Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15CoP/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7123215596
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:7123215596.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a Mgr. Miloša Koleka vo veci starostlivosti súdu o maloletého
U. P., nar. XX.XX.XXXX, t. č. P., bytom u matky, zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v M., dieťa rodičov: matky F. N., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. D.
XXX/X, M. - Š. a otca U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. Y. G. T. XX, XXXX Y., V., v konaní o návrhu
matky na zvýšenie výživného na maloleté dieťa, o odvolaní otca proti rozsudku Mestského súdu Košice
č. k. 85P/49/2023 - 126 zo dňa 04.09.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletého U. P. podala na príslušný súd dňa 06.09.2023 návrh na zvýšenie výživného na
maloletédieťazostranyotcasodôvodnením,žeoddobyposledného určenia,t.j.od19.04.2011výrazne
sa zvýšili výdaje na maloletého, v súvislosti s jeho rastom, vzdelávaním, mimoškolskými aktivitami a
ďalšími odôvodnenými potrebami dieťaťa.

K podanému návrhu sa vyjadril otec dlhodobo žijúci v V., ktorý s návrhom matky nesúhlasí. Poukazuje
na zlú ekonomickú a finančnú situáciu, pričom v V. má tri deti, na ktoré platí výživné na každé dieťa po
150 eur. Argumentoval zlým zdravotným stavom.
Kolízny opatrovník ešte maloletého dieťaťa navrhol návrhu matky vyhovieť.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozhodol napadnutým rozsudkom pod č. k. 85P/49/2023
dňa 04.09.2024 tak, že:
I. M e n í rozsudok Okresného súdu Košice II, sp. zn.: 25P/44/2010 - 36 zo dňa 19.4.2011, v časti
výroku rozsudku upravujúcej vyživovaciu povinnosť otca k maloletému U. P., nar. XX.XX.XXXX takto:

II. Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého U. sumou 200 EUR mesačne, vždy do 15.dňa

v každom mesiaci vopred, k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc dňom 6.9.2023 do budúcna.

III. Dlžné výživné na maloletého U. za obdobie od 6.9.2023 do 4.9.2024 spolu v sume 2.028,76 EUR je
otec povinný uhradiť k rukám matky maloletého dieťaťa do 30 dní od doručenia rozsudku.IV. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

3.RozhodnutieodôvodnilsúdprvejinštanciecitácioupríslušnýchustanoveníZákonaorodine,konkrétne
§ 78 ods. 1, 3, § 77 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, ako aj § 75 ods. 1 a zároveň s poukazom na ustanovenie
§ 52 CMP rozhodol súd prvej inštancie aj o trovách konania.

4. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil skutkovo tak, že mal za preukázané na základe

vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu, že od poslednej súdnej úpravy vyživovacej
povinnosti otca k maloletému U. P., nakoľko od roku XXXX došlo k podstatnej zmene pomerov u
maloletéhoU..VčaseposlednéhosúdnehorozhodnutiabolmaloletýU.vcelodennejstarostlivostimatky.
Toho času je žiakom strednej školy, z čoho vyplýva, že vyšším vekom, stupňom vzdelania sa podstatne
zvýšili náklady na jeho výživu, a to stravovanie, ošatenie, uspokojovanie ďalších nevyhnutných
osobných, školských a záujmových potrieb, pričom na ich uspokojovaní sa majú podieľať obaja rodičia.

Zvýšenie životných nákladov na výchovu a výživu maloletého nezaopatreného dieťaťa je objektívna
okolnosť, ktorá sama o sebe odôvodňuje zmenu výšky výživného.
U matky sa pomery od poslednej úpravy zmenili v tom, že v čase poslednej úpravy poberala dávku v
hmotnej núdzi vo výške 240 eur mesačne a mala ešte vyživovaciu povinnosť k maloletej dcére U., nar.
XX.XX.XXXX, ktorá je toho času plnoletá, samostatná.

