Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. január 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5123235146
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5123235146.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Andreja Kekelyho a členov
JUDr. Jany Urbanovej a JUDr. Vladimíra Topoľančíka, v spore žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom D. B. XXX/X, XXX XX E. - B., proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H. XXXX/
XX F., XXX XX I., 2/ A. J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
I. L. XXXX/XX, XXX XX E., 3/ MIKOMIX, spol. s r. o., so sídlom Družinská 897, 013 22 Rosina, IČO:

36 414 930, 4/ AUTO-PARTNER SK s.r.o. so sídlom Záhradnícka 4845/93, 821 08 Bratislava - mestská
časť Ružinov, IČO: 47 428 023, žalovaní 1/ a 4/ zastúpení JUDr. Matejom Valjentom, advokátom so
sídlom Jesenského 232, 958 01 Partizánske, IČO: 42 025 753, o žalobe na obnovu konania, o odvolaní
žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č. k. 51C/69/2023-46 zo dňa 24. októbra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 51C/69/2023-46 zo dňa 24. októbra 2024
vo výroku II. mení tak, že žalovaným 1/ a 4/ náhradu trov konania na súde prvej inštancie nepriznáva.

II. Žalovaní 1/ a 4/ sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania
v rozsahu 100 %.

III. Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 51C/69/2023-46 zo dňa 24. októbra 2024

vo výrokoch I. a III. zostáva nedotknuté.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „súd prvej inštancie“) napadnutým uznesením odmietol žalobu
na obnovu konania vedeného pred Okresným súdom Žilina pod spis. zn. 8C/8/2017 (výrok I.). Zároveň
žalovaným 1/ a 4/ priznal voči žalobcovi nárok a náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.)
a žalovaným 2/ a 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal (výrok III.).
2. Na odôvodnenie uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 12.09.2023

doručenou súdu prvej inštancie dňa 13.09.2023 domáhal povolenia obnovy konania vedeného na
Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 8C/8/2017 z dôvodu, že sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy
týkajúce sa strán a predmetu pôvodného konania, ktoré ten, kto podal žalobu na obnovu konania, bez
svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo
veci a zároveň vzhľadom
na výsledok trestného konania môže toto rozhodnutie v trestnom konaní privodiť pre žalobcu

priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Žalobca ďalej uviedol, že v trestnej veci obžalovaného M. J. ako
konateľa MIKOMIX, spol. s r.o. vedenej na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 28T/79/2020 súd
vydal dňa 06.07.2023 rozsudok, ktorým obžalovaného uznal vinným zo spáchania zločinu podvodu
podľa ust. § 221 ods. 1, 3 písm. a) Trestného zákona. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť
dňa 06.07.2023. Vzhľadom k právoplatnému trestnému rozsudku bolo podľa žalobcu ustálené, že k
uzatvoreniu napadnutej kúpnej zmluvy, ktorá tvorila predmet konania vedeného pred Okresným súdom

Žilina pod spis. zn. 8C/8/2017, došlo podvodným konaním, t. j. konaním, ktoré svojim obsahom odporujezákonu a zároveň sa prieči dobrým mravom, a teda kúpna zmluva a zmluva o zriadení vecného bremena
zo dňa 03.10.2016 je neplatná.
3. Žalovaní 1/ a 4/ sa k žalobe o obnovu konania vyjadrili tak, že žaloba o obnovu neobsahuje všetky

náležitosti podľa ust. § 406 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) , keďže
neobsahuje uvedenie, v akom rozsahu sa napadá rozhodnutie.
4. Žalobca v replike, ktorá bola doručená súdu prvej inštancie dňa 12.02.2024, poukázal
na uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/234/2022 zo dňa 26.10.2023, ktorým dovolací súd
zrušil rozsudok Krajského súdu v Žiline spis. zn. 7Co/42/2022 zo dňa 08.06.2022 a rozsudok Okresného

