žalovaná získava bezdôvodné
obohatenie zodpovedajúce 375,- eur až 450 eur mesačne, pričom žalobkyňa sa domáhala žalobou
spočiatku zaplatenia náhrady na spodnej hranici tohto rozsahu, t. j. v sume 375,- eur mesačne z dôvodu,
že nárok žalobkyne podľa § 137 ods. 1 OZ je majetkovým právom, ktoré sa premlčuje vo všeobecnej

trojročnej premlčacej dobe, a preto si uplatnila žalobkyňa žalobou len nárok v nepremlčanom rozsahu,
teda za obdobie 3 roky spätne od podania žaloby, konkrétne za obdobie od 5.4.2016 do 5.4.2019 v
zodpovedajúcej sume 13.500,- eur. Žalovaná sa navyše v rámci mimosúdnych rokovaní vyjadrila, že má
záujem predmetné nehnuteľnosti užívať aj naďalej, nemenila však za ich užívanie nič platiť. Žalobkyňa
bola preto nútená domáhať sa svojich nárokov súdnou cestou. Okrem nároku na zaplatenie primeranej

náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu sa
domáhala žalobkyňa aj zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 13.500 eur od
5.4.2019, t. j. od dátumu vyhotovenia žaloby, až do zaplatenia.

3. Žalovaná navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť z dôvodu, že žalobkyňa nadobudla predmetný

spoluvlastnícky podiel dedením po N. Y., ktorý ho nadobudol darovaním. Žalovaná býva v predmetnom
dome od svojho detstva, nehnuteľnosti zrekonštruovala, nadstavila, vzala si pôžičky, ktoré následne
splatila. Žalovaná má dlhodobé zdravotné problémy, finančné problémy, je vyššieho veku, a nemá
ako inak zabezpečiť si vlastné bývanie. Sama sa pritom stará o prevádzku a údržbu predmetných
nehnuteľností, a sama aj znáša všetky náklady s tým spojené. Zdôraznila, že neužíva predmetné

nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu vo výške 1, keďže dlhodobo využíva len
horné poschodie predmetného rodinného domu, čo zodpovedá jej spoluvlastníckemu podielu, resp.
menšiemu rozsahu užívania, vzhľadom na výmeru podlahovej plochy. Tvrdila, že žalobkyňa mohla, a
môže svoj spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam užívať, pričom žalovaná jej v tom
žiadnym spôsobom nebránila, čo uviedla žalovaná aj inom súdnom konaní (o zrušenie a vyporiadanie

podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, vedenom Okresným súdom Trnava/
právnym nástupcom zaniknutého Okresného súdu Piešťany/ pod sp. zn. PN-15C/48/2016). Žalobkyňa
mohla teda realizovať svoje spoluvlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, avšak táto sa
užívania svojho spoluvlastníckeho podielu vôbec nedomáhala, a na ponuky žalovanej nereagovala. Až
listom z decembra 2019 žiadala žalobkyňa žalovanú o sprístupnenie časti predmetných nehnuteľností, a

to horného poschodia rodinného domu, ktoré však už dlhodobo užívala žalovaná, o čom mala žalobkyňa
vedomosť. Žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu v rámci pokusu o mimosúdnu dohodu
opätovne deklarovala žalobkyni ochotu sprístupniť žalobkyni spodnú bytovú jednotku, umožniť jej
užívanie,avyzvalažalobkyňu,abyopätovnezvážilavyužívanieprízemiapredmetnýchnehnuteľností,na
čo žalobkyňa nereagovala, a prízemie nehnuteľnosti užívať nezačala. Keďže žalovaná užívala spoločné

nehnuteľnosti iba v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, nič nebránilo žalobkyni, aby tiež sa
podieľala na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a to užívaním
zostávajúcej časti veci. Dôvod, pre ktorý žalobkyňa spoločnú vec neužívala, nie je právne významný.
V tejto súvislosti odkázala žalovaná na uznesenie NSSR sp. zn. 6Cdo/184/2010 zo dňa 27.3.2010.
Samotná skutočnosť, že žalobkyňa nevyužila svoj spoluvlastnícky podiel, neznamená, že žalovaná

užíva spoločné nehnuteľnosti nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, pretože predpokladom
požadovania náhrady za neužívanie nehnuteľnosti je, že druhý spoluvlastník užíva spoločnú vec
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu, pričom nevyužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho
podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojhospoluvlastníckeho podielu, čo v danom prípade nebolo splnené. Pre prípad, že by súd dospel k záveru,
žežalobkyňamánároknaúdajnúpeňažnúnáhradu,nesúhlasilažalovanásvýškoupožadovanejodplaty
za užívanie predmetných nehnuteľností, k čomu žalovaná uviedla, že doložené inzeráty obsahujú

ponuky nájmov domov v úzkom centre mesta, resp. domy po kompletnej rekonštrukcii, vybavené novým
zariadením a nábytkom, pričom predmetné z nehnuteľnosti sa nachádzajú mimo centra mesta Piešťany,
a nie sú kompletne zrekonštruované, predovšetkým vnútorné zariadenie je staršie, treba zohľadniť aj vek
stavby, ktorá bola postavená v roku 1956. Vzhľadom na uvedené mala žalovaná za to, že výška nájmu
za podobné nehnuteľnosti bola maximálne 400,- eur mesačne (za celú nehnuteľnosť - pozn. súdu).

4. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná začala iba navonok deklarovať ochotu umožniť žalobkyni užívať
časť nehnuteľnosti až potom, čo sa žalovaná dozvedela o podaní žaloby. Nehnuteľnosti užívala
žalovaná v rozhodnom období v celom rozsahu, a to tak stavbu, ako aj pozemky, podľa jej slov od
roku 1960, keďže išlo o rodičovský dom žalovanej, ktorý si údajne, v skutočnosti však s výraznou
pomocou otca žalobkyne, zrekonštruovala, zhotovila podkrovie, garáž podľa svojich potrieb. Od smrti

otca žalobkyne užívala žalovaná predmetné nehnuteľnosti v celom rozsahu sama až do odovzdania
kľúčovdňa28.4.2021žalobkyni.Nafotografiáchvznaleckomposudku(ďalejajakolen„ZP“)č.276/2019
Ing. Dezidera Csenkyho, ktorý si dala vyhotoviť samotná žalovaná za účelom zistenia všeobecnej
hodnoty nehnuteľnosti, vidieť predmety dennej potreby, ktoré zjavne žalovaná používala, ktoré očividne
svedčia o využívaní každej jednej miestnosti v dome, napr. uteráky a hygienické potreby v kúpeľni,

kuchynský riad a náčinie v kuchyni, automobil v garáži, a z uvedených dôkazov je zrejmé, že žalovaná
v skutočnosti užívala nehnuteľnosti v celom rozsahu, teda nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu.
Žalovaná tvrdila, že užívala iba byt na hornom poschodí stavby, k čomu žalobkyňa poukázala na
fakt, že na hornom poschodí sa nachádzajú 3 obytné miestnosti s príslušenstvom, pričom na prízemí
(prvom nadzemnom podlaží) sa nachádzajú len 2 obytné miestnosti s príslušenstvom, ďalej byt na

hornom poschodí nemá samostatný, odčlenený vstup, a preto do dopytu na poschodí sa prechádza
cez prízemie (zádverie a ďalej cez vstupnú halu na prízemí), čo vyplýva aj z predloženého pôdorysu
prízemia a poschodia domu. Technicky teda nie je možné užívať byt na poschodí bez súčasného
využitia miestnosti na prízemí, nakoľko cez tieto žalovaná musí minimálne prechádzať. Žalobkyňa
zotrvala na svojich tvrdeniach, že žalovaná užívala všetky miestnosti v dome, ako aj garáž na prízemí,

v ktorej parkovalo motorové vozidlo, čo vyplývalo z fotografií, ktoré boli súčasťou znaleckého posudku.
Vzhľadom na vážnosť zdravotných problémov žalovanej najmä v oblasti pohybového ústrojenstva, keď
sa táto lieči na ortopedickej a neurologickej ambulancii pre problémy s kĺbmi a chrbticou, a teda je
jednoznačne značne obmedzená v pohybe, je pochybné, že v tak vysokom veku s takými zdravotnými
komplikáciami a obmedzeniami obývala žalovaná byt na hornom poschodí, a že užívala len tieto

miestnosti, keď mala k dispozícii miestnosti ako je kúpeľňa a toaleta na prízemí, pričom práve pre
svoj zdravotný stav a fyzické obmedzenia, podľa názoru žalobkyne, užívala žalovaná aj miestnosti na
prízemí, a nevychádzala na poschodie pri každej potrebe návštevy kúpeľne či toalety. Žalovaná ničím
nepodložila svoju výhradu k požadovanej odplate za užívanie spoločných nehnuteľnosti nad rozsah
jej spoluvlastníckeho podielu, na rozdiel od žalobkyne, ktorá predložila inzeráty preukazujúce výšku

nájomného pri obdobných nehnuteľnostiach, a navrhla aj znalecké dokazovanie na exaktné zistenie
výšky tejto odplaty s tým, že závery znalca bude akceptovať.

5. Žalovaná mala za to, že z fotiek v ZP č. 276/2019 Ing. Dezidera Csenkyho bolo zrejmé, že žalovaná
využívala len horné poschodie domu, že dolné poschodie bolo dlhodobo nevyužívané, keďže sanita na

dolnom poschodí je pokrytá vodným kameňom a niesla následky dlhodobého nepoužívania. Predmety
denného užívania, ktoré sa nachádzajú na fotkách, ako toaletný papier a uterák v kúpeľni a rýchlovarná
kanvicavkuchyni,nesvedčiaoužívaníspodnéhopodlažia.Priporovnanísfotkamizprvéhoposchodiaje
zreteľný rozdiel medzi užívaným prvým poschodím a neužívaným prízemím. Z fotiek z prvého poschodia
je zrejmé, ako vyzerá zariadený a užívaný byt, t. j. zariadená a využívaná kuchyňa, kúpeľňa a izba

s knižnicou. Auto sa nachádzalo v garáži v čase vyhotovovania znaleckého posudku, pričom patrilo
susedovi, ktorému prišla vtedy návšteva, a požiadal žalovanú, či si nemôže na pár dní zaparkovať auto
v garáži. Žalovaná nie je vlastníkom motorového vozidla, a uvedenú garáž nevyužíva.

