Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/86/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3823010391
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3823010391.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.

Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre
prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a)
Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku, o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza sp. zn. 2T/45/2023 zo dňa 28. mája 2024, na verejnom zasadnutí konanom dňa 16. apríla
2025 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. f) Tr. poriadku s a v napadnutom rozsudku okresného súdu z r u š u j e
výrok o škode.

Podľa § 287 odsek 1 Tr. poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenému A. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom E. F. G., H. I. XX/XX, J. F., škodu vo výške 1.332,10 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza, sp. zn. 2T/45/2023 zo dňa 28. mája 2024 bol obžalovaný A.
B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) na podklade obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry
Prievidza, sp. zn. 2Pv 179/22/3307 zo dňa 06. júna 2023, uznaný za vinného z prečinu výtržníctva podľa
§ 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 15.04.2022 v čase o 21.27 hodine v Novákoch na ulici K. L. M.
v pohostinstve KNV, fyzicky napadol poškodeného A. D. a to takým spôsobom, že ho pred tam
prítomnými osobami A. N., O. K. a P. Q. jeden krát hlavou udrel do oblasti tváre a následne ihneď na to ho
trikrátpäsťouľavejrukyudreldooblastitváre,čímmuspôsobilzranenia–pomliaždeniehlavy,zlomeninu
nosovej kosti, zlomeninu ľavej čeľustnej dutiny s vpáčením úlomku a krvácanie do ľavej čeľustnej dutiny,
ktoré si vyžiadali lekárske ošetrenie a následné liečenie, počas ktorého bol sťažený obvyklý spôsob jeho
života po dobu 6 dní.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 3 (tri) mesiace, s podmienečným odkladom výkonu tohto trestu podľa § 49
ods.1písm.a)a§50ods.1Tr.zákonanaskúšobnúdobuvtrvaní15(pätnásť)mesiacov.Obžalovanému
bola tiež podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložená povinnosť nahradiť poškodenému A. D. škodu vo výške
1.816,50 Eur.

Proti tomuto rozsudku podal obžalovaný vo vzťahu ku všetkým jeho výrokom v zákonnej lehote
prostredníctvomsvojejobhajkyneodvolanie,ktoréajpísomneodôvodnil.Vcelomrozsahupoprelskutok,
ktorý mu je kladený za vinu a uviedol, že v jeho prípade išlo o primeranú nutnú obranu, keď poškodený
zaútočil na neho najprv slovne a potom ajfyzicky. K výpovediam svedkov uviedol, že svedka P. Q. považuje za nedôveryhodného a svedok A.
N. sa podľa zvukovo obrazového záznamu v čase incidentu nachádzal za barom a venoval sa svojej
práci, takže konflikt medzi obžalovaným a poškodeným nemohol vidieť. Za nesprávny považoval aj

výrok o náhrade škody, keď mu okresný súd uložil povinnosť nahradiť škodu podľa znaleckého posudku
vypracovaného K. E. C., hoci tento nebol ako dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní. Okresný súd
mal postupovať v zmysle záverov znaleckého posudku K. A. L., ktorý bol na hlavnom konaní vykonaný
ako dôkaz, a v zmysle ktorých bolo ustálené odlišné bodové hodnotenie bolestného poškodeného D..
Záverom obžalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a sám

rozhodol vo veci tak, že ho oslobodí spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného, ktoré sa konalo za splnenia všetkých
zákonných procesných podmienok v zmysle ustanovenia § 293 ods. 5 Tr. poriadku
v neprítomnosti obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry právom konečného návrhu uviedol,
že vo vzťahu k výroku o vine a treste napadnutého rozsudku okresného súdu nemá výhrady, tieto

výroky považuje za zákonné a dôvodné, keďže okresný súd sa vysporiadal so všetkými významnými
okolnosťami a dospel k správnym a odôvodneným záverom. K napadnutému výroku o škode sa stotožnil
s argumentáciou obhajoby v tom, že okresný súd mal pri určení výšky náhrady škody vychádzať
z dôkazu, ktorý aj vykonal na hlavnom pojednávaní, t. j. zo znaleckého posudku č. XX/XXXX, ktorým
bolo určené bolestné vo výške 1.332,10 Eur. Navrhol, aby odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. f),

