Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 6To/38/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2121012585
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Pavol Macháč

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2121012585.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu Mgr. Pavla Macháča a členov JUDr. Kataríny

Batisovej a JUDr. Andrey Kondllovej, v trestnej veci obžalovaných A. B. C. a D. B. B., pre prečin
zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, o odvolaniach
oboch obžalovaných voči výrokom o vine rozsudku Okresného súdu Trnava z 12. decembra 2023, sp.
zn. 8T/54/2021, na verejnom zasadnutí konanom 25. februára 2025 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku sa napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušuje.

II. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaní

A. B. C., nar. XX.XX.XXXX v E., trvalé bydlisko B. XXX, okr. Trnava
a

D. B. B., nar. XX.XX.XXXX v F., trvalé bydlisko G. H. XXX, okr. Hlohovec

podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j ú

spod obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Trnava číslo 1Kv 59/19/2200-72 podanej na Okresný
súd Trnava dňa 15. decembra 2021, pre skutky 1/ a 2/ u oboch obžalovaných právne kvalifikovaných
ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
spáchaných na tom skutkovom základe, že

1/ A. B. C.

obžalovaný I. A. B. C. ako príslušník Policajného zboru služobne zaradený ako zástupca riaditeľa
Obvodného oddelenia Policajného zboru Zavar odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Trnave, počas výkonu služby dňa 28.05.2019 v dopoludňajších hodinách v obci
B. prišiel za poškodeným J. J., ktorý je mentálne retardovaný a nevie čítať, a uviedol mu, že ho ide
vypočuť do Zavaru, pričom následne na Obvodnom oddelení Policajného zboru Zavar s J. J., v rozpore

s § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore s poukazom na článok 1 Etického kódexu príslušníka Policajného zboru, §
2 ods. 6, ods. 10, § 58 ods. 1, § 62 ods. 2 a § 196 ods. 1 Trestného poriadku, spísal zápisnicu o
trestnom oznámení, v ktorej okrem iného obžalovaný uviedol, že poškodený J. J. sa dostavil na Obvodné
oddelenie Policajného zboru v Zavare bez predvolania za účelom podania trestného oznámenia, ďalej
v nej uviedol, že poškodenému J. J. mal niekedy koncom augusta 2018 v B. ukradnúť J. K., nar.
XX.XX.XXXX, finančnú hotovosť vo výške 10 Eur, o ktorom obžalovaný v čase spisovania zápisnice

vedel, že je mŕtvy, pričom J. J. takto nikdy na Obvodnom oddelení PZ Zavar nevypovedal, J. K. nepozná
a tento ho ani neokradol, ku krádeži popísanej v tejto zápisnici nikdy nedošlo, takto vyhotovenú zápisnicudatovanú dňom 28.05.2019 dal J. J. na obvodnom oddelení podpísať bez toho, aby poznal jej skutočný
obsah, následne obžalovaný I. A. B. C. túto zápisnicu zaevidoval do trestného konania vedeného na
Obvodnom oddelení Policajného zboru Zavar pod ČVS: ORP-1038/ZA-TT-2019, s úmyslom vytvoriť

si podmienky pre vydanie rozhodnutia o odložení veci, a ešte v ten deň dňa 28.05.2019 v uvedenom
trestnom konaní na základe obsahu z takto vyhotoveného dôkazného prostriedku vydal uznesenie o
odložení veci podľa § 197 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 9 ods.
1 písm. d) Trestného poriadku, pričom tak konal z dôvodu, že vydaním uznesenia o odložení veci sa
zvýši objasnenosť trestnej činnosti na Obvodnom oddelení Policajného zboru v Zavare, nakoľko vedeniu

Obvodného oddelenia Policajného zboru v Zavare, ktoré tvorili riaditeľ D. B. B. a zástupca riaditeľa
obžalovaný A. B. C., bola nízka objasnenosť vytýkaná vedením Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Trnave,

2/ D. B. B.

obžalovaný B. D. B. B. ako príslušník Policajného zboru služobne zaradený ako riaditeľ Obvodného
oddelenia Policajného zboru Zavar odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru
v Trnave, v presne nezistenom čase od 28.05.2019 do 29.05.2019 presne nezisteným spôsobom na
Obvodnom oddelení Policajného zboru v Zavare, v rozpore s § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993
Z. z. o Policajnom zbore, § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore s poukazom

na článok 1 Etického kódexu príslušníka Policajného zboru, § 2 ods. 6, ods. 10, § 58 ods. 1, § 62
ods. 2 a § 196 ods. 1 Trestného poriadku, sfalšoval obsah zápisnice o trestnom oznámení datovanej
dňom 29.05.2019, v ktorej okrem iného obžalovaný B. D. B. B. uviedol, že poškodený J. J., ktorý je
mentálne retardovaný a nevie čítať, sa dostavil na Obvodné oddelenie Policajného zboru v Zavare
bez predvolania za účelom podania trestného oznámenia, ďalej v nej uviedol, že poškodenému J.

J. mal dňa 02.09.2018 v B. ukradnúť J. K., nar. XX.XX.XXXX, finančnú hotovosť vo výške 10 Eur,
o ktorom obžalovaný v čase spisovania zápisnice vedel, že je mŕtvy, pričom J. J. takto nikdy na
Obvodnom oddelení Policajného zboru Zavar nevypovedal, J. K. nepozná a tento ho ani neokradol, ku
krádeži popísanej v tejto zápisnici nikdy nedošlo, následne takto vyhotovenú zápisnicu datovanú dňom
29.05.2019, ktorú J. J. na neznámom mieste a v neznámom čase podpísal bez toho, aby poznal jej

skutočný obsah, obžalovaný B. D. B. B. dal zaevidovať do trestného konania vedeného na Obvodnom
oddelení Policajného zboru Zavar pod ČVS:ORP-1044/ZA-TT-2019, s úmyslom vytvoriť si podmienky
pre vydanie rozhodnutia o odložení veci, a na druhý deň 30.05.2019 v uvedenom trestnom konaní na
základe obsahu z takto vyhotoveného dôkazného prostriedku vydal poverený príslušník Policajného
zboru Obvodného oddelenia Policajného zboru v Zavare uznesenie o odložení veci podľa § 197 ods. 1

písm. c) Trestného poriadku s poukazom na ustanovenie § 9 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, pričom
tak konal z dôvodu, že vydaním uznesenia o odložení veci sa zvýši objasnenosť trestnej činnosti na
Obvodnom oddelení Policajného zboru v Zavare, nakoľko vedeniu Obvodného oddelenia Policajného
zboru v Zavare, ktoré tvorili riaditeľ obžalovaný D. B. B. a zástupca riaditeľa A. B. C., bola nízka
objasnenosť vytýkaná vedením Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave,

pretože tieto skutky nie sú trestnými činmi.

o d ô v o d n e n i e :

1.RozsudkomOkresnéhosúduTrnava(ďalejlenokresnýsúd)z12.decembra2023,sp.zn.8T/45/2021,
bol obžalovaný A. B. C. (ďalej len obžalovaný C.) uznaný za vinného zo spáchania prečinu zneužívania

právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona (ďalej len Tr. zák.) na
skutkovom základe, ktorý je opísaný v bode 1/ výroku tohto rozsudku a obžalovaný D. B. B. (ďalej len
obžalovaný B.) bol uznaný za vinného zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ktorý je opísaný v bode 2/ výroku tohto
rozsudku.

Okresný súd za to oboch obžalovaných odsúdil podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j),
§ 38 ods. 2, ods. 3 a § 56 ods. 2 Tr. zák. k peňažným trestom 1.500 eur a pre prípad, že by výkon
týchto peňažných trestov mohol byť úmyselne zmarený, ustanovil podľa § 56 ods. 3 Tr. zák. každému
z obžalovaných náhradný trest odňatia slobody vo výmere šesť mesiacov.2. Po vyhlásení rozsudku na hlavnom pojednávaní a poučení o opravnom prostriedku sa prokurátor
vzdal práva na podanie odvolania, avšak obaja obžalovaní zahlásili odvolania proti všetkým výrokom
rozhodnutia ako aj proti konaniu, ktoré jeho vydaniu predchádzalo.

3. Zahlásené odvolania obžalovaní odôvodnili jednak spoločne prostredníctvom svojho obhajcu JUDr.
Juraja Gavalca (ďalej len obhajca), ako aj každý samostatne.
4. V odvolaní koncipovanom prostredníctvom obhajcu ako prvé obhajoba namietala, že okresný
súd nesprávne ustálil zavinenie. Argumentovala tým, že na naplnenie znakov skutkovej podstaty
trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona nepostačuje zistenie, že špeciálny subjekt - verejný činiteľ vykonával svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu, ale zároveň sa vyžaduje, aby tak verejný činiteľ konal v úmysle spôsobiť inému
škodualebozadovážiťsebealeboinémuneoprávnenýprospech.Uvedenýmotívakozložkasubjektívnej
stránky konania páchateľa, ktorý iniciuje jeho konanie, musí byť preukázaný (R 39/2021). Pre správne
posúdenie otázky viny je spravidla nutné ozrejmiť, resp. spoľahlivo zistiť, akým motívom (pohnútkou)
bolo konanie páchateľa vedené. Motívom pritom rozumieme vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa

k rozhodnutiu spáchať trestný čin. V právnej náuke sa zdôrazňuje, že význam motívu (pohnútky) je v
trestnompráveznačný,ajkeďmotívakotakýjelenvýnimočneobligatórnymznakomzákladnejskutkovej
podstaty trestného činu. Ak nebol motív činu zistený, je tým nepochybne sťažené aj rozhodnutie o
vine. Práve motív trestného činu dokresľuje jeho konkrétnu povahu a pomáha objasniť jeho príčinu
(3Tdo/68/2021, 3Tdo/30/2021, 5Tdo/22/2011, 4Tdo38/2019 a iné).

4.1. Podľa mienky obhajoby v danej veci nebol trestne relevantný motív konania preukázaný. Súd v
skutkovej vete rozsudku k zavineniu uviedol, že obžalovaní „konali z dôvodu, že vydaním uznesenia
o odložení veci sa zvýši objasnenosť trestnej činnosti na Obvodnom oddelení PZ v Zavare.“ Právne
súd vymedzil skutok obžalovaných tak, že ako verejní činitelia vykonávali svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech. Znakom „v úmysle

zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech" sa rozumie akékoľvek neoprávnené majetkové
alebo materiálne zvýhodnenie, na ktoré by páchateľ alebo iná osoba nemali právo (rozsudok NS SR
sp. zn. 5To/6/2016 z 10.11.2016). Podľa R 25/1975 sa neoprávneným prospechom rozumie nielen
prospech majetkový, ale aj akákoľvek výhoda, na ktorú nemá páchateľ alebo iná zvýhodnená osoba
právo. Považovať jeden prípad vydania uznesenia o odložení veci (každému z obvinených sa kladenie

za vinu len jeden takýto prípad) za skutkovo relevantnú okolnosť, ktorá zadováži niekomu neoprávnený
prospech, čím sa naplnia znaky skutkovej podstaty trestného činu podľa§ 326 ods. 1 písm. a/ Tr.
zák., je právne irelevantné. Ide o tak štatisticky bezvýznamnú skutočnosť, že hovoriť o zvýhodnení
materiálnom alebo nemateriálnom, nie je možné. Naviac súd ani v odôvodnení svojho rozhodnutia
nevyhodnotil vplyv vydania jedného rozhodnutia na štatistiku, vyhodnotil vydanie dvoch uznesení, hoci

podľa skutkovej vety a právnej kvalifikácie skutku nešlo o spolupáchateľstvo. Ani vydanie dvoch
uznesení a ich vplyv na štatistiku nehodnotil súd komplexne, ale vybral si účelové hodnotenie za deň
27.5.2019 v porovnaní s dňom 31.5.2019, čo je celkom nesprávne a pre pochopenie vplyvu vydania
uznesenia na štatistiku skresľujúce. Prečo súd neskúmal vplyv na štvrťročnú, polročnú alebo ročnú
štatistikuniejeobhajobeznáme.Súdsitedavopredzvolilurčitúpredstavuoobžalovanýchaichkonanía

na základe toho posudzoval dôkazy. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu Českej republiky sp. zn. III. ÚS
617/2000 orgány činné v trestnom konaní od najnižšieho po najvyšší stupeň nesmú vykonávať selekciu
dôkazov, ktoré potvrdzujú alebo vyvracajú vinu. Nikto nie je podľa vlastných kritérií oprávnený vykonávať
selekciu dôkazov a nesmie viesť konanie určitým smerom . Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
neobjasnil, prečo považuje, aj za takéhoto účelového skúmania štatistiky aké vykonal, za rozhodujúce

pre posúdenie objasnenosti na Obvodnom oddelení PZ Zavar zvýšenie štatistického ukazovateľa zo
41,67 % na 50,85 % za významné.
4.2. Obhajoba si dovolí uviesť, že je nelogické tak uvažovať a je nemožné jedným uznesením
zvyšovať štatistické ukazovatele a takéto konanie obžalovaných by nemalo žiadny dopad na získanie
neoprávnenej výhody ani pre obžalovaných a ani pre inú osobu. Zavinenie je ako podstatná zložka

subjektívnej stránky vybudované na zložke vedomostnej a zložke vôľovej, pričom vôľovou zložkou
sa rozumie predovšetkým chcenie, ale aj uzrozumenie. Aj prípadné preukázanie vedomostnej zložky
neznamená, že je súčasne prítomná zložka vôľová. Nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by
obžalovaní chceli zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech, vo vzťahu k takémuto následku chýba
vôľová zložka obžalovaných, analogicky môže obhajoba poukázať na R 4/1997. Obhajoba záverom

uvádza k tejto časti, že zákonné znaky trestného činu podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák. naplnené
neboli a ak by sa dopustili obžalovaní aj nejakého protiprávneho konania, mohlo by ísť iba o disciplinárne
previnenie, je potrebné poukázať tiež na ustanovenie § 10 ods. 2 Tr. zák.4.3. Obhajoba ďalej poukázala na uznesenie NS SR sp. zn. 2Toš 4/2009 z 26.2.2010, str. 25, kde sa
uvádza, že ak má byt' rozhodnutie založené na výpovedi len jedného svedka priamo usvedčujúceho
obžalovaného zo spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom

previazané, aby nedávali ani najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jedného usvedčujúceho dôkazu
a namietala, že v danej veci oprel súd výrok o vine obžalovaných len o výpoveď jediného svedka,
ktorý je mentálne retardovaný, so zníženou vierohodnosťou výpovede a defektnou pamäťou (výpoveď
znalkyne na hlavnom pojednávaní dňa 18.7.2023). Súd rozhodnutie o vine založil na tom, že výpovede
obžalovaných považoval za nevierohodné len s poukazom na to, že výpoveď svedka J. J. vyhodnotil

ako vierohodnú (strana 22 rozsudku), čo je nezákonné hodnotenie dôkazov. Podľa R 6/1970 sa nemôže
nevierohodnosť niektorého z dôkazov odôvodniť len okolnosťami svedčiacimi o vierohodnosti inej
skupiny dôkazov, a práve toto súd urobil. Do konania pribratá znalkyňa PhDr. Vlasta Kurucová uviedla,
že vierohodnosť J. J. je znížená, jeho špecifickú vierohodnosť znalkyňa nehodnotila (výsluch znalkyne
na hlavnom pojednávaní 18.7.2023), teda sa vyjadrovala len k vierohodnosti všeobecnej, pričom
rozhodujúcou na posúdenie veci je práve vierohodnosť špecifická. Znalkyňa naviac povedala, že jej

neprináleží skúmať špecifickú vierohodnosť, čo nie je pravda a táto odpoveď vyvoláva pochybnosti o
odbornej spôsobilosti znalkyne. Taktiež obhajoba musí poukázať na to, že znalkyňa nemala k dispozícii
všetky výpovede J. J., mala len výpovede z 28.5.2019 a 29.5.2019 a vychádzala aj z obsahu trestných
oznámení, ktoré neboli na hlavnom pojednávaní vykonané.
4.4. V konečnom návrhu potom obhajoba žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321

