Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. september 2024

Súd: Mestský súd Bratislava IV
Spisová značka: B5-70Csp/172/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121421661
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jaroslav Šupa

ECLI: ECLI:SK:MSBA4:2024:6121421661.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava IV pred sudcom Mgr. Jaroslavom Šupom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Prievozská 2, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: Remedium
Legal, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Prievozská 2, Bratislava, proti žalovanej: A. B., nar.
X.XX.XXXX, trvalo bytom C. X, D., o zaplatenie 2 452,80 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou pôvodne na Okresný súd Banská Bystrica ako upomínací súd dňa
12.7.2021 domáhal zaplatenia sumy 2 778,37 € s príslušenstvom, ako aj náhrady trov konania.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524
a nasl. Občianskeho zákonníka zo dňa 4.9.2020 medzi postupcom Československá obchodná banka,
a.s., Žižkova 11 , Bratislava 811 02, IČO: 36 854 140 (ďalej ako „postupca“ alebo ako „ČSOB“) a
žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná bola v čase postúpenia
pohľadávky napriek písomnej výzve postupcu v nepretržitom omeškaní so splnením čo i len časti
svojho peňažného záväzku voči postupcovi po dobu dlhšiu ako 90 kalendárnych dní. Postupca uzatvoril

so žalovanou dňa 4.7.2012 zmluvu č. 005043563R, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky
postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj ako „VOP“). Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanej
peňažnéprostriedky.Žalobcazastávalnázor,žezmluvaobsahujevšetkyznakyaspĺňavšetkypodstatné
náležitostizmluvyoúverepodľaustanovenia§497až507Obchodnéhozákonníkaazákonač.258/2001
Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, resp. zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Žalovaná napriek opakovaným výzvam postupcu, v ktorých ju postupca v súlade s
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozorňoval v lehote nie kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia
práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neplnila v stanovených termínoch splátky, čím
porušila svoju povinnosť podľa zmluvy. S ohľadom na skutočnosť, že žalovaná sa dostala do omeškania
so splácaním úveru po dobu dlhšiu ako 3 mesiace, pričom bola súčasne upozornená v lehote nie
kratšej ako 15 dní na možnosť uplatnenia práva na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, postupca v
súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy a § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka k 15.6.2019 vyhlásil

mimoriadnu splatnosť úveru, pričom vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Pohľadávka žalobcu
predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu vo výške 3 812,09 €, ktorá pozostávala z
istiny vo výške 2 778,37 €, z riadneho úroku vo výške 721,57 €, z úroku z omeškania vo výške 312,15 € a
z poplatkov vo výške 0,- € v súlade s prílohou k zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje,že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom
a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu postúpenia pohľadávky. Žalovaná suma predstavuje sumu
vo výške 2 778,37 € pričom pozostáva z neuhradenej istiny úveru vo výške 2 778,37 €. Zvyšnú časť

dlžnej sumy vo výške 1 033,72 €, ktorá pozostáva z neuhradeného riadneho úroku vo výške 721,57 €,
z neuhradeného úroku z omeškania vo výške 312,15 €, si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Žalobca
si v tomto konaní uplatnil úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka počnúc dňom
5.9.2020, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní dňa 27. júla 2021 platobný rozkaz,
ktorý bol zo zákona zrušený z dôvodu jeho nedoručenia žalovanej do vlastných rúk. Žalobca na
výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa
Civilného sporového poriadku.

4. Miesto skutočného pobytu žalovanej, ktorá je fyzickou osobou, sa súdu zistiť nepodarilo. Žaloba spolu

s prílohami a výzvou na vyjadrenie bola žalovanej doručená oznámením o podanej žalobe zverejneným
na úradnej tabuli a webovej stránke súdu podľa § 116 ods. 2 CSP. Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila,
zostala v konaní nečinná.

5. V priebehu konania žalobca doručil súdu vyjadrenie zo dňa 29.11.2022, v ktorom uviedol, že

súd neprezentoval pred stranami sporu žiadnu skutočnosť ako spornú, ani nevyzval žalobcu na
preukázanie skutočností, ktoré by vnímal ako sporné, v dôsledku čoho žalobca nadobudol objektívne
očakávanie, že súd považuje žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom jeho rozsahu a nemá
preto ani dôvod produkovať ďalšie dôkazy, ktoré by preukazovali takto riadne preukázaný nárok a
navyšovať tak vzniknuté trovy právneho zastúpenia. Iné rozhodnutie, ako vyhovenie žalobe v celom

