Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. január 2024

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 36Csp/129/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123360854
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Moravčíková

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2024:6123360854.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou JUDr. Katarínou Moravčíkovou, v spore žalobcov: 1) A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom A. X/XX, XXX XX C. D., 2) E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. X/XX, XXX XX C. D.,
obaja zastúpení: JUDr. Andrej Cifra, advokát, J. Kráľa 5/A, 984 01 Lučenec, proti žalovanému: UniCredit
Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, Česká
republika, IČO: 64 948 242, konajúca prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia,
a. s., pobočka zahraničnej banky, so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336, zast.
advokátska spoločnosť Bartová, Kovácsová & Partners, s.r.o., so sídlom Majzonovo námestie 2, 940 02
Nové Zámky, IČO: 36 855 197, o zaplatenie 3 852,67 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcom v 1. a 2. rade v rozsahu 100
%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia sa návrhom na vydanie platobného rozkazu prostredníctvom upomínacieho konania
domáhali, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2.rade (ďalej ako žalobcovia)

sumu 3 852,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % p. a. zo sumy 3 852,67 eur od dňa
15.04.2023 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania. Žalobu odôvodnili tým, že žalobcovia uzavreli
so žalovaným zmluvu o úvere č. EZY-CRL-00097841-2014-NITO-SU, na základe ktorej žalovaný
poskytol žalobcom spotrebiteľský úver vo výške 15 000 eur s mesačnými splátkami vo výške 265,05
eur. Žalobcovia uviedli, že žalovanému zaplatili 21 497,79 eur. Ďalej sa vyjadrili, že na predmetnú
zmluvu o úvere je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch v znení účinnom od 01.09.2014 do 31.12.2014 (ďalej ako zákon o spotrebiteľských úveroch),

pretože predmetom zmluvy bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru. Poukázali na ustanovenie § 7
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch a ustanovenie § 11 ods. 2 citovaného zákona, tj. ak veriteľ
nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa
jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1
citovaného zákona sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti
podľa § 7 ods. 1 citovaného zákona sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia

na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Žalovaný nepostupoval s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalobcovia žili v spoločnej domácnosti v období od 6/2014
až do 09/2014 s priemerným mesačným spoločným príjmom vo výške 1 030 eur. Okrem bežnýmmesačných výdavkov mali ku dňu uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere ďalšie dva spotrebiteľské
úvery, č. 1952777209 zo dňa 17.07.2014 s Prvou stavebnou sporiteľňou, a. s. s výškou istiny 61 500
eur, mesačnými splátkami vo výške 366,11 eur a č. 28421442004 zo dňa 02.07.2014 s 2014 s Prvou

stavebnou sporiteľňou, a. s. s výškou istiny 26 000 eur, mesačnými splátkami vo výške
187,04 eur. Splátky žalobcov boli vo výške 366,11 eur + 187,04 eur + 265,05 eur. Žalobcovia
v žalobe poukázali na výšku životného minima v zmysle Opatrenia MPSVaR SR č. 183/2019 Z. z. od
01.07.2014, ktorá bola vo výške 198,09 eur na jednu plnoletú osobu, 138,19 eur na ďalšiu spoločne
posudzovanú osobu. Vzhľadom na spoločné príjmy žalobcov a ich mesačné splátky spotrebiteľských

úverov ich zostatok z príjmu nedosahoval ani sumu životného minima. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že
žalovaný neskúmal platobnú schopnosť žalobcov, čím porušil ustanovenie § 7 zákona o spotrebiteľských
úverov hrubým spôsobom v zmysle § 11 ods. 2 citovaného zákona. Podľa § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch, zmluva o úvere má obsahovať: písm. a) citovaného ustanovenia - druh
spotrebiteľskéhoúveru–údajvzmluveabsentuje,písm.f)citovanéhoustanovenia-dobutrvaniazmluvy,
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru – doba trvania zmluvy nie je v zmluve uvedená, písm.

j) citovaného ustanovenia - ročná percentuálna miera nákladov (ďalej ako RPMN) a celková čiastka ,
ktorú má spotrebiteľ zaplatiť – v zmluve je uvedená RPMN 11,54% v neprospech spotrebiteľa, reálna
RPMN je 11,14 % - údaje v zmluve sú nesprávne, v zmluve je uvedená celková čiastka úveru 21 557,50
eur, celková výška po prepočte 84 splátok x 265,05 eur je suma 21 508,20 eur – údaj v zmluve je
nesprávny, písm. y) citovaného ustanovenia - priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov

– údaj uvedený v zmluve 10,86 %, priemerná RPMN je podľa tabuľky MF za 2Q je 12,08%. Podľa
§ 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľskom úvere, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9
ods. 2 písm. a) až k), r), a y) citovaného zákona. Žalobcom bol na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere poskytnutý úver vo výške 15 000 eur, žalobcovia uhradili sumu 21. 97,79 eur, nakoľko je úver

bezúročný a bezpoplatkový, žalovaný nemá nárok na odplatu za poskytnutý úver (poskytnutý úver vo
výške 15 000 eur, zaplatené 21.497,79 eur), žalobcovia v žalobe uviedli, že vzhľadom k uvedenému
sa žalovaný na úkor žalobcov bezdôvodne obohatil sumou 6 497,79 eur za obdobie od 23.08.2019 do
23.09.2021. K vzniku bezdôvodného obohatenia došlo po prvý raz dňa 23.08.2019, kedy bola v súlade
so splátkovým kalendárom uhradená istina úveru 15 000 eur. V súlade s dispozičným oprávnením si

žalobcovia podanou žalobou uplatňujú nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 3 852,67
eur, ktoré boli prijaté žalovaným bez právneho dôvodu od 23.07.2020 do 23.09.2021. Žalobcovia si
uplatnili v žalobe súčasne úrok z omeškania vo výške 9% v súlade s § 3 nariadenia Vlády SR č. 87/1995
Z. z., ktorými sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, odo dňa 15.04.2023.

2. Proti platobnému rozkazu sp. zn. 35Up/545/2023 zo dňa 03.08.2023 podal žalovaný odpor. Uviedol,
že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcov, a to že v poskytnutom spotrebiteľskom úvere uzavretom medzi
žalobcami a žalovaným absentujú zákonné náležitosti, v dôsledku čoho je úver bezúročný a bez
poplatkov, a to s posúdením platobnej schopnosti žalobcov. Žalovaný postupoval pri poskytnutí úveru
žalobcom v súlade s platnou právnou úpravou, v zmysle ktorej veriteľ je pred uzavretím zmluvy

o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského
úveru, povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver,
pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského
úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa

splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi
z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. Žalovaný postupoval v súlade
s citovanou právnou normou a dožiadal od žalobcov údaje a potvrdenia o ich príjmoch, preveril ich
úverovú zaťaženosť v spoločnom registri bankových informácií. Žalovaný poskytol žalobcom úver vo
výške 15 000 eur, pričom žalobcovia vo svojej žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 02.09.2014

žiadali o poskytnutie úveru vo výške 21 000 eur, ktorý im žalovaný neposkytol na základe výsledku
odborného posúdenia platobnej schopnosti žalobcov. Žalovaný uviedol, že ku dňu 19.09.2014 nebolo
v platnosti žiadne Opatrenie Národne banky Slovenska (ďalej ako NBS), ktoré by prikazovalo bankám
dodržiavať konkrétny postup vo vzťahu k preverovaniu príjmov a bonity žiadateľov o úver pred uzavretím
zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalovaný postupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle interných

právnych predpisov a v súlade s § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dôvodom poskytnutia
úveru žalobcov bolo refinancovanie ich úveru z VÚB v celkovej výške 14 500 eur a povolenému
prečerpaniu účtu vo výške 1 400 eur a v SLSP vo výške 664 eur, údaje vyplývajú z protokolu zo dňa
09.09.2014. V prípadoch poskytnutia bezúčelového úveru na refinancovanie iného úveru v rovnakej,resp. podobnej výške je procedúra bánk zjednodušená novelou účinnou od 01.01.2017, ustanovenie § 7
ods. 24 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanovenie ods. 19-23 upravuje procedúru posudzovania
príjmov klienta a jeho bonitu, ucedené ustanovenia sa nevzťahujú na spotrebiteľský úver, ktorým sa

splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa zákona o spotrebiteľských úveroch alebo
na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie výšky spotrebiteľského
úveru, ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok
refinancovaných úverov alebo navýšených úverov. V súvislosti s refinancovaním záväzkov žalobcov
boli v zmluve o úvere dojednané dodatočné podmienky, v zmysle ktorých boli žalobcovia zaviazaní na

