Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 22. október 2024

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 20Csp/56/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123302789
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 10. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Desana Janíčková Rusnáková

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2024:6123302789.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou Mgr. Desanou Janíčkovou Rusnákovou v spore žalobcu

365.bank,a.s.,IČO31340890,sosídlomvBratislave,Dvořákovonábrežie4,zastúpenéhoSEDLAČKO
& PARNERS s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, proti žalovanému A. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom C., C. XXX/X, o zaplatenie 24.594,58 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
- istinu 24.594,58 €,
- úroky 1.945,73 €,
- úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.594,58 € od 18.1.2022 do zaplatenia,

- náklady spojené s uplatnením pohľadávky 5,45 €,
všetko do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu (pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica ako návrh na vydanie
platobného rozkazu v upomínacom konaní) 14.4.2023 sa žalobca domáhal uloženia povinnosti
žalovanému zaplatiť mu sumu uvedenú vo výroku rozsudku, pričom náklady spojené s uplatnením
pohľadávky si uplatnil až vo výške 36 €, spolu s náhradou trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že so

žalovaným uzavrel zmluvu o úvere, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 29.400 €. Žalovaný mal
túto sumu (= istina) vrátiť a zaplatiť aj ďalšie dojednané plnenia (úroky, poplatky), avšak svoj záväzok
riadne neplnil. Úver bol z tohto dôvodu vyhlásený za predčasne splatný.

2. Tunajší súd (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom z 9.11.2023 rozhodol tak, že žalobe vyhovel
(výrok I.) s výnimkou nároku žalobcu na náklady spojené s uplatnením pohľadávky, kde žalobu v časti
nad sumu 5,45 € (t.j. v sume 30,55 €) zamietol (výrok II.). Žalobcovi priznal tiež nárok na náhradu trov

konania v rozsahu 100% (výrok III.).

3. Rozhodnutie odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako dodávateľom a žalovaným ako spotrebiteľom
došlo k uzavretiu zmluvy o úvere, ktorá je zároveň spotrebiteľskou zmluvou a spĺňa zákonné
náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného ku dňu uzavretia
spotrebiteľskej zmluvy (ZSÚ). Žalovaný síce tvrdil existenciu neprijateľných zmluvných podmienok, tieto

však nešpecifikoval, a súd po preskúmaní zmluvy žiadne nezistil.

4. Neboli dané ani zákonné predpoklady pre bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Ohľadne žalovaným
namietanej vady zmluvy, týkajúcej sa neuvedenia podmienok upravujúcich uplatňovanie úrokovejsadzby a súvisiacich náležitostí (ku dňu uzavretia zmluvy išlo o ustanovenie § 9 ods. 2 písm. i/ ZSÚ, nie
písm. j/ ako uviedol žalovaný, ani písm. g/ ako uviedol žalobca), je potrebné zdôrazniť, že znenie tohto
ustanovenia sa týka úverov s premenlivou úrokovou sadzbou (čo vyplýva i z jeho obsahu), a na daný

prípad sa nevzťahuje. Pokiaľ ide o zisťovanie schopnosti žalovaného splácať spotrebiteľský úver (t.j.
zisťovanie jeho bonity) zo strany žalobcu pred uzavretím zmluvy, žalobca v tomto prípade podľa názoru
súdu postupoval s odbornou starostlivosťou, pričom výsledkom refinancovania bola aj podstatne nižšia
splátka než žalovaný platil za pôvodné úvery (len vo výške 61% z pôvodnej sumy).

5. Keďže žalovaný úver vyčerpal, ale riadne nesplácal, žalobca má po zosplatnení úveru (dojednanom
v obchodných podmienkach) nárok na plnenia uplatnené žalobou, ktoré predstavujú nesplatenú časť
istiny a príslušenstva úveru po započítaní uhradených platieb žalovaného na jednotlivé položky úveru,
a tiež na zákonné úroky z omeškania z dlžnej istiny odo dňa nasledujúceho po dni zosplatnenia úveru.
Jedinou časťou nároku, ktorý súd žalobcovi nepriznal, boli náklady na uplatnenie pohľadávky vo výške
presahujúcej sumu 5,45 €, nakoľko v ostatnom rozsahu ich žalobca nepreukázal.

6. Krajský súd v Trnave (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalovaného rozsudok tunajšieho súdu
vo výrokoch I. (v časti vyhovenia žalobe) a III. (v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania)
zrušil (§ 389 ods. 1 písm. b/ a c/ C.s.p.) a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 C.s.p.). Po vysporiadaní sa s ostatnými odvolacími námietkami žalovaného (a ich vyhodnotení ako

nedôvodné) uzavrel, že z rozhodnutia tunajšieho súdu nie je zrejmé, na základe akých faktov a úvah
dospel k záveru, že žalobca pri skúmaní bonity (schopnosti splácať spotrebiteľský úver) postupoval
s odbornou starostlivosťou.
7. Prvoinštančný súd v ods. 18 odôvodnenia preskúmavaného rozsudku uviedol, že bonitu žalovaného
žalobca skúmal dopytom na Sociálnu poisťovňu a na Spoločný register bankových informácií, pričom

zistil, že žalovaný je zamestnaný, nie je v skúšobnej dobe, jeho vymeriavací základ je aspoň 660 €
mesačne. V danom čase mal finančné záväzky vo výške 53.483 € a mesačne splácal celkom 691 € s
tým, že po refinancovaní predstavovala výška splátky s poistením sumu 422,73 €, čo je 61% pôvodnej
splátky. Žalovaný v tejto súvislosti tvrdí, že okrem splátky nového úveru na základe predmetnej zmluvy
v sume 422,73 € mesačne mu zostali splácať ďalšie dva úvery v splátkach 199 € a 105 € mesačne, na

splatenie ktorých mu príjem 600 € mesačne nemohol postačovať.

8. Z listiny dáta dopytu na č.l. 80 a nasl. spisu vyplýva, že žalovaný v čase skúmania mal celkom
šesť úverov v celkovej sume 53.483 € s mesačnými splátkami spolu 691 €. Z predmetnej zmluvy o
spotrebiteľskom úvere (č.l. 9 a nasl. spisu) vyplýva, že záväzkov, ktoré budú splatené Lepšou splátkou,

je päť, spolu vo výške 28.012,- €. Pri porovnaní s listinou dáta dopytu z uvedeného vyplýva, že jeden
z úverových záväzkov žalovaného nebol pokrytý novým úverom, podľa všetkého sa jednalo o posledný
zo záväzkov uvedených v danej listine so zostávajúcou sumou 25.406 € a mesačnou splátkou 199 €. Pri
predposlednomzáväzku,ktoréhomesačnásplátkabola105€,jeuvedené,žebolukončenýpredčasnea
zostávajúca suma je 0 €. Uvedené by mohlo naznačovať, že predmetným úverom neboli refinancované

všetky úvery žalovaného a že v dôsledku toho popri podľa predmetnej zmluvy novej splátke 422,73 €
mesačne (včítane poistenia) musel uhrádzať aj minimálne splátku 199 € mesačne z titulu označeného
úveru. Ako je to konkrétne s úverom, ktorého splátka činila 105 €, nebolo v konaní objasnené. Ak by sa
teda jednoznačne potvrdilo (čo odvolací súd za daného skutkového stavu pre nedostatok skutkových
podkladov nevedel jednoznačne posúdiť), že žalovaný zo svojho príjmu 600 € mesačne mal uhrádzať

splátku z titulu nového úveru 422,73 € a z titulu predchádzajúcich úverov minimálne 199 €, čo činí
spolu 621,73 €, teda sumu presahujúcu jeho vtedajší príjem 600 € mesačne, zjavne by nedošlo
k posúdeniu s odbornou starostlivosťou schopnosti žalovaného ako spotrebiteľa splácať predmetný
úver, čo by mohlo mať za následok nemožnosť zosplatnenia predmetného spotrebiteľského úveru a
v prípade hrubého porušenia danej povinnosti by bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez

poplatkov. Prvoinštančný súd ale v odôvodnení preskúmavaného rozsudku žiadne konkrétne skutkové
a právne úvahy v tomto smere neprijal, jeho rozhodnutie je v dôsledku toho nedostatočne odôvodnené,
a nepreskúmateľné.

9. Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie, aby v ďalšom konaní, vychádzajúc z hypotéz príslušných

zákonných ustanovení, riadne v súlade s C.s.p. vykonal všetky potrebné dôkazy, skutkový stav následne
opätovne komplexne vyhodnotil, vyporiadal sa pritom s otázkou, či v danom prípade žalobca posúdil
schopnosť žalovaného spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver v súlade s citovanými ustanoveniami
zákona, teda s odbornou starostlivosťou a či ne/nastali dôsledky porušenia tejto povinnosti v zmysle §11 ZSÚ; následne vo veci (v právoplatne nezamietnutej časti) opätovne rozhodnúť, pričom rozhodnutie
je nevyhnutné náležite v súlade s § 220 ods. 2 až 4 C.s.p. odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne
súd prvej inštancie aj o náhrade trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).

10. Tunajší súd po vrátení veci odvolacím súdom nariadil na jej prejednanie pojednávanie, ktorého
sa zúčastnil len zástupca žalobcu. Ten uviedol, že predmetným úverom boli pokryté všetky úvery
žalovaného (teda aj úver so splátkou 105 € mesačne, na listine „dáta dopytu“ v poradí piaty) s výnimkou
posledného (pozri ďalej); v ostatnom poukázal na svoje skoršie písomné podania a tiež na § 7

ods. 20 a nasl. ZSÚ, ktoré veriteľovi ukladajú, ako má postupovať s informáciami, ktoré získa od
spotrebiteľa, pričom tieto povinnosti žalobca dodržal. Z ods. 24 cit. ust., týkajúceho sa refinančných
úverov,všakvyslovenevyplýva,žeust.predchádzajúcichodsekovsapritomtotypeúverunezohľadňujú,
pokiaľ ide o písm. a/ odseku 24 za poslednou čiarkou. V danom prípade „výrazné prevýšenie súčtu
zostávajúcich výšok ostatných úverov“ upravuje opatrenie Národnej banky Slovenska (NBS), ktoré bolo
založené do spisu a z ktorého vyplýva, že k výraznému prevýšeniu nedošlo. Pôvodné splátky všetkých

refinancovaných úverov žalovaného predstavovali spolu 492 €, po refinancovaní 422,73 € (bez poistenia
387,45 €), čiže je zrejmé, že žalobca poskytnutím úveru znížil úverové zaťaženie žalovaného.

11. Z listiny „dáta dopytu,“ ktorú si zabezpečil žalobca na zistenie bonity žalovaného pred poskytnutím
refinančného spotrebiteľského úveru, vyplýva, že žalovaný v čase skúmania mal celkom šesť úverov

v celkovej sume 53.483 € s mesačnými splátkami spolu 691 €. Záväzkov žalovaného, ktoré mali byť
splatené uzavretím predmetnej úverovej zmluvy, bolo celkom päť (čo uviedol aj žalobca a žalovaný to
nepoprel) a ich suma predstavovala spolu 28.012 €. Žalovanému zostal „aktívny“ ešte úver so zostatkom
25.406 € a mesačnou splátkou 199 € (posledný úver uvedený v listine). Žalovaný tak mal po poskytnutí
refinančného úveru (ktorého splátka predstavovala vrátane poistenia 422,73 € mesačne) na oboch

úveroch splácať spolu 621,73 € mesačne.

12. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, účinného k 3.11.2017, t.j. ku dňu
uzavretia spotrebiteľskej zmluvy (ZSÚ) veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre ukazovateľ
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

13. Podľa § 7 ods. 20 cit. zákona na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský
úver sa použijú tieto položky:

a/ čistý príjem spotrebiteľa,
b/nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ
vyživovaciu povinnosť,
c/ výška splátky spotrebiteľského úveru a
d/ peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.

14. Podľa § 7 ods. 21 cit. zákona veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky podľa odseku 20

písm. a/.

15. Podľa § 7 ods. 23 cit. zákona veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banka, zahraničná banka a pobočka
zahraničnej banky môžu poskytnúť spotrebiteľský úver spotrebiteľovi, len ak spotrebiteľ spĺňa limit pre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

16. Podľa § 7 ods. 24 písm. a/ cit. zákona ustanovenia odsekov 19 až 23 sa nevzťahujú na spotrebiteľský
úver, ktorým sa splatí jeden alebo viac existujúcich úverov poskytnutých podľa tohto zákona (ďalej len
„refinancovaný úver“) alebo na zmenu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej predmetom je navýšenie
výšky spotrebiteľského úveru (ďalej len „navýšený úver“), ak výška poskytnutého spotrebiteľského úveru

výrazne neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov alebo navýšených úverov.

17. Súd sa oboznámil s opatrením NBS č. 10/2017 zo 14.11.2017 (ktoré síce bolo vydané až po uzavretí
predmetnej úverovej zmluvy, avšak len s odstupom 11 dní, preto mal za účelné naň prihliadnuť), ktorýmsa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti veriteľa splácať spotrebiteľský úver. V zmysle § 4
ods. 1 tohto opatrenia sa na účely § 7 ods. 24 a 31 ZSÚ za výrazné prevyšovanie súčtu zostávajúcich
výšok refinancovaných alebo navýšených úverov považuje prevyšovanie presahujúce nižšiu z týchto

dvoch hodnôt: a/ suma 2.000 €, b/ suma zodpovedajúca 5% súčtu zostávajúcich výšok refinancovaných
spotrebiteľských úverov alebo úverov na bývanie, alebo navýšených spotrebiteľských úverov alebo
úverov na bývanie.

18. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmetným úverom, poskytnutým vo výške 29.400 €,

bolo refinancovaných 5 úverov žalovaného v zostávajúcej výške spolu 28.012 €. Rozdiel medzi
týmito sumami predstavuje 1.388 €. Na účely zistenia, či výška nového (refinančného) úveru „výrazne
neprevyšuje súčet zostávajúcich výšok refinancovaných úverov“ – a teda či žalobca bol povinný
pred poskytnutím refinančného úveru dodržať ustanovenia § 7 ods. 19 až 23 ZSÚ alebo nie (viď
vyššie cit. § 7 ods. 24) – súd prihliadol na cit. ust. opatrenia NBS, pričom zistil, že rozdiel medzi
výškou refinančného úveru a súčtom zostávajúcich výšok refinancovaných spotrebiteľských úverov

(rovnajúci sa sume 1.388 €) nedosahuje ani sumu 2.000 € (písm. a/), ani 5% súčtu zostávajúcich výšok
refinancovaných spotrebiteľských úverov (t.j. 5% z 28.012,- €; písm. b/), predstavujúcich sumu 1.400,6
€, pričom rozhodujúca je nižšia z týchto súm.

19. Výška žalobcom poskytnutého refinančného teda výrazne neprevýšila súčet zostávajúcich výšok

refinancovaných úverov (1.388 € je menej ako 1.400,6 €). Z tohto dôvodu žalobca nebol pred
poskytnutím refinančného úveru povinný postupovať podľa § 7 ods. 19 až 23 ZSÚ. Navyše žalovanému
po poskytnutí refinančného úveru celková suma splátok klesla zo 691 € (za 6 úverov) na 621,73 €
mesačne (za 2 úvery).

20. Vchádzajúc z uvedených zistení je súd toho názoru, že žalobca pri zisťovaní bonity žalovaného
nepostupoval v rozpore s prísl. cit. ustanoveniami ZSÚ, čo by viedlo či už k nemožnosti jednorazovo
zosplatniť úver alebo k bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Keďže úverová zmluva neobsahuje
žiadne nedostatky a s ostatnými námietkami žalovaného sa už súd (aj odvolací) vysporiadal, žalobca má
nárok na plnenia uplatnené žalobou s výnimkou nároku na náhradu nákladov nad sumu 5,45 €, o ktorej

už bolo právoplatne rozhodnuté (výrok II. predchádzajúceho rozsudku).

21. O nároku na náhradu trov konania (vrátane trov odvolacieho konania) rozhodol súd podľa § 262 ods.
1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 3 C.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne
súd po právoplatnosti rozsudku (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, resp. na vykonanie exekúcie.