Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. máj 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/45/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7724200749
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Dudíková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7724200749.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov
JUDr. Ľuboša Kunaya a JUDr. Petra Tutka v spore navrhovateľky A. B. C., nar. XX.X.XXXX, bytom
D. X, A., zastúpenej Mgr. Miroslavou Pyšniakovou, advokátkou, so sídlom M. Gorkého 1, Michalovce,
proti E. A., nar. X.X.XXXX, bytom F. X, A., zastúpenej Advokátskou kanceláriou Bucsko – advokátska
kancelária s.r.o., so sídlom P. O. Hviezdoslava 56/98, Veľké Kapušany, o nariadenie neodkladného

opatrenia, o odvolaní navrhovateľky proti uzneseniu Okresného súdu Michalovce zo dňa 14.10.2024,
č. k. 7C/13/2024-71

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j euznesenie.

Navrhovateľka j e p o v i n n á nahradiť E. A. 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Michalovce (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručený súdu 14.2.2024 (I) a priznal
E. A. voči navrhovateľke nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške
náhrady trov bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí (II).

2. Vychádzal z návrhu, ktorým sa navrhovateľka domáhala uloženia zákazu E. A. približovať sa
k nej na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov s výnimkou jej nevyhnutnej účasti na úkonoch trestného,
priestupkového alebo občianskeho súdneho konania, na ktoré bude riadne predvolaná, čo odôvodnila
tým, že z opakovanej agresie E. A. – bývalej manželky jej priateľa G. A. H., má strach o svoje zdravie
a život. V návrhu poukázala na to, že po tom, čo sa E. A. dozvedela o ich vzťahu, začala jej vypisovať
SMS správy, nech sa neopovažuje vstupovať do domu na ul. B. X H. A., ktorý je v BSM, pokiaľ nedôjde

k vyplateniu jej vyporiadacieho podielu. V tomto dome býva G. A. H. so svojím synom maloletým I.,
ktorého matkou je E. A.. Navrhovateľka poukázala na to, že E. A. ju navštívila v práci na J. K., L. H.
M. C. A., kde pracuje ako kolízna opatrovníčka, pred kolegyňami jej nadávala a vyhrážala sa, podáva
na ňu sťažnosti na rôzne inštitúcie. Zdôraznila incident z 28.1.2024, kedy sa E. A. dostavila pred rodinný
dom na Dobrianskeho 5 za účelom odovzdania syna otcovi, pretože prebiehal styk s matkou na základe
súdneho rozhodnutia. Po tom, čo zistila, že sa v dome zdržiava navrhovateľka, vbehla do domu so

svojou dcérou z prvého vzťahu, kde ju najprv slovne a potom fyzicky bez príčiny napadla, v dôsledku
čoho musela vyhľadať lekárske ošetrenie. Správala sa agresívne, vulgárne nadávala, vyhadzovala jej
veci cez okno. Musela privolať políciu, ktorá ju následne vyviedla z domu. Ďalej uviedla, že E. A. má
konfliktný vzťah s bývalým manželom, ktorý viackrát volal políciu, no nikdy to nedospelo k vyriešeniu ich
vzťahov. Po incidente z 28.1.2024 na ňu s priateľom podali aj trestné oznámenie za ublíženie na zdraví.
Je presvedčená, že opakované fyzické a slovné útoky E. A. odôvodňujú záver, že jejsprávanie dosiahlo takú intenzitu ohrozenia, že je dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorého
nariadením nevznikne E. A. neprimeraná ujma ani nenapraviteľný stav, ale zamedzilo by sa tak
nadchádzajúcim možným útokom.