ods. 1 písm. a), b), c), d) a e) Tr. por. zrušil a podľa § 322 ods. 1 Tr. por., aby vec vrátil súdu prvého
stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
5.ObžalovanýB.vosvojomodvolaníuviedol,ženapadnutýrozsudoknepovažujezasprávnyadôvodný.
Skutok, za ktorý bol uznaný vinným nespáchal a preto mal byť oslobodení spod obžaloby. Tento sa
nestal, tak ako je popísaný v rozsudku. Domnieva sa, že okresný súd si nesprávne osvojil závery

prokurátora uvedené v obžalobe a nesprávne vyhodnotil dokazovanie, na základe ktorého ustálil skutok
ako prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa a nakoniec oboch nesprávne odsúdil. Okresný
súd sa dostatočne nevysporiadal s dôkazmi, ktoré boli produkované a vyslovil nesprávny právny názor.
Zvýraznil iba dôkazy produkované v neprospech obžalovaného, čiže v rozpore s ust. § 2 ods.10 Tr.
por., preto ho považuje za predčasný, nezákonný a svoje odvolanie za dôvodné. Taktiež peňažný

trest vo výške 1.500 € nie je primeraný konaniu, ktorého sa mal podľa súdu dopustiť. Obžalovaný
sa domnieva, že došlo k porušeniu zásady totožnosti skutku. Namietal, že okresný súd nesprávne
prihliadol iba na výpoveď svedka poškodeného J. J., ktorého výpoveď je nedôveryhodná, nebola ničím
a nikým potvrdená a za takého stavu ju súd absolútne nemal brať ako usvedčujúcu a použiteľnú. Výrok
o vine sa môže zakladať len na dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že sa stal skutok, ktorý

je predmetom trestného stíhania. V prejednávanej veci boli v prípravnom konaní zadovážené a na
hlavnom pojednávaní vykonané dve skupiny dôkazov, ktoré si v skutkovo rozhodujúcich skutočnostiach
odporovali. Na jednej strane to bola výpoveď poškodeného mentálne retardovaného, viacnásobne
trestaného J. J.. Druhú skupinu dôkazov v tomto prípade predstavujú výpovede obžalovaných, ktorí
zhodne opísali priebeh, bez výrazných trhlín a rozporov. Vzájomne sa dopĺňali a korešpondovali

navzájom. Ich výpovede boli podporené aj ďalšími výpoveďami svedkov a to príslušníkov PZ.
5.1. V napadnutom rozsudku sa uvádza: ,,D. B. B. sfalšoval obsah zápisnice o trestnom oznámení
datovanej dňom 29.05.2019". Dňa 29.05.2019 sa na Obvodné oddelenie PZ Zavar osobne dostavil J.
J. za účelom podania trestného oznámenia. Ide o osobu viacnásobne súdne trestanú. Tento uviedol,
že do Zavara chodí aj na bicykli a tak bol aj na polícii. Žiadnym spôsobom ( obecné kamery, kamery

na budove OO PZ Zavar alebo iné) nebolo preukázané, že by 29.05.2019 nebol na OO PZ Zavar a
nachádzal by sa na inom mieste. Túto skutočnosť potvrdzuje L. A. B. C., ktorý ho videl a teda bol s
ním v kontakte. Ďalej to nepriamo potvrdzuje aj svedok A. L. vo svojej výpovedi z 19.05.2021, ktorý
na str. 7 uviedol: ,, ...mám dvere zatvorené a ono je počuť, že je voľáka vrava na chodbe". Z tohto
je zrejmé, že sa niekto na chodbe nachádzal, prechádzal ňou, rozprával. Teda registroval, že niekto v

tom čase bol na OO PZ Zavar na chodbe na hornom poschodí a niečo sa tam dialo. O tom, že J. J.
bol 29.05.2019 na OO PZ Zavar svedčia aj mnou vykonané lustrácie osoby. Pri spisovaní trestného
oznámenia s osobou J. J. obžalovaný B. použil riadne tlačivo „ Zápisnica o trestnom oznámení ,,, ktorá
je zo vzorov pre vyšetrovateľov Policajného zboru a poverených príslušníkov Policajného zboru, ktoré
vydalo prezídium Policajného zboru. Zápisnicu spísal rukou, čo riadne vysvetlil, nakoľko je to zaužívané.

Žiadne nariadenie nezakazuje písať rukou zápisnicu. Obsah výpovede J. J. dal do zrozumiteľnej reči,
tak aby bolo zrejmé čo sa stalo, kde a kedy a ako sa stalo, kto bol páchateľom, aký bol následok, teda,
aby boli zodpovedané všetky kriminalistické otázky. V rozsudku je uvedené, že takto J. J. vypovedať
nemohol. Obž. B. poukázal na to, že takýmto zrozumiteľným spôsobom a obdobným spôsobom ako onbolivykonanévýsluchyJ.J.ajvovyšetrovacomspiseČVS:ORP-1107/ZA-TT-2018,pričomajnazáklade
takto vykonaných výsluchov bol odsúdený páchateľ. Aj v tomto vyšetrovacom spise si zamieňal mená
páchateľov a dokonca svedok M. uviedol, že mu pri rekognícii museli s príslušníkom OKP pomôcť. Ak by

boli zabezpečené všetky výsluchy J. J. aj v iných trestných veciach, tak by boli vykonané obdobne. Po
riadnom poučení oznamovateľa do zápisnice obž. B. poznačil len to, čo mu povedal resp. čo oznamoval
J. J.. V čase spisovania zápisnice už vedel, že páchateľ J. K. je mŕtvy a to zo spisu z 28.05.2019.
Oznamovateľa J. J. sa spýtal na totožnosť skutku s jeho oznámením z 28.05.2019, pričom svedok
mu uviedol, že to je iné. Obž. B. zdôraznil, že je povinný prijať trestné oznámenie, toto aj spravil,

splnil si svoju povinnosť. Aj keby opäť prišiel oznámiť uvedený skutok, tak je povinný to opäť prijať.
Toto oznámenie prijal ako mnoho iných oznámení od občanov, ktoré prijal pred týmto oznámením.
Spisovaniezápisnicesaudialovjehokancelárii,lenmedzinimidvomi,bezprítomnosti ďalšíchosôb,bez
svedkov. Po jej spísaní, po prečítaní s ňou súhlasil a podpísal ju vlastnou rukou. To, že to J. J. popiera,
to je tvrdenie mentálne retardovanej, viacnásobne trestanej osoby voči tvrdeniu obžalovaného. J. J.
viackrát pred OČTK klamal a zavádzal. Žiadny obsah zápisnice nesfalšoval. Nebolo nijakým spôsobom

preukázané, ako ju mal sfalšovať, čo konkrétne, v akom rozsahu, kedy a kde ju mal sfalšovať, ako došlo
k jej podpisu J. J.. Ide len o strohé konštatovanie sudcu o falošnosti, ktoré nevychádza zo žiadneho
výsluchu, znaleckého posudku ani iného dôkazu. Po spísaní zápisnice o trestnom oznámení obž. B.
túto odovzdal L. A. B. C.. Nezasahoval do toho, komu vec pridelí a ako bude o danej veci rozhodnuté.
Poverený príslušník OO PZ Zavar, ktorému bola vec pridelená mal, vykonať skrátené vyšetrovanie v

zmysle príslušných predpisov a nariadení ( Trestný zákon, Trestný poriadok, N MV SR č. 175/2010) a vo
veci zákone rozhodnúť. Mohol vykonať doplnenie trestného oznámenia, ďalšie šetrenie, objasňovanie
a v zákonnej lehote a zákonným spôsobom rozhodnúť. Bolo to na ňom. Obž. B. uviedol, že podľa neho
spisovanie zápisnice o trestnom oznámení nie je samo o sebe výkonom právomoci verejného činiteľa.
On v danej veci nevydal rozhodnutie o ukončení. Absentuje prvok moci a prvok rozhodovania.

5.2. Obž. B. ďalej namietal, že v rozsudku je uvedené, že vedeniu OO PZ Zavar bola nízka objasnenosť
vytýkaná. Okresný súd sa vôbec nezapodieval tým, kedy konkrétne a ako bola vytýkaná nízka
objasnenosť. Bolo to pred prijatým trestného oznámenia z 29.05.2019 alebo po prijatí tohto oznámenia,
resp. do konca roka 2019? Vo výsluchu svedka B. A. L. z 15.06.2021 je okrem iného uvedené, že
nepriaznivý vývoj sa tiahol niekoľko mesiacov. Boli upozorňovaní, aby hľadali možnosti a prijímali vlastné

opatrenia. Upozorňoval ich ústne, malo by to byť v porade aj v zápise z porady. Vo výsluchu svedka B. N.
M.z15.06.2021jeokreminéhouvedenénaotázkuvyšetrovateľastr.8„Vieteuviesťčiaakýmspôsobom
ste riešili najnižšiu objasnenosť OO PZ Zavar v rámci OR PZ Trnava ku 27.05.2019? Odpoveď svedka
M.: To by sme museli pozrieť do výstupov z porady, či je také niečo v zápise z porady. Vo výsluchu svedka
N. G. z 8.7.2021 je okrem iného na str. 6 uvedené, že: ,, Za môjho pôsobenia sa to v každej mesačnej

porade nejakým spôsobom vyhodnocovalo a na konci roka sa robila ročná bilancia. Na str. 7 uvádza: ,,
Áno, tá sa vyhodnocuje mesačne na poradách. ,,S odstupom času si už presne nepamätám akým
spôsobom,aleviemotom,žesapríslušnémufunkcionárovi,ktorýsazúčastnilpracovnejporadyriaditeľa
odboruporiadkovejpolície,kedysombolriaditeľja,bolatátoobjasnenosťvytknutástým,žebolvyzvaný,
aby si prijali vlastné opatrenia na zlepšenie daného stavu. Na str. 8 uvádza: „ S odstupom času si to

nepamätám, ale určite riaditeľovi a zástupcovi, ktorí sa zúčastnili na pracovnej porade. Nedá sa pamätať
si, kto bol v roku 2019 v máji, apríli na pracovnej porade. Títo svedkovia, už bývalí funkcionári OR PZ
Tmavabolivypočúvanídvarokypoúdajnomskutku,pričomdetailysipamätaťnemohliaodvolávalisana
zápis z pracovných porád z roku 2019. Po dvoch rokoch si nemohli presne pamätať na nejaké odchýlky
v štatistike, ktoré sa v polícii neustále opakujú z mesiaca na mesiac a z roka na rok až doposiaľ. V zápise

z operatívnej porady riaditeľa OPP OR PZ Trnava z 22.01.2019, 14.02.2019, 14.03.2019, 11.04.2019
azo16.05.2019nieježiadnazmienkaokonkrétnom vytýkanínízkejobjasnenostivedeniuOOPZZavar.
V zápise z operatívnej porady riaditeľa OPP OR PZ Trnava z 13.06.2019 riaditeľ odboru poriadkovej
polície skonštatoval, že najnižšiu objasnenosť v rámci OPP OR PZ Trnava má OO PZ Zavar. V zápise z
operatívnejporadyriaditeľaOPPORPZTrnavaz17.07.2019riaditeľodboruporiadkovejpolícieuvádzal,

že na OO PZ Zavar a Tmava bola zaznamenaná zvýšená rozpracovanosť ako i nižšia objasnenosť oproti
predchádzajúcim rokom. V zápise z operatívnej porady riaditeľa OPP OR PZ Trnava z 15.08.2019 nie je
žiadna zmienka o konkrétnom vytýkaní nízkej objasnenosti vedeniu OO PZ Zavar. V zápise z operatívnej
porady riaditeľa OPP OR PZ Trnava z 12.09.2019 je uvedené, že najmä oddelenia III. typu by sa mali
zamerať na zvýšenie objasnenosti. Nie je tu žiadna zmienka o konkrétnom vytýkaní nízkej objasnenosti

vedeniu OO PZ Zavar. V zápise z operatívnej porady riaditeľa OPP OR PZ Trnava zo 17.10.2019 je
uvedené, že celkový nápad, objasnenosť ako i rozpracovanosť sú na porovnateľnej úrovni s minulým
rokom. Nie je tu žiadna zmienka o konkrétnom vytýkaní nízkej objasnenosti vedeniu OO PZ Zavar. V
zápise z operatívnej porady riaditeľa OPP OR PZ Trnava zo 14.11.2019 je uvedené, že následne prebralsprítomnýmištatistickéukazovatele.Niejetužiadnazmienkaokonkrétnomvytýkanínízkejobjasnenosti
vedeniu OO PZ Zavar. V zápise z operatívnej porady riaditeľa OPP OR PZ Trnava z 19.12.2019 je
uvedené, že štatistické ukazovatele po jednotlivých oddeleniach neboli preberané, sumárne vyjadril

spokojnosť. Nie je tu žiadna zmienka o konkrétnom vytýkaní nízkej objasnenosti vedeniu OO PZ Zavar.
Z uvedeného je zrejmé, že do 13.06.2019 nebola vedeniu OO PZ Zavar nijakým spôsobom vytýkaná
nízka objasnenosť. K tomuto ďalej obž. B. uviedol, že do prijatia oznámenia nemali žiadny motív na
ovplyvňovanie štatistických údajov. Štatistické údaje sa evidujú na Krajskom riaditeľstve PZ v Trnave.
Pravidelne a sústavne sa menia, podľa evidovania formulárov k trestným činom. Jeden skutok pribudne,

druhý vypadne lebo nejde o trestný čin. Jeden skutok má známeho a iný neznámeho páchateľa. Niektoré
uznesenia sú zrušené alebo veci vrátené. Okrem nových vecí pribúdajú aj veci, ktoré boli v preverovaní
alebo boli začaté trestné stíhania. Do štatistiky služobného obvodu OO PZ Zavar pod kódom 520123
okrem OO PZ Zavar prispievajú nápadom aj odbor kriminálnej polície a odbor dopravenej polície. Teda
je zrkadlom 3 odborov. Nevedie sa samostatná štatistika len OO PZ Zavar. Štatistické tabuľky, ktoré
sú súčasťou spisu vôbec nezodpovedajú reálnemu stavu. Sú nepravdivé a zavádzajúce. Formulár k

vyšetrovaciemu spisu ČVS:ORP-1044/ZA-TT-2019 bol vyhotovený 30.05.2019, avšak zaevidovaný do
OTE bol 05.06.2019, pričom 06.06.2019 bola uzávierka za mesiac máj 2019. Je to závislé od toho
ako boli formuláre vyhotovené, poštou prinesené na KR PZ Trnava a pracovníčkou zaevidované a
nahodené do systému. Jedným skutkom nie je možné výrazne zmeniť alebo ovplyvniť objasnenosť.
Dňa 04.06.2019 pred zaevidovaním formuláru do OTE bola objasnenosť pod kódom 520123 na úrovni

49,18% a okresu 49,82 %. Dňa 05.06.2019 po zaevidovaní formuláru bola 50,00% a okresu 49,93 %. Pri
mesačnej uzávierke dňa 06.06.2019 bola taktiež 50,00% a okresu 50,21%. Rozdiel je 0,82% a rozdiel
okresu 0,11%. Z tohto je zrejmé, že ide o desatiny, o ktorých vypovedali obžalovaní, aj ich nadriadení.
Toto vie obž. B. hodnoverne písomnými podkladmi dokázať.
5.3. Ďalej obž. B. argumentoval, že skutok, ktorý sa im obom kladie za vinu nenapĺňa všetky znaky

skutkovej podstaty trestného činu. K naplneniu subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu sa
vyžaduje úmysel. Tento úmysel musí byť v konaní predchádzajúcom vydaniu rozhodnutia o vine a treste
nepochybne a jednoznačne preukázaný. To sa v jeho prípade nestalo. Doposiaľ žiadnym dôkazom v
celom konaní im nebol preukázaný motív a úmysel a tento im ani preukázaný nemôže byt', lebo taký
nemali.

