Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/132/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020200777
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jeannette Hajdinová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020200777.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Jozefa Timeka v právnej veci žalobcu: Obec Pakostov,
Pakostovce 24, 094 07 Pakostov, IČO 00 323 331, právne zastúpeného: JUDr. Iveta Rajtáková,
advokátka, Štúrova 20, 040 01 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, 812 35 Bratislava, za účasti: Alpine Oil and Gas, s. r. o., so sídlom
Hodžovo nám. 7283/1A, 811 06 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 702 722, v konaní o
preskúmanie zákonnosti opatrenia ministra životného prostredia Slovenskej republiky, č. 52250/2016
(6), sp. zn. 7738/2016-9.2 zo dňa 29.09.2016, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave opatrenie ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 52250/2016
(6), sp. zn. 7738/2016-9.2 zo dňa 29.09.2016 zrušuje a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania pred správnym
súdom a kasačným súdom.

III. Ďalšiemu účastníkovi súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom a kasačným súdom

n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je list ministra životného prostredia sp. zn. 7738/2016 –
9.2, č. 52250/2016 (6) zo dňa 29.09.2016 (ďalej len „napadnuté opatrenie“), ktorým oznámil žalobcovi,
že jeho podanie z 30.06.2016 označené ako rozklad podaný voči rozhodnutiu Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky, odboru štátnej geologickej správy (ďalej len „prvostupňový orgán“),
o zmene prieskumného územia a o predĺžení doby platnosti prieskumného územia č. sp. 5019/2016-7.3,

č. záznamu 32020/2016 zo dňa 07.06.2016 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), nebolo podané
účastníkom administratívneho konania.

II. Priebeh administratívneho konania

2. Prvostupňovým rozhodnutím došlo k zmene – zmenšeniu rozlohy a predĺženiu doby platnosti
prieskumného územia „Snina – ropa a horľavý plyn“ (ďalej aj ako „prieskumné územie Snina“), ktoré

bolo pôvodne určené rozhodnutím prvostupňového orgánu č. 7674/2006-6.2 zo dňa 18.07.2006,
právoplatné dňa 01.08.2006 (ďalej len „pôvodné rozhodnutie“) a ktoré bolo menené a predlžované
ďalšími rozhodnutiami prvostupňového orgánu (konkrétne predĺžené rozhodnutím č. 44509/2010,
999/2010-9.3 zo dňa 26.07.2010 a rozhodnutím č. 34186/2014, 5668/2014-7.3 zo dňa 15.10.2014)a ostatne zmenené rozhodnutím č. sp. 5668/2014-7.3, č. záznamu 34186/2014 zo dňa 15.07.2014.
Držiteľmi prieskumného územia bol ďalší účastník konania v podiele 50 %, spoločnosť A. B. C. D. B.
„E.“ A.. A., organizačná zložka Bratislava, F. XX, XXX XX G., IČO XX XXX XXX (ďalej len „E.“), v podiele

25% a spoločnosť H. I. G. J., organizačná zložka, G. B. X, XXX XX G., IČO XX XXX XXX (ďalej len
„JKX“), v podiele 25 %.

3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca rozklad. Žalovaný vybavil rozklad žalobcu v podobe
napadnutého opatrenia, v ktorom žalobcovi oznámil, že v dôsledku nadobudnutia právoplatnosti

rozhodnutia ministerstva životného prostredia č. 6422/2016-9.2 (14/2016 – rozkl.), 39045/2016 (6)
zo dňa 13.07.2016, právoplatné 02.08.2016, bol žalobca vylúčený z administratívneho konania ako
účastník konania, preto jeho podanie označené ako rozklad nebolo možné vyhodnotiť ako rozklad,
pretože nebol podaný účastníkom konania. Aj napriek tomu sa žalovaný v napadnutom opatrení
vysporiadal s jednotlivými námietkami uplatnenými žalobcom v podaní označenom ako rozklad (s. 3 až
7 napadnutého opatrenia).

III. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania, konanie na Krajskom súde v Bratislave a konanie
na Najvyššom súde Slovenskej republiky

III.A Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania

4. Žalobca sa včas podanou správnu žalobou zo dňa 12.12.2016 domáhal prieskumu napadnutého
opatrenia a z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a g) zákona č. 161/2015 Z. z. Správny súdny
poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) navrhol zrušiť napadnuté opatrenie, ako aj
prvostupňové rozhodnutie a vrátiť vec prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie.

5. V prvom žalobnom bode uviedol, že napadnuté opatrenie z formálneho hľadiska nemá štruktúru
správneho rozhodnutia, no táto skutočnosť nebráni jeho preskúmaniu na základe všeobecnej správnej
žaloby. Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/18/2011 zo
dňa 24.05.2011.

6. V druhom žalobnom bode sa venoval svojej žalobnej legitimácii. Poukázal na viaceré ustanovenia
zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí v znení neskorších predpisov, zákona č. 569/2007 Z. z. o
geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 569/2007 Z.
z.“), vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 51/2008 Z. z., ako aj na Aarhuský

dohovor a Smernicu Európskeho parlamentu a Rady č. 2011/92/EÚ z 13.12.2011 o posudzovaní
vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie (ďalej len „smernica 92“). Z
ustanovení daných právnych predpisov odvodil, že dotknutá verejnosť má nárok na účinnú účasť na
rozhodovacích procesoch, ktoré sa týkajú záležitostí životného prostredia. Členské štáty majú zaistiť
dotknutej verejnosti prístup k opravným prostriedkom pred súdom alebo iným nezávislým a nestranným

orgánomustanovenýmnazákladezákonascieľomnapadnúťvecnúaprocesnúzákonnosťakéhokoľvek
rozhodnutia, skutku alebo nečinnosti, ktoré sú predmetom ustanovení smernice 92.

