Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 13. november 2024

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 11Co/72/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117221565
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Angelika Sopoligová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2024:7117221565.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a členiek
senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a JUDr. Denisy Novotnej Mlinárcsikovej v spore žalobkyne: A. B. C.,
D. E., nar. XX.X.XXXX, bytom v F., G. XX. XXXXXXX XX/X, zastúpenej Advokátskou kanceláriou
Husár & partner s.r.o., so sídlom v Košiciach, Vojenská 14, IČO: 53 519 141, v mene ktorej koná
JUDr. Ivan Husár L.M. konateľ a advokát proti žalovanému: H. I. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom

v C., J. X, zastúpenému JUDr. Michalom Treščákom, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova
17, o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Mestského súdu Košice č.k. 19C/30/2017-383 zo dňa 1. decembra 2023 v spojení s uznesením
Mestského súdu Košice č.k. 19C/30/2017-417 zo dňa 24. januára 2024

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok v spojení s opravným uznesením a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví
tohto rozhodnutia rozhodol v tomto znení:

I. Z vecí patriacich do BSM žalobkyne a žalovaného prikazuje do výlučného
vlastníctva žalovaného:

a) hnuteľné veci:
1. Motorové vozidlo značky škoda Octavia combi
2. Drevený rozkladací stôl v kuchyni
3. 4 ks stoličiek v kuchyni
4. Mikrovlná a elektrická rúra
5. Chladnička

6. Digestor
7. Kuchynský mixér, ručný mixér, obedová súprava, súprava hrncov, príbor
8. 2 ks dvojdverových skríň
9. Manželská posteľ
10. Posteľné protialergické prikrývky z ovčej vlny
11. Sedacia súprava z EKO kože v tvare L

12. TV prijímač
13. Notebook
14. Tv skrinka a komoda,
15. 2 ks rozkladacej postele
16. Detská obývacia stena
17. Písací stôl a stolička

18. Automatická práčka
19. Zrkadlo, vysávač, žehličkaspolu v hodnote 5 105,- eur.

b) všeobecnú hodnotu 1 -izbového družstevného bytu č. 65, na 6. poschodí na ulici Aténska
22 v Košiciach v sume 87 479,27 eur.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 51 642,14 eur do 30
dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Priznáva žalobkyni právo na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100%.

2. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o žalobe žalobkyne doručenej súdu dňa
7.9.2017, ktorou sa domáhala vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva so žalovaným, keďže ich
manželstvo bolo právoplatne rozvedené dňa 24.5.2017 rozsudkom Okresného súdu Košice I zo dňa

13. apríla 2017 sp.zn. 18P/89/2015. V priebehu manželstva zo spoločných prostriedkov zakúpili auto
Škoda Octavia rok výroby 2006, jednoizbový byt na Aténskej č. 22, kompletné zariadenie bytu, ktorý
obaja počas manželstva užívali a financovali prestavbu. Žalobkyňa si na vyplatenie jej podielu voči
žalovanému uplatnila sumu 35.000,00 eur, ktorú v priebehu konania postupne navyšovala s tým, že
uvádzala aj hodnotu členského podielu k družstevnému bytu. Navrhovala, aby hnuteľné veci pripadli do

výlučného vlastníctva žalovaného, ktorý by jej mal vyplatiť na vyrovnanie majetkovej hodnoty z BSM
sumu 40.432,50 eur.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, po právnom posúdení veci v zmysle
ust. § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 148 ods. 1 OZ, § 149 ods. 1, 3 OZ, § 150 OZ,

nakoľko predmetom konania je vyporiadanie majetku patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva
žalobkyne a žalovaného (ďalej len „BSM“), vykonaním dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že do
masy BSM patria hnuteľné veci uvedené vo výroku č. I tohto rozsudku v hodnote 5.105,00 eur, ďalej
hodnota investícii vložených zo spoločných prostriedkov patriacich do BSM do majetku žalovaného a to
rekonštrukcie bytu na Aténskej č. 6 1/2 zo sumy 10.700,00 eur, t.j. vo výške 5.350,00 eur. Taktiež do BSM

patrí aj hodnota členského podielu za byt na Aténskej č. 22 v Košiciach, ktorého výlučným nájomcom
sa stal žalovaný na základe vyššie citovaného rozsudku Okresného súdu Košice I a ktorého hodnotu
určil znalec sumou 87.479,207 eur, pričom jedna polovica tejto hodnoty je v sume 43.739,64 eur, ktorá
patrí žalobkyni titulom toho, že bola spoločnou nájomkyňou predmetného bytu a že tento členský podiel
pripadol v celosti do výlučného vlastníctva žalovaného. Súd pri vyporiadaní BSM považoval podiely