súdu Žilina spis. zn. 8C/8/2017 zo dňa 22.09.2021 a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca ďalej uviedol,
že dôvod a právny základ na konanie
o povolení obnovy konania odpadol.
5. Súd prvej inštancie citujúc ust. § 397, § 403, § 404, § 413 os. 1 CSP ďalej uviedol,
že predpokladom toho, aby súd pripustil obnovu konania vo veci, v ktorej už raz právoplatne rozhodol,
je splnenie všetkých zákonných procesných podmienok upravených v ust. § 397 až 408 CSP.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok
prvostupňového alebo odvolacieho súdu. Obnovu konania môže podať len strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané. CSP v ust. § 398 a nasl. obsahuje taxatívny výpočet rozhodnutí súdu, ktoré
môže strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, napadnúť žalobou na obnovu konania,
náležitosti žaloby na obnovu konania ako i taxatívny výpočet dôvodov, v ktorých je obnova konania

prípustná, subjektívnu trojmesačnú a objektívnu trojročnú lehotu na podanie žaloby na obnovu konania,
ktorých zmeškanie má za následok procesnú preklúziu práva podať žalobu na obnovu konania. Obnova
konania má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia a vzhľadom
na prelomenie zásady res iudicata, ktorá zabezpečuje právnu istotu strán sporu, je jej prípustnosť
vo viacerých smeroch obmedzená. Prísnosť a striktnosť úpravy obnovy konania nie je samoúčelná.

Zrejmýmzáujmomasnahouzákonodarcuboloprispievaťkzachovaniuprávnejistotyapripustiťvýnimku
zo zásady nezmeniteľnosti už raz právoplatne rozhodnutej veci len výnimočne za predpokladu naplnenia
zákonom presne stanovených podmienok. Konanie o obnove konania prebieha v dvoch fázach. V prvej
z nich (iudicium rescindens) súd skúma, či je obnova konania prípustná a žalobu v tejto fáze buď
odmietne, povolí ju alebo zamietne. Druhá fáza (iudicium rescissorium) predstavuje nové prerokovanie

a rozhodnutie vo veci. Vo fáze označenej ako iudicium rescindens sa môžu riešiť iba právne otázky
týkajúce sa prípustnosti návrhu na obnovu konania.
6. Po preskúmaní žaloby súd prvej inštancie konštatoval, že táto je zjavne nedôvodná. Žalobca sa
podanou žalobou domáha obnovy konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod spis. zn. 8C/8/2017
podľa ust § 397 písm. a) a b) CSP, t. j., že sú tu skutočnosti, ktoré nemohol

bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať
v pôvodnom konaní. Na základe ust. § 397 písm. a) CSP je dôvodom prípustnosti obnovy konania
existencia skutočností, rozhodnutí alebo dôkazov, ktoré nemohla strana oprávnená na podanie žaloby
bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní, pričom sa spravidla jedná o prípady, keď strana o existencii
skutočností alebo dôkazov nevedela. Takýmito dôvodmi obnovy konania môžu byť len také skutočnosti,

rozhodnutia a dôkazy, ktoré sa týkajú strán a predmetu pôvodného konania a tieto skutočnosti,
rozhodnutia alebo dôkazy sú spôsobilé privodiť pre stranu priaznivejšie rozhodnutie veci. Súd prvej
inštancie ďalej konštatoval, že v čase podania žaloby na obnovu konania existoval právoplatný rozsudok
Okresného súdu Žilina spis. zn. 8C/8/2017 zo dňa 22.09.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Žiline spis. zn. 7Co/42/2022 zo dňa 08.06.2022, ktoré však boli zrušené uznesením Najvyššieho súdu

SR spis. zn. 5Cdo/234/2022 zo dňa 26.10.2023. Vzhľadom
na procesnú situáciu v konaní spis. zn. 8C/8/2017, voči ktorému smerovala žaloba
na povolenie obnovy konania, nebola splnená základná podmienka na povolenie obnovy konania, a to
existencia právoplatného rozsudku voči ktorému žaloba na obnovu konania smeruje, keďže rozsudok
Okresného súdu Žilina spis. zn. 8C/8/2017 zo dňa 22.09.2021

