Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/37/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320011040
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2320011040.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov

JUDr. Ladislava Révesa a Mgr. Stanislava Kováča, v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.XX.XX.XXXX
v C., pre prečin podvodu spolupácha-teľstvom podľa § 20 k §221 ods.1 Trestného zákona, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 27. mája 2025 v Trnave prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Galanta zo dňa 02.12.2024 sp. zn. 1T/92/2020-541, a takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
II. Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovanému A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., bytom C., D. E. E. XXXX/XX, t. č. vo výkone trestu odňatia
slobody ÚVTOS Leopoldov,
podľa § 44 a § 43 Trestného zákona upúšťa od uloženia ďalšieho trestu.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol tak, že podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil výrok
o vine a treste rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. To-1T 87/2020 zo dňa 20.03.2024, právoplatný
05.04.2024, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad a obžalovaného
A. B. uznal za vinného, že

I.
dňa 03. septembra 2018 v čase o 18.47 hod. na presne nezistenom mieste prostredníctvom mobilného
čísla XXXX XXX XXX registrovaného u slovenského mobilného operátora 4KA na meno B. A., trvale
bytom C., E. E. XXXX/XX, č. OP F. XXX XXX, a prostredníctvom internetovej stránky G. , uverejnil
inzerát číslo 89500490 z neznámeho zariadenia s IP adresou XXX.XXX.XX.XXX a portom: XXXXX, na
predaj mobilného telefónu značky SAMSUNG GALAXY, S8 za predajnú sumu 300,- Eur, na ktorý inzerát
dňa 04.09.2018 v čase okolo 13.00 hod. reagoval A. I. a po telefonickej dohode s obvinenou J. B. (t.č.

nebohá), ktorá vystupovala ako údajná pracovníčka predajne Datard v meste Martin, a dohodla sa na
podmienkach kúpy a doručenia predmetného mobilného telefónu, A. I. vykonal urgentný bezhotovostný
prevod vo výške 300,- Eur, za poplatok vo výške 8,- Eur na detské konto číslo účtu IBAN: J. XXXX
XXXX XXXX XXXX XXXX, vedeného v spoločnosti C. K., L., patriacemu subjektu s názvom M. N.
B., zriadeného a otvoreného dňa 27.06.2018 zákonným zástupcom, obvinenou J. B., ktorá je zároveň
jediným majiteľom účtu, disponentom, kuriérom a vkladateľom, s tým, že po obdržaní uvedenej sumy,
bude zaslaný poškodenému predmetný mobilný telefón prostredníctvom kuriéra na adresu trvalého

bydliska, čo však obvinení neučinili, ani finančnú hotovosť nevrátili späť, nekomunikovali čím svojím
konaním spôsobili poškodenému A. I., trvale bytom H. O. XXX škodu vo výške 308,- Eur,
II.vystupujúc pod menom „P.“ s kontaktným telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktoré zverejnil v inzeráte
na internetovej stránke G., spoločne s doposiaľ nezistenou osobou ženského pohlavia, pod zámienkou
predaja 3 kusov mobilných telefónov zn. HUAWEI P20 PRO spoločne vylákali od N. I., nar. XX.XX.XXXX,

prechodne bytom I. XXX, celkovú sumu vo výške 1.020,- Eur tak, že po tom, ako N. I. telefonicky
komunikovala s doposiaľ nezistenou osobou ženského pohlavia, ktorá sa predstavila ako P., dňa
30.09.2018 v I. prostredníctvom telefónnych čísiel XXXX/XXXXXX, XXXX/XXX XXX a XXXX/XXXXXX,
ktorébolizverejnenévinzerátenainternetovejstránkeG..sastoutoosoboudohodlanakúpeuvedených
mobilných telefónov s tým, že po zaplatení kúpnej ceny si tieto môže vyzdvihnúť v pobočke predajne

Alza v Martine, pričom za ne prostredníctvom internetbankingu v I. zaplatila sumu 1.020,- Eur dňa
30.09.2018 prevodom z bankového účtu jej otca Q. I. na bankový účet „J. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX“ v dvoch platbách a to najskôr v sume 720,- Eur a následne v sume 300,- Eur, tieto finančné
prostriedky obžalovaný A. B. z účtu vybral a použil pre svoju potrebu, pričom obžalovaný, spolu s
doposiaľ nezistenou osobou ženského pohlavia nemali v úmysle predať mobilné telefóny tak, ako do
deklarovali v inzeráte a naň nadväzujúcich telefonických rozhovoroch, čím poškodenému Q. I., nar.