výzvu žalovaného predložiť potvrdenia o splatení záväzkov žalobcov, ktoré boli dôvodom poskytnutia
predmetného úveru vo výške 15 000 eur (čl. VII protokolu o schválení úveru a čl. II odd. 14 zmluvy
o úvere), tým žalovaný zabezpečil, aby zaťaženosť žalobcov počas doby trvania zmluvy o úvere
nepresiahla ich príjmy. Dôkazom správnosti postupu žalovaného pri posúdení schopnosti žalobcov
splácať úver je skutočnosť, že ku dňu konečnej splatnosti úveru žalobcovia v celom rozsahu úver splatili
a počas doby jeho trvania nepožiadali žalovaného o prehodnotenie výšky splátok alebo predĺženie

doby splácania. Žalovaný sa vyjadril k tvrdeniu žalobcov, že v zmluve o úvere absentuje alebo je
chybne uvedený údaj vzťahujúci sa k piatim náležitostiam zmluvy o úvere, a to že zmluva o úvere
neobsahuje údaj o druhu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských
úveroch), neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o úvere ( § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských
úveroch),obsahujenesprávnyúdajoRPMNacelkovejčiastke,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiťä§9ods.2

písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch), obsahuje nesprávny údaj o priemernej hodnote RPMN (§ 9
ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uviedol,
že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonné podstatné náležitosti a s uvedenými tvrdeniami žalobcov
nesúhlasí. Žalovaný sa vyjadril k druhu spotrebiteľského úveru, dobe trvania zmluvy, RPMN, celkovej
čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť priemernej hodnote RPMN. To, že žalovaný poskytol žalobcom

bezúčelový spotrebiteľský úver, vyplýva z čl. II bod 2 zmluvy o úvere, kde žalovaný uvádza, že poskytuje
úver bez určenia účelu. Z čl. I bod 1 zmluvy o úvere vyplýva, že žalobcom bol poskytnutý spotrebiteľský
úver. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov ako príklad žalovaný uviedol uznesenie NS SR pod
sp. zn. 7Cdo/241/2020 z 28.02.2022 vyplýva právny záver, že zákonná náležitosť uvedenia druhu
spotrebiteľského úveru podľa § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch v platnom znení je

splnená, ak z obsahu zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplýva, že sa jedná o bezúčelový spotrebiteľský
úver. Žiadna právna norma neobsahuje výpočet druhov spotrebiteľských úverov a banky nemôžu
záväzne vytvárať kategórie spotrebiteľských úverov. V dôsledku toho s účinnosťou od 15.12.2017
zákon o spotrebiteľských úveroch s absenciou tohto údaju vôbec nespája sankciu bezpoplatkovosti
a bezúročnosti úveru. Zmluva o úvere obsahuje v čl. II. bod 2 v spojení s čl. I bod 1 vymedzenie druhu

spotrebiteľského úveru v súlade s platnou právnou úpravou. K dobe trvania zmluvy žalovaný uviedol, že
je uvedená v čl. X bod 3 zmluvy o úvere a to nasledovne „ Táto zmluva sa uzatvára na dobu určitú,
a to do splatenia peňažných záväzkov dlžníka, ktoré vznikli na základe tejto zmluvy“. V zmysle ustálenej
rozhodovacej praxe súdov, napr. uznesenie NS SR pod sp. zn. 2Cdo/69/2020 zo dňa 30.11.2021, ktoré
zdôrazňuje eurokonformný výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch

podľa požiadaviek stanovených v čl. 10 ods. 2 písm. c) Smernice Európskeho parlamentu a rady
2008/48/SE z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/AHS,
je potrebný údaj doby trvania úveru interpretovať v kontexte údaju o konečnej splatnosti úveru, ktorá je
uvedená v čl. II bod 9 zmluvy o úvere ako „Konečná splatnosť úveru do 23.09.2021“. K RPMN žalovaný
uviedol, že v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom

kudňuuzavretiazmluvyoúvere,musízmluvyobsahovaťRPMNacelkovúčiastku,ktorúmusíspotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uvedú
savšetkypredpokladypoužiténavýpočettejtoRPMN.Vzmysleustanovenia§11ods.1písm.d)zákona
o spotrebiteľských úveroch, v znení platnom k dňu uzavretia zmluvy o úvere, „poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je nesprávne

uvedená RPMN v neprospech spotrebiteľa“. Zmluva o úvere obsahuje v čl II bod 17 správnu výšku
RPMN v hodnote 11.54%, ktorá bola vypočítaná s použitím kalkulácie vytvorenej NBS. V prípade, i keby
RPMN dosahovala vyššie percento, nebola by splnená podmienka bezpoplatkovosti a bezúročnosti
úveru.Žalovanýzotrvalnasvojichvyjadrenia,žeRPMNvzmluveoúverejeuvedenásprávne.Kcelkovej
čiastke úveru, ktorú musel spotrebiteľ zaplatiť, žalovaný uviedol, že je uvedená správne v čl. II. bod 16

a to vo výške 21 557,50 eur. Žalobcovia pri výpočte celkovej čiastky postupovali nesprávne, do celkovej
čiastky nezapočítali sumu poplatku za poskytnutie úveru vo výške 0,58 eur mesačne, celkovo 49,30 eur
( 85 mesiacov x 0,58 eur). Suma, ktorú uvádzajú žalobcovia, navýšená o sumu 49,30 eur, tvorí celkovú
čiastku 21.557,50 eur, ktorá je uvedená v správnej výške v zmluve o úvere. K priemernej hodnoteRPMN žalovaný uviedol, že v zmluve o úvere je uvedená správne v čl. II. bod 18 (10,88%) a vyplýva zo
súhrnných informácií o údajoch novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2.štvrťrok 2014
MF SR. Žalovaný tvrdil, že z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, zmluva o úvere obsahuje

všetky zákonné náležitosti v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch, v poskytnutom spotrebiteľskom
úvere nie sú splnené podmienky pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru.

3. Upomínací súd postúpil vec na prejednanie Okresnému súdu Nitra (ďalej ako súd). V rámci
repliky žalobcovia uviedli, že žalovaný v podanom odpore tvrdil, že „dožiadal od žalobcov údaje a

potvrdenia o ich príjmoch a preveril ich úverovú zaťaženosť v spoločnom registri bankových
informácií“. K vyjadreniu priložil žiadosť o úver, ktorú vypĺňali žalobcovia. Takýto dôkaz
nemožno považovať za preukázanie dodržania povinnosti postupu s odbornou starostlivosťou. Žalovaný
nepredložil za účelom preukázania svojich tvrdení žiadne dôkazy o preverení úverovej zaťaženosti
žalobcov v dostupných úverových registroch (bankových a nebankových), ani žiadne potvrdenia od
žalobcov o výške ich príjmu (potvrdenie o príjme od zamestnávateľa, daňové priznanie a pod. )

alebo iné potvrdenia z externých zdrojov (napr. sociálna poisťovňa). V mnohých prípadoch veritelia
preukazujú splnenie povinnosti skúmať bonitu klienta len s pomernými ťažkosťami, keďže podceňujú
splnenie dôkaznej povinnosti, avšak dôkazné bremeno zaťažuje v rámci preverovania bonity klienta
práve ich. Povinnosťou veriteľa je nielen získať informácie o sociálno-majetkovej situácii spotrebiteľa,
ale ich aj preveriť a dostatočne vyhodnotiť, pretože pokiaľ veriteľ nepozná celkový objem výdavkov

a príjmov spotrebiteľa, nemôže urobiť s odbornou starostlivosťou záver o tom, či
spotrebiteľ je alebo nie je schopný splácať požadovaný úver. Žalovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril
k rozhodujúcim skutočnostiam, uvádzaným žalobcov v žalobe, a to čistý príjem žalobcu v 1.rade vo
výške 620 eur a čistý príjem žalobkyne v 2.rade za rok 2014 vo výške 4 837,69 eur/ročne, výdavky
žalobcov na ďalšie úvery a na predmetný úver, ktoré tak predstavovali spolu 809,20 eur. Splátky

