Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslava Maláriková

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27Vyd/1/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2124203454
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2025:2124203454.2

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. C. D. XXX/XX,
E., 2/ F. B., nar. X.X.XXXX, bytom B. C. D. XXX/XX, E., obaja zastúpení: JUDr. Michal Irsák, advokát,
Námestie republiky 11, Sereď, za účasti: 1/ Slovenský pozemkový fond, IČO: 17 335 345, Búdkova 36,
Bratislava ako správca k neznámemu vlastníkovi, 2/ B. B., ako osoba na neznámom mieste, o návrhu
na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zamieta návrh navrhovateľov na vydanie rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 25.4.2024 bol Okresnému súdu Trnava doručený návrh navrhovateľov na vydanie rozhodnutia

o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v k. ú. E., evidovaných v katastri
nehnuteľností na Okresnom úrade G., katastrálny odbor na LV č. XXXX, k pozemku parcele reg. „H.“,
parcelnéč.XXXX/XXXzáhradaovýmere450m2,vprospechnavrhovateľov,v1/1-inevpomerekcelku.

2. Svoj návrh navrhovatelia odôvodnili tým, že sú užívateľmi a považujú sa za oprávnených držiteľov
nehnuteľnosti, o ktorej vydržanie ide. Sú jediní a dobromyseľní užívatelia. V katastri nehnuteľností

je k predmetnej nehnuteľnosti zapísaná ako vlastníčka B. B. ako neznámy vlastník, osoba bez
akýchkoľvek identifikačných údajov, táto osoba im je neznáma, nikdy túto nehnuteľnosť neužívala
a ani si neuplatňovala v predošlej dobe výkon vlastníckeho práva. Navrhovatelia uviedli, že vydržanie
vlastníckeho práva opierajú o odovzdanie a prevzatie pozemku do oprávnenej držby a faktického
užívania od predávajúcich, účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa 26.2.2002, na základe ktorej nadobudli do
vlastníctva od predávajúcich B. B. a spol. v prípade samej susediaci pozemok parc. č. XXX/X a ďalšie

pozemky parc. č. XXX/X, XXX/X I. XXX. Kúpna zmluva bola do katastra nehnuteľností zavkladovaná
pod číslom vkladu J. XXX/XXXX zo dňa 17.3.2003, ktorým dňom nastali aj vecno-právne účinky zmluvy.
Na základe právnej skutočnosti, teda prevodu oprávnenej držby pozemku navrhovatelia začali tento
pozemok dňom uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy riadne užívať, chovajú sa k nemu viac ako 10
rokov ako vlastníci, pozemok je nimi riadne oplotený, je nimi užívaný ako záhrada, a to ako súčasť
všetkých nimi užívaných nehnuteľností v tejto lokalite mesta. Navrhovatelia uviedli, že ako začiatok

plynutia vydržacej lehoty označujú deň 26.4.2002, odkedy nepochybne predmetnú nehnuteľnosť začali
dobromyseľne, nepretržite a oprávnene užívať. Za deň, ktorým nadobudli vlastnícke právo k predmetu
vydržania označujú ceň 26.4.2012, ktorým uplynula 10 ročná zákonná lehota užívania k vydržaniu
predmetnej nehnuteľnosti do ich BSM.

3. K návrhu navrhovatelia predložili kúpnu zmluvu, výpisy LV č. XXXX I. K. XXXX pre k.ú. E., mapový

list ZGIBS, fotografiu pozemku.4. Súd uznesením č. k. 27Vyd/1/2024-26 zo dňa 8.7.2024 vyzval na uplatnenie námietok proti vydaniu
uznesenia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva navrhovateľom k pozemku - parcele reg. „H.“, parc.
č. XXXX/XXX, druh pozemku: záhrada o výmere 450 m2, evidovanej na liste vlastníctva č. XXXX,

vedenej Okresným úradom G., katastrálnym odborom, okres: G., obec: E., katastrálne územie: E.,
spoluvlastnícky podiel 1/1 k celku, a to v lehote 6 mesiacov od zverejnenia vyzývacieho uznesenia v
Obchodnom vestníku.