XX.XX.XXXX, bytom R. XX, spôsobili celkovú škodu vo výške 1.020,- Eur,

Za to mu okresný súd uložil :

,, Podľa § 221 ods. 1, § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 3 Tr. zák. spoločný trest odňatia

slobody vo výmere 1 (jedného) mesiaca.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. sa pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon
trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. sa ukladá obžalovanému A. B. uhradiť spôsobenú škodu poškodeným A.
I., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX vo výške 308,- Eur a poškodenému Q. I., nar. XX.XX.XXXX v S.,
trvale bytom R. XX vo výške 1.020,- Eur .“

Prvostupňový súd odôvodnil napadnutý rozsudok v rozsahu č. l. 541-543 spisu.

Po vyhlásení napadnutého rozsudku obhajca obžalovaného podal odvolanie ( č.l.536 spisu). Prokurátor
prítomný na hlavnom pojednávaní sa vzdal práva na podanie odvolania. Obžalovaný prostredníctvom
obhajcu písomne odôvodnil zahlásené odvolanie podaním zo dňa 16.01.2025 (č.l. 549 spisu),
doručeným okresnému súdu dňa 17.01.2025 ( č.l.549 spisu).

Obžalovanýprostredníctvomobhajcuvpísomnomodôvodneníodvolania(č.l.549)uviedol,žekuskutku,
ktorý mu bol kladený za vinu sa v priebehu konania priznal, skutok nespochybňuje. Nesúhlasí s tým,
že v danom prípade ide o pokračovací prečin podvodu splupáchateľstvom podľa § 20 k §221 ods.1 Tr.
zákona účinného v čase vyhlásenia rozsudku vo vzťahu ku skutku, za ktorý bol právoplatne odsúdený

dňa 05.04.2024 Okresným súdom Nitra sp.zn.To-1T/87/2020. Má za to, že v danom prípade okresný súd
nepostupoval správne, keď tieto dva skutky posudzoval ako čiastkové útoky, nakoľko podľa obžaloby
v konaní 1T/92/2020 mal svojim konaní spôsobiť škodu vo výške 308 Eur. V danom prípade vzhľadom
na ustanovenie §221 a § 125 ods.1 Trestného zákona nepôjde o trestný čin a mal byť spod skutku
oslobodený alebo mala byť vec postúpená podľa § 280 ods.2Tr.por.

V závere navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zrušil a následne rozhodol sám vo veci
tak, že obžalovaného spod obžaloby oslobodí podľa ustanovenia § 322 Tr .por. alt. aby vec postúpil
v zmysle ustanovenia § 320 ods.1 písm. a) Tr. por.

K odvolaniu obžalovaného sa prokurátor napriek písomnej výzve okresného súdu doručenej mu dňa
05.02.2025 písomne nevyjadril.
Konanie na odvolacom súde:

Podľa § 315 Trestného poriadku o odvolaní proti rozsudku okresného súdu rozhoduje krajský súd,

v ktorého obvode má sídlo okresný súd, ktorý rozhodoval v prvom stupni; o odvolaní proti rozsudku
súdu podľa § 16 ods. 2 rozhoduje Krajský súd v Trenčíne. O odvolaní proti rozsudku Špecializovaného
trestného súdu rozhoduje najvyšší súd.
Podľa § 316 Trestné poriadku(1) Odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou,
ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým
výslovne vzala späť alebo bolo podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné.

(2) Ako oneskorené nemôže byť zamietnuté odvolanie, ktoré oprávnená osoba podala oneskorene len
preto, že sa riadila nesprávnym poučením súdu.
(3) Odvolací súd zruší napadnutý rozsudok a vec vráti súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu
znovu prejednal a rozhodol, ak zistí, že
a) súd rozhodol v nezákonnom zložení,

b) obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby, alebo
c) hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené zákonné
podmienky.
Podľa § 317 Trestného poriadku:
(1) Ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods.
3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal

odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1.
(2) Ak bolo podané odvolanie v prospech obžalovaného proti výroku, ktorým bol uznaný za vinného, a
odvolací súd tento výrok nezrušuje, preskúma v celom rozsahu aj zákonnosť a odôvodnenosť výroku o
treste a ďalších výrokov, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

(3) Ak bola odvolaním napadnutá časť rozsudku týkajúca sa len niektorej z viacerých osôb, o ktorých
bolo rozhodnuté tým istým rozsudkom, preskúma odvolací súd podľa odseku 1 len tú časť rozsudku a
predchádzajúceho konania, ktorá sa týka tejto osoby.
Krajský súd v Trnave ako odvolací súd podľa § 315 Trestného poriadku preskúmal napadnutý rozsudok
v zmysle § 316 Trestného poriadku a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle § 316 ods.