žalobcov na ďalšie úvery boli mesačne minimálne vo výške 553,15 eur. Splátka úveru žalobcov podľa
predmetnej zmluvy o úvere bola mesačne 256,05, eur, pričom životné minimum v
zmysle Opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 183/2019 Z. z. bolo od 01.07.2014
v čase uzatvárania zmluvy predstavovalo sumu 336,28 eur mesačne (súčet 198,09 eur a 138,19
eur). Zo žalovaným predkladaných listín zároveň vyplýva, že sa nijakým konkretizovaným spôsobom

nezaoberal príjmami a úverovým zaťažením žalobcov vo vzťahu k ich ostávajúcim úverom a z toho
vyplývajúceho úverového zaťaženia. Vzhľadom k tomu, že žalovaný nepredložil výpis z ani jedného
úverového registra, žalobcovia mali za to, že k takému prevereniu zo strany žalovaného vôbec
nedošlo. Čo sa týka náležitosti „priemerná hodnoty RPMN“, uviedli, že žalovaný vychádzal z nesprávnej
tabuľky, tvrdili, že referenčnou veličinou je v tomto prípade údaj nachádzajúci sa v tabuľke „Súhrnné

informácie o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a
pobočkami zahraničných bánk“ a nie údaj nachádzajúci sa v tabuľke „Súhrnné informácie o údajoch o
novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi“ V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 21
ods. 4 zákona o spotrebiteľských úveroch v spojení s vyhláškou č. 289/2010 Z. z. o predkladaní
údajov veriteľmi poskytujúcimi úvermi, z ktorého vyplýva nasledovné. Podľa priloženej tabuľky má byť

priemerná hodnota RPMN vo výške 12,08 % a nie 10,86 % ako uvádza žalovaný. V tomto smere ide o
zavádzajúci údaj v neprospech spotrebiteľa, ktorý nemôže porovnať hodnotu RPMN uvedenú v zmluve
o úvere so skutočnou priemernou hodnotou RPMN na trhu, ale s nesprávnou hodnotou. Taktiež zákon
výslovne uvádza, že v rámci obsahových náležitostí má byť uvedená priemerná RPMN za „príslušný
spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy“. Pokiaľ takto uvedená nie je, je uvedená nesprávne

a je nutné ju považovať za absentujúcu. Zákon v tomto smere nepripúšťa žiadne korekcie. Nakoľko
obligatórne náležitosti v zmluve o úvere absentujú (pre ich nesprávnosť, či rozpor so zákonom) aj z tohto
dôvodu sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1
písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch. Žalovaný v podanom odpore tvrdil, že „dožiadal
od žalobcov údaje a potvrdenia o ich príjmoch a preverila ich úverovú zaťaženosť v spoločnom registri

bankových informácií“. K vyjadreniu priložil žiadosť o úver, ktorú vypĺňali žalobcovia a listinu „Protokol o
schválení úveru“. Názor žalovaného, že „bola v čase poskytnutia predmetného spotrebiteľského úveru
procedúra bánk ako dohliadaných poskytovateľov spotrebných úverov zjednodušená“ a jeho následný
odkaz na právnu úpravu, ktorá nebola v danom čase poskytovania úveru aktuálna, považovali za
nesprávny a bez opory v zákone. Takáto argumentácia žalovaného nemôže obstáť. V prvom rade zákon

o spotrebiteľských úveroch platný a účinný v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (t.j. 19.09.2014) uvádza,
že veriteľ bol povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver. „Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch „s odbornou
starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak,že nepostačuje zo strany spotrebiteľa len uvedenie výšky príjmov a výdavkov, ale od žalobcu ako
veriteľasavyžaduje,abyposkytnutéinformácieanalyzovalavyhodnocovalzhľadiskasvojichodborných
poznatkov a skúseností s poskytovaním a splácaním spotrebiteľských úverov; dôraz pri posúdení

úverovej schopnosti spotrebiteľa je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a
naposúdenietoho,čispotrebiteľovizostanepovynaloženíbežnýchvýdavkovmesačnetakáčiastka,aká
bude potrebná pre splácanie úveru;“ „spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné,
presné a pravdivé údaje; táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda
vyžiadať si od spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne

zistiteľné informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť“ (Rozsudok Krajského
súdu Banská Bystrica, sp. zn.: 17CoCsp/22/2021 zo dňa 29.09.2021). Listina „Protokol o schválení
úveru“ obsahuje viacero nepresných a neúplných údajov: informácia o výške príjmu spolužiadateľa je
nejasná – nie je zrejmé z akého „DP“ žalovaný vychádzal, ktorý údaj v „DP“ považoval za smerodajný,
či zohľadnil daňové a odvodové zaťaženie a výdavky SZČO, informácie o záväzkoch dlžníka „kreditná
karta – revolving 1 295 eur“; „hypoúver – splátka 187 eur“ a „hypoúver – zostatok

26 000 eur“ neboli posudzované ani zohľadnené, informácie o záväzkoch spoludlžníka „hypoúver –
splátka 300 eur“ a „hypoúver – zostatok 48 900 eur“ neboli posudzované ani zohľadnené, kontroly
v úverových registroch neboli preukázané konkrétnym dopytmi, či výstupmi z
úverových registrov, stanovisko spracovateľa je osobným názorom pracovníka banky založeným na
nedostatočných, resp. nesprávnych údajoch, stanovisko schvaľovateľa s údajmi o „podiele dlhu 57,

sk.trieda B, pl.morálka dobrá“ o „splnení podmienok zjednodušeného refinancu“ so záverom „technicky
uzatváram ako schválené“ nemá prakticky žiadnu výpovednú hodnotu a oporu v iných dokumentoch,
z ktorých logicky musí banka vychádzať nad rámec informácií od klienta, ak chce postupovať s
odbornou starostlivosťou. Z predložených listín a výstupov žalovaného sa javí, že žalovaný pristúpil k
posudzovaniu schopnosti splácať úver subjektívne a neodborne. Povinnosťou veriteľa je nielen získať

informácie o sociálno-majetkovej situácii spotrebiteľa, ale ich aj preveriť a dostatočne vyhodnotiť.
Žalobcovia majú za to, že k objektívnemu a odbornému posúdeniu zo strany žalovaného nedošlo. V
ostatnom poukázali na ich doterajšiu argumentáciu a žalobe navrhli vyhovieť v celom rozsahu a priznať
žalobcom nárok na náhradu trov konania.

4. Žalovaný sa vyjadril v rámci dupliky tak, že žalobcovia trvajú na svojom tvrdení, že žalovaný
pred uzavretím zmluvy o úvere nedostatočne posúdil schopnosť žalobcov splácať úver, ktorý im
bol dňa 19.09.2014 poskytnutý zmluvou o úvere č. EZY-CRL-00097841-2014-NITO-SU. Žalobcovia
tvrdili, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevyjadril k rozhodujúcim skutočnostiam uvedeným v žalobe,
predovšetkým k príjmom žalobcov, ktoré žalobcovia v návrhu na vydanie platobného rozkazu vyčísľujú.

Zo súm, ktoré žalobcovia uviedli, vyplýva, že ako nedostatočný pravdepodobne vyhodnocujú príjem
žalobkyne v 2. rade. Žalobkyňa v 2.rade bola samostatne zárobkovo činnou osobou (SZČO) a podľa
tvrdenia žalobcov, bol jej čistý príjem za rok 2014 v sume 4 837,69 eur. Žalovaný sa k uvedeným
skutočnostiam vyjadril v odpore. Žalovaný postupoval v zmysle platnej právnej úpravy a preveril
príjmy žalobcov podľa internej normy banky, v zmysle ktorej, ak je žiadateľom o úver samostatne

zárobkovo činná osoba (SZČO), sú pre banku rozhodujúce hospodárske výsledky dosiahnuté za
ukončené zdaňovacie obdobia. Žalovaný nemal povinnosť preverovať príjmy žalobkyne v 2. rade za rok
2014, keďže žalobcovia požiadali o úver dňa 02.09.2014 a k tomuto dňu bolo potrebné ako ukončené
zdaňovacie obdobie vyhodnotiť hospodárske výsledky a príjmy žalobkyne v 2. rade za rok 2013, čo aj
žalovaný urobil. K uvedenému je potrebné zdôrazniť, že žalovaný nemal možnosť ku

dňu 02.09.2014 posúdiť čistý príjem žalobkyne za rok 2014, keďže k uvedenému dňu išlo o neukončené
zdaňovacie obdobie a žalovaný nemohol predpokladať, aké príjmy bude mať žalobkyňa v 2.rade v
období posledných štyroch mesiacov roku 2014 (09-12/2014). Podľa žalovaného, žalobcovia majú
nereálne očakávania, ktoré nemajú oporu v právnej úprave, aby žalovaný zobral do
úvahy príjem žalobkyne, ktorý ku dňu podania žiadosti o poskytnutie úveru ešte

nedosiahol a dosiahne ho v období po podaní žiadosti o poskytnutie úveru, tzn. v budúcom období
(09-12/2014). Pravidlá posudzovania príjmov sú stanovené jasne, určito a
zrozumiteľne, tým, že bolo potrebné posúdiť príjmy za ukončené zdaňovacie obdobia. Tento postup
bol v celom rozsahu v súlade s platnou právnou úpravou. Legislatívne zmeny a doplnenia ustanovenia
§ 7 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré určili nové pravidlá postupu veriteľov pri poskytovaní

spotrebiteľských úverov, boli zavedené až zákonom č. 35/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon
o spotrebiteľských úveroch, a to s účinnosťou od 30.09.2015, pričom veriteľom neuložili povinnosť
nanovo preverovať schopnosť dlžníkov (ktorým boli úvery poskytnuté do 30.09.2015) splácať úver.
Interná norma žalovaného – Poskytovanie úverových produktov bola platná od 08.08.2014. Vzhľadomna uvedené, považoval za nadbytočné zaoberať sa tvrdeniami žalobcu vo vzťahu k čistému príjmu
žalobcov dosiahnutému v roku 2014, ako i k výške životného minima platného v roku 2014. Rovnaký
záver platí vo vzťahu k výdavkom, ktoré žalobcovia uviedli. Žalovaný výdavky a úverovú zaťaženosť