rozsahu, by za uvedeného stavu predstavovalo prekvapivé rozhodnutie, ktorým by bolo porušené
právo žalobcu na spravodlivý proces, nakoľko súd doposiaľ nepostupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP
a neprezentoval spornosť takýchto skutočností, na základe čoho by žalobcovi umožnil v súlade so
zásadou kontradiktórnosti právne argumentovať, prípadne doplniť skutkové tvrdenia a predložiť ďalšie
dôkazy, ktoré sa v tomto štádiu konania nejavia žalobcovi ako významné pre priznanie ním uplatneného

nároku, nakoľko žalobca nemal možnosť získať vedomosť o vnímaní rozhodujúcej skutočnosti súdom
ako spornej, a zároveň dôvod na označenie ďalších dôkazov v tomto smere. Prílohou podania bola
špecifikácia žalovaného nároku, podľa ktorej s kreditnou kartou boli vykonané debetné operácie (výber
kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu) vo výške 38 588,83 € a kreditné operácie vo výške
38 263,26 €, na istinu bola započítaná suma vo výške 35 810,46 €. Rozdiel medzi čerpanou sumou a

sumou zaplatenou na istinu je 2 778,37 €, ktorú si žalobca uplatňuje v tomto konaní.

6. Okresný súd Bratislava V vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 70Csp/172/2021-109 zo dňa 6. decembra
2022, ktorým žalovanej (I.) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 325,57 € s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 325,57 € od 5.9.2020 do zaplatenia a (II.) vo zvyšku súd žalobu zamietol.

Súčasne (III.) rozhodol, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

7. Výrok I. rozsudku nadobudol právoplatnosť. Proti výrokom II. a III. rozsudku, ktorými bola žaloba
čiastočne zamietnutá a bolo rozhodnuté o trovách konania, podal žalobca odvolanie. Krajský súd
v Bratislave, ako súd odvolací, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Vec bola vrátená Mestskému súdu Bratislava IV,
na ktorý s účinnosťou od 1.6.2023 prešiel výkon súdnictva z Okresného súdu Bratislava V.

8. V odôvodnení svojho rozsudku odvolací súd uviedol, že z vykonaného dokazovania a jeho
vyhodnotenia vyplynulo, že medzi ČSOB a žalovanou vznikol záväzkový vzťah na podklade písomne

uzavretej zmluvy o úvere (k ČSOB kreditnej karte č. XXXXXXXXXX), ktorá má charakter spotrebiteľskej
zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a zároveň zmluvy o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm.
d) zákona č. 129/2010 Z. z.), pričom žalovaná úver čerpala (viď platobná história). Vytkol súdu prvej
inštancie, že sa následne nevenoval ex offo preskúmaniu obsahových náležitostí predmetnej zmluvy
v intenciách ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., nezaoberal sa a nevyhodnotil tvrdenia žalobcu

o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka, a to i vo väzbe
na splnenie podmienok podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ako i jeho tvrdenia o splnení
predpokladov pre postúpenie pohľadávky ČSOB voči žalovanej v zmysle § 92 ods. 8 zákona č.
483/2001 Z. z. o bankách (§ 17 zákona č. 129/2010 Z. z.), keď v tomto smere len stroho, a bezbližšieho odôvodnenia skonštatoval, že tieto dodržané boli. V ďalšom konaní odvolací súd uložil súdu
prvej inštancie posúdiť dôvodnosť nároku žalobcu, ktorý zostal predmetom konania po nadobudnutí
právoplatnosti žalobe vyhovujúceho výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie (o zaplatenie sumy 2 452,80

€ s prísl., predstavujúcej rozdiel medzi pôvodne uplatnenou sumou 2 778,37 € a právoplatne priznanou
sumou 325,57 €), pričom bude vychádzať z toho, že medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu
došlo k uzatvoreniu zmluvy o úvere v písomnej forme (§ 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z.). Konajúci
súd vykoná ex offo súdny prieskum obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy, posúdi žalobcom
tvrdené splnenie zákonom stanovených podmienok pre predčasné zosplatnenie úveru zo strany ČSOB

a následné postúpenie pohľadávky voči žalovanej v zmysle § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. vo
väzbe na § 17 zákona č. 129/2010 Z. z. (z pohľadu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu). Na základe
vykonaných dôkazov konajúci súd ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie, toto uvedie v
odôvodnení rozhodnutia, spolu s uvedením záverov o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci,
ku ktorým dospel. Svoje rozhodnutie odôvodní spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniu § 220 ods. 2
CSP tak, by obsahovalo dostatok dôvodov a ich uvedenie bolo zrozumiteľné.