6. Zmenou žaloby urobenou podaním zo dňa 30.10.2023, doručenou Okresnému súdu Trnava (právny

nástupca zaniknutého Okresného súdu Piešťany) dňa 30.10.2023, rozšírila žalobkyňa žalobu o sumu
2.360,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 2.360,- eur od 1.11.2023 až
do zaplatenia z dôvodu rozšírenia žalobného nároku o náhradu za užívanie spoločných nehnuteľností
žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 31.10.2020 do 28.4.2021, t. j. zaobdobie 5 mesiacov a 21 dní, keďže dňa 28.4.2021 vydala žalovaná žalobkyni kľúče od predmetných
nehnuteľností, ktoré dovtedy užívala žalovaná v celosti. Rozšírený žalobný nárok si vyčíslila žalobkyňa,
vychádzajúc z obvyklého nájomného minimálne vo výške 800,- eur mesačne za nájom podobnej

nehnuteľnosti v danej lokalite (centrum mesta C.), v danom prípade za 3-podlažný rodinný dom s 5-
mi obytnými miestnosťami v celkovej výmere 283,61 m2 a pozemkov o výmere 372 m2, z ktorého
dôvodu sa domáhala žalobkyňa od žalovanej zaplatenia náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností
za obdobie od 31.10.2020 do 28.4.2021 vo výške zodpovedajúcej veľkosti spoluvlastníckeho podielu
žalobkyne 1/2 z celku, t. j. v sume 400,- eur mesačne. K výške náhrady navrhla žalobkyňa vykonať

znalecké dokazovanie znalcom z príslušného odvetvia. V zmene žaloby žalobkyňa ďalej uviedla, že
žalobkyňa nemala objektívnu možnosť vstupovať do predmetných nehnuteľností, nakoľko žalovaná
mala celé nehnuteľnosti uzamknuté, kľúčmi disponovala iba ona, a preto dlhodobo a opakovane žiadala
žalobkyňa žalovanú (najmä prostredníctvom svojho právneho zástupcu, keďže žalovaná odmietala
s ňou komunikovať), o vydanie kľúčov, a tým o sprístupnenie nehnuteľností. Kľúče jej odovzdala
žalovaná prostredníctvom svojho právneho zástupcu až dňa 28.4.2021, a umožnila tak žalobkyni

vstupovať do predmetných nehnuteľností a ich aj užívať. Žalovaná sa svojvoľne rozhodla užívať
pritom jednotku na poschodí rodinného domu, a určila žalobkyni na užívanie iba bytovú jednotku na
prízemí (v menšej výmere, než je výmera bytu na poschodí), čo napokon žalobkyňa akceptovala.
Žalovaná však pred odovzdaním kľúčom vypratala celé prízemie domu, demontovala kuchynskú linku,
úmyselne úplne poškodila a zneškodnila kúrenie tým, že poodrezávala rozvodné rúrky k radiátorom

vo všetkých miestnostiach, v dôsledku čoho došlo k zavlhnutiu stien a k popraskaniu omietky, tiež si
žalovaná privlastnila plynovú prípojku. Žalovaná dokonca vymontovala žiarovky vo všetkých lampách a
v interiérových dverách demontovala zámky. Uvedené konanie žalovanej nemožno vnímať inak než ako
schválnosť a zlomyseľné konanie v hrubom rozpore s dobrými mravmi. V tomto konaní sa nedomáhala
žalobkyňa žiadnych nárokov na náhradu takto spôsobenej škody, ale predmetné zlomyseľné konanie

dala žalobkyňa do pozornosti súdu v kontexte častej obrany žalovanej prezentujúcej sa ako stará, chorá
a bezbranná žena. Nakoľko žalovaná vydala žalobkyni kľúče od predmetných nehnuteľností až dňa
28.4.2021, do uvedenej doby užívala nehnuteľnosti v celosti, nad rámec jej spoluvlastníckeho podielu,
a preto je povinná vydať žalobkyni odplatu za užívanie nehnuteľností nad rámec jej spoluvlastníckeho
podielu, t. j. za užívaniežalobkyni patriacej jednej polovice nehnuteľností. V tejto súvislosti podotkla

žalobkyňa, že je právne irelevantné, či žalovaná užívala všetky miestnosti v dome alebo len niektoré
z nich, pretože relevantný je iba fakt, že žalovaná mala výlučnú možnosť celok nehnuteľností užívať
tým, že dom mala celý uzamknutý, a ona jediná mala kľúče od nehnuteľnosti, ktoré žalobkyni odmietala
vydať až do 28.4.2021, a teda žalobkyňa nemohla objektívne do predmetných nehnuteľností vstupovať,
a tieto v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu užívať.

7. Zmena žaloby zo dňa 30.10.2023 bola doručená žalovanej strane dňa 18.11.2023, ktorú zmenu
pripustil súd uznesením na pojednávaní dňa 6.12.2023 za prítomnosti oboch strán sporu, z ktorého
dôvodu nebolo uznesenie vyhotovované v písomnej podobe.

8. Súd nariadil na prejednanie veci viacero pojednávaní, vykonal dokazovanie listinami, a to výpisom
z LV č. XXXX pre kat. úz. C., nákresmi prízemia a podkrovia predmetného domu, ZP č. 276/2019 Ing.
Csenkyho, internetovými inzerátmi troch realitných kancelárií, emailovou komunikáciou medzi právnymi
zástupcami strán sporu, výzvami zo dňa 16.12.2019 a zo dňa 10.5.2021, výsluchmi a inými vyjadreniami
strán sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu, a zistil tento skutkový stav:

9. Strany sporu sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz.
C.Z. ako parcely reg. C KN s parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2, parcela
reg. C KN s parc. č. XXXX - záhrada o výmere 173 m2, a ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX
na X. ulici č. X v C., postavený na pozemku parcely reg. C KN s parc. č. XXXX, každá v podiele 1/2 z

celku. Žalobkyňa sa stala podielovou spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností dedením na základe
osvedčenia o dedičstve, právoplatného dňa 21.4.2015, zapísaného do KN v roku 2015, avšak s účinkami
ku dňu smrti poručiteľa, keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). Žalovaná sa stala
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností za základe kúpnej zmluvy z roku 1974 (zápis do KN v roku
1975) a rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 12C/619/75 (zápis do KN v roku 1998).

10. Na prízemí predmetného rodinného domu sa nachádzajú 2 izby, kuchyňa, kúpeľňa, toaleta, sklad,
hala a garáž. V podkroví predmetného rodinného domu sa nachádzajú 3 izby, kuchyňa, kúpeľňa,
toaleta, hala, zimná záhrada s prestrešením a terasa. Znalec Ing. Dezider Csenky v ZP č. 276/2019zo dňa 27.11.2019 určil všeobecnú hodnotu predmetného domu s príslušenstvom s pozemkami sumou
149.441,- eur, pričom na fotografiách z predmetného domu je, okrem iného, vidieť zaparkované auto v
garáži (prízemie domu), obe toalety a umývadlá v oboch v kúpeľniach vykazujú ich užívanie (uteráky,

hygienické potreby) aj obe kuchyne (kuchynský riad a náčinie). Vodný kameň v kúpeľni na prízemí je
následkompôsobeniavodynapovrchyvkúpeľni,ajeteda prejavomjejužínania,anieoopaku,akosato
snažila prezentovať žalovaná. Tieto skutočnosti vyplývajú predovšetkým z nákresov pôdorysu prízemia,
pôdorysu podkrovia predmetného domu a zo znaleckého posudku.

11. Z inzerátov troch realitných kancelárií, pripojených k žalobe, súd zistil, že (zrejme ku dňu podania
žaloby - pozn. súdu) jedna realitná kancelária ponúkala na prenájom 3-izbový rodinný dom so
zastavanou plochou 100 m2 a s pozemkom o výmere 216 m2, nachádzajúci sa v C. v blízkosti Auparku
(centrum mesta C. - pozn. súdu) s výškou nájomného v sume 900,- eur mesačne. Ďalšia realitná
kancelária ponúkala na prenájom 4-izbový átriový rodinný dom s garážou v C.B. na H. ulici (širšie
centrum mesta C. - pozn. súdu) s úžitkovou plochou domu 170 m2 spolu s pozemkom vo výmere 681

m2 s výškou nájomného v sume 750,- eur mesačne. Iná realitná kancelária ponúkala na prenájom
dvojgeneračný 2-podlažný rodinný dom s garážou, s 2 kúpeľňami a s 2 kuchyňami v C. na S. ulici v C.
(nenachádza sa v centre mesta Piešťany) s úžitkovou plochou 120 m2 spolu s pozemkom o výmere 351
m2 a s výškou nájomného v sume 800,- eur mesačne.

12. Právny zástupca žalobkyne dňa 16.12.2019 písomne vyzval žalovanú na vypratanie a odovzdanie
bytu v spoločnom dome vrátane kľúčov, čím zareagoval na vyjadrenia žalovanej v inom konaní vedenom
Okresným súdom Piešťany pod spisovou značkou 15C/48/2016, kde uviedla žalovaná, že je ochotná
sprístupniťdomnaužívaniežalobkyni.Zároveňpripojilnávrhdohodyoužívaníspoločnýchnehnuteľností
ktorýmžalobkyňaprejavilazáujemoužívanie3-izbovéhobytuvpodkrovístým,žežalovanábyvyužívala

2-izbový byt na prízemí vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa má maloleté dieťa a žalovaná je sama,
ktorej by užívanie bytu na prízemí bez schodiska malo vyhovovať viac aj zo zdravotného hľadiska. Vo
výzve zároveň navrhol právny zástupca žalobkyne mimosúdne riešenie sporu a pripojil aj návrh dohody
o hospodárení so spoločnou vecou. Túto výzvu odoslal právny zástupca žalobkyne na poštovú prepravu
dňa 16.12.2019 tak, ako to vyplýva z potvrdenky Slovenskej pošty, a.s.

13. Advokát JUDr. Mareka Lehuta, ktorý bol pôvodným právnym zástupcom žalovanej v tomto spore,
emailom zo dňa 2.3.2020, okrem iného, oznámil právnemu zástupcovi žalobkyne, že žalovaná opätovne
deklaruje ochotu sprístupniť žalobkyni spodnú bytovú jednotku, a umožniť jej užívanie (č. l. 128 a 193
súdneho spisu). Súd poznamenáva, že z tohto emailu možno vyvodiť záver, že v čase odoslania tohto

emailu žalobkyňa nielenže nemala reálne sprístupnené všetky spoločné nehnuteľnosti, ale dokonca ani
jednu bytovú jednotku spoločného domu.