žalobcov preveril okamžite po podaní ich žiadosti o poskytnutie úveru dňa 02.09.2014, pričom z výpisu
zo spoločného registra bankových informácií (SRBI) žalobcu v 1.rade zo dňa 02.09.2014 zistil, že
dosahuje hodnotenie žiadateľa, tzv. „CB skóre“ na úrovni H, ktoré banke umožňuje poskytnúť mu úver
a z výpisu zo spoločného registra bankových informácií (SRBI) žalobkyne v 2.rade zo dňa 02.09.2014
zistil, že dosahuje hodnotenie žiadateľa, tzv. „CB skóre“ na úrovni G, ktoré banke umožňuje poskytnúť

mu úver. Je potrebné zdôrazniť, že žalobcovia úverom, ktorý im žalovaný poskytol, refinancovali úver,
ktorý čerpali od Všeobecnej úverovej banky, a.s. vo výške 14.500 EUR, ako i dva kontokorentné úvery
(VÚB, a.s. 1 400 eur a SLSP, a.s. 664 eur), s čím bol spojený pokles ich výdavkov
vynakladaných na tieto úvery. Refinancovaním úveru získali vo vzťahu k skôr poskytnutému úveru od
VÚB, a.s. zo dňa 05.12.2012 výhodnejšie podmienky. Žalobcovia vo vyjadrení namietali nesprávny
postup žalovaného pri určení priemernej hodnoty RPMN, uvedenej v zmluve o úvere. Žalovaný pri

určení priemernej RPMN postupoval správne a v súlade so zákonom a jeho dôvodovou správou, v
zmysle ktorej „Veriteľ bude povinný v zmluve uviesť priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery
nákladov pre podobný produkt na trhu. Nakoľko údaje o priemerných hodnotách ročnej percentuálnej
miery nákladov za všetkých veriteľov poskytujúcich spotrebiteľské úvery budú v súlade s § 21 zákona
o spotrebiteľských úveroch verejne prístupné, veritelia ich budú môcť jednoducho získať a bude možné

do zmluvy o spotrebiteľskom úvere doplniť hodnotu priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov
platnú ku dňu podpisu zmluvy. Spotrebiteľ tak bude presne vidieť, akú zmluvu podpisuje vzhľadom na
trhový priemer. Bude sa tak môcť rozhodnúť, či si ponuku spotrebiteľského úveru podpisom akceptuje
alebo bude hľadať lepšiu ponuku u iného veriteľa.“ Z dôvodovej správy vyplýva,
že zákonodarca zdôrazňuje, že údaj o priemernej RPMN má vychádzať zo súhrnných informácií o

údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi, teda nie iba zo súhrnných informácií
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch bankami a pobočkami zahraničných bánk. Zo
žiadnej novely zákona o spotrebiteľských úveroch, dôvodovej správy k takejto novele ani všeobecného
právneho predpisu vydaného Ministerstvom financií SR nevyplýva, že by sa údaj o priemernej RPMN
mal posudzovať podľa súhrnných informácií o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch

bankami a pobočkami zahraničných bánk, keďže spotrebiteľské úvery sú produktom, ktorý poskytujú
aj iné subjekty ako banky a pobočky zahraničných bánk. Žalovaný upriamil pozornosť na skutočnosť,
že žalobcovia v celom rozsahu úver splatili, pričom počas doby jeho trvania nepožiadali žalovanú o
prehodnotenie výšky splátok alebo predĺženie doby splácania, ani sa nedostali do významnejšieho
omeškania s jeho splácaním. Žalobcovia úver splatili dňa 23.09.2021, pričom žalobu podali až o dva

roky neskôr, čo nasvedčuje ich účelovému konaniu, s cieľom dodatočne a účelovo spochybňovať úkony
apostupžalovaného,ktorépočastrvaniazáväzkovéhovzťahunenamietaliaktorébolivsúladesplatnou
právnou úpravou. Takémuto konaniu by nemala byť poskytnutá právna ochrana. Žalovaný má zato, že
nárok žalobcov nie je dôvodný, keďže na strane žalovaného nevzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré by
podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka bol povinný vydať. Zmluva o úvere obsahuje všetky

zákonnénáležitostiažalovanýpriposudzovaníschopnostižalobcovsplácaťúverpostupovalsodbornou
starostlivosťou. Nie sú preto naplnené zákonné predpoklady (§ 11 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch, v znení ku dňu uzavretia Zmluvy o úvere) pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a žalovaný
malnároknazaplateniecelejčiastky,ktorúžalobcovia vsúvislostisposkytnutímúverusplatili.Vzhľadom
na uvedené skutočnosti žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

5. Súd nariadil pojednávanie, na ktorom právny zástupca žalobcov trval na podanej žalobe, primárna
námietka smerovala k porušeniu povinnosti žalovaného skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver.
Žalovaný nepreukázal, že by došlo k posudzovaniu tzv. bonity klientov s odbornou starostlivosťou.
Žalovaný mal výpisy z úverových registrov, pričom zohľadnil refinanc z troch úverov a nezohľadnil

úvery z úverového registra a zmluvu, ktorá bola podaná k žalobe, pričom v zmysle nej uhrádzali
žalobcovia splátku 366,11 eur (ide o zmluvu s PSS). Ich mesačné záväzky predstavovali sumu 950,11
eur. Ak si aj žalovaný vyžiadal údaje z úverového registra, neznamená to, že tieto údaje aj relevantne
posúdil. Práve z predložených dokladov žalovaným je zrejmé, že žalobcovia mali „skóre ako zlé“,
pričom žalovaný svojim postupom vyvodil záver, že úver poskytol. Príjem žalobcov nebol skúmaný

z externých zdrojov, ani cestou sociálnej poisťovne a taktiež si žalovaný nezabezpečil výpisy z bežného
a podnikateľského účtu. Vo vzťahu k príjmu žalobcov žalovaný nepredložil dôkaz o zisťovaní týchto
skutočností s odbornou starostlivosťou, žalovaný porušil vnútorný predpis vo vzťahu preukazovaní
príjmov, a to konkrétne body 2.4 a body 2.5 a 2.2. Samotný interný predpis určuje žalovanému postuppri skúmaní jednotlivých podmienok pre spotrebný úver. Ďalej právny zástupca žalobcov uviedol,
že údaje o klientoch banka nemá povinnosť len zhromaždiť, ale aj ich s odbornou starostlivosťou
vyhodnotiť, pričom práve toto ignorovala. K úveru nebolo preukázané daňové priznanie za posledné

zdaňovacie obdobie ani výpis z účtu za posledné 2 mesiace, potvrdenie o výške príjmu na základe
daňového priznania, čím došlo k rozporu s inštrukciou banky podľa bodu 2. 4 písm. c). Príjem žalobcu
v 1.rade, ktorý bol zamestnancom, je uvedené bez potvrdenia zo sociálnej poisťovne, pričom nie je
zrejmé, z čoho bol tento údaj evidovaný. Podľa dostupných dokladov mal žalobca v 1.rade za posledné
posudzovanéobdobiepríjem629,64eur.Bankaneskúmalaakomplexneneposudzovalavýdajžalobcov.

Ani v súdnom spise nie je preukázané ako tieto údaje skúmala. Okrem toho namietal tú skutočnosť, že
zmluva obsahuje niektoré z obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom to závisí
od právneho posúdenia. Poukázal tiež na všetky písomné vyjadrenia a namietal nesprávne uvedenú
priemernú RPMN, údaj o druhu spotrebiteľského úveru (nie je konkretizované či je bezúčelový, alebo
refinanc).Žalobcoviauhradilicelkovonaúversumu21497,79eur.Úverjevyrovnaný,tj.splatenýapodľa
jeho informácií uhrádzali splátky včas.

