Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. apríl 2024

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 42Cob/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3515210587
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Kubincová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2024:3515210587.5

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Andrey Gindlovej v právnej veci žalobcu:
SLOVARM, a.s., so sídlom Dolná 1259/2, 907 01 Myjava, IČO: 35 792 680, právne zast.: FAIRSQUARE
advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Lazaretská 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 544, proti
žalovanému: KADMET, s.r.o., so sídlom Slnečná 3032/2, 916 01 Stará Turá, IČO: 36 769 215, právne

zast.:JUDr.VladimírFraňo,advokátsosídlomHaškova18,91501NovéMestonadVáhom,IČO:37918
460, o splnenie povinnosti vrátiť nespracovaný materiál, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/258/2015–1911 zo dňa 7. decembra 2022 v znení opravného
uzneseniaOkresnéhosúduNovéMestonadVáhomč.k.8Cb/258/2015-2034zodňa23.mája2023takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/258/2015–1911 zo dňa 7. decembra
2022 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/258/2015-2034

zo dňa 23. mája 2023 v rozsahu prvej výrokovej vety p o t v r d z u j e .

II. Rozhodnutie Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/258/2015–1911 zo dňa 7. decembra
2022 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 8Cb/258/2015-2034
zo dňa 23. mája 2023 v rozsahu druhej, tretej, štvrtej a piatej výrokovej vety z r u š u j e a vec v r

a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v prvom výroku napadnutého rozhodnutia návrh žalobcu na prerušenie konania
zo dňa 28.05.2019, doručený súdu dňa 29.05.2019, zamietol. V druhej výrokovej vete okresný súd
rozhodol, že žaloba o nároku žalobcu na vrátenie mosadzných triesok a koncov tyčí (vzniknutých
z automatových mosadzných tyčí typu EN CW 614 N-CuZn39Pb3, pôvodne označované ako Ms58,
nachádzajúcich sa v sídle žalovaného: Slnečná 3032/2, 916 01 Stará Turá, ktoré sa pri vyhotovení

kovových súčiastok žalovaným pre žalobcu, spracovaním materiálu dodaného žalobcom od 08.02.2013
do 09.12.2014 o celkovej hmotnosti 197.922,43 kg, nestali súčasťou kovových súčiastok odovzdaných
žalobcovi),tedamosadznýchtriesokakoncovtyčíocelkovejhmotnosti82.020,17kg,sazamieta.Treťou
výrokovou vetou okresný súd žalobu o zaplatenie sumy 106.245,28 Eur zamietol. Štvrtou výrokovou
vetou rozhodol, že vo zvyšnej časti sa konanie zastavuje. Piatou výrokovou vetou priznal žalovanému
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal na súde
vrátenia mosadzných triesok a koncov tyčí vzniknutých z automatových mosadzných tyčí typu EN CW
614 N - CuZn39Pb3 (pôvodne označované ako Ms58) nachádzajúcich sa v sídle žalovaného o celkovej
hmotnosti 82.020,17 kg. Eventuálne pre prípad, ak v priebehu súdneho konania vyjde najavo, že nie je
možné vrátiť žalobcovi nevrátený materiál, žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu

sumu zodpovedajúcu znalecky určenej trhovej hodnote nevrátených mosadzných triesok a koncov tyčí
o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg. Žalobca odôvodnil návrh tým, že je právnickou osobou podnikajúcouokrem iného v oblasti kovospracujúceho priemyslu v rámci čoho realizuje svoje podnikanie tým, že
kooperačnému zhotoviteľovi poskytne materiál Ms58 (mosadzné tyče a výkovy) a kooperačný zhotoviteľ
z tohto materiálu v zmluvnej pozícii objednávateľa vyrobí súčiastky, ktoré odovzdá a vyfakturuje

žalobcovi a zvyšnú nepoužitú časť žalobcom poskytnutého materiálu, ktorá sa nestala súčasťou
vyhotovených súčiastok žalobcovi vráti vo forme kovových pilín a odrezkov. Žalobca uviedol, že svoju
činnosť takto realizuje s mnohými subjektami, pričom uvedený technologický postup je pri jednotlivých
zhotoviteľochrovnaký.Vovzťahukžalovanémužalobcauviedol,ževsúvislostispersonálnymizmenami
v riadiacich orgánov žalobcu došlo koncom roku 2014 k vykonaniu interného auditu v oblasti činnosti

a z jeho výsledkov vyplynulo, že zmluvný vzťah so žalovaným vykazuje rozdiely oproti ostatným
obchodným vzťahom s kooperačnými zhotoviteľmi kovových súčiastok. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný
prevzal počas rokov 2013 a 2014 od žalobcu ako objednávateľa materiál v celkovom množstve
197.922,43 kg. Tento materiál bol žalovanému odovzdaný v priestoroch žalobcu na ulici Dolná 1259/2,
Myjava. Následne žalovaný vyrobil zo žalobcom poskytnutého materiálu kovové súčiastky v celkovej
čistej hmotnosti 69.800,36 kg. Z interného auditu vykonaného žalobcom vyplynulo, že žalovaný za

