Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 1. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7122202752
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7122202752.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a členov

senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu: ELITEQ E-COMMERCE
Slovakias.r.o,Scherfelova1359/38,Poprad,IČO:36607711,zastúpený:JUDr.PavolZavacký,advokát,
Hradné námestie 29, Kežmarok, proti žalovanému: GREF Thurzovka s.r.o., Žriedlová 3427/15, Košice,
IČO: 51 694 522, zastúpený: MG LEGAL s.r.o., Námestie osloboditeľov 3/A, Košice, IČO: 53 549
996, o povinnosť uzavrieť zmluvu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice sp. zn.
15C/13/2022-139 z 21. decembra 2023

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému 100 % trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu a priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti
v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal proti žalovanému uloženia povinnosti uzavrieť
zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v znení uvedenom v žalobe. Skutkovým

základomtaktouplatnenéhonárokubolovpodstatnomtvrdeniežalobcu,ženazákladezmluvyouzavretí
budúcej kúpnej zmluvy č. 243 zo dňa 18.7.2019 sa so žalovaným dohodli, že za podmienok dojednaných
v zmluve uzavrú zmluvu o prevode vlastníctva bytu a nebytových priestorov v znení uvedenom v bode
3.2. tejto zmluvy, predmetom ktorej bude prevod vlastníckeho práva k budúcemu predmetu prevodu
z budúceho predávajúceho (žalovaný) na budúceho kupujúceho (žalobca), a to najneskôr do 15 dní
odo dňa doručenia výzvy budúceho predávajúceho (žalovaného) budúcemu kupujúcemu (žalobcovi)
na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy, najneskôr však do 31.3.2021. Podľa nasledovnej argumentácie

žalobcu mu žalovaný listom zo dňa 28.1.2021 oznámil, že predlžuje termín na uzatvorenie kúpnej
zmluvy v dôsledku vyššej moci spôsobenej pandémiou Covid-19, pričom ho však žiadnym písomným
vyrozumením tak, ako to vyplýva z článku XI. zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, nevyzval na
uzavretie kúpnej zmluvy. Naopak, žalobca prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 10.3.2022
vyzval žalovaného na uzavretie budúcej kúpnej zmluvy, ktorý list žalovaný neprevzal.

3. Na takto ustálený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 289 ods. 1, § 290 ods. 1 a 2, § 292

ods. 3 a § 344 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších zmien a doplnkov,
z ktorých, po zopakovaní skutkového stavu, vyvodil záver o nedôvodnosti žaloby na podklade úvahy,
že na základe uzatvorenej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve nevznikla žalovanému povinnosť na
uzatvorenie kúpnej zmluvy a žalobcovi nevzniklo právo domáhať sa podľa ust. § 290 ods. 2 Obchodnéhozákonníkanasúde,abyurčilobsahzmluvy.Doplnil,žekeďžežalobcaneboloprávnenýnazaslanievýzvy
na uzatvorenie budúcej kúpnej zmluvy, nemal ani právo domáhať sa na súde nahradenia prejavu vôle,
lebo podľa ust. § 290 Obchodného zákonníka toto právo prislúcha iba oprávnenej osobe (žalovanému),

pričom naviac žalobca ani nikdy pred uplynutím platnosti zmluvy o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy, t.
j. pred termínom 31.3.2021 výzvu na uzatvorenie kúpnej zmluvy žalovanému nezaslal. Rozhodnutie o
trovách konania založil na ust. § 255 ods. 1 CSP, pričom konštatoval plný procesný úspech žalovaného
v spore.