1 Trestného poriadku, ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku.
Odvolanie podal obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu ako oprávnenej osoby v zákonnej lehote
a proti výroku o treste, proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný. Podľa § 317 ods. 1
Trestného poriadku odvolací súd preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku rozsudku
a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného je dôvodné ale z iných dôvodov ako uviedol v písomnom

odôvodnení odvolania.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie prostredníctvom videokonferenčného zariadenia podľa §
61b ods. 1 Trestného poriadku za prítomnosti prokurátorky krajskej prokuratúry, obhajcu obžalovaného
JUDr- Rudolfa Blazseka a obžalovaného A. B.. Obžalovaný bol o termíne verejného zasadnutia riadne
upovedomený dňa 23.04.2025, obhajca prevzal upovedomenie dňa 23.04.2025, teda bola u nich

splnená lehota 5 dní v zmysle ustanovenia § 61b ods.1Trestného poriadku.
Prokurátor prítomný na verejnom zasadnutí v konečnom návrhu uviedol, že odvolanie obžalovaného
navrhujeme podľa § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietnuť.

Obhajca obžalovaného sa v konečnom návrhu pridržiaval písomne podaného odvola-nia.

Obžalovaný A. B. bol bez vyjadrenia.

Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, odvolací súd,
zhodne ako súd prvého stupňa zistil, že:
· prokurátor Okresnej prokuratúry Galanta podal dňa 10.08.2020 pod číslom 2 Pv 396/2018 podľa § 234

ods. 1 Trestného poriadku obžalobu na A. B. a J. B. pre prečin podvodu spolupáchateľstvom podľa §
20 k § 221 ods. 1 Trestného zákona,
· Okresný súd Galanta dňa 02.11.2020 pod č.k.1T/92/2020 vydal trestný rozkaz proti ktorému podali
obvinení v zákonom stanovenej lehote odpor
· trestné stíhanie proti obžalovanej J. B. bolo podľa § 290 ods.1 Tr. poriadku s poukazom na ust. § 281

ods.1 Tr. por. zastavené pre neprípustnosť podľa § 9 ods.1 písm. d) Tr. poriadku nakoľko obžalovaná
dňa XX.XX.XXXX zomrela.
· okresný súd nariadil hlavné pojednávanie na deň 12.07.2023, na ktorom vykonal dokazovanie
výsluchom obžalovaného A. B. ( č.l.450-451 spisu), ktorý sa k spáchaniu skutku priznal, prečítal
uplatnenie nároku spôsobenej škody poškodeného A. I. (č.l.450 spisu), oboznámil trestný spis

Okresného súdu Nitra sp.zn.To-1T/87/2020 z neho uznesenie o vznesení obvinenia, rozsudok zo dňa
20.03.2024, relácie na obžalovanéhoZpripojenéhospisuOkresnéhosúduNitrasp.zn.To-1T/87/2027vyplýva,žeuznesenímvyšetrovateľaPZ
zodňa14.03.2019ČVS:ORP-59/VYS-TO-2019boloA.B.vznesenéobvineniepreprečinpodvodupodľa
§ 221 ods.1 Trestného zákona. Okresná prokuratúra Topoľčany podala dňa 21.02.2019 na Okresný súd