5.4. Obž. B. ďalej v odvolaní namietal, že počas vyšetrovania došlo viackrát k porušeniu zákona a k
porušovaniu ich základných práv a slobôd a práva na obhajobu. Na všetky tieto skutočnosti poukazovali
v listinných dôkazoch, konkrétne ide o návrh obvinených na doplnenie vyšetrovania zo 17.11.2021,
preskúmanie postupu policajta prokurátorom z 26.11.2020, 10.02.2021, 18.08.2021, 28.09.2021, odpor
voči trestnému rozkazu B. z 09.01.2023 a C. z 01.02.2023 a záverečné reči.

5.5. Vo vypracovanej tabuľke obž. B. poukázal na zhodnosť a na červenou farbou zvýraznenú
rozdielnosť pri dokumentovaní nápadu známej trestnej činnosti a na rozdielny spôsob prístupu Krajskej
prokuratúry v Trnave vo veci B. - ČVS:ORP-1044/ZA-TT-2019 a vo veci L., O. - ČVS:ORP-1035/
ZATT-2019, kde poukázal najmä na fakt, že L. a O. boli riešení disciplinárne, no u neho bol spracovaný
návrh na väzbu. Zdôraznil, že manželka L. dlhodobo pracuje na Krajskej prokuratúre v E. a osobne

sa pozná s prokurátorom P. B. Q.. Obž. B. argumentoval, že súd - ako nezávislý a nestranný orgán
verejnej moci, tak funkčne ako aj objektívne oddelený od iných štátnych orgánov - nie je orgánom
činným v trestnom konaní (§ 10 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) je pri výkone trestného súdnictva nevyhnutnou
požiadavkou,aby„nepodľahol"subjektívnemupresvedčeniuorgánovčinnýchvtrestnomkonaníanestal
sa ďalším prvkom na strane obžaloby". Aj Najvyšší súd SR sp. Zn. 1Tdo/6/2021 zo dňa 04.07.2022 k

súdnemukonaniuuviedol, že„zásadaindubioproreosauplatňujenielenkdôkaznejsituáciivšeobecne,
avšak takisto aj jednotlivým čiastkovým dôkazom, preukazujúcich určitú skutkovú okolnosť dôležitú pre
rozhodnutie; v prípade, ak po vyčerpaní všetkých dostupných dôkazov zostane ohľadom dokazovanej
skutočnosti naďalej „neistý" stav, je súd povinný prikloniť sa k možnosti, ktorá je výhodnejšia pre
obvineného.Vtomtosmerejepotrebnérešpektovaťprincípspravodlivéhoprocesuazásadyprezumpcie

neviny, ktoré sú premietnuté do zákazu deformácie výsledkov vykonaného dokazovania, zásady dôrazu
na súlad skutkových zistení a z nich vyvodených právnych záverov a napokon i storočiami preverenú
zásadu, že prípadné vzniknuté pochybnosti ohľadom čo i len čiastkovej skutkovej okolnosti dôležitej pre
rozhodnutie je nutné vykladať vždy v prospech obvineného. Ak existujú akékoľvek dôvodné pochybnosti
právnej alebo skutkovej povahy, je nevyhnutné rozhodnúť v prospech obvineného.

5.6. V uvedenom rozsudku na str. 8 je uvedené : ,,Spomína si, že bol s policajtmi v Bratislave, pýtali
sa ho chujoviny." Avšak toto nie je pravda. Reakcia J. na jeho otázku pred sudcom: Či bol niekedy na
výsluchu na inšpekcii v Bratislave? bola, že NIE. Taktiež rovnaká odpoveď bola na opakovanú otázku.
Až na jeho tretie zdôraznenie tejto otázky uviedol J., že bol niekde pri Bratislave. Tento jeho výsluchbol zaznamenaný a nahrávaný. Nie je to pravdivo poznačené ani v zápisnici a ani v rozsudku. Taktiež
J. vedome klame pri krádeži káry. On o nej vypovedá akoby bol vo veci poškodený. Veď bol uznaný
vinným z jej krádeže a bol mu uložený trest. Ďalej tvrdil, že sa priznal ku krádežiam, pričom to taktiež nie

je pravda. V minulosti boli u neho nájdené veci z krádeže z rodinného domu v obci B., pričom nevedel
vysvetliť ako sa k nemu dostali. Ku krádeži sa nedoznal a táto mu zo strany polície preukázaná nebola.
V rozsudku na str. 10 z výsluchu PhDr. Vlasty Kurucovej je uvedené, že J. môže klamať v jednoduchých
veciach, ak by mal z toho osoh. Nie je krádež 10 € jednoduchá vec? Získanie pozornosti, dôvery a
dobrej spolupráce s príslušníkmi PZ nie je pre neho osoh? Takto pôsobí a spolupracoval aj s príslušníkmi

OKP Trnava. Na strane 17 je uvedené, že podľa názoru súdu potom platí, že ak ich poškodený J. poprel,
poprel ich buď z dôvodu, že sa nestali, alebo sa stali a poprel ich zámerne. Na strane 18 je uvedené, že
z výpovede svedka J. L., z ktorej vyplýva, že riešil prípad odcudzenej káry, pričom túto káru našli jeho
kolegovia, nebol pri tom, ale myslí si, že to J. J. priznával, spontánne povedal , že áno, ako keby sa nič
nestalo. Veď je to v úplnom rozpore s tým, čo vypovedal J. J. pred súdom. Žiadnu krádež nepriznáva a
ešte nie spontánne. Na strane 21 je uvedené : ,, Následne na pokyn B. svedok F. vypracoval uznesenie

o odložení veci ..." To je výmysel, on (obž. B.) nikomu žiadny pokyn ústny a ani písomný nedával. Odkiaľ
na to sudca prišiel. Na strane 22 je uvedené : ,,Súd dôkaznú situáciu posúdil tak, že súd nemá žiadne
pochybnosti o tom, že poškodený J. J. na OO PZ Zavar v dňoch 28.05.2019 a 29.05.2019 za účelom
trestného oznámenia na J. J. nikdy nebol, a zápisnice o trestnom oznámení z 28.05.2019 a 29.05.2019
vypracovali obž. C. (28.05.2019) a obž. B. (29.05.2019) bez osobnej prítomnosti poškodeného J., a

uviedli do nej skutky, ktoré sa nikdy nestali." Je pravda, že J. J. nepodával trestné oznámenie na J. J. ako
uvádza sudca, asi ide o omyl sudcu, aby J. J. podával oznámenie sám na seba. Vo výrokovej časti tohto
rozsudku v bode 2 je uvedené: ,, ...ktorú J. J. na neznámom mieste a v neznámom čase podpísal bez
toho,abypoznaljejskutočnýobsah,obžalovaný..."Obž.B.uviedol,ževdňoch28.05.2019a29.05.2019
bol počas celej služby bol na budove OO PZ Zavar, nikde sa z nej nevzdialil. J. tvrdí, že na OO PZ Zavar

nebol, že obž. B. nepozná, nikdy ho nevidel, nič mu neoznamoval a ani nepodpisoval. Samosudca mu
uveril, vraj J. hovorí pravdu. Obž. B. sa pýta, ako sa mohol niečoho dopustiť, keď zápisnicu, v ktorej je
popísaná krádež peňazí, nedal oznamovateľovi podpísať, keďže on na OO PZ v Zavare nebol a on sa z
budovy nevzdialil? Niekto neznámy ( neznámy páchateľ) mal dať J. na neznámom mieste a v neznámom
čase podpísať zápisnicu. Ako bola vec vyšetrená ? Kto mu dal podpísať zápisnicu ? Kto dokonal skutok

na neznámom mieste a v neznámom čase ? To zistené a zodpovedané počas celého objasňovania
nebolo, pritom podľa záverov sudcu došlo k spáchaniu trestného činu prijatím trestného oznámenia.
5.7. K úvahám, ktoré sú uvedené na str. 25, 26 a 27 obž. B. uviedol, že tieto nemajú s ich prípadom
nič spoločné. Ide o úplne odlišné skutky a nie je ich možné brať do úvahy a na ne poukazovať. Na
strane 32 je napísané, že uvedeným spôsobom konali z malicherných dôvodov, teda cieľom bolo

„len" prezentovanie lepších výsledkov. Z čoho toto tvrdenie vychádza? Kde na to samosudca prišiel ?
Odkiaľ zobral takýto výraz ? Potom rovnaký malicherný dôvod mali aj L. a O.? Aj oni konali obdobne
a ich konanie bolo posúdené ako disciplinárne previnenie. Pri našom malichernom konaní označil
závažnosť prečinu vyššiu ako nepatrnú. Z čoho vychádzal? Je na to nejaké meradlo, sadzobník alebo
niečo podobné? Za malicherné, nepreukázané a ničím nepodložené konanie obom obžalovaným uložil

s poukazom na § 56 ods.2 Trestného zákona peňažný trest vo výške 1.500 €. Vôbec si neuvedomil,
že vyhlásením rozsudku a nedajbože jeho právoplatnosťou prídu o prácu, zostanú nezamestnaní, bez
stáleho príjmu. Peňažný trest teraz predstavuje takmer ich mesačný plat. Obž. B. ďalej uviedol, že má 5
člennú rodinu, z tohto 3 školopovinné deti, hypotéku na dom, leasing na motorové vozidlo a iné výdavky.
Je to príliš veľký trest za to, že si plnil svoje povinnosti a nedopustil sa žiadneho protiprávneho konania.

K svojej osobe uviedol, že vedie riadny a usporiadaný kresťanský život. Nikdy sa úmyselne nedopustil
žiadneho trestného činu, ani priestupku. Od skutku, ktorý sa mu kladie za vinu uplynulo už skoro päť
rokov a on neustále pracujem na rovnakej pozícii riaditeľa OO PZ Zavar, pričom jeho nadriadení ako
aj podriadení mu neustále dôverujú a veria. Kladne hodnotia jeho pracovnú morálku ako príslušníka
PZ SR. Aj napriek tejto negatívnej skúsenosti si svoju prácu vykonáva svedomito a spoľahlivo. Každý

rok mu od roku 2020 bola rovnako ako iným funkcionárom OR PZ Tmava a príslušníkom PZ uložená
odmena za kvalitné plnenie úloh a za vykonávanie služobných úloh nad rozsah zverených činností a
dosiahnuté výsledky a zvýšený osobný príplatok za sústavné dosahovanie veľmi dobrých výsledkov na
úseku svojho služobného zaradenia a kvalitné plnenie služobných úloh.
5.8. Na záver obž. B. poukázal na to, že súhrn priamych ako i nepriamych dôkazov v danej veci

neposkytoval ucelený obraz o vine obžalovaných. Taktiež na mieru závažnosti údajného trestného činu,
ktorá je vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti, za ktorých mal byť čin spáchaný,
mieru zavinenia a pohnútku páchateľa, nepatrná, preto v zmysle § 10 ods.2 Tr. zák. nejde o trestný
čin. V danej veci chýba materiálny znak trestného činu. Konaním nenastal žiadny negatívny následok.Nekonal v úmysle spôsobiť ujmu, škodu nejakej osobe a ani získať nejaký prospech. Napriek všetkému
čo sa im stalo stále veria v spravodlivosť a to, že nie je možné vo vyspelej krajine ako je Slovensko
kriminalizovať a nedaj Bože odsúdiť nevinných ľudí ako sú oni dvaja. Sú nevinní, nedopustili sa žiadneho

trestného činu a preto veria, že celá vec dopadne v ich prospech a to tak, že budú oslobodení spod
obžaloby a naďalej bezúhonní.
6. Obž. C. v odvolaní uviedol, že jeho odvolanie smeruje voči všetkým výrokom, ako aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. V rámci prvej roviny námietok označenej ako slovo proti slovu uviedol,
že nie sú pravdivé tvrdenia, že (v zmysle podanej obžaloby) v časti od slov „J. J. takto nikdy na

ObvodnomoddeleníPZZavarnevypovedal,J.K.nepoznáatentohoanineokradol,kukrádežipopísanej
v tejto zápisnici nikdy nedošlo" a slová „dal J. J. na obvodnom oddelení podpísať bez toho, aby poznal
jej skutočný obsah". Pri spisovaní a vyhotovovaní zápisnice o trestnom oznámení na OO PZ Zavar
dňa 28.05.2019 v dopoludňajších hodinách nebol nikto iný okrem neho (obž. C.) a J. J. prítomný.
Išlo o spisovanie zápisnice medzi dvomi ľuďmi, bez svedkov, za zatvorenými dverami kancelárie na
poschodí budovy OO PZ Zavar. Na jednej strane je výpoveď mentálne retardovaného poškodeného (viď

znalecký posudok č. 21/2020), ktorý vypovedal, že tak ako je uvedené v spísanej zápisnici o trestnom
oznámení na OO PZ Zavar nikdy nevypovedal, J. K. nepozná a tento ho ani neokradol. Neexistuje
žiaden iný priamy dôkaz, ktorý by túto skutočnosť potvrdil alebo podporil. Na druhej strane je výpoveď
jeho ako obžalovaného, ktorý tvrdí opak a detailne popisuje a vysvetľuje, čo sa v predmetný deň stalo.
Obž. C. jeho toho názoru, že jeho výpoveď je podporená ďalšími nepriamymi dôkazmi, ktoré tvoria

skupinu dôkazov takej intenzity, že potvrdzujú jeho tvrdenia. Ide o samotnú zápisnicu o trestnom
oznámení, potvrdenie o oznámení, vyhotovené na počítači, vytlačené na tlačiarni, s pravými podpismi J.
J., prítomného J. K. a jeho. Ďalej výsluch J. K. z 08.12.2020, teda osoby prítomnej pri prečítaní a podpise
zápisnice o trestnom oznámení spísanej s J. J.. Ten vo svojom výsluchu okrem iného uviedol „zástupca
išiel s tým J. k sebe do kancelárie, tá kancelária je na druhom poschodí." ,,Potom po nejakej dobe,

neviem či to bola pol hodinka, hodinka, to by som vás klamal, presný čas neviem uviesť, ma zástupca
zavolal, že nech prídem, aby som prišiel podpísať prítomnosť, aby som bol prítomný pri výsluchu. A
J. tam bol, to viem, že tam bol so zástupcom v jeho kancelárii. Keď som podpísal zápisnicu, tak som
následne odišiel z kancelárie robiť si svoje spisy a prácu." Svedok K. tým potvrdzuje, že nešlo len o
nejakýpodpisvopredpripravenejzápisnice,ktorýbytrvalcca.do5minút,alečasovýúsekzodpovedajúci

dĺžke výsluchu spísaného s J. na zápisnicu o trestnom oznámení dňa 28.05.2019 a následné vydanie
potvrdenia o oznámení. Výpoveď obž. C. verifikoval aj druhý obž. B., ktorý je obžalovaný za iný skutok
v tomto istom súdnom konaní. Obž. C. namietal, že celé konanie je z pohľadu obžaloby akoby spájané,
pričom on nemá so skutkom, z ktorého je obžalovaný D. B. B. nič spoločné, v tej veci je svedok a v jeho
trestnej veci je zase B. len v postavení svedka, ktorý bol však vypočutý na inú zápisnicu. Nejde tu o