5. Dňa 24.7.2024 boli súdu doručené námietky Slovenského pozemkového fondu, v ktorých uviedli,

že z kúpnej zmluvy predloženej navrhovateľmi jasne vyplýva, že jej predmetom je prevod vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v tom čase v k.ú. K., zapísané na LV č. XXXX, vl. č. XXXX,
zapísané ako nehnuteľnosti v listine, parc. č. XXXX/XX, záhrada vo výmere 734 m2, parc. č. XXXX/XXX,
zast. pl. dom s. č. XXX dvor vo výmere 575 m2. Zároveň je v zmluve uvedené, že geometrickým plánom
č.XXX/XXXXzodňa19.09.2001pôvodnévyššieuvedenéparcelyzanikliavzniklinovovytvorenéparcely
registra „L.“ parc. č. XXX/X vo výmere 697 m2, XXX/X vo výmere 144 m2, XXX vo výmere 23 m2 a XXX/

X vo výmere 445 m2. Pozemky spolu predstavovali výmeru 1309 m2. V zmysle vyššie uvedeného teda
navrhovatelia nijakým spôsobom nepreukázali, že vstúpili do držby dotknutej nehnuteľnosti oprávnene,
na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho titulu. Nakoľko je v kúpnej zmluve jasne uvedené k
akým pozemkom navrhovatelia nadobúdajú vlastnícke právo aj s presne špecifikovanou výmerou spolu
vo veľkosti 1309 m2, navrhovateľom musel byť známy zjavný a značný rozdiel vo výmere pozemkov

nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy (1309 m2) oproti faktickému stavu - t. j. aký veľký pozemok bol
ako celok užívaný (1309 m2 + 450 m2 = 1759 m2). Zastávajú názor, že tieto skutočnosti pri vynaložení
obvyklej opatrnosti, spočívajúcej minimálne v porovnaní obsahu kúpnej zmluvy s osobne vzhliadnutým
faktickým stavom nehnuteľností museli objektívne vyvolať u navrhovateľov pochybnosti o tom, že by
im podľa kúpnej zmluvy mal patriť skutočne celý pozemok ako jeden celok, keď jeho výmera je o 450

m2 väčšia než výmera deklarovaná v kúpnej zmluve. Na získanie vlastníckeho práva vydržaním je
nevyhnutnoupodmienkoupreukázaniedobromyseľnostiaoprávnenostidržby.VrozhodnutíNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/183/2020 zo dňa 23. februára 2022, sa okrem iného uvádza, že:
„Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná bezprávne,
keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré svedčia záveru o

existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa aj právneho dôvodu nadobudnutia (právneho titulu), teda
okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na
všetky okolnosti v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen zo subjektívnych predstáv
držiteľa, ale i z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu (právnemu titulu), z ktorého sa
odvodzuje vznik práva. Dobrá viera znamená presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si

určitú vec prisvojuje. Pri skúmaní existencie dobrej viery treba preto zohľadniť konkrétne právne, ale
aj skutkové okolnosti prípadu spojené s prevodom nehnuteľnosti - viažuce sa k nadobúdaciemu titulu.
Treba pritom vziať do úvahy, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu
prejednávanej veci po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu
vec alebo právo patrí.“

Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR z 30. marca 2011, sp. zn. 3 Cdo 12/2010: „Dlhodobá držba
nehnuteľnosti právnymi predchodcami žalobcov bez toho aby bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla
v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia
podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.“ Vzhľadom na vyššie uvedené a teda, že
navrhovatelia žiadnym spôsobom nepodopreli svoje tvrdenie, že predmet vydržania vydržali, navrhujú

návrh zamietnuť.

6. K námietkam sa podaním zo dňa 3.10.2024 vyjadrili navrhovatelia a uviedli, že predmetný pozemok
užívajú a chovajú sa k nemu ako vlastníci od 26.4.2002, nikto ich v držbe od toho času nerušil
a nedomáhal sa voči nim žiadneho vydania či užívania. Uviedli, že do držby a užívania vstúpili na

základe zmluvy o prevode držby uzatvorenej s predávajúcimi B. B. a spol. pri uzatváraní kúpnej zmluvy
dňa 26.4.2002, ktorí im držbu ústnou zmluvou o prevode držby previedli, nakoľko títo resp. právni
predchodcovia týchto predávajúcich mali v čase uzatvorenia tejto kúpnej zmluvy predmetný pozemok
vdobromyseľnejdržbeaužívaní.Prevoddržbyjepodľaobčianskehoprávainominátnouzmluvoumožný
a nevyžaduje sa vklad do katastra nehnuteľností. Uviedli, že oprávnenosť a dobromyseľnosť držby

opierajú o právny dôvod, ktorým je prevod oprávnenej držby od účastníkov kúpnej zmluvy.

