Uznesenie ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3Tos/42/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3124012362
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3124012362.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov Mgr.
Jána Odnogu a JUDr. Tomáša Brinčíka v trestnej veci proti odsúdenému A. B., nar. XX.XX.XXXX
v Martine, trvale bytom C. XX, D. A., t. č. vo výkone trestu odňatia slobody v NOO a ÚVTOS Trenčín, na
neverejnom zasadnutí dňa 30. apríla 2025 prejednal sťažnosť odsúdeného proti uzneseniu Okresného
súdu Trenčín zo dňa 13. marca 2025, sp. zn. 9PP/129/2024 a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku z r u š u j e s a napadnuté uznesenie v celom rozsahu.

II. Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa odsúdený A. B., nar. XX.XX.XXXX p o d m i e n e č
n e p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený trestným rozkazom Okresného
súdu Žilina zo dňa 17.09.2021, sp. zn. 48T/78/2021 v spojení s uznesením Okresného súdu Žilina zo
dňa 28.02.2024, sp. zn. 48T/78/2021.

III. Podľa § 68 ods. 1 Trestného zákona sa odsúdenému u r č u j e skúšobná doba v trvaní 2 (dva) roky.

o d ô v o d n e n i e :

Uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 13. marca 2025, sp. zn. 9PP/129/2024, bolo rozhodnuté
nasledovne:

„Podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona v spojení s § 415 ods. 1 Tr. poriadku sa návrh odsúdeného A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, zamieta.“

Citované uznesenie okresného súdu nenadobudlo právoplatnosť, pretože odsúdený podal proti nemu
sťažnosť ihneď po vyhlásení uznesenia do zápisnice o verejnom zasadnutí, ktorú dodatočne písomne
odôvodnil.

Odsúdený vo svojej sťažnosti uviedol, že spĺňa všetky predpoklady na podmienečné prepustenie
zvýkonutrestuodňatiaslobody.Odsúdenýpodľajehoslovdodržiavavovýkonetrestuvšetkynariadenia,
riadne si plní svoje povinnosti, má kritický postoj k trestnej činnosti a taktiež poukázal aj na jeho
disciplinárne odmeny, disciplinárne potrestaný nebol. Poukázal na to, že v prípade podmienečného
prepustenia by sa chcel zamestnať a venovať sa svojej rodine. Uviedol, že trest odňatia slobody mal

na neho dostatočný vplyv. Z vyššie uvedených dôvodov žiada Krajský súd v Trenčíne, aby prehodnotil
rozhodnutie Okresného súdu Trenčín.

Prokurátor sa po vyhlásení napadnutého uznesenia vzdal práva podať proti nemu sťažnosť. Ku dňu
rozhodnutia o sťažnosti odsúdeného krajský súd neobdržal vyjadrenie prokurátora k podanej sťažnosti.Krajský súd v Trenčíne, ako nadriadený súd, na neverejnom zasadnutí podľa § 192 ods. 1 písm. a), b) Tr.
poriadku preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré im predchádzalo.
Na základe svojej prieskumnej povinnosti dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného je dôvodná.

V rámci preskúmania správnosti samotných výrokov napadnutého uznesenia, krajský súd skúmal, či je
napadnuté uznesenie v súlade so zákonom.

Podľa § 66 ods. 1 Tr. zákona súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený

vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od
neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a

a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,

b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody,

c) ak ide o osobu odsúdenú za zločin, ktorá nebola pred spáchaním trestného činu vo výkone
trestu odňatia slobody po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo
rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody;
súd zároveň nariadi kontrolu technickými prostriedkami.

Podľa § 66 ods. 2 Tr. zákona pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení súd prihliadne aj na povahu
spáchaného trestného činu a na to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.

V súvislosti s posudzovaním splnenia podmienok na podmienečné prepustenie každého odsúdeného
krajský súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o dĺžke trestu, a teda aj o dĺžke pôsobenia výchovného

účinku tohto trestu na odsúdeného rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci rozsudok. Na
druhej strane zákonodarca dobrodením, zakotveným v ustanoveniach o podmienečnom prepustení z
výkonu trestu odňatia slobody, ustanovil možnosť podmienečného prepustenia odsúdeného z výkonu
trestu odňatia slobody za splnenia zákonom stanovených podmienok. Z právnej úpravy tohto inštitútu
nepochybne vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci

výkonu trestu odňatia slobody do takej miery, že i výkonom tohto trestu po dobu kratšiu, než ju stanovil
súd v odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení dosiahnuť výchovný účel
trestu, teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri
jeho pobyte na slobode. Zákonodarca pritom neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého
odsúdeného, ale ponecháva na úvahu súdu posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho

trvania zapôsobil na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany
spoločnosti nie je potrebné, aby odsúdený vykonal celý uložený trest odňatia slobody. V tejto súvislosti
považuje krajský súd tiež za potrebné zdôrazniť, že z hľadiska naplnenia výchovného účelu trestu v
zmysle § 34 ods. 1 Tr. zákona u osoby, ktorá je vo výkone trestu odňatia slobody prvýkrát, vystupuje
do popredia výchovná zložka trestu, na rozdiel od osoby, ktorá je opakovane vo výkone trestu odňatia

slobody, u ktorej vystupuje do popredia represívna zložka trestu.

Pokiaľ ide o posúdenie otázky, či odsúdený spĺňa zákonné podmienky pre podmienečné prepustenie
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že
okresný súd dospel k záveru, že odsúdený síce splnil podľa § 66 ods. 1 formálnu zákonnú podmienku,

ktorou je vykonanie požadovanej časti trestu odňatia slobody, ale u odsúdeného nebola kumulatívne
splnená materiálna podmienka, pretože u odsúdeného nie je možné očakávať vedenie riadneho života
odsúdeného na slobode, t. j. neexistencia rizika jeho recidívy.

Na základe preskúmania veci podľa názoru krajského súdu okresný súd v odôvodnení napadnutého

uznesenia správne dospel k záveru, že odsúdený splnil formálnu zákonnú podmienku, ktorou je
vykonanie zákonom vyžadovanej časti trestu a tiež prvú materiálu podmienku, že odsúdený vo výkone
trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie. Podľa názoru krajskéhosúdu však okresný súd dospel k nesprávnym právnym záverom o nesplnení druhej materiálnej
podmienky spočívajúcej v očakávaní, že odsúdený v budúcnosti povedie riadny život.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky spočívajúcej v preukázaní polepšenia sa
odsúdeného, krajský súd zdôrazňuje, že okresný súd v napadnutom uznesení správne poukázal na
zistené skutočnosti, ktoré ho viedli k záveru o splnení uvedenej zákonnej podmienky pre podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Medzi rozhodné skutočnosti, o ktoré okresný súd oprel
svoje rozhodnutie, patrí zistenie, že správanie odsúdeného, ktorý je umiestnený v otvorenom oddiely

v ústave s minimálnym stupňom stráženia, je na základe hodnotenia ústavu hodnotené len pozitívne.
Okresný súd zároveň zohľadnil disciplinárne odmeny odsúdeného, skutočnosť, že nebol disciplinárne
potrestaný, plní program zaobchádzania a k spáchanému trestnému činu má kritický postoj. Z týchto
dôvodov sa krajský súd stotožnil s názorom okresného súdu, podľa ktorého v správaní odsúdeného
a plnení jeho povinností vo výkone trestu odňatia slobody došlo k preukázaniu polepšenia. Z hodnotenia
ústavu pritom nevyplynulo, že by sa jednalo o účelové konanie odsúdeného, ktorého cieľom malo byť

navodenie dojmu o plnení podmienok pre podmienečné prepustenie. Preto podľa názoru krajského
súdu je dôvodný záver okresného súdu, že odsúdený vo výkone trestu odňatia slobody plnením svojich
povinností a svojím správaním preukázal polepšenie tak, ako to má na zreteli ustanovenie § 66 ods.
1 Tr. zákona.

Pokiaľ ide o splnenie materiálnej zákonnej podmienky v podobe možného očakávania, že odsúdený
v budúcnosti bude viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zákona, krajský súd na rozdiel od názoru
okresného súdu dospel k záveru, že aj táto podmienka u odsúdeného bola splnená.

Okresný súd založil svoje rozhodnutie o nesplnení materiálnej zákonnej podmienky možného

očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť riadny život v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák. s poukazom
na trestnú minulosť odsúdeného. Okresný súd poukázal najmä na to, že odsúdený bol v minulosti
jedenkrát vo výkone trestu odňatia slobody a to na základe odsúdenia v trestnej veci Krajského súdu
Brno, sp. zn. 10T/5/2011 zo dňa 06.12.2011, právoplatného dňa 11.07.2012, z ktorého výkonu trestu
bol v konaní Okresného súdu Příbram, sp. zn. 0PP/170/2013 dňa 06.12.2013 podmienečne prepustený.