žiadne spolupáchateľstvo. Ide o dve samostatné veci. Svedectvo B. vo veci, pre ktorú je on obžalovaný
nemožno považovať za účelovú obhajobu, nakoľko on neobhajuje seba, ale vypovedá k udalosti, ktorej
bol svedkom a s ktorou nemá prakticky nič spoločné.
6.1. Obž. C. ďalej argumentoval, že vo svojich výsluchoch vysvetlil vykonané lustrácie, dôvod prečo ich
vykonal predtým ako išiel do B., takisto priznáva od začiatku, že mal vedomosť o tom, že J. K. zomrel,

vysvetlil, že administratívne pochybil, keď zabudol zmeniť čas začiatku a konca spisovania zápisnice
o trestnom oznámení s J. J.. Výpisy z GPS vozidla potvrdzujú jeho tvrdenia a tvrdenia svedka K., že
vykonali len jednu jazdu do B. zo Zavara a späť. Vyvracajú tvrdenie J., že bol zavezený policajtom
naspäť domov. Citujúc výrokovú časť rozsudku ďalej namietal, že pri výsluchu na hlavnom pojednávaní
J. uviedol, že „tí policajti pri kostole, to nevie kedy bolo, obžalovaní to neboli, to by vedel". Ďalej tiež

uviedol, že „obžalovaného C. pozná ako policajta". Na otázku či s obžalovanými riešil niečo, nejakú
úradnú vec, uviedol že nie. V rozpore s tým na ďalšiu otázku, či obž. C. s ním osobne niekedy niečo
spisoval uviedol, že „tuší, že materskú školu v B., 20 rokov dozadu." Obž. C. uviedol, že v tom čase
mal 14 rokov, do PZ nastúpil 01.01.2010. Na otázku či pozná policajta z R. uviedol že nie. V rámci
prípravného konania vypovedal, že áno, J. H. R., čo má ženu R.. Preto bola k tomu aj zabezpečená

správa z Obecného úradu obce R., ktorá potvrdzuje, že taká osoba tam nebýva, správa je súčasťou
spisového materiálu v tomto konaní.
6.2. Obž. C. ďalej poukázal na podľa neho zjavne chybné posúdenie, na podľa ktorého okresný súd
dospelkzáveruopravdivostivýpovediJ..Čosatýkatrestnejminulosti,súdposúdil,žeJ.jedôveryhodný,
lebo si pamätal, že bol asi 20 rokov dozadu odsúdený za krádeže, čo podľa registra trestov súhlasí

s jeho výpoveďou. K tomuto obž. C. uviedol, že to je asi všetko z celého výsluchu, čo je na J. tvrdeniach
z výsluchu pravda. Z toho istého J. výsluchu vyplýva napríklad aj to, že „pred vyšetrovateľom naposledy
vypovedal 20 rokov dozadu, keď bol okradnutý, zobrali mu reproduktor." Fakt je ten, že reproduktor
mu bol odcudzený 10.06.2018. Odvtedy vypovedal viackrát od roku 2019 pred vyšetrovateľom, či inýmpovereným príslušníkom, napríklad minimálne 3 x bol vypočutý v tomto predmetnom konaní na Úrade
inšpekčnej služby. Čiže v jednom tvrdení sa J. trafil, v druhom absolútne nie, ale to stačilo sudcovi, aby
jeho jedno vybraté tvrdenie považoval z hľadiska pravdovravnosti za dôležitejšie ako to druhé, pričom

ide o tvrdenia s rovnakou váhou. Čo sa týka udalosti s károu, pre súd boli „rozhodujúce skutočnosti
vyplývajúce z priestupkového spisu sú zhodné s tvrdeniami poškodeného J., a to tie skutočnosti, že
J. mal k dispozícii káru, ,,Patrik" ju nahlásil ako krádež, na káre sa nachádzali škatule a kára bola „J."
vrátená na druhý deň, pričom poškodeným v tomto priestupkovom konaní je skutočne osoba J. P. z
B..". Nižšie je k tomu uvedené že: ,,Súd však uvedené skutočnosti posudzoval so zámerom posúdiť

schopnosti poškodeného J. vnímať skutočnosti, pamätať si ich a reprodukovať ich." To sa zjavne
súdu nepodarilo, čo odôvodňuje obž. C. nasledovne. Z pripojeného priestupkového spisu ORPZ-TT-
OPP11-163/2019-P vyplýva, že rozkazom Okresného úradu Trnava o uložení sankcie za priestupok z
20.01.2020 bol J. J. uznaný vinným zo spáchania priestupku proti majetku, ktorého sa dopustil tým, že
dňa 24.11.2019 v obci B. pred pohostinstvom, odcudzil tam voľne odloženú káru, ktorá bola naložená
prázdnym kartónom. V rámci záznamu o podaní vysvetlenia (tiež bol vypočúvaný policajtom a nebolo to

pred 20 rokmi, viď bod. 1) J. tiež uviedol, že z káry vyhodil kartóny, káru ukryl doma a dňa 25.11.2019
prišla k nemu hliadka a káru dobrovoľne vydal príslušníkovi PZ. Pred súdom počas výsluchu J. tiež
na otázku, či bol riešený za krádež káry uviedol, že nie, to jemu zobrali. Na otázku či boli za ním v B.
niekedy policajti a zobrali mu káru uviedol, že nie, kára bola odovzdaná jemu. Zobral ju D. B. a schoval
ju pred domom, ten žltý. Ďalej J. uviedol, že to on poslal zavarských, že ho ošálil o káru. K tomuto obž.

C. uviedol, že tieto tvrdenia z hlavného pojednávania sú v rozpore so zisteným skutkovým stavom v
rámci uvedeného priestupkového spisu, za ktoré bol právoplatne J. ako páchateľ potrestaný. Tu nejde
o „mierne rozpory". Oznamovateľ a poškodený bol J. P., nikde o nejakom D. B. nie je ani len zmienka
a J. sa ku krádeži káry priznal, pričom na súde tvrdil úplne iné verzie, ktoré sa nelíšia len v detailoch,
ale závažných základných veciach, kto je poškodený, kto je páchateľ, kto vec oznamoval, kto komu

káru zobral a následne odovzdal a pod. Podľa toho čo si obž. C. pamätá, skutok bol zaznamenaný na
kamere a bol súčasťou spisového materiálu ORPZ-TT-OPP1-163/2019-P a preto nie je pochýb o tom,
ako to bolo v skutočnosti. Čo sa týka udalosti s reproduktorom, v odôvodnení napadnutého rozsudku
je uvedené: „výpovede poškodeného J. napokon vyplýva aj to, že bol okradnutý pred šenkom, zobrali
mu reproduktor, nahlásil to, bol kvôli tomu aj na polícii v Zavare a ten čo ho napadol, sa volal Jožo.“

Z pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. 9T/53/2019 vyplýva, že obžalovaní E. G. a P. G.
boli uznaní za vinných z prečinu krádeže, ktorého sa dopustili tým, že 10.06.2018 v obci B. na dvore
pohostinstva najskôr E. G. vytrhol poškodenému J. J. z ruky prenosný reproduktor, následne pri odchode
z pohostinstva poškodený vytrhol reproduktor E. G. a následne P. G. opätovne vytrhol reproduktor z ruky
poškodeného J. J.. Zo spisu tiež vyplýva, že J. J. bol v tejto veci vypovedať na OO PZ Zavar. Objektívne

skutočnosti vyplývajúce z pripojeného spisu sú v zásade zhodné s tými, ktoré J. uviedol vo svojej
výpovedi na hlavnom pojednávaní. J. hol v minulosti pred pohostinstvom odcudzený reproduktor osobou
Jožo, teda P. G.. Súd všetky tieto skutočnosti, teda zhodu medzi tvrdeniami poškodeného J. ohľadom
jehotrestnejminulosti,káryareproduktora,aostatnýmidôkazmi,ktorésatýkaliaobjektivizovaliuvedené
skutočnosti, posúdil tak, že poškodený J. je schopný vnímať skutočnosti, ktoré prežil, zapamätať si

ich podstatu, základ udalosti a túto v jednoduchej podobe alebo rámcovo reprodukovať. Tieto závery
súdu korešpondujú a podporujú závery znalkyne PhDr. Kurucovej, ktorá rovnako uviedla, že poškodený
J. je schopný v rámci jeho možností s poukazom na jeho mentálnu úroveň vnímať, pamätať si a
reprodukovať udalosti. Podstata tvrdení J. bola potvrdená aj ostatnými uvedenými dôkazmi, pričom
mierne rozpory, alebo neúplnosť informácií súd posúdil tak, že ide o znalkyňou tvrdenú rámcovosť

zapríčinenú mentálnou úrovňou poškodeného. Prejav poškodeného súd posúdil aj v tom smere. že ide
o prejav jednoduchý, nerozvitý, používajúci jednoduché vety namiesto dlhých súvetí, pričom mentálnu
úroveň poškodeného dokresľovali napríklad aj žiadosti poškodeného o vysvetlenie pojmov „vypovedal“
a „inšpekcia“. Všetky uvedené skutočnosti súd posúdil v prospech vierohodnosti poškodeného J.. K tejto
časti odôvodnenia obž. C. uviedol, že okresný súd zásadné skutočnosti majúce vplyv na posúdenie

vierohodnosti J. J. zjavne pri jeho hodnotení prehliadol. J. J. podal vo veci krádeže reproduktora
(pripojený spis Okresného súdu Trnava 9T/53/2019) trestné oznámenie na OO PZ Zavar na osobu N. G.,
teda nie na osobu E. G. a P. G., ktorý boli za spáchanie skutku odsúdení. J. teda označil úplne inú osobu
za páchateľa, ktorý sa na mieste ani osobne nenachádzal. Tu zjavne nejde o „mierne rozpory". Tiež
ďalšie závažné skutočnosti sú, že trestné oznámenie bolo prijaté v čase o 21.30 hod. dňa 10.06.2018

pod ČVS:ORP-1107/ZA-TT-2018 kolegom G., pričom ku krádeži došlo v čase o 18.55 h dňa 10.06.2018.
Tým poukazuje obž. C. na úvahu sudcu zo strany 19, že hneď zavolal policajtov a túto skutočnosť
nahlásil. Navyše nie je možné porovnávať závažnosť oboch skutkov, teda krádež 10 € z ruky s tým, čo
bolo zadokumentované vo veci Okresného súdu Trnava v konaní 9T/53/2019. Obž. C. k tomu uviedol,že jeho tvrdenia sú založené na priamych dôkazoch a nie na nejakých domnienkach, ako bohužiaľ v
prípade okresného súdu.
6.3. V ďalšej časti odvolania obž. C. poukázal na to, že dňa 02.10.2018 prokurátorka Okresnej

prokuratúry Trnava P. P. S. podľa § 230 ods. 2 písm. e) Tr. por. vo veci ČVS: ORP-1107/ZA-TT-2018
(krádež reproduktora) zrušila uznesenie o vznesení obvinenia z 31.08.2018 z nasledovných dôvodov:
„Na základe takto zisteného skutkového stavu mám v danej fáze trestného stíhania, dostatočným
spôsobom preukázané, že v predmetnom prípade mohlo prísť k naplneniu subjektívnej a objektívnej
stránky trestného činu, avšak vzhľadom na nekonzistentnosť výpovedí poškodeného v spojení

s vykonanými rekogníciami vyvstáva pochybnosť ohľadom skutočnosti, kto bol páchateľom trestného
činu, pre ktorý sa vedie dané trestné stíhanie vo veci. V prvom rade je na mieste dať do pozornosti
rozpor medzi trestným oznámením a dvoma výpoveďami poškodeného, kedy poškodený pri podávaní
trestného oznámenia okrem iného uviedol, že osoba ktorá mu odcudzila predmetný reproduktor bol N.
G., ktorého existencia je však vzhľadom na doteraz zabezpečené dôkazy spochybnená. Následne vo
svojej výpovedi zo dňa 11.06.2018 uviedol, že touto osobou mal byť P. G. a nakoniec vo svojej výpovedi

zodňa30.07.2018uviedol,žetoutoosoboumalbyťE.G.,pričomobeosobysavdanomčasenachádzali
na mieste činu. Taktiež je potrebné upriamiť pozornosť na výsledky vykonaných rekognícií, kedy pri
oboch opoznávaných osobách t. j. pri osobe E. G., ako aj osobe P. G., poškodený J. J. uviedol, že je to
tá istá osoba, ktorú v pohostinstve stretol a ktorá mu zobrala reproduktor.
6.4. Ďalej súd vyslovil názor že: ,,Vzhľadom na podobnú povahu udalostí, ako aj vzhľadom na

porovnateľné časové obdobie, kedy sa udalosti stali, resp. mali stať, je súd toho názoru, že pokiaľ
poškodený J. vnímal, pamätal si a bol schopný vypovedať o udalostiach s reproduktorom a károu, tak
by vnímal, pamätal si a bol schopný vypovedať o udalostiach týkajúcich sa krádeže 10 € J. K.." K tomu
obž. C. uviedol, že tak ako si rámcovo „pamätá" J. udalosť s reproduktorom a károu, tak isto si rámcovo
pamätá aj J., ktorému mal dať 10 €, ten chcel od neho ďalších 10 € a tak ho „ošálil" (viď výsluch

J. na hlavnom pojednávaní). Vyššie uvedené skutočnosti nekorešpondujú so závermi súdu: „Súd je
zároveň toho názoru, že nakoľko bolo preukázané, že poškodený J. je schopný zapamätať si podstatu
udalosti (napr. že bol odsúdený, kde vykonával trest, ako dlho trval trest, kde sa dopustil trestnej činnosti,
kde bol okradnutý, čo mu bolo odcudzené, kto mu vec odcudzil a podobne), tak podľa názoru súdu
poškodený by bol schopný zapamätať si, ak by ho niekto okradol." ,,Podľa názoru súdu je vylúčené,

aby poškodený J. na uvedené udalosti jednoducho zabudol. Podľa názoru súdu potom platí, že ak ich
poškodený J. poprel, poprel ich buď z dôvodu, že sa nestali, alebo sa stali a poprel ich zámerne." Súd
predsa nemôže vysloviť takéto absolútne tvrdenie o tom, že nejaký človek nemôže na niečo zabudnúť,
nie to ešte osoba mentálne postihnutá, ktorá užíva/alebo neužíva lieky ovplyvňujúce psychiku ako J.
J.. Súd sa navyše nezaoberal tým, či a kedy užíval aké lieky a ako ho ovplyvňujú vo fungovaní. J. nie

je schopný si zapamätať ani podstatu udalosti, keď za páchateľov označuje iné osoby, nevie kto o čo
okradol koho, mýli sa nie v dňoch, ale v desiatkach rokov, nevie kde bol vypovedať a pod. Podľa názoru
obž. C. podloženého dôkazmi je mentálna úroveň J. J. natoľko nízka, že je absolútne mimo reality, pletie
svoje útržky z deravej pamäte ako sa mu zachce a tým nevedome zásadne ubližuje ostatným ľudom.
Jeho vyjadrenia preto nie je možné brať vážne, ako u zdravého človeka. V „osobitnom vyjadrení" súdu

k výpovedi K. na strane č. 22 je okrem iného uvedené „Z obsahu výpovede má súd skôr dojem, že
obžalovaný C. len využil svedka K. ako spoločnosť pri dovoze poškodeného J. na OO PZ Zavar." S týmto
súhlasím. Obž. C. uviedol, že od K. nič nepotreboval v ním realizovanej veci, je procesne samostatný,
celé to realizoval sám, on bol len šofér, čo hovorí od začiatku. Popri tom však K. zobral so sebou, aby
od J. zistili, či vie o ďalších nejakých krádežiach, či nevie kto jazdí pod vplyvom alkoholu po dedine a

pod.. K. vo výpovedi jednoznačne potvrdil jeho výpoveď. To potvrdil aj súd, keď uviedol, že výpoveď
svedka K. hodnotí tak, že svedok síce vypovedal v zhode s tvrdeniami obž. C., avšak že táto výpoveď
nespochybňuje tvrdenia poškodeného J.. Z tejto časti vyplýva, že ešte aj tento výsluch svedka K., jeden z
kľúčových dôkazov potvrdzujúcich jeho výpoveď a dokazujúci jeho nevinu sudca vyhodnotil v prospech
J., lebo že jeho to nespochybňuje. No ako to nemôže spochybňovať jeho tvrdenia, keď J. v rozpore v K.

napr. povedal, že na OO PZ Zavar nebol, že ja som nebol v B. za ním s K., že to bolo 20 rokov dozadu,
že nám neukazoval ten dom, kde býva jeden, čo má kradnúť bicykle, že sme išli všetci traja do Zavara,
že sme ho odviezli naspäť do B. a podobne. Výsluch K. podporený ďalšími dôkazmi je bezpochyby v
príkrom rozpore s tvrdeniami J.. Opäť nejde len o nejaké drobné odchýlky, ktoré by mohli byť posúdené
ako rámcovo správne tvrdenia J..