3. Prvoinštančný súd z predložených dôkazov (messenger správa zo dňa 24.12.2023, čestné
prehlásenia kolegýň navrhovateľky zo dňa 22.1.2024, lekárska správa o ošetrení povrchového
poranenia hlavy zo dňa 28.1.2024 + vypísaná lekárska správa pre políciu zo dňa 28.1.2024,
potvrdeniepolíciezodňa28.1.2024opodaníoznámenia-priestupokprotiobčianskemuspolunažívaniu,

videozáznam z incidentu zo dňa 28.1.2024 a priestupkový spis č. N./004321 vedený na N. J. A., Odbor
všeobecnej vnútornej správy) a tvrdení oboch strán nemal osvedčenú situáciu, kde by došlo k priamemu
ohrozeniu telesnej či duševnej integrity navrhovateľky, resp. osvedčeniu takého stupňa intenzity
fyzického či psychického násilia zo strany E. A. vo vzťahu k navrhovateľke, ktoré by odôvodňovalo
nariadenie neodkladného opatrenia. Poukázal na to, že navrhovateľkou tvrdená skutočnosť o podaní
trestného oznámenia za ublíženie na zdraví po incidente z 28.1.2024 nebola osvedčená v návrhu ani

v odvolacom konaní. Zdôraznil okolnosti, za ktorých vznikli tieto hraničné situácie, ktorými sú spor medzi
bývalými manželmi ohľadom vyporiadania BSM a starostlivosti o maloletého syna, ako aj zdržiavanie sa
navrhovateľky ako súčasnej partnerky bývalého manžela E. A. a zároveň bývalej kolíznej opatrovníčky
ich maloletého syna v dome patriacom do BSM. Za najpodstatnejšie považoval dôkazy z priebehu
incidentu z 28.1.2024, a to lekársku správu z 28.1.2024, z ktorej vyplýva, že navrhovateľka mala

v čase ošetrenia povrchové poranenie hlavy, avšak z predloženého videozáznamu nebolo preukázané,
akým spôsobom došlo k jej zraneniu, pretože k priamemu napadnutiu navrhovateľky E. A. nedošlo.
Skutočnosti ohľadom fyzického napadnutia (ťahania za vlasy, sotenia na gauč, hádzania vecí priamo
na navrhovateľku) sa nepotvrdili. Súd ďalej uviedol, že obe ženy si vysvetľovali tvárou v tvár spor
ohľadom pobytu navrhovateľky v rodinnom dome, pričom E. A. zdvihla prst pred tvár navrhovateľky.

Súd prvej inštancie konštatoval, že N. J. A., ktorý vyšetroval uvedený incident, konanie dňa 21.3.2024
zastavil, nakoľko nebolo spoľahlivo a jednoznačne preukázané, že sa navrhovateľka dopustila vyššie
uvedeného skutku. Podnet navrhovateľky na prešetrenie vybavenia priestupku na N. K. A. bol dňa
22.7.2024 odložený. Súd dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, že skutkový dej sa
odohral tak, ako ho v návrhu popísala navrhovateľka, najmä to, že E. A. na ňu fyzicky zaútočila, pričom

skutočnosti ohľadom vyhádzania vecí z okna a slovnej výmeny síce preukázané boli, avšak s ohľadom
na vzniknutú situáciu nepredstavujú kritický zásah do osobnej integrity navrhovateľky.

4. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka s návrhom, aby ho odvolací
súdzmenilanariadilneodkladnéopatrenievzmyslejejnávrhu.Vodvolanívytklasúduprvejinštancie,že

sa dôsledne nevysporiadal s otázkou naliehavosti a potrebou bezodkladnej úpravy pomerov, v dôsledku
čoho je napadnuté rozhodnutie nejasné, nepresvedčivé, arbitrárne. Nesúhlasí s konštatovaním súdu,
že z videozáznamu ako aj z lekárskej správy nie je preukázané, akým spôsobom došlo k vzniku jej
zranenia. Tieto dôkazy súd nevyhodnotil v ich vzájomnej súvislosti. Skutočnosť, že z videozáznamu nie
jeviditeľnýmomentfyzickéhoútokuE.A.najejosobuneznamená,žekfyzickémuútokunedošlo.Súdsa