9. V nadväznosti na právne závery odvolacieho súdu doručil dňa 3.5.2024 konajúcemu súdu žalobca
svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že v zmysle predložených Obchodných podmienok pre vydanie a
používanieE.Kreditnejkarty(ďalejlen„OP“)čl.VIIIods.1„DržiteľHlavnejkartyjepovinnýuhradiťBanke
Dlžnú sumu najneskôr v Deň splatnosti v ľubovoľnej výške, minimálne však vo výške Minimálnej splátky,

ktorá je uvedená vo Výpise. Výpis Transakcií realizovaných Kreditnou kartou za Mesačné obdobie je
vystavený vždy 25 dní pred Dňom splatnosti.“ V zmysle čl. VIII ods. 3 OP „Výška Minimálnej splátky je
5 % z Dlžnej sumy avšak minimálne 15 EUR.“ V zmysle čl. XII. ods. 5 OP: „Zmluva, ktorej súčasťou
sú tieto Podmienky, sa uzatvára na dobu neurčitú.“ V zmysle strany 2 Zmluvy: ,,Zmluva sa uzatvára
na dobu neurčitú.“ Žalobca zdôraznil, že medzi zmluvnými stranami dojednaný revolvingový úver vo

forme kreditnej karty a nie klasický splátkový úver. Ak klient vyčerpá časť alebo celý úverový rámec a
následne vyčerpanú sumu splatí jednorazovo, hneď po pripísaní tejto úhrady má opäť k dispozícii celý
úverový rámec. Ak vyčerpanú sumu spláca postupne, bude mať stále k dispozícii tú časť úverového
rámca, ktorá nie je vyčerpaná a ktorá sa zároveň s každou splátkou zvyšuje. Z vyššie uvedeného podľa
názoru žalobcu vyplýva, že na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať § 565 Občianskeho

zákonníka, nakoľko v predmetnom prípade nebolo dojednané plnenie v splátkach. Štandardná splátka,
ktorú bola žalovaná povinná plniť, bola v tomto prípade len dojednaným opakujúcim sa plnením v
existujúcom záväzkovom vzťahu na dobu neurčitú. Žalovaná mala plniť minimálne splátku vo výške 5
% z vyčerpanej sumy vždy k 15. dňu v mesiaci. Túto splátku je preto potrebné považovať za plnenie
opakujúcich sa dávok v trvajúcom záväzkovom vzťahu a nie za splátku dojednanú v prípade klasického

splátkového úveru na dobu určitú. Žalovaná bola vyzvaná právnym predchodcom žalobcu niekoľkokrát
na úhradu omeškaných splátok. Poslednou výzvou zo dňa 5.4.2019 bola žalovaná vyzvaná na úhradu
omeškaných splátok vo výške 396,33 €. Zároveň táto výzva napĺňa prípadné požiadavky na výzvu podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Nakoľko žalovaná omeškané splátky neuhradila, pôvodný veriteľ
pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru podľa čl. XIV ods. 2 OP. Žalobca zastával názor,

že k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo na základe listiny s názvom „Oznámenie o vyhlásení predčasnej
splatnosti úveru“ zo dňa 17.6.2019. Uvedenú listinu si žalovaná podľa doručenky, ktorá tvorí prílohu
podanej žaloby, neprevzala v odbernej lehote.

10. Ďalej vo svojom vyjadrení žalobca uviedol, že jeho právny predchodca dodržal všetky podmienky,

ktoré mu ukladá § 92 ods. 8 zákona o bankách. Žalovaná bola v omeškaní so splnením čo len
časti svojho peňažného záväzku voči banke nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní a zároveň
bolo preukázané, že žalovaná bola právnym predchodcom žalobcu opakovane vyzvaná na úhradu
omeškaných splátok, a to: Posledná výzva na úhradu pohľadávky zo dňa 5.4.2019 a Oznámenie o
predčasnej splatnosti úveru zo dňa 17.6.2019. Zmluva o postúpení pohľadávky má písomnú formu a

dlžník bol výzvou zo dňa 17.6.2019 vyzvaný na splnenie pohľadávky. Zároveň je z predloženej platobnej
histórie zrejmé, že žalovaná po doručení tejto zásielky túto sumu neuhradila. Nemožno mať teda
pochybnosti o 90-dňovom nepretržitom omeškaní dlžníka, pričom toto omeškania trvalo aj po odoslaní
tejto výzvy na úhradu. Pritom v zmysle rozhodovacej praxe vyšších súdnych autorít ako aj Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (9Cdo/165/2022 z 27.9.2023), je listinu s názvom „Oznámenie o predčasnej

splatnosti úveru“ zo dňa 17.6.2019 bez pochybností možné považovať za výzvu v zmysle § 92 ods. 9
zákona o bankách. Záverom žalobca dodal, že predmetná zmluva spĺňa povinné náležitosti podľa § 10
ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch.11. Žalovaná sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadrila, naďalej zostala v konaní nečinná.