Počas skúšobnej doby, ktorá bola odsúdenému predĺžená do 04.11.2020 spáchal ďalšiu úmyselnú
trestnú činnosť (skutok od 01.08.2020 do 30.09.2020), pre ktorú bol uznaný vinným Okresným súdom
Žilina, sp. zn. 48T/78/2021. Preto okresný súd uviedol, že odsúdený v minulosti dostal šancu preukázať
nápravu pri podmienečnom prepustení počas plynutia skúšobnej doby, ktorú ale nevyužil. Uvedená
skutočnosť bola hlavným dôvodom záveru okresného súdu pre nesplnenie podmienky možného

očakávania, že odsúdený v budúcnosti bude viesť riadny život.

Krajský súd po zistení, že okresný súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu odsúdeného
na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody na podklade rozhodnutia súdu iného
členského štátu Európskej únie, v prvom rade skúmal možnosť zohľadnenia tohto rozhodnutia na účely

trestného konania.

Podľa § 7b ods. 2 Tr. zák., právoplatné odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie
v trestnom konaní sa na účely trestného konania zohľadní rovnako, ako keby bolo vydané súdom
Slovenskej republiky, ak bolo vydané pre čin trestný aj podľa právneho poriadku Slovenskej republiky.

Podľa § 438e Tr. zák., na odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie podľa § 7b ods. 2 sa
neprihliada, ak nadobudlo právoplatnosť pred 1. januárom 2013.

Nie je zrejme sporné, že z citovaného ustanovenia § 7b ods. 2 Tr. zák. vyplýva záver, podľa ktorého sa

odsúdenie súdom iného členského štátu Európskej únie na účely trestného konania zohľadní rovnako,
ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky pri zachovaní obojstrannej trestnosti. Zohľadnenie
odsúdenia súdom iného členského štátu Európskej únie je v zmysle § 438e Tr. zák. časovo limitované
iba na tie odsúdenia, ktoré nadobudli právoplatnosť po 1.1.2013. Na odsúdenia, ktoré nadobudli
právoplatnosť pred 1.1.2013 nie je možné prihliadnuť.

Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že okresný súd v rozpore s ustanoveniami § 7b ods.
2 Tr. zák. a § 438e Tr. zák. prihliadol v trestnom konaní o podmienečnom prepustení odsúdeného
na odsúdenie vydané súdom členského štátu Európskej únie, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa11.7.2012, teda pred 1.1.2013. Okresný súd preto postupoval nesprávne, keď na podklade tohto
odsúdenia posudzoval splnenie podmienok pre podmienečné prepustenie odsúdeného a napokon na
podklade tohto odsúdenia zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie. Správne nemal

okresný súd vôbec na toto odsúdenie prihliadať, z ktorých dôvodov sa krajský súd nemohol stotožniť
so záverom okresného súdu, že odsúdený už bol v minulosti vo výkone trestu odňatia slobody a už
mu bola v minulosti daná šanca preukázať nápravu vedením riadneho života počas skúšobnej doby
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody. Odsúdený je tak v súčasnosti vo výkone
trestu odňatia slobody prvýkrát.

Na základe uvedených zistených skutočností, kritického postoja odsúdeného k spáchanej trestnej
činnosti a na základe pozitívneho hodnotenia ústavu, podľa ktorého je u odsúdeného nízke riziko
sociálneho zlyhania a resocializačná prognóza je hodnotená ako priaznivá, pri prihliadnutí, že odsúdený
je prvýkrát vo výkone trestu odňatia slobody a v prípade predchádzajúceho jediného odsúdenia z roku
2000 sa na odsúdeného hľadí akoby nebol odsúdený, krajský súd na rozdiel od názoru okresného súdu

dospel k právnemu záveru, podľa ktorého je dôvodné očakávať, že odsúdený plnením svojich povinností
a svojím správaním nielen preukázal polepšenie, ale môže sa od neho aj očakávať, že v budúcnosti
povedie riadny život na slobode v zmysle § 66 ods. 1 Tr. zák.

Pri komplexnom vyhodnotení všetkých vyššie uvedených skutočností krajský súd dospel k záveru, že

sťažnosť odsúdeného je dôvodná a preto napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil podľa § 194 ods.
1 písm. a) Tr. por., pričom dospel k záveru, že výsledky vykonaného dokazovania dávajú dostatočný
skutkový podklad na posúdenie otázok významných z hľadiska rozhodnutia o návrhu odsúdeného na
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody. Preto krajský súd na podklade skutkového
stavu zisteného okresným súdom rozhodol sám o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu

trestu odňatia slobody, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Za účelom dovŕšenia nápravy odsúdeného na slobode, krajský súd v rámci rozhodnutia
o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody určil odsúdenému primeranú
skúšobnú dobu v trvaní dvoch rokov.

Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasmi členov senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť n i e j e prípustná.