6. Právny zástupca žalovaného sa pridržiaval písomne podaných vyjadrení. Povinnosti veriteľa pri
preverovaní bonity klienta, ktoré platili ku dňu poskytnutia úveru, neboli regulované zákonom a regulovali
sapodľainternéhopredpisubanky.VtomtoprípadeišloorefinancovanieúveruvoVÚBvovýške 14
500 eur a tzv. kontokorentných úverov a to vo VÚB vo výške 1 400 eur a v Slovenskej sporiteľni vo výške

664 eur. Tieto údaje sú uvedené tak v žiadosti o úver, v protokole o schválení úveru a v samotnej zmluve.
Procedúra refinancu v r. 2014 bola nastavená v prospech spotrebiteľa a pri riadnom splácaní úverov
nebolo potrebné zisťovať a riešiť podrobnú bonitu klienta, čo vyplývalo aj z ustanovenia § 7 ods.24
zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa právneho zástupcu žalovaného, žalobcovia pravdepodobne
opomenuli, že v tomto prípade sa postupovalo podľa bodu 4.1 internej smernice, keďže išlo o úver

na refinancovanie. Z nich vyplýva, že v prípade preverovania príjmu sa preukazoval príjem čestným
vyhlásením, čo je uvedené aj v bode 4.1. Neoveroval sa cestou sociálnej poisťovne, keďže táto
povinnosť nevyplývala ani z právnej úpravy. Požiadavky, na ktoré poukazujú žalobcovia, banka nebola
povinná v prípade tohto druhu úveru preverovať. Zisťovala si potrebné údaje spoločným registrom
bankových informácií a v ostatných dostupných registroch preverovala svojich klientov. Išlo o register

sociálnej poisťovne, dostupné informácie na internete, živnostenský a obchodný register, ako aj register
stratených a odcudzených dokladov. Z registra bankových informácií vyplynulo pre žalobcov „skóre
v strednom pásme“, písmenom G a H. Pre ozrejmenie uviedol, že ide o tzv. stupnicu od A do M, pričom
„skóre A je zlé“ a „skóre M je dobré“. V prípade žalobcov banka nevidela dôvod, prečo by úver nemala
poskytnúť. Práve opačný prístup by znamenal v tomto prípade ich diskrimináciu. Platobná disciplína

žalobcov vo vzťahu k úverom, ktorých sa týkal refinancovania úveru bola vynikajúca. V zásade všetky
úvery boli v poriadku. Úvery z PSS sú zobrazené vo výpise a samotný úver v SLSP bol splatený
ešte pred podaním žiadosti, teda nebol zohľadňovaný. Pokiaľ ide o úvery v PSS, je možné uviesť, že
banka vychádzala z údajov, ktoré jej boli poskytnuté v rámci výpisu, kde sú zobrazené jednotlivé úvery
žalobcov a profil ich splácania. Právny zástupca žalovaného považoval za potrebné uviesť, že v tomto

prípade išlo o refinancovanie úveru vo VÚB a povinnosťou banky nebolo riešiť údaje ohľadne ostatných
úverov, keď boli riadne splácané a skóre klientov bolo dobré. Poukázal na to, že § 11 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úverov, ktoré hovorí o tom, že ak veriteľ nekoná s odbornou starostlivosťou, nie je
oprávnený požadovať jednorazové splatenie úveru, tj. prvé porušenie. Druhé porušenie je vymedzené
tak, že ide o hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods.1 a len vtedy možno považovať úver za bezúročný

abezpoplatkov.Ďalejuviedol,žebankadostatočnepreukázalapreverenievšetkýchpodmienokohľadne
príjmu žalobcov a nesúhlasí s názorom žalobcov ohľadne zisťovania príjmu tak ako to prezentujú.
V prípade ak žalobcovia banke uviedli vedome nesprávne údaje, mohli sa dopustiť trestného činu,
čo bude banka riešiť. Ohľadne výšky ročnej RPMN uviedol, že bola uvedená v súlade so zákonom,
dôvodovou správou zákona a praxou bánk. Ide o údaj 10,86 %. K druhu úveru poukázal na odpor

proti platobnému rozkazu ako aj ustálenú prax súdov, napr. rozhodnutie NS SR 7Cdo 241/2020.
Ohľadne výšky RPMN banka uviedla údaj 11,54 % a žalobcovia 11,15 %. Žalovaný sa uvedeným údajom
nevychýlil v neprospech spotrebiteľa, pričom aj stanovisko NBS hovorí o pravdivosti údaju uvedeného
bankou. K tomuto stanovisku uviedol, že NBS nemalo pravdepodobne k dispozícii všetky dostupné
informácie, preto mohol vzniknúť prípadný rozdiel. Žalobcovia splatili úver bez problémov v septembri

2021, pričom počas úveru mali možno len niekoľko - dňové omeškanie. Právny zástupca žalovaného
nevidel dôvod na to, aby dva roky potom, čo bol úver kompletne splatený, sa mala prehodnocovať
a posudzovať bonita žalobcov vo vzťahu k úveru. Je pravda, že žalobcovia sú slabšou stranou, ale ich
ochrana by nemala byť bezbrehá a aj v tomto prípade treba zohľadniť zásadu spravodlivosti. Ďalej savyjadril, že ku dňu podpisu zmluvy sa v zmluve uvádzajú náklady, ktoré sú banke známe. Ide o zákonnú
požiadavku, ktorú banka splnila a celkovú výšku nákladov úveru určila sumou 21 557,50 eur. Ide o 84
splátok po 256,05 eur a 85 splátok v sume 0,58 eur ako poplatok úveru. Ak aj vzniknú nejaké rozdiely

ohľadne prvej splátky úrokov, žiadna banka nevie ku dňu podpisu vyčísliť, aká bude ich výška, pretože sa
určuje od načerpania úveru po prvý platobný deň. V tomto prípade prvá splátka úrokov bola v sume 4,47
eur, tak ako to tvrdia aj žalobcovia a tá je zohľadnená aj v samotnom úvere zo strany banky. Banka nevie,
kedy dôjde presne k načerpaniu úveru a túto zistí skutočne až potom, čo je zmluva o úvere podpísaná
a úver načerpaný. Ak aj žalobcovia tvrdia, že uhradili sumu vo výške 21 497,79 eur, je to ich tvrdenie.

Mohlo sa stať, že niektoré splátky uhradili skôr a tým pádom sa znížila aj celková výška nákladov úveru.

7. Právny zástupca žalobcov nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného. Vo výpise z úverového registra je
uvedená len jedna zmluva s PSS. Je nesprávne tvrdenie žalovaného, že zákon nepožadoval žiadať
údaje o príjme klienta, keďže o tom hovorí priamo ustanovenie 11 ods.2 citovaného zákona. Po
nahliadnutí do zmluvy o úvere uviedol, že v základných podmienkach sa neuvádza druh úveru a či z jeho

obsahu možno vyvodiť účel, je otázne. V bode II. 14 sa uvádzajú dodatočné podmienky, kde sú uvedené
určité úvery, ale to môže, ale aj nemusí nasvedčovať tomu, že ide o refinancovanie úveru. Nemožno
v tomto prípade určiť, o aký druh úveru malo ísť. Samotná zmluva si rozporuje, keď v bode 2 uvádza, že
účel použitia úveru sa neurčuje a v bode 14 uvádza dodatočné podmienky. Interný dokument žalovaného
má viacero časti, pričom právny zástupca žalobcov poukazoval na kritéria ohľadne posudzovania príjmu

podľa bodov 2.2, 2.4. a 2.5. Ak žalovaný poukazuje na bod 4.1, podľa žalobcov sa vzťahuje len
k posúdeniu na to, o aký typ úveru ide a nie na posudzovanie príjmu. Taktiež je otázne, prečo banka
použila zjednodušený proces. Ďalej uviedol, že nesúhlasí s tým, že banka nemala povinnosť skúmať
príjem žalobcov a ich postup v tomto prípade odporuje zákonu. Ide tu o hrubé poručenie povinnosti,
pretože skúmať príjem by malo byť štandardné ako sa poskytuje úver s tým, že klientom vyplývajú

aj ďalšie záväzky. Nesúhlasí tiež s tým, že nebolo povinnosťou banky skúmať zmluvy, ktoré splácajú.
Práve tu išlo o ich výdavky a tie neboli dostatočne skúmané. V tomto spore boli predložené len základné
dokumenty, pričom z jeho praxe vyplýva, že ohľadne skúmania bonity klientov, banky zisťujú aj oveľa
širšie informácie o ich možnostiach a schopnostiach. Taktiež je otázne koľko splátok mali žalobcovia
platiť, keď podľa žalovaného malo ísť o 85 splátok. Z dokladov predložených žalovaným sa nedá zistiť

príjem žalobcov, čo svedčí tomu, že tento príjem neskúmala, keďže mala čestné vyhlásenie.