oboch manželom za rovnaké, a preto žalovaný nadobudol hnuteľné veci spolu v hodnote 5.105,00 eur,
ako aj hodnotu členského podielu za byt na Aténskej č. 22 v Košiciach v jednej polovici z BSM. Súd tak
zavial žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 51.642,14 eur, teda polovicu zo sumy 5.105,00 eur (hodnota
hnuteľných vecí), 1/2 zo sumy 10.700,00 eur ako investície vložené zo spoločných prostriedkov do
majetku žalovaného a z 1/2 hodnoty členského podielu za byt na Aténskej ulici č. 22 v Košiciach. Túto

sumujepovinnýžalovanýzaplatiťžalobkyninavyrovnaniejejpodieluvlehotedo30dníodprávoplatnosti
tohto rozsudku.

4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, § 255
ods. 1 CSP a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému vo výške 100 %, keďže

žalobkyňa sa snažila so žalovaným mimosúdne dohodnúť a žalovaný spôsoboval v konaní prieťahy,
keďže sa opakovane nedostavil na pojednávanie, za čo mu bola súdom viackrát aj uložená poriadková
pokuta.

5. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný. Uplatnil odvolacie dôvody podľa

§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP. Ako prvé namietal nesprávnosť procesného postupu súdu
prvejinštancie,ktorýneprihliadolnajehopodaniepredloženénaposlednompojednávanídňa1.12.2023,
čo odôvodnil sudcovskou koncentráciou konania. Žalobkyňa v priebehu konania nezdokladovala svoje
tvrdenia odhadovej hodnote hnuteľných vecí, či doklady o hodnote rekonštrukcie a konajúci súd
odmietnutie jeho návrhu na vykonanie dokazovania dostatočne v rozsudku nezdôvodnil, čo spôsobuje

nepreskúmateľnosť rozsudku v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Keďže súd ponechal bez povšimnutia jeho
podstatné vyjadrenia k žalobe zo dňa 24.10.2017, zo dňa 2.1.2018, je rozhodnutie arbitrárne, porušujúce
princíp rovnosti sporových strán podľa Článku 6 ods. 1 CSP s odkazom aj na ust. § 151 ods. 2 CSP.
Uviedol, že v priebehu konania namietal hodnotu hnuteľných vecí, ktoré žalobkyňa nezdokladovala,keďže zostatkové hodnoty jednotlivých hnuteľných vecí sú nereálne, vzhľadom na ich vek, resp. niektoré
z nich boli v čase zániku BSM už spotrebované s tým, že ide o veci, ktoré boli nadobudnuté cca
v rokoch 2005 až 2006 a niektoré ešte v roku 1997, čo súd vôbec nezohľadnil, okrem predloženej

faktúry 37/2010-05 z roku 2010 na vankúš a deky v hodnote 697,- Sk. Žiadne iné dôkazy žalobkyňa na
preukázanie hodnoty hnuteľných vecí nepredložila. Rovnako súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani
s tvrdeniami žalovaného o tom, že jeho matka vynaložila z nadobúdacej hodnoty bytu na Aténskej č. 22
vo výške 555.000,- Sk sumu 200.000,- Sk, ktorú celý život považoval žalovaný za svoj dar od vlastnej
matky, čo je zrejmé aj z konania vedenom na Okresnom súdom I pod sp.zn. 18P/89/2015 o rozvod

manželstva. Tým je rozsudok prekvapivý a rovnako aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania
s odkazom na ust. § 257 CSP, keďže žalobkyňa od samého počiatku ukončenia ich spoločného záväzku
nekonala čestne, od rodiny sa odsťahovala so svojim priateľom do mesta Handlová a starostlivosť
o ich maloletú dcéru ostala na žalovanom, taktiež financovanie jej potrieb, ako aj potrieb ich staršieho
syna. Žalobkyňa neplatí na maloletú dcéru výživné vždy pravidelne a navyše v čase jej odchodu zo
spoločnej domácnosti aj utratila nasporené financie z poistných produktov ich detí vo výške 3.000,00