14. Pôvodný právny zástupca žalovanej emailom zo dňa 8.12.2020 oznámil právnemu zástupcovi
žalobkyne, okrem iného, že žalovaná nechá vyhotoviť duplikát kľúčov od predmetných spoločných

nehnuteľností, ktorú budú následne pripravené pre žalobkyňu v advokátskej kancelárii právneho
zástupcu žalovanej pre zlý zdravotný stav žalovanej a nepriaznivú pandemickú situáciu v súvislosti s
Covidom 19 (č. l. 131 súdneho spisu). Z tohto emailu dospel súd k zisteniu, žalobkyňa nedisponovala
kľúčmi od spoločných nehnuteľností v čase odosielania tohto emailu, pretože by neexistoval dôvod na
vyhotovovanie ich duplikátov žalovanou.

15. Právny zástupca žalobkyne zareagoval emailom zo dňa 14.12.2020, a požiadal vtedajšieho
právneho zástupcu žalovanej, aby mu dal vedieť, kedy bude mať predmetné kľúče k dispozícii, že sa
pre nezastaví on osobne alebo žalobkyňa (č. l. 133 súdneho spisu).

16. Pôvodný právny zástupca žalovanej emailom zo dňa 22.12.2020 informoval právneho zástupcu
protistrany, že kľúče od spoločných nehnuteľností má k dispozícii vo svojej advokátskej kancelárii,
a požiadal protistranu, aby mu dala vedieť, kedy by si ich chcela protistrana prísť prevziať (č.
l. 133 súdneho spisu). Právny zástupca žalobkyne mailom zo dňa 26.4.2021 (pondelok) požiadal
vtedajšieho právneho zástupcu žalovanej na oznámenie termínu, v ktorom by sa mohla žalobkyňa

osobne zastaviť v jeho kancelárii, keďže v danom čase už bolo možné cestovať (v súvislosti so
zmiernenímprotipandemickýchopatrení-pozn.súdu;č.l.132súdnehospisu)),načozareagovalprávny
zástupca protistrany v ten istý deň emailom, v ktorom uviedol 3 dni v týždni (streda, štvrtok a piatok), v
ktoré sa bude zdržiavať vo svojej kancelárii, pričom uviedol aj časové rozmedzie (č. l. 133). Následne vtenistýdeňzareagovalprávnyzástupcažalobkyne,žežalobkyňasazastavípokľúčevstredu(28.4.2021
- pozn. súdu).

17. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa si osobne prevzala v stredu 28.4.2021 kľúče od
brány, vchodu a garáže spoločných nehnuteľností, k čomu súd dodáva, že išlo o prvý možný deň na
prevzatie kľúčov podľa presných inštrukcií vtedajšieho právneho zástupcu protistrany. Deň reálneho
odovzdania kľúčov vyplýva aj z emailu právneho zástupcu žalobcu zo dňa 6.5.2021, odoslaného
právnemu zástupcovi protistrany (č. l. 193 súdneho spisu).

18. Právny zástupca žalobkyne dňa 10.5.2021 písomne vyzval žalovanú na bezodkladné odovzdanie
kľúčov od suterénu a kotolne, keďže kľúče, ktoré si prevzala žalobkyňa dňa 28.4.2021, boli len kľúčmi od
bránky, vchodu a garáže spoločnej nehnuteľnosti. Žalovanú súčasne vyzval na bezodkladné uvedenie
predmetných nehnuteľnosti do pôvodného stavu, najmä na obnovu vykurovania sfunkčnením a opravou
ústredného kúrenia a radiátorov, vrátenie kuchynskej linky do kuchyne a všetkých chýbajúcich súčastí

stavby, ktoré sa v nedávnej minulosti preukázateľne v stavbe nachádzali, k čomu ju vyzval z dôvodu,
že žalobkyňa zistila, že na prízemí rodinného domu, ktorý napokon sprístupnila žalovaná žalobkyni,
boli hrubým spôsobom poškodené súčasti a zariadenia domu, že žalovaná vypratala všetok nábytok z
prízemia domu (s čím by sa žalobkyňa dokázala zmieriť), avšak žalovaná navyše odstránila z kuchyne
aj kuchynskú linku, ktorá bola súčasťou stavby, ďalej úmyselne poškodila kúrenie tým, že poodrezávala

rozvodné rúrky k radiátorom vo všetkých miestnostiach, čím kúrenie úplne znefunkčnila, a v dôsledku
absencie vykurovania javí interiér znaky poškodenia (vlhkosť, popraskaná omietka), že toto konanie
žalovanej bolo zjavne úmyselné, v rozpore s dobrými mravmi, s cieľom spôsobiť žalobkyni škodu, o
ktorom úmysle svedčí aj fakt, že žalovaná dokonca aj vymontovala všetky žiarovky vo všetkých lampách,
čo nemožno vnímať inak, než ako len schválnosť. Právny zástupca žalobkyne upozornil žalovanú, že ak

tátoneodstránivzniknutúškoduuvedenímdopôvodnéhostavubezzbytočnéhoodkladu,bolažalobkyňa
rozhodnutá domáhať sa náhrady škody od žalovanej súdnou cestou.

19.Emailomzodňa24.5.2021reagovalvtedajšíprávnyzástupcažalovanejnavýzvuprávnehozástupcu
žalobkyne zo dňa 10.5.2021 aj na jeho emailovú žiadosť, a uviedol, že vo vzťahu ku kľúčom od

pivničných priestorov bude potrebné dohodnúť sa so žalovanou. V kotolni sa nachádzali zariadenia vo
výlučnom vlastníctve žalobkyne, a to plynový kotol, čerpadlo na vodu a zariadenie pre solárne panely.
Nábytok na prízemí predmetného rodinného domu bol vo výlučnom vlastníctve žalovanej, ktorá ho
nadobudla pred rokom 1990, a keďže žalujúca strana v súdnom spore tvrdila, že žalovaná užíva aj
spodné poschodie predmetnej nehnuteľnosti, rozhodla sa ho vypratať, aby umožnila žalobkyni prízemie

domu užívať, a vyhla sa tak akýmkoľvek pochybnostiam, že spodné podlažie rodinného domu užíva
žalovaná. Kuchynskú linku kúpila žalovaná v roku 1978 na pôžičku, a keďže ide o veľmi starú linku,
jej hodnota je nulová. Žalovaná sa vyjadrila, že kúrenie poškodené nie je, že je potrebné riešiť ho na
základe samostatných meračov, podobne aj vodu a elektrinu. Žalovaná sa vyjadrila, že nie je si vedomá
žiadnej vlhkosti ani popraskanej omietky, ktoré by mali byť spôsobené tým, že na prízemí nie je kúrenie.

Vlhkosť vzduchu v rohu jednej izby sa objavila vtedy, keď ňou viedli rúrky z plynového kúrenia, a teda
miestnosť bola tým temperovaná. Dodal, že žalovaná sa vyjadrila, že tam vlhkosť nie je, že jej konanie
nebolo úmyselné v rozpore s dobrými mravmi. Ohradil sa aj jej vtedajší právny zástupca, že by žalovanú
akýmkoľvek spôsobom navádzal na konanie v rozpore s dobrými mravmi. Výzvu žalujúcej strany na
uvedenie nehnuteľnosti do pôvodného stavu považoval preto vtedajší právny zástupca žalovanej za

bezpredmetnú. K tomuto emailu súd poznamenáva, že žalovaná ním v končenom dôsledku potvrdila,
že ku dňu odoslania uvedeného emailu minimálne v jednej miestnosti už neboli rúrky z plynového
kúrenia, v ktorej miestnosti mala byť, podľa tvrdenia žalovanej, vlhkosť v rohu iba vtedy, keď ňou viedli
rúrky z plynového kúrenia. Žalovaná nepoprela ani odstránenie rúrok z plynového kúrenia. Potvrdila
odstránenie nábytku aj kuchynskej linky z prízemia spoločného rodinného domu. Ďalej je z toho emailu

nepochybné, že ešte aj v deň jeho odoslania nemala žalobkyňa prístup ani do pivničných priestorov,
ani do kotolne spoločného domu.

20. Žalobkyňa počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 6.12.2023 aj v ďalších svojich vyjadreniach na
pojednávaniach v tomto spore, predniesla súdu, že jej otec získal polovicu predmetných nehnuteľností

na základe darovacej zmluvy ako kompenzáciu za jeho investície do tohto domu. Žalobkyni nebolo
vôbec umožnené dom užívať, pretože žalovaná si vyčlenila poschodie, prechádzala pritom prízemím
domu. Spočiatku žalovaná aj tvrdila, že sa chcela odtiaľ odsťahovať, že dom sa predá, a keď mala
podpísať dohodu, zrazu nesúhlasila, čo viedlo žalobkyňu k rozhodnutiu podať žalobu na súd na zrušeniea vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Kľúče od pivnice nemá žalobkyňa doposiaľ. Žalovaná
zakaždým niečo deklarovala, ale keď už mala niečo podpísať, tak to nepodpísala. Žalovaná nedodržuje
dohody,stálezasahujeajdopozemku.Boltamtrávnik,aonahorozrývalanapriektomu,žehožalobkyňa

udržiavala. Potom, čo si žalobkyňa prevzala kľúče od spoločného domu od vtedajšieho právneho
zástupcu žalovanej dňa 28.4.2021, žalobkyňa zistila, že na prízemí domu boli poodrezávame všetky
rúrky na radiátoroch, bol to holý byt, bola tam tma, z interiérových dverí boli povyberané zámky. Kľúče
si bola vyzdvihnúť žalobkyňa u vtedajšieho právneho zástupcu žalovanej až niekedy v apríli, pretože
dovtedy bolo zakázané cestovať z okresu do okresu z dôvodu protipandemických opatrení súvislosti s

Covidom 19. Tvrdenia žalovanej, že žalobkyňa nemala záujem o plynové kúrenie, je nepravdivé, pretože
neskôr podpisovala žalovaná žalobkyni žiadosť na vybavenie novej prípojky. Žalovaná si nechala celá
kúrenie aj ohrev vody solárnymi panelmi, na čom trvala, preto aj elektrickú prípojku si musela vybavovať
žalobkyňa novú, a namontovanie meračov na spoločné obvody nebolo z tohto dôvodu už ani možné.
Nie je ani pravdou, že by žalobkyňa nekomunikovala so žalovanou, pretože za ňou chodievala, volávala
jej, majú rozsiahlu emailovú komunikáciu, stretli sa 3x, ale zbytočne.