6.5. V odôvodnení je ďalej písané: ,,Súd dôkaznú situáciu posúdil tak, že súd nemá žiadne pochybnosti o
tom, že poškodený J. J. na OO PZ Zavar v dňoch 28.05.2019 a 29.05.2019 za účelom podania trestného
oznámenia na J. J. nikdy nebol a zápisnice o trestnom oznámení z 28.05.2019 a 29.05.2019 vypracovali
obžalovaný C. (28.05.2019) a obžalovaný B. (29.05.2019) bez osobnej prítomnosti poškodeného J. auviedli do nej skutky, ktoré sa nikdy nestali." Týmto tvrdením súd sám znegoval výrokovú časť, ktorou
ho uznal za vinného. Týmto tvrdením sám súd povedal, že skutok sa nestal tak, ako je napísaný vo
výrokovej časti rozsudku. Čo sa týka úvahy, že by si mal obž. C. vymyslieť obsah trestného oznámenia

bez toho, aby J. poznal skutočný obsah zápisnice, tu treba uviesť, že ak by to tak bolo, bolo by logické,
aby si v predmetný deň sám vypísal akékoľvek služobné motorové vozidlo, na čo má ako zástupca
oprávnenie. Na miesto by išiel úplne sám, pretože poznal presné miesto kam ide, ako sa tam dostane,
za kým ide aj dôvod, pre ktorý tam ideme. Ak by chcel dať J. podpísať vopred pripravenú zápisnicu s
falošným obsahom, mohol tak urobiť v B., kam by prišiel sám a nie so svedkom K.. Zo spisu vyplýva, že

na mieste sa nikto iný pri stretnutí v B. nenachádzal, všetky potrebné údaje o osobách mu boli vopred
známe a teda nič by tomu predsa nebránilo. Je úplne nelogické, aby v takejto situácii J. viezol na OO
PZ do Zavara, následne by s ním netrávil vo svojej kancelárii čas v trvaní pol hodiny až hodiny. Ďalej ak
by nechcel, aby niečo prezradil, predsa by ho nenechal ísť samého hocijakým spôsobom domov, ale by
ho sám zaviezol. Taktiež by sa vozidlom otočil pred domom J., ale nejazdil by s ním v aute o niekoľko
metrov ďalej (k tomu domu na fotke, ktorý im J. ukazoval), kde by pár minút čakal (viď záznamy k jazde

a GPS údaje, mapa jazdy, ktoré sú súčasťou spisu) a až potom išiel do Zavara. Touto úvahou chce
obž. C. dokázať, že konanie, za ktoré bol neprávoplatne odsúdený nedáva žiadnu, ani základnú logiku,
prečo by konal tak, ako tam je uvedené. Uvedenými priamymi a nepriamymi dôkazmi bolo jednoznačne
potvrdené, že k spísaniu zápisnice s J. J. dňa 28.05.2019 v doobedňajších hodinách na OO PZ Zavar
v jeho kancelárii na poschodí mohlo dôjsť a došlo, strávili tam primeraný čas potrebný na spísanie

zápisnice o trestnom oznámení a vydanie potvrdenia, tieto spolu spísali a vytlačili na počítači, pred
podpisom prečítali jej skutočný obsah, privolali prítomnú osobu a vlastnoručne všetci podpísali. Rozpor
je v iba v tom jedinom a najdôležitejšom, či obsah zápisnice je totožný s tým, čo J. uviedol C.. J. tvrdí
že nie, C. áno. Tu je dôležité zdôrazniť, že C. netvrdí, že ku krádeži popísanej v zápisnici skutočne
došlo, ale tvrdí, že spísal to, čo mu J. povedal. Či si to J. z nejakého dôvodu vymyslel alebo nie, za to

obžalovaný nezodpovedá, lebo ako policajt je povinný prijať každé oznámenie a to aj urobil. Ak by aj
dnes prišiel J. za ním s tým, že chce oznámiť, že mu K. znovu niečo ukradol, zákon mu neumožňuje
konať inak ako prijať oznámenie atď.
6.6. Obž. C. ďalej namietal, že súd posúdil prejav J. ako jednoduchý, nerozvitý, používajúci jednoduché
vety atď. K tomuto obž. C. uviedol, že to podrobne vysvetlil vo svojich predchádzajúcich výsluchoch,

že do zrozumiteľnej podoby J. strohé, jednoduché vyjadrenia po jeho vyťažení spísal tak, aby text
výsluchu dával zmysel, mal postupnosť a poskytoval odpoveď na všetky základné kriminalistické
otázky. Obž. C. poukázal na predchádzajúce výpovede J. spísané na OO PZ Zavar, najmä Zápisnicu
o trestnom oznámení z 10.06.2018 pod ČVS:ORP-l 107/ZA-TT-2018, ktorý je súčasťou pripojeného
trestného spisu (OS TT 9T/53/2019) vo veci krádeže reproduktora. Je písaný úplne rovnakým štýlom,

t. j. do zrozumiteľnej reči. Vyššie uvedenými závažnými rozpormi medzi tvrdeniami obž. C. a J. vznikli
v trestnom konaní 8T/54/2021 o dokazovanej skutočnosti pochybnosti, tieto trvajú aj po vykonaní a
zhodnotení všetkých dostupných dôkazov, ktoré môžu reálne prispieť k náležitému zisteniu skutkového
stavu, a to v rozsahu nevyhnutnom na objektívne, stavu veci a zákonu zodpovedajúce spravodlivé
rozhodnutie. Obžalovaného tvrdenia, kde opísal priebeh udalostí a okolnosti je zhodný, bez výrazných

trhlín a rozporov so svedeckými výpoveďami ďalších svedkov. Súd sa na strane 18 snažil poukázať
na nejaké rozpory medzi výpoveďami obžalovaných, ale tam žiadny rozpor nie je. Obž. C. B. hovoril
o svojich poznatkoch, ktoré zistil, keď realizoval prípad ČVS: ORP-1038/ZA-TT-2019, keď mu B. robil
kontrolný list. Výpoveď obžalovaného, v spojení s výpoveďami svedkov a listinnými dôkazmi sa javia
vierohodnejšie, nakoľko sa vzájomne dopĺňajú a obsahovo korešpondujú navzájom. Súhrn priamych

ako i nepriamych dôkazov v danej veci neposkytoval ucelený obraz o vine obžalovaného tak, aby
žiadny z jednotlivých dôkazov nepripúšťal iný záver. Odôvodnenie rozsudku z hľadiska právnych úvah
posudzovania dokázaných skutočností podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny nadväzuje
na odôvodnenie výroku o vine, ktoré musí vyplynúť z jednoznačného záveru nevzbudzujúceho dôvodné
pochybnosti, že skutok zavinene spáchal práve obžalovaný, zisteným spôsobom a z preukázaného

motívu a že ním spôsobil súdom ustálený následok, v dôsledku čoho bol podradený práve pod príslušné
ustanovenie zákona, prípadne že sú dôvodné pochybnosti, ktoré neumožňujú dospieť k záveru o vine
obžalovaného. Nebolo bez najmenších pochybností dokázané, že stíhaný skutok skutočne obžalovaný
spáchal. Jediným priamym dôkazom preukazujúcim vinu obžalovaného je výpoveď poškodeného J.
J.. Čo sa týka samotného poškodeného a vierohodnosti jeho výpovede, znalkyňa túto vyhodnotila ako

menej vierohodnú. Vzhľadom k vyššie uvedenému, vykonané dokazovanie neumožňovalo nepochybný
záverbeznajmenšíchpochybnostívôbecuvažovaťovysloveníviny.Okresnýsúdnezobralprihodnotení
dôkazov do úvahy na zásadu „in dubio pro reo", teda v pochybnostiach v prospech obžalovaného
neuzavrel, že vzhľadom na dôkaznú núdzu je potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.Primárnym cieľom zásady náležitého zistenia skutkového stavu veci vyjadrenej vo vyššie citovanom
ustanovení, je umožniť súdu spravodlivé a zákonné rozhodnutie. Ak vykonané dôkazy pred súdom
nebudú postačovať na bezpečné preukázanie, že skutok ktorý sa kladie obžalovanému za vinu sa

stal, tento skutok naozaj spáchal obžalovaný, pričom nebude možné vykonať iné dôkazy s cieľom
vyvrátiť dôvodné pochybnosti, bude tak nevyhnutné obžalovaného oslobodiť spod obžaloby, a to
všetko pri rešpektovaní zásady „in dubio pro reo", t. j. v pochybnostiach v prospech obžalovaného.
Na preukázanie toho, či sa skutok, pre ktorý bola osoba obžalovaná stal, ako i na preukázanie viny
obžalovaného musí súhrn priamych i nepriamych dôkazov tvoriť logickú, ničím nenarušenú sústavu

navzájom sa doplňujúcich dôkazov a skutočností, ktoré vo svojom celku nielen spoľahlivo preukazujú
všetky okolnosti žalovaného skutku, t. j. či sa skutok stal, či z jeho spáchania obžalovaného spoľahlivo
usvedčujú a súčasne vylučujú možnosť akéhokoľvek iného právneho záveru. Výrok o vine môže byť
založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, že skutok, ktorý je predmetom
trestného stíhania sa stal. To platí obzvlášť vtedy, keď v prejednávanom prípade existujú dve skupiny
dôkazov, ktoré si navzájom odporujú, pričom rozhodnutie musí oprieť o vierohodnosť jednej alebo

druhej skupiny dôkazov, presne tak, ako to bolo v tejto veci. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že
výrok o vine sa môže zakladať len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť, či sa stal
skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. Všetky okolnosti dôležité pre rozhodnutie musia byť
spoľahlivo preukázané v súlade so skutočnosťou tak, aby nevzbudzovali žiadnu pochybnosť. Zistením
skutočného stavu veci teda nie je len zistenie stupňa pravdepodobnosti dokazovanej okolnosti, keď

výsledky dokazovania síce pripúšťajú možnosť záveru, že dokazovaná okolnosť môže existovať, avšak
na druhej strane nevylučujú možnosť iného záveru (Rt-40/1969). Obdobný názor vyslovil i Najvyšší
súd Slovenskej republiky v uznesení sp. zn.2Tos/4/2009 z 26. februára 2010, podľa ktorého „Ak má byť
rozhodnutie o vine založené na výpovedi len jedného svedka, priamo usvedčujúceho obžalovaného zo
spáchania skutku, musia byť ostatné nepriame dôkazy tak ucelené a navzájom previazané, aby nedávali

najmenšiu pochybnosť o vierohodnosti jediného usvedčujúceho dôkazu a samotný tento dôkaz musí byť
preverený všetkými dostupnými prostriedkami, ktoré umožňuje Trestný poriadok." V prejednávanej veci
boli v prípravnom konaní zadovážené a na hlavnom pojednávaní okresným súdom vykonané ako už
bolo vyššie uvedené dve skupiny dôkazov, ktoré si v skutkovo rozhodujúcich skutočnostiach odporovali.
V tomto prípade dôkazná situácia neposkytla dostatočný podklad pre uznanie viny obžalovaných. V

súdenom prípade dôkazy nevyznievali jednoznačne v neprospech obžalovaného a netvorili ucelenú
reťaz, z ktorej by bolo možné vyvodiť bezpečný záver o jeho vine. Vzhľadom na vyššie uvedenú
argumentáciu som toho názoru, že za takejto dôkaznej situácie (tzv. dôkaznej núdze) nebolo možné
uznať obžalovaného vinným zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa § 326 ods.
1 písm. a) Tr. zák. na skutkovom základe uvedenom v obžalobe.

6.7. V ďalšej časti odvolania obž. C. argumentoval, že prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 ods. l písm. a) Trestného zákona sa dopustí verejný činiteľ, ktorý v úmysle spôsobiť inému
škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonáva svoju právomoc spôsobom
odporujúcim zákonu. Objektom tohto trestného činu je záujem štátu na riadnom výkone právomoci
verejných činiteľov a na ochrane práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb. Z hľadiska

subjektívnejstránkyjeobligatórnymznakomtohtoprečinupoprizavinenítiežpohnútka,vyjadrenávtexte
zákona formuláciou „v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený
prospech." Ide o akýsi vnútorný podnet, ktorý viedol páchateľa k rozhodnutiu spáchať trestný čin. Pritom
je to práve predstava zamýšľaného výsledku, ktorá pôsobí ako motív (pohnútka) konania páchateľa. V
prejednávanej veci, podľa právnej vety, obžalovaný ako verejný činiteľ, v úmysle zadovážiť sebe a inému

neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Rozhodujúcim bude
pretoposúdenienajmäznakuúmysluzadovážiťsebeainémuneoprávnenýprospechaznakuvykonávať
svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Z napadnutého rozsudku súdu nie je vôbec jasné, v
čom spočíva neoprávnený prospech C. ako obžalovaného. Vo výrokovej vete sa síce píše o úmysle
prijatím oznámenia si vytvoriť podmienky na zvýšenie vytýkanej objasnenosti, ale chýba vyjadrenie

obligatórneho znaku - úmyslu získať týmto konaním prospech. S týmto sa súd vôbec nevysporiadal.
Neoprávneným prospechom sa rozumie akékoľvek majetkové alebo imateriálne zvýhodnenie, na ktoré
by páchateľ, príp. zvýhodnená tretia osoba nemali nárok. Súd správne na strane 24 sám konštatoval, že
nie je preukázané, že by osobám na OO PZ Zavar bol niekedy odobratý osobný príplatok alebo uložený
trest z dôvodu nepodieľania sa na vyhľadávaní latentnej trestnej činnosti, rovnako nebolo preukázané,

že by stav objasnenosti v príslušnom mesiaci mal priamy vplyv na osobné príplatky, ohodnotenie alebo
povýšenie, nebol preukázaný vzťah medzi zvýšením objasnenosti a zvýšením alebo aspoň zachovaním
finančného pracovného ohodnotenia príp. zachovaním pracovnej funkcie, nebolo preukázané ani to,
že by konanie obžalovaných mohlo spôsobiť zákonným dedičom nebohého J. K. škodu minimálnevo výške 10 €, ako aj škodu na osobnostných právach J., resp. že by úmysel alebo motív konania
obžalovaných smeroval k týmto skutočnostiam. Súd poukázal na právne úvahy uvedené v uznesení
Najvyššieho súdu SR z 27.07.2022, sp. zn. 2Tdo/5/2022, kde je okrem iného napísané „Na naplnenie

subjektívnej stránky skutkovej podstaty trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa je,
okrem vyššie uvedeného, potrebné preukázať aj motív (pohnútku) konania verejného činiteľa spôsobiť
inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech." Na strane 26 je odkaz na R
39/2001 „Uvedený motív ako zložka subjektívnej stránky konania páchateľa, ktorá iniciuje jeho konanie
musí byt' preukázaný". Súd preukázanie motívu odôvodnil tým, že vedeniu OO PZ Zavar bola vytýkaná

nízka objasnenosť, v následnej časovej súvislosti obžalovaní vyhotovili zápisnice o trestnom oznámení,
na základe ktorých mohli byt' vydané uznesenia o odložení veci, ktoré aj vydané boli a tieto uznesenia
mali priamy vplyv na úroveň objasnenosti v rámci štatistiky kriminality za OO PZ Zavar. Súd uvádza, že
obaja obžalovaní, ktorí tvoria vedenie OO PZ Zavar, teda sú zodpovední za stav objasnenosti za OO PZ
Zavar a zvýšením objasnenosti za OO PZ Zavar si tým obaja ako súčasť vedenia zabezpečili zlepšenie
štatistických údajov, ktoré mohli svojim nadriadeným prezentovať. V žiadnom zákone ani internom

predpise nie je písané, že zástupca riaditeľa OO PZ zodpovedá za stav objasnenosti. Súd uviedol,
že vedenie mohlo nariadeným prezentovať zlepšenie štatistických údajov. Taktiež však o trestnom
oznámení prijatého od J. mohlo byť rozhodnuté o odložení, ale aj nemuselo. Ide o domnienky, v oboch
prípadoch sa tak vyjadril samotný súd, že len mohlo. Zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že vedenie
OO PZ Zavar prezentovalo, alebo chcelo prezentovať nejaké zlepšené štatistiky. Motív obžalovaného

tvrdený súdom nie je vôbec preukázaný, nesvedčí o tom žiadny dôkaz v spisovom materiály, ide len o
nepodložené dohady súdu. V konaní nebol zistený taktiež akýkoľvek následok trestného činu. Čo sa týka
konštatovania súdu o úmysle zvýšením objasnenosti získať zvýhodnenie (v podobe byt' pekný v očiach
nadriadených ktorí nás nespomenú niekde na nejakej porade), toto je nesprávne vyhodnotené, toto je
vylúčené a dôkazmi nepodložené tvrdenie. Nie je o tom zmienka v žiadnom dôkaznom prostriedku.

