Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/77/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1122203649
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Posluchová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1122203649.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov

senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu : O. Ž., D..
XX.XX.XXXX, N. T.Á. XXX/XX, A., proti žalovanému : Slovenská republika zastúpená Centrom právnej
pomoci, so sídlom Račianska 1523/71, Bratislava, o zaplatenie 22.032,22 € s príslušenstvom, na
odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-23C/22/2022 - 186 zo dňa
4. apríla 2024, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal od
žalovaného zaplatenia sumy 22.032,22 € s príslušenstvom titulom náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z. zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Zároveň rozhodol, že
žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

1.1. Vo svojom rozhodnutí opísal zistený skutkový stav ( pozri odsek 6.1. odôvodnenia napadnutého
rozsudku), ktoré skutočnosti neboli medzi stranami sporné, na dôvažok vyplývajú aj z priložených

listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie zároveň
nepovažoval za potrebné pripojiť si administratívne spisy žalovaného obsahujúce predmetné listiny
týkajúce sa postupu pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci, ako to navrhoval
žalobca.

1.2. Po právnej stránke vec posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1 písm. d) § 4 ods. 1 písm. i), § 9 ods. 1,
§ 9 ods. 6 prvá veta, § 15 ods. 1, § 16 ods. 4, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za

škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len "zákon č. 514/2003
Z.z."). Žalobca sa v posudzovanej veci domáhal náhrady škody podľa tohto spôsobenej nesprávnym
úradným postupom Centra právnej pomoci ( ďalej aj ako „CPP“) pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu
o poskytnutie právnej pomoci na podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne vo veci
vyporiadania žalobcovho bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konkrétne uviedol, že "... riadne a
včas oznámil Centru právnej pomoci, Kancelárii Žiar nad Hronom, zmenu adresy môjho trvalého pobytu,
avšak aj napriek tomu mi bo1a výzva na doplnenie podkladov (pozn. pred vydaním rozhodnutia zo

dňa 03. septembra 2019, Č.: XXXXXX/XXXX) doručené na nesprávnu adresu a z uvedeného dôvodu
bolo vydané rozhodnutie o zastavení správneho konania vo veci neúplnej žiadosti o poskytnutie právnej
pomoci, pričom rozhodnutie o zastavení konania (vydané dňa 09. decembra 2019, Č.: XXXXXX/XXXX)
bolo zrušené až rozhodnutím Centra právnej pomoci zo dňa 06. februára 2020, Č.: XXXXX/XXXX".Namietal, že "takýmto absolútne nesprávnym úradným postupom bola prakticky "skrátená" lehota na
podanie dovolania, na približne 5 dní, počas ktorej musela advokátka JUDr. Mária Gbelská nielenže
naštudovať spis, celú problematiku, ale aj vypracovať a odoslať dovolanie, pričom namiesto zákonnej

dvojmesačnej lehoty bola táto lehota nesprávnym úradným postupom skrátená na 5-dňovú lehotu, čo je
absolútne nepostačujúce pre správne a kvalifikované podanie dovolania". Uviedol tiež, že počas takejto
krátkej lehoty nebolo možné poskytnúť mu právnu pomoc v požadovanej kvalite, z uvedeného dôvodu
nebolodovolaniuvyhovenéabolamuspôsobenáškodavsume22.032,22€predstavujúcasumunároku
vyplývajúceho zo súdneho sporu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.

1.3. Pokiaľ ide o žalobcom namietaný nesprávny úradný postup, hoci v konaní nebolo sporné, že
rozhodnutie CPP číslo spisu: G., Č.: XXXXXX/XXXX zo dňa 24.09.2019, ktorým CPP prerušil správne
konanie a vyzval žalobcu na doplnenie dokladov potrebných pre posúdenie materiálnej núdze za
účelom posúdenia riadneho nároku na poskytnutie právnej pomoci, zaslal CPP žalobcovi na v tom
čase už neaktuálnu adresu žalobcu, a následne rozhodnutím číslo spisu: G., Č.: XXXXXX/XXXX zo

dňa 09.12.2019 CPP zastavil správne konanie, keď vychádzajúc z fikcie doručenia v zmysle § 24
ods. 2 Správneho poriadku považoval vyššie uvedené rozhodnutie o prerušení správneho konania
za doručené dňom 25.10.2019, tento postup CPP nebol v príčinnej súvislosti so žalobcom tvrdeným
následkom v podobe "skrátenia" lehoty na podanie dovolania proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne
č.k. 4Co/65/2019-818 zo dňa 20.06.2019 (na 5 dní) a následným odmietnutím dovolania Najvyšším

súdom Slovenskej republiky a spôsobením žalobcom tvrdenej škody v sume 22.032,22 € predstavujúcej
sumu nároku vyplývajúceho zo súdneho sporu vedeného na Okresom súde Partizánske pod sp. zn.
3C/126/2015 o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva.

1.3.1. O vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) ide pri priamej väzbe javov (objektívnych súvislostí),

v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). Otázka príčinnej súvislosti môže byť
vždy riešená len v konkrétnych súvislostiach. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať od
všeobecných súvislostí a skúmať, konkrétne ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové
hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej
súvislosti (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo/144/2008 zo dňa

29.10.2009). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho)
a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť
závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je "priamosť" pôsobenia príčiny na
následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny
a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený - nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri

zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahu ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/32/2007 zo dňa 29.03.2007
uverejnený v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky, zošit X/
XXXX, pod č. XX).

1.3.2. Z vyššie uvedeného výkladu je zrejmé, že medzi žalobcom označeným nesprávnym úradným
postupom a žalobcom tvrdenou škodou nie je vzťah príčiny a následku, keďže zaslanie rozhodnutia
CPP o prerušení správneho konania zo dňa 24.09.2019 na neaktuálnu adresu žalobcu, ani následné
rozhodnutie CPP o zastavení správneho konania zo dňa 09.12.2019, ktoré bolo následne na základe

podania žalobcu rozhodnutím CPP číslo spisu: G., Č.: XXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2020 v rámci
autoremedúry zrušené a rozhodnutím číslo spisu: G., Č.: XXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2020 bol žalobcovi
priznaný riadny nárok na poskytnutie právnej pomoci, nemalo žiadny vplyv na poskytovanie právnej
pomoci žalobcovi a ani na lehotu na podanie dovolania určenou advokátkou JUDr. Máriou Gbelskou,
ktorá podala dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky dňa 23.09.2022, teda ešte pred prerušením

správneho konania dňa 24.09.2019, pričom žalobcovi bola nepretržite poskytovaná právna pomoc
určenou advokátkou JUDr. Gbelskou na základe rozhodnutia o predbežnom priznaní nároku na právnu
pomoczodňa03.09.2019anáslednéhorozhodnutiaopriznaní(riadneho)nárokunaposkytnutieprávnej
pomoci zo dňa 04.03.2020 (bez ohľadu na zastavenie správneho konania dňa 09.12.2019, keďže toto
nenadobudlo právoplatnosť), a to až do právoplatného skončenia dovolacieho konania na Najvyššom

súde Slovenskej republiky.

1.4.Pokiaľžalobcapoukazovalnato,žeažvporadíštvrtáurčenáadvokátkaJUDr.Gbelskábolaochotná
prevziať jeho právne zastupovanie a podať dovolanie, pričom predchádzajúci traja advokáti to odmietli,a teda minimálne 22 dní od prvého rozhodnutia o určení advokátky Mgr. Ištvánovej zo dňa 12.08.2019
po posledné rozhodnutie o určení advokátky JUDr. Gbelskej zo dňa 03.09.2019, predstavovali zbytočné
prieťahy, súd uvádza, že dňa 07.08.2019 žalobca doručil CPP Žiadosť o poskytnutie právnej pomoci,

dňa 12.08.2019 CPP priznal žalobcovi nárok na predbežné poskytnutie právnej pomoci na podanie
dovolania a určil mu na zastupovanie advokátku Mgr. Dominiku Ištvánovú, dňa 22.08.2019 určená
advokátka Mgr. Dominika Ištvánová požiadala CPP o zmenu rozhodnutia z dôvodu svojej pracovnej
vyťaženosti, dňa 23.08.2019 CPP určil žalobcovi na zastupovanie advokáta Mgr. Martina Hurtiša, dňa
27.08.2019 novo určený advokát Mgr. Martin Hurtiš požiadal CPP o zmenu rozhodnutia z dôvodu svojej

pracovnej vyťaženosti, dňa 27.08.2019 CPP určil žalobcovi na zastupovanie advokáta Mgr. Jaromíra
Šuma, rozhodnutie bolo odoslané dňa 27.08.2019, dňa 02.09.2019 novo určený advokát Mgr. Jaromír
Šuma požiadal CPP o zmenu rozhodnutia z dôvodu svojej pracovnej vyťaženosti a dňa 03.09.2019
CPP určil žalobcovi na zastupovanie advokátku JUDr. Máriu Gbelskú. Toto rozhodnutie bolo určenej
advokátke doručené dňa 04.09.2019, žalobcovi bolo doručené e-mailom dňa 06.09.2019 a do vlastných
rúk dňa 06.09.2019. Dňa 18.09.2019 žalobca doručil CPP Dohodu o poskytovaní právnej pomoci s

JUDr. Máriou Gbelskou a Plnomocenstvo, oboje podpísané dňa 16.09.2019 a dňa 23.09.2019 určená
advokátka zaslala v zákonom stanovenej lehote na Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie, pričom
posledný deň lehoty na podanie dovolania bol 25.09.2019 (streda). Z uvedeného prehľadu je zrejmé, že
CPP po doručení žiadosti žalobcu o poskytnutie právnej pomoci dňa 07.08.2019 postupovalo promptne
a bez zbytočných prieťahov tak, aby žalobcovi bola riadne a včas poskytnutá právna pomoc, na každú