12. Súd vo veci rozhodol na pojednávaní dňa 26.9.2024 podľa § 180 CSP v neprítomnosti strán sporu.

Žalobcasvojuneprítomnosťospravedlnilažiadal,abysúdvecprejednalarozhodolvjehoneprítomnosti.
Žalovaná, ktorá mala doručenie predvolania riadne vykázané fikciou doručenia, svoju neprítomnosť
neospravedlnila, ani nežiadala o odročenie pojednávania.

13. Po zrušení v poradí prvého rozsudku a vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie neboli

stranami navrhnuté žiadne ďalšie dôkazy. Súd už v konaní pred vydaním v poradí svojho prvého
rozsudku vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu, a to
zmluvou o postúpení pohľadávok č. 22051000328 zo dňa 4.9.2020 s prílohou a doplňujúcou zmluvou
k postúpeniu pohľadávok č. 22051000328, oznámením o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte
k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXX zo dňa 4.7.2012, žiadosťou o poskytnutie úveru zo dňa 4.7.2012,
oznámením o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 17.6.2019, Podmienkami pre vydanie

a používanie ČSOB kreditnej karty, Všeobecnými obchodnými podmienkami, Sadzobníkom pre fyzické
osoby – občanov, poslednou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 5.4.2019, opakovanou výzvou na
zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 7.3.2019, poslednou výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 20.2.2019,
opakovanou výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 21.1.2019, výzvou na zaplatenie dlžnej čiastky
zo dňa 4.1.2019, oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 17.9.2020, prehľadom obratov na účte

kreditnej karty a pokusom o zmier zo dňa 22.6.2021 a zistil nasledovný skutkový stav.

14. Z oznámenia o poskytnutí úveru k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXX zo
dňa 4.7.2012 vyplýva, že ČSOB poskytla žalovanej úver k ČSOB kreditnej karte do výšky úverového
limitu 3 000,- €. Dňom splatnosti bol vždy 15. deň v mesiaci, dňom konečnej splatnosti je posledný

deň výpovednej lehoty. Úver mohol byť čerpaný od 4.7.2012. Ku dňu otvorenia úverového účtu
predstavovalavýškaúrokovejsadzby18,9%ročneadebetnejúrokovejsadzby30%ročne.Výškaúroku
z omeškania bola určená v Podmienkach na 9 % ročne s tým, že banka ju bola oprávnená meniť. Ročná
percentuálna miera nákladov (RPMN) predstavovala 20,92 % a celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ
zaplatiť vypočítaná na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy bola 3 329,83 €, vychádzala

z predpokladu, že úver bude vyčerpaný okamžite v plnej výške. Priemerná RPMN bola 21,82 %. Ďalej
v oznámení bolo uvedené, že týmto bola medzi žalovanou a ČSOB uzatvorená zmluva o úvere k ČSOB
Kreditnej karte č. XXXXXXXXXX. V oznámení bolo uvedené, že týmto je uzatvorená zmluva o úvere
k ČSOB Kreditnej karte k žiadosti reg. č. XXXXXXXXXX. Žalovaná oznámenie prezvala dňa 4.7.2012,
čo potvrdila svojim podpisom.

15. Zo žiadosti o poskytnutie úveru zo dňa 4.7.2012 vyplýva, že žalovaná požiadala ČSOB o poskytnutie
úveru vo výške 3 000,- € s tým, že zvýšená výška úveru je maximálne 7 400,- €. Dátum splátky mal byť
15. (deň v mesiaci), výška splátky 5 % a frekvencia splátky mesačne.

16. Z prehľadu obratov na účte kreditnej karty vyplýva, že s kreditnou kartou boli uskutočnené debetné
operácie celkovo vo výške 38 588,83 € a kreditné operácie celkovo vo výške 38 263,26 €, z ktorých
na istinu bola započítaná suma vo výške 35 810,46 €, preto nesplatený zostatok istiny predstavoval
2 778,37 €.

17. Z poslednej výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 20.2.2019 vyplýva, že ČSOB oznámila žalovanej,
že ku dňu 19.2.2019 predstavuje dlh z omeškaných splátok čiastku 427,94 € a vyzvala žalovanú, aby
dlh uhradila bezodkladne s tým, že v opačnom prípade bude úver vyhlásený za splatný. Z pripojenej
obálkyvyplýva,želistinabolažalovanejodoslanádňa21.2.2019,pričomžalovanúsizásielkuneprevzala
v odbernej lehote.