Vysvetlenie je nasledovné: Dňa 24.01.2019 bol vydaný písomný rozkaz Okresného riaditeľa Okresného
riaditeľstva v Trnave č. 4/2019, ktorého príloha s názvom „Harmonogram vecného a časového plnenia
úloh Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave na rok 2019" obsahuje Čl. 4, kde je v bode
č. 4 písm. a) na úseku trestného konania stanovená úloha „zabezpečiť znižovanie nápadu celkovej
trestnej činnosti a zvyšovanie objasnenosti, znižovať rozpracovanosť a zamerať sa na ukončovanie

vyšetrovania trestných vecí starších ako 6 mesiacov. Tento rozkaz riaditeľa OR PZ Trnava obžalovaní
sami doložili ešte v rámci prípravného konania do spisu. Obž. C. uviedol, že jeho skutočný úmysel bolo
splnenie rozkazu Okresného riaditeľa Okresného riaditeľstva v Trnave č. 4/2019, splnenie čl. 28 ods. 1
Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 v znení neskorších predpisov, kde je okrem
iného napísané „Trestné oznámenie je povinný prijať každý policajt" a „Podľa povahy veci urobí potrebné

opatrenianaurýchlenévybavenieveciazabezpečíjehozaevidovanie.Aktrestnéoznámenieprijalvecne
a miestne príslušný policajt, zabezpečí bezodkladné zaevidovanie trestného oznámenia do denníka
vyšetrovacích spisov.", ďalej splnenie čl. 28 ods. 2 Nariadenia ministra vnútra Slovenskej republiky č.
175/2010 v znení neskorších predpisov, ktorý okrem iného hovorí „Ak spísaniu zápisnice o trestnom
oznámení bránil iný dôvod ako vykonanie úkonu, ktorým dochádza k začatiu trestného stíhania, spíše

ju bezprostredne po tom, ako tento dôvod odpadol.", ďalej následne splnenie čl. 44 ods. 1 Nariadenia
ministra vnútra Slovenskej republiky č. 175/2010 v znení neskorších predpisov, kde je uvedené „Policajt
postupuje podľa § 201 ods. 1 Trestného poriadku tak, aby bolo vyšetrovanie skončené v čo najkratšej
dobe." Práve tým, že po prijatí trestného oznámenia od J. vo veci v ten deň konal a následne aj v
ten deň vo veci rozhodol dokazuje, že postupoval podľa § 201 Trestného poriadku, teda vykonával

skrátené vyšetrovanie osobne, ako to vyžaduje ods. 1, postupoval tak, aby čo najrýchlejšie zadovážil
podklady na objasnenie skutku v rozsahu potrebnom na posúdenie prípadu a zistenie páchateľa ako
to vyžaduje ods. 2 a vykonával ich samostatne, v súlade so zákonom a včas, ako to vyžaduje ods.
3. Príde mu absurdné a v rozpore so vyššie citovaným zákonom, internými nariadeniami, s praxou
a jeho vnútorným presvedčením, tvrdenie súdu, že ,,súd sa nestotožnil s tvrdením obžalovaného C., že

bolo jeho povinnosťou trestné oznámenie poškodeného J. prijať, keď poškodený J. na policajnú stanicu
neprišiel, ale sám obžalovaný C. mal ísť iniciatívne za ním; obžalovaný C. za ním ísť nemusel, obzvlášť
v situácii, keď vedel, že J. K. je mŕtvy". Obž. C. uviedol, že on konal nie v rozpore, ale v súlade so
všetkými vyššie uvedenými právnymi normami a zároveň aj v súlade s právnymi normami uvedenými
v právnej vete odsudzujúceho rozsudku, teda konkrétne § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z.

o Policajnom zbore, § 8 ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore s poukazom na článok 1
Etického kódexu príslušníka Policajného zboru, § 2 ods. 6, ods. 10, § 58 ods. 1, § 62 ods. 2 a § 196 ods. 1
Tr. por. Z právnej vety rozsudku ani z odôvodnenia nie je vôbec zrejmé, akým spôsobom mal podľa súdu
každý jeden z týchto § porušiť. Na naplnenie skutkovej podstaty je potrebné, aby páchateľ vykonávalsvoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. V posudzovanom prípade tento znak absentuje, takže
ani z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k spáchaniu trestného činu. Časť odôvodnenia uznesenia, kde súd
tvrdí, že „obžalovaný C. mal ísť ešte v ten istý deň 28.05.2019 vykonať previerku do obce B. (o ďalšej

ceste do obce B. sa elektronickej knihe jázd nenachádza žiadny záznam), kde mal vykonať skutočné
šetrenie za účelom zistenia svedkov a kamerového záznamu. Toto skutočné šetrenie mal vykonať v
čase, kedy už vedel, že J. K. je mŕtvy." je zjavným nepochopením alebo nedopatrením zo strany súdu.
Išlo o dôkaz zabezpečený z úradnej povinnosti, previerku vykonať musel, už od zadržania opakovane
a zhodne bez najmenších pochybností a rozporov tvrdil, že tú skutočnú previerku vykonal vtedy, keď

bol na mieste za J.. Išlo o ten istý raz, počas tej istej jednej jedinej jazdy (v súlade s knihou jázd a
výpisom GPS) v ten deň do B.. Netuší odkiaľ zobral súd, že malo ísť o druhú jazdu. Súd mu vytkol,
že nenapísal do záznamu z previerky, že K. je mŕtvy. Napísané to tam nebolo preto, lebo to vedel
už predtým, že je mŕtvy, nejde o nové zistenie, zistené počas tej previerky. To, že zomrel vyplývalo
z inej písomnosti. Do záznamu z previerky vpísal len skutočnosti, na ktoré bola previerka zameraná,
ktoré zistil namieste previerky, nie na informáciu o smrti podozrivého, ktorú mal už pred previerkou.

Záznam z previerky práveže svedčí o tom, že konal zákonne a „netváril" sa, že o smrti K. sa dozvedel
počas previerky. Keby tú informáciu získal počas previerky, iba vtedy by to poznačil do toho záznamu z
28.05.2019. Vedeniu OO PZ Zavar nebola do 28.05.2019, kedy mal trestný čin spáchať ani jeden jediný
krát na pracovných poradách vytýkaná zlá objasnenosť trestnej činnosti. K vytknutiu zlej objasnenosti
došlo prvý krát až na pracovnej porade riaditeľa OPP OR PZ Trnava konanej 13.06.2019, viď zápis z

porady č. ORPZ-TT-OPP-2019/001496-007, teda cca. dva týždne po údajnom spáchaní trestného činu.
Tento úmysel preto nemôže byť použitý v rozsudku tak, ako je tam uvedený, t. j. ,,nakoľko vedeniu
Obvodného oddelenia Policajného zboru v Zavare, ktoré tvorili riaditeľ D. B. B. a zástupca riaditeľa
obžalovaný A. B. C., bola nízka objasnenosť vytýkaná vedením Okresného riaditeľstva Policajného
zboru v Trnave". Ako zástupca riaditeľa OO PZ Zavar sa žiadnej z týchto porád navyše nezúčastnil, čiže

mu to tam ani nikto nemohol vytýkať. Súd sa opiera o tvrdenie L., ktorý sa vyjadril v tom zmysle, že v
práci sa rozprávali, vedeli že majú na oddelení slabé výsledky. Z toho však nevyplýva, že prichádzal
nejaký tlak z vedenia OR PZ Trnava, ale že išlo o diskusiu v rámci oddelenia v Zavare. To neguje
odôvodnenie motívu, zapáčiť sa vedeniu lepším číslom v štatistike. Taktiež ani z výpovede G., L. či
M. nevyplýva, že k nejakému vytknutiu objasnenosti vôbec pred 28.05.2018 prišlo. Tu je rozhodný

hlavne čas. Zo žiadneho dôkazu, či už z výsluchov alebo z porád nie je preukázané, že k vytknutiu
objasnenosti došlo v čase pred údajným spáchaním trestného činu obžalovanými! Súd predsa nemôže
niekoho odsúdiť na základe toho, že si niečo domyslí, ale všetko musí mať preukázané, čo ani v tomto
prípade nebolo. Súd v odôvodnení ďalej uvádza, že už samotným vyhotovením zápisníc o trestnom
oznámení, ktoré viedlo k vytvoreniu podmienok na vydanie uznesenia o odložení veci bol naplnený znak

skutkovej podstaty „v úmysle zadovážiť sebe a inému neoprávnený prospech. K tomuto obž. C. uviedol,
že prijatie trestného oznámenia neobsahuje prvok rozhodovania a prvok moci, ktoré sú potrebné na
to, aby mohlo ísť o zneužitie právomoci verejného činiteľa. Súd si nesprávne osvojoval odôvodnenia
iných trestných vecí z článkov na internete (právne listy), ktoré sú úplne odlišné. Čo sa týka štatistického
vykázania ním realizovaného prípadu ČVS:ORP-1038/ZA-TT-2019, kde bol poškodený J. J. uviedol,

že štatistické vykázanie predmetného objasneného trestného činu, ktorého sa dopustil J. K. prešlo
štatistikou až dňa 03.06.2019. To znamená, že až po tomto dátume boli údaje zadané do štatistiky.
Teda v spise zadokumentované štatistické výpisy objasnenosti trestnej činnosti sú nepresné, neodrážajú
skutočnosť a sú tým pádom bezpredmetné. Zvýšením objasnenosti nemal úmysel získať akýkoľvek
prospech pre seba alebo riaditeľa útvaru, zvýšenie objasnenosti ani nebolo spôsobilé pre obžalovaných

znamenať akýkoľvek prospech, teda akékoľvek majetkové alebo imateriálne zvýhodnenie, na ktoré by
páchateľ, príp. zvýhodnená tretia osoba nemali nárok. Konal jednoducho v úmysle splniť si služobné
povinnosti zákonným spôsobom. Jeho úmysel potvrdzuje aj na súde oboznámená výpoveď svedka J.
K. z 08.12.2020, ktorý na otázku vyšetrovateľa UIS „Čo vám hovoril zástupca C., že prečo chce, aby
ste ho dňa 28.05.2019 zaviezli do B.?" odpovedal: ,,To bolo to, že J. či tam sa nekradne, alebo kvôli

tomu, sme tam tak zisťovali. Lebo sme vedeli o J., že sa túla po B. a je taký informátor." Na ďalšiu
otázku vyšetrovateľa „Povedali vám niekedy na rannom rozdelení, že treba zvyšovať objasnenosť?"
odpovedal: ,,No, že máme zapracovať na objasnenosti, ale tak, že alkohol a takéto."
6.8. Samotný fakt, že súd výrazne zmenil obžalobu a to nielen v časti následku, aby následne vydal
odsudzujúci rozsudok, tiež týmto odvolaním obž. C. namieta a necháva na posúdenie odvolacieho súdu,

aby posúdil či bola alebo nebola zachovaná tzv. totožnosť skutku. Ak by sa išlo v úvahách až tak
ďaleko do absurdného záveru, že konal tak, ako je uvedené v napadnutom rozsudku, v tomto smere
poukazuje na materiálny korektív, uvedený v § 10 ods. 2 Tr. zák. K tomu, že skutok vykazuje nepatrnú
závažnosť uviedol, že skutok sa mal stať v priebehu prvého polroka 2019, odvtedy uplynula doba takmer5 rokov, počas ktorej obžalovaný nepretržite pracuje na polícii, na rovnakej funkcii, na rovnakom OO PZ v
Zavare, kde je dobre hodnotený. V súčasnosti, v roku 2024, vyvodzovanie trestnoprávnej zodpovednosti
voči nemu neplní účel individuálnej a všeobecnej represie, poškodený J. J. sa sám vyjadril, že sa mu

nijak neublížilo, ani nič nespôsobilo. Pohnútka obžalovaného nebola zištná, jeho pracovná morálka
bola hodnotená kladne a jeho konaním nenastal žiadny negatívny následok. Súd aj v časti o výroku a
treste sám uviedol, že zohľadnil dlhší časový odstup od skutkov a skutočnosť, že ich konaním nebola
spôsobená žiadna majetková škoda alebo iná ujma na právach J. J. alebo J. K.. Súd na strane 32
konštatoval, že obžalovaní „konali z malicherných dôvodov", pretože ich cieľom bolo len prezentovanie

lepších výsledkov pred ich nadriadenými, aby oni neboli tí, ktorým je nízka objasnenosť vytýkaná. Tento
konštatovaný cieľ je len domnienka. Význam slova malicherný je 1. lipnúci na maličkostiach, úzkoprsý,
2. bezvýznamný, nepatrný, 3. nízky, mrzký, podlý. Doposiaľ zisteným dokazovaním bolo zistené a
potvrdené, že neboli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu zneužívania právomoci
verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., preto je podané odvolanie dôvodné. Navrhol
preto oslobodiť spod bodu I/ obžaloby.

7. K odvolaniu obž. B. sa vyjadril prokurátor písomným podaním z 5.3.2024. Uviedol, že obž. B. vo
svojom odvolaní (na str. 4 a 5) uviedol, že počas vyšetrovania došlo k porušeniu zákona a práva na
obhajobu aj tým, že orgány činné v trestnom konaní sa nevysporiadali so zaujatosťou vyšetrovateľa
ÚIS a prokurátora KP Trnava. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal na rozdielny spôsobu prístupu

KP Trnava vo vzťahu k podozrivému L., ktorého konanie bolo kvalifikované v trestnom konaní ako
možné disciplinárne previnenie a že manželka pána L. dlhodobo pracuje na KP Trnava a osobne sa
pozná s dozorovým prokurátorom KP Trnava. K tejto odvolacej prokurátor uviedol, že ide o účelovú
odvolaciu námietku s absenciou objektivity. V prvom rade poukázal na tú skutočnosť, že obžalovaný v
priebehu celého trestného konania nevyužil svoje právo vzniesť námietku zaujatosti napriek tomu, že

v zmysle ust. § 31 ods. 5 Tr. por. túto námietku je nevyhnutné vzniesť bez meškania. Obž. B. svoje
tvrdenia neoprel o žiadne konkrétne relevantné skutočnosti, ktoré mali viesť k zaujatosti dozorového
prokurátora v tejto veci. Dozorový prokurátor KP Trnava pána L. absolútne nepozná, v rámci samotného
konania nemá žiadny príbuzenský, či iný vzťah s osobami vystupujúcimi v trestnej veci, ktorý by zakladal
dôvody uvedené v § 31 ods. 1 Tr. por. Aj z ustálenej rozhodovacej praxe nepochybne vyplýva, že

sama skutočnosť, že sudca, resp. orgán činný v trestnom konaní v minulosti prichádzal v rámci plnenia
pracovných úloh do styku s procesnou stranou alebo s príbuznými procesnej strany, neodôvodňuje
jeho vylúčenie z vykonávania procesných úkonov pre jeho pomer k osobám, ktorých sa úkon priamo
týka. Ďalej uviedol, že v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 32 okresný súd uviedol, že nemohol
prihliadať na listinný dôkaz č. l. 1089, lebo tento dôkaz nebol vykonaný. Prokurátor je toho názoru, že

tento dôkaz bol vykonaný na hlavnom pojednávaní 14.11.2023 v rámci oboznámenia vyšetrovacieho
spisu ORP-2132/ZA-TT-2018 č. l. 1035 až 1092 (strana 3 zápisnice z HP dňa 14.11.2023. Na záver
uviedol, že s výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku sa stotožňuje, odvolania obžalovaných
považuje za nedôvodné, preto ich navrhuje zamietnuť podľa § 319 Tr. por.
8. Spisový materiál bol predložený Krajskému súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) na rozhodnutie

o odvolaniach oboch obžalovaných
9. Za účelom ich prejednania nariadil krajský súd termín verejného zasadnutia na
25. februára 2025, ktorého sa zúčastnil prokurátor krajskej prokuratúry, obž. C. a obhajca oboch
obžalovaných JUDr. Gavalec. Obž. B. sa verejného zasadnutia nezúčastnil, súhlasil s konaním v jeho
neprítomnosti. Krajský súd dokazovanie nedopĺňal, nakoľko žiadne návrhy na doplnenie dokazovania

strany v odvolacom konaní nemali. Pokiaľ ide o konečné návrhy, prokurátor navrhol zamietnuť obe
odvolania ako nedôvodné. Obhajca obžalovaných uviedol, že sa pridržiava písomne odôvodnených
odvolaní a konečného návrh tam uvedeného. Dodal, že akékoľvek uznanie viny v danom prípade, aj
keď bol uložený len peňažný trest, má dopad na obž. C., pretože ako policajt príde o zamestnanie.
Obžalovaný C. sa pridržal toho, čo uviedol jeho obhajca, iné uviesť nechcel.