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 7Co/42/2022 zo dňa 08.06.2022 bol zrušený
uznesením Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/234/2022 zo dňa 26.10.2023 a vec bola vrátená na
ďalšie konanie. Keďže tak nebolo preukázané, že existuje právoplatný rozsudok voči ktorému žaloba o
obnovu konania smerovala, bol súd prvej inštancie nútený žalobu na obnovu konania v súlade s ust. §
413 ods. 1 písm. e) CSP ako zjavne nedôvodnú odmietnuť.

7. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 4/
mali v spore úspech v plnom rozsahu, preto žalovaným 1/ a 4/ priznal nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 % voči žalobcovi. Keďže žalovaným 2/ a 3/ v konaní nevznikli žiadne trovy konania majúce
sa nahradiť, súd prvej inštancie im náhradu trov konania nepriznal.8. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie vo výroku II. podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý
navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že žiadnej
zo strán sporu nárok na náhradu trov konania na súde prvej inštancie nepriznáva a žalobcovi prizná

nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Žalobca odvolanie odôvodnil tým, že napriek tomu, že súd prvej inštancie chronologicky opísal
skutkový stav v čase podania žaloby na obnovu konania na súd prvej inštancie a následné skutočnosti,
nesprávne v rozpore so základnými zásadami civilného sporového konania (rovnosť strán) a v rozpore
s právom na spravodlivý proces pričítal na ťarchu žalobcu zmenu skutkovej situácie, t. j. že právoplatný

rozsudok, ktorý existoval v čase podania žaloby na obnovu konania na súd prvej inštancie, bol následne
rozhodnutím dovolacieho súdu zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie. Túto situáciu žalobca
nespôsobil, a preto podľa jeho názoru nemožno posudzovať vec pri rozhodovaní o náhrade trov konania
podľa pomeru úspechu vo veci. Preto považoval žalobca uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom
výroku za nezákonné a nespravodlivé, pričom o náhrade trov konania malo byť rozhodnuté podľa ust.
§ 255 ods. 2 CSP alebo podľa ust. § 257 CSP. Pre podanie žaloby na obnovu konania zákon upravuje

prekluzívne lehoty a z toho dôvodu bez ohľadu na podanie dovolania proti označenému rozsudku
Krajského súdu v Žiline, pre ochranu svojich práv podal žalobu na obnovu konania. Preto nemožno
považovať za spravodlivé, z dôvodu že bol úspešný v dovolacom konaní, aby bol nositeľom ťarchy
zodpovednosti za výsledok konania na obnovu konania. Legitímnosť jeho postupu zdôrazňuje to, že
Okresný súd Žilina následne v konaní vedenom pod spis. zn. 8C/8/2017 jeho žalobe vyhovel rozsudkom

č. k. 8C/8/2017-552 zo dňa 20.03.2024.
10. Žalovaní 1/ a 4/ vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nepodali a strany neprodukovali ani žiadne iné
podania v rámci odvolacieho konania.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie žalobcu proti uzneseniu
súdu prvej inštancie vo výroku II. bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom –

žalobcom, voči ktorému bol žalovaným 1/ a 4/ priznaný nárok
na náhradu trov konania (§ 359 CSP) a smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému je takýto opravný
prostriedok prípustný [§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m) CSP], preskúmal odvolaním žalobcu
napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z ust.
§ 379 CSP, t. j. v rozsahu výroku II. tohto uznesenia a viazaný odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380 CSP

bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) uznesenie súdu prvej inštancie podľa ust.
§ 388 CSP v napadnutej časti zmenil tak, ako je to uvedené
vo výroku I. tohto uznesenia odvolacieho súdu. Vo zvyšnej odvolaním nenapadnutej časti,
t. j. vo výrokoch I. až III. zostalo uznesenie súdu prvej inštancie nedotknuté.
12. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené

a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu bolo dôvodné. Rozhodnutie súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutom výroku II. vychádzalo totiž z nesprávneho právneho posúdenia veci.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou
aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý)

právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak
zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
14. V danom prípade došlo v merite veci k rozhodnutiu, ktorým bola žaloba žalobcu na obnovu konania
odmietnutá pre zjavnú nedôvodnosť [§ 413 ods. 1 písm. e) CSP]. Ako vyplýva
zo skutkových zistení súdu prvej inštancie, nebola naplnená základná podmienka prípustnosti žaloby na

obnovu konania, a to že smerovala proti právoplatnému rozsudku súdu. Rozhodnutie súdu o odmietnutí
žaloby na obnovu konania podľa ust. § 413 ods. 1 e) CSP nie je obdobou odmietnutia podania vo
veci samej podľa ust. 129 ods. 3 CSP, čo napokon vyplýva aj zo znenia ust. § 357 písm. b) a c)
CSP, ktoré rozlišujú prípustnosť odvolania proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí podania
vo veci samej [písm. b)] a proti uzneseniu súdu prvej inštancie o odmietnutí žaloby na obnovu konania

[písm. c)] a zo znenia ust. 413 ods. 1 písm. d) CSP. Svojimi dôsledkami treba prirovnať rozhodnutie
súdu o odmietnutí žaloby na obnovu konania podľa ust. § 413 ods. 1 písm. e) CSP k rozhodnutiu
súdu o zamietnutí zjavne nedôvodnej žaloby v základnom sporovom konaní, len s tým rozdielom, že
k rozhodnutiu súdu podľa ust. § 413 ods. 1 CSP dochádza bez ďalšieho, teda bez doručenia žaloby
ostatným subjektom a bez nariadenia pojednávania. Preto v prípade odmietnutia žaloby na obnovu

konania je v prípade rozhodovania o náhrade trov konania potrebné aplikovať ust. § 255 CSP, ktoré
upravuje zásadu zodpovednosti za výsledok sporu. Súd prvej inštancie tak vec správne právne posúdil,
pokiaľ aplikoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní
konštatoval plný procesný úspech žalovaných.15. Žalobca v podaní zo dňa 09.02.2024, v ktorom oznámil súdu prvej inštancie, že po podaní žaloby
na obnovu konania rozhodol Najvyšší súdu SR ako súd dovolací o zrušení rozsudku Okresného súdu
Žilina, proti ktorému smerovala jeho žaloby na obnovu konania, žiadal, aby súd prvej inštancie prihliadal

na osobitosti posudzovanej veci a rozhodol spravodlivo aj o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej
inštancie však pri rozhodovaní o nároku
na náhradu trov konania neprihliadal okrem úspechu žalovaných v konaní na osobitné okolnosti
posudzovanejveci,ktorépopodanížalobynaobnovukonaniavyústilikzáveruojejzjavnejnedôvodnosti
a rozhodnutiu podľa ust. § 413 ods. 1 písm. e) CSP.

16. Podľa ust. § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
17. Ust. § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok sporu podľa ust.
§255CSPaodzásadyzodpovednostizazavineniezastaveniakonaniapodľaust.§256ods.1CSP.Súd
výnimočne neprizná náhradu trov konania, len ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená
to, že súd nemusí zaviazať procesne neúspešnú stranu sporu

na náhradu trov konania protistrane. Použitie tohoto ustanovenia preto negatívne dopadá
na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Z tohoto dôvodu musí aplikácia
daného zákonného ustanovenia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať
výsostne výnimočný charakter. Zákon dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti
nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú, pričom ust. § 257

CSP nemožno považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie. Toto ustanovenie
nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľné kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady
rozhodovania o trovách konania. Dôvodom osobitného zreteľa môže byť napríklad neprimeraná tvrdosť,
podielobidvochstránnavznikuapriebehusporu,povahaaokolnostisporu,zložitosťdoposiaľneriešenej
právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy a osobné pomery strany sporu.