21. Žalujúca strana na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 6.12.2023, 15.1.2024 a 14.3.2024,
okrem iného, predniesla súdu, že žalobkyňa neužívala predmetné nehnuteľnosti odvtedy, čo sa stala
ich podielovou spoluvlastníčkou dedením po svojom zomrelom otcovi, a to až do odovzdania kľúčov
od bránky, domu a garáže dňa 28.4.2021. Po celú uvedenú dobu spoločné nehnuteľnosti užívala

výlučne žalovaná, ktorá žalobkyňu z užívania nehnuteľnosti dlhá obdobie vylučovala tým, že jej
neumožnila prístup do nehnuteľností, a bývanie z nich, pretože kľúče od predmetných nehnuteľností
mala iba žalovaná, ktorá ich odmietla žalobkyni odovzdať, pričom až dňa 28.4.2021 odovzdal
vtedajší právny zástupca žalovanej kľúče od predmetných nehnuteľností žalobkyni, tzn. až od momentu
odovzdania kľúčov žalobkyni môže žalobkyňa realizovať svoje právo spoluvlastníčky, a to právo

užívať nehnuteľnosti. Keďže žalovaná nemala na výlučné užívanie spoločnej nehnuteľnosti žiadny
právny dôvod, t. j. ani zmluvu, ani súhlas žalobkyne, pričom žalovaná predmetné nehnuteľnosti
užívala nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu, uplatnila si žalobkyňa žalobou na základe
predložených inzerátov z realitných portálov voči žalovanej náhradu za užívanie nehnuteľností nad
rozsah spoluvlastníckeho podielu žalovanej v sume 375,- eur mesačne za obdobie uvedené v žalobe.

Zmenou žaloby si uplatnila žalobkyňa za obdobie od 31.10.2020 do 28.4.2021 náhradu vo výške
400,- eur mesačne z dôvodu vzrastu cien a nájomného. K odovzdaniu kľúčov predchádzajúci právny
zástupca žalovanej raz uviedol, že: „Teraz sa to nedá, pán kolega. Keď skončia obmedzenia, potom
sa dohodneme.“ Právny zástupca žalobkyne stále aktívne písal vtedajšiemu právnemu zástupcovi
žalovanej, či sa to už dá alebo nedá, pričom až v apríli, keď mu napísal právny zástupca žalobkyne,

kedy už môže vydať ten kľúč, odpísal vtedajší právny zástupca žalovanej, že sa to dá, že bude
v kancelárii v stredu štvrtok a v piatok, a že môže žalobkyňa prísť. Táto prišla pri prvej možnej
príležitosti, a kľúče si vyzdvihla. Nič nebránilo protistrane poslať kľúče poštou, čo však neurobila.
Vtedajší právny zástupca žalovanej teda iba argumentoval, že žalujúca strana si môže prísť k nemu
zobrať si kľúče, no akýkoľvek ďalší krok už nespravil. Žalovaná vo svojej výpovedi opakovane klamala,

keď popierala, že by sa žalobkyňa domáhala vstupu do nehnuteľností, kľúčov od nehnuteľností a
užívania nehnuteľností. Od roku 2019 prebiehala predžalobná, mimosúdna komunikácia, kedy právny
zástupca žalobkyne osobne vyzýval žalovanú na sprístupnenie nehnuteľností a na odovzdanie kľúčov
od nehnuteľností. Žalovaná umožnila užívať žalobkyni spoločné nehnuteľnosti až v apríli 2021, aj
to nie v celom rozsahu, keďže jej nesprístupnila pivničné priestory. Žalovaná bránila žalobkyni po

dobu niekoľkých rokov užívať spoločné nehnuteľnosti. Z fotografií v znaleckom posudku je zrejmé,
že v celom rodinnom dome, v každej jednej miestnosti tohto rodinného domu mala žalovaná zložené
osobné veci v rozsahu zubná kefka, pasta, uterák, čo sú jednoznačné dôkazy o tom, že kúpeľňa
na prízemí sa používala. V miestnostiach na prízemí je odfotené aj oblečenie, veci osobnej potreby
a zariadenie, ktoré svedčia o tom, že nehnuteľnosť bola užívaná v celom rozsahu, vrátane garáže

na prízemí, v ktorej sa nachádzalo auto v čase vyhotovovania znaleckého posudku. Potom, čo
žalovaná odovzdala kľúče od predmetných nehnuteľností svojmu právnemu zástupcovi, prízemie
spoločnej nehnuteľnosti doslova vybielila. Nezostalo tam žiadne zariadenie, vytrhala veci, ktoré boli
primontované, pevne spojené s nehnuteľnosťou, vrátane kuchynskej linky. Vytrhala rúrky, potrubné
rozvodykúrenia,kúrenieznefunkčnila,ešteajžiarovkyzlámpvymontovala,atakétosprávaniežalovanej

nemožno považovať za iné, než len ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, absolútne hrubú
zlomyseľnosť. Vykonaným dokazovaním bola preukázaná dôvodnosť podanej žaloby v celom rozsahu,
keď bolo nepochybne preukázané, že v rozhodujúcom období užívala spoločnú nehnuteľnosť výlučne
žalovaná, a to podzemné podlažie, prvé nadzemné podlažie aj druhé nadzemné podlažie, a že výlučnežalovaná disponovala kľúčmi od predmetnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa sa nemohla dostať do spoločnej
nehnuteľnosti z dôvodu nespolupráce alebo nekonania žalovanej, ktorá jej jednak neumožnila vstup
do nehnuteľnosti, aktívne a pasívne je v tom bránila, pričom k odovzdaniu kľúčov došlo až 28.4.2021,

kedy bolo objektívne žalobkyni umožnené užívať časť spoločnej nehnuteľnosti, a stále nie celok, keďže
žalobkyninebolistáleodovzdanékľúčeodpivniceaodkotolne.Žalobkyňasaaktívnedomáhalaužívania
spoločných nehnuteľností, nakoľko ústne, emailmi aj listami kontaktovala žalovanú a jej právneho
zástupcu. Žalobu považovala žalujúca strana za dôvodnú v celom rozsahu, preto navrhla zaviazať
protistranu k povinnosti zaplatiť žalobkyni požadovanú sumu a priznať žalobkyni nárok na náhradu trov

konania v plnom rozsahu.

22. Žalovaná počas svojho výsluchu na pojednávaní dňa 15.1.2024, okrem iného, predniesla súdu, že
nebolproblémdohodnúťsanaužívaníspoločnejnehnuteľnostihneďposmrtiotcažalobkyne,načovšak
nevidela žalovaná dôvod, tvrdiac, že žalobkyňa mala kľúče od spoločných nehnuteľností. K odovzdaniu
kľúčov došlo až v apríli 2021 zrejme preto, že žalobkyňa nemala o spoločné nehnuteľnosti záujem, že

čakala na nejaké peniaze od žalovanej pričom žalobkyňa s ňou vôbec nekomunikovala. K odstráneniu
rozvodov kúrenia, plynových radiátorov a kotla uviedla žalovaná, že ich oddelila v momente, čo sa
rozhodla žalobkyňa vykurovať dom na elektrinu. Žalovaná požiadala majstrov, aby urobili také úpravy s
plynovým kúrením, aby z kotla sa vykurovali len jej priestory na poschodí, keďže dovtedy temperovala
plynom aj prízemie. Žalovaná ďalej uviedla, že všetky zámky z interiérových dverí zobral otec žalobkyne,

ktoré mal odložené v jednej škatuli, a že žalovanej zostali len dva zámky. Kuchynskú linku na prízemí
domuodstránilažalovanázdôvodu,žetobolastará,40-ročnákuchynskálinkavjejvýlučkomvlastníctve,
pričom kuchynskú linku nepovažovala žalovaná za súčasť domu, nakoľko predtým bola úplne v iných
priestoroch. Žalovaná uviedla, že má svedkov, ktorí by dosvedčili, že žalobkyňa nechcela plynové
kúrenie, lebo to bolo drahé, že si tam dá elektrinu, tak preto vyčistila žalovaná predmetné priestory od

plynových spojov, a dala si oddeliť plyn na poschodie. Nábytok, ktorý mal 20 až 40 rokov, ktorý užíval
ešte otec žalobkyne, žalovaná rozobrala, v dôsledku čoho prízemie zostalo prázdne. Keď žalobkyňa
nechodievala do spoločných nehnuteľností, žalovaná temperovala aj jej priestory, keďže tam začalo
plesnivieť. Žalovaná kosila trávu, starala sa o odpratávanie snehu, a všetky náklady spojené s údržbou
nehnuteľností znášala bez toho, aby sa jej niekto za to poďakoval.

23. Žalovaná strana na pojednávaniach uskutočnených v dňoch 6.12.2023, 15.1.2024 a 14.3.2024,
okrem iného, predniesla súdu, že v darovacej zmluve zo dňa 23.1.2007, zavkladovanej dňa 20.2.2007,
nie je uvedené žiadne vzájomné započítanie alebo nejaká podmienka, že niekto do domu niečo
investoval. Žalobkyni ako druhej spoluvlastníčke nič nebránilo, aby sa tiež podieľala na svojom užívacom

oprávnení v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, a to užívaním zostávajúcej časti spoločnej veci.
Skutočnosť, že žalobkyňa nemala záujem o užívanie od roku 2014, je nespochybniteľná. Žalovaná
strana poprela zmenu žaloby, ktorou rozšírila žalobkyňa svoj žalobný nárok na poskytnutie primeranej
náhrady aj za obdobie od 31.10.2020 do 28.4.2021 napriek tomu, že vtedajší právny zástupca žalovanej
emailom zo dňa 22.12.2020, okrem iného, oznámil protistrane, že má k dispozícii vo svojej kancelárii

kľúče, a že aby protistrana mu dala vedieť, kedy by si ich chcela prevziať. Počas protipandemických
opatrení nemali advokáti zakázané cestovať z okresu do okresu, a teda k odovzdaniu kľúčov mohlo dôjsť
kedykoľvek počas uvedeného obdobia zo strany právneho zástupcu. Žalobkyňa mala pritom kľúče po
svojomotcoviodpredmetnýchnehnuteľností,apriestorynaprízemísimohlabezproblémovprispôsobiť,
a užívať ich. Žalobkyňa mala možnosť užívať prvé nadzemné podlažie alebo prízemie v rodinnom dome

na X. X v C. od smrti svojho otca, tzn. od 18.11.2014. Skutočnosť, že ho žalobkyňa nevyužívala, je nejaká
anomália. Žalovaná nevyužívala prízemie alebo prvé nadzemné podlažie spoločných nehnuteľností,
ani do neho nezasahovala, preto navrhla žalovaná strana súdu žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

24. Súd vec právne posúdil nasledovne:

25. Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, v znení neskorších predpisov (ďalej
ako len „OZ“ alebo „Občiansky zákonník“), vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

26. Podľa § 124 OZ, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna
ochrana.27. Podľa § 126 ods. 1 OZ, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva
neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

28. Podľa § 136 OZ, (1) vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. (2) Spoluvlastníctvo je
podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

29. Podľa § 137 ods. 1 OZ, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a
povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

30. Ustanovenie § 137 ods. 1 OZ upravuje vnútorné vzťahy spoluvlastníkov vymedzujúc rozsah, v akom
sa podieľajú na výkone vlastníckych oprávnení k spoločnej veci. Nedotýka sa tretích osôb, ktoré nie
sú spoluvlastníkmi, a teda nie sú ani nositeľmi práv a povinností vyplývajúcich zo spoluvlastníckeho
vzťahu. Právne vzťahy spoluvlastníkov voči tretím osobám sa riadia ustanovením § 139 ods. 1 OZ, v
zmysle ktorého z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní spoluvlastníci

spoločne a nerozdielne.