eur. Jej mimosúdne rokovania, čo sa týka hodnoty boli navyšované, preto aj k dohode nemohlo dôjsť.
Uvedené skutočnosti si vyžadujú odôvodnené okolnosti posúdenia sporu. Pokiaľ ide o trovy znaleckého
dokazovania, žalovaný poukazoval aj na hodnotu predmetnej nehnuteľnosti s poukazom na rozhodnutie
Najvyššieho súdu SR R 42/197. Navrhoval v celom rozsahu rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na nové konanie a rozhodnutie a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazovala na ust. § 153 ods. 2 CSP a princíp
sudcovskejkoncentráciekonania,keďžesúdnysporvčasevyhláseniarozsudkuužtrváviacako6rokov.
Nesprávne a zavádzajúce je aj tvrdenie žalovaného o tom, že tvrdil, že v prípade sumy 200.000,- Sk
išlo o dar jeho osobe zo strany jeho matky. Takéto tvrdenie žalovaný uvádza po prvýkrát až v podanom

odvolaní. Žalovaný v priebehu konania síce skutočne poukazoval na príspevok svojej matky na kúpu
členského podielu avšak nikdy netvrdil, že išlo o dar jeho osobe. Naopak tvrdil, že členský podiel nepatrí
do BSM a že nedošlo k vzniku spoločného nájmu a spoločného členstva k družstevnému bytu na ulici
Aténska 22 Košice, v dôsledku čoho o zrušení spoločného nájmu a spoločného členstva rozhodoval
Okresný súd Košice I v konaní pod spis. značkou 36C/19/2018. V konaní vedenom na OS Košice I pod

číslom konania 36C/19/2018 tak, ako aj v prípade konania o vyporiadanie BSM žalovaný tvrdil, že v roku
2005 riešil so žalobkyňou a jeho matkou otázku jej bývania. Uvedenú otázku sa rozhodli riešiť kúpou
bytu na ul. Aténska 22 Košice. Zložili finančné prostriedky na kúpu bytu a najväčší podiel mala zložiť jeho
matka s tým, že členmi družstva bude on a žalobkyňa a matka nebude členkou družstva, čo sa aj udialo.
Súčasne žalovaný tvrdil, že údajne všetci traja uzavreli ústnu dohodu, že v prípade rozvodu manželstva

bude žalobkyňa požadovať výplatu jej vloženého podielu 175.000,-Sk. Taktiež tvrdil, že medzí ním, jeho
matkou a žalobkyňou nedošlo k dohode o vyporiadaní vkladov na kúpu bytu, a preto navrhoval, aby súd
návrh žalobkyne zamietol. Súčasne tvrdil, že k vysporiadaniu financií ani nedôjde a požadoval, aby súd
spoločné členstvo a spoločný nájom nezrušil. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že žalovaný netvrdil, že
išlo o dar matky jeho osobe, práve naopak tvrdil, že došlo k akejsi ústnej dohode (čo žalobkyňa poprela)

o investovaní do kúpy družstevného bytu medzi ním, žalobkyňou a jeho matkou a že v prípade rozvodu
malo dôjsť k vyporiadaniu týchto financií. Tvrdenie o dare je tak účelovou novotou ktorá je v zmysle
ust. § 366 CSP neprípustná a ide o tvrdenie ktoré je v rozpore s tým, čo žalovaný tvrdil v priebehu
tohto konania, ale aj konania vedeného na Okresnom súde Košice I pod číslom konania 36C/19/2018.
Ohľadom trov konania poukazovala na to, že súd zaviazal výlučne žalobkyňu na úhradu trov znaleckého

dokazovania a to napriek tomu, že vo veci ide o „iudicium duplex“, teda ide o vec ktorá je v záujme
oboch bývalých manželov. Žalovanému neuhradenie nákladov na znalecké dokazovanie z jeho strany
plne vyhovovalo, nakoľko počas celého konania mu nešlo o nič iné ako o oddialenie rozhodnutia súdu a
spôsobovanie komplikácií žalobkyni, ktorá sa opakovane zbytočne dostavovala na pojednávania, ktoré
žalovaný žiadal účelovo tesne pred pojednávaním odročiť. Zároveň poukazovala na to, že žalovaný v

princípe odmietal mimosúdnu dohodu, vo veci realizoval obštrukcie opakovaným nedostavovaním sa
na pojednávania. Súčasne tvrdil, že hodnota družstevného bytu nepatrí do BSM, nakoľko malo ísť o byt
jeho matky. Za takejto situácie je namieste priznanie náhrady trov tohto konania žalobkyni, čo vyplýva aj
z nedávneho rozhodnutia ÚS SR III. ÚS 266/2022, uverejneného v zbierke uznesení a nálezov ÚS SR
pod číslom 29/2022. Z uvedeného dôvodu zastával názor, že súd správne rozhodol aj o náhrade trov

konania. Žalobkyňa vzhľadom na vyššie uvedené navrhovala, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny a zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania.7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobkyne vyjadril v tom znení, že trvá na podanom odvolaní. Žalobkyňa
nijako nepreukázala výšku investícií, ktoré mali byť z prostriedkov BSM vložené do oddeleného majetku
žalovaného, taktiež ani hodnotu jednotlivých hnuteľných vecí patriacich do BSM a s poukazom na

podanévyjadreniazodňa24.10.2017azodňa28.1.2018poprelvýškuinvestícií,ktoréžiadalažalobkyňa
nahradiť. Opätovne poukazoval na starostlivosť o maloletú dcéru, ktorá mala zdravotné problémy,
pričom žalobkyňa prispievala na jej výživu po opustení spoločnej domácnosti len sporadicky, čo mal súd
rovnako zohľadniť v rozhodnutí vo veci, ako aj v dôvodnej aplikácii ust. § 257 CSP. Vzhľadom k týmto
skutočnostiam navrhoval rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie

a priznať mu uplatnený nárok.

8. V odvolacej duplike žalobkyne žalobkyňa uviedla, že vo svojom podaní doručenom súdu dňa 3.1.2018
žalovaný uvádzal, že hodnota Škody Octavie je vo výške 2.500,00 eur a hodnota hnuteľných vecí
súhrnne vo výške 520,00 eur, ďalej v písomnom podaní zo dňa 30.11.2023 uvádzal hodnotu investícií
do bytu vo výške 7.062,00 eur, čím došlo k poníženiu vyrovnávacej finančnej náhrady na 48.780,63

eur, s ktorou žalobkyňa sa stotožnila. Preto navrhovala, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne
správny, alternatívne, aby potvrdil rozsudok súdu okrem výroku č. II., ktorý by zmenil tak, že žalovaný
je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie jej podielu z BSM sumu 48.780,63 eur do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané
včas(§362CSP),oprávnenouosobou(§359až§361CSP)protirozhodnutiu,protiktorémujeodvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/ a h/ CSP, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú

procesných podmienok konania v zmysle § 380 ods. 2 CSP a po preskúmaní napadnutého rozsudku
a predchádzajúceho procesného postupu súdu prvej inštancie dospel k záveru, že preskúmavaný
rozsudok nie je zákonný a vecne správny, nakoľko súd prvej inštancie sa neriadil dôsledne požiadavkami
zákona a závermi ustálenej právnej praxe v procese hodnotenia dôkazov a nerešpektoval právo strán
na riadne, preskúmateľné a presvedčivé odôvodnenie súdneho rozhodnutia v takej miere, že došlo

k porušeniu práva strán na spravodlivý proces. V prejednávanej veci sú preto naplnené žalovaným
uplatnené odvolacie dôvody a z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v spojení s opravným
uznesením podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/, c/ v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. V zmysle § 365 ods. 1 písm. b/ CSP pod porušením práva na spravodlivý proces treba rozumieť

nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká zákonnému ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré tak
znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnej ochrany
práva. Ide napr. o právo vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutie spravodlivosti).

11. Postup súdu, ktorým znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, zakladá porušenie práva na súdnu ochranu podľa čl.

46 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd (napr. III.ÚS 156/06, III.ÚS 331/04, II.ÚS 174/04).

12. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivé konanie vyplýva aj povinnosť všeobecného súdu zaoberať
sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I.ÚS 46/05).

13. Podľa čl. 48 Ústavy SR má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

14.Aksúdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,abyuskutočňovalajejpatriaceprocesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je táto skutočnosť dôvodom,pre ktorý odvolací súd napadnuté rozhodnutie musí zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní
postihnutom takouto závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne (pozri napr.
uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1MCdo 6/2010 z 26.3.2012, 3Cdo 158/2012 zo 14.11.2012,

4Cdo 108/2012 z 26.2.2013).
15. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, je vymedzený inou procesnou vadou konania danou
aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozsudku, čo konštatoval aj Najvyšší súd SR v Stanovisku
občianskoprávneho kolégia zo dňa 3.12.2015 uverejnenom v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu SR

a súdov Slovenskej republiky 1/2016.

16. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e/ CSP je v súdnej praxi daný vtedy, ak súd prvej

inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie
rozhodujúcich skutočností, k čomu je potrebné uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy stranami konania, najmä súd nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska
hmotného práva nie sú významné a nevykoná ani dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam,
ktoré boli už preukázané iným spôsobom alebo založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné

zistenie skutkového stavu je odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových
zisteníbolaokolnosť,žesúdprvejinštancienevykonalúčastníkomnavrhnutýdôkazspôsobilýpreukázať
právne významnú skutočnosť. Iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté,
nemôže byť v spore spôsobilým odvolacím dôvodom. Zároveň musí ísť len o skutočnosti a dôkazy
uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom, spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je
nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového
zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v

zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd
zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

19. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v
súlade s § 191 ods. 1 CSP (dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a

všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pričom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo) a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlipočaskonanianajavo.Nesprávnesú
itakéskutkovézistenia,ktorézaložilnachybnomhodnotenídôkazov.Ideosituáciu,keďjelogickýrozpor

v hodnotení dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli
z prednesov strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti,
pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo
byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185 - § 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj
inéokolnostiakosúvzájomnánadväznosť,súladaleborozpormedziskutočnosťami,ktorézvykonaného

dôkazu vyplývajú a pod. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods. 1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,
ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.

20. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym
posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený
skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikácioupráva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

21. Odvolací súd dospel k záveru, že hore uplatnené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1
písm. b/, d/, f/ a h/ CSP sú v spore naplnené, keďže súd prvej inštancie v zmysle ust. § 220 ods. 2
CSP s odkazom na ust. § 191 a nasl. CSP neodôvodnil vyporiadanie BSM, berúc do úvahy starostlivosť
o maloleté dieťa, čím je rozhodnutie v tomto smere nepreskúmateľné a rovnako aj v jeho základe,
s dopadom na všetky odvolaním napadnuté skutočnosti a tým výšku finančného vyrovnania medzi

stranami sporu titulom zrušenia a vyporiadania ich bezpodielového spoluvlastníctva s odkazom na
zákonné predpoklady v zmysle ust. 150 OZ a ust. § 220 ods. 2 CSP v celom rozsahu.

22. Podstatou odvolania žalovaného je nesúhlas s hodnotou vyporiadávanej masy BSM, keďže
hodnota hnuteľných vecí, vložených investícií zo strany žalobkyne, ako aj hodnota členského podielu
družstevného bytu s poukazom aj na neaplikáciu disparity pri vyporiadaní vecí získaných do BSM

stranami sporu je sporná a neodôvodnená v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP, keďže po odchode
žalobkyne zo spoločnej domácnosti sa žalovaný staral o maloleté dieťa, ktoré mu bolo zverené do
osobnej starostlivosti, na ktorého výživu mala žalobkyňa prispievať nepravidelne, pričom v prevažnej
miere žalovaný zabezpečoval starostlivosť maloletého dieťaťa, s odkazom aj na právoplatný rozsudok
o rozvode manželstva a zverení maloletého dieťaťa do jeho starostlivosti, na čo súd nebral zreteľ

a ani na tú skutočnosť, že prevažne z jeho strany došlo k nadobudnutiu predmetnej nehnuteľnosti (viď
prehlásenie jeho matky) a dôkaznými prostriedkami nezdokladovanie hodnoty hnuteľných vecí, ako aj
hodnoty vložených investícií žalobkyňou do vecí patriacich žalovanému, tak odôvodnenie napadnutého
rozhodnutia postráda zákonné predpoklady v zmysle § 220 ods. 2 CSP, ako aj v zmysle § 191 a nasl.
CSP,čosatýkarelevantnéhovyhodnoteniavykonanéhodokazovania,neberúcvcelomrozsahuzreteľaj

na učinené právne posúdenie veci s odkazom na ust. § 150 OZ v tom znení, že „ďalej má súd prihliadnuť
predovšetkým na potreby maloletých detí a na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.“ To súd prvej inštancie jednoznačne
v danom prípade pri vydávaní napadnutého rozsudku nezohľadnil, a preto sú odvolacie námietky v tomto

smere s poukazom na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia dôvodné (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/
a h/ CSP).