7. Podaním zo dňa 14.2.2025 sa vyjadril Slovenský pozemkový fond, ktorý uviedol, že je nelogické,
aby časť nehnuteľností nadobudli navrhovatelia na základe kúpnej zmluvy zo dňa 26.4.2002 a predmetvydržania na základe inominátnej zmluvy. Nijakým spôsobom nebolo preukázané, že by boli B. B. a spol.
resp. ich právni predchodcovia, oprávnení nakladať s predmetom vydržania. Poukázal tiež na znenie §
132 ods. 1 a § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

8. Súd si z katastra vyžiadal titul, na základe ktorého je zapísané vlastnícke právo účastníčky v 2. rade
a kópiu geometrického plánu č. XXX/XXXX zo dňa 19.9.2001.

9. Podľa § 359a zák. č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), konaním o

potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie
o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.
Podľa § 359i ods. 1 CMP, súd uznesením zamietne návrh na začatie konania o potvrdení vydržania, ak
sa námietky neodmietli a ak sú dôvodné (§ 359h ods. 3).
Podľa § 129 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), držiteľom je ten,
kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva,

ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.
Podľa § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec
alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 až 4 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po
dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno

nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu
byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125). Do doby podľa odseku
1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie
doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

10. Súd po preskúmaní a posúdení návrhu navrhovateľov, predložených listinných dôkazov, námietok
Slovenského pozemkového fondu a následných vyjadrení dospel k záveru, že tomuto nie je možné
vyhovieť. Navrhovatelia podľa názoru súdu neosvedčili, že oni alebo ich právni predchodcovia vstúpili
do držby predmetnej nehnuteľnosti oprávnene, teda na základe konkrétneho nadobúdacieho právneho
titulu.

Súd k tomu uvádza, že vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva k čomu
musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady, ktorými sú, že držba veci musí byť oprávnená
po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom ustanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania
je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo

patrí. Pri posúdení toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí,
nemožno vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť
posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na
okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že
užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba teda

vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak
si určitú vec prisvojuje. Vo všeobecnosti platí, že dobromyseľnosť zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ
zoznámil so skutočnosťami, ktoré objektívne museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec právom patrí
alebo že je subjektom práva, ktorého obsah vykonáva.
Navrhovatelia v posudzovanom prípade neosvedčili na základe akého právneho titulu mali vstúpiť

ich právni predchodcovia, resp. sami navrhovatelia do oprávnenej držby predmetnej nehnuteľnosti a
túto užívať ako svoju vlastnú. Z kúpnej zmluvy predloženej navrhovateľmi vyplýva, že jej predmetom
bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam o výmere spolu 1309 m2, pričom im musel byť
zrejmý zjavný a značný rozdiel vo výmere pozemkov nadobudnutých na základe kúpnej zmluvy oproti
faktickému stavu a pri vynaložení obvyklej opatrnosti museli mať pochybnosti o tom, že by im podľa

kúpnej zmluvy mal patriť skutočne celý pozemok ako jeden celok, keď jeho výmera je o 450 m2 väčšia
než výmera deklarovaná v kúpnej zmluve. Navrhovatelia teda neosvedčili, že ich právni predchodcovia
predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú z dôvodu, že nepreukázali titul, na
základe ktorého do tejto držby vstúpili a že sa tak stalo oprávnene. Nepostačuje ani prípadný fakt, že
sa o predmetnú nehnuteľnosť starali (napr. že ju obhospodarovali a pod.), ak vedeli, že nemajú právny

titul, na základe ktorého by ju mohli užívať ako svoju vlastnú, pričom nepostačuje len ústny prevod držby
od právnych predchodcov, na základe ktorej by si navrhovatelia mohli myslieť, že užívajú nehnuteľnosť
oprávnene.11. Súd preto konštatuje, že navrhovatelia v tomto konaní neosvedčili, že oni, resp. ich právni
predchodcovia predmetnú nehnuteľnosť užívali dobromyseľne ako svoju vlastnú, pretože nepreukázali
titul, na základe ktorého do tejto držby vstúpili a že sa tak stalo oprávnene, pričom nepostačuje, že sa

o predmetnú nehnuteľnosť starali.

12. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a dôvody súd návrh navrhovateľov na vydanie
rozhodnutia o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti zamietol.

13. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania, keďže ustanovenie § 359a až § 359k CMP upravujúce konanie
o potvrdení vydržania neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie podľa § 59 ods. 1 CMP, v lehote do 15 dní odo dňa
doručenia uznesenia. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti
ktorému uzneseniu smeruje, v čom sa postup alebo uznesenie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.