31. Podľa § 139 ods. 1 a 2 OZ, (1) z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a
povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne. (2) O hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú
spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo

dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

32. Vlastnícke právo je najvýznamnejším vecným právom, pričom vlastníctvom alebo vlastníckym
právom treba rozumieť právo ovládať vec, najmä ju držať, užívať, požívať a nakladať s ňou vlastnou
mocou,ktorániejezávisláodžiadnejinejmocikohokoľvekktejistejveci.Vlastníckeprávomáukaždého

vlastníka rovnaký zákonný obsah, a požíva rovnakú ochranu. Oprávnenie vec držať (ius possidendi)
je východiskom pre uplatnenie aj ďalších zložiek obsahu vlastníckeho práva. Oprávnenie vec užívať
predstavuje individuálnu alebo výrobnú (podnikateľskú) spotrebu predmetu vlastníctva. Vlastník má
právo vec užívať, ale aj neužívať. V druhom prípade môže vec neužívať bez jej ďalšieho využitia alebo
jej užívanie prenechať inému. Oprávnenie s vecou nakladať (ius disponendi) je veľmi široké. Predstavuje

základ pre realizáciu hospodárskych hodnôt iným spôsobom než užívaním a spotrebou. Oprávnenie s
vecou nakladať sa napĺňa právnymi úkonmi, najmä zmluvami alebo jednostrannými právnymi úkonmi
(napr. závetom), prípadne aj opustením veci. Vlastníkom sa poskytuje rovnaká právna ochrana. Platí to
tak pre hmotnoprávne vzťahy, ako aj pre použitie prostriedkov ochrany v rámci civilného procesu.

33. Podielové spoluvlastníctvo predstavuje vlastnícky vzťah rôznych osôb (fyzických, právnických,
vrátane štátu) k určitej nezameniteľnej a nerozdelenej konkrétnej hmotnej veci, vyjadrený určenou
výškou podielov (zlomkom alebo percentom), ktorý je hlavným kritériom miery účasti spoluvlastníka na
právach a povinnostiach zo spoluvlastníckeho vzťahu. Spoluvlastnícky podiel však nemožno chápať
tak, že vyjadruje mieru, v akej je spoluvlastník výlučným vlastníkom reálnej časti veci. U podielových

spoluvlastníkov ide o tzv. ideálny podiel na spoločnej hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. To však
nevylučuje, aby sa spoluvlastníci navzájom dohodli o reálnom podiele na užívaní spoločnej veci.

34. Obsah spoluvlastníckeho práva možno vymedziť rovnako ako obsah vlastníckeho práva. Tvorí ho
jednak oprávnenie vec držať (ius possidenti), užívať ju (ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi)

a disponovať vecou (ius disponendi), ale aj určité obmedzenia či povinnosti (záväzky), ktoré sú takisto
súčasťou obsahu vlastníckeho práva.

35. Slovenský právny poriadok nepozná tzv. reálne (delené) spoluvlastníctvo, teda také, pri ktorom by
z titulu spoluvlastníctva patrilo jednotlivým spoluvlastníkom právo výlučne disponovať určitou, reálne

oddelenou časťou veci. Na to, aby podieloví spoluvlastníci mohli nakladať s jej reálnou časťou, sa
vyžaduje, aby spoluvlastníctvo k veci bolo zrušené niektorým zo spôsobov uvedených v ustanovení §
141a§142OZ.Dovtedytotižniejeznáme,komuzospoluvlastníkovpatríktorákonkrétnačasťspoločnej
veci.

36. Mierou účasti každého spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci (tzv. obsahová
stránka vnútorného vzťahu spoluvlastníkov) je spoluvlastnícky podiel určený zlomkom alebo percentom.
Vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo
spoluvlastníctvakspoločnejveci,aječíselnýmvyjadrenímprávnehopostaveniakaždéhospoluvlastníkavo vzťahu k ostatným spoluvlastníkom. Možno teda povedať, že vyjadruje, do akej miery je spoluvlastník
zúčastnený na hospodárení so spoločnou vecou, v akom pomere sa podieľa na úžitkoch veci a nesie
bremená s vecou spojené, aký diel na neho pripadne z veci samej alebo z výťažku jej predaja pri zrušení

spoluvlastníctva a pod. Z tohto dôvodu je vyjadrenie výšky spoluvlastníckych podielov nevyhnutnou
súčasťou každého spoluvlastníckeho vzťahu.

37. Užívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu je jedným zo základných oprávnení
spoluvlastníka, čo možno vyvodiť z § 123 a § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žiadne rozhodnutie k

nemu nie je zásadne potrebné, ale naopak rozhodnutím môže byť (za náhradu) obmedzené. Pokiaľ ide
o právo na požívanie plodov a úžitkov spoločnej veci, to prislúcha spoluvlastníkovi iba v rozsahu jeho
podielu na spoločnej veci. To sa týka aj vynaložených nákladov na spoločnú plodonosnú vec.

38. Ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému
spoluvlastníkovizato,ženeužívaspoločnúvecvrozsahusvojhospoluvlastníckehopodielu,ideoprávny

vzťah z podielového spoluvlastníctva osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa
spoluvlastníci o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý
vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 OZ v spojení s § 123 OZ. Toto právo je nepochybne majetkovej
povahy, ktoré sa premlčuje v trojročnej všeobecnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ. Uvedený nárok
nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia (rozhodnutie NS SR sp. zn.

4Cdo/298/2008).

39. Spoluvlastník, ktorý spoločnú nehnuteľnosť užíva nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu,
nemusí ostatným spoluvlastníkom poskytovať peňažnú náhradu (ekonomickú protihodnotu užívania)
len vtedy, ak preukáže existenciu zmluvy o bezodplatnom užívaní spoločnej nehnuteľnosti. Ak

nepreukáže,žejeoprávnenýspoločnúnehnuteľnosťužívaťnadrámecsvojhospoluvlastníckehopodielu
bezodplatne, vzniká mu bezdôvodné obohatenie, za ktoré musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť
peňažnú náhradu ako ekonomickú protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené. Ak by existovala medzi
spoluvlastníkmi platná zmluva o odplatnom užívaní ich spoločných nehnuteľností, žalobca by nemal
dôvod požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia, ale žaloval by na splnenie záväzku zo zmluvy

(rozhodnutie NS ČR sp. zn. 33Odo 778/2005).

40. Ak jeden zo spoluvlastníkov sám užíva predmet spoluvlastníctva v rozpore s dohodou a proti vôli
ostatných spoluvlastníkov, musí ostatným spoluvlastníkom poskytnúť náhradu. Náhrada sa v takom
prípade stanoví odo dňa, keď došlo k porušeniu dohody, ktorá predtým upravovala spoločné užívanie

nehnuteľnosti. Nedodržaním dohody o užívaní predmetu spoluvlastníctva sa nič nemení na existencii
spoluvlastníckeho vzťahu (V 18/1981).

41. Nárok spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu svojho spoluvlastníckeho
podielu vyplýva z ustanovenia § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom

je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich)
spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí
byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu.
Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu
podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je

pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj
dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka,
alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná,
žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká
ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky

podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na
svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod
pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný, a rovnako tak
nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou. Pri posudzovaní rozsahu užívania
spoločnej veci však nemusí byť rozhodujúca len veľkosť užívanej časti veci (výmera časti pozemku), ale

rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti veci, ak je táto hodnota, vzhľadom
na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/184/2010
zo dňa 27.10.2010).42. Ak sa podielový spoluvlastník domáha peňažnej náhrady voči druhému spoluvlastníkovi za to, že
neužíva spoločnú vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového
spoluvlastníctva, ktorý je v Občianskom zákonníku osobitne upravený. V prípade, ak sa spoluvlastníci

nedohodnú o spôsobe užívania spoločnej veci, prípadne o jej náhrade, ide o nárok, ktorý vyplýva z § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka. Ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie preto nemožno rozširovať na práva, ktoré sa opierajú
o osobitné zákonné ustanovenia (porov. uznesenie NS SR sp. zn. 4Cdo/277/2009 zo dňa 24.11.2009).