žiadosť určeného advokáta o zmenu rozhodnutia o svojom určení na zastupovanie žalobcu reagovalo
CPP urýchlene, a to v ten istý deň prípadne nasledujúci deň. CPP pri rozhodovaní o určení právneho
zastúpenia postupovalo v zmysle zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v
materiálnej núdzi a o zmene a doplnení zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení
zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov

v znení zákona č. 8/2005 Z. z. (ďalej len "zákon č. 327/2005 Z.z.") a zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) a v tejto súvislosti sa nedopustilo žiadneho pochybenia. Skutočnosť, že
určený advokát odmietne prevziať právne zastúpenie z dôvodu svojej pracovnej vyťaženosti nemôže
CPP ovplyvniť, pričom ani zákon č. 327/2005 Z. z. mu neukladá, aby v konkrétnych prípadoch v
rámci vydávania rozhodnutia o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci a určení advokáta

vykonával medzi advokátmi prieskum o ich možnej časovej vyťaženosti a iných prípadných dôvodoch
na odmietnutie právneho zastúpenia. V danom prípade teda súd prvej inštancie nezistil nesprávny
úradný postup CPP podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako prvý predpoklad zodpovednosti za škodu podľa
predmetného zákona. Pokiaľ ide o druhý predpoklad v podobe príčinnej súvislosti, súd odkazuje na
výklad podaný vyššie a konštatuje jeho absenciu aj v tomto prípade, pričom navyše poukazuje na to,

že určená advokátka JUDr. Gbelská podala dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej republiky v zákonnej
lehote, dokonca ešte dva dni pred jej uplynutím (z čoho je zrejmé, že čas, ktorý mala k dispozícii,
považovala za dostatočný a ani ho nevyužila v celom rozsahu). Bolo pritom na žalobcovi, aby preukázal,
že v prípade, ak by mala menovaná advokátka ešte viac času, žalobca by bol v dovolacom konaní
úspešný, t.j. Najvyšší súd Slovenskej republiky by napadnutý rozsudok Krajského súdu v Trenčíne

č.k. 4Co/65/2019-818 zo dňa 20.06.2019 zrušil a v následnom konaní (či už pred Krajským súdom v
Trenčíne alebo prípadne pred prvoinštančným súdom) by bolo rozhodnuté v jeho prospech, a to ešte aj
presne tak, ako tvrdil, že malo byť pôvodne rozhodnuté, t.j. že mu v rámci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov mal byť priznaný nárok na zaplatenie sumy 22.032,22 € ako vyrovnací
podiel, čo predstavuje škodu uplatnenú v prejednávanej veci. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti

bez potreby detailného rozpisovania neudržateľnosti takejto konštrukcie z hľadiska jej preukázania len
podporne poukazuje na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením sp. zn. 4Cdo/254/2019
odmietol dovolanie žalobcu podané proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne č.k. 4Co/65/2019-818
zo dňa 20.06.2019 ako neprípustné v zmysle § 447 písm. c) C.s.p., pričom sa podrobne zaoberal
namietanými dôvodmi, ktoré vyhodnotil ako neopodstatnené. Pokiaľ ide o žalobcom tvrdenú škodu, ako

vyplýva z vyššie uvedeného, táto bola čisto hypotetická a ničím nepreukázaná, čím nebol splnený ani
posledný predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ žalobca
poukazoval na to, že jedným z rozhodujúcich kritérií pre priznanie bezplatnej právnej pomoci je, že nejde
o zjavné bezúspešne uplatnenie práva, z čoho malo podľa neho vyplývať, že "ani CPP nepovažoval
za správne napadnuté rozhodnutia vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a

teda nepovažoval ani podanie dovolania za možnosť, ktorá v prípade kvalitnej prípravy má reálnu šancu
na úspech", súd prvej inštancie uviedol, že takýto výklad uvedenej podmienky na poskytnutie právnej
pomoci podľa § 6 ods. 1 písm. b) zákona č. 327/2005 Z.z. (zrejmá bezúspešnosť sporu) nie je udržateľný
a nemá oporu v zákone ani súdnej praxi. V tejto súvislosti súd poukazuje na § 8 zákona č. 327/2005Z.z. ("Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo
uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu.") ako aj na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/100/2014 zo dňa 22.10.2015, v zmysle ktorého "...pre nenaplnenie
požiadavky § 6 ods. 1 písm. b/ zákona o bezplatnej právnej pomoci nestačí, že zrejmú bezúspešnosť
sporu nemožno vylúčiť, ale je nevyhnutné, aby bezúspešnosť sporu žiadateľa bola tak jednoznačná, že
je zrejmá už na základe zbežného posúdenia veci. V opačnom prípade ide len o možnú bezúspešnosť
sporu, ktorá osebe nevylučuje žiadateľa z nároku na poskytnutie právnej pomoci podľa zákona o