18. Z poslednej výzvy na úhradu pohľadávky zo dňa 5.4.2019 vyplýva, že ČSOB oznámila žalovanej,
že ku dňu 4.4.2019 predstavuje dlh z omeškaných splátok čiastku 396,33 € a vyzvala žalovanú, aby
dlh uhradila bezodkladne s tým, že v opačnom prípade bude úver vyhlásený za splatný. Z pripojenej
obálky vyplýva, že listina bola žalovanej odoslaná dňa 8.4.2019, pričom žalovanú si zásielku neprevzala

v odbernej lehote.19. Žalobca k žalobe pripojil aj výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 4.1.2019, opakovanú výzvu
na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa 21.1.2019 a opakovanú výzvu na zaplatenie dlžnej čiastky zo dňa
7.3.2019, avšak nepreukázal ich doručenie alebo aspoň odoslanie žalovanej.

20. Z oznámenia o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru zo dňa 17.6.2019 vyplýva, že ČSOB vyhlásila
úver dňom 15.6.2019 za splatný a žalovanú vyzvala na bezodkladné zaplatenie celého dlhu, ktorý ku
dňu 15.6.2019 predstavoval 2 836,96 €. K predmetnému oznámeniu bola pripojená doručenková obálka,
z ktorej vyplýva, že oznámenie bolo odoslané dňa 18.6.2019 na adresu trvalého pobytu žalovanej, odkiaľ

sa zásielka vrátila odosielateľovi s poznámkou zásielka neprevzatá v odbernej lehote.

21. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 22051000328 zo dňa 4.9.2020 s prílohou a doplňujúcej zmluvy
kpostúpeniupohľadávokč.22051000328vyplýva,žeČSOBakopostupcapostúpilapohľadávkuzúveru
voči žalovanej na žalobcu ako postupníka. Z oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa 17.9.2020
vyplýva, že ČSOB oznámila žalovanej postúpenie pohľadávky, nebolo k nemu však pripojený dôkaz

o jeho doručení alebo odoslaní žalovanej.

22. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len ako
„Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

25. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

26. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

27. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy
(ďalej len ako „zákon o spotrebiteľských úveroch“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

28. Podľa § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

26. Podľa § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a) ide o prechod alebo postúpenie z
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na
veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, ab) prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

29. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom v čase uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len ako „zákona
o bankách) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite
dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku
voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju

pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to
aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta; týmto nie sú dotknuté
pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného predpisu
ani pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o úveroch na bývanie podľa osobitného predpisu.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom

rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových

vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba v časti, v ktorej doposiaľ nebolo
právoplatne rozhodnuté, nie je dôvodná.

31. V súlade s právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, vychádzal
súd predovšetkým z toho, že medzi ČSOB ako veriteľom a žalovanou ako dlžníčkou bola dňa 4.7.2012
platne v písomnej forme uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona o
spotrebiteľských úveroch, pretože ňou veriteľ poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej

činnosti spotrebiteľovi, ktorý pritom nekonal v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania

32. Následne sa súd v súlade s pokynmi odvolacieho súdu zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie
žalobcu v konaní, zohľadňujúc skutočnosť, že v žalobe uplatnená pohľadávka vyplýva zo spotrebiteľskej
zmluvy (§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka), ktorú uzavrel veriteľ konajúci v rámci predmetu svojej

podnikateľskej činnosti, teda v postavení dodávateľa, so spotrebiteľom ako osobou, ktorá pri uzatváraní
a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Súd pritom dospel k záveru, že aktívna vecná legitimácia žalobcu nie je daná.

33. Súd v poradí prvom rozsudku dospel k záveru, že postúpenie žalovanej pohľadávky z pôvodného

veriteľa, ktorým bola ČSOB, bolo platné, od pôvodného rozhodnutia (dňa 6.12.2022) však došlo
k významnému posunu v judikatúre Najvyššieho súdu SR, ktorý súd musí reflektovať. V tejto súvislosti
súd poukazuje na aktuálnu rozhodovaciu činnosť Najvyššieho súdu SR, ktorý sa v uzneseniach sp.
zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024, sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna 2024 a sp. zn. 5Cdo/188/2023
z 31. júla 2024 zaoberal otázkou obsahových náležitostí upozornenia veriteľa spotrebiteľovi (§ 53 ods. 9

Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024) a obsahových náležitostí na to nadväzujúceho
oznámenia o zosplatnení celej pohľadávky (§ 565 Občianskeho zákonníka).