podľa nej nedostatočne zaoberal aj ambulantným nálezom, z ktorého je zrejmé, že bola dňa 28.1.2024
o 20.45 hod. ošetrená na úrazovej chirurgii, kde uviedla spôsob a pôvod zranenia, pričom ošetrujúci
lekár konštatoval, že zranenia mohli byť spôsobené spôsobom, aký uviedla a vyšetrením zistil diagnózu:
povrchové poranenie vlasatej kože hlavy, pomliaždenie. Zdôraznila, že súd je oprávnený vyhovieť
návrhu na neodkladné opatrenie, aj keby išlo o jediný preukázaný (osvedčený) fyzický útok s použitím

násilia, nakoľko C.s.p. nekvantifikuje násilie (jeho intenzitu alebo frekvenciu). Okrem toho poukázala na
ďalšie dôkazy (čestné prehlásenie kolegýň, potvrdenie polície z 28.1.2024), ktoré vypovedajú o tom,
aké bolo po celú tú dobu správanie E. A. voči nej, ako aj k jej bývalému manželovi. Súd sa podľa
nej vôbec nevysporiadal s predloženými listinnými dôkazmi ani so všetkými relevantnými tvrdeniami
obsiahnutými v jej návrhu, v napadnutom uznesení chýba zmienka o tom, akým spôsobom vyhodnotil

tieto dôkazy, v tejto časti považuje napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné. V ďalšom poukázala
na to, že z rozhodnutia správneho orgánu zo dňa 21.3.2024 o zastavení priestupkového konania, na
ktoré súd prvej inštancie pri rozhodovaní prihliadal, vyplýva, že ho podpísala vedúca odboru K. O. A.,
ktorá je v kamarátskom vzťahu s E. A. a ktorá bola práve z tohto dôvodu v inom konaní o priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu vedenom voči E. A. vylúčená z prejednania a rozhodovania vo

veci. Vzhľadom k tomu je dôvodné o správnosti, zákonnosti a objektívnosti rozhodnutia z 21.3.2024
pochybovať a už vôbec nie na tento dôkaz prihliadať. Navrhovateľka ďalej v odvolaní opätovne opísala
podrobný priebeh incidentu z 28.1.2024, pričom zdôraznila, že z dôvodu obavy o svoje zdravie a život
s priateľom museli privolať políciu, ktorá E. A. následne vyviedla z rodinného domu. Vykázať zospoločného obydlia ju nemohla, pretože E. A. v tomto dome už viac ako 1,5 roka nebýva, neplatí žiaden
nájom ani za služby spojené s užívaním tohto domu. Podľa navrhovateľky nariadením neodkladného
opatrenia by E. A. nebola obmedzená ani v realizácii svojich rodičovských práv k maloletému synovi,

nakoľko styk maloletého s matkou sa realizuje v zmysle právoplatného rozsudku tak, že matka je
oprávnená stretávať sa s ním každý párny kalendárny týždeň od piatka 16.00 hod. do nedele 17.00
hod. s tým, že matka si maloletého prevezme a odovzdá pred rodinným domom, kde maloletý s otcom
býva. Je toho názoru, že vzhľadom na predchádzajúce správanie E. A. nie je vylúčené jej kontaktovanie
a obťažovanie tak na pracovisku, ako aj v rodinnom dome, kde toho času navrhovateľka býva spoločne

s bývalým manželom E. A., pričom je dôvodné očakávať ďalšie útoky na jej život, zdravie, slobodu
a ľudskú dôstojnosť, ak by sa dostala do jej bezprostrednej blízkosti. Konanie E. A. označila za
nevyspytateľné a psychicky nestabilné, zhoršujúce kvalitu jej života.