Otec sa súdneho pojednávania v roku 2011 nezúčastnil, podľa vyjadrenia matky už v tom čase bol v V..
Jeho vtedajšie bydlisko súd nezistil a nezistil ani jeho príjmové a majetkové pomery v tomto období. Pri
určení výživného zo strany otca, ako povinného z platenia výživného, vychádzal súd prvej inštancie z
možností, schopností a majetkových pomerov oboch rodičov i odôvodnených potrieb nezaopatreného
dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby, ako už uviedol odvolací súd, patria okrem bežných potrieb ako

výživa vo vlastnom slova zmysle, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie a ďalšie potreby súvisiace
s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, ako aj záujmovú prípravu na budúce povolanie a tiež
kultúrne, športové, rekreačné potreby.
Výživné pre maloletého U. ako oprávneného z poberania výživného určil súd prvej inštancie vo výške
200 eur mesačne, a to na základe návrhu matky do budúcna, nakoľko túto sumu považoval súd za

primeranú možnostiach a schopnostiam otca ako povinného, ako aj odôvodneným potrebám maloletého
dieťaťa. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na to, že otec má celkom štyri vyživovacie povinnosti. Tri
maloleté deti pochádzajú z manželstva otca a podľa aktuálnej Metodiky určenej pre výpočet výživného je
odporúčaná výška výživného pri štyroch vyživovacích povinnostiach, a to podľa veku a stupňa vzdelania
u maloletého U., pričom súd vzal do úvahy vek sedemnásť rokov a návštevu strednej školy vo výške

13 % netto z príjmu povinného rodiča, čo u otca rátal súd prvej inštancie z 1 740 eur čistého príjmu, je
to suma až 221 eur mesačne. Vzhľadom na návrh matky, ktorá žiadala výživné vo výške 200 eur, určil
súd prvej inštancie uvedenú sumu ako adekvátnu potrebám dieťaťa, ako aj schopnostiam, možnostiam
povinného otca. Súd poukázal aj na výdaje otca, ktoré súdu uviedol ako výdaje na mobilný telefón,
lízingové splátka, pôžička vo výške 635 eur mesačne, čo sú podľa súdu prvej inštancie výdaje, ktoré

nie sú nevyhnutné a ktoré nemajú prednosť pred vyživovacou povinnosťou otca. Zároveň súd prvej
inštancie poukázal na to, že na životnej úrovni otca sa má podieľať aj jeho nezaopatrené dieťa, pričom
otec maloletého deklaruje svoju aktuálnu životnú úroveň vo výške 67 eur denne a na výživu maloletého
U. posiela 30 eur mesačne, čo nie je v súčasnej dobe ani vo výške minimálneho výživného určeného
zákonom. Súd prvej inštancie vyslovil názor, že výživné vo výške 200 eur mesačne na maloletého U.

zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého podľa jeho veku, hranici dospelosti, ako aj stupňa jeho
vzdelávania, ako aj príjmových možností a schopností otca ako povinného rodiča.
Súd rozhodol zároveň o zvýšení vyživovacej povinnosti počnúc dňom podania návrhu, t. j. 06.09.2023,
pričom rozhodol aj o výške dlžného mesačného výživného, pričom rozdiel predstavoval 170 eur
mesačne, a to za obdobie od 06.09.2023 do vyhlásenia rozsudku do 04.09.2024, čo predstavuje

jedenásť mesiacov a dvadsaťosem dní, čo je suma dlžného výživného vo výške 2 028,76 eur, ktoré
zaviazal súd otca ako povinného z platenia výživného zaplatiť v lehote 30 dní. Zároveň súd poukazuje
na to, že vyplácané rodinné prídavky matke na maloleté dieťa sú štátnymi sociálnymi dávkami, ktoré
čiastočne matke pokrývajú výdaje na maloleté dieťa a ich vyplácanie nenahrádza plnenie vyživovacej
povinnosti zo strany otca tak, ako to namietal otec počas konania, keď argumentoval tým, že pokiaľ je

vyplácaný matke prídavok zo strany V. sociálnych dávok, tak je to prakticky výživné z jeho strany, že
postačuje matke na výživu maloletého uvedená suma. Otec sa s matkou nepokúsil ani dohodnúť na
zvýšení výživného na maloletého v primeranej sume, preto matka podala uvedený návrh.III. Odvolanie otca ako povinného z platenia výživného a vyjadrenia oprávneného z poberania výživného