7. Z článku 4 ods. 2 smernice 92 a jej prílohy č. 2 odvádza, že hĺbkové vrty, ktorými môžu byť aj skúšobné
vrty, podliehajú posúdeniu podľa smernice 92. Žalobcom je pritom obec, ktorej povinnosťou podľa

zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení je utvárať a ochraňovať zdravé podmienky a zdravý spôsob
života a práce obyvateľov a ochranu životného prostredia. Žalobca sa preto považuje za zainteresovanú
verejnosť.NapokonžalobcapoukázalajnarozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskejúnievoveciC-531/13
a C-240/2009.

8. K podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy uviedol, že návrh na
zmenu a predĺženie platnosti prieskumného územia Snina podal ďalší účastník ako poverený zástupca
skupiny. Súčasťou návrhu bola listina označená ako Power of Attorney, ktorá bola vypracovaná v
anglickom jazyku doplnená textom v českom jazyku, ktorý, okrem toho, že bol nezrozumiteľný, tak aj z
neho vyplynulo, že E. a H. splnomocnili p. A. G., ktorý mal byť povereným zástupcom skupiny vo veci

týkajúcej sa zmenšenia a predĺženia doby trvania platnosti prieskumného územia Snina. Poverenie na
zastupovanie skupiny držiteľov bolo udelené p. A. G., ktorý však nie je a nebol držiteľom prieskumného
územia Snina bez ohľadu na jeho vtedajšiu funkciu a postavenie v spoločnosti ďalšieho účastníka.
Z geologického zákona však vyplýva, že skupinu objednávateľov zastupuje poverený zástupca, ktorýje členom skupiny objednávateľov, a to na základe písomného poverenia. Návrh na predĺženie
prieskumného územia Snina však neobsahoval ako svoju obligatórnu súčasť písomné poverenie pre
člena skupiny držiteľov na zastupovanie skupiny držiteľov. Napriek tomu prvostupňový orgán začal

konanie vo veci, hoci konať vo veci možno len na návrh a nie na základe zásady oficiality. Taktiež
poukázal aj na zákon č. 270/1995 Z. z. o štátnom jazyku Slovenskej republiky v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon č. 270/1995 Z. z.“). Vo vzťahu k argumentácii prvostupňového orgánu, ktorý
uviedol, že v uvedenej veci boli už v roku 2010 predložené splnomocnenia, na základe ktorých bol
určený poverený zástupca a že tieto nemali vecné ani časové obmedzenia, a preto akceptovali ďalšieho

účastníka v zastúpení p. A. G. ako splnomocneného zástupcu, uviedol, že v spise žalovaného sa žiadne
splnomocnenie pre člena skupiny držiteľov prieskumného územia nenachádza.

9. K nesprávnemu právnemu posúdeniu vo veci uviedol, a to s poukazom na zákon č. 569/2007 Z. z.,
že požiadať o predĺženie doby potrebnej na vykonanie geologických prác môže držiteľ prieskumného
územia len raz, pričom predĺženie je vymedzené nevyhnutnosťou doby predĺženia. Prvostupňový orgán

mohol predĺžiť dobu len jedenkrát, a to v rámci vydávania rozhodnutia v roku 2010, avšak už nie pri
vydávaní prvostupňového rozhodnutia v roku 2016.

10. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu uviedol, že na prieskumnom území sa nachádzajú
biotopyeurópskehovýznamu.Predĺženiedobyplatnostiprieskumnéhoúzemiaznamená,žedržiteľbude

vykonávať práce uvedené v projekte geologickej úlohy. Nemožno preto povedať, že rozhodnutie o tom,
že držiteľ môže naďalej vykonávať ložiskový geologický prieskum v etape vyhľadávacieho ložiskového
prieskumu bez toho, aby tým boli dotknuté záujmy ochrany prírody a krajiny, keďže súčasťou oprávnení
z rozhodnutia o predĺžení prieskumného územia je aj vykonávanie hlbinných geologických vrtov. Táto
činnosť nebola predmetom posúdenia jej vplyvov, a preto je v rozpore s ustanoveniami smernice 92.

11. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu v spojení s podstatným porušením ustanovení o
konaní ešte ďalej uviedol, že na ministerstvo životného prostredia sa listom zo dňa 04.03.2016 obrátil
starosta obce Oľka, ktorý poukázal na dva zosuvy pôdy dĺžky 15 metrov a šírky približne 8 metrov,
pričom upozornil na to, že tieto zosuvy sú na čele kopca, ktorý sa odtrhol v roku 1977, a žiadal o

posúdenievplyvučinnostíďalšiehoúčastníkanastabilitukatastrálnehoúzemiaobceKriváOľka.Žalobca
je toho názoru, že tento podnet bol nepochybne podnetom podľa § 19 ods. 1 zákona č. 24/2006
Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov, avšak ministerstvo
ho nevybavilo spôsobom predpísaným v tomto zákonnom ustanovení a iba skonštatovalo, že mu nie
je známa súvislosť medzi zosuvmi pôdy, ktoré boli sledované v roku 1977 s geologickými prácami

uskutočňovanými v rámci prieskumného územia.

12. K správnej žalobe sa postupne vyjadrili ďalší účastník konania, žalovaný, opätovne žalobca a
napokon žalovaný. Ďalší účastník konania považoval napadnuté opatrenie za súladné so zákonom, a
preto navrhol, aby správny súd žalobu zamietol. Nasledujúce vyjadrenia účastníkov konania, t. j. žalobcu

a žalovaného, v zásade kopírovali dôvody podania správnej žaloby v prípade žalobcu, resp. kopírovalo
dôvody ktoré uviedol žalovaný vo svojom napadnutom opatrení.

13.Zhľadiskaskutkovéhostavueštesprávnysúdpodotýka,žezpodaniažalovanéhozodňa09.07.2018
vyplynulo, že dňa 18.06.2018 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení prieskumného územia

Snina, ktorým prvostupňový orgán rozhodol na žiadosť držiteľa prieskumného územia o zrušení tohto
prieskumnéhoúzemia.Ztohotitulužalovanýuviedol,ženavrhuje,abysprávnysúdzdôvodu,žeodpadol
dôvod konania, konanie zastavil alebo aby správnu žalobu ako nedôvodnú v plnom rozsahu zamietol.

III.B Konanie na Krajskom súde v Bratislave

14. Uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 6S/313/2016-256 zo dňa 29.11.2018 (ďalej len
„rozhodnutie KS BA“) tento súd konanie o správnej žalobe zastavil. Svoje rozhodnutie krajský súd
odôvodnil tým, že v dôsledku vydania rozhodnutia o zrušení prieskumného územia Snina došlo k
zánikuspôsobiléhopredmetusúdnehoprieskumu.Podľanázorukrajskéhosúduspôsobilýmpredmetom

prieskumu v správnom súdnictve je len také rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré zakladá, mení,
zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej
osoby, alebo sa jej priamo dotýka. Keďže v čase rozhodovania o správnej žalobe už neexistovalo
pôvodné rozhodnutie viažuce sa na prieskumné územie Snina pre držiteľa prieskumného územia,pretože toto rozhodnutie v priebehu prieskumného konania o zmene pôvodného rozhodnutia bolo
zrušené, účinky napadnutého rozhodnutia zanikli, a tak odpadol dôvod na pokračovanie aj v tomto
konaní.

III.C Konanie na Najvyššom súde Slovenskej republiky

15. Voči rozhodnutiu KS BA podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej
republiky (ďalej len „kasačný súd“) rozhodnutím sp. zn. 4Sžk/9/2019 zo dňa 05.05.2020 (ďalej len

„rozhodnutie kasačného súdu“) tak, že uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.
Kasačný súd sa stotožnil s právnym názorom žalobcu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
aj napriek tomu, že v dôsledku vydania rozhodnutia o zrušení prieskumného územia zaniklo, tak bolo
naďalej spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu. Kasačný súd si bol vedomý subsidiarity
správneho súdnictva, podľa ktorého správne súdy zásadne neprihliadajú na zmeny právnej úpravy alebo
na skutočnosti, ktoré nastali po vydaní preskúmavaného rozhodnutia, no dodal, že možnosť prihliadnuť

na skutkové, či právne novoty je pripustená, ak ide o výnimočné prípady.

16. Kasačný súd ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
418/2018 zo dňa 29.01.2019, v ktorom sa uvádza, že „zákon v § 99 písm. g) upravil zastavenie
konania, ak odpadol dôvod na pokračovanie v konaní a nejde o prípady ustanovené v písmenách

c) a d)... Ako príklad zastavenia konania z dôvodu odpadnutia predmetu prieskumu možno uviesť
stratu účinkov preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia, no bez jeho formálneho zrušenia, na
základe protestu prokurátora alebo mimoriadneho opravného prostriedku. O takýto prípad pôjde najmä
pri faktickej konzumácii týchto účinkov alebo uplynutí lehoty, na ktorú bolo rozhodnutie alebo opatrenie
orgánu verejnej správy vydané, resp. pri inom následnom administratívnom postupe... O stratu účinkov

rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy v dôsledku uplynutia lehoty pôjde vtedy, ak
subjektívne práva vyplývajúce zo žalovaného rozhodnutia alebo opatrenia boli viazané len na určitý
čas a jeho uplynutím zanikli bez toho, aby došlo k ich realizácii. Príkladom môže byť rozhodnutie
vydané v zmysle § 82 ods. 12 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny. Ak však už dané
subjektívne práva boli uplatnené, nemožno ani v dôsledku uplynutia času bez ďalšieho zastaviť správne

súdne konanie a odmietnuť súdnu ochranu, pretože jej primárny obsah založený na možnosti zrušenia
nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia sa tým dostáva do sekundárnej podoby, ktorej podstatou
je vytvorenie základu pre náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov“ (Baricová, J., Fečík, M., Števček,
M., Filová, A. a kol. Správny súdny poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018. s. 553)“.

17. Kasačný súd uviedol, že zmyslom a cieľom aktívnej legitimácie zainteresovanej verejnosti na
podanie správnej žaloby je ochrana verejného záujmu pri rozhodovaní vo veciach životného prostredia
a nie dosiahnutie konkrétneho prospechu pre nejaký subjekt. To, či verejný záujem v oblasti životného
prostredia porušený bol alebo nie, nezaniká tým, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného stratí

platnosť. Zrušenie takéhoto rozhodnutia v prípade jeho rozporu s verejným záujmom je bez ohľadu
na uplynutie doby jeho platnosti zásadné na ochranu verejného záujmu a je zásadné aj pre účinnú
realizáciu práv zainteresovanej verejnosti podľa článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru. Rozhodnutie o
zrušení prieskumného územia Snina, ktoré bolo vydané po nadobudnutí právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, nepredstavuje takú novú skutočnosť, ktorú by bolo možné považovať za dostatočný

dôvod na prelomenie zásady upravenej v § 135 SSP. Bolo potrebné preto prisvedčiť žalobcovi –
sťažovateľovi, že napadnuté opatrenie žalovaného približne 1 rok a 10 mesiacov vyvolávalo právne
účinky a vyplývali z neho oprávnenia pre držiteľa prieskumného územia, t. j. pre ďalšieho účastníka
a spoločnosti E. a H.. Automatické vylúčenie prieskumu takéhoto rozhodnutia by mohlo pre držiteľov
predstavovať neadekvátnu výhodu spočívajúcu v nemožnosti preskúmania zákonnosti rozhodnutia o

zmene prieskumného územia a postupu pri jeho vydaní. Držitelia prieskumného územia by mohli
získavať potrebné informácie o vhodnosti lokality a v prípade zistenia, že v danej lokalite nie je možné
uskutočniť ekonomické plány, stačilo by podať návrh na zrušenie prieskumného územia, a to ešte
pred rozhodnutím správneho súdu o žalobe a po vyhovení takémuto návrhu by nebola reálna možnosť
preskúmať postup správnych orgánov pri vydávaní rozhodnutia o povolení prieskumného územia.