34. Je zrejmé, že uplatniť právo § 565 Občianskeho zákonníka môže veriteľ iba za predpokladu, že to
bolo medzi ním a dlžníkom dohodnuté, a súčasne iba vtedy, ak veriteľ upozornil spotrebiteľa v lehote

nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Citujúc z uznesenia sp. zn. 5Cdo/197/2022 z 26. júna
2024 pre platnosť právneho úkonu zosplatnenia pohľadávky je podľa právneho názoru Najvyššieho
súdu SR nevyhnutné, „aby už v tejto výzve (upozornení spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva) presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne
môže zosplatniť celý dlh.“ Najvyšší súd odôvodnil tento svoje právny záver tým, že „identifikácia splátky

je potrebná z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti
dlžníka o tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (porovnaj rozhodnutie najvyššieho
súdu sp. zn. 2Cdo/149/2021).“ V uznesení sp. zn. 5Cdo/2/2023 z 26. januára 2024 okrem toho Najvyšší
súd SR prezentoval právny názor, podľa ktorého „pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľanevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a
predčasne zosplatnil celý dlh.“ K tomu súd dodáva, že v prípade, ak veriteľ v upozornení podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka vyzve dlžníka na zaplatenie celej aktuálne dlžnej pohľadávky pod následkom

zosplatneniadlhuanešpecifikujekonkrétnusplátku,prektorúmôžedôjsťkzosplatneniudlhu,spotrebiteľ
je uvedený do omylu, že na odvrátenie zosplatnenia je povinný zaplatiť celý splatný dlh a nie iba určitú
konkrétnu splátku. To môže u spotrebiteľa, ktorý nemá dostatok finančných prostriedkov, viesť k tomu,
že neuskutoční žiadnu úhradu, pretože úhradu celej dlžnej sumy si nemôže dovoliť, hoci v prípade
poskytnutia korektnej informácie veriteľom by si spotrebiteľ uhradením konkrétnej splátky (a teda nižšej

sumy) mohol právo splácať dlh v splátkach zachovať.

35. Možno teda konštatovať, že povinnou obsahovou náležitosťou veriteľovej výzvy, resp. upozornenia
spotrebiteľa (v lehote nie kratšej ako 15 dní) na uplatnenie práva zosplatniť pohľadávku podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 je dostatočne určité označenie konkrétnej
splátky, pre omeškanie so zaplatením ktorej veriteľ môže zosplatniť celú pohľadávku. Bez dodržania

tejto obsahovej náležitosti nemožno danú výzvu považovať za platnú výzvu pohľadávku podľa § 53 ods.
9 Občianskeho zákonníka, čo má v druhom kroku za následok, že následné uplatnenie práva veriteľa
žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (t.j. zosplatnenie pohľadávky) je
neplatné. Za neplatný je potrebné navyše považovať aj samotný úkon zosplatenia pohľadávky, ak v ňom
nie je uvedená splátka, pre ktorú k nemu dochádza, teda skutkové vymedzenie zosplatnenia úveru.

36. V prejednávanej veci žalobca predložil ako dôkazy výzvy ČSOB ako veriteľa na úhradu pohľadávky
zo dňa 20.2.2019 (pripojil aj obálku preukazujúcu odoslanie tejto výzvy na adresu trvalého pobytu
žalovanej dňa 21.2.2019) a zo dňa 5.4.2019, (pripojil aj obálku preukazujúcu odoslanie tejto výzvy na
adresu trvalého pobytu žalovanej dňa 8.4.2019), v ktorých žalovanú upozornil na možnosť zosplatnenia

pohľadávky. Okrem toho ako dôkazy predložil tiež výzvy zo dňa 4.1.2019, 21.1.2019 a 7.3.2019,
v prípade ktorých však nepreukázal ich doručenie alebo čo i len odoslanie žalovanej a navyše
neobsahujú konkrétne upozornenie na možnosť zosplatnenia pohľadávky. Ani v jednej z týchto výziev
nie je žiadnym spôsobom špecifikovaná konkrétna splátka, s ktorou bola žalovaná v omeškaní a
pre ktorú ju veriteľ upozorňoval na uplatnenie práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Každá

z uvedených výziev obsahuje iba vyčíslenie aktuálneho dlhu z omeškaných splátok na účte kreditnej
karty, teda celej sumy, s ktorou bola žalovaná v omeškaní. Nie je z nich možné vyvodiť, pre ktorú
splátku (t.j. v akej výške a s akou splatnosťou) veriteľ žalovanú upozorňoval na možnosť uplatniť právo
podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Nie je potom ani možné identifikovať splátku, pre ktorú napokon
veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, a teda zistiť, či bola dodržaná podmienka ustanovená v § 53

ods. 9 Občianskeho zákonníka umožňujúca veriteľovi zosplatniť pohľadávku najskôr po uplynutí troch
mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a súčasne či toto právo veriteľ použil v súlade s § 565
Občianskeho zákonníka najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