8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že nesúhlasí s tvrdením ohľadne neurčitosti druhu poskytnutého
úveru. Druh úveru bol určený už samotnou žiadosťou žalobcov a vyplýva z celej úverovej dokumentácii.
Zdôraznil, že neexistovala kategorizácia úverov. Praxou bolo, že práve v dodatočných podmienkach sa

uviedli úvery, ktoré boli refinancované a stanovila sa podmienka preukázania ich splatenia. Týmto bol
dostatočne určito definovaný druh úveru. Nie je pravdou, že by banka nepreverovala príjmy a výdavky
žalobcov, pretože vychádzala z údajov žiadateľa. Ohľadne posúdenia príjmu, resp. bonity žalobcov
treba zdôrazniť, že úver bol určený na refinancovanie a je potrebné aplikovať práve § 7 ods. 24 zákona
o spotrebiteľských úveroch. Citovaný zákon presne určuje, ako sa postupuje v týchto prípadoch a presne

takáto prax bánk bola aplikovaná aj v r. 2014. Banka zohľadňuje výdavky klientov, pričom postup je
taký, že z prehláseného príjmu žiadateľov odpočíta životné minimum, aby zistila disponibilné prostriedky,
ktoré mohol žiadateľ použiť na výdavky, spojené so splácaním existujúcich úverov, ktoré novým úverom
neboli refinancované a splátku nového úveru. Podiel všetkých splátok nemohol presiahnuť vypočítané
disponibilné prostriedky. Toto skóre by malo vyplývať aj z protokolu o schválení úveru. Pokiaľ by banka

dospela k nesprávnemu záveru o bonite klienta, žalobcovia by sa nepochybne dostali do omeškania
so splácaním úveru. Banka v súlade s § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských úveroch skúmala aj status
žalobcov, aby zistila ich prípadné ďalšie príjmy a výdavky, vyplývajúce z verejných registrov a z ich
potenciálnej účasti na obchodných spoločnostiach. Čo sa týka počtu splátok, zo zmluvy o úvere z čl. 2
bod 7 vyplýva, že bol dojednaný počet splátok: 1 splátka úrokov a 84 anuitných splátok.

9. Právny zástupca žalobcov v záverečnej reči uviedol, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo
splnenie si povinnosti žalovaného podľa § 7 v spojení s § 11 ods.2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Žalovaný s odbornou starostlivosťou nezisťoval príjem žiadateľov o úver a taktiež s odbornou
starostlivosťou neposudzoval výšku ich vtedajších záväzkov. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že hoci žalovaný v spore uvádza vysvetlenia a tvrdenia, avšak neoznačuje a nekonkretizuje z akých
listinných alebo iných dôkazov by mali vyplývať pre neho rozhodujúce skutočnosti. Poukázal na písomné
ako aj ústne vyjadrenia žalobcov a žiadal žalobe vyhovieť v celom rozsahu v zmysle podaného návrhu.10. Právny zástupca žalovaného v záverečnej reči uviedol, že žalovaný bonitu žalobcov preveril
v zákonom stanovenom rozsahu a nepochybne konal s odbornou starostlivosťou a nedopustil sa
hrubého porušenia povinnosti pri posudzovaní schopností žalobcov splatiť úver poskytnutý na základe

zmluvy o úvere zo dňa 19.9.2014. Nárok žalobcov nie je dôvodný, keďže na ich strane nie je žiadny
dôvod, ktorý by svedčil o tom, že žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré by bol povinný
žalobcom vydať a zotrval na svojich podaniach a tvrdeniach, Žiadal žalobu zamietnuť a priznať nárok
na náhradu trov konania.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinami, predloženými stranami sporu, stanoviskom
NBS, vyjadreniami strán sporu, pričom zistil tento skutkový a právny stav.

12. Medzi stranami sporu bola dňa 19.09.2014 uzatvorená zmluva o úvere č. EZY-CRL-00097841-2014-
NITO-SU, podľa ktorej (bod I.1) banka poskytla v prospech dlžníka spotrebiteľský úver v dohodnutej
výške a mene a dlžník sa zaviazal úver vrátiť a za dohodnutých podmienok zaplatiť úroky a poplatky,

poskytnúť potrebnú súčinnosť a splniť si záväzky podľa zmluvy. Časť obsahu zmluvy určujú obchodné
podmienky, cenník a VOP, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy (bod I. 2). Základné podmienky
úveru (bod II) : výška úveru 15 000 eur, účel sa neurčuje, úroková sadzba fix 10,90 % p.a, výška splátky
256,05 eur, počas splátok: 1 splátka úrokov a 84 anuitných splátok, konečná platnosť úveru 23.09.2021,
celková čiastka zaplatenia 21 557,50 eur, RPMN 11,54%, priemerná RPMN 10,86%, poplatok za

poskytnutie úveru 49,30 eur (bod II. 18). Zmluva sa uzatvára na dobu určitú, a to do splatenia peňažných
záväzkov dlžníka, ktoré vznikli na základe tejto zmluvy (bod X. 3).

13. Dňa 30.06.2022 žalovaný potvrdil, že úver bol splnený dňa 23.09.2021.

14. Príjem žalobcu bol za obdobie 3-9/2014 v sume 629,64 eur. Dňa 30.03.2015 podala žalobkyňa
v 2. rade daňové priznanie zo rok 2014, základ dane bol 1 034,36 eur, daň 196,52 eur. Žalobcovia
uzatvorili s Prvou stavebnou sporiteľňou, a.s. zmluvu o úvere dňa 17.07.2014, č. 1952777209, tzv.
medziúver, dňa 02.07.2014, č. 2842142004, tzv. medziúver.

15. Žalobcovia predložili výpisy z bankového účtu, z ktorých vyplývali jednotlivé platby mesačných
splátok úveru v prospech žalovaného.

16. Dňa 02.09.2014 požiadali žalobcovia žalovaného o poskytnutie úveru, a to bezúčelového úveru na
refinancovanie, vo výške 21 000 eur. Uviedli v nej požadované údaje, a to aj rodinný stav: ženatý/vydatá,

počet dospelých 2, počet nezaopatrených detí: 0, údaj o vzdelaní, bývaní: dom v OV, zamestnávateľa:
žalobcav1.rade-Záp.vod.spol.(22rokovod18.05.1982),žalobkyňav2.rade-SZČO,profesiadlžníka
a spoludlžníka, finančné údaje: mzda 650 eur, príjem z podnikania 15 600 eur, mesačné výdavky na
bývanie 150 eur, platby 40 eur, iné výdavky 20 eur, záväzky: PSS úver 26 000 eur, splátka 187 eur, KTK
suma 664 eur, 12/2014, VÚB, KK splátka 1 295 eur, PSS - HU, 48 900 eur, splátka 300 eur, 15.10.2040.

17. Prokotol o schválení úveru podľa žiadosti z 09.09.2014 zohľadnil údaje uvedené v žiadosti,
išlo o úver: refincovanie zjednodušené, výška úveru 15 000 eur, počet splátok 84, dodatočné
podmienky: potvrdenie od VÚB a Sl. spor. ohľadne úverov. Podľa žalovaného žiadateľ splnil podmienku
zjednodušeného refinancu, predmetom ktorého je ref. SU 13 200, KTK 1 400, KTK v SLSP 664 eur,

v záväzkoch mu zostáva KK 1295 eur, ktoré bude predmetom refincovania cez nový produkt, žiadateľ
prejde celým platobným stykom do UCB. V SRBI zostal záväzok spoludlžníčky SLSP 5 725 eur, ktorý
je už splatený, hodnotenie refitool H nízke riziko, doporučuje schváliť. Schvaľovateľ odporučil úver,
manželský pár s podielom dlhu 57, sk tr. B, pl. morálka dobrá, z úveru sa bude vyplácať SU,KTK vo VUB
a KTK v SLSP. Splnené podmienky zjednodušeného refinancu – technicky uzavreté ako schválené, len

znížil sumu úveru na 15 000 eur, úrok. sadzba 10,90%.

18. Priemerná hodnota RPMN za 2. štvrťrok 2014 bola 10,86% podľa súhrnnej informácie, vydanej MF
SR.

19. Dňa 02.09.2014 bol vyhotovený výpis zo spoločného registra bankových informácií (SRBI), pričom
po zohľadnení všetkých dostupných a získaných údajoch o žalobcovi v 1. rade mu bolo určené skóre H
na stupnici od A po M (A – zlé, M – dobré) a žalobkyni v 2. rade skóre G.20. Vnútorný predpis žalovaného, účinný v čase uzatvárania zmluvy, definoval základné podmienky
poskytnutia úverov, požiadavky banky na preukazovanie príjmu klienta, parametre jednotlivých
spotrebných úverov, aktivity a úlohy zamestnanca banky pri poskytovaní úverov, postupy spracovania

žiadosti o poskytnutie spotrebného úveru. V bode 4.1 VP99 pri PRESTO úvere (na refinancovanie)-
zjednodušený proces, účel úveru ako refinancovanie existujúceho SÚ a existujúcich KTK a KK vedených
v SRBI, bolo stanovené preukazovanie príjmu čestným prehlásením o príjme zapracovaným do žiadosti
o poskytnutie úveru; nie je rozdiel medzi pôvodcom príjmu (podnikateľ, zamestnanec, dôchodca).
Žalobca v 1. rade nefiguroval v žiadnych verejne dostupných registrov (živnostenský register, obchodný

register, dlžníci Soc. poisťovne, stratené a odcudzené doklady).