5. Písomným mailom dňa 26.09.2024 podal odvolanie otec voči rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý
argumentoval tým, že nemal možnosť sa dostaviť na pojednávanie, ani predložiť svoje výdavky a
majetkové pomery, a to zo zdravotných a finančných dôvodov. Zaslal potvrdenie o evidencii uchádzača

o zamestnanie zo 04.06.2024 a rozhodnutie ohľadom ukončenia dočasnej pracovnej neschopnosti,
invalidity. Odporúča súdu zistiť prečo už nie je invalidným dôchodcom.
Zároveň dôvodil tým, že minimum plnoletej osoby v V. je momentálne 1 288,46 eur a jeho príjem z úradu
práce je 1 740 eur mesačne, pričom náklady sa mu zvýšili, nakoľko platí výživné tri maloleté deti, a
to sumu 150 eur na každé dieťa, takže po vyplatení mu ostane 1 299 eur, čo je už hranica životného
minima. Podal preto odvolanie s tým, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav

veci a vychádzal z nesprávneho posúdenia veci. Zároveň žiadal súd o test otcovstva s poukazom na
to, že matka maloletého bola s ním v kontakte v roku 2006, kedy prišla za ním do V. a keď odišla, tak
mu oznámila, že je tehotná.

6. K podanému odvolaniu sa vyjadril už toho času dospelý syn U. P., ktorý uviedol v písomnom podaní

doručeným Krajskému súdu v Prešove 10.01.2025, že výška výživného 200 eur mesačne nepostačuje
ani na pokrytie jeho nevyhnutných potrieb, pričom je študentom denného štúdia na F. P. a ide o maturitný
ročník. Zvažuje ďalej pokračovať na vysokej škole. Považuje 200 eur mesačné výživné za adekvátne
vzhľadom na momentálnu situáciu. Potrebuje si hradiť náklady spojené so štúdiom, oblečenie a ďalšie
veci potrebné pre mladého človeka. Súd jeho otcovi určil od 09/2024 uhrádzať výživné vo výške 200

eur mesačne, avšak stále otec platí výživné vo výške 30 eur mesačne, pričom nerešpektuje rozhodnutie
súdu.
Zároveň predložil potvrdenie o návšteve školy, z ktorého vyplýva, že v školskom roku 2024/2025 je
žiakom C. triedy denného štúdia. Potvrdenie bolo vydané 02.09.2024 F. oY. M..

7. K vyjadreniu k odvolaniu reagoval otec ako povinný z platenia výživného dňa 27.01.2025, ktorý
uviedol, že plne súhlasí s vyjadrením syna, že suma 30 eur je nepostačujúca, zároveň 200 eur ako
určil súd prvej inštancie je pre neho devastačná. Je veľmi rád, že syn je vynikajúcim študentom s veľmi
dobrým prospechom. To, že má vysoké ambície a uvažuje o vysokej škole ho veľmi teší. Momentálne
nepoberá žiadne dávky v nezamestnanosti ani sociálne dávky, takže môže prispievať zatiaľ len sumou

30 eur. Bol by rád, kedy si zatiaľ plnoletý syn našiel zamestnanie alebo brigádu popri štúdiu, ako to robia
mnohí iní študenti na F., pokiaľ si on nájde nejaké zamestnanie. Ako uviedol v odvolaní, Mestský súd
Košice porovnával jeho dávku v nezamestnanosti s pomermi na F., čo je absolútne neporovnateľné.
Pretobybolrád,kebyKrajskýsúdvPrešovezmenilrozhodnutieMestskéhosúduKošiceaurčiluhrádzať
výživné vo výške 75 eur mesačne, čo je pre neho adekvátna suma vzhľadom na jeho finančné pomery.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie otca ako povinného z

platenia výživného bolo podané včas v zmysle ustanovenia § 362 ods. 1 CSP oprávneným subjektom -
účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané podľa § 359 CSP, proti rozhodnutiu
súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie § 355 ods.
1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s § 127 a § 363 CSP a že
odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti

rozsahom s poukazom na ustanovenie § 65 CMP a dôvodmi odvolania s poukazom na § 66 CMP s
ohľadom dôvodov odvolania povinného z platenia výživného ako účastníka konania, bez nariadenia
odvolacieho pojednávania v súlade s § 329 ods. 1 CSP, keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený
minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten
istý deň, ako bol vyvesený na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie

rozsudku v celom rozsahu, ktorým bolo rozhodnuté súdom prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods.
1 CSP v spojení s ustanovením § 2 ods. 1 CMP predmetný rozsudok potvrdil.9. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo
a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a vydaný v súlade so zákonom. Súd prvej
inštancie správne zistil skutočný stav veci a z uvedeného skutočného stavu vyvodil aj správny právny

záver, pričom správne posúdil výšku výživného, ktorú stanovil vo výške 200 eur na oprávneného z
poberania výživného.