celé obdobie vrátil len časť žalobcom poskytnutého materiálu, ktorý sa nestal súčasťou zhotovených
kovových súčiastok v celkovom objeme 17.550 kg a nevrátil materiál o hmotnosti 110.572,07 kg. Žalobca
uviedol, že napriek tomu, že ide o piliny a odrezky z pôvodne čistého materiálu - mosadze, tento zvyšný
materiál má objektívnu trhovú hodnotu 3,2 Eur/kg a žalobca tento materiál ďalej používa tak, že ho
opätovne roztaví a odleje súčiastky, alebo tyče, ktoré sa opätovne používajú na výrobu výrobkov.

3. Žalobca v návrhu zdôraznil, že je vlastníkom materiálu a bolo zmluvnou aj zákonnou povinnosťou
žalovaného vrátiť materiál bezodkladne po tom, čo z jeho dodávky vyrobil príslušné súčiastky. Zo strany
žalobcuboložalovanémuponúknuté,žemateriálmôževrátiťalebozaňposkytnúťnáhradu.Následnebol
vpriebehumesiacadecember2014žalovanýmžalobcovidodanýmateriálmosadznétrieskyohmotnosti

9.420 kg. Žalobca uviedol, že opakovane vyzýval žalovaného na vrátenie neoprávnene zadržiavaného
materiálu a to výzvou zo dňa 19.12.2014. Podľa tvrdenia žalobcu sa strany dohodli, že si započítajú
pohľadávky žalovaného z titulu dodaných výrobkov a finančnú náhradu za časť materiálu, v rámci
čoho žalobca započítal voči žalovanému pohľadávky z titulu nevráteného materiálu, resp. finančnej
náhrady a to listom zo dňa 31.12.2014 pohľadávku vo výške, ktorej zodpovedá nevrátený materiál v

množstve 16.232,56 kg, následne žalobca započítal listom zo dňa 03.02.2015 svoju pohľadávku vo
výške 39.421,90 Eur, ktorej zodpovedá nevrátený materiál v množstve 12.319,34 kg titulom peňažnej
náhrady vo výške zodpovedajúcej trhovej hodnote nevráteného materiálu voči pohľadávke žalovaného
vo výške 39.421,90 Eur z jednotlivých pohľadávok žalobcu a to ku dňu 30.12.2014. Ku dňu dnu podania
žaloby tak žalobca evidoval voči žalovanému nevrátený materiál v celkovom množstve 82.020,17 kg,

o ktorom predpokladal, že žalovaný ho má u seba v neoprávnenej držbe.

4. Žalobca odvodil svoj nárok na vrátenie mosadzných triesok a koncov tyčí zo znenia ust. § 540 ods.
1 ObZ, v zmysle ktorého objednávateľ znáša nebezpečenstvo škody na veciach, ktoré obstaral na
vykonanie diela a zostáva ich vlastníkom až do doby, keď sa spracovaním stanú súčasťou predmetu

diela. Uviedol, že význam pojmu „spracovanie“ vyplýva priamo z právneho predpisu. Podľa žalobcu
žalovaný nemôže uniesť účelovú procesnú obranu vtom, že vznikom odrezkov a pilín sa tieto spracovali
pri vykonaní diela a z tohto dôvodu by žalovaný nebol povinný zostávajúci materiál vrátiť. Žalobca
poukázal na ustanovenie § 540 ods. 1 ObZ a 540 ods. 3 ObZ, podľa ktorého po dokončení diela alebo
po zániku záväzku dielo vykonať je zhotoviteľ povinný bez zbytočného odkladu vrátiť objednávateľovi

veci od neho prevzaté, ktoré sa nespracovali pri vykonávaní diela. Podľa žalobcu je objednávateľ
vlastníkom všetkých zhotoviteľom prevzatých vecí, ktoré sa spracovaním nestali súčasťou predmetu
diela - kovových súčiastok, teda exaktne vyčísliteľných mosadzných triesok a koncov tyčí. Vzhľadom
na to, že nespracovaná časť žalobcom poskytnutého materiálu má reálnu objektívne vyčísliteľnú trhovú
hodnotu a žalobca nemôže v čase, kedy nemá uvedený nevrátený materiál k dispozícii, s materiálom

ďalej narábať, vznikajú žalobcovi nevrátením uvedeného množstva materiálu rozsiahle škody, resp.
žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil. V prípade, že počas priebehu súdneho konania vyjde
najavo, že žalovaný nie je objektívne schopný vrátiť nevrátený materiál, napríklad z toho dôvodu, že už
s ním ďalej nedisponuje, žalobca si uplatnil voči nemu z procesnej opatrnosti nárok na peňažné plