Uznesenie – Všeobecne nebezpečné a proti… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. máj 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5To/38/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6124011133
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Novák, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6124011133.2

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Nováka LL.M., a
sudcov JUDr. Bc. Viktor Marka, PhD. a JUDr. Martina Ľuptáka, PhD., MBA, v trestnej veci obžalovaného
A. B., pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, na
verejnom zasadnutí dňa 27. mája 2025 o odvolaní obžalovaného A. B. proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica sp. zn. 7T/56/2024 zo dňa 06.02.2025, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku odvolanie obžalovaného A. B. z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 7T/56/2024 zo dňa 06.02.2025 bol obžalovaný
A. B., uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1 Trestného
zákona, na tom skutkovom základe, že

dňa 18. 10. 2024 v čase asi o 23.30 h po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov viedol motorové
vozidlo zn. Toyota Land Cruiser, ev. č. C. XXX D. po ulici Zvolenská cesta v Banskej Bystrici, pričom
pri križovatke k objektu ZVT bol zastavený a kontrolovaný hliadkou PZ, bol vyzvaný, aby sa podrobil
dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu, ktorú neodmietol a prístrojom AlcoQuant 6020+, sériové
číslo A409562 v čase o 23.34 h bola nameraná hodnota 1,15 mg/l alkoholu v dychu, v čase o 23.50 h
mu nameraná hodnota 0,73 mg/l alkoholu v dychu.

Za to bol obžalovaný A. B. odsúdený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s použitím § 36 písm. l)
Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods. 3 Trestného zákona na peňažný trest vo
výške 700,00 (sedemsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne

zmarený, okresný súd obžalovanému ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného)
mesiaca.

Podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona okresný súd do trestu zákazu činnosti započítal dobu, počas ktorej
obžalovaný nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu vykonávať činnosť, od 18. 10. 2024.
Proti citovanému rozsudku podal obžalovaný dňa 20.2.2025 odvolanie, ktoré dodatočne písomne

odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu dňa 24.3.2025. V podanom odvolaní uviedol, že odvolanie
smeruje len voči výroku o treste. Vyslovil názor, že na nápravu obžalovaného by bol postačujúci aj
trest zákazu činnosti v kratšej výmere ako 18 mesiacov. Je pravdou, že obžalovaný v minulosti spáchal
obdobný priestupok, ale vzhľadom k tomu, že k spáchaniu tohto priestupku došlo pred viac ako šiestimi
rokmi, tak v danom prípade nie je možne hovoriť o recidíve. Aj keby sa jednalo o prečin a nie priestupok,
tak by tento bol uplynutím 3 rokov od vykonania trestu zahladený a nemohol by sa pričítavať ako

negatívna podmienka pri ukladaní druhu a výšky trestu. Z toho dôvodu má za to, že prvostupňový súd
pri rozhodovaní o výške trestu nemal prihliadať na spáchanie predmetného priestupku obžalovanýma z toho dôvodu mohol ukladať trest zákazu činnosti na samej dolnej hranici trestnej sadzby. Vyslovil
názor, že na ukladanie trestu na spodnej hranici trestnej sadzby boli splnené podmienky, o tom svedčí
aj skutočnosť, že obžalovaný pred spáchaním skutku viedol riadny život a nikdy v živote nebol súdne

trestaný. Taktiež ukladanie trestu na spodnej hranici je odôvodnené aj tým, že obžalovaný sa ku skutku
priznal a svoje konanie úprimne oľutoval. V neposlednom rade ukladanie trestu na spodnej hranici
trestnej sadzby odôvodňuje aj tá skutočnosť, že vzhľadom na v minulosti spáchaný priestupok bude
musieť obžalovaný vykonať celý uložený trest a teda nebude môcť po odpykaní jednej polovice trestu
požiadať o podmienečné upustenie vykonania jeho zvyšku. Na záver podaného odvolania navrhol, aby

krajský súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.02.2025 pod sp. zn. 7T/56/2024
v časti o treste zrušil a sám rozsudkom rozhodol tak, že obžalovaného odsúdi: Podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona s použitím § 36 písm. l) Trestného zákona, § 38 ods. 2 Trestného zákona, § 56 ods.
3 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 700,00 (sedemsto) Eur. Podľa § 57 ods. 3 Trestného
zákona, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, súd ustanovuje
náhradný trest odňatia slobody v trvaní 1 (jedného) mesiaca. Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona

sa obžalovanému ukladá trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek druhu v trvaní 12
(dvanástich) mesiacov. Podľa § 61 ods. 8 Trestného zákona sa do trestu zákazu činnosti započítava
doba, počas ktorej obžalovaný nesmel na základe opatrenia štátneho orgánu vykonávať činnosť, od 18.
10. 2024.