Zároveň by bolo znemožnené skúmať, či iný verejný záujem neprevyšoval záujem na ustanovení
prieskumného územia a tiež či správne orgány nevybočili z medzí správneho uváženia. Nie je verejným
záujmom v oblasti životného prostredia, aby po takmer dvoch rokoch, odkedy napadnuté rozhodnutie
žalovaného vyvolávalo právne účinky, nebol vykonaný prieskum zákonnosti tohto rozhodnutia súdom.Verejný záujem v oblasti životného prostredia nemožno obmedziť na okolnosť, že v čase rozhodovania
súdom už napadnuté rozhodnutie žalovaného nevyvolávalo právne účinky, pretože by sa tým odoprela
ochrana verejnému záujmu za obdobie, kedy mohol byť tento verejný záujem porušovaný prípadným

nezákonným rozhodnutím a jeho účinkami.

18. Kasačný súd preto zaviazal správny súd, aby v ďalšom konaní preskúmal zákonnosť napadnutého
opatrenia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie, a to v súlade s vyššie spomenutým názorom
kasačného súdu vrátane vysporiadania sa s námietkami sťažovateľa ohľadom vplyvu rozhodnutia o jeho

vylúčení z konania na preskúmanie zákonnosti napadnutého opatrenia žalovaného o jeho zmene.

IV. Relevantná právna úprava

19. Podľa § 2 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední v znení neskorších predpisov životným
prostredím je všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov včítane človeka a je

predpokladom ich ďalšieho vývoja. Jeho zložkami sú najmä ovzdušie, voda, horniny, pôda, organizmy.

20. Podľa § 9 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostrední v znení neskorších predpisov ochrana
životného prostredia zahŕňa činnosti, ktorými sa predchádza znečisťovaniu alebo poškodzovaniu
životného prostredia alebo sa toto znečisťovanie alebo poškodzovanie obmedzuje a odstraňuje. Zahŕňa

ochranu jeho jednotlivých zložiek, alebo konkrétnych ekosystémov a ich vzájomných väzieb, ale aj
ochranu životného prostredia ako celku.

21. Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z. prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri
roky; na návrh fyzickej osoby-podnikateľa alebo právnickej osoby, ktorá je objednávateľom (ďalej len

„držiteľ prieskumného územia“), sa môže táto lehota predĺžiť o ďalšie štyri roky, opätovne o ďalšie dva
roky, a ak určená lehota nepostačuje na dokončenie dotknutej činnosti, môže byť na návrh držiteľa
prieskumného územia predĺžená o lehotu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických
prác. O predĺženie je potrebné požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty.

22. Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z. ministerstvo určuje oblasti, v ktorých možno vykonávať
ložiskový geologický prieskum na ropu a horľavý zemný plyn a oblasti, v ktorých možno vykonávať
ložiskový geologický prieskum prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov na účely
trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia. Určené oblasti zverejňuje ministerstvo
na svojom webovom sídle.

23.Podľa§24ods.8zákonač.569/2007Z.z.prieskumnéúzemieurčíministerstvonadobupožadovanú
objednávateľom a potrebnú na vykonanie geologických prác a pre územie, ktoré nepresahuje rozlohu
odôvodnenú najvhodnejším výkonom geologických prác z technického a ekonomického hľadiska. Ak
určená lehota nepostačuje na dokončenie činností, môže byť na návrh držiteľa prieskumného územia

predĺžená o dobu, ktorá je nevyhnutne potrebná na dokončenie geologických prác. O predĺženie
doby treba požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím lehoty. Na určenie prieskumného územia sa
nevzťahuje § 22 ods. 2.

24. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 313/1999 Z. z. o geologických prácach a o štátnej geologickej správe

(geologický zákon) v znení neskorších predpisov prieskumné územie určí ministerstvo najviac na štyri
roky; na návrh držiteľa prieskumného územia sa môže táto lehota predĺžiť až o ďalšie štyri roky a
opätovne najviac o ďalšie dva roky. O predĺženie treba požiadať najmenej tri mesiace pred uplynutím
lehoty.

25. Podľa § 24 ods. 10 zákona č. 569/2007 Z. z. prieskumné územie na ložiskový geologický
prieskum na ropu a horľavý zemný plyn a prírodných horninových štruktúr a podzemných priestorov
na účely trvalého ukladania oxidu uhličitého do geologického prostredia možno určiť aj skupine
objednávateľov, ktorí spoločne financujú geologické práce na určenom prieskumnom území. Skupinu
objednávateľov zastupuje poverený zástupca, ktorý je členom skupiny objednávateľov, na základe

písomného poverenia.26. Podľa § 24 ods. 12 zákona č. 569/2007 Z. z. písomné poverenie podľa odseku 9 a prieskumný
podiel podľa odseku 10 sú súčasťou návrhu na určenie prieskumného územia a rozhodnutia o určení
prieskumného územia.