23. Odvolací súd rovnako poukazuje aj na nevykonateľnosť výroku napadnutého rozhodnutia a to čo
sa týka jeho znenia, dávajúc v tomto smere do pozornosti ustálenú rozhodovaciu prax a judikatúru, čo

sa týka zrušenia a vyporiadania BSM v znení vyporiadávaných hnuteľných ako aj nehnuteľných vecí,
a rovnako aj členského podielu družstevného bytu tak, ako je to v tomto prípade, na čo súd musí brať
ako prvé zreteľ.

24. V tomto znení s odkazom na uznesenie NS SR sp.zn. 1Cdo/171/2022 zo dňa 13.12.2023 dáva

odvolací súd apel na to, že podľa § 232 ods. 1 CSP vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia
ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti
zákonnými prostriedkami. Podľa § 185 ods. 3 CSP súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie,
či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho
práva.Materiálnastránkavykonateľnostisúdnehorozhodnutiapredstavujesúhrnobsahovýchnáležitostí

exekučného titulu umožňujúci bezproblémové identifikovanie subjektov i rozsahu judikovanej povinnosti.
Cieľom § 185 ods. 3 CSP je eliminovať situácie, keď budú v rozhodnutí súdu práva a povinnosti určené
tak, že rozhodnutie nebude vykonateľné. Uvedené ustanovenie dáva súdu možnosť, aby v prípade, že
má za to, že petit, ktorý navrhol žalobca, bude v prípadnom exekučnom konaní nevykonateľný, mohol
súd sám tento nepriaznivý dôsledok zvrátiť tým, že vykoná aj taký dôkaz, ktorý strana nenavrhla, t. j. opäť

ide o prevenciu pred zmarením účinkov súdneho rozhodnutia. Nevyhnutným materiálnym predpokladom
pre nariadenie výkonu rozhodnutia je, aby práva a im zodpovedajúce povinnosti boli vo vykonávanom
rozhodnutí určené presným a nepochybným rozhodnutím, čo koniec koncov vyplýva aj zo samotnej
podstaty exekučného konania. Ak má byť nejaké právo a jemu zodpovedajúca povinnosť vynucovaná
výkonom rozhodnutia, musia byť stanovené tak, aby vykonávací (exekučný) súd vedel, čo má byť

výkonomrozhodnutiavynútené,abytonemuselpočasexekučnéhokonaniazisťovať.Rozhodnutie,ktoré
nespĺňa tieto predpoklady, stráca pre účastníkov (najmä pre víťaznú sporovú stranu) význam, pretože
plnenia sa oprávnený nemôže domôcť, nakoľko súd buď exekúciu nenariadi, alebo nesprávne nariadenú
exekúciu v každom štádiu konania zastaví. Teória rozlišuje formálnu a materiálnu vykonateľnosť. Podformálnou vykonateľnosťou rozumieme to, že rozhodnutie splnilo zákonom stanovené predpoklady na
to, aby sa stalo vykonateľným. Tieto zákonné predpoklady môžeme chápať ako to, že rozhodnutie
bolo riadne doručené a márne uplynula lehota na dobrovoľné plnenie. (...) Z hľadiska materiálnej

vykonateľnosti je rozhodnutie vykonateľné vtedy, ak obsahuje: - presnú individualizáciu oprávneného -
presnú individualizáciu povinného - presné vymedzenie práva a povinností k plneniu - presný rozsah
a obsah plnenia - presne stanovenú lehotu na plnenie. Možnosť súdu vykonať aj iný ako navrhnutý
dôkaz za účelom vydania vykonateľného rozhodnutia poskytuje súdu možnosť, aby výrok upravil tak,
aby bol vykonateľný. Za týmto účelom môže byť potrebné vykonať aj iné, stranami nenavrhnuté dôkazy.

Zmyslom tejto právnej úpravy je zmierniť formalizmus procesného práva za účelom dosiahnutia ochrany
hmotného práva (Števček, M. § 232 [Vykonateľnosť rozsudku]. In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J.,
Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H.
Beck, 2022, s. 940-941. ISBN: 978-80-7400-909-9.) Presný, určitý a zrozumiteľný petit nie je vyjadrením
iba formálnych náležitostí návrhu na začatie konania, ale je aj nevyhnutným predpokladom toho, aby
súdne rozhodnutie bolo (z materiálneho hľadiska) vykonateľné, a aby nastali právne účinky, ktoré