bezplatnej právnej pomoci". Pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu podľa § 8 zákona č. 327/2005
Z.z. musí byť už zo skutkových zistení nepochybné, že žiadateľovi vo veci samej nemôže byť vyhovené,
pričom nepochybnosť musí vyplývať z jednoznačných skutočností daných zákonom a nie zo skutočností
zatiaľ nepreukázaných, ktoré predpokladajú ďalšie dokazovanie. Zákon č. 327/2005 Z.z. nepredpokladá
len bezúspešnosť sporu, ale predpokladá jeho zrejmú bezúspešnosť. O takýto prípad sa nemôže
jednať vtedy, keď rozhodnutie o budúcom spore závisí od dokazovania a vyhodnotenia vykonaných

dôkazov za účelom ustálenia skutkového stavu veci. Zrejmú bezúspešnosť nemožno konštatovať ani
v prípadoch, kde rozhodnutie vydáva súd na základe uváženia (porov. rozsudok Krajského súdu v
Bratislave č. k. 5Sp/42/2013-29 zo dňa 30. septembra 2014). Z uvedeného teda vyplýva, že pokiaľ
CPP priznalo žalobcovi nárok na bezplatnú právnu pomoc, rozhodne tým neprejudikovalo úspešnosť
žalobcu v dovolacom konaní ani následnom konaní vo veci samej (o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov) a ani sa tým nijako nevyjadrovalo k vecnej stránke (správnosti) napadnutého
rozhodnutia.

1.5. Pokiaľ žalobca namietal aj postup a rozhodnutie Okresného súdu Partizánske vo veci vyporiadania
bezpodielového spoluvlastníctva manželov pod sp. zn. 3C/126/2015 a vo veci sp zn. 6Pc/6/2017, a

uvádzal pritom, že sudca I. Z. ohýbaním práva konal a rozhodol svojvoľne, jednostranne a zaujato, v
prospech protistrany, súd prvej inštancie uviedol, že nakoľko v prejednávanej veci (ako vyplýva z vyššie
uvedeného) nebol splnený zákonný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003
Z.z. v podobe škody, ktorú rovnakým spôsobom vymedzil a uplatnil žalobca aj vo vzťahu k tomuto nároku
(postup a rozhodnutie Okresného súdu Partizánske), bolo bezpredmetné podrobnejšie sa zaoberať

(ne)splnením ďalších zákonných predpokladov zodpovednosti za škodu aj vo vzťahu k tomuto nároku,
súd len v stručnosti poukazuje na to, že podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu
škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie,
ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom.
V danom prípade pritom táto podmienka splnená nebola. Navyše žalobca nepreukázal ani splnenie

podmienky podľa § 15 a § 16 zákona č. 514/2003 Z.z. v podobe predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody s príslušným orgánom vo vzťahu k tomuto nároku. V tejto súvislosti súd poukazuje na
to, že listom zo dňa 31.03.2022 Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky okrem iného oznámilo
žalobcovi, že pokiaľ ide o jeho poukaz na pochybenia Okresného súdu Partizánske vo veci vedenej pod
sp. zn. 3C/126/2015, pri rozhodovaní o jeho žalobe na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva

manželov ako aj vo veci vedenej pod sp zn. 6Pc/6/2017, na to, aby uvedené mohlo byť posúdené
Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky ako riadna žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., je nevyhnutné uvedené doplniť o zákonné náležitosti
žiadosti, a to označiť konanie a špecifikovať rozhodnutie, resp. nesprávny úradný postup orgánu verejnej
moci, ktorými mala byť spôsobená škoda alebo nemajetková ujma, odôvodniť vznik a rozsah škody,

prípadne nemajetkovej ujmy, ktorá mala činnosťou orgánu verejnej moci (Okresným súdom Partizánske)
vzniknúť, a výšku náhrady, ktorej sa domáha, preukázať príčinnú súvislosť medzi rozhodnutím, resp.
konaním orgánu verejnej moci a vzniknutou ujmou, pričom všetky tieto skutočnosti je nutné preukázať
listinnými dôkazmi. Žalobca však nepreukázal, že by postupoval v zmysle uvedenej výzvy Ministerstva
spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky by sa na základe

toho uvedeným nárokom zaoberalo vecne, preto tento nárok nebolo možné považovať za predbežne
prerokovaný s príslušným orgánom.

1.6. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu pre nesplnenie zákonných
predpokladov zodpovednosti za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. ako nedôvodnú v celom rozsahu

zamietol.1.7. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods. 1
C.s.p. tak, že žalovanému, ktorému ako úspešnej strane sporu vznikol nárok na náhradu trov konania,
túto náhradu nepriznal, nakoľko mu v konaní žiadne trovy nevznikli (žiadne mu zo spisu ani nevyplývajú).

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov podľa §
365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) C.s.p.. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, jeho
žalobe v plnom rozsahu vyhovel, alternatívne aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, keď nesúhlasil so závermi, ktoré viedli k zamietnutiu žaloby.

