Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 7. marec 2025

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 49Pc/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1324200748
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Bieliková

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2025:1324200748.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľky:

F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D.C. XXX/XX, XXX XX R. proti odporcovi: H. D., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Š. X, XXX XX Y. L. o návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom: F. D., nar. XX.XX.XXXX a H. D., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, Krátka 1, Senec, na
čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo F. D., rodenej H., nar. XX.XX.XXXX a H. D., nar. XX.XX.XXXX, uzatvorené dňa
XX.XX.XXXX pred H. Ú. R., zapísané v knihe manželstiev H.P. Ú. Y. R., vo zväzku XX, ročník XXXX,

na strane XXX, pod poradovým číslom XX,
r o z v á d z a .

II. Súd z v e r u j e maloleté deti D.: F., nar. XX.XX.XXXX a H., nar. XX.XX.XXXX na čas po rozvode
do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok.

IV. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej F. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 75,-€ mesačne a na
výživu maloletej H. D., nar. XX.XX.XXXX sumou 75,-€ mesačne, ktoré je otec povinný zasielať k rukám
matky maloletých detí, vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom právoplatnosti rozsudku.

V. Súd styk otca s maloletými deťmi D.H., F.X., nar. XX.XX.XXXX a H.S., nar. XX.XX.XXXX n e u p r
a v u j e.

VI. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom podaným na Mestskom súde Bratislava III dňa 30.01.2024, postúpeným
tunajšiemu súdu dňa 15.02.2024 domáhala rozvodu manželstva s odporcom. Podaný návrh odôvodnila
tým, že manželstvo bolo uzavreté po dlhoročnej známosti, pričom prvé roky boli šťastné. Z manželstva
sa narodili štyri deti, z ktorých sú dve t.č. plnoleté ( H., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX) a dve
maloleté ( F., nar. XX.XX.XXXX, H., nar. XX.XX.XXXX). V roku 2018 začal odporca v nadmernej miere
požívať alkoholické nápoje, kvôli čomu dochádzalo medzi manželmi k častým hádkam. Uvedenú situáciu

zle znášali aj deti. Problém s alkoholom sa snažili riešiť, navrhovateľka žiadala odporcu, aby išiel na
protialkoholické liečenie, čo on odmietal. Postupom času navrhovateľka nadobudla presvedčenie, že
takýto nefungujúci vzťah nemá ďalej zmysel zachraňovať. Manželstvo s odporcom si dlhodobo neplní
svoju funkciu, vzťahy medzi manželmi súd vážne a trvalo narušené a nie je nádej na obnovu manželstva.2. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom,
predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi, súd vyzval kolízneho

opatrovníka na prešetrenie pomerov v rodine a vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania.

3. Na pojednávaní nariadenom na 07.03.2025 sa navrhovateľka vyjadrila pred súdom, že na rozvode
manželstva trvá. Navrhovateľka býva v dvojizbovom byte v podnájme spolu s dcérou H., synom H. a jej
priateľom. Jej mesačné náklady na bývanie sú vo výške 650,-€, pričom syn jej prispieva sumou 200,-€

mesačne, priateľ sumou 150,-€ mesačne a jej matka sumou 150,-€. Jej mesačný príjem závisí od počtu
odpracovaných dní, pričom sa pohybuje v rozmedzí od 580,-€ do 660,-€ mesačne. Čo sa týka zverenia
maloletých detí navrhla, aby dcéra H. bola zverená do jej výchovy a opatery a dcéra F. do výchovy a
starostlivosti otca. Výživné si uplatnila vo výške 50,-€ mesačne.

4. Odporca na pojednávaní dňa 07.03.2025 uviedol, že s rozvodom manželstva súhlasí a žiada, aby

súd rozhodol v zmysle podaného návrhu. Vo vzťahu k zvereniu maloletých detí vyjadril súhlas, aby bola
maloletá dcéra F. zverená do jeho výchovy a starostlivosti. Mesačný príjem odporcu je vo výške 900,-
€, pričom odporca býva v sociálnom byte, kde sú jeho mesačné náklady vo výške 130,-€. Výživné si
uplatňuje vo výške 50,-€.

5. Kolízny opatrovník na súdnom pojednávaní dňa 07.03.2025 uviedol, že v prípade rozvodu navrhujú
zveriť maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, nakoľko z hľadiska výchovy je prostredie u matky pre
maloletú vyhovujúcejšie ako u odporcu. Zároveň doručila súdu Rozhodnutie o prerušení štúdia maloletej
F. vydané Strednou odbornou školou pre žiakov so zdravotným postihnutím, Š. X, L. vystavené dňa
22.11.2024.