10.KrajskýsúdvTrnaveakosúdodvolacípodľa§315Trestnéhoporiadku(ďalejlen„Tr.por.“)preskúmal
napadnutý rozsudok v zmysle § 316 Tr. por. a zistil, že nie je dôvod na zamietnutie odvolania v zmysle
§ 316 ods. 1 Tr. por., ani na zrušenie napadnutého rozsudku podľa § 316 ods. 3 Tr. por., lebo odvolanie
podali obžalovaní ako oprávnené osoby, v zákonnom stanovenej lehote a proti výrokom, proti ktorým
je tento opravný prostriedok prípustný. Krajský súd následne postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por.

preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov, ako aj správnosť postupu konania, ktoré
im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaných sú sčasti dôvodné.
Ku konaniu, ktoré výroku o vine predchádzalo11. Pokiaľ ide o súdnu časť konania, ktoré napadnutému výroku o vine predchádzalo, tejto obžalovaní
v odvolaní konkrétne chyby nevytýkali a chyby odvolaním nevytýkané zakladajúce dôvod dovolania
podľa § 371 Tr. por., na ktoré by sa muselo prihliadať z úradnej povinnosti, tak také chyby odvolacím

prieskumom zistené neboli. Možno skonštatovať, že okresný súd dodržal ustanovenia Tr. por. či už vo
vzťahu k príprave a priebehu hlavného pojednávania, ako aj vo vzťahu k dokazovaniu realizovanom na
hlavnom pojednávaní.
12. Pokiaľ obž. B. v odvolaní namietal, že sa hlavné pojednávanie 14.11.2023 nemalo konať
v neprítomnosti J. J., ide o námietku nedôvodnú. Neúčasť tejto osoby nebránila vykonať nariadený úkon

trestného konania. A ak by aj postup okresného súdu nebol správny, došlo by ním len k porušeniu práva
J. J., nie obžalovaných.
13. Pokiaľ obž. B. v odvolaní namietal, že v konaní pred okresným súdom vystupoval potenciálne zaujatý
prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave P. Q., k tomu krajský súd uvádza, že v súdnom konaní platí
zásada rovnosti strán, z ktorej zásady sa odvodzuje v rozhodovacej činnosti súdov záver, že vo fáze
trestného konania vedeného pred nezávislým a nestranným súdom už obžalovaný nemôže namietať

prokurátora z hľadiska možnej zaujatosti, nakoľko sú si vo svojom procesnom postavení pred súdom
rovní a už z povahy veci majú protichodný záujem na výsledku súdneho konania (ide o spor medzi
obžalobou a obhajobou).
14. Pokiaľ obž. B. v odvolaní namietal, že v prípravnom konaní vystupovali potenciálne zaujatí
vyšetrovateľ ÚIS a prokurátor P. Q., k tomu krajský súd uvádza, že obžalovaný mal tento typ námietok

vzniesť v prípravnom konaní, kde by sa o nich predpísaným spôsobom rozhodlo. A mal ich vzniesť
ihneď, ako sa dozvedel o dôvodoch, pre ktoré by tieto subjekty mohli byť vylúčené. Správne prokurátor
vo vyjadrení poukázal na to, že obž. B. žiadne námietky zaujatosti v prípravnom konaní nepodal. Spätné
uplatňovanie námietok tohto typu v odvolacom konaní je bezpredmetné.
15. Pokiaľ obž. B. namietal pochybenia v prípravnom konaní, ktoré mali mať za následok porušenie jeho

práva na obhajobu, ide opäť o námietky nedôvodné. Žiadne porušenie práva na obhajobu v prípravnom
konaní krajský súd nezistil ani u neho, ani u obž. C..
16. Trestné stíhanie oboch obžalovaných bolo riadne začaté, následne im obom bolo uznesením
vznesené obvinenie, voči ktorému si podali sťažnosť, o ktorej bolo nadriadeným orgánom rozhodnuté.
17. Pokiaľ ide o fakt, že skutok bol pri vznesení inak právne kvalifikovaný, ani v tom nemožno vidieť

porušenie ich práva na obhajobu. Trestné stíhanie sa vedie pre konkrétny skutok, nie pre jeho
kvalifikáciu, tá sa môže aj zmeniť. Obaja obžalovaní od začiatku vedeli, čo sa im kladie za vinu, ergo
mohli sa voči obvineniu už v tom čase brániť, čo aj činili, keď otázku právnej kvalifikácie úspešne
namietali v rámci rozhodovania o ich väzbe.
18. Ani podaním návrhu na väzbu nemohlo byť porušené ich právo na obhajobu. Podanie návrhu je

plne v kompetencii prokurátora, pričom o väzbe rozhodujú nezávislé a nestranné súdy, ktoré sa v tomto
prípade s návrhom prokurátora nestotožnili. Návrhu prokurátora vo výsledku vyhovené nebolo, obaja
boli zo zadržania prepustení sudcom pre prípravné konanie.
19. Osobná účasť obvinených osôb na výsluchoch svedkov v prípravnom konaní v tom čase nebola
ich právom, ale len možnosťou (modalitou), o ktorej rozhoduje vyšetrovateľ (viď § 213 ods. 1 Tr. por.

v znení účinnom v tom čase). Pokiaľ obžalovaným vyšetrovateľ účasť na výsluchoch nepovolil a svoj
postup odôvodnil, nemožno v tom bez ďalšieho vidieť porušenie ich práva na obhajobu.
20. K námietke o neuvedení mien svedkov v upovedomení o úkone krajský súd uvádza, že v tom čase
v prípravnom konaní nebol vyšetrovateľ povinný oznamovať mená svedkov, len typ úkonu, ktorý je
plánovaný, čo plne zodpovedalo litera zákona (viď Stanovisko NS SR publikované v Zbierke stanovísk

NS a rozhodnutí súdov č. 7/2018 pod por. č. 58).
21. Výsluch J. J. z prípravného konania nebol na hlavnom pojednávaní použitý ako dôkaz voči
obžalovaným, preto námietky voči jeho zákonnosti sú bezpredmetné.
22. Rovnako nebolo porušené právo obžalovaných na obhajobu odmietnutím ich návrhov na doplnenie
vyšetrovania v prípravnom konaní. K porušeniu ich práva by došlo, ak by OČTK o takých návrhoch do

skončenia vyšetrovania riadne nerozhodli. Totiž právu obvineného navrhovať dôkazy v zásade koreluje
povinnosť vyšetrovateľa o týchto návrhoch rozhodnúť, nie povinnosť návrhom vyhovieť. V tomto prípade
o dôkazných návrhoch vyšetrovateľ rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil (viď č. l. 1335).
Ku skutkovým zisteniam okresného súdu
23. Pokiaľ ide o napadnuté výroky o vine pod bodmi 1/ a 2/, krajský súd v prvom rade konštatuje,

že okresný súd vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dôkazy navrhnuté stranami, ktoré považoval
na objasnenie skutkového stavu veci za dôležité, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne ako i v súhrne
podľa pravidiel uvedených v § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré
následne riadne premietol do bodov 1/ a 2/ výroku o vine napadnutého rozsudku. V odôvodnenínapadnutého rozsudku okresný uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak
si navzájom odporovali.

24.Krajskýsúdjetohonázoru,žeodôvodneniejevtejtočastipresvedčivéaspĺňakritériápredpokladané
ust. § 168 ods. 1 Tr. por. a keďže voči tejto časti odôvodnenia napadnutého rozsudku nemá žiadne
výhrady, tak si ho osvojuje bez potreby ho na tomto mieste detailne opakovať. Krajský súd v tejto
súvislosti pripomína, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvého a druhého stupňa
tvoria jednotu, preto je nadbytočné, aby krajský súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové

a právne závery okresného súdu. Tiež platí, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní
nemá odpovedať na každú námietku alebo argument odvolateľa, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci
význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov
napadnutého rozsudku, ktorý sa preskúmava v odvolacom konaní.
25. Odvolacie námietky oboch obžalovaných smerovali do spôsobu hodnotenia dôkazov okresným
súdom, kde polemizovali s odôvodnením napadnutého rozsudku, presadzovali vlastný spôsob

hodnotenia vykonaných dôkazov a z toho plynúcu vlastnú verziu skutkového deja, ktorá nekorešponduje
so skutkovými zisteniami okresného súdu.
26. Pokiaľ ide o výhrady obžalovaných voči hodnoteniu dôkazov, krajský súd pripomína, že v trestnom
konaní platia zákonom stanovené pravidlá pre zisťovanie skutkového stavu veci a pre hodnotenie
dôkazov. Podľa nich je potrebné zisťovať skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom pre rozhodnutie.

Trestný poriadok nestanovuje žiadne pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie
určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých dôkazov. Inak vyjadrené, Trestný poriadok neupravuje otázku
minimálneho množstva a kvality dôkazov potrebných na preukázanie viny obžalovaného. Platí zásada
voľného hodnotenia dôkazov, podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy
získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom

uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány
činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. V súvislosti s hodnotením dôkazov platí aj druhé
pravidlo, podľa ktorého ak okresný súd postupoval pri hodnotení dôkazov dôsledne podľa § 2 ods. 12
Tr. por., teda že ich hodnotil na základe vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení
všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne a dospel k logicky odôvodneným skutkovým zistenia,

krajský súd nemôže napadnutý rozsudok zrušiť len preto, že by sám na základe svojho presvedčenia
hodnotil tie isté dôkazy s iným do úvahy prichádzajúcim výsledkom. V takom prípade totiž nie je možné
napadnutému rozsudku vytknúť žiadnu vadu v zmysle uvedeného ustanovenia (porovnaj R 53/1992).
27. V konkrétnostiach posudzovaného prípadu krajský súd konštatuje, že obaja obžalovaní boli zo
spáchania skutkov kladených im za vinu bezpečne usvedčení. Zo štruktúry usvedčujúcich dôkazov je to

predovšetkýmvýpoveďJ.J.,ktorýjednoznačnepoprel,že bymuniektoukradol10€ aontošielnahlásiť
na OO PZ Zavar a tiež uviedol, že J. K. nepozná a nikdy na neho žiadne oznámenie nepodával, tobôž
nie opakovane. Svedka J. J. považoval aj krajský súd napriek jeho mentálnej retardácii stredne ťažkého
stupňa za vierohodného a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní za pravdivú a to z dôvodov, ktoré
podrobne rozviedol okresný súd v odôvodnení svojho rozsudku. Ani krajský súd u tohto svedka nezistil

žiaden motív, pre ktorý by chcel svojou výpoveďou vedome obom obžalovaným škodiť. Správne okresný
súd zdôraznil, že svedok bol podrobený znaleckému skúmaniu na vierohodnosť, pričom znalkyňa PhDr.
Kurucová zistila, že tento svedok je schopný vnímať, pamätať si a reprodukovať hlavné dejové línie a že
u neho neboli zistené sklony k fabulácii, či konfabulácii.
28. Pokiaľ obhajoba namietala, že znalkyňa nemala všetky potrebné podklady k vypracovaniu posudku,

toto bolo vyvrátené výpoveďou znalkyne na hlavnom pojednávaní, kde jasne uviedla, že z jej pohľadu
mala všetko potrebné pre vypracovaniu znaleckého posudku. Z obsahu znaleckého posudku vyplýva,
že znalkyňa okrem vyšetrovacieho spisu, ktorý jej bol doručený 7.4.2020 mala k dispozícii výsledky
vlastného klinického psychologického vyšetrenia J. J., výsledky jeho psychodiagnostického vyšetrenia
a tiež jeho zdravotnú dokumentáciu. Takýto rozsah podkladov považuje aj krajský súd za dostatočný.

29. Ako nedôvodné vyhodnotil krajský súd aj námietky obhajoby ohľadom neodbornosti znalkyne
a nesprávnosti jej záverov s poukazom na to, že sa odmietla vyjadriť ku špecifickej vierohodnosti
svedka J. J.. Znalkyňa nemôže odpovedať na otázku špecifickej vierohodnosti výpovede svedka J.
J., ale môže sa vyjadriť len k rysom osobnosti svedka, ktoré jeho vierohodnosť podporujú, či naopak
vylučujú. To znalkyňa v tomto prípade učinila vcelku podrobným spôsobom. Posúdenie vierohodnosti

výpovedi svedka je v konečnom dôsledku úlohou súdu, ktorý pritom postupuje v súlade so zásadou
voľného hodnotenia dôkazov rešpektujúc, že pre posúdenie odbornej stránky veci sú síce znalecké
posudky relevantné, avšak tvoria len jeden z podkladov pre rozhodnutie. Ani záver o vierohodnosti
svedka J. J. v tomto prípade okresný súd nezaložil výhradne len na odborných výsledkoch vyplývajúcichzo znaleckého skúmania doplneného o výsluch znalkyne PhDr. Kurucovej na hlavnom pojednávaní,
ale vychádzal aj z vlastných poznatkov nadobudnutých z bezprostredného vnímania toho svedka na
hlavnom pojednávaní, pričom jeho vierohodnosť hodnotil aj vo svetle ďalších vo veci vykonaných

dôkazov. Na základe takéhoto vlastného hodnotenia potom okresný súd dospel k záveru o vierohodnosti
svedka J. J. a pravdivosti jeho výpovede. Predmetné úvahy okresného súdu rozvedené od str. 14
odôvodenia považuje krajský súd za logické a vecne správne, preto na ne v podrobnostiach poukazuje.
30. Diskrepancie, na ktoré poukazovali v tejto súvislosti obaja obžalovaní, nie sú podľa názoru
krajského súdu spôsobilé spochybniť vierohodnosť J. J.. Týkajú sa okolností, ktoré sú svojim významom

okrajové pre posúdenie relevantných skutkových okolností prípadu. Pokiaľ totiž ide o kľúčovú dejovú
líniu, právne významnú z hľadiska vyvodzovania trestnoprávnej zodpovednosti obžalovaných, táto je
bezpečne preukázaná dôkazmi, na ktoré poukázal okresný súd podrobne v odôvodnení napadnutého
rozsudku. Okrem spomínanej výpovede J. J. správne okresný súd poukázal na listinné dôkazy, najmä
vyšetrovacie spisy ČVS: ORP-1038/ZA-TT-2019 a ORP-1044/ZA-TT-2019, správy z Centra podpory
Trnava - oddelenia autodopravy, výkazy z elektronickej knihy jázd, či listiny týkajúce sa zápisov

zpracovnýchporádapolicajnejštatistiky.Doštruktúryusvedčujúcichdôkazovpatriaajovýpovedeosôb,
najmä svedkov K. a L., ale aj výpovede policajných funkcionárov J. L., A. L., N. G., či N. M.. Tieto dôkazy
okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku nielen po obsahovej stránke detailne rozviedol, ale
aj správne a logicky vyhodnotil nielen jednotlivo, ale aj vo vzájomných súvislostiach.
31.Shodnotiacimiúsudkamiokresnéhosúduvovzťahuktýmtodôkazomsakrajskýsúdvcelomrozsahu

stotožňuje a v podrobnostiach na ne poukazuje bez potreby ich na tomto mieste opakovať. Krajský súd
pretouzatvára,že vtejtotrestnejveciumožňujeucelenáreťaztakpriamych,akoajnepriamychdôkazov,
vyvodiť bezpečný, nevyvrátiteľný a nad všetky pochybnosti odôvodnený záver, že obžalovaní spáchali
skutky kladené im obžalobou za vinu. Vôbec nejde o situáciu opisovanú obžalovanými v odvolaniach,
že voči nim neexistujú usvedčujúce dôkazy. Ide len o zjavnú snahu týchto obžalovaných, aby boli

vykonané dôkazy hodnotené súdmi inak, v ich prospech. Naopak, proti obžalovaným existuje dostatok
usvedčujúcich dôkazov opísaných v odôvodnení napadnutého rozsudku, resp. vyššie v texte, ktoré
vytvárajú takú ucelenú, ničím nenarušenú a logickú štruktúru (reťaz dôkazov), ktorá smeruje k jedinému
záveru a síce, že skutky pod bodmi I/ a II/ sa stali a spáchali ich práve obž. C. (skutok I/) a obž. B.
(skutok II/).