Poukázal na svoju žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a skutočnosti týkajúceho
sa týkajúce sa konanie na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3C/126/2015 ako aj na Krajskom
súde v Trenčíne pod sp. zn. 4Co/65/20199 a na okolnosti, ktoré ho viedli k tomu, že mal záujem
podať dovolanie proti rozsudku krajského súdu. V súvislosti s jeho žiadosťou o poskytnutie právnej
pomoci na podanie dovolania boli vydané žalovaným viaceré rozhodnutia. V súvislosti s vydaným
posledným rozhodnutím zo dňa 03.09.2019, keď mu bola priznaná bezplatná právna pomoc a bola mu

určená advokátka JUDr. Mária Gbelská poukázal na skutočnosť ktorá zakladá zodpovednosť za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom keď riadne a včas oznámila žalovanému zmenu adresy
jeho trvalého pobytu avšak výzva na doplnenie dokladov mu bola doručovaná na nesprávnu adresu.
Ak súd prvej inštancie uvádza, že táto skutočnosť nemala žiadny vplyv na poskytnutie právnej pomoci
uvedené tvrdenie súdu je nesprávne. Takýmto absolútne nesprávnym úradným postupom mu bola

prakticky skrátená lehota na podanie dovolania na približne 5 dní, počas ktorej musela advokátka JUDr.
Mária Gbelská nielenže naštudovať spis celú problematiku, ale aj vypracovať a odoslať o dovolanie
pričom namiesto zákonnej dvojmesačnej lehoty táto bola nesprávnym úradným postupom skrátená na
5 dňovú lehotu, čo je absolútne nepostačujúce pre správne kvalifikované podanie dobou dovolania .
Uviedol, že v konaní preukázal, že k skráteniu lehoty na podanie dovolania nedošlo jeho vinou s

ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal. Žalobca upriamil pozornosť na
skutočnosť, že so zreteľom na rozsah spisu, ktorý mal viac ako 800 strán aj so zreteľom na iný vopred
plánovaný program advokátky je absolútne nemožné, aby si v lehote troch dní adekvátne naštudovala
spis a podala kvalifikované dovolanie. Skutočnosť, že žalovaný mu zaslal dňa 24. septembra 2019
rozhodnutie o prerušení správneho konania na neaktuálnu adresu, čo viedlo k vydaniu rozhodnutia

o zastavení správneho konania žalovaným dňa 19. decembra 2019, ktoré bolo následne na základe
jeho podnetu formou autoremedúry zrušené, nie je sporná. Súd prvej inštancie ale úplne bagatelizuje
uvedenú skutočnosť, keď podľa jeho názoru uvedená chyba žalovaného nemala vplyv na poskytnutie
bezplatnej právnej pomoci v dovolacom konaní a odvracia pozornosť o merita veci. Je nesporné, že
až posledná advokátka (JUDr. Mária Gbelská) sa začala vecou zaoberať, pričom je potrebné dať do

pozornostiskutočnosť,žeišloovec,ktorábolaprejednávanánasúdochdvochinštancií(Okresnomsúde
Partizánske a Krajskom súde Trenčín) a tiež skutočnosť, že žalovaný mu priznal nárok na bezplatnú
právnu pomoc, pričom jedným z rozhodujúcich kritérií pre poskytnutie bezplatnej právnej pomoci je, že
nejde o zjavné bezúspešne uplatnenie práva z čoho vyplýva, že ani žalovaný nepovažoval za správne
rozhodnutia súdov.

2.1. Žalobca vo svojom odvolaní citoval na 2 ods. 2 , 46 ods. 2,3 Ústavy Slovenskej republiky a závery
Ústavného súdu SR v nálezoch sp.zn. I.ÚS 3/1998, II. ÚS 62/199, PL ÚS 15/1998, II. ÚS 128/1995
ktoré boli uverejnené v Zbierke nálezov s uznesení Ústavného súdu SR. Poukázal nato, že právo na
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom sa spája so širším spektrom správania

orgánov verejnej moci a právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže
vzniknúť aj pri pasivite orgánu verejnej moci, ak je orgán nečinný. Rovnako aj postup nad rámec zákona,
mimo vymedzenej kompetencie a príslušnosti orgánu verejnej moci môže byť úradným postupom, za
ktorý vznikne zodpovednosť podľa predloženého návrhu zákona. Do kategórie nesprávneho úradného
postupumožnoďalejzaradiťneuplatneniealebonesprávneuplatneniepostupuustanovenéhozákonom.

Činnosť' aj nečinnosť, ktorú možno hodnotiť ako nesprávny úradný postup, zahŕňa rozsiahly súbor
rozmanitého správania, ktoré treba identifikovať od prípadu k prípadu. Bez pochybností za nesprávny
úradný postup treba pokladať nedodržanie lehoty určenej v zákone na rozhodnutie o veci. Žalobca s
poukazomnaustanovenianaustanovenia§4ods.1písm.a), d), §3ods.2,§9ods.1,2, §16ods.1,2
zákona č. 514/2003 Z. z. mal zato, že je nad všetky pochybnosti preukázané, že mu v zmysle citovaného

zákona vznikol voči štátu nárok na náhradu škody. Podľa jeho názoru súd prvej inštancie vec nesprávne
právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový
stav, čo má za následok nesprávne rozhodnutie súdu vo veci samej. Žalobca tiež považoval napadnutý
rozsudok za nedostatočne odôvodnený, keď odôvodnenie rozsudku vo výroku, ktorý je napadnutá týmtoodvolaním, je nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné čím došlo k porušeniu ustanovenia § 220 odsek 2
C.s.p., ktorá vada je vo svojej podstate porušením základného práva účastníka súdneho konania na
spravodlivý proces, ktoré právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky najmä

Ústava Slovenskej republiky a početné medzinárodné dohovory, ktorými je Slovenská republika viazaná.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý mal zato, že súd prvej inštancie veci úplne zistil
skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, vec správne
právneposúdilnavrholabyodvolacísúdnapadnutýrozsudokpotvrdilstým,žežiadenzúčastníkovnemá

nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení poukázal na chronológiu relevantných
udalostí, tvrdenia žalobcu ako aj svoje tvrdenia počas konania a na kumulatívne podmienky pre
priznanie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z.. Žalovaný mal za to, že v tejto situácii nie
je možné hovoriť o nesprávnom úradnom postupe, keď žalovaný ako správny orgán vo veci žiadosti
žalobcu postupoval v zmysle zákona č. 327/2005 Z.z. a zákona č. 71/1967 Zb. a počas celého
správneho konania, ktoré predchádzalo podaniu dovolania určenou advokátkou JUDr. Máriou Gbelskou

dňa 23.09.2019, konal a rozhodoval rýchlo a bez akýchkoľvek prieťahov tak, aby čím skôr zabezpečil
žalobcoviprávnupomoc.Skutočnosť,žezdôvodovnastraneurčenýchadvokátovažalobcudochádzalo
k predlžovaniu správneho konania, nie je možné klásť za vinu žalovanému. Naviac je zrejmé, že aj
po určení advokátky JUDr. Márie Gbelskej ešte vždy zostával dostatok času na podanie dovolania
v mene žalobcu. Advokátka dokonca podala uvedené dovolanie dva dni pred uplynutím lehoty na

jeho podanie. Žalobca vznik škody tvrdí, avšak žiadnym spôsobom ju nepreukázal. Skutočnosť, že
žalobca bol vo svojom súdnom spore v právnej veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
manželov ako vyrovnania majetkovej podstaty neúspešný a to v riadnom konaní a následne aj v konaní
o dovolaní na Najvyššom súde Slovenskej republiky, nie je možné klásť za vinu žalovanému. Dovolanie
žalobcu Najvyšší súd Slovenskej republiky v zmysle § 447 písm. c) C.s.p. odmietol, keďže zistil, že

dovolanie smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie procesne prípustné, keď dovolací
súd nepovažoval uplatnený dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) C.s.p. za opodstatnený. Záverom
uviedol, že nebola preukázaná ani príčinná súvislosť (kauzálny nexus) ako jedna z troch podmienok,
ktoré musia byť kumulatívne splnené pre danosť zodpovednosti štátu za škodu. Príčinnú súvislosť je
nevyhnutné vždy preukázať, pričom dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu. V konaní o náhradu škody

však žalobca nepreukázal, že v prípade, ak by zo strany žalovaného došlo k inému úradnému postupu
a následne by žalobcom určený advokát mal na prípravu dovolania väčší časový rozsah ako 22 dní,
malo by to za následok úplný úspech žalobcu v konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Podľa žalovaného tak absentuje príčinná súvislosť medzi žalobcom uplatnenou náhradou
majetkovej škody a údajným nesprávnym úradným postupom žalovaného. Vzhľadom na neexistenciu

zákonompredpokladanejpodmienky-nesprávnehoúradnéhopostupu,ktorýbymalpredchádzaťvzniku
žalobcom tvrdenej škody, nie je možná existencia príčinnej súvislosti v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.
Na základe vyššie uvedeného že nie je naplnená skutková podstata vzniku zodpovednosti za škodu v
zmysle zákona č. 514/2003 Z.z..

4. Žalobca vo svojej replike uviedol, že trvá na podanom odvolaní v plnom rozsahu, a rovnako trval aj
na podaniach a príloh k nim, v ktorých je všetko riadne odôvodnené a preukázané a žiadal rozhodnúť v
zmysle svojho odvolacieho petitu. Žalovaný vo svojom vyjadrení neochvejne a opakovane háji svojich
podriadených, ale podľa jeho skúseností s vedúcim a tiež pracovníkmi Kancelárie CPP Žiar nad Hronom
pochybuje, či sú spôsobili vykonávať činnosti s poskytovaním právnej pomoci občanom, ktorí sú vo

finančnejnúdzi.Pretotakétovyjadrenie arovnakoajvydanérozhodnutiesúduvplnomrozsahuodmietol
ako nenáležité.