K uvedenému odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril okresný prokurátor, keď uviedol, ako to
vyplýva z odvolania obžalovaného, tento v podanom odvolaní v podstate namieta dĺžku trestu zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá, ktorý mu bol uložený na dobu 18 mesiacov, pričom žiada uložiť trest
v trvaní 12 mesiacov. Má za to, že trest ktorý bol obžalovanému rozsudkom uložený je zákonný a
spravodlivý.

Obhajca obžalovaného na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu zotrval na písomných dôvodoch
odvolania a konečnom návrhu.

Prokurátor krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu uviedol, že výrok o treste

považuje za zákonný a spravodlivý a navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.

Obžalovaný A. B. na verejnom zasadnutí vyslovil súhlas s návrhom svojho obhajcu. Dodal, že pokiaľ ide
o skrátenie trestu zákazu činnosti, toto požaduje z dvoch dôvodov, pretože naďalej pracuje ako opravár
avozidlopotrebujeprisvojejčinnosti,pokiaľbudemaťuloženýzákazčinnosti,budemusieťukončiťsvoju

činnosť. Ďalším dôvodom je, že je aktívnym členom Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov
a vozí okrem iných aj účastníka SNP na pietne akty a aj z tohto dôvodu potrebuje vodičský preukaz.

Krajský súd Banská Bystrica ako súd odvolací predtým ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť

podľa § 317 ods. Tr. por. zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané včas, v lehote ustanovenej § 309
Tr. por., odvolanie bolo podané oprávnenou osobou v súlade s § 307 ods. 1 písm. b), pričom nedošlo k
vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania v zmysle § 312 Tr. por.
a preto odvolací súd nepostupoval podľa § 316 Tr. por..

Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo
nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých
výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im
predchádzalo, na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali
podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. V tejto súvislosti zistil, že odvolanie obžalovaného nie

je dôvodné.

Odvolací súd konštatuje, že na hlavnom pojednávaní súdu prvého stupňa konanom dňa 06.02.2025
obžalovaný A. B. v súlade s ustanovením § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný
zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Následne súd v súlade s ustanovením § 257 ods. 5

Trestného poriadku postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a
písm. h) Trestného poriadku. Samosudca uznesením podľa § 257 ods. 7 Trestného poriadku vyhlásenie
obžalovanéhoprijalazároveňpodľa§257ods.8Trestnéhoporiadkuvyhlásil,žedokazovanievrozsahu,
v akom sa obžalovaný priznal k spáchaniu skutku, sa nevykoná, súd vykoná len dôkazy súvisiace svýrokom o treste a ochranného opatrenia. Keďže odvolací súd v napadnutom rozsudku vo vzťahu k
výroku o vine ani v postupe súdu predchádzajúcom tomuto výroku, nezistil chyby odvolaním nevytýkané
a odôvodňujúce podanie dovolania, preskúmal z podnetu podaného odvolania v zmysle § 317 ods.1 Tr.

por. len výroky o uložených trestoch.

Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd teda preskúmaval výroky o trestoch a zistil, že súd prvého
stupňa pri ukladaní trestu správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady podľa § 34 Trestného
zákona (Tr. zák.) dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok,

zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti
nápravy. K osobe obžalovaného bolo zistené, že doposiaľ nebol súdne trestaný, avšak bol trikrát
postihnutý za priestupok v cestnej doprave, pričom závažnejšieho priestupku sa dopustil tým spôsobom,
že viedol vozidlo po požití alkoholu. Priestupku sa dopustil dňa 21. 10. 2018, za čo mu bol uložený
zákaz činnosti v trvaní desiatich mesiacov a pokuta vo výške 500,00 Eur. Odvolací súd konštatuje,
že okresný súd správne priznal obžalovanému poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. l) Trestného