37. Na tomto mieste považuje súd za potrebné pristaviť sa pri argumentácií žalobcu, ktorá bola obsahom

jeho vyjadrenia zo dňa 3.5.2024, v zmysle ktorej podľa žalobcu medzi pôvodným veriteľom a žalovanou
nebolo dojednané plnenie v splátkach, ale žalovaná mala platiť veriteľovi dávky. Tento názor žalobca
oprel najmä o rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15CoCsp/1/2021 z 23. februára
2021. Predovšetkým treba uviesť, že predmetným rozhodnutím konajúci súd nie je viazaný a ani sa
s jeho závermi nestotožňuje. Zmluvou o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, ktorá

bola uzavretá medzi ČSOB a žalovanou, sa dlžník zaväzuje vrátiť veriteľom poskytnuté peňažné
prostriedky. Hoci úver poskytnutý formou kreditnej karty alebo revolvingový úver sa z hľadiska priebehu
ich čerpania a splácania líšia od najbežnejšie poskytovaných úverov (ktoré sú zvyčajne jednorazovo
čerpané a následne splácané v pravidelných mesačných splátkach spravidla v rovnakej výške), zmluva
o úvere je pomerne „široký“ zmluvný typ, ktorý umožňuje aj taký režim čerpania a splácania úveru,

k akému dochádza pri využívaní kreditnej karty, resp. revolvingovom úvere. Vrátenie úveru, pokiaľ nejde
o jednorazové plnenie, je pojmovo vždy plnením v splátkach. Ani pomerne široká voľnosť dlžníka v tom,
kedy a koľko z poskytnutého úverového rámca bude čerpať a v akej výške bude úver splácať, nič nemení
naskutočnosti,žeúverposkytnutýformoukreditnejkarty,resp.revolvingovýúverjesplácanývsplátkach
a jednotlivé plnenia dlžníka nemožno považovať za opakované plnenie v dávkach. Istina takýchto úverov

sa môže zmeniť, ale, ako bolo medzi stranami aj v tomto prípade dojednané, dlžník je povinný splácať
aspoň minimálnu splátku, ktorá predstavuje minimálne 5 % z dlžnej sumy a súčasne minimálne 15,-
€ (článok VIII ods. 3 VOP). Dlžník svojimi plneniami neposkytuje veriteľovi žiadnu dávku, uvedené je
pojmovo vylúčené, ale spláca svoj dlh. Zo strany dlžníka ide teda nepochybne o plnenie v splátkach.38. Možno teda uzavrieť, že z dôvodu, že žalovaná ako spotrebiteľ nebola veriteľom platne upozornená
na možnosť uplatniť právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka, následné vyhlásenie predčasnej

splatnosti úveru ku dňu 15.6.2019, ktoré bolo žalovanej oznámené listom zo dňa 17.6.2019, nebolo
platným právnym úkonom pre rozpor s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. Odhliadnuc od uvedeného,
ani list zo dňa 17.6.2019 neobsahoval obsahovú náležitosť, ktorou je identifikáciu splátky, pre ktorú bola
pohľadávka zosplatnená. Z obsahu spisu pritom nevyplýva, že by do dňa postúpenia pohľadávky došlo
k jej zosplatneniu iným spôsobom.

39. Následkom neplatnosti zosplatnenia pohľadávky, ktorá je predmetom tohto konania, nemohlo
platne dôjsť ani k jej postúpeniu. Pre platné postúpenie pohľadávky Občiansky zákonník vyžaduje
predovšetkým okrem samotnej existencie pohľadávky uzavretie zmluvy v písomnej forme. Súčasne
nesmie ísť o pohľadávku, ktorej postúpenie je vylúčené vzhľadom na jej povahu podľa § 525
ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani o pohľadávku, ktorej postúpenie vylučuje zákon alebo dohoda

medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na skutočnosť,
že v prejednávanej veci, ako už bolo uvedené, ide o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere (§ 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch), ktorej postúpenie je v zmysle
§ 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch v zásade zákonom vylúčené, pre posúdenie platnosti
jej postúpenia je potrebné v prvom rade skúmať, či boli splnené predpoklady stanovené uvedeným

ustanovením,zasplneniaktorýchsauplatnívýnimka,podľaktorejpohľadávkuzospotrebiteľskéhoúveru
postúpiť možno. Predpoklady stanovené § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré musia byť
splnenékumulatívne,súnasledovné:(1)postupujesapohľadávkasovšetkýmiprávamisňouspojenými,
(2) postupca i postupník sú oprávnení poskytovať spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských
úveroch alebo osobitného predpisu, (3) postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti

spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru. V konaní nebolo sporné, že postupovaná pohľadávka bola postúpená so
všetkými právami veriteľa s ňou spojenými, ani to, že tak postupca, ako aj postupník sú oprávnení
poskytovať spotrebiteľský úver, prvý a druhý vyššie uvedený predpoklad bol preto splnený. Súd však
dospel k záveru, že postupovaná pohľadávka nebola v čase jej postúpenia splatná, čo znamená, že

nebol splnený tretí z vyššie uvedených predpokladov. Samotná zmluva o úvere pritom bola uzavretá na
dobu neurčitú, ako je uvedené na jej druhej strane a tiež v článku XII ods. 5 VOP, preto bez zosplatnenia
úveru nemohla do postúpenia pohľadávky z tejto zmluvy nastať jej prirodzená splatnosť. Uvedené má
za následok, že zmluva o postúpení pohľadávok č. 22051000328 zo dňa 4.9.2020 je v časti týkajúcej
sa posudzovanej pohľadávky absolútne neplatným právnym úkonom pre jej rozpor so zákonom (§ 39

Občianskeho zákonníka).

40. Vzhľadom na súdom zistenú neplatnosť postúpenia pohľadávky pre rozpor s § 17 ods. 1 zákona
o spotrebiteľských úveroch možno ako obiter dictum rešpektujúc pokyn odvolacieho súdu, ktorým je súd
prvej inštancie viazaný, uviesť, že pri postúpení pohľadávky pôvodný veriteľ neporušil povinnosť podľa

§ 92 ods. 8 veta prvá pred bodkočiarkou zákona o bankách, nakoľko žalovaná bola účinne vyzvaná
na zaplatenie dlhu prinajmenšom výzvami zo dňa 20.2.2019 a zo dňa 5.4.2019, pričom k postúpeniu
pohľadávkymalodôjsť(ikeďneplatnezinýchdôvodov)zmluvouzodňa4.9.2020,pričomnebolosporné,
že žalovaná bola po celý čas medzi doručovaním predmetných výziev a postúpením pohľadávky (ktorý
presahuje 90 dní) v omeškaní aspoň s časťou svojho dlhu. Avšak z ustanovenia § 92 ods. 8 veta prvá

za bodkočiarkou zákona o bankách vyplýva, že splnením podmienok podľa prvej časti tejto vety, nie
sú dotknuté pravidlá pre postupovanie pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere podľa osobitného
predpisu, kde sa v poznámke pod čiarou nachádza odkaz na § 17 ods. 1 a 2 zákona o spotrebiteľských
úveroch. Z toho vyplýva, že ani ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách neumožňuje veriteľovi,
ktorý je bankou, platne previesť pohľadávku, ktorá na to nie je spôsobilá podľa § 17 ods. 1 zákona

o spotrebiteľských úveroch, ako to bolo v tomto prípade.

41. Pokiaľ ide o skúmanie spotrebiteľskej zmluvy z hľadiska prítomnosti neprijateľných zmluvných
podmienok (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka), súd v predloženej zmluve nevzhliadol žiadne
neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré by bolo možné spájať s nárokom uplatneným žalobcom v tomto

konaní. Z hľadiska dodržania náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 zákona
o spotrebiteľských úveroch dospel súd k záveru, že predložená zmluva spĺňa náležitosti zmluvy o
spotrebiteľskomúverezohľadňujúcosobitosti(najmäneurčitétrvanie,možnosťnepravidelnéhočerpania
a splácania) spotrebiteľského úveru poskytnutého formou kreditnej karty.42. Z vyššie uvedených dôvodov pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu súd o zostávajúcom
predmete konania (vzhľadom na skutočnosť že I. výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava V č.

k. 70Csp/172/2021-109 zo dňa 6. decembra 2022 nadobudol právoplatnosť) rozhodol tak, že žalobu
zamietol.

43. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1. Žalovaná mala vo veci prevažujúci úspech, pretože súd žalobcovi (I. výrokom rozsudku Okresného

súdu Bratislava V č. k. 70Csp/172/2021-109 zo dňa 6. decembra 2022) právoplatne priznal iba sumu
325,57 € s príslušenstvom, pričom žalobca sa celkom v konaní domáhal zaplatenia sumy 2 778,37 €
s príslušenstvom. Žalovanej by preto vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Z obsahu
spisu však vyplýva, že žalovanej žiadne trovy konania nevznikli, súd preto rozhodol tak, že žalovaná
nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. S poukazom na čl. 17 a čl. 4 ods. 2 CSP nebude
potom ani potrebné, aby súd o výške náhrady trov konania rozhodoval podľa § 262 ods. 2 CSP po

právoplatnosti tohto rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie písomne v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Mestskom súde Bratislava IV.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.