5. K replika žalobcu podal žalovaný dupliku, v ktorej uviedol, že skutočnosti uvedené žalovaným v tomto
stanovisku boli už predmetom vyjadrenia k žalobe keď žalobca neuvádza žiadne nové fakty. Žalovaný

trval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a domnienky žalobcu o špekulatívnom konaní zamestnanca
žalovaný odmieta ako neopodstatnené a účelové.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací preskúmal a prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods.
1 C.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený

podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je
dôvodné.7. V predmetnej sporovej veci sa žalobca domáhal náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z
( pozri odsek 1.2. ) spôsobenej nesprávnym úradným postupom.

8. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 387 ods. 2. dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade,
že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť
len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8.1. Podľa § 3 ods. 1 písm. a/ zákona 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona pri
výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

8.2. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom.Zanesprávnyúradnýpostupsapovažujevýkonprávomociorgánomverejnejmoci,priktorom

dôjde k porušeniu právnou normou ustanoveného predpísaného postupu alebo k porušeniu účelu, ku
ktorému postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci smeruje. Za nesprávny úradný postup sa
považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom
ustanovenejlehote,nečinnosťorgánuverejnejmociprivýkoneverejnejmoci,zbytočnéprieťahyvkonaní
alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

9. V zmysle citovaného zákona č. 514/2003 Z.z. je zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom je jeho objektívna zodpovednosť (bez
ohľadu na zavinenie), ktorej sa nemožno zbaviť; založená je na súčasnom (kumulatívnom) splnení
troch predpokladov: 1. Existencia nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci; 2. vznik

škody, prípadne nemajetkovej ujmy; 3. príčinná súvislosť (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným
postupom a vznikom škody (nemajetkovej ujmy). Poškodeného zaťažuje dôkazné bremeno v podobe
povinnosti preukázať kumulatívne splnenie vyššie uvedených predpokladov vzniku zodpovednosti štátu
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci.

10. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 215 ods. 1 C.s.p. V preskúmavanej
veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v zmysle § 220 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k
prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania riadne zhodnotil, keď dôsledne rozviedol ktoré

skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými
úvahamisaprihodnotenídôkazovriadil.Súdprvejinštanciecitoval ustanoveniazákonač.514/2003Z.z.
ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby, keďže v konaní žalobca
nepreukázal kumulatívne splnenie predpokladov zodpovednosti štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.,
t.j. nepreukázal existenciu nesprávneho úradného postupu, ani existenciu nemajetkovej ujmy a príčinnej

súvislosti medzi týmito predpokladmi zodpovednosti štátu za škodu a ani samotnú škodu.

10.1. Prvoinštančný súd obšírne uviedol ( pozri odsek 9. až 11. odôvodnenia napadnutého rozsudku)
dôvody, ktoré ho viedli k záveru o absencii príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom
v súvislosti s nesprávnym doručovaním a žalobcom tvrdenou škodou, keďže zaslanie rozhodnutia

CPP o prerušení správneho konania zo dňa 24.09.2019 na neaktuálnu adresu žalobcu, ani následné
rozhodnutie CPP o zastavení správneho konania zo dňa 09.12.2019, ktoré bolo následne na základe
podania žalobcu rozhodnutím CPP číslo spisu: G., Č.: XXXXX/XXXX zo dňa 06.02.2020 v rámci
autoremedúry zrušené a rozhodnutím číslo spisu: G., Č.: XXXXX/XXXX zo dňa 04.03.2020, nemalo
žiadny vplyv na poskytovanie právnej pomoci žalobcovi a ani na lehotu na podanie dovolania určenou

advokátkou JUDr. Máriou Gbelskou. JUDr Mária Gbelská podala dovolanie na Najvyšší súd Slovenskej
republiky dňa 23.09.2022, teda ešte pred prerušením správneho konania dňa 24.09.2019, pričom
žalobcovi bola nepretržite poskytovaná právna pomoc určenou advokátkou JUDr. Gbelskou na základe
rozhodnutia o predbežnom priznaní nároku na právnu pomoc zo dňa 03.09.2019 a následného
rozhodnutia o priznaní (riadneho) nároku na poskytnutie právnej pomoci zo dňa 04.03.2020 (bez ohľadu

na zastavenie správneho konania dňa 09.12.2019, keďže toto nenadobudlo právoplatnosť), a to až do
právoplatného skončenia dovolacieho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky.10.2. Zdôvodnil ( pozri odsek 12. odôvodnenia napadnutého rozsudku) prečo nepovažoval postup CPP
pri ustanovení v poradí až štvrtej určenej advokátky JUDr. Márie Gbelskej za nesprávny úradný postup
v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., pretože nedošlo zo strany CPP pri poskytovaní právnej pomoci k

prieťahom, ani k iným pochybeniam s poukazom na zákon č. 327/2005 Z.z., a skutočnosť, že určený
advokát odmietne prevziať právne zastúpenie z dôvodu svojej pracovnej vyťaženosti nemohlo CPP
ovplyvniť.