TopoľčanyobžalobunaA.B..Obžalovanýnahlavnompojednávanípodľa§257ods.1písm.b)Trestného
poriadku urobil vyhlásenie, že ,,je vinný“ a oľutoval svoje konanie. Rozsudkom zo dňa 20.03.2024
č.k.To-1T/87/2020-766 bol A. B. uznaný za vinného z prečinu podvodu podľa § 20.03.2024 na tom
skutkovom základe, že

vystupujúc pod menom „P.“ s kontaktným telefónnym číslom XXXX XXX XXX, ktoré zverejnil v inzeráte
na internetovej stránke G., spoločne s doposiaľ nezistenou osobou ženského pohlavia, pod zámienkou
predaja 3 kusov mobilných telefónov zn. HUAWEI P20 PRO spoločne vylákali od N. I., nar. XX.XX.XXXX,
prechodne bytom I. XXX, celkovú sumu vo výške 1.020,- Eur tak, že po tom, ako N. I. telefonicky
komunikovala s doposiaľ nezistenou osobou ženského pohlavia, ktorá sa predstavila ako P., dňa
30.09.2018 v I. prostredníctvom telefónnych čísiel XXXX/XXXXXX, XXXX/XXX XXX a XXXX/XXXXXX,

ktorébolizverejnenévinzerátenainternetovejstránkeG..sastoutoosoboudohodlanakúpeuvedených
mobilných telefónov s tým, že po zaplatení kúpnej ceny si tieto môže vyzdvihnúť v pobočke predajne
Alza v Martine, pričom za ne prostredníctvom internetbankingu v I. zaplatila sumu 1.020,- Eur dňa
30.09.2018 prevodom z bankového účtu jej otca Q. I. na bankový účet „J. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX“ v dvoch platbách a to najskôr v sume 720,- Eur a následne v sume 300,- Eur, tieto finančné

prostriedky obžalovaný A. B. z účtu vybral a použil pre svoju potrebu, pričom obžalovaný, spolu s
doposiaľ nezistenou osobou ženského pohlavia nemali v úmysle predať mobilné telefóny tak, ako do
deklarovali v inzeráte a naň nadväzujúcich telefonických rozhovoroch, čím poškodenému Q. I., nar.
XX.XX.XXXX, bytom R. XX, spôsobili celkovú škodu vo výške 1.020,- Eur.

Okresný súd ,, Podľa § 44 Trestného poriadku upúšťa od uloženia súhrnného trestu obžalovanému,
pretože spoločný súhrnný trest uložený obžalovanému rozsudkom Okresného súdu Bratislava
IV sp.zn.3T/14/2020 zo dňa 03.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava
sp.zn.1To/70/2022 zo dňa 04.10.2023, právoplatného dňa 04.10.2023 vo výmere 6 ( šesť) rokov 6
( šesť) mesiacov nepodmienečne, so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným

stupňom stráženia pokladá na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku obžalovanému ukladá, aby poškodenému Q. I., nar.XX.XX.XXXX
v S., trvale bytom R. XX, nahradil spôsobenú škodu v sume 1020,-Eur.

K osobe obžalovaného

Z registra trestov obžalovaného vyplýva, že má v ňom 30 záznamov väčšinou pre majet-kovú trestnú
činnosť ale aj pre násilnú trestnú činnosť.

Z lustrácie v ZVJS ( Zboru väzenskej a justičnej stráže SR) vyplýva, že obžalovaný vykonáva postupne
uložené tresty :

· od 11.11.2022 do 11.11.2024 trest uložený Okresným súdom Trnava sp.zn.0T/230/2022 zo dňa
14.11.2022 pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zák.

· od 11.1.2024 do 30.03.2029 trest uložený Okresným súdom Bratislava IV. sp.zn.BA-3T/14/2020 zo dňa
03.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 04.10.2023 sp.zn.1To/70/2022 pre
zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa 20 k § 221 ods.1, ods.3 písm. c) Tr. zákona
· od 30.03.2029 do 30.01.2037 trest uložený Okresným súdom Trnava sp.zn.6T/12/2017 zo dňa
25.10.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 04.03.2025 sp.zn.6To/18/2025 pre

zločin lúpeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k §188 ods.1, ods.2 písm. c) Trestného zákona

V Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov MR SR má 13 záznamov pre priestupky na
úseku cestnej dopravy, proti občianskemu spolunažívaniu a proti majetku.
Odvolací súd konštatuje, že okresný súd nepochybil pri postupe v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti

potrebné na ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočne rozsiahle
dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého a zákonného trestu.V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného
poriadku dostatočne uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy oprel skutkové zistenia
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Odvolací súd sa bez výhrad s týmto

odôvodnením stotožňuje a odkazuje naň.
V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu
prvého a druhého stupňa tvoria jednotu a v prípade ak sa odvolací súd stotožní s úvahami súdu nižšieho
stupňa a tieto považuje za zákonné a správne nie je potrebné, aby tieto opakoval vo svojom rozhodnutí,
ale stačí, aby na tieto len stručne poukázal (viď. uznesenie NS SR sp. zn. 2Tdo/2/2018 z 23.01.2018).