43. Z citovaných ustanovení § 123, § 136 ods. 1, § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka vyplýva,
že obsahom vlastníckeho (spoluvlastníckeho) práva je okrem iného aj oprávnenie vlastníka vec v
medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve aj viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky
podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci. To znamená, že vyjadruje
aj mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci. Každý zo spoluvlastníkov je v zmysle § 137
ods. 1 Občianskeho zákonníka oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu svojho spoluvlastníckeho

podielu. V prípade, ak spoluvlastníkom nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho
spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného
plnenia. S týmto právom potom korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie
spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Treba zdôrazniť, že aj keď medzi
podielovými spoluvlastníkmi nedôjde k dohode o užívaní spoločnej veci a jeden alebo viacerí z

nich ju užívajú, nemožno dospieť k záveru, že vec sa užíva bez právneho dôvodu; takýto záver
neprichádza do úvahy ani vtedy, ak sa spoluvlastníci na spôsobe užívania dohodli. Právnym dôvodom
užívania veci je aj v takomto prípade ich spoluvlastnícke právo. Spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru
účasti spoluvlastníka na právach a povinnostiach k spoločnej veci, nie je totiž podielom na veci
reálne vymedzeným, tak ako je to aj v tomto prípade, ale je len ideálnym podielom. V rámci neho

nemožno preto oddeliť, čo je výlučne podiel jedného spoluvlastníka a čo je výlučne podiel druhého
spoluvlastníka. Z uvedeného možno vyvodiť, že ak sa podielový spoluvlastník domáha náhrady vo
forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu
svojhospoluvlastníckehopodielu,ideoprávnyvzťahzpodielovéhospoluvlastníctvaosobitneupravenýv
Občianskomzákonníku.Vprípade,aksaspoluvlastníciospôsobeužívaniaspoločnejveci,prípadneojej

náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z § 137 ods. 1 v spojení s § 123 Občianskeho zákonníka.
Uvedený nárok nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia; ustanovenia o
bezdôvodnom obohatení majú len podpornú povahu, a preto ich použitie nemožno rozširovať na práva,
ktorésaopierajúoosobitnézákonnéustanovenia.Napokon,vprípadeprávapodielovéhospoluvlastníka
na náhradu za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu,

nie je splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani
vtedy, ak spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bez
právnehodôvodu,atedaomajetkovýprospechzískanýbezprávnehodôvodu,aniomajetkovýprospech
získaný plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol,
prípadne získaný z nedostatočných zdrojov (rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo/141/1999 z 30.5.2000).

44. Vychádzajúc z ustálenej rozhodovacej praxe súdov, spoluvlastník, ktorému zo spoločnej veci
plynú úžitky nad rámec stanovený výškou jeho spoluvlastníckeho podielu, je povinný ostatným
spoluvlastníkom poskytnúť za to primeranú náhradu podľa § 137 ods. 1 OZ ako ekonomickú
protihodnotu toho, čo nemôže byť vrátené, spravidla vo výške zodpovedajúcej obvyklému nájomnému

za užívanie porovnateľnej veci v danom mieste a čase, s prihliadnutím na veľkosť spoluvlastníckych
podielov ostatných spoluvlastníkov.

45. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody,
z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

46. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v
rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

47. Ustanovenie § 563 OZ treba vykladať tak, že ak veriteľ vo výzve určil dlžníkovi lehotu na plnenie, je

i takto stanovená lehota záväzná, a pred jej uplynutím sa dlžník nedostáva do omeškania.

48. Príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené
s jej uplatnením (§ 121 ods. 3 OZ).49. Podľa § 517 ods. 1 a 2 OZ, (1) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak
ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy

odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

50. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej
len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu).

51. Zákon nepredpisuje osobitnú formu, ani spôsob výzvy veriteľa na plnenie, avšak ide o právny úkon
veriteľa, ktorý musí spĺňať všeobecné náležitosti prejavu vôle podľa § 34 OZ a nasl OZ, musí byť z jeho

obsahu zrejmé, že veriteľ vyzýva dlžníka na plnenie, ktorého výška musí byť určitá alebo dostatočne
určiteľná.

52. Na účely ustanovenia § 563 OZ možno za výzvu veriteľa považovať aj žalobu, pričom dátum
doručenia žaloby žalovanému treba považovať za okamih doručenia výzvy veriteľa dlžníkovi na plnenie.

53. Nakoľko žalobkyňa ani netvrdila, že by pred podaním žaloby vyzvala žalovanú na zaplatenie
konkrétnej sumy náhrady za užívanie spoločných nehnuteľností žalovanou nad rozsah jej
spoluvlastníckeho podielu za obdobie od 5.4.2016 do 5.4.2019 v celkovej sume 13.500,- eur, a žaloba
bola žalovanej doručená dňa 24.4.2020 (č. l. 63 súdneho spisu), do omeškania s platením tejto náhrady

žalobkyni sa dostala žalovaná dňom bezprostredne nasledujúcom to tomto dni, t. j. dňa 25.4.2020.

54. Súd mal za to, že žalovaná sa dostala do omeškania s platením náhrady žalobkyni za užívanie
spoločnýchnehnuteľnostížalovanounadrozsahjejspoluvlastníckehopodieluzaobdobieod31.10.2020
od 28.4.2021 v zodpovedajúcej sume 2.360,- eur dňom bezprostredne nasledujúcim po doručení

rozšírenia žaloby žalovanej, ktoré jej bolo doručené dňa 18.11.2023 (č. l. 143 súdneho spisu), a teda do
omeškania s platením tejto náhrady žalobkyni sa dostala žalovaná dňom bezprostredne nasledujúcom
po tomto dni, t. j. dňa 19.11.2023.

55. Základná úroková sadzba ECB platná k 25.4.2020 bola 0,00 % a ku dňu 19.11.2023 bola 4,50

%, čomu zodpovedala výška úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva zvýšená o 5
percentuálnych bodov, v danom prípade úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy, s platením
ktorej sa dostala žalovaná do omeškania dňom 25.4.2020, a úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne
z dlžnej sumy, s platením ktorej sa dostala žalovaná do omeškania dňom 19.11.2023.

56. Podľa § 215 ods. 1 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

57. Vykonaným dokazovaním listinami, a to výpisom z LV č. XXXX pre kat. úz. C., nákresmi
prízemia a podkrovia predmetného domu, ZP č. 276/2019 Ing. Csenkyho, internetovými inzerátmi troch
realitných kancelárií, emailovou komunikáciou medzi právnymi zástupcami strán sporu, výzvami zo

dňa 16.12.2019 a zo dňa 10.5.2021, písomnými a ústnymi vyjadreniami strán sporu, výsluchmi strán
sporu, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu súd mal za preukázané, že žalobkyňa a žalovaná
sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. C., každá s
veľkosťou spoluvlastníckeho podielu 1/2 z celku, a to pozemkov evidovaných parcely reg. C KN s parc.
č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 199 m2, a parcela reg. C KN s parc. č. XXXX -

záhrada o výmere 173 m2, a ako rodinný dom so súpisným číslom XXXX (nachádzajúci sa na X. ulici
č. X v C.), postavený na pozemku parcely reg. C KN s parc. č. XXXX. Žalobkyňa sa stala podielovou
spoluvlastníčkou predmetných nehnuteľností dedením po svojom otcovi ku dňu jeho smrti, t. j. od
18.11.2014, keďže dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa (§ 460 OZ). Žalovaná je spoluvlastníčkou
predmetných nehnuteľností oveľa dlhšie, a medzi stranami bolo nesporné, že žalovaná užíva predmetné

nehnuteľnosti od roku 1960. Vlastnícke právo žalovanej bolo zapísané do KN zapísané v roku 1975
titulom kúpy a v roku 1998 na základe rozsudku Krajského súdu v Bratislave.58. Súd mal dostatočne za preukázané, že žalovaná svojím správaním znemožňovala žalobkyni užívať
spoločné nehnuteľnosti v rozsahu jej spoluvlastníckeho podielu od smrti otca žalobkyne, t. j. 18.11.2014,
až do reálneho odovzdania kľúčov od predmetných nehnuteľností (od bránky, vchodu do domu a od

garáže) vtedajším právnym zástupcom žalovanej.

59. Žalovaná nepreukázala svoje tvrdenia, že nebránila žalobkyni v užívaní spoločných nehnuteľností v
rozsahu jej spoluvlastníckeho práva, a toto jej tvrdenie bolo vyvrátené predovšetkým listinnými dôkazmi
nachádzajúcimi sa v súdnom spise, hlavne listom zo dňa 16.12.2019 (ods. 12 tohto odôvodnenia, č. l.

191 súdneho spisu), výzvou zo dňa 10.5.2021 (ods. 18 tohto odôvodnenia, č. l. 136 súdneho spisu),
emailovou komunikáciou právnych zástupcov strán sporu z obdobie mesiacov marec 2020 až do máj
2021 (ods. 13. až 17. a ods. 19. tohto odôvodnenia), z ktorých vyplynulo, že žalobkyňa sa opakovane
domáhala od žalovanej odovzdania kľúčov od spoločných nehnuteľností. Pokiaľ by žalobkyňa s týmito
kľúčmi reálne disponovala, ako to prezentovala žalovaná, právni zástupcovia strán sporu by nemali
dôvod na niekoľkoročnú komunikáciu ohľadom odovzdávania kľúčov od predmetných nehnuteľností.

Rovnako neobstojí argument žalovanej, že žalobkyňa mohla užívať prízemie spoločného domu, k čomu
súd dodáva, že bez umožnenia vstupu do domu (odovzdaním kľúčov) ho nemohla žalobkyňa užívať,
a to ani jeho časť. Súd zdôrazňuje, že spoluvlastník má právo užívať celú vec vo svojom ideálnom
podiele, a nie iba v tej časti, ktorú nechce užívať druhý spoluvlastník, v danom prípade žalovaná (viac v
odsekoch 33. a 35. tohto odôvodnenia), pokiaľ sa na hospodárení so spoločnou vecou spoluvlastníčky

výslovne nedohodli. V neprospech žalovanej svedčili aj fotografie v znaleckom posudku z roku 2019,
vyhotovenom za účelom určenia všeobecnej hodnoty predmetného domu s pozemkami, na ktorých je
vidieť v každej miestnosti osobné a hygienické potreby, teda nielen v miestnostiach na hornom podlaží,
vodný kameň v kúpeľni na prízemí v dôsledku pôsobenia vody na povrchy pri používaní kúpeľne, riad a
náčinie aj v kuchyni na prízemí, aj auto v garáži, ktorá je na prízemí domu.