10.3.Rovnakonáležitevysvetlil( pozriodsek13.odôvodnenianapadnutéhorozsudku)zakýchdôvodov

nemal preukázané splnenie predpokladov zodpovednosti štátu za škodu v súvislosti so žalobcom
namietaným postupom a rozhodnutí Okresného súdu Partizánske vo veci vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov pod sp. zn. 3C/126/2015 a vo veci sp zn. 6Pc/6/2017, keďže nebol splnený
zákonný predpoklad zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v podobe škody, ktorú
rovnakým spôsobom vymedzil a uplatnil žalobca aj vo vzťahu k tomuto nároku (postup a rozhodnutie
Okresného súdu Partizánske). Súd prvej inštancie upozornil aj nato, že pokiaľ CPP priznalo žalobcovi

nárok na bezplatnú právnu pomoc, rozhodne tým neprejudikovalo úspešnosť žalobcu v dovolacom
konaní ani následnom konaní vo veci samej (o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov)
a ani sa tým nijako nevyjadrovalo k vecnej stránke (správnosti) napadnutého rozhodnutia, z dôvodu
ktorého nepovažoval argumentáciu žalobcu v tomto smere za dôvodnú.

10.4. Odôvodnenie odvolaním napadnutého rozsudku dalo odpoveď na skutkovo a právne
relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva
jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov,
ktorábybolapopretímichúčelu,podstatyazmyslu.Súdprvejinštancietedasvojerozhodnutiepatričným
spôsobom odôvodnil ( § 220 ods. 2,3 C.s.p. ) na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s

ktorým sa s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. v celom rozsahu stotožňuje. Vzhľadom na
uvedené potom považuje za nedôvodné námietky žalobcu ( pozri odsek 2.1.), že napadnutý rozsudok
je nedostatočne odôvodnený.

11. Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie si nežiada osobitne sa zaoberať

ďalšími odvolacími námietkami ( pozri odseky 2.,2.1.), keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne
hodnotenie stavu veci. Veľká časť argumentácie žalobcu je v odvolacom konaní rovnaká ako v konaní
pred súdom prvej inštancie, je v značne abstraktnej a na daný prípad sa aj priamo nevzťahujúcej rovine.
Žalobca v odvolaní neargumentuje skutočnosťami, o ktorých by súd prvej inštancie pri rozhodovaní
o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil, ako aj také, ktoré by mali za následok zmenu.

Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere
stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale
len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania.
Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny

základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania
na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS
112/05). Obsah odvolania žalobcu teda nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu
prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov výslovne v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom
konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu

skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie
založil svoje rozhodnutie. Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu
prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie
odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že
nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa

neodchýlil príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku, zákona č. 514/2003 Z.z. a ani nepoprel
ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu nie je dôvodná z dôvodov uvedených vyššie.

11.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalobcu uvedenými v replike
( pozri odsek 4. a.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní a v prípade

nových námietok na tieto odvolací súd nemá prečo prihliadať a to s poukazom na ustanovenie § 373 ods.
4 C.s.p. podľa ktorého prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa § 366 najneskôr v
lehote na vyjadrenie k odvolaniu.12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
387 ods.1 a 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil vrátane výroku o náhrade trov konania.

13. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 , v spojení
s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a
napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mal žalovaný v odvolacom konaní plný úspech a
vznikol mu voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Civilný sporový poriadok

výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov
konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v
odvolacomkonaníanižiadnetrovynevznikli.Nadanýprípadniesúkdispozíciianianalogickypoužiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana
náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s čl.
17 základných princípov Civilného sporového poriadku, zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť

priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. ( Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskejrepublikyz28.februára2018sp.zn.7Cdo14/2018).Vzhľadomnauvedené,keďžezobsahu
vyplýva, že žalovanému aj vzhľadom na jeho postavenie v konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací
súd tak, že žalovaný nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov
konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. nebude potrebné súdom prvej inštancie rozhodnúť samostatným

uznesením

14. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 10
zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov,
§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( § 419 C.s.p. ).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( § 421 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/jepredmetomdovolaciehokonanialenpríslušenstvopohľadávkyavýškapríslušenstva včasezačatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( § 422 ods.1 C.s.p. ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( § 424 C.s.p. ).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( § 427 ods.1 prvá veta C.s.p. ).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods.2 C.s.p. ).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom ( § 429 ods. 1 C.s.p. ).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa( § 429 ods.2 C.s.p. ).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení ( § 431 ods.1 C.s.p. ).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( § 431 ods.2 C.s.p. ).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci ( § 432 ods. 1 C.s.p. ).
Dovolacídôvodsavymedzítak,že dovolateľuvedieprávneposúdenieveci,ktorépokladázanesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( § 432 ods.2 C.s.p. ).