27. Podľa § 3 ods. 4 zákona č. 270/1995 Z. z. fyzická osoba a právnická osoba v úradnom styku
s orgánom podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používa štátny
jazyk, ak tento zákon, osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá bola vyhlásená spôsobom
ustanoveným zákonom, neustanovuje inak. Osoba, ktorej materinským jazykom je jazyk spĺňajúci

požiadavku základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, môže v úradnom styku s orgánom
podľa odseku 1 a v úradnom styku s právnickou osobou podľa odseku 1 používať svoj materinský jazyk.
Orgány a právnické osoby podľa odseku 1 sú povinné prijať listinu v jazyku spĺňajúcom požiadavku
základnej zrozumiteľnosti z hľadiska štátneho jazyka, ak ide o listinu vydanú alebo overenú príslušnými
orgánmi Českej republiky.

28. Podľa § 3 písm. c) SSP na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy správny
akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť práva,
právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

29. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej

len „zainteresovaná verejnosť“) právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní
vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

30. Podľa čl. 2 ods. 5 Aarhuského dohovoru „zainteresovaná verejnosť“ znamená verejnosť, ktorá je
alebo by mohla byť ovplyvnená rozhodovacím procesom týkajúcim sa životného prostredia alebo sa

o tento proces zaujíma; pre potreby tejto definície sa mimovládne organizácie podporujúce ochranu
životného prostredia a spĺňajúce všetky požiadavky vnútroštátneho práva považujú za zaujímajúce sa
o rozhodovací proces.

31. Podľa čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru navyše bez toho, aby boli dotknuté procesy preskúmania

uvedené v odsekoch 1 a 2, každá Strana zabezpečí, ak sú splnené podmienky uvedené v jej
vnútroštátnom práve, ak sú nejaké, aby členovia verejnosti mali prístup k správnemu alebo súdnemu
konaniu umožňujúcemu napadnutie úkonov a opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci,
ktoré sú v rozpore s jej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia.

32. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

33. Podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnejsprávyaleboopatrenieorgánuverejnejsprávy,akskutkovýstav,ktorývzalorgánverejnejsprávy
za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v
nich nemá oporu

V. Právne hodnotenie správneho súdu

34. Správna žaloba žalobcu bola pôvodne podaná na Krajskom súde v Bratislave, kde jej bola
pridelená sp. zn. 6S/313/2016. Následne po vrátení veci kasačným súdom bola vec vedená pod sp. zn.
6S/132/2020.

35. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje
inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,

Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec
bola na základe uvedenej zmeny právnej úpravy vedená na Správnom súde v Bratislave pod sp. zn.
BA-6S/132/2020 a zároveň v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2024 v zneníDodatku č. 7 bola náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho
súdu v Bratislave.

36. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1
SSP) preskúmal žalobou napadnuté opatrenie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)
a v rozsahu právne záväzného názoru kasačného súdu (§ 469 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná, keď je napadnuté opatrenie žalovaného zaťažené vadou nezákonnosti podľa § 191 ods. 1

písm. c) a f) SSP.

37. O žalobe rozhodol správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom podľa § 107 ods. 2 SSP,
keďže žalobca ani žalovaný netrvali na nariadení pojednávania, resp. žalobca podaním z 20.10.2020
a žalovaný podaním z 26.10.2020 súhlasili s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.
Termín verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený najmenej päť dní vopred na úradnej tabuli

správneho súdu a na webovom sídle súdu a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 11.04.2025 (§
137 ods. 4 SSP). Z dôvodu neprítomnosti predsedníčky senátu 9S JUDr. Iny Šingliarovej, v súlade
s rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 konal a rozhodoval vo veci senát 9S so
zastupujúcou predsedníčkou senátu 2S JUDr. Jeannette Hajdinovou.

38. V prvom rade sa správny súd musel vysporiadať s otázkou, či napadnuté opatrenie je spôsobilým
predmetom správneho súdneho prieskumu. V tejto súvislosti: „ústavný súd zdôraznil, že nie je podstatné
to, ako je príslušný (individuálny) právny akt formálne označený (rozhodnutie, opatrenie, oznámenie,
vyjadrenie a pod.), ale to, či svojimi účinkami smeruje ku konkrétnym adresátom práva, a zakladá im
priamo alebo aj sprostredkovane práva alebo povinnosti“ (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky

sp. zn. III. ÚS 91/2016). „Opatrenie vo verejnej správe je špecifickou, pozitívne bližšie nevymedzenou,
formou činnosti verejnej správy. Zo súvislostí, v ktorých toto označenie platná právna úprava používa
možno dôvodiť, že ide spravidla o akt, resp. akty orgánov verejnej správy, ktoré nemajú ani povahu
správnych rozhodnutí, ani všeobecne záväzných nariadení“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 3Sžo/271/2015).

39. Vychádzajúc z doktrinálnych záverov (bližšie pozri FEČÍK, M. § 3. In: BARICOVÁ, J., FEČÍK,
M., ŠTEVČEK, M., FILOVÁ, A. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2018, s. 36) možno o opatrení hovoriť vtedy, ak sú naplnené podmienky: a) procesu jeho prijatia, b)
formy, c) právnych účinkov. Ad a) Opatrenie musí byť výsledkom administratívneho konania. O tom, že

napadnuté opatrenie bolo výsledkom administratívneho konania, nemá správny súd pochybnosti, keďže
jeho vydanie bolo výsledkom prebiehajúceho administratívneho konania podľa zákona č. 569/2007 Z.
z., na ktoré sa subsidiárne vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „SP“) (§ 41 ods. 1 zákona č. 569/2007 Z. z.). Ad b) Pokiaľ ide o formu,
za opatrenia sa budú považovať také individuálne správne akty orgánu verejnej správy, ktoré nie sú