zákona, pretože sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval. Tak ako okresný
súd, tak aj odvolací súd, pri osobe obžalovaného nevzhliadol priťažujúcu okolnosť podľa § 37 Tr. zák..
Obžalovanému A. B. za spáchaný trestný čin podľa § 289 ods. 1 Tr. zák., hrozil trest odňatia slobody vo
výmere až na jeden rok. Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu
a jeho výmery sa odvolací súd stotožnil s rozhodnutím okresného súdu, že z hľadiska individuálnej aj

generálnej prevencie, na osobu obžalovaného nie je potrebné vplývať trestom odňatia slobody, ale účel
trestu môže byť naplnený aj alternatívnym trestom, a to peňažným trestom podľa § 56 ods. 1, 2, 3 Tr.
zák. vo výške sedemsto eur, za súčasného uloženia náhradného trestu odňatia slobody v trvaní jedného
mesiaca, pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený (§ 57 ods. 3 Tr. zák.).

Odvolací súd poznamenáva, že v prípadoch, kedy dochádza k spáchanej trestnej činnosti páchateľmi
v súvislosti s vedením motorových vozidiel, sa spravidla ukladá aj trest zákazu činnosti v súvislosti s
ich vedením a v tomto smere je možné pripustiť, že takýto trest má svoj význam z hľadiska naplnenia
očakávaného účelu trestu. Napriek výhradám obhajoby obžalovaného, ani odvolací súd sa nestotožnil
s námietkami obžalovaného, že okresný súd mu uložil neprimerane prísny trest zákazu činnosti viesť

motorové vozidlá. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že podľa § 61 ods. 1 Tr. zák., trest
zákazu činnosti môže súd uložiť na jeden rok až desať rokov, ak sa páchateľ dopustil trestného
činu v súvislosti s touto činnosťou. Obžalovanému bol za prejednávanú trestný čin okresným súdom
uložený trest zákazu činnosti na dobu osemnástich mesiacoch, teda pri dolnej hranici trestnej sadzby
a vzhľadom na okolnosti prípadu, keď obžalovanému bola po zastavení hliadkou PZ, nameraná hodnota

1,15 mg/l alkoholu v dychu (2,40 promile), čo sa považuje za stredný stupeň opitosti, pričom jazdou
motorovým vozidlom pod vplyvom takéhoto množstva hrozilo akútne nebezpečenstvo ohrozenia života
alebo zdravie ostatných účastníkov cestnej premávky alebo spôsobenie značnej škody na majetku
iných, nemožno ho považovať za prísny. Použitie alkoholických nápojov a vedenie motorového vozidla
pod vplyvom alkoholu je vážne konanie, ktoré nie je možné potrestať iba trestom na dolnej hranici

zákonom stanovenej trestnej sadzby, a to dokonca za situácie, keď obžalovaný sa už v minulosti ako
vodič dopravného prostriedku dopustil aj priestupku obdobným spôsobom, keď viedol osobné motorové
vozidlo po predchádzajúcom požití alkoholu, za čo bol aj postihnutý, avšak si z toho nevzal ponaučenie.

Na základe uvedeného odvolací súd uzatvára, že argumenty obhajoby obžalovaného v konfrontácii so

závermi súdu prvého stupňa pri ukladaní trestu zákazu činnosti neobstoja ako dostatočné na to, aby
presvedčili odvolací súd o nesprávnom či nezákonnom postupe okresného súdu.

Po zhodnotení všetkých skutočností, majúc význam pri určovaní druhu trestu a jeho výmery, dospel
odvolací súd k záveru, že uložené tresty zodpovedajú zásadám ukladania trestov ustanoveným v §

33a, § 34 a § 38 Trestného zákona a takýto postih páchateľa je adekvátny, zodpovedá požiadavkám
zabezpečenia generálnej i individuálnej prevencie a uložené tresty okresným súdom nie je možné
považovať za neprimerane prísne.

Na základe uvedených skutočností má krajský súd za to, že prvostupňový súd rozhodol správnym

a zákonným spôsobom a preto odvolanie obžalovaného v zmysle ustanovenia § 319 ods. 1 Tr. por. ako
nedôvodné zamietol.UznesenieboloprijatésenátomKrajskéhosúduvBanskejBystricijednomyseľne(§163ods.4Trestného
poriadku v spojení s § 180 Trestného poriadku).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.