21.NárodnábankaSlovenska(ďalejakoNBS) súdupredložilastanoviskonaprepočetRPMNzaúčelom
overenia správnosti RPMN uvedenej v zmluve o úvere, pričom uviedla, že hodnota RPMN je vo výške
11,50%, resp. 11,54%, a to za predpokladu načerpania úveru a toho, že klient uhradí 84 splátok vo výške
256,63 eur a prvú splátku 19,32 eur (18,74 + 0,58).

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 1 ods.2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov, účinného v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona

nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. Podľa § 52 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), účinný
v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné

ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

25. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah.

26. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť
od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv,
ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť

svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

27. Podľa § 451 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej ako Občiansky zákonník), kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

28. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

29. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.30. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

31. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.

32. Podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o

spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

33. Podľa § 7 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na

jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej
databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.

34. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať

písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

35. Podľa § 9 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a) druh spotrebiteľského úveru,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo

referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové
sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,

j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

36. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d)vzmluveospotrebiteľskomúverejeuvedenánesprávneročnápercentuálnamieranákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.37. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou
podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského
úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez

poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov.

38. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o meškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania a kde je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

39. Podľa § 121 ods. 3 OZ, príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z
omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

40. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v platnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

41. Na posudzovaný vzťah medzi sporovými stranami bez ohľadu na jeho právnu formu je potrebné
aplikovaťustanovenia§52anasl.OZ,ktoréobsahujúvšeobecnúúpravuspotrebiteľskýchzmlúvazákon
č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov, ktorý obsahuje osobitnú úpravu spotrebiteľských úverov, a to v znení,

účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, tj. k 19.09.2014.

42. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že v tomto prípade ide o spotrebiteľský úver, ktorý bol
žalovanými čerpaný a riadne splatený. Žalobcovia sa počas splácania úveru nedostali do výrazného
omeškania, splátky hradili riadne a včas, pričom ani žalovaný nevidoval voči nim žiadne neuhradené

platby a predmetný úver považoval za riadne splatený.

43. Súd sa musel v spore vyporiadať so spornými tvrdeniami, ktoré sa týkali otázok ohľadne skúmania
bonity žalobcov ako klientov banky pred uzatvorením úveru, posúdenia náležitostí zmluvy o úvere
ohľadne vymedzenia druhu spotrebiteľského úveru, doby trvania zmluvy, RPMN, celkovej čiastky, ktorú

mali žalobcovia zaplatiť, priemernej hodnote RPMN. Súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru,
že žaloba žalobcov je nedôvodná. Z dôvodu, aby rozhodnutie súdu bolo dostatočne zrozumiteľné
a hodnoverné, súd rozdelil odôvodnenie svojho rozhodnutia do nasledovných bodov, v ktorých sa venuje
jednotlivým otázkam, ktoré v spore posudzoval a vyhodnocoval.

44. Posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať úver
Bonita vyjadruje hodnotu a dôveryhodnosť ekonomického subjektu (napr. firmy, jednotlivca) na
finančnom trhu. Súvisí s hospodárením daného subjektu a vyjadruje tak jeho solventnosť, kredibilitu,
schopnosť naplniť svoje záväzky. V širšom pohľade súvisí s dobrou povesťou. Napriek tomu, že
často býva stotožňovaná s ratingom, ktorý predstavuje schopnosť splácať svoje dlhy, má bonita širší

rozsah a rating je len jednou z jej zložiek. Bonita subjektu je posudzovaná bankami
pred poskytnutím úveru, alebo inými subjektmi pred majetkovým vstupom do firmy, investovaním, alebo
nadviazaním obchodného partnerstva. Všeobecne má hodnotenie bonity významný vplyv vo veriteľsko-
dlžníckych vzťahoch. Ak banka vyhodnotí klienta ako úveruschopného, vyjadruje tak svoju dôveru v
jeho schopnosť plniť svoje záväzky. Čím je bonita klienta lepšia, tým vyzerá pre prípadných veriteľov

menej rizikovo, a tým lacnejšie zdroje financovania môže byť schopný získať. Hodnotenie bonity určitého
bankovéhoklientajevýsledkomúverovejanalýzy,ktorájesúčasťouúverovéhoprocesu.Pofázežiadosti
o úver nasleduje fáza skúšky úverovej spôsobilosti žiadateľa (analýza úverovej schopnosti), v rámci
ktorej sa analyzujú tri hlavné oblasti: právne pomery žiadateľa, osobná dôveryhodnosť žiadateľa a jeho
hospodárska a finančná situácia. U individuálnych žiadateľoch banka posudzuje osobné údaje ako vek,

pohlavie, vzdelanie, profesiu, rodinný stav a tiež trvalé príjmy a pravidelné výdaje žiadateľa, či celej
domácnosti. Banka skúma tiež žiadateľovu úverovú históriu a platobnú morálku. Jedným zo zdrojov
týchto informácii je Spoločný register bankových informácií (SRBI), ktorý zhromažďuje informácie oúveroch a dlžníkoch z podnikateľskej sféry od všetkých slovenských bánk a pobočiek
zahraničných bánk pôsobiacich na Slovensku.
Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žalovaný pred samotným poskytnutím úveru skúmal

platobnú schopnosť žalobcov splácať úver, a to s prihliadnutím na druh úveru, účel úveru a dobu
trvania úveru. V čase uzatvorenia zmluvy o úvere neexistovala právna úprava, ktorá by riešila postup
bánk pri poskytovaní úveru s účelom refinancovania. Práve vnútorný prepis žalovaného vymedzoval
podmienky, ktoré mala banka zisťovať pri úvere, slúžiacom na refinancovanie iných existujúcich úverov
klientov. Po zohľadnení dostupných informácií zo žiadosti o úver, kde boli okrem iného uvedené údaje

o stave žiadateľov, ich príjme, výdavkoch ako aj záväzkoch, ako aj po nahliadnutí do SRFI, boli
žalobcovia žalovaným vyhodnotení ako subjekty, ktorým je možné poskytnúť úver (refinanc) práve
formou zjednodušeného refinancu s tým, že namiesto pôvodne požadovanej výšky úveru žiadateľmi
21 000 eur, im bol poskytnutý úver v zníženej výške 15 000 eur (čl. 122). Žalobcovia riadne splácali
svoje predchádzajúce úvery, keby tomu tak nebolo, ich skóre by určite bolo úplne iné a taktiež aj
podmienky poskytnutého úveru. Všeobecne platí, že dôvodov refinancovania úverov môže byť viacero.

V prvom rade je to záujem dlžníka získať nižší úrok alebo oslobodenie od príliš vysokých poplatkov, čo
v konečnom dôsledku prináša výhodu nižšej splátky alebo kratšej doby splácania. Môže to byť aj snaha
o konsolidovanie, teda zlúčenie viacerých úverov do jedného. Z uvedeného vyplýva, že refinancovanie
úverov prináša určité benefity pre dlžníka. Nakoniec, aj po schválení úveru, tento žalobcovia riadne
splácali, bez akéhokoľvek porušenia, ktoré by malo vplyv na celkový priebeh úveru a ako je zrejmé, úver

riadne splatili práve k dátumu konečnej splatnosti úveru, tj. k 23.09.2021.
Súd mal v spore preukázané, že banka pri posudzovaní žiadosti zohľadnila príjem žalobcov ako
žiadateľov, ktorý vyplýval priamo zo žiadosti zo dňa 02.09.2014 (čl.125), pretože podľa vnútorného
predpisu banky (čl. 4.1, časť preukazovanie príjmu) banka vyžadovala pri danom type úveru len čestné
vyhlásenie o príjme zapracovanom do žiadosti od všetkých osôb, a to bez rozdielu pôvodcu príjmu.