32. V súvislosti s námietkami obžalovaných ohľadom nesprávneho vyhodnotenia vykonaných dôkazov
krajský súd záverom uvádza, že právo na spravodlivý proces neznamená právo na to, aby bola strana
konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami,
predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak sa neriadi jej výkladom
všeobecne záväzných právnych predpisov. Rovnako súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak

si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, lebo proces dokazovania (a to
nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je
ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo
veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani
nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení

rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným
všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená v ustanovení § 2 ods. 10 Tr.
por., podľa ktorej orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav
veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie.
33. Pokiaľ obž. C. namietal, že zmenou skutkových zistení okresný súd porušil totožnosť skutku,

ide o námietku nedôvodnú. Totožnosť skutku neznamená, že od začiatku trestného stíhania až do
jeho skončenia musí ísť o úplnú zhodu popisu udalosti, o ktorej sa rozhoduje, t. j. že v uznesení o
vznesení obvinenia, v obžalobe a v rozsudku sa musí skutkový dej úplne rovnako popisovať, pretože
vykonávaním dôkazov v priebehu trestného stíhania, teda aktivitou orgánov činných v trestnom konaní
i súdu získané poznatky o skutočnosti sa môžu zmeniť. Niektoré údaje uvedené v uznesení o vznesení

obvinenia môžu vo vzájomnom porovnávaní a v porovnávaní s rozsudkom odpadnúť, niektoré môžu
pribudnúť a iné sa môžu upresniť. Totožnosť skutku je zachovaná, keď je zachovaná jeho podstata.
Podstata skutku spočíva v konaní páchateľa a následku, ktorý bol týmto konaním spôsobený a ktorý
je relevantný z hľadiska trestného práva. Z hľadiska tohto ustanovenia podstata skutku teda spočíva
v účasti obžalovaného na určitej udalosti vo vonkajšom svete, ktorá je uvedená v obžalobnom návrhu

a z ktorej vznikol následok uvedený v obžalobe. Pritom však ani účasť (aktivita) obžalovaného a ani
následok, ktorý tým bol spôsobený, nemusia byť úplne zhodné, stačí, ak sú aspoň sčasti zachované v
rozhodnutí súdu (na základe výsledkov vykonaného dokazovania) v porovnaní s obžalobou. Podstata
skutku preto nebude porušená, ak sa zmenia okolnosti týkajúce sa miesta, času spáchania činu, rozsahunásledkov, spôsobu vykonania činu, pohnútky činu alebo formy zavinenia. Z toho potom vyplýva, že:
- totožnosť skutku nenarušujú zmeny v jednotlivých okolnostiach, ktoré individualizujú skutok, okrem
iného i čo do miesta a času spáchania, spôsobu vykonania a pohnútky činu ako aj formy zavinenia,

keď inak totožnosť konania zostala zachovaná, - pri nezhode medzi konaním uvedeným v uznesení
o vznesení obvinenia a obžalobou, resp. medzi obžalobou a tým, ktoré vyšlo najavo na hlavnom
pojednávaní,môžeudržiavaťtotožnosťskutkutotožnosťspôsobenéhonásledku,-aksadotýkajúzmeny,
ku ktorým došlo v dôsledku dokazovania na hlavnom pojednávaní, skutočností, ktoré vo svojom súhrne
tvoria konanie, bude zachovaná totožnosť, ak konanie popísané v obžalobe a konanie po zmenách,

ku ktorým došlo na hlavnom pojednávaní, bude aspoň čiastočne totožné, to isté platí, pokiaľ ide o
následok, resp. o obsah následku, - totožnosti skutku sa nedotkne pri zhode konania alebo následku, ak
napríklad pristúpi okolnosť podmieňujúca použitie vyššej trestnej sadzby alebo okolnosť, ktorej právne
zhodnotenie zakladá znak činu prísnejšie trestného. Totožnosť skutku je zachovaná v prípade úplnej
zhody konania a následku, zhody aspoň v konaní pri rozdielnom následku, zhody aspoň v následku
pri rozdielnom konaní, ako aj v prípade, ak konanie alebo následok, resp. oboje budú aspoň čiastočne

zhodné v podstatných okolnostiach, najmä skutkových, odrážajúcich prípadné zmeny skutkového deja,
ku ktorým došlo v rámci dokazovania v súdnom konaní. Keďže neexistuje všeobecne platná smernica
vysvetľujúca, kedy je vo všeobecnosti zachovaná totožnosť skutku, je preto nevyhnutné skúmať túto
otázkuvždyindividuálnepodľaokolnostíkonkrétnehoprípadu(pozrinapr.rozhodnutieNajvyššiehosúdu
SR z 11.11.2015, sp. zn. 3Tdo 50/2015). Vychádzajúc z cit. rozhodnutia, ktoré zodpovedá aj právnej

teórii a súdnej praxi, krajský súd konštatuje, že medzi skutkom, pre ktorý bolo obžalovaným vznesené
obvinenie a výrokom napadnutého rozsudku existuje zhoda nielen v trestnoprávne relevantnom konaní
oboch obžalovaných, ale aj v následku, ktorý nastal. Sčasti iné vymedzenie tzv. druhého úmyslu
v odsudzujúcom rozsudku oproti obžalobe na totožnosti skutku nie je spôsobilé nič zmeniť.
34. Z prezentovaných dôvodov považoval krajský súd odvolacie námietky oboch obžalovaných

smerujúce do roviny skutkových zistení za nedôvodné.
K právnemu posúdeniu skutku
35. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, tejto sa okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku na str. 24
až 32 venoval. Krajský súd si túto podrobnú a vyčerpávajúcu argumentáciu ako vecne správnu v celom
rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ňu poukazuje bez potreby ju na tomto mieste detailne opakovať.

36. Pokiaľ ide o odvolacie námietky oboch obžalovaných, že u nich nebol preukázaný tzv. druhý úmysel,
t.j.úmyselspôsobiťinémuškodu,čizadovážiťsebealeboinémuneoprávnenýprospech,tietovyhodnotil
krajský súd ako nedôvodné. Fakt, že obaja obžalovaní konali (každý samostatne) v úmysle sebe
a inému (kolegovi) zadovážiť neoprávnený prospech, bol aj podľa názoru krajského súdu vykonaným
dokazovaním bezpečne preukázaný. Tento neoprávnený prospech mal v ich prípade nemateriálnu

povahu a spočíval v zabezpečení zlepšenia štatistických ukazovateľov objasnenosti trestnej činnosti
za príslušný obvod, za ktorý boli obaja obžalovaní zodpovední, keďže spoločne tvorili vedenie OO
PZ Zavar (riaditeľ a jeho zástupca). Tieto zlepšené ukazovatele mohli následne prezentovať svojim
nadriadeným, čím by sa na pravidelných poradách vyhli kritike z ich strany za nízky stav objasnenosti
trestnej činnosti, s ktorou mali problém. Pre naplnenie znakov základnej skutkovej podstaty prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 Tr. zák. pritom nie je stanovená minimálna
výškaškodyčineoprávnenéhoprospechu.Postačíajminimálnyrozsahtohtoprospechuzapredpokladu,
že je neoprávnený ako v tomto prípade.
37. Neobstoja ani odvolacie námietky obžalovaných, že dva prípady by nedokázali nijako významne
ovplyvniť sledovanú štatistku. Jednak preto, že spomínanými dvomi uzneseniami k pozitívnemu

ovplyvneniu štatistiky objasnenosti za mesiac máj 2019 na OO PZ Zavar reálne došlo. A tiež preto,
že trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa je tzv. predčasne dokonaný trestný čin, teda
je spáchaný bez ohľadu na to, či konanie obžalovaných aj skutočne viedlo k ovplyvneniu štatistických
údajov o objasnenosti kriminality v rozsahu nimi sledovanom alebo nie, pretože pre vznik trestnej
zodpovednosti je rozhodujúci ich úmysel uvedeným spôsobom konať a nie to, či ich konanie aj skutočne

k nimi očakávanému výsledku viedlo.
38. Za nedôvodnú považuje krajský súd aj odvolaciu námietku obžalovaných, že pri spisovaní zápisnice
o trestnom oznámení chýbal u nich ako verejných činiteľov prvok rozhodovania a prvok moci. Opak je
pravdou. K tejto otázke sa okresný súd podrobne vyjadril v odôvodnení napadnutého rozsudku, preto si
jeho argumentáciu krajský súd v celom rozsahu ako vecne správnu osvojuje a v podrobnostiach na ňu

poukazuje, bez potreby ju na tomto mieste opakovať.
K nesprávnemu posúdeniu tzv. materiálneho korektívu
39. Ako dôvodné však vyhodnotil krajský súd odvolania oboch obžalovaných čo do vyhodnotenia tzv.
materiálneho korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák. zo strany okresného súdu.40. V tejto súvislosti krajský súd upriamuje pozornosť na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 13. augusta 2013, sp. zn. 2Tdo 35/2013, uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu
a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky číslo 6/2014 pod por. č. 96/2014, ktorého právna veta znie, že

ak páchateľ svojim konaním naplní zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu, je povinnosťou
orgánov činných v trestnom konaní a súdu vyvodiť trestnoprávnu zodpovednosť postupom podľa
Trestnéhoporiadku.Pravidlo„ultimaratio“možnouplatniťjedineprostredníctvommateriálnehokorektívu
v rozsahu § 10 ods. 2 Tr. zák., teda v zmysle platnej a účinnej zákonnej úpravy, len pri prečinoch. Princíp
ultimaratiopredstavujejednuzozásadtrestnéhoprávaatozásadusubsidiaritytrestnejrepresie.Zásada

subsidiarity znamená, že prostriedky trestného práva sa majú použiť až ako krajný prostriedok štátu
na ochranu určitým, trestným zákonom taxatívne vymedzeným spoločenským vzťahom, v prípade že
prostriedky iných právnych odvetví sú neúčinné na ochranu takýchto vzťahov.
41. Okresný súd k tzv. materiálnemu korektívu uviedol nasledovné: „Znak prečinu podľa § 10 ods.
2 Trestného zákona je daný tým, že obaja obžalovaní konali ako príslušníci PZ, a zároveň aj ako
riadiaci funkcionári, ktorí by mali ísť ostatným príslušníkom PZ príkladom, pričom z ich poslania vyplýva

zabezpečenie bezpečnosti obyvateľov, ochrana ich práv a slobôd, v dôsledku čoho sa práve od nich
očakáva dodržiavanie právnych predpisov a nasledovania hodné správanie, a práve za týchto okolností
obžalovaní konali spôsobom odporujúcim zákonu, teda konali v zjavnom rozpore s ich povinnosťami a
poslaním, čo má negatívny vplyv na dôveryhodnosť celého Policajného zboru. Navyše podľa názoru
súdu uvedeným spôsobom konali z malicherných dôvodov, pretože v konaní nebolo preukázané, že

by objasnenosť kriminality mala priamy vplyv na ich postavenie alebo ohodnotenie, teda ich cieľom
bolo „len“ prezentovanie lepších výsledkov pred ich nadriadenými, aby oni neboli tí, ktorým je nízka
objasnenosť vytýkaná. Týmto je závažnosť prečinu vyššia ako nepatrná.“
42. S vyššie uvedenými závermi okresného súdu sa krajský súd nestotožňuje. Okresný súd sám
v napadnutom rozsudku skonštatoval, že obžalovaní preukázateľne nekonali v úmysle inému spôsobiť

škodu, ale v úmysle si navzájom zadovážiť neoprávnených prospech nefinančného charakteru,
spočívajúci v prezentovaní lepších výsledkov pred svojimi nadriadenými, aby oni neboli tí, ktorým je
nízka objasnenosť na pravidelných poradách vytýkaná. Možno súhlasiť s okresným súdom, že v situácii,
kedy podľa výsledkov dokazovania nízka objasnenosť trestnej činnosti nemala mať žiadny priamy
vplyv či už na ich pracovné postavenie alebo na ich finančné ohodnotenie, boli ich dôvody (šplhnúť

si u nadriadených) malicherné a získaný neoprávnený prospech vo výsledku bezvýznamný. A práve
bezvýznamný neoprávnených prospech, ich malicherná motivácia vplývať na štatistické ukazovatele
s cieľom „šplhnúť si“ u nadriadených spolu s faktom, že ide o dlhoročných policajtov s inak dobrými
pracovnými výsledkami, no najmä v kontexte faktu, že každý z nich sa tohto protiprávneho konania
preukázateľne dopustil len jeden jediný krát, malo viesť (v okolnostiach tohto prípadu a jeho následkov)

okresný súd k záveru, že závažnosť nimi spáchaných prečinov je vo výsledku nepatrná. Zvlášť v situácii,
ak dvaja ich kolegovia z OO PZ Zavar boli za obdobnú protiprávnu činnosť vyriešení len disciplinárne,
na čo obaja obžalovaní od začiatku priliehavo poukazovali. Podľa mienky krajského súdu aj v prípade
obžalovaných mali mať v súlade so zásadou ultima ratio pred trestnou represiou prednosť prostriedky
netrestného charakteru, pretože ich použitie voči obžalovaným by nebolo zjavne neúčelné. Naopak,

zákon NR SR č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru v znení neskorších
predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z. z.) v rámci úpravy disciplinárnej zodpovednosti policajtov
obsahoval dostatočnú plejádu opatrení, ktorými bolo možné oboch obžalovaných v disciplinárnom
konaní za tieto jednorazové previnenia náležite disciplinárne potrestať.
Záverečné zhrnutie

43. Z prezentovaných dôvodov krajský súd vyhodnotil odvolania obžalovaných ako dôvodné, v dôsledku
čoho na verejnom zasadnutí postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil
v celom rozsahu a keďže to dôkazná situácia umožňovala, tak postupom podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo
veci sám rozhodol tak, že oboch obžalovaných podľa § 285 písm. b) Tr. por. oslobodil, pretože skutky
1/ a 2/ ustálené vo výroku o vine napadnutého rozsudku nie sú trestnými činmi, ale disciplinárnymi

previneniami. Krajský súd už ale vec nepostupoval príslušnému policajnému orgánu na disciplinárne
prejednanie, nakoľko medzičasom zjavne uplynula dvojročná lehota predpokladaná ust. § 57 zákona č.
73/1998 Z. z. na ich prejednanie, ktorá začala plynúť odo dňa ich spáchania v roku 2019.
44. Tento rozsudok bolo prijatý jednomyseľne (§ 163 ods. 4 Tr. por.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.