5. E. A. vo vyjadrení k odvolaniu trvala na správnosti preskúmavaného rozhodnutia.

6. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľky ako podané
včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je
odvolanie prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods.
1 a contrario C.s.p., v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadiska odvolaním uplatnených
odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) C.s.p. a s prihliadnutím na vady, ktoré sa

týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľky nie je dôvodné a napadnuté uznesenie je vecne správne, preto ho odvolací súd postupom
podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

7. Neodkladné opatrenie je základným opatrením súdu, ktorým sa upravujú (predbežne alebo aj

trvale) pomery sporových strán, ak ide o stav, ktorý neznesie odklad. Vychádzajúc zo zákonných
predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 C.s.p. je neodkladné
opatrenie prípustné a opodstatnené vtedy, ak: a) sa tvrdí a osvedčí existencia právneho vzťahu
medzi sporovými stranami, ktorý si vyžaduje bezodkladnú úpravu pomerov strán alebo ak je daná
obava z ohrozenia exekúcie (kumulácia nie je vylúčená), b) uložením požadovanej povinnosti alebo

obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti),
c) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter,
nebude vytvorený nenávratný stav, d) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú
osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) a e) sledovaný
účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 C.s.p.). Pretože pri nariaďovaní

samotnéhoneodkladnéhoopatreniaprevládapožiadavkarýchlostinadpožiadavkouúplnostiskutkových
zistení, z tohto dôvodu súd nemusí dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať
všetky tie skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia (vo veci samej). Súd
rozhoduje spravidla len na základe listín predložených navrhovateľom neodkladného opatrenia, bez
výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Inak postupuje iba vo výnimočných a

odôvodnených prípadoch (§ 329 C.s.p.). Riadne dokazovanie v zmysle ust. § 185 a nasl. C.s.p.
nevykonáva a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v súvislosti
s podaným návrhom osvedčené. Navrhovateľ opísaním rozhodujúcich skutočností a predložením
dostupných dôkazných prostriedkov musí osvedčiť najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, z ktorých
vyvodzuje opodstatnenosť a neodkladnosť návrhu a vecnou argumentáciou musí presvedčiť súd o

potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút
charakteristický. Miera osvedčenia sa pritom riadi situáciou, najmä naliehavosťou jej riešenia. Účelom
neodkladného opatrenia je totiž rýchle riešenie takej situácie, ktorá vyžaduje okamžitý zásah súdu.
Reálne vyhodnotenie potreby bezodkladne upraviť pomery je otázkou voľnej úvahy súdu, ktorá však
musí byť objektívne preskúmateľná na základe odôvodnenia rozhodnutia. Neodkladné opatrenie bude

spravidla opodstatnené, ak navrhovateľovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody či inej ujmy, dochádza
k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, príp. hrozí zhoršenie jeho právnej
pozície do takej miery, že sa mu viac neoplatí uchádzať o konečnú súdnu ochranu. Pred nariadením
neodkladného opatrenia musí súd zároveň zvážiť, či v dôsledku nariadenia neodkladného opatrenia
sa nevytvorí nezvratný (nenapraviteľný) stav v právnych vzťahoch medzi stranami sporu a či zásah do

práv dotknutej strany sporu je primeraný navrhovateľom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom
chránených záujmov v súlade s princípom proporcionality.8. Na základe všetkých doterajších tvrdení strán a listinných dôkazov nimi predložených možno
pre zjednodušenie zhrnúť niekoľko východiskových faktov: Rodinný dom na P. B. X H. A. je
vbezpodielovomspoluvlastníctveE.A.ajejbývaléhomanželaG.A.H.-priateľanavrhovateľky,sktorým

navrhovateľka v predmetnom rodinnom dome býva. Bezpodielové spoluvlastníctvo manželov doposiaľ
nie je vysporiadané. E. A. a G. A. H. sú rozvedení, majú maloletého syna I., nar. XX.X.XXXX,
bytom B. X, ktorého v konaní o úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode
zastupovala ako kolízna opatrovníčka navrhovateľka, zamestnaná na Úrade práce, sociálnych vecí
a rodiny Michalovce. Je potrebné v tejto súvislosti na doplnenie uviesť, že podľa odôvodnenia