navrhovateľsledovalpodanímnávrhunazačatiekonania.Akmásúdzato,ženávrhvýrokusúdutak,ako
honavrholžalobca,nemôževexekučnomkonaníobstáť,súdbymalstranuvyzvať,abytentonedostatok
odstránila, ak ho nevie odstrániť sám. Otázka, či môže súd v záujme ochrany práva a poskytnutia
adekvátnej súdnej ochrany vyzvať žalobcu, aby nedostatočne formulovaný petit konkretizoval, prípadne
inak upravil, nie je jediná problematická. Variabilita procesných situácií v praxi prináša rôzne iné situácie,

kde je potrebné nájsť správnu mieru sudcovského aktivizmu. Je namieste upustiť od formalistického
prístupu, ktorý sa javí ako najjednoduchší, a pristúpiť k materiálnej ochrane práva a k trendom
nastolených ESĽP, konkrétne k aplikácii zásady iura novit curia do rozhodovacej činnosti všeobecných
súdov. Zásada „iura novit curia“ neznamená len vyjadrenie toho, že „súd pozná právo“, ale má priniesť
odpovede na otázku, do akej miery môže súd poskytnúť ochranu porušenému právu, do akej miery môže

byť v konaní aktívny, ak strana nevie realizovať svoje procesné práva dostatočne. Aj v rozhodovacej
činnosti Ústavného súdu SR sa najmä v ostatnom období kladie osobitný dôraz na materiálne chápanie
ochrany základných práv a ústavnosti. Ústavný súd pri svojej rozhodovacej činnosti uprednostňuje
materiálne poňatie právneho štátu, pričom pri interpretácii a aplikácii právnych predpisov vychádza
zo zmyslu a účelu príslušnej právnej úpravy a dbá o to, aby prijaté riešenie bolo akceptovateľné aj z

hľadiska všeobecne ponímanej spravodlivosti. Podľa Ústavného súdu SR výklad relevantných právnych
noriem nemôže byť taký formalistický, aby sa ním v konečnom dôsledku nielen zmaril účel požadovanej
súdnej ochrany, ale aj zabránilo v prístupe k súdnej ochrane z dôvodov, ktoré nemožno v právnom
štáte v žiadnom prípade pričítať účastníkovi konania, ktorý sa tejto ochrany domáha. (Gešková, K. §
140 [Pojem zmena žaloby]. In: Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,

Tomašovič, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 565-571. ISBN:
978-80-7400-909-9).

25. Odvolací súd apeluje na to, že súd nie je viazaný pri zisťovaní predmetu BSM návrhmi strán sporu,
ale „ex offo“ zisťuje jeho predmet, s odkazom na ust. § 143 OZ v zmysle ktorého je v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou veci, získaných dedičstvom alebo darom, ako aj veci,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov
a veci vydaných v rámci predpisov a reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodného vlastníka.

26. Podľa § 148 ods. 1 OZ zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

27. Vychádzajúc z vyššie citovaného ust. § 148 ods. 1 OZ právna úprava obsahuje niekoľko spôsobov

zániku BSM, a to zo zákona, dohodou, alebo na základe inej právnej skutočnosti. V predmetnom prípade
kzánikuBSMdošlorozvodom(§23zákonaorodine),t.j.dňom24.5.2017,ktorýjezároveňajrozhodným
dátumom pre zistenie rozsahu (masy BSM).

28. Z ust. § 150 OZ vyplýva, že každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu nahradilo,

čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku
vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ak za trvania manželstva bola nadobudnutá nejaká vec do
spoločného majetku manželov sčasti z prostriedkov patriacich výlučne jednému z nich, patrí taká vec
do bezpodielového spoluvlastníctva (§ 143 OZ). Manžel, ktorý vynaložil na nadobudnutie spoločnejveci prostriedky, ktoré boli jeho výlučným vlastníctvom, je však oprávnený pri vyporiadaní požadovať
(navrhnúť), aby mu zo spoločného majetku bola vrátená hodnota takto vynaložených prostriedkov
späť do jeho samostatného majetku. Podľa súdnej praxe takto započítateľné vynaloženie (vnesenie)

do spoločného či oddeleného majetku jedného z manželov nesporne predstavuje nadobudnutie novej
veci sčasti z výlučných prostriedkov jedného z manželov, alebo tiež investície do existujúcej spoločnej
hnuteľnej či nehnuteľnej veci (majetku). Inak povedané, pri tomto vyporiadaní teda ide o hodnoty
(náklady vynaložené pred zánikom BSM), o ktoré sa majetok, či už spoločný alebo výlučný, obohatil.
Podľa konštantnej judikatúry a záverov súdnej praxe to, čo každý z manželov vynaložil na spoločný

majetok zo svojich prostriedkov, má mu byť nahradené zo spoločného majetku druhým z manželov,
avšak len vo výške zodpovedajúcej pomeru veľkosti podielu, ktorého sa každému z nich dostáva z
bezpodielového spoluvlastníctva (porov. R 50/1970).