Takéto okolnosti však musia byť v konaní preukázané, pričom nie je povinnosťou procesného súdu
takéto okolnosti zisťovať ex offo.
18. Odvolací súd sa v posudzovanej veci stotožnil s odvolacou argumentáciou žalobcu,
že okolnosti posudzovanej veci odôvodňujú aplikáciu ust. § 257 CSP, teda nepriznanie náhrady
trov konania žalovaným 1/ a 4/. Za tieto okolnosti považoval odvolací súd skutočnosť, že v čase

podania žaloby na obnovu konania na súd prvej inštancie (dňa 13.09.2023) bola splnená podmienka
právoplatného rozsudku, proti ktorému žaloba
na obnovu konania smerovala. Až následne dňa 15.12.2023 (viď doložka právoplatnosti na č. l. 44
spisu) nadobudlo právoplatnosť uznesenie Najvyššieho súdu SR spis. zn. 5Cdo/234/2022 zo dňa
26.10.2023, ktorým bol dovtedy právoplatný rozsudok Okresného súdu Žilina spis. zn. 8C/8/2017 zo dňa

22.09.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline spis. zn. 7Co/42/2022 zo dňa 08.06.2022
zrušený a vec vrátená Okresnému súdu Žilina na ďalšie konanie. Skutočnosť, že žalobca podal súbežne
dovolanie, ako aj žalobu na obnovu konania, čo zákon nevylučuje, mu nemožno dávať na ťarchu. Ak
žalobca odvodzoval prípustnosť žaloby na obnovu konania z rozsudku Okresného súdu Žilina spis.
zn. 28T/79/2020 zo dňa 06.07.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť čo do výroku o vine a treste dňa

06.07.2023 a žalobca sa zjavne o tomto dôvode dozvedel k tomuto dňu, keďže bol v danom trestnom
konaní poškodený, začala žalobcovi odo dňa 06.07.2023 plynúť trojmesačná lehota podľa ust. 403 ods.
1 CSP na podanie žaloby na obnovu konania. Ak by teda žalobca vyčkával do rozhodnutia Najvyššieho
súduSRojehodovolaníprotirozsudkuKrajskéhosúduvŽilinespis.zn.7Co/42/2022zodňa08.06.2022,
t. j. do dňa 26.10.2023, resp. do jeho právoplatnosti dňa 15.12.2023, jeho právo podať žalobu na obnovu

konania by sa prekludovalo (čo
vo všeobecnosti konštatoval aj súd prvej inštancie v odseku č. 9 odôvodnenia napadnutého uznesenia).
Dôvod na odmietnutie žaloby žalobcu na obnovu konania tak nespočíval na strane žalobcu, ale
v objektívnej skutočnosti, ktorú žalobca nemohol ovplyvniť a v čase podania žaloby na obnovu konania
ani s istotou predvídať. Vyššie opísaná povaha a okolnosti posudzovanej veci tak podľa názoru

odvolacieho súdu založili dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP, ktorých existencia
odôvodňuje nepriznanie náhrady trov konania žalovaným 1/ a 4/, hoci boli v spore procesne úspešní.
19. V nadväznosti na uvedené odvolací súd, konštatujúc opodstatnenosť odvolacích námietok žalobcu
podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II. podľa ust. § 388 CSP
zmenil tak, že žalovaným 1/ a 4/ náhradu trov konania na súde prvej inštancie nepriznal.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 262 ods. 1 CSP
v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a ust. § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej
strane v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti
žalovaným 1/ a 4/, ktorí v odvolacom konaní úspech nemali.Pri formulácii výroku o priznaní nároku na náhradu trov odvolacieho konania žalobcovi vychádzal
odvolací súd z toho, že žalovaní 1/ a 4/ neboli vo veci samostatní spoločníci, a preto žalovaným
1/ a 4/ uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % spoločne

a nerozdielne. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) [§ 421 ods. 2 CSP].
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) [§ 422 ods. 1 CSP].

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) [§ 428 CSP].
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].