60. Nakoľko žalobkyňa v období od 18.11.2014 až do 27.4.2021 neposkytla žalobkyne kľúče
od spoločných nehnuteľností, ani po opakovaných ústnych, emailových a listinných žiadostiach,
znemožňovala žalobkyni reálne užívať spoločné nehnuteľnosti v akomkoľvek rozsahu. Na účely tohto
sporu nebolo potrebné vykonanie rozsiahleho dokazovania, či žalovaná užívala celú nehnuteľnosť alebo

iba jedno podlažie, keďže žalobkyni znemožňovala užívanie ktorejkoľvek časti, a tvrdenia žalovanej
o opaku zostali len v rovine jej nepreukázaných tvrdení. Medzi stranami zostalo nesporné tvrdenie
žalobkyne, že ani po 28.4.2021, kedy si prevzala kľúče od vtedajšieho právneho zástupcu žalovanej,
nesprístupnila žalovaná žalobkyni spoločnú pivnicu ani kotolňu. Rovnako bolo medzi stranami nesporné,
že žalovaná v období pred reálnym odovzdaním kľúčov žalobkyni stihla na prízemí domu, o ktorom

tvrdila, že ho môže užívať žalobkyňa, odmontovať všetky rúrky od radiátorov, odstrániť plynové
radiátory, presmerovať plynovú prípojku iba na poschodie spoločného domu, odstrániť všetok nábytok,
odstrániť kuchynskú linku, vymontovať žiarovky vo všetkých lampách, ktoré správanie svedčilo iba
v neprospech žalovanej, a preukazovalo, že žalovaná bola schopná brániť alebo výrazne sťažovať
žalobkyni vstupovať do spoločných nehnuteľností alebo ich pokojne užívať. Tvrdenie, žalovanej, že

tým iba chcela odstrániť všetky veci z prízemia, ktoré boli staré a súčasne v jej výlučnom vlastníctve,
keďže nechcela vyvolávať pochybnosti, že užíva prízemie domu, v tomto smere neobstojí, pretože ak
o starý nábytok, hoci aj v jej výlučnom vlastníctve, nemala záujem, mohla ponechať na vôli žalobkyne,
ako s ním sama naloží, a už vôbec neobstojí tvrdenie žalovanej, že táto sa postarala o odstránenie
plynového kúrenia, rúrok od radiátorov, dokonca aj radiátorov, a o napojenie plynového kúrenia iba na

hornépodlažie,dôvodiac,žežalobkyňanechcelaplynovékúrenie,žetátomalachcieťelektrickékúrenie,
k čomu súd poznamenáva, že žalovaná, ako vysokoškolsky vzdelaná osoba, hoci aj vyššieho veku so
zdravotnými problémami, musela si byť veľmi dobre vedomá, že odstránením jednej formy kúrenia bez
bezprostredného zabezpečenia inej formy kúrenia spôsobí znehodnotenie spoločného domu minimálne
jeho vlhnutím a plesňami. Plesne na prízemí domu boli už pred odstránením plynového kúrenia z

prízemia, čo vyplynulo z obsahu výpovede žalovanej počas jej výsluchu na pojednávaní (plesne v rohu
miestnosti, kde boli predtým rúrky od kúrenia, a plesne, rozširovaniu ktorým chcela zabrániť tým, že
kedysi prízemie domu temperovala). Dôvodom pre takéto správania nemohla byť ani skutočnosť, že
žalobkyňa neprispievala žalovanej na chod a údržbu spoločného domu, k čomu súd dodávam, že to
nemohla žalovaná ani od žalobkyne spravodlivo požadovať, keďže jej svojím správaním po celé roky

znemožňovala vstup do spoločnej nehnuteľnosti, a tým aj jej užívanie. Žalovaná navyše nepreukázala,
že neužívala celok spoločných nehnuteľností za obdobie, počas ktorého nemala do nich (na nich) vstup
žalovaná, a to dokonca ani za obdobie, kedy sa na prízemí domu nenachádzalo kúrenie, žiadny nábytok,
vstavaná kuchynská linka, osvetlenie, keďže mohla kedykoľvek naďalej užívať napríklad kúpeľňu alebotoaletu na prízemí. Medzi stranami bolo navyše nesporné, že žalovaná užívala po celú rozhodnú
dobu horné podlažie domu, ktoré má viac izieb, než prízemie, a dokonca ešte aj po prevzatí kľúčov
žalobkyňouneumožnilažalovanážalobkyniužívaťspoločnúkotolňuapivnicu,aužlenztýchtozhodných

tvrdení je nepochybné, že žalovaná po celú dobu užívala spoločné nehnuteľnosti nad rámec svojho
spoluvlastníckeho podielu na úkor žalobkyne.

61. Nakoľko žalovaná preukázateľne počas celého rozhodného obdobia (od 5.4.2016 do 5.4.2019 a
od 31.10.2020 do 28.4.2021) neumožnila žalobkyni vstupovať do predmetných nehnuteľností, čím jej

úplne znemožnila užívať spoločné nehnuteľnosti v akomkoľvek rozsahu, podľa § 137 ods. 1 OZ vznikol
žalobkyni nárok spoluvlastníka domáhať sa od druhého spoluvlastníka náhrady za neužívanie svojho
spoluvlastníckeho podielu k spoločným nehnuteľnostiam z dôvodov zapríčinených žalovanou, pričom
žalovaná v rozhodnom období užívala spoločné nehnuteľnosti nad rámec svojho spoluvlastníckeho
podielu, a je vysoko pravdepodobné, že po celé roky užívala celé nehnuteľnosti, nakoľko do nich
nevpustilažalobkyňu.Výškatejtonáhradyzodpovedávýškeobvykléhonájmuzaobdobné,porovnateľné

nehnuteľnosti, v danej lokalite a čase, pričom za obdobie 5.4.2016 do 5.0.2019 si uplatnila žalobkyňa
náhradu vo výške vypočítanej ako 375,- eur mesačne za 1 nehnuteľností, v zodpovedajúcej sume
13.500 eur za uvedené obdobie, a rozšírením žaloby za obdobie od 31.10.2020 od 28.4.2021 si uplatnila
žalobkyňa náhradu v sume 400,- eur za 1 nehnuteľností mesačne, v zodpovedajúcej sume 2.360,- eur,
vychádzajúc zo vzrastu cien, k čomu súd poznamenáva, že nárast cien nehnuteľností a nájomného

je všeobecne známou skutočnosťou. Takto uplatnenú sumu náhrady považoval súd za primeranú,
adekvátnu predmetným nehnuteľnostiam, ktorá náhrada už zohľadňovala veľkosť spoluvlastníckeho
podielužalobkyne,keďžežalobkyňapožadovalasumuobvykléhonájomnéhozaprenájom1obdobných,
porovnateľných nehnuteľností v danej lokalite a čase. Súd nemal dôvodné pochybnosti o primeranosti
tejto sumy, keďže na preukázanie výšky požadovanej sumy predložila žalobkyňa inzeráty realitných

kancelárií zverejnených na internete.

62. Nedostatočná bola argumentácia žalovanej, že nehnuteľnosti podľa inzerátov predložených
žalobkyňou, boli zrekonštruovanými domami v centre mesta C., pričom predmetné nehnuteľnosti sú
mimo centra C., nie sú zrekonštruované, a predmetný dom bol postavený v roku 1956, že nájomné za

obdobné nehnuteľnosti zodpovedalo sume 400,- eur za celú nehnuteľnosť. K tejto argumentácii konajúci
súd poznamenáva, že predmetné nehnuteľnosti sa nachádzajú na X. ulici v C., t. j. v širšom meste C.,
kam možno zaradiť aj dom na H. ulici v C., ktorý je možno aj vzdialenejší od centra C., než predmetný
dom. Zo všetkých 3 realitných ponúk najďalej od centra C. sa nachádza dom na S. O., ktorý už nemožno
zaradiť ani do širšieho centra C.. V inzeráte s ponukou prenájmu domu na H. ulici v C. nie je uvedené,

že by tento prešiel rekonštrukciou, pričom má iba 4 izby (na rozdiel od predmetného domu, ktorý ma 5
izieb, je viacpodlažný, má dve kuchyne, dve toalety, dve kúpeľne, terasu, zastrešenú zimnú záhradu),
a práve z inzerovanej ponuky nájmu za dom na H. ulici vychádzala žalobkyňa vo svojej žalobe, t. j.
zo sumy 750,- eur mesačne za obdobie od 5.4.2016 do 5.4.2019. Zo samotného znaleckého posudku
je zrejmé, že predmetný dom je veľký, v relatívne dobrom stave, a že je aj sčasti zrekonštruovaný, že

má prístavbu, terasu, garáž, pričom samotná na začiatku vyjadrenia k žalobe uviedla, že nehnuteľnosť
sama zrekonštruovala.

63. Súd sa osobitne zaoberal aj zisťovaním dôvodnosti žaloby za obdobie uplatnené žalobkyňou
rozšírením žaloby t. j. za obdobie od 31.10.2020 do 28.4.2021, predovšetkým však obdobím od

23.12.2020 do 28.4.2021, nakoľko dňa 22.12.2020 vtedajší právny zástupca žalovanej emailom oznámil
právnemu zástupcovi žalobkyni, že má k dispozícii kľúče od nehnuteľnosti vo svojej advokátskej
kancelári, a že protistrana mu má dať vedieť kedy by si ich chcela prísť vyzdvihnúť (ods. 16.
tohto odôvodnenia). K uvedenému emailu súd poznamenáva, že predmetné oznámenie nemožno
považovať za riadnu výzvu na prevzatie kľúčov protistranou, keďže vtedajší právny zástupca žalovanej

nevyzval protistranu, aby si predmetné kľúče prišla vyzdvihnúť k nemu do kancelárie, pretože neuviedol
konkrétne dni ani časové rozmedzie, kedy bude k dispozícii vo svojej kancelárii. Email navyše
odoslal pred Vianocami, a bolo vysoko pravdepodobné, že možno ani do začiatku nového roka bude
nedosiahnuteľný. Neuviedol ani telefonický kontakt pre urgentnú komunikáciu pre prípad, že by ho
nezastihla protistrana v jeho kancelárii. Je všeobecne známou skutočnosťou, že v danom čase na území

Slovenskej republiky platili protipandemické opatrenia na zabránenie šírenia nebezpečným respiračným
ochorením spôsobovaným vírusom Covid 19, kedy mimoriadna situácia na území Slovenskej republiky
sa striedala s vyhlásenými núdzovými stavmi, avšak advokáti mohli cestovať v súvislosti s výkonom
svojho povolania aj medzi okresmi, a rovnako aj vlastníci nehnuteľností mohli cestovať na vlastné(do vlastných) nehnuteľnosti (nehnuteľností) aj medzi okresmi, k čomu súd konštatuje, že advokátska
kancelária vtedajšieho právneho zástupcu žalovanej sa nenachádza na adrese, kde sa nachádzajú
predmetné nehnuteľnosti, a všeobecne známou skutočnosťou je aj to, že obrovské množstvo ľudí v celej