6. Súd nepristúpil k pohovoru s maloletou F. a maloletou H., nakoľko tieto boli vypočuté Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Pezinok, pracovisko Senec, ktorý bol vykonaný dňa 20.12.2024. Zo správy
z prešetrenia pomerov vyplynulo, že maloletá H. navštevuje Strednú odbornú školu pre žiakov so
zdravotnýmznevýhodnením,Š.XY.L..MaloletámomentálnepraxujevGastreČertícivpondelok,utorok

a stredu, každý týždeň po šiestej vyučovacej hodine, kde jej je vyplácaná suma 240,-€. Maloletá F. má
momentálne prerušené štúdium na Strednej odbornej škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením,
Š. X Y. L.. Maloleté deti sa taktiež vyjadrili, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti od mája 2023.
Komunikácia medzi rodičmi je na veľmi zlej situácii. Maloletá H. sa vyjadrila, že chce bývať s matkou.
Keď bývali spolu s otcom tak každý deň pil. Maloletá F. sa vyjadrila, že chce bývať s otcom, kde sa jej

býva dobre. So sestrou H. sa často navštevujú a často si telefonujú.

7. Podľa čl. I, čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento
jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach

a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí..

8. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

9. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených
prípadoch.

10. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,

ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia..

11. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

12. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na
všetko,čozakonaniavyšlonajavo,vrátaneprednesovavyjadreníúčastníkov,másúdpreukázané,ževo
veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzimanželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil, pričom tvrdenia navrhovateľky o tom, že spolu ako
manželia nehospodária a intímne dlhodobou spolu nežijú nerozporoval. Súd zdôrazňuje, že manželstvo

nie je formálnym zväzkom, ale má aj v zmysle zákona o rodine, aj v zmysle širšej morálky napĺňať
základné atribúty spoločného života, čo v tomto prípade už nie je. Účastníci konania ako manželia
spolu dlhodobo nežijú, spoločne nehospodária a dlhodobo sa intímne nestýkajú, vzťahy medzi nimi sú
rozvrátené. Rozvrat súd považuje za trvalý a nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Na
základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva

tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd
ustálil citové odcudzenie medzi manželmi a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe
čoho nie je možné od účastníkov konania požadovať obnovu ich manželského spolužitia.

13. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery,
náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá

prostriedky, aby obnovenie spolužitia účastníkom konania nariadil, môže iba vplývať na ich konanie
v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva
účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov
konania rozviedol.

14. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CMP“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k ich
maloletým deťom na čas po rozvode.

15. Manželia majú dve maloleté deti, dcéru F., narodenú XX.XX.XXXX a dcéru H., narodenú

XX.XX.XXXX.

16. Maloletá Monika je vo veku 17 rokov, navštevuje Strednú odbornú školu pre žiakov so zdravotným
znevýhodnením, Š. X Y. L.. V rámci mimoškolskej aktivity nenavštevuje žiadne krúžky, praxuje v Gastre
Čertíci. Rada chodí vonku s kamarátkami.

17. Maloletá Katarína je vo veku 16 rokov, momentálne má prerušené štúdium na Strednej odbornej
škole pre žiakov so zdravotným znevýhodnením, Š.Y. X Y. L.. V rámci mimoškolskej aktivity v minulosti
navštevovala Hip-hop. Uvažuje o tom, že sa vráti do školy čím skôr, ale na iný odbor napr. manikúra,
pedikúra.

18. Navrhovateľka pracuje ako upratovačka v spoločnosti Betania Senec. Jej čistý mesačný príjem
predstavuje cca 580,-€ až 660,-€.

19. Odporca je zamestnaný v spoločnosti Č. B. ako údržbár. Jeho mesačný príjem je vo výške 900,-€,

býva v sociálnom byte, kde sú jeho mesačné náklady vo forme nájomného s energiami vo výške 130,-€.
Ako ďalšie náklady uviedol náklady na televíziu vo výške 13,-€, odpad vo výške 50,-€. Mesačné náklady
na maloletú F. má vo výške 150,-€, telefón kredit 6,-€ až 30,-€.

20. Podľa čl. I, čl. 3 Zákona o rodine rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním

ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone
rodičovských práv a povinností..

21. Podľa čl. I, čl. 4 Zákona o rodine Všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť
zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

22. Podľa čl. I, čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita
prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného acitového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky

na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné
vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

23. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého
dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do
osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

24. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú
o spoločnú osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem a ak obidvaja rodičia súhlasia so
spoločnou osobnou starostlivosťou o dieťa, súd môže zveriť dieťa do spoločnej osobnej starostlivosti
obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto zaistené potreby dieťaťa.

25. Podľa § 24, ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

26. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností

alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie

pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

27. Podľa § 24 ods. 6 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej
starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené
do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo

maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o
maloletom dieťati domáhať na súde.

28. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým

dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

29. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä a) sústavná a
dôslednástarostlivosťovýchovu,zdravie,výživuavšestrannývývinmaloletéhodieťaťa,b)zastupovanie
maloletého dieťaťa, c) správa majetku maloletého dieťaťa.

30. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

31. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná

povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

32. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

33.Podľa§62ods.3Zákonaorodinekaždýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.34. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť

rodičov o domácnosť.

35. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

36. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

37. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

38. Súčasťou rozhodovania o rozvode manželstva je obligatórne spojené konanie o právach a

povinnostiach maloletých detí. Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností vždy
prihliada predovšetkým na záujem maloletého dieťaťa a dbá o to, aby sa zabezpečili čo najpriaznivejšie
podmienky pre jeho ďalší vývoj a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo
stranyobidvochrodičovajehoprávonaudržiavaniepravidelného,rovnocennéhoarovnoprávnehostyku
s obidvomi rodičmi. Pri zisťovaní postoja rodičov k otázke osobnej starostlivosti súd zistil, že matka

navrhla, aby súd zveril maloletú dcéru F. do osobnej starostlivosti otca a maloletú H. do starostlivosti
matky. Súd pri rozhodovaní o zverení maloletej F., ktorá sa síce vyjadrila, že chce bývať s otcom,
zobral do úvahy názor kolízneho opatrovníka, pričom dôsledne vyhodnotil možnosti a schopnosti otca
maloletej týkajúce sa jej zdravého vývinu a výchovy. Otec sa pred súdom vyjadril, že je buď v práci alebo
na ,,fuške“, pričom podľa jeho vedomostí v čase, keď je dcéra u neho je buď doma alebo u kamaráta

v Bernolákove.

39. V časti rozhodovania o spôsobe zverenia maloletých detí má za to, že vzhľadom na vek maloletých
detí - maloletá F. je vo veku 16 rokov a maloletá H. je vo veku 17 rokov bude v záujme maloletej F.,
aby bola napriek jej vyjadreniu zverená do osobnej starostlivosti matky. Z vykonaného dokazovania

je podľa názoru súdu prostredie u matky pre výchovu maloletej F. riadne zabezpečené, pričom túto
skutočnosť u odporcu súd jednoznačne preukázanú nemal. Dôležitou skutočnosťou je aj to, že otec sa
veľmi časti zdržiava mimo domova, kde by maloletá bola viac menej bez riadneho dohľadu. Súd mal
za preukázané, že matka vykonávala a vykonáva osobnú starostlivosť o maloleté deti od ich narodenia,
pričom otcovi nebráni v styku s maloletými deťmi. Preto má súd za to, že zverenie maloletých detí do

osobnej starostlivosti matky a neupravovanie styku s otcom s ohľadom najmä na vek maloletých, bude
v ich najlepšom záujme.

40. Súd pri rozhodovaní o výške výživného skúmal a hodnotil dôvody oboch rodičov s ohľadom na
záujem maloletých detí. Matka súhlasila s výživným vo výške 150,-€ na obe maloleté deti. Súd na

tomto mieste otcovi prízvukuje, že si musí uvedomiť, že má zákonnú vyživovaciu povinnosť k maloletým
deťom a musí si svoje finančné a osobné záležitosti zariadiť tak, aby bol schopný matke výživné v súdom
určenej výške platiť. Každý z rodičov je povinný venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu čo
najpriaznivejších podmienok pre zdravý rast a vývoj svojich detí, a hlavne k dôslednému zabezpečeniu
ich výživy, nakoľko maloleté deti sú úplné odkázané na starostlivosť rodičov, ako finančnú, tak osobnú.

Kolízny opatrovník navrhol, aby súd zaviazal otca povinnosťou platiť výživné v sume 75,- € na maloletú
F. a v sume 75,-€ na maloletú H., pričom súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že takto
určená suma výživného bude adekvátna potrebám maloletých detí.

41. Súd rozhodol aj o zastupovaní maloletých detí tak, že zastupovať maloleté deti a spravovať ich

majetok budú obaja rodičia, nakoľko v tomto smere nevzhliadol žiaden dôvod na to, aby toto právo
prináležalo iba jednému z rodičov. Súd má za to, že takáto úprava bude v záujme maloletých detí a v
súlade so Zákonom o rodine.42. S poukazom na vyššie uvedené, s použitím citovaných zákonných ustanovení a zhodnotiac
vykonané dokazovanie jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach súd rozhodol tak ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku.

43. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52
Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho

doručenia [§ 355 ods. 1 a § 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Civilný sporový poriadok“)].

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 Civilného sporového poriadku).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci (§ 62 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 Civilného
mimosporového poriadku).
Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 Civilného mimosporového poriadku).

V prípade, ak niektorý z účastníkov nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, je možné vo
veci starostlivosti o maloleté deti navrhnúť súdu výkon tohto rozhodnutia podľa ustanovení Civilného
mimosporovéhoporiadkualebovčastivýživnéhopodaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaExekučného
poriadku [zákon NR SR č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov].
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods.1 Zákona o rodine).