29. Vzhľadom k namietaným skutočnostiam odvolací súd považuje záver súdu za predčasný a to titulom
nevyhodnotenia všetkých relevantných skutočností v spore týkajúcich sa určenia predmetu BSM, jeho

ohodnotenia ako aj vyporiadania so zreteľom na správne určenie hodnoty vložených investícií, nakoľko
treba brať zreteľ aj na čestné prehlásenie predložené zo strany matky žalovaného, ako aj ďalšie dôkazy
tvoriace obsah vykonaného dokazovania s odkazom na ust. § 191 a nasl. CSP, keďže dôkazy súd
hodnotí nielen jednotlivo, ale aj v ich vzájomnej súvislosti. Keďže súd prvej inštancie správne a úplne
neaplikoval zásady na vyporiadanie BSM v zmysle ust. § 150 OZ je sporné, či finančné prostriedky,

na ktoré poukazovala žalobkyňa poskytnuté v čase, keď strany sporu žili ako manželia, patria výlučne
do jej vlastníctva a nie ako dar pre oboch manželov, s čím sa súd musí vecne správne vysporiadať,
teda aj s disparitou podielov, ako aj s ďalšími odvolacími námietkami, ktoré sú obsahom odvolacieho
konania, a to v zmysle ust. § 190 a nasl. CSP tak, aby vec súd správne vyhodnotil a správne právne
posúdil s odkazom na ust. § 150 OZ, keďže v tomto štádiu konania možno konštatovať, že napadnutý

rozsudok je vecne nesprávny, neúplný a nedostatočne odôvodnený v zmysle § 220 ods. 2 CSP a celkovo
nepresvedčivý, a preto musel byť odvolacím súdom zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže zistené nedostatky procesného postupu a rozhodnutia súdu
prvej inštancie, vzhľadom na povahu a rozsah ich procesných dôsledkov, nemožno efektívne napraviť
v odvolacom konaní a došlo tým k naplneniu zákonného dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP

pre zrušenie preskúmaného rozhodnutia súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením.

30. Preto v ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie odstrániť vytknuté nedostatky doterajšieho
postupu a rozhodovania a po prípadnom doplnení dokazovania na základe návrhov strán sporu zistiť
všetky rozhodujúce skutočnosti, vyhodnotil vykonané dôkazy v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP a

vyporiadať zaniknuté BSM strán sporu v súlade so zákonom v zmysle zásad ustanovených v § 150
OZ, vychádzajúc dôsledne i zo záverov rozsiahlej a dlhodobo ustálenej aplikačnej praxe, ako aj z
právneho názoru odvolacieho súdu vyjadreného v tomto uznesení (§ 391 ods. 2 CSP) a opätovne
vo veci rozhodnúť tak, aby rozhodnutie súdu bolo náležite odôvodnené v zmysle ust. § 220 ods. 2
CSP s vysporiadaním sa s konkrétnymi odvolacími námietkami žalovaného zrozumiteľne, presvedčivo

a preskúmateľne, ako aj so všetkými skutkovo a právne relevantnými otázkami riešenými v konaní a
argumentmi sporových strán a to tak, aby odôvodnenie nielen formálne spĺňalo náležitosti požadované
ust. § 220 ods. 2 CSP, ale aby aj materiálne zodpovedalo kritériám zákonného a spravodlivého
odôvodnenia, prameniaceho z vyhodnotenia vykonaného dokazovania v zmysle § 191 a nasl. CSP v
znení učineného právneho posúdenia veci.

31. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie tiež o nároku strán na náhradu trov konania
vrátane trov tohto odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). Neopomenie v ňom rozhodnúť tiež o
poplatkovej povinnosti sporových strán za vyporiadanie ich bezpodielového spoluvlastníctva, vo výške
určenej z hodnoty vyporiadavanej masy BSM a ostatných vyporiadavaných hodnôt podľa položky č. 6

písm. b/ Sadzobníka súdnych poplatkov, ktorý tvorí prílohu zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a
poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov.

32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerov hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).