rozhodnutia N. J. A. sp. zn. OU-MI-OVVS-2024/004321 zo dňa 21.3.2024 navrhovateľka okolnosti
incidentu z 28.1.2024 v priestupkovom konaní opisovala tak, že bývalý manžel jej už viac ako rok bráni
chodiť do ich spoločného domu. Vymenil zámky a na pozemok dal strážneho psa. Rodinný dom podľa jej
vyjadrenia opustila nedobrovoľne, toho času býva v dvojizbovom byte na Narcisovej 2 so svojou dcérou
z predchádzajúceho vzťahu. Dňa 28.1.2024 priviezla maloletého I. odovzdať otcovi, pričom jej dcéra
N. si chcela vziať nejaké veci zo svojej izby. Syn, dcéra a E. A. vošli na pozemok rodinného domu.

G. A. H. jej hneď povedal, že ju dnu nevpustí a psovi, ktorého mal pri sebe, dal popud, aby ju chytil,
na čo ju pes chytil zubami za kabát. Následne ju za kabát chytil aj G. A. H. a poškodil jej ho pri tom,
ako ju chcel vyhodiť z pozemku. Nakoniec vošla dnu do domu, kde boli porozhadzované ženské veci
a v dome sa nachádzala navrhovateľka, kolízna opatrovníčka ich maloletého syna, ktorá ho zastupovala
počas rozvodového konania a ktorá sa jej vysmievala do tváre. E. A. jej povedala, že o synovi sa s ňou

bude baviť len na úrade práce, nie vo svojom dome a po pracovnej dobe. Požiadala navrhovateľku, aby
okamžite opustila jej dom, nakoľko tam nemá čo hľadať. Po tomto upozornení zobral G. A. H. mobil
a začal celú záležitosť kamerovať. E. A. uviedla, že nie je pravda, že navrhovateľku chytila za vlasy
alebo že by ju udrela, len dala ruku pred seba a prstom jej naznačila, nech si svoj bordel z jej skríň
a poličiek hneď vyzbiera, lebo jej to vyhodí von, so zlosťou prišla k nej a narazila prstom o jej bradu. E.

A. opakovane hovorila navrhovateľke, nech si pozbiera svoje osobné veci z jej domu, lebo jej ich vyhodí
a oznámi na úrade práce, že zneužíva svoje právomoci. Vtedy sa jej začala navrhovateľka vysmievať,
na čo zobrala časť jej osobných vecí zo svojich poličiek a vyhodila jej ich von oknom. Bola veľmi rada,
že na miesto prišla hliadka polície, pretože navrhovateľka z jej domu odišla. Celé oznámenie na svoju
osobu považuje za vykonštruované, pretože bývalý manžel rozpráva, že ich syna dostane on do svojej

starostlivosti, v čom mu navrhovateľka pomôže, nakoľko pracuje na úrade práce. Navrhovateľka tento
incident v priestupkovom konaní interpretovala tak, že dňa 28.1.2024 prišla do domu E. A. a s bývalým
manželommalislovnúvýmenunázorov.Keďsamedzinimisnažilasituáciuukľudniť,E.A.juzačalaťahať
zavlasy,sotilajunagaučacezoknojejzačalavyhadzovaťveci.Vosvojomprvotnomoznámenínapolícii
uviedla, že jej E. A. nespôsobila žiadne zranenia, ale nakoniec sa rozhodla ísť na lekárske ošetrenie. Je

toho názoru, že E. A. musí rešpektovať to, keď si ju jej priateľ pozve k nemu domov. Stretnutiu s E. A. sa
už radšej vyhýba. Zdôraznila, že ako kolízna opatrovníčka zastupovala maloletého I. počas rozvodového
konania, avšak blízky vzťah s otcom maloletého nadviazala až po jeho právoplatnom skončení.