Z toho vyplýva, že banka tak zohľadnila príjem žalobcu v 1. rade ako zamestnanca a príjem žalobkyne
v 2. rade ako SZČO (čl. 185). Zároveň súd poukazuje na to, že zákonnou povinnosťou žalobcov ako
klientov a žiadateľov o úver bolo poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje
potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
V tomto prípade prichádzalo do úvahy v prípade porušenia žalovaného podľa § 7 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch len posúdenie súdu, či je nutné úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Aplikáciu § 11 ods. 2 veta prvá zákona o spotrebiteľských úveroch nebolo možné hodnotiť,
keďže žalobcovia úver už splatili.
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že žalovaný „hrubo“ neporušil povinnosť podľa § 7 ods.
1 zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože mal k dispozícii údaj o príjmoch žalobcov ako žiadateľov

o refinanc úver, mal informácie o výdavkoch žiadateľov, o ich rodinnom stave, a to všetko priamo zo
žiadosti, ktorú si žalobcovia podali u žalovaného ako žiadosť o poskytnutie úveru – bezúčelový úver
na refinancovanie. Okrem toho mal súd preukázané, že žalovaný nahliadol do príslušnej databázy
údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov, čo vyplýva z výpisov
zo SRBI (čl. 167 a 175). Súd je toho názoru, že v tomto prípade postup žalovaného pri posudzovaní

tzv. bonity klientov nebol hrubo porušený, preto neprichádza do úvahy aplikácia § 11 ods. 2 veta
druhá zákona o spotrebiteľských úveroch. S poukazom na to súd nepovažoval predmetný úver za
bezúročný a bez poplatkov, pretože z vykonaného dokazovania mu nevyplýval záver, pre ktorý by mal
na strane žalovaného konštatovať už spomínané „hrubé“ porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch.

45. Náležitosti zmluvy

a) Druh spotrebiteľského úveru
Zo zmluvy o úvere č. EZY-CRL-00097841-2014-NITO-SU vyplýva, že ide o spotrebiteľský úver, a to

konkrétne bezúčelový. Smerodajnou pre splnenie tejto náležitosti zmluvy je tá skutočnosť, že druh úveru
vyplýva z obsahu samotnej zmluvy. V tomto smere súd poukazuje aj na rozhodnutie NS SR sp. zn.
7Cdo/241/2020. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že bola splnená náležitosť zmluvy,
vymedzená v § 9 ods. 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože z celkového obsahu zmluvy
je zrejmý druh úveru, pričom ani tento samotný zákon a ani iný právny predpis neobsahuje výpočet

druhov spotrebiteľských úverov.

b) Doba trvania zmluvyTáto doba sa vykladá ako dobu, na ktorú je zmluva uzatvorená. Zmluvné strany sa dohodli (čl. X. bod
3), že sa uzatvára na dobu určitú, a to do doby, kedy má byť spotrebiteľský úver riadne
a včas splatený, pričom konečná splatnosť úveru bola dohodnutá do 23.09.2021. Z potvrdenia

žalovaného zo dňa 30.06.2022 je zrejmé, že úver bol splnený dňa 23.09.2021, a to podľa zmluvy vrátane
záväzkuzaplatiťpríslušenstvo.Nazákladetohosúddospelkzáveru,žezmluvaobsahujeajdobutrvania
zmluvy, tak ako to má na mysli § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch.

c) Ročná percentuálna miera nákladov (RPMN)

V zmluve bola uvedená RMPN ako 11,54% p.a. Podľa stanoviska NBS po kontrolnom prepočte na
základe údajov uvedených v zmluve a v ostatných dokumentoch, konštatovala, že hodnota RPMN je
11,50% p.a., za predpokladu, že úver bol načerpaný dňa 19.09.2014 a spotrebiteľ uhradil 84 mesačných
splátok v sume 256,63 eur počnúc druhým platobným dňom a v prvý platobný deň uhradil len alikvótnu
splátku za poplatok za poskytnutie úveru vo výške 0,58 eur. Ak prvá splátka úrokov bola 18,74 eur, tak
hodnota RPMN je 11,54% p.a., a to za rovnakého načerpania úveru a predpokladu, že klient uhradí 84

splátok vo výške 256,63 eur a prvú splátku v sume 19,32 eur (18,74 + 0,58). Na základe vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že zmluva obsahovala údaj o RPMN podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona
o spotrebiteľských úveroch. Prípadný rozdiel vo výške RPMN (11,50% oproti 11,54%) je zanedbateľný
a vzhľadom na koncipované znenie zmluvy nie je možné hovoriť o flagrantnom zavádzaní alebo klamaní
spotrebiteľa (napr. rozh. KS Košice, sp. zn. 3 Co/232/2019).

d) Priemerná hodnota RPMN
Zmluva o úvere v čl. II. bod 18. vymedzuje priemernú RPMN vo výške 10,86 % p.a. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že tento údaj zodpovedá a je v súlade so súhrnnými informáciami
o údajoch o novoposkytnutých spotrebiteľských úveroch veriteľmi za 2. štvrťrok 2014, vydaný MF SR.

V tomto smere považoval za správny názor a tvrdenia žalovaného. Súd dospel k záveru, že zmluva
obsahuje aj náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. y) zákona o spotrebiteľských úveroch.

e) Celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť
V zmluve bola uvedená sumou vo výške 21 557,50 eur. Podľa vykonaného dokazovania súd zistil, že

celková čiastka mala predstavovať práve túto sumu, a nie tú, ktorú tvrdili žalobcovia, že ide podľa ich
prepočtu o sumu 21 508,20 eur ako 84 splátok x 256,05 eur. Žalobcovia okrem bežnej mesačnej splátky
úveru v sume 256,05 eur mali povinnosť platiť aj sumu poplatku, mesačne vo výške 0,58 eur. Celkovo
išlo o sumu 49,30 eur (85x0,58), to uviedla v stanovisku aj NBS. Celková čiastka predstavovala súčet
položiek 84 splátok úveru po 256,05 eur a sumy 49,30 eur, ktorý predstavoval poplatok za úver, podľa

čl. II bod 19 zmluvy (49,30 eur, z toho mesačne 0,58 eur).
Žalobcovia tvrdili, že na úver zaplatili celkovo sumu 21 497,79 eur, pričom žalovaný toto tvrdenie
nerozporoval, ale vysvetlil, že rozdiel mohol vzniknúť, ak žalobcovia uhradili niektoré splátky skôr,
v dôsledku čoho sa znížila celková výška nákladov úveru.
Ak by aj v prípade celkovej čiastky vznikli určité rozdiely, ide o nepatrné rozdiely, pretože v čase podpisu

zmluvy banke nie je zrejmé, ktorý konkrétny deň bude úver načerpaný a teda nevie presnú výšku úroku,
ktorú majú klienti povinnosť zaplatiť. Podľa výpisu z bankového účtu za 9/2014 (čl. 43), úver bol čerpaný
dňa 22.09.2014 a prvá splátka úrokov bola 4,47 eur a tiež bol uhradený poplatok za úver v sume 0,58
eur. Na základe takto zisteného stavu bol súd toho názoru, že zmluva obsahuje údaj podľa § 9 ods. 2
písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch.

46. Nad rámec uvedeného súd uvádza, že ohľadne skúmania tzv. bonity klienta pred uzatvorením
úveru boli až dodatočne, po uzatvorení predmetnej zmluvy o úvere, zmenené ustanovenia zákona
ospotrebiteľskýchúveroch,kdesavymedzilijednotlivépodmienkyposudzovania,resp.neposudzovania
príjmov a bonity klientov pri poskytovaní jednotlivých typov úverov. V čase uzatvorenia zmluvy

neexistovalo žiadne opatrenie NBS, ktoré by prípadne prikazovalo bankám dodržiavať konkrétny postup
vo vzťahu k preverovaniu príjmu žiadateľov ako aj ich bonity. Banky sa riadili svojimi vnútornými
predpismi a skutočnosť, že neexistovala právna úprava v tomto smere, nemožno pripisovať na ich
ťarchu.

47. V tomto prípade bolo preukázané, že žalobcovia úver čerpali, splácali a v dohodnutej lehote aj
splatili. K uzatvoreniu zmluvy došlo na základe vážnej, slobodnej a určitej vôle zmluvných strán. Je skôr
výnimočné, že 2 roky po splnení úveru dospeje jedna zmluvná strana k záveru, že úver, ktorý im bolposkytnutý, má byť považovaný za bezúročný a bez poplatkov; ak ani pred a ani počas trvania zmluvy
žalovanému nič v tomto smere nenaznačili.

48. Samozrejme, súd rešpektuje právo žalobcov domáhať sa nároku na súdu, ale ako už bolo
konštatované, v tomto prípade bol súd toho názoru, že žaloba žalobcov je nedôvodná. Súd nemal
preukázané, že by sa žalovaný obohatil na úkor žalobcov v uplatnenej a ani v žiadnej inej výške.
Dôvodom je tá skutočnosť, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere vyhodnotil v celom rozsahu za platnú
a neexistoval žiadny dôvod, prečo by ju mal súd považovať za bezúročnú a bez poplatkov, pričom svoj

názor bližšie odôvodnil v predchádzajúcom texte rozhodnutia.

49. S poukazom na uvedené súd žalobu zamietol.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

52. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

53. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu, súd žalovanému
priznal voči žalobcom v 1. 2. rade nárok na plnú náhradu trov konania. Strany sporu nenavrhli a ani súd
nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, pre ktoré by mal postupovať podľa § 257 CSP
a náhradu trov konania žalovanému nepriznať.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný

sporový poriadok, ďalej CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).

Podľa § 365 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.