10. Odvolací súd sa s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie v celom rozsahu stotožnil a v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 Zákona o rodine poukázal na dôvody, ktoré sú uvedené v odôvodnení

rozhodnutia súdu prvej inštancie. Zároveň odvolací súd vyslovil záver, že v žiadnom prípade neboli
porušené žiadne procesné práva na strane otca, ktorého súd riadne a včas predvolával na každé
pojednávanie vytýčené súdom prvej inštancie. Povinný z platenia výživného sa vždy ospravedlnil a
dobrovoľne sa pojednávaní nezúčastnil.

11. Čo sa týka podstatných odvolacích námietok otca, tieto spočívali v tom, že vzhľadom na požiadavku

o syna, ktorý v súčasnej dobe je už plnoletý, nedokáže hradiť výživné vo výške 200 eur, nakoľko v V. má
tri maloleté deti, na ktoré platí po 150 eur, to znamená spolu 450 eur. Jeho príjem je v súčasnej dobe
príjem z úradu práce, a to vo výške 1 740 eur mesačne, pričom sa zvýšili aj náklady u neho, takže po
vyplatení výživného na tri maloleté deti v V. mu zostane 1 299 eur, čo je už hranica životného minima v V..
Odvolanie podal preto, že súd prvej inštancie nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci, vychádzal z

nesprávneho právneho posúdenia a zároveň žiadal aj urobiť test otcovstva s poukazom na to, že matka
maloletého bola s ním v kontakte v roku 2006, kedy prišla za ním do V. a hneď na to odišla, kedy mu
oznámila, že je tehotná. K podanému vyjadreniu syna sa otec ako povinný z platenia výživného vyjadril
aj v tom smere, že súhlasí so synom, že súčasná platba 30 eur je nedostačujúca a zároveň 200 eur, ktoré
určil súd prvej inštancie je pre neho devastačná. Je veľmi rád, že syn je vynikajúcim študentom s veľmi

dobrý prospechom a poukázal na to, že ako plnoletý syn by si mal nájsť zamestnanie alebo brigádu popri
štúdiu, ako to robia mnohí iní študenti na F., pokiaľ si on nenájde iné zamestnania a budem mu môcť
platiť stanovené výživné. Navrhol odvolaciemu súdu, aby zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie a určil
výživné vo výške 75 eur mesačne, čo je pre neho adekvátna suma vzhľadom na jeho finančné pomery.

12. K podanému odvolaniu povinného z platenia výživného sa vyjadril oprávnený z poberania výživného,
ktorý uviedol, že výška výživného 200 eur mesačne nepostačuje ani na pokrytie jeho nevyhnutných
potrieb, pričom je študentom denného štúdia na F. P. a je v maturitnom ročníku. Potrebuje si hradiť
náklady spojené so štúdiom, oblečením, ako aj životom mladého človeka. Zároveň predložil potvrdenie
o návšteve školy, z ktorého vyplýva, že v školskom roku 2024/2025 je žiakom C. triedy denného štúdia.

13. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania na základe uznesenia zabezpečil preklad listín v
cudzom jazyku, ktoré predložil otec ako povinný z platenia výživného v rámci odvolania. Dospel k
záveru že uvedené listinné dôkazy preukázali, že ide o korešpondenciu medzi otcom - povinným z
platenia výživného a právničkou v V.. Zároveň ide o doklad o evidencii uchádzačov o zamestnanie

zo dňa 04.06.2024, ktoré mohol predložiť ešte súdu prvej inštancie. Ďalším dokladom, ktorý predložil
spolu s odvolaním bolo potvrdenie o ukončení dočasnej práceneschopnosti (invalidity) z 27.05.2024.
Predloženie uvedených dokladov v odvolacom konaní nemá žiadny vplyv na rozhodnutie súdu prvej
inštancie a zároveň nemá žiadny vplyv na stanovenie výživného, ktoré určil súd prvej inštancie v
predmetnom konaní č. k. 85P/49/2023 - 126 zo dňa a 04.09.2024. Uvedené písomné doklady mal otec

k dispozícii už počas konania pred súdom prvej inštancie, avšak ich nepredložil.
Odvolací súd sa s uvedenými odvolacími námietkami otca preto vonkoncom nestotožnil, nakoľko mal
preukázané na základe jeho vyjadrenia a písomných dôkazov, ktoré predložil v rámci odvolacieho
konania a tieto nijakým spôsobom nespochybnili správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom
určenia výživného pre syna U..