9. Ustanovenie § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. slúži na ochranu fyzických osôb, ak existujú vážne dôvody

nasvedčujúcetomu,žejeohrozenýichživot,telesná,duševnáalebosexuálnaintegrita,osobnásloboda,
či bezpečnosť. Hlavným cieľom tohto ustanovenia je zabrániť akémukoľvek násiliu, keď chránenej
osobe musí byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Pre
vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia však musí mať súd za osvedčené ohrozenie
telesnejaleboduševnejintegritychránenejosobykonanímosoby,protiktorejnávrhsmeruje.Kvalitatívne

požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú vždy podmienené konkrétnymi okolnosťami
prípadu a ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity chránenej osoby musí byť spravidla osvedčené
lekárskou správou, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby a pod. Pre vyhovenie návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré má potenciál významne zasiahnuť do práv osoby, proti
ktorej návrh smeruje, musia byť aspoň minimálne osvedčené skutočnosti opodstatňujúce vyhovenie

návrhu, aby sa neodkladné opatrenie nestalo prostriedkom šikanózneho výkonu práva a neslúžilo cieľu
vybavovať si problémové vzťahy strán sporu (či nepriamo iných zainteresovaných osôb) cestou práva.

10. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky postupoval podľa cit. zák. ustanovení
a v plnom súlade i s vyššie uvedenými zásadami ustálenými právnou praxou posúdil skutkové a

právne dôvody návrhu so správnym záverom, že zákonom stanovené predpoklady pre nariadenie
navrhovaného neodkladného opatrenia podľa ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 v spojení s § 325 ods.
2 písm. h) C.s.p. v danom prípade nie sú splnené. Aj podľa názoru odvolacieho súdu navrhovateľka
svojimitvrdeniamiuvedenýmivnávrhu,predloženýmilistinnýmidôkazmianivideozáznamomzincidentuz 28.1.2024 neosvedčila základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o dôvodnosti podozrenia
ohrozenia jej telesnej alebo duševnej integrity konaním E. A..

11. Nad rámec správneho a náležitého odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, s ktorým sa odvolací
súd v celom rozsahu stotožňuje, je potrebné dodať, že navrhovateľka sa snažila osvedčiť ohrozenie
jej telesnej a duševnej integrity konaním E. A. predovšetkým incidentom z 28.1.2024, ktorý však aktéri
incidentu vysvetľujú rozdielne, každý z nich dané okolnosti vníma subjektívne, ich vyjadrenia obsahujú
rozdielne hodnotenie tej istej situácie, pričom ani z videozáznamu nemožno s istotou ustáliť, že by

E. A. navrhovateľku napadla a spôsobila jej zranenia. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje,
a správne to akcentoval aj súd prvej inštancie, že ani závery právoplatne skončeného priestupkového
konania nepreukázali spáchanie priestupku E. A. proti občianskemu spolunažívaniu, pričom podnet
navrhovateľky na prešetrenie vybavenia priestupku na N. K. bol odložený. Odvolací súd dáva do
pozornosti predovšetkým to, že incident z 28.1.2024 sa stal v rodinnom dome v bezpodielovom
spoluvlastníctve bývalých manželov, ktoré doposiaľ nie je vysporiadané. Pokiaľ by súd vyhovel návrhu

na nariadenie neodkladného opatrenia, fakticky by E. A. znemožnil prístup do tohto rodinného domu,
ktorý musela nedobrovoľne opustiť, čím by došlo k zintenzívneniu zásahu do jej oprávnených záujmov,
a to len v prospech navrhovateľky, ktorá nemá k tomuto domu žiaden vzťah. Je nepochybné, že
takýto neodôvodnený zásah by bol v kontexte okolností preskúmavaného prípadu v rozpore s dobrými
mravmi a nepochybne aj s princípom proporcionality neodkladného opatrenia. Zároveň je potrebné

zdôrazniť, že v danom prípade zo strany E. A. zjavne nešlo o zámerné, naplánované konanie voči
navrhovateľke, pretože zo spisu vyplýva, že v daný deň 28.1.2024 bola bývalému manželovi na
základe súdneho rozhodnutia odovzdať ich maloletého syna, pričom to, že sa tam v tom čase zdržiava
navrhovateľka, nemohla, resp. nemusela vedieť. Z tohto možno vyvodiť, že išlo o náhodné stretnutie,
nie zámerné s cieľom narušiť integritu navrhovateľky. Odvolací súd považuje za potrebné dôrazne