pomenované alebo považované za rozhodnutie. Z daného dôvodu preto môžu mať rôznorodú formu
a štruktúru. Napadnuté opatrenie má podobu listu ministra životného prostredia, ktorá je adresovaná
individuálne vymedzenému subjektu (žalobcovi), pričom nemá názov a ani štruktúru rozhodnutia, kde
požiadavky na štruktúru a obsah rozhodnutia sú kladené § 46 a 47 SP (výrok, odôvodnenie a poučenie).
Napadnuté opatrenie tak spĺňa podmienku formy. Ad c) Právny dôsledok opatrenia môže spočívať

vo vzniku nejakého stavu alebo jeho autoritatívnej deklarácii. Pri nevyhovujúcich opatreniach je ich
právnym následkom nemožnosť navrhovateľa participovať na právnom stave spojenom s vykonaním
predmetného opatrenia. Napadnuté opatrenie uvedené napĺňa, pretože ním bolo žalobcovi oznámené,
že ním podaný rozklad sa nemôže považovať za rozklad, pretože nebol podaný oprávneným subjektom
(účastníkom administratívneho konania), a teda nebol ako rozklad vybavený v administratívnom konaní.

40. Nad to správny súd ešte uvádza, že „v zmysle nálezov Ústavného súdu Slovenskej republiky
i rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 22. januára 2009 sp. zn. I. ÚS 354/08-50, rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 29. apríla 2002 sp. zn. 6Sž/196/01) môžu byť predmetom preskúmania súdom i rozhodnutia orgánov

verejnej správy, ktoré nemajú formálne náležitosti, ak sa dotýkajú alebo ak sa môžu dotknúť práv
a právom chránených záujmov fyzických alebo právnických osôb. Súdna prax zatiaľ ustálila, že
rozhodnutím správneho orgánu je každé rozhodnutie, ktorým sa zakladajú, menia, rušia alebo ktorým
môžu byť priamo dotknuté práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb. Za spôsobilý predmetsúdneho prieskumu sa považujú aj listy s charakterom rozhodnutia vydané príslušným orgánom
verejnej správy ako právnoaplikačné akty správnych orgánov uvedené v cit. § 3 ods. 6 správneho
poriadku“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžo/18/2011).

41. Vychádzajúc z daných úvah, doktrinálnych názorov, súdnej judikatúry a vzájomných súvislostí medzi
nimi, dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnutý akt orgánu verejnej správy je opatrením, ktoré
je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu (§ 3 písm. c/ SSP).

42. Následne na to mohol správny súd skúmať, či žalobca mal postavenie účastníka konania
v administratívnom konaní. Ide o základný žalobný bod, od ktorého sa odvíjajú aj zvyšné žalobné
body. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že už aj ohľadne vlastnej rozhodovacej
činnosti dospel k záveru, že žalobca bol účastníkom administratívneho konania. Správny súd tu preto
v plnej miere odkazuje na rozhodnutie Správneho súdu v Bratislave č. k. 4S/130/2024-399 zo dňa
12.03.2025, kde tento súd poukázal na to, že „Krajský súd v Bratislave už opakovane rozhodol

v obdobných právnych veciach, správny súd v prejednávanej veci poukazuje na právne závery
vyslovené vo vecne súvisiacich rozhodnutiach, predovšetkým v konaní sp. zn. 6S/6/2021 zo dňa
21.11.2019(následnepotvrdenérozhodnutímkasačnéhosúdusp.zn.1Sžk/20/2020zodňa16.02.2022)
a sp. zn. 6S/211/2016, zo dňa 24.06.2021, sp. zn. 2S/181/2018 zo dňa 16.02.2022. V uvedených
prípadoch išlo o preskúmanie rozhodnutí vydaných v rovnakom druhu správneho konania, i keď nešlo

o totožný charakter žalobcu (Lesoochranárske zoskupenie VLK, AROPANE, občianske združenie).
Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6S/131/2020 zo dňa 20.10.2022 rozhodoval aj vo veci
rovnakých účastníkov konania v spore týkajúcom sa vylúčenia žalobcu zo správneho konania, v ktorom
žalovaný rozhodol o vylúčení žalobcu zo správneho konania o predĺžení doby platnosti a zmeny
prieskumného územia „Medzilaborce – ropa a horľavý zemný plyn.“ Najvyšší správny súd Slovenskej

republiky rozsudkom sp. zn. 3Svk/32/2022 zo dňa 30.01.2025 kasačnú sťažnosť žalovaného voči
uvedenému rozsudku zamietol“ (bod 26 odôvodnenia rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave č. k.
4S/130/2024-399 zo dňa 12.03.2025).

43. Správny súd v Bratislave rozhodnutím č. k. 4S/130/2024-399 zo dňa 12.03.2025 na základe

odôvodnenia poskytnutého v bodoch 27 a 28 dospel záveru, že zo žalobných bodov vyplývalo, že
žalobca sa účastníctva v správnom konaní domáhal predovšetkým s ohľadom na verejný záujem na
ochrane životného prostredia a s poukazom na aplikáciu Aarhuského dohovoru a Smerníc Európskej
únie. Správny súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu a na základe vyššie uvedených skutočnosti
dospel k záveru o dôvodnosti žaloby, zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie,

ako aj prvostupňové rozhodnutie, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (bod 29 odôvodnenia
rozhodnutia Správneho súdu v Bratislave č. k. 4S/130/2024-399 zo dňa 12.03.2025).

44. Správny súd tak v prejednávanej veci nemá pochybnosti o tom, že žalobca mal byť účastníkom
administratívneho konania.