Z vykonaného dokazovania mal aj krajský súd, rovnako ako prvostupňový súd, za preukázané, že
u obžalovaného A. B. existovala jedna poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného zákona,
keďže sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a jednu priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, že už bol za trestný čin odsúdený.

Podľa § 221 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024, kto na škodu cudzieho majetku seba
alebo iného obohatí tým, že uvedie niekoho do omylu alebo využije niečí omyl, a spôsobí tak na cudzom
majetku malú škodu, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 41 ods.3) Trestného zákona, ak súd odsudzuje páchateľa za ďalší čiastkový útok, ktorý

tvorí súčasť pokračovacieho trestného činu, za ktorého iný čiastkový útok bol súdom prvého stupňa
vyhlásený odsudzujúci rozsudok, ktorý už nadobudol právoplatnosť, zruší v rozsudku skorší výrok o vine
o pokračovacom trestnom čine a trestných činoch spáchaných s ním v jednočinnom súbehu, celý výrok
o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú v uvedenom výroku o vine svoj podklad. Súd pri viazanosti
skutkovými zisteniami v zrušenom rozsudku znova rozhodne o vine za pokračovací trestný čin vrátane

nového čiastkového útoku, prípadne za trestné činy spáchané s ním v jednočinnom súbehu, ako aj
o spoločnom treste za pokračovací trestný čin, ktorý nesmie byť miernejší než trest uložený skorším
rozsudkom. Súd prípadne rozhodne tiež o nadväzujúcich výrokoch, ktoré majú podklad vo výroku o vine.
Ak je ukladaný trest za viac trestných činov, ustanovenia odsekov 1 a 2, § 42 a § 43 sa použijú primerane.

Podľa § 122 ods.10) Trestného zákona za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval
v páchaní toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden
trestný čin, ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe
ichpáchaniaavpredmeteútoku,akoajsubjektívnasúvislosť,najmäjednotiacizámerpáchateľaspáchať
uvedený trestný čin.

Podľa § 122 ods.13) Trestného zákona ak obvinený pokračuje v konaní, pre ktoré je stíhaný, aj po
oznámení vznesenia obvinenia, posudzuje sa také konanie od tohto procesného úkonu ako nový
skutok; to neplatí, ak ide o trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 207. V takom prípade ide o
pokračovanie konania až do doby, kým je vyhlásený rozsudok súdu prvého stupňa alebo pokiaľ sa súd

druhého stupňa neodobral na záverečnú poradu.

Podľa § 125 ods.1) Trestného zákona škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 700 eur.
Škodou väčšou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 20 000 eur. Značnou škodou sa rozumie škoda
prevyšujúca sumu 250 000 eur. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 650 000

eur. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.
Pokračovací trestný čin je špecifický tým, že sa skladá z viacerých čiastkových útokov z ktorých každý
jeden napĺňa skutkovú podstatu toho istého trestného činu. Jednotlivé čiastkové útoky musia spájať
objektívna a subjektívna súvislosť § 122 ods. 10 Trestného zákona.
Objektívna súvislosť spočíva:

- v čase spáchania jednotlivých čiastkových útokov,
- v spôsobe ich spáchania,
- v predmete jednotlivých čiastkových útokov.
Subjektívna súvislosť spočíva v postupnom uskutočňovaní jednotného zámeru, ktorý páchateľ musí mať
už na začiatku tzn. už pri prvom čiastkovom útoku, pretože jediný trestný čin musí vyplývať z jednej

vôle páchateľa.
Z hľadiska hmotného práva sa pokračovací trestný čin považuje za jeden skutok a jediný trestný čin.
Z hľadiska procesného podľa § 10 ods. 15 Trestného poriadku skutkom sa rozumie aj čiastkový útok
pokračovacieho trestného činu, ak nie je výslovne ustanovené inak. Preto platí, že ak sa nepreukáženiektorý z viacerých čiastkových útokov pokračovacieho trestného činu súd páchateľa oslobodí spod
obžaloby, len pre tento nepreukázaný čiastkový útok s ohľadom ostatných uzná vinu, čo však neplatí
pre prejednávaný prípad.

Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin, uvedená v druhej vete §
122 ods. 10 Trestného zákona čo znamená, že sa hodnota výšky spôsobenej škody alebo získaného
prospech pre jednotlivých čiastkových útokov na účel posúdenia právnej kvalifikácie spočítava, tzn. že
v predmetnej veci sa spočítava škoda spôsobená za prejednávaný skutok vo výške 308,- eur spolu
so škodou spôsobenou uvedenom v rozsudku Okresného súdu Nitra sp. zn. To-1T/87/2020 zo dňa

20.03.2024, ktorá je vo výške 1020,- eur, tzn. že celkove bola spôsobená konaním obžalovaného škoda
vo výške 1328,- eur. V zmysle ustanovenia § 125 ods. 1 Trestného zákona účinného od 06.08.2024
škoda spôsobená konaním obžalovaného presiahla škodu malú, ktorou sa rozumie škoda prevyšujúca
sumu 700,- eur (R 26/2018 I ).
Postup okresného súdu bol preto správny, keď obžalovanému ukladal spoločný trest podľa § 41
ods. 3 Trestného zákona vo vzťahu ku skutku uvedenom v rozsudku Okresného súdu Nitra sp.

zn. To-1T/87/2020 a ku skutku uvedenom v prejednávanej obžalobe, pretože ich spája objektívna
a subjektívna súvislosť. Okresný súd bol viazaný skutkovými zisteniami v konaní vedenom na Okresnom
súde Nitra pod č. k.. To-1T/87/2020.
Vzhľadom k vyššie uvedenému boli odvolacie námietky obžalovaného, že ,, okresný súd nepostupoval
správne, keď tieto dva skutky posudzoval ako čiastkové útoky,“ nedôvodné.

Podľa § 43 Trestného zákona ak súd odsudzuje páchateľa za trestný čin, ktorý spáchal predtým, než
bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, a ukladá mu trest rovnakého druhu, nesmie tento trest
spolu s doteraz nevykonanou časťou trestu uloženého skorším rozsudkom prevyšovať najvyššiu výmeru
dovolenú týmto zákonom pre tento druh trestu. Ak je jedným z týchto trestov trest odňatia slobody,
rozumie sa takou najvyššou výmerou doba dvadsiatich piatich rokov alebo trest odňatia slobody na

doživotie.
Podľa § 44 Trestného zákona súd upustí od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 alebo od uloženia
ďalšieho trestu podľa § 43, ak pokladá trest uložený skorším rozsudkom na ochranu spoločnosti a
nápravu páchateľa za dostatočný.
Podľa § 321 ods1) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj

a) pre podstatné chyby konania, ktoré napadnutým výrokom rozsudku predchádzali, najmä preto, že boli
porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci alebo právo obhajoby,
b) pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových
zistení alebo preto, že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie,

c) ak vzniknú pochybnosti o správnosti skutkových zistení napadnutých výrokov, na ktorých objasnenie
treba dôkazy opakovať alebo vykonať ďalšie dôkazy,
d) ak bolo napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,
e) ak je uložený trest neprimeraný, alebo
f) ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.

Podľa § 322 ods.3)Trestného poriadku odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno
nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne
zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže
odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané
v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania

poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Priúvaháchodruhuavýmeretrestupostupujesúdvzmysle:všeobecnýchzásadpodľa§33aTrestného
zákona podľa ktorých páchateľovi nemožno uložiť kruté a neprimerané sankcie. Sankcie sa ukladajú s
prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa
a jeho pomery. Pri ukladaní sankcií sa dbá aj na to, aby uložené sankcie viedli k odňatiu výnosov z

trestnej činnosti. Pri ukladaní sankcií sa prihliada aj k právom chráneným záujmom poškodeného. A
zásad a kritérií rozhodných pre ukladanie trestov uvedených v ustanovení § 34 Trestného zákona, podľa
ktorých trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej
trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

ri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,
zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a
možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu, najmä na jeho úsilie o náhradu
škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania spoškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal alebo sa snažil získať trestným činom
majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na

ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím
na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako
samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie peňažného trestu. Trest má
postihovaťibapáchateľa,takabybolzabezpečenýčonajmenšívplyvnajehorodinuajemublízkeosoby.
Trest ako najzávažnejší zásah štátu do základných ľudských práv páchateľa nesmie byť ukladaný

mechanicky, bez zváženia všetkých okolností konkrétneho prípadu a pomerov páchateľa. Z požiadavky
primeranosti trestu jednoznačne vyplýva zákaz akéhokoľvek exemplárneho trestania. Trestnú represiu
je preto nutné uplatňovať len v nevyhnutne nutnej miere. Trest nesmie byť prejavom neprimeraného
inštitucionalizovaného násilia spoločnosti voči jednotlivcovi. Trest, ktorým štát a spoločnosť reaguje na
spáchaný trestný čin ako na nespravodlivé konanie, by mal nespravodlivosť spôsobenú trestným činom
napraviť, a nie ešte viac rozmnožiť. Neprimeraný trest nemožno považovať za spravodlivý, spravodlivým

je vždy len primeraný trest,“ (nález ÚS SR sp. zn. PL. ÚS 106/2011).

Obžalovanému A. B. boli postupne uložené tresty odňatia slobody rozsudkami Okresného súdu
Bratislava IV. sp.zn.BA-3T/14/2020 zo dňa 03.03.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava
zo dňa 04.10.2023 sp.zn.1To/70/2022, ktorými bol odsúdený pre zločin podvodu spolupáchateľstvom

podľa 20 k § 221 ods.1, ods.3 písm. c) Tr. zákona v trvaní 6 ( šesť) rokov a 6 ( šesť) mesiacov
a rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn.6T/12/2017 zo dňa 25.10.2024 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu Trnava zo dňa 04.03.2025 sp.zn.6To/18/2025 pre zločin lúpeže spolupáchateľstvom
podľa§20k§188ods.1,ods.2písm.c)Trestnéhozákonavtrvaní10(desať)rokova6 šesť)mesiacov.

Uvedené postupne uložené tresty obžalovaný doposiaľ nevykonal a ako vyplýva z vyššie uvedenej
lustrácie UZVJS trest uložený Okresným súdom Bratislava IV. sp.zn.BA-3T/14/2020 zo dňa 03.03.2022
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Bratislava zo dňa 04.10.2023 sp.zn.1To/70/2022 vykonáva od
11.1.2024 do 30.03.2029 a od 30.03.2029 do 30.01.2037 bude vykonávať trest uložený rozsudkom
Okresným súdom Trnava sp. zn. 6T/12/2017 zo dňa 25.10.2024 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

Trnava zo dňa 04.03.2025 sp.zn.6To/18/2025.

Nakoľko trest uložený súdom I. stupňa je vzhľadom na doposiaľ ešte nevykonaný ani sčasti trest
odňatia slobody uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava sp.zn.6T/12/2017 zo dňa 25.10.2024
v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava zo dňa 04.03.2025 sp.zn.6To/18/2025 pre zločin lúpeže

spolupáchateľstvom podľa § 20 k §188 ods.1, ods.2 písm. c) Trestného zákona v trvaní 10 (desať) rokov
a 6 šesť) mesiacov a skutok, pre ktorý sa obžalovaný odsudzuje je menej závažný trestný čin ( § 221
ods.1 Tr. zákona, kde jej trestná sadzba až na 2 ( dva) roky) než boli tie, za ktoré bol odsúdený skôr
( § 188 ods.2 Tr. zákona, kde je trestná sadzba 7 až 12 rokov), neprimerane prísny, preto s poukazom
na § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku krajský súd zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a

zároveň mal za to, že môže na verejnom zasadnutí rozhodnúť vo veci sám rozsudkom a to na podklade
skutkového stavu, ktorý bol prvostupňovým súdom správne a úplne zistený tak, ako to predpokladá §
322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku.

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci ide o menej závažný trestný čin než bol ten, za ktorý už

bol obžalovaný A. B. odsúdený skôr a skorší rozsudok ešte nebol ani sčasti vykonaný, boli splnené
podmienky na upustenie od ďalšieho trestu v zmysle vyššie citovaného ustanovenia § 44 Trestného
zákona, nakoľko krajský súd mal za to, že trest uložený skorším rozsudkom je na ochranu spoločnosti
a nápravu páchateľa za dostatočný.
Výrok o náhrade škody ktorým okresný súd podľa § 287 ods.1 Trestného poriadku zaviazal

obžalovaného A. B. uhradiť spôsobenú škodu poškodeným A. I. vo výške 308,- Eur a poškodenému Q.
I. vo výške 1.020 Eur, zostáva nezmenený.

Z týchto dôvodov potom krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.