ods. 2 Tr. poriadku zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o škode, a aby postupom podľa § 322 ods.
3 Tr. poriadku uložil obžalovanému povinnosť podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku nahradiť poškodenému
škoduvovýške1.322,10Eur.Obhajkyňaobžalovanéhoprávomkonečnéhonávrhuuviedla,žeajnaďalej
sa pridržiava podaného odvolania a jeho dôvodov uvedených v písomnom vyhotovení odôvodnenia
odvolania a navrhuje rozhodnúť tak, ako je uvedené v jeho petite, t. j. oslobodiť obžalovaného spod

obžaloby prokurátora podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 ods.
1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, na
verejnom zasadnutí dňa 16. apríla 2025, na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317 ods. 1

Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem namietaných chýb zameral aj na
prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1
Tr. poriadku. Na základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach

odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je prípustné, podané oprávnenou osobou,
včas i na správnom mieste, a je dôvodné, pokiaľ ide o napadnutý výrok o škode rozsudku súdu prvého
stupňa.

Odvolací súd v rámci prieskumnej povinnosti vo vzťahu ku skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu

posudzovaného trestného činu zistil, že napadnutý rozsudok je výsledkom konania, v ktorom sa
postupovalo súladne s Trestným zákonom a Trestným poriadkom,
a v ktorom nedošlo k takým chybám, ktoré by mohli mať zásadný vplyv na objasnenie skutkového stavu
veci alebo k porušeniu práv obžalovaného na obhajobu.

Odvolací súd rovnako nemal žiadne pochybnosti o dôvodnosti a správnosti výroku o vine obžalovaného
z napadnutého rozsudku, keďže takýto jednoznačný záver vyplynul zo zákonným spôsobom
vykonaného dokazovania pred súdom prvého stupňa na hlavnom pojednávaní. Súd prvého stupňa v
súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel, pričom správne poukázal

na konzistentnosť a obsahovo nenarušenosť výpovedí poškodeného A. D., svedka P. Q., svedka A. N.
a svedkyne O. K., ako aj na skutočnosť, že títo bezprostredne po skutku a rovnako pred súdom prvého
stupňa na hlavnom pojednávaní v podstatných okolnostiach zhodne popísali, čo sa v inkriminovaný deň
udialo,ktoréskutočnostitvoriaskutkovúvetunapadnutéhorozsudku.Nadruhejstranejenutnépoukázať
na rozporuplnosť a obsahovo meniacu sa výpoveď obžalovaného, ktorý v prípravnom konaní uvádzal,

že ako prvý zaútočil on, avšak na hlavnom pojednávaní už vypovedal, že ako prvý zaútočil poškodený.
Uvedené tvrdenie obžalovaného o priebehu skutku je v priamom rozpore s obsahom kamerového
záznamu z incidentu, z ktorého je zrejmé, že prvý zaútočil obžalovaný. K obhajobnej námietke
obžalovaného, že konal v nutnej obrane je potrebné uviesť, že zákonné podmienky na posúdenie jehokonania ako nutnej obrany v zmysle § 25 Tr. zákona splnené neboli, pretože z vykonaných dôkazov
jednoznačne vyplynulo, že ako prvý fyzicky zaútočil na poškodeného práve obžalovaný, a to intenzívnou
silou, pričom mu spôsobil viaceré zranenia. Vo všeobecnosti k dôvodom odvolania obžalovaného

krajský súd uvádza, že obžalovaný sa v podstate domáhal iba iného spôsobu hodnotenia dôkazov, ale
súd prvého stupňa všetky vykonané dôkazy, potrebné pre objektívne posúdenie žalovaného skutku,
vyhodnotilvsúladesustanovením§2ods.12Tr.poriadku,atedapodľasvojhovnútornéhopresvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne
a nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán,

pričom dospel k správnemu a nepochybnému záveru o vine obžalovaného. Odôvodnenie napadnutého
rozsudku nespĺňa ani kritériá pre jeho označenie za arbitrárne, či podobne nedostatočne odôvodnené,
keďže obsahuje výstižné hodnotenie všetkých podstatných skutočností potrebných pre rozhodnutie
o vine. Okresný súd nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného, keďže konaním
obžalovaného bezpochyby došlo k naplneniu všetkých obligatórnych znakov skutkovej podstaty
trestného činu výtržníctva podľa § 364