45. Vo vzťahu k žalobnému bodu vymedzenému v bode 7 tohto rozsudku, ktorý sa týka posúdenia, či
hĺbkové vrty, ktorými môžu byť aj skúšobné vrty, podliehajú posúdeniu podľa smernice 92 správny súd
uvádza, že žalobca ako zainteresovaná verejnosť, ktorého jedným z poslaní je aj ochrana verejného
záujmu pri rozhodovaní vo veciach životného prostredia a nie dosiahnutie konkrétneho prospechu

pre nejaký subjekt predstavujúci zainteresovanú verejnosť, by mať byť v prvom rade akceptovaný
ako účastník predmetného administratívneho konania, pretože je možné predpokladať, že jeho účasť
v takomto konaní prispeje k naplneniu legitímneho cieľa – zabezpečeniu účasti verejnosti na prijímaní
rozhodnutí týkajúcich sa životného prostredia a hájenie oprávnených záujmov na jeho ochrane.
Účastníctvo žalobcu v konaní zabezpečí jeho kvalifikovanú informovanosť ohľadne plánovaných prác v

rámcitejtoetapyanásledneajmožnosťkvalifikovanenamietaťavyjadrovaťsaknemu.Kskutočnostiam,
ktoré žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol na podporu tvrdení, že v danom konaní nebude dochádzať
k ohrozeniu ani ovplyvňovaniu životného prostredia, že tie budú podstatné až v samotnom konaní, kde
by žalobca mal mať plnú možnosť riadne sa ho zúčastniť a na ne reagovať, správny súd uvádza, že
konanie o určenie, zmenu (zmenšenie) prieskumného územia ako takého, vrátane konania o predĺžení

doby platnosti prieskumného územia, napriek tomu, že v ďalších štádiách bude prípadne zahŕňať aj
možné posudzovanie jeho vplyvov na životné prostredie, je konaním s veľkým potenciálom zásahu do
životného prostredia v každom štádiu a ako také musí byť verejnosti prístupné v akomkoľvek štádiu.46. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa návrhu na zmenu a predĺženie platnosti prieskumného územia
Snina správny súd uvádza, že je v prvom rade povinnosťou správneho orgánu, aby priebežne počas
celého administratívneho konania skúmal, či sú naplnené hmotnoprávne i procesnoprávne podmienky

konania, ku ktorým možno zaradiť aj to, či je návrh podaný oprávneným subjektom, resp. podaný
subjektom, ktorý je oprávnený zaň konať. Vo vzťahu k predloženej plnej moci treba uviesť, že sa
správny súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, že jej predloženie v českom jazyku treba považovať
za predloženie, ktoré je v súlade s ustanoveniami zákona č. 270/1995 Z. z. (§ 3 ods. 4). SP vo
svojich ustanoveniach zásadne nepredpokladá predloženie splnomocnenia, ktoré by bolo úradne

preložené,čiúradneoverené.Plnúmoctrebachápaťakosúkromnoprávnyúkonmedzisplnomocniteľom
a splnomocnencom, pričom je ich zodpovednosťou, aby sa dohodli na riadnom vymedzení predmetu
ich plnej moci (splnomocnenia a jeho rozsahu, a to vrátane jazykových mutácií plnej moci). Správny
orgán do tohto procesu nijak nevstupuje. Úlohou správneho orgánu je v konaní následne na to konať
s tým subjektom a v takom rozsahu, ako vyplýva z plnej moci. Ak aj preto plná moc v českom jazyku
nekorešpondovala s anglickým znením, pričom však žalobca nijak nekonkretizoval, v čom by táto

diskrepancia mala spočívať, bolo úlohou správneho orgánu postupovať v konaní tak, ako mu vyplývalo
zo znenia, ktoré napĺňa zmysel a účel zákona č. 270/1995 Z. z. Prípadné vykonanie úkonov nad rozsah
plnej moci, ktoré by identifikovali medzi sebou splnomocnenec a splnomocniteľ, zásadne zakladajú
zodpovednostné vzťahy medzi nimi a nie vo vzťahu k správnemu orgánu.

47. Správny súd sa v tejto súvislosti tiež stotožnil s odôvodnením žalovaného, podľa ktorého návrh
síce nebol podaný skupinou objednávateľov, ktorú zastupoval poverený zástupca a ktorý je členom
objednávateľov, ale priamo osoba splnomocnená na konanie v mene ďalšieho účastníka, no toto
pochybenie bolo len procesnoprávneho charakteru. Podľa názoru správneho súdu mali E. a H. možnosť
napadnúť nesprávne podanie návrhu v procese administratívneho konania, čo však nevyužili.

48. Na strane druhej však správny súd poukazuje na to, že pokiaľ žalovaný odvodil možnosť konania
p. A. G. už od plnomocenstiev a určenia povereného zástupcu skupiny pre všetkých ďalších účastníkov
konania od poverenia z roku 2010, potom táto listina mala byť súčasťou administratívneho spisu
k prejedávanej veci. Správny súd takúto listinu v administratívnom spise nenašiel. Preto je tu daný

dôvod na postup podľa § 191 ods. 1 písm. f) SSP, podľa ktorého správny súd rozsudkom zruší
napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s
administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

49. Vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia, podľa ktorej bolo možné predĺžiť dobu
potrebnú na vykonanie geologických prác, správny súd uvádza, že s týmto žalobným bodom sa
nestotožňuje. Ak by došlo k akceptácii výkladu uplatnenému žalobcom, potom by možnosť opätovného
predlžovania doby povolenia bola možná len v takom prípade, ak by text právnej normy priamo upravil
podanie nielen návrhu, ale aj podanie opätovného návrhu. Z povahy veci je zrejmé, že aj opätovný návrh

o ďalšie predĺženie doby platnosti povolenia je vo svojej podstate návrhom na predĺženie tejto doby,
pričom zákon č. 569/2007 Z. z. nijakým spôsobom neobmedzuje súkromné osoby v tom, že by žiadosť
mohli podať len jedenkrát.

50. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu týkajúceho sa skutočnosti, že na prieskumnom

území Snina sa nachádzajú biotopy európskeho významu (NATURA 2000) (bod 10 odôvodnenia tohto
rozhodnutia) správny súd uvádza, že súčasťou administratívneho spisu je aj vyjadrenie Okresného
úradu Prešov, odboru starostlivosti o životné prostredie, č. s. OU-PO-OSZP1-2016/016039-4/KM zo
dňa 19.04.2016, kde sa tento orgán vyjadril tak, že pre zredukované prieskumné územie Snina platí
prvý stupeň územnej ochrany. Východná časť územia zasahuje do Chráneného vtáčieho územia

SKCHVU011 Laborecká vrchovina, ktorý je súčasťou európskej sústavy chránených území – Natura
2000 (vyhlásené vyhláškou ministerstva životného prostredia č. 438/2009 Z. z.). V prieskumnom území
sanachádzajúlesnébiotopyeurópskehovýznamu,nelesnébiotopyeurópskehovýznamu,akoajbiotopy
chránených druhov rastlín a živočíchov. Okresný úrad Prešov skonštatoval, že k vydaniu rozhodnutia
o predĺžení platnosti prieskumného územia Snina nemá námietky, pričom tiež aj uviedol, že toto

vyjadrenie nenahrádza iné vyjadrenia alebo rozhodnutia potrebné podľa zákona č. 543/2002 Z. z.
o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov, ako ani vyjadrenia, súhlasy alebo rozhodnutia
potrebné podľa iných právnych noriem. Správny súd má tak za to, že tento žalobný bod nemá oporu
v zistenom skutkovom stave a nemožno mu prisvedčiť.51. K nedostatočnému zisteniu skutkového stavu v súvislosti so zosuvom pôdy z roku 1977 (bod 11
tohto rozhodnutia) správny súd uvádza, že mu nie je zrejmé, ako zosuv pôdy z roku 1977 má vplyv na

posúdenie zmenšenia prieskumného územia Snina a predĺženia doby jeho platnosti v roku 2016, pričom
túto súvislosť bližšie nevymedzil žalobca ani vo svojej žalobe.

52. Záverom tak správny súd uvádza, že je toho názoru, že v konaní pred žalovaným došlo
k porušeniu práva verejnosti na účasť na konaní v oblasti ochrany životného prostredia tým, že žalovaný

nerozhodol o opravnom prostriedku žalobcu ako účastníka administratívneho konania v súlade so
zákonom. Napadnuté opatrenie je spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu, a to aj
napriek skutočnosti, že dňa 18.06.2018 nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie o zrušení prieskumného
územia Snina, ktorým prvostupňový orgán rozhodol na žiadosť držiteľa prieskumného územia (t. j.
ďalšieho účastníka, spoločnosti E. a H.) o zrušení tohto prieskumného územia. Rozhodnutie o predĺžení
doby platnosti takmer dva roky vyvolávalo právne účinky a vyplývali z neho oprávnenia pre držiteľa

prieskumného územia, je preto v súlade s verejným záujmom, aby správny súd preskúmal napadnuté
opatrenie, ktorým sa znemožnila účasť žalobcu na konaní o zmene prieskumného územia Snina
a predĺžení doby jeho platnosti.

53. V súvislosti so správnym súdnym prieskumom správny súd zistil, že spoločnosť E. a spoločnosť H.

mali v rozhodnutí KS BA postavenie ďalšieho účastníka v 2/ a 3/ rade. Správny súd zistil, že spoločnosť
E. je odo dňa 29.01.2022 dobrovoľne vymazaná z obchodného registra a spoločnosť H. je taktiež
dobrovoľne vymazaná z obchodného registra, a to odo dňa 21.03.2019, obe bez právnych nástupcov.
Z daného dôvodu neboli tieto spoločnosti uvedené v záhlaví rozsudku správneho súdu a správny súd
s nimi odo dňa ich výmazu z obchodného registra nekonal.

54.Vychádzajúczuvedenýchskutočnostíacitovanýchprávnychpredpisovsprávnysúddospelkzáveru,
že napadnuté opatrenie vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň skutkový stav,
ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého opatrenia, nemá oporu v administratívnom
spise, a preto sú tu dané dôvody na zrušenie napadnutého opatrenia podľa § 191 ods. 1 písm. c)

a f) SSP. Správny súd v Bratislave pristúpil k zrušeniu len napadnutého opatrenia a nie aj k zrušeniu
prvostupňového rozhodnutia, ako to navrhol žalobca, a to z dôvodu, že prvostupňové rozhodnutie bolo
zrušené rozsudkom Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-5S/8/2020-283 zo dňa 21.02.2024, ktoré
nadobudlo právoplatnosť dňa 08.07.2024.

55. V ďalšom konaní bude žalovaný postupovať v súlade s právnym názorom správneho súdu
vysloveným v tomto rozsudku a vyhodnotí rozklad žalobcu ako riadny opravný prostriedok účastníka
administratívneho konania a rozhodne o ňom. Orgán verejnej správy je právnym názorom, ktorý vyslovil
správny súd v zrušujúcom rozsudku, právne viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).

56. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP, na základe ktorého priznal
úspešnému žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.
O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

57. O trovách ďalšieho účastníka konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov
konania podľa § 169 SSP, pretože neboli splnené zákonné podmienky na priznanie náhrady trov pre
tohto účastníka konania. Ďalšiemu účastníkovi konania nebola v konaní uložená žiadna povinnosť,
s ktorej plnením by mu vznikli trovy konania.

58. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia,
na Správny súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich

skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP

zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide
o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).