14. Ohľadom odvolania otca preto odvolací súd argumentoval v prvom rade poukazom na to, že
povinnosťourodičajevzmysleustanovenia§62ods.1Zákonaorodinejeplnenievyživovacejpovinnosti
rodičovkdeťom,ktorátrvádočasu,kýmdetiniesúschopnésamésaživiť.Argumentotcaakopovinného
z platenia výživného, aby si našiel syn prácu, resp. brigádu počas štúdia na strednej škole, kedy je

povinný dochádzkou počas denného štúdia, pretože je študentom štvrtého ročníka a pripravuje sa na
maturitu, je viac ako bezohľadné zo strany otca ako povinného z platenia výživného také niečo od syna
žiadať.15. Z ustanovenia § 62 ods. 2 Zákona o rodine vyplýva, že obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Z uvedeného ustanovenia bezpochyby vyplýva, že pokiaľ je otec ako povinný z platenia

výživného otcom ďalších troch maloletých detí, na ktoré prispieva v V. po 150 eur mesačne, tak na
výživu plnoletého syna, ktorý je v maturitnom ročníku je výživné vo výške 200 eur mesačne adekvátnym
výživným s poukazom na ostatné deti, ktoré pochádzajú z iného manželského pomeru otca.
V zmysle ustanovenia § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne

súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V danom prípade v plnom rozsahu sa o už v súčasnej
dobe dospelého U. stará výslovne jeho matka, ktorá zabezpečuje jeho potreby, starostlivosť o stravu,
oblečenie, ako aj o voľno záujmové aktivity. Otec nakoľko dlhodobo žije dlhodobo v V., v žiadnom prípade
sa okrem platenia výživného vo výške 30 eur mesačne o už plnoletého U. nestará, ani iným spôsobom
mu na jeho výživu a starostlivosť o neho neprispieva.

16. Odvolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 62 ods. 5 Zákona o rodine, podľa ktorého výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Súd prvej inštancie vzal v úvahu povinnosť otca ako povinného z platenia výživného na tri maloleté deti,
ktoré má zo vzťahu v V., avšak aj napriek tejto skutočnosti výživné vo výške 200 eur je adekvátnym

výživným tak podľa metodiky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorá je v súčasnej dobe
adekvátnou pomôckou pre určenie výživného na základe všetkých zistených pomerov a možností a
schopností otca ako povinného z platenia výživného a nárokov už plnoletého U., ktorý bezpochyby
preukázal, že suma 200 eur je minimálnou sumou mesačného výživného na jeho osobu vzhľadom na
to, že v súčasnej dobe je študentom maturitného ročníka strednej F. P..

17. Odvolací súd pri potvrdení predmetného rozsudku vzal v prvom rade v úvahu ustanovenie §
75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie. Čo sa týka samotných možností, schopností otca v V., nebolo možné súdom
prvej inštancie iným spôsobom zistiť a preveriť jeho možnosti a schopnosti vzhľadom na to, že sám
uviedol, že poberá z Úradu práce a sociálnych vecí v V. sumu 1 740 eur, z ktorej sumy platí výživné
na maloleté deti v V., ako aj na výživu plnoletého U. výške vo 30 eur mesačne. Na základe listinného

dôkazu predloženého povinným z platenia výživného bolo preukázané, že už nie je invalidným, teda
môže pracovať bez obmedzenia.

18. Pri určení výživného súd prvej inštancie u otca ako povinného z platenia výživného vychádzal
v danom prípade z jeho možností, schopností a majetkových pomerov a z odôvodnených potrieb

nezaopatreného dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby U. ako oprávneného z poberania výživného patria
okrem bežných potrieb na výživu, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie aj potreby súvisiace s
rozširovaním, prehlbovaním jeho vzdelania, nakoľko je v maturitnom ročníku, ako aj vzhľadom na jeho
záujmy a prípravu na budúce povolanie, tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby, ktoré sú nevyhnutné
pre jeho život. Odôvodnené potreby dieťaťa sú však ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov,

pričom súd prvej inštancie správne a v súlade so Zákonom o rodine vyhodnotil uvedené možnosti
a schopnosti otca ako povinného z platenia výživného a určil výživné v prospech dospelého U. vo
výške 200 eur mesačne správne a v súlade so zákonom. Uvedené výživné mesačne, a to od podania
návrhu matky do budúcna považuje aj odvolací súd za primerané možnostiam a schopnostiam otca ako
povinného rodiča, ako aj odôvodneným potrebám t. č. dospelého U..