ods. 1 písm. a) Tr. zákona tak, ako to ustálil súd prvého stupňa. Krajský súd iba pripomína, že na
preukázanie viny obžalovanej osoby musí súhrn priamych a nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím
nenarušovanú sústavu navzájom sa doplňujúcich dôkazov, ktorá vo svojom celku nielen spoľahlivo
preukazuje všetky okolnosti žalovaného skutku a usvedčuje z jeho spáchania obžalovaného, ale
súčasne vylučuje možnosť iného záveru. Výrok o vine môže byť založený teda len na takých dôkazoch,

ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým
skôr, keď existujú dve skupiny dôkazov, ktoré si navzájom odporujú a súd svoje rozhodnutie musí oprieť
o vierohodnosť jednej alebo druhej skupiny dôkazov tak, ako to urobil okresný súd aj v preskúmavanej
trestnej veci.

Okresný súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku zároveň dôsledne vysporiadal so všetkými
podstatnými obhajobnými námietkami obžalovaného, ktoré sú v podstate identické s jeho odvolacími
námietkami. S poukazom na to, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok, krajský súd v ďalšom (aj vo vzťahu k opakovaným obhajobným námietkam

obžalovaného prezentovaných v jeho odvolaní) odkazuje na jednotlivé vyhodnotenia skutkových
okolností súdom prvého stupňa, keďže sa s nimi bezvýhradne stotožnil.

Zároveň krajský súd uvádza, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať
na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci

význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. (z uznesenia Ústavného súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. II. ÚS 78/05 zo 16. marca 2005).
Z judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva teda vyplýva,
že v odôvodnení rozhodnutia všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené

obžalovaným, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú
skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných
procesnými stranami konania.

Rovnako je nutné prisvedčiť dôvodnosti a zákonnosti výroku o treste napadnutého rozsudku, pretože

súd prvého stupňa zohľadnil tak pri druhu, ako aj výmere trestu všetky všeobecné aj individuálne zásady
platné pre ukladanie trestov v zmysle § 34 ods. 1, ods. 4
Tr. zákona účinného do 15. marca 2024, v zmysle ktorého okresný súd postupoval. Správne bolo aj
vyhodnotenie nezistenia poľahčujúcej ani priťažujúcej okolnosti podľa § 36 a § 37
Tr. zákona účinného do 15. marca 2024 vo vzťahu k osobe obžalovaného. Súd prvého stupňa teda pri

úvahách o primeranej a spravodlivej výmere trestu odňatia slobody v danom prípade skutočne veľmi
starostlivo, a zároveň komplexne vyhodnotil všetky podstatné okolnosti, pričom dospel k správnemu
a dôvodnému záveru, že obžalovanému je primerané uložiť trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri)
mesiace, teda na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby (0 až 3 roky) s odkladom
na skúšobnú dobu v trvaní 15 (pätnásť) mesiacov, a to predovšetkým s poukazom na závažnosť

spáchaného trestného činu a jeho následky. Takto uložený trest má tendenciu naplniť svoj primárny účel
z hľadiska individuálnej aj generálnej prevencie.Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, bolo nutné prisvedčiť argumentu obžalovaného a aj prokurátora,
prítomného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu, spočívajúcemu v tom, že okresný súd
pochybil, keď pri určení výšky náhrady škody vychádzal zo znaleckého posudku, vypracovaného

ešte v prípravnom konaní znalcom K. C.. Pri zákonnom určení výšky škody, ktorú má obžalovaný
poškodenému nahradiť v zmysle spôsobených zranení bolo potrebné vychádzať zo znaleckého
posudku, ktorý bol ako dôkaz na hlavnom pojednávaní vykonaný, a teda zo znaleckého posudku č.
XX/XXXX znalca K. L., v zmysle ktorého je bodové hodnotenie spôsobených zranení poškodeného
stanovené na sumu 1.332,10 Eur. Z dôvodu, že znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný

v prípravnom konaní znalcom K. C. nebol ako dôkaz vykonaný na hlavnom pojednávaní, nebolo možné
priznať poškodenému škodu vyčíslenú týmto znalcom.

Z vyššie uvedených rozvedených dôvodov krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.