Slovenskej republike počas pandémie pre Covid 19 (od marca 2020) na Slovensku zomrelo, a oveľa
väčšie množstvo trpelo vážnymi zdravotnými komplikáciami po nákaze uvedeným vírusom, čo viedlo
k šíreniu dôvodných obáv medzi ľuďmi o vlastné zdravie, a za daných okolností je pochopiteľné, že
subjekty sporu mohli mať dôvodné obavy o vlastné zdravie, a nechceli navyše riskovať porušenie zákazu
cestovania do iného okresu za advokátom protistrany do jeho kancelárie. Pokiaľ by však žalovaná mala

skutočný záujem o včasné odovzdanie kľúčov od predmetných nehnuteľností žalobkyni, tieto mohla
zaslať poštou alebo kuriérom na adresu žalobkyne alebo jej právneho zástupcu. Právny zástupca
žalovanej nevyvinul sám iniciatívu osobne navštíviť právneho zástupcu žalobkyne alebo žalobkyňu, čo
však z neznámych dôvodov neurobil. Žalovaná strana navyše nepoprela tvrdenia právneho zástupcu
žalobkyne na pojednávaní dňa 6.12.2023 (ods. 21 tohto odôvodnenia, č. l. 160 súdneho spisu), že
po 20.12.2020 predchádzajúci právny zástupca žalovanej viackrát neposkytol protistrane súčinnosť na

základe opakovaných žiadostí jej právneho zástupcu o oznámenie, kedy si môže žalobkyňa alebo jej
právny zástupca prísť do jeho kancelárie po kľúče, pričom až na žiadosť právneho zástupcu žalobkyne
zo dňa 26.4.2021 (ods. 16. tohto odôvodnenia, č. l. 132 súdneho spisu) zareagoval právny zástupca
žalovanej, že bude právny zástupca žalovanej vo svojej kancelárii v 3 konkrétne dni v týždni, pričom
uviedol aj časové rozmedzie. Žalobkyňa pritom prišla hneď v prvý možný deň podľa inštrukcií advokáta

protistrany, čo bola streda 28.4.2021, a prevzala si kľúče od spoločných nehnuteľností (od brány, vchodu
do domu a od garáže; odseky 16. a 17. tohto odôvodnenia).

64. S poukazom na uvedené súd ustálil, že žalobkyňa má nárok na náhradu za neužívanie svojho
spoluvlastníckeho podielu k spoločným nehnuteľnostiam za rozhodné obdobie podľa žaloby v znení

pripustenej zmeny, t j. do reálneho prevzatia kľúčov žalobkyňou od vtedajšieho právneho zástupcu
žalovanej, do 28.4.2021.

65. Súd nevykonal znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky náhrady za užívanie spoločných
nehnuteľnostížalovanounadrozsahjejspoluvlastníckehopodielu,keďžetonepovažovalzahospodárne

ani potrebné.

66. Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo dostatočne preukázané, že žalovaná užívala spoločné
nehnuteľností nad rámec svojho spoluvlastníckeho podielu v rozhodnom období, pričom svojím
správanímznemožňovalažalobkyniužívaťakúkoľvekčasťspoločnýchnehnuteľnostívrozhodnomčase,

súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel v jej prevyšujúcej časti, a priznal žalobkyni proti
žalovanej podľa § 137 ods. 1 OZ nárok na náhradu za neužívanie jej spoluvlastníckeho podielu k
spoločným nehnuteľnostiam v sume 13.500,- eur za obdobie od 5.4.2016 do 5.4.2019 a v sume 2.360,-
eur za obdobie od 31.10.2020 do 28.4.2021, teda celkom sumu 15.860,- eur spolu so zákonnými
úrokmi z omeškania z jednotlivých peňažných nárokov. Na účely určenia prvého dňa omeškania

žalovanej s platením peňažnej náhrady v sume 13.500,- eur považoval súd za rozhodujúci deň dátum
doručenia žaloby žalovanej (24.4.2020) a na účely určenia prvého dňa omeškania s platením peňažnej
náhrady v sume 2.360,- eur považoval súd za rozhodujúci dátum doručenia rozšírenia žaloby žalovanej
(18.11.2023; viac v odsekoch 46.,47.,51. až 54. tohto odôvodnenia). Súd prihliadol na výšku súdom
uloženej peňažnej povinnosti, a poskytol žalovanej lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti tohto

rozsudku, ktorý postup je v súlade s ust. § 232 ods. 3 CSP (I. výrok).

67. V prevyšujúcej časti úrokov z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, t. j. v časti o zaplatenie
5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 13.500,- eur od 5.4.2019 do 24.4.2020 a 9,5 % ročného úroku
z omeškania zo sumy 2.360,- eur za obdobie od 1.11.2023 do 18.11.2023, kedy žalovaná ešte nebola v

omeškanísplatenímjednotlivýchnáhradžalobkynizaneužívaniejejspoluvlastníckehopodieluzdôvodu
užívania nehnuteľností žalovanou nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu (II. výrok).

68. Ďalšie argumenty strán sporu konajúci súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné.
I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú
jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagovanéna podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04,
III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu strán sporu, už nespôsobilú ovplyvniť
posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, konajúci súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou, ako napríklad, že Okresný súd Trnava (právny nástupca Okresného
súduPiešťany)viedolmedzitýmiistýmisubjektamisporukonanieozrušenieavyporiadaniepodielového
spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam pod sp. zn. PN-15C/48/2016, skutočnosti tkajúce sa
zrušenia a vyporiadania predmetného podielového spoluvlastníctva, či chcela alebo nechcela žalobkyňa
prenajímať spoločné nehnuteľnosti, či by chcela alebo nechcela žalobkyňa na svojom veľkom pozemku

v C. postaviť si dom, že žalovaná 9 rokov upozorňovala žalobkyňu, že nemá peniaze, že nemá
nič nasporené, či žalobkyňa chce alebo nechce dostať žalovanú z domu, či žalobkyňa hľadá alebo
nehľadá možnosti, ako dostať od žalovanej dôchodcovské peniaze, skutočné dôvody, pre ktoré darovala
žalovaná otcovi žalobkyne za jeho života spoluvlastnícky podiel 1/2 k predmetným nehnuteľnostiam, kto
bol vlastníkom auta v garáži na prízemí domu, ktoré je viditeľné na fotografii v znaleckom posudku.

69. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

70. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

71. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

72. Predmetom sporu bolo 1.) zaplatenie sumy 15.860 eur, 2.) 5 % ročného úroku z omeškania zo sumy
13.500 eur od 5.4.2019 do zaplatenia, v zodpovedajúcej výške ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume

3.387,95 eura, a 3.) 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.360 eur od 1.11.2023 až do zaplatenia,
v zodpovedajúcej výške ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 99,50 eura, a teda predmet sporu, vrátane
príslušenstva ku dňu vyhlásenia rozsudku v zodpovedajúcej sume 19.347,45 eura.

73. Žalobca bol úspešný v časti 1.) o zaplatenie sumy 15.860 eur, 2.) 5 % ročného úroku z omeškania

zo sumy 13.500 eur od 25.4.2020 do zaplatenia, v zodpovedajúcej výške ku dňu vyhlásenia rozsudku
v sume 2.674,11 eura, a 3.) 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.360 eur od 19.11.2023 až
do zaplatenia, v zodpovedajúcej výške ku dňu vyhlásenia rozsudku v sume 88,45 eura, a teda úspech
žalobcu, vrátane príslušenstva ku dňu vyhlásenia rozsudku v zodpovedajúcej sume 18.622,56 eura, čo
predstavuje 96,25 % predmetu sporu.

74. Žalovaná bola úspešná v prevyšujúcej časti žaloby, konkrétne v časti o zaplatenie 5 % úroku
z omeškania zo sumy 13.500,- eur za obdobie od 5.4.2019 do 24.4.2020, v zodpovedajúcej sume
713,84 eura, a v časti o zaplatenie 9,5 % ročného úroku z omeškania zo sumy 2.360,- eur za
obdobie od 1.11.2023 do 18.11.2023 v zodpovedajúcej sume 11,05 eura, a teda zamietnutie žaloby v

zodpovedajúcej sume 724,89 eura, čo predstavuje 3,75 % predmetu sporu.

75. V danom prípade nezistil súd existenciu žiadneho dôvodu hodného osobitného zreteľa pre
výnimočné nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP, pretože nepovažoval za spravodlivé
prihliadať na vyšší vek, zdravotné problémy či príjem žalovanej, ktorá je poberateľkou starobného

dôchodku, keďže práve žalovaná svojím správaním niekoľko rokov znemožňovala žalobkyni užívať
spoločné nehnuteľnosti v akomkoľvek rozsahu, pričom ešte v tej časti spoločných nehnuteľností, ktoré
sanapokonrozhodlavyčleniťžalobkyni,ajejichsprístupnilaaždňa28.4.2021,stihlažalovanámedzitým
znefunkčniť kúrenie, odstrániť radiátory, odstrániť kuchynskú linku aj nábytok na prízemí, a spôsobiť
tak znehodnotenie spoločnej nehnuteľnosti vlhnutím, pričom ani po 28.4.2021 nesprístupnila žalobkyni

spoločnú pivnicu a kotolňu v predmetnom dome. Súd preto podľa § 255 ods. 2 CSP priznal žalobkyni,
ktorá mala v spore vyšší úspech než žalovaná, nárok na náhradu trov konania proti žalovanej podľa
pomeru úspechu, vypočítanom ako rozdiel medzi pomerom úspechu žalobkyne (96,25 %) a pomerom
úspechu žalovanej (3,75 %) v zodpovedajúcom rozsahu 92,50 % (III. výrok), o výške ktorej rozhodne
súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktorý postup je v súlade s ust. § 262

ods. 2 CSP.

76. Iba pre úplnosť súd poznamenáva, že účinnosťou zákona č. 150/2022 Z. z. o zmene a doplnení
niektorých zákonov v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, v znení neskorších predpisov, bolozavedené nové usporiadanie súdov, v dôsledku čoho s účinnosťou od l. júna 2023 došlo k prechodu
výkonu súdnictva zo zaniknutého Okresného súdu Piešťany na Okresný súd Trnava ako nástupnícky
súd, ktorý vedie predmetný súdny spor pod sp. zn. PN-22C/32/2019.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Trnava do 15 dní od doručenia
rozhodnutia, v písomnom vyhotovení.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,

b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v
prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh; § 363 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších prepisov.