19. V súlade s uvedenými nárokmi syna U., ako aj z príjmu otca ako povinného z platenia výživného súd
určil výživné pod uvedenú hranicu, nakoľko vychádza podľa metodickej tabuľky suma 221 eur mesačne,
a to s poukazom na to, že matka maloletého navrhla výživné v sume 200 eur mesačne. Súd poukázal
aj na výdaje otca, ktorý uvádzal ako výdavky mobilný telefón, leasingové splátky, či pôžičku vo výške

635 eur, ktoré súd prvej inštancie správne a v súlade so zákonom nevzal v úvahu, nakoľko je potrebné
prihliadať na výživné v prospech t. č. dospelého U.. Súd vzal v úvahu aj tú skutočnosť, že doposiaľ na
maloletého U. posielal otec ako povinný z platenia výživného sumu 30 eur, čo nepostačuje ani na výživu
na týždeň v prospech U., ktorý v súčasnej dobe je už plnoletým jedincom.20. Odvolací súd preto vzhľadom k tomu, že sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia a v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 Zákona o rodine v spojení s § 2 ods. 1 CMP, poukázal

na rozsiahle odôvodnenie samotného napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktoré považuje za
dostatočne odôvodnené, vydané na základe dostatočne zisteného skutočného stavu, z ktorého vyvodil
súd prvej inštancie aj správne právne závery.

21. Ako už odvolací súd konštatoval vyššie, predmetom prieskumu pred odvolacím súdom boli v prvom

rade výroky II. a III., a to o povinnosti prispievať na výživu maloletého vo výške 200 eur, ako aj o
určení dlžného výživného, ktoré však majú súvis aj s výrokom I., ktorým bol menený pôvodne vydaný
rozsudok zo dňa 19.04.2011, preto potvrdil celý rozsudok. Odvolací súd poukázal na to, že v zmysle
ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako
aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. V danej veci sa súd prvej inštancie v
plnom rozsahu už vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami, ktoré uvádzal otec už v konaní pred

súdom prvej inštancie, preto odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny a
zákonný potvrdil. Odvolacie námietka v žiadnom prípade nespôsobili stav, kedy by musel odvolací súd
rozhodnutie zrušiť, resp. zmeniť. Predkladaním dokladov v V. jazyku zo strany povinného z platenia
výživného iba nehospodárne bolo predlžované konanie o zvýšení výživného.

22. Odvolací súd preto po preskúmaní napadnutého rozsudku bezpochyby dospel k záveru, že je v
záujme oprávneného z poberania výživného - U. určenie mesačného výživného vo výške 200 eur
vzhľadom na jeho oprávnené potreby, ale predovšetkým na záujem dieťaťa. Odvolací súd v závere
svojhorozhodnutiaargumentovaltým,žeotecvzhľadomktomu,žejedlhodobovzahraničí,omaloletého
U. sa osobne nestaral, je jeho povinnosťou aspoň takýmto spôsobom nahradiť osobnú starostlivosť

formou platenia výživného v prospech oprávneného z poberania výživného. Odvolací súd argumentuje ,
že v žiadnom prípade však výživné nenahradí osobnú starostlivosť, ktorou sa matka o maloletému U.
celý jeho život stará, platením výživného zo strany otca ako povinného z platenia výživného, avšak
aspoň takouto formou má otec povinnosť nahradiť uvedenú absenciu vo výchove svojho syna jeho
osobnou neúčasťou.

23. Zároveň odvolací súd rozhodol aj o trovách odvolacieho konania v zmysle ustanovenia § 52 CMP,
a to tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania s poukazom na to,
že ide o konanie rodinnoprávnej veci.

24. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2
CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.

2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Podľa § 376 ods. 1 CMP v spojení s § 370 ods. 1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu

rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená
vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995
Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).