odmietnuť akúkoľvek formu násilia, ku ktorému eventuálne došlo dňa 28.1.2024 medzi exmanželkou
a priateľkou G. A. H., avšak zároveň je žiaduce na tento incident prihliadať v kontexte okolností, ktoré
predchádzali vzniku tohto incidentu. Je nevyhnutné si uvedomiť, že konanie E. A. ako exmanželky, ktorá
prišla do vlastného domu a zistila, že tam býva jej exmanžel spolu s priateľkou – kolíznou, resp. bývalou
kolíznouopatrovníčkouichmaloletéhosynavžiadnomprípadenemožnopovažovaťzanepredvídateľné.

Navrhovateľka mala vedomosť o tom, že E. A. príde v danom čase odovzdať maloletého syna otcovi,
vedela, že vzťahy medzi bývalými manželmi, ako aj medzi ňou a E. A. sú napäté, preto jej tvrdenie
v priestupkovom konaní, že sa snažila po príchode E. A. do rodinného domu „ukľudniť“ situáciu
medzi exmanželmi, vyznieva prinajmenšom naivne. Navrhovateľka síce zdôrazňovala, že v rozvodovom
konaní,vktoromakokolíznaopatrovníčkazastupovalamaloletéhoI.,uzatvorilirodičianačasporozvode

dohodu o úprave výkonu rodičovských práv a povinností, pričom s otcom maloletého nadviazala blízky
vzťah až po právoplatnom skončení rozvodového konania. V skutočnosti je však z preskúmavaného
spisu zrejmé, že rodičovský konflikt pokračoval aj naďalej, čo vyplýva aj z toho, že dňa 13.11.2023 došlo
k zmene kolízneho opatrovníka, pretože po skončení rozvodového konania prebiehalo konanie o zmene
úpravy rodičovských práv a povinností k mal. I., s čím súvisí aj návšteva E. A. na úrade práce dňa

22.1.2024, kde malo dôjsť k ďalšiemu incidentu, ktorý navrhovateľka uvádza v návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia. Ani čestné vyhlásenia kolegýň navrhovateľky ohľadom tohto incidentu však
neosvedčili relevantné ohrozenie jej psychickej či fyzickej integrity, nakoľko obe kolegyne len vo
všeobecnej rovine uviedli, že E. A. ju mala obťažovať a vyhrážať sa na pracovisku, ale nič konkrétne
z toho nemožno zistiť.

12. Správne uzavrel súd prvej inštancie, že na základe predložených dôkazov a tvrdení oboch strán
dospel k záveru, že v čase jeho rozhodovania nie sú splnené podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia. Preto tvrdenia navrhovateľky o tom, že konaním E. A. dochádza k ohrozeniu jej telesnej
a duševnej integrity, zostali v nepreukázanej rovine. Je zjavné, že tieto konflikty medzi navrhovateľkou

a E. A. sú spôsobené pôvodným konfliktom, a to medzi bývalými manželmi, týkajúcim sa jednak
vyporiadania BSM, ako aj starostlivosti o maloletého syna.

13. Keďže navrhovateľka neosvedčila ohrozenie svojej integrity konaním E. A., neboli splnené
podmienky pre vyhovenie návrhu, kvôli čomu odvolací súd podľa § 387 ods. 1 C.s.p. napadnuté

uznesenie ako vecne správne potvrdil.

14. Nakoľko toto uznesenie má povahu konečného rozhodnutia, v súlade ust. § 262 ods. 1 C.s.p.
odvolací súd rozhodol tiež o trovách celého konania.15. Výrok o trovách odvolacieho konania vyplýva z ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p.,
podľa ktorých právo na náhradu trov odvolacieho konania má úspešná strana sporu, v danom prípade

E. A., preto jej odvolací súd priznal aj náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

16. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).