4. Proti tomuto rozsudku podal žalobca odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zmenil
a žalobe vyhovel, eventuálne zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní
namietal nesprávnosť skutkových záverov a následného právneho posúdenia veci v otázke splnenia
predpokladov na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy v lehote dohodnutej v zmluve o budúcej zmluve
a v s tým súvisiacej otázke zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu. Vysvetlil dôvody, pre ktoré sa
nestotožnil sa s obranou žalovaného, že odmietol uzatvoriť dodatok k zmluve o uzavretí budúcej kúpnej

zmluve. Uzavrel, že keďže v lehote, kedy malo dôjsť k uzavretiu riadnej kúpnej zmluvy, neboli zo strany
žalovaného splnené všetky podmienky, nemohlo ani dôjsť k jej zániku k tomuto dátumu, t.j. ku dňu
31.3.2021. Povinnosť žalovaného vyzvať ho na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy viazal až na vydanie
kolaudačnéhorozhodnutiazodňa23.9.2021.Svojimiodvolacíminámietkamipoukazujúciminaskutkové
a právne vady rozsudku, žalobca podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolacie dôvody podľa

ust. § 365 ods. 1 písm. f a h) CSP. Odvolací súd pre úplnosť poznamenáva, že v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, musí prihliadať, aj keď neboli v odvolacích
dôvodochuplatnené.Naprotitomu,vovzťahukostatnýmodvolacímdôvodom,jeodvolacísúdpodľaust.
§ 380 ods. 1 CSP viazaný ich vymedzením v odvolaní, a preto na iné pochybenia súdu prvej inštancie,
ktoré by mohli byť v súlade s ust. § 365 CSP dôvodom na podanie odvolania, odvolací súd pri svojom

rozhodnutí o odvolaní prihliadať nemôže, aj keby takéto porušenia zistil (por. Števček, M., Ficová, S.,
Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár.
Praha: C.H.Beck, 2016, 1269s).

5. Žalovaný sa vo vyjadrení k odvolaniu stotožnil s napadnutým rozsudkom, ktorý považuje za vecne

správny, dostatočne a jasne odôvodnený. Poukázal na svoju argumentáciu prezentovanú v priebehu
konania pred súdom prvej inštancie.

6. Žalobca v odvolacej replike zotrval na doterajších písomných a ústnych podaniach.

7. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas
(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§
355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom
z ust. § 379 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP
a dospel k záveru, že nie je (odvolanie) dôvodné. Tento rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom

súde v Košiciach dňa 1.4.2025 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu
naúradnejtabulianawebovejstránketunajšiehosúdu,prizachovanílehotypodľaust.§219ods.3CSP.

8. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto v súlade
s ust. § 387 ods. 2 CSP v odôvodnení ťažiskovo konštatuje, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia

napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje za vecne správne (§ 387
ods. 1 a 2 CSP) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá CSP). Len na zdôraznenie
správnostinapadnutéhorozhodnutia,reagujúctýmzároveňnapodstatnéargumentyžalobcuvpodanom
odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP), odvolací súd dodáva nasledovné dôvody:

9. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, tento sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie
súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom

medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku
ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.
Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlades ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne

sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický
rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli
najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo,
keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z
ust. § 192 a nasl. CSP.

10. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového
stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa § 191 CSP, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým
zisteniam a správne rozhodol, ak žalobu zamietol. Odvolacie námietky spochybňujúce správnosť
vyhovujúceho výroku rozsudku a skutočnosti uvedené žalobcom v odvolaní neumožňujú a nie sú
spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, v odôvodnení ktorého sa súd dostatočne

vysporiadalsargumentácioustrán,zhodnotilväčšinudôkazovpredloženýchnapodporutvrdenížalobcu,
uviedol ktoré z nich považoval za preukázané, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil a
z akých právnych noriem pri rozhodnutí vychádzal, pričom žalobcovi i žalovanému vytvoril všetky
procesné podmienky, aby v priebehu sporu uplatnili a realizovali svoje procesné práva. Súd pri svojom
rozhodovaní rešpektoval klauzuly určujúce minimálnu mieru racionality a konzistencie skutkovej a

právnej argumentácie a pri výklade a aplikácii zákonných predpisov sa podľa názoru odvolacieho súdu
neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam.

11. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolací súd uvádza, že vo všeobecnosti
právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikáciou konkrétnej právnej normy na zistený skutkový

stav vyvodzuje zo skutkových zistení, aké práva a povinnosti majú subjekty konania podľa hmotného
práva. Nesprávnym právnym posúdením je potom potrebné rozumieť omyl v tomto postupe, a teda
nesprávnosť pri aplikácii práva na skutkové zistenia. O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd
neaplikoval právnu normu vôbec, alebo ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť,
alebo ak aj aplikoval správny predpis, ktorý si nesprávne vyložil alebo napokon ak aplikoval správny

predpis,ktorýtiežsprávneinterpretoval,avšakprávnunormu nesprávnenazistenýskutkovýstavpoužil,
v skutkových okolnostiach teda z právnej normy vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach
strán.

12. Súd prvej inštancie na zistený skutkový stav použil správny predpis, správne ho aj vyložil a aplikoval,

to znamená, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalobcu.

13. Žalobca svojimi odvolacími námietkami spochybňuje správnosť právneho posúdenia súdom prvej
inštancie otázok splnenia predpokladov na uzavretie riadnej kúpnej zmluvy v lehote dohodnutej v zmluve

o budúcej zmluve a zániku záväzku uzavrieť budúcu zmluvu.

14. Súd prvej inštancie sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s argumentmi žalobcu a zrozumiteľným,
presvedčivým a dostatočne odôvodneným spôsobom formuloval svoj záver o zániku práva na uzavretie
budúcejzmluvyzdôvoduneuplatneniaprávauzaviazanejzmluvnejstranyformouvýzvyvčaseurčenom

v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy. Odvolací súd na tieto závery, ktoré majú logickú postupnosť,
poukazuje a v celom rozsahu sa s nimi stotožňuje.

15. Podľa ust. § 292 ods. 3 ObZ záväzok uzavrieť budúcu zmluvu zaniká, ak oprávnená strana nevyzve
zaviazanú stranu splniť tento záväzok v čase určenom v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy.

16. Zmluva o uzavretí budúcej zmluvy sa uzatvára vtedy, ak zmluvné strany chcú v budúcnosti uzatvoriť
realizačnú zmluvu, ale z rôznych príčin to ešte nie je možné. Zmluva musí obsahovať záväzok aspoň
jednej zmluvnej strany uzavrieť budúcu zmluvu. Zmluva môže byť uzavretá v prospech jednej strany
tak, že táto zo zmluvy nie je povinná, ale len oprávnená. Zmluvná strana je oprávnená požiadať druhú

zmluvnú stranu o uzavretie budúcej zmluvy. Ak toto svoje právo využije, druhá zmluvná strana je
povinná zmluvu uzavrieť. V zmluve o uzavretí budúcej zmluvy sa obidve zmluvné strany môžu zaviazať
na uzavretie budúcej zmluvy a vtedy ktorákoľvek z nich môže požiadať druhú zmluvnú stranu o uzavretie
zmluvy a vynútiť si jej uzavretie. V zmluve o uzavretí budúcej zmluvy sa musia zmluvné strany dohodnúť,v akej lehote (dokedy), bude zmluva uzavretá. Lehota môže byť určená rôznym spôsobom, napr.
určením dňa alebo mesiaca konkrétneho roka a pod. V tejto lehote musí tá zmluvná strana, ktorá má
záujem na uzatvorení realizačnej zmluvy, vyzvať druhú zmluvnú stranu na uzavretie zmluvy. Zároveň si

zmluvné strany môžu v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy dohodnúť lehotu, v ktorej musí byť realizačná
zmluva po doručení výzvy uzavretá. Zmluvné strany sa ďalej môžu v zmluve o uzavretí budúcej zmluvy
dohodnúť, že ak druhá zmluvná strana odmietne uzavrieť zmluvu, oprávnený má právo na uzavretie
zmluvy a aj právo na náhradu škody. Zákon ďalej vyžaduje, aby predmet plnenia budúcej zmluvy bol
určenýaspoňvšeobecnýmspôsobom.Predmetplneniajepotrebnéinterpretovaťakopredmetbudúceho

záväzku (Obchodný zákonník, 1. vydanie, 2022, s. 1248 - 1250: M. Ďurica, J. Strémy).

17. Právo na uzavretie zmluvy zaniká vtedy, ak oprávnená zmluvná strana nevyzve zaviazanú zmluvnú
stranu na uzavretie zmluvy v lehote, ktorá je určená v zmluve o budúcej zmluve. Tak ako bolo uvedené,
môže to byť osobitná lehota na predloženie výzvy alebo ak taká lehota nie je dohodnutá, tak je to
lehota, v ktorej je zaviazaná strana povinná uzavrieť zmluvu. Ide o prekluzívnu lehotu, v dôsledku čoho

neuplatnením práva u zaviazanej zmluvnej strany formou výzvy záväzok na uzavretie zmluvy zaniká.
Za predpokladu, že oprávnená osoba včas a riadne vyzvala zaviazanú zmluvnú stranu na uzavretie
zmluvy, pričom nedošlo k zániku záväzku pre zmenu okolností (ods. 5) a napriek tomu k uzavretiu
nedôjde, môže sa oprávnená osoba domáhať na súde alebo u tretej osoby (uvedenej v zmluve) určenia
obsahu budúcej zmluvy v premlčacej dobe. Premlčacia doba je jeden rok a začína plynúť nasledujúci

deň po tom, ako povinnej strane dôjde výzva na uzavretie zmluvy. Moment dôjdenia výzvy bude závisieť
od toho, či zmluvné strany rokujú priamo alebo je výzva urobená voči neprítomnej zmluvnej strane (§ 45
OZ). V tejto premlčacej dobe si musí oprávnená zmluvná strana uplatniť aj právo na náhradu škody
(Obchodný zákonník, 1. vydanie, 2022, s. 1253 - 1255: M. Ďurica, J. Strémy).

18. V preskúmavanej veci nebolo sporným, že žiadna zo zmluvných strán nevyzvala druhú zmluvnú
stranu na uzavretie tzv. realizačnej zmluvy v lehote určenej v čl. III bode 3.1. zmluvy o uzavretí budúcej
kúpnej zmluvy č. 243 zo dňa 18.7.2019, t. j. najneskôr do 31.3.2021, hoci takého oprávnenie, ako to
správne skonštatoval aj súd prvej inštancie, prináležalo iba žalovanému ako budúcemu predávajúcemu,
v dôsledku čoho právo na uzavretie realizačnej (budúcej) zmluvy zaniklo. Z obsahu predmetnej zmluvy

o budúcej zmluvy pri tom nemožno podľa názoru odvolacieho súdu vyvodiť záver, že by sa táto
prekluzívna lehota, ktorá je v nej určená konkrétnym dňom, mesiacom a rokom, menila v závislosti
na tom, či a kedy sa splní podmienka uvedená v písmene a) článku III bodu 3.1. cit. zmluvy (vydanie
kolaudačného rozhodnutia). Podľa názoru odvolacieho súdu je potrebné takýmto spôsobom určenú
lehotu vykladať tak, že ide o krajnú („najneskôr však do....“) lehotu, kedy sa predpokladá, že v tom

čase budú splnené všetky podmienky dohodnuté v písm. a) až c) čl. III bode 3.1. predmetnej zmluvy
o budúcej zmluve.

19. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. §
387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny.

20. Podľa ust. § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú
aj na odvolacie konanie.

21. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu

vo veci.

22.Vodvolacomkonanímalžalovanýplnýprocesnýúspechapretomuvsúladescitovanýmizákonnými
ustanoveniami vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní
neúspešný.

23. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 CSP).

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať

pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím
súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie
je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421

ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania

len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je
rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v
ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov

od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej
inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z

akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha
(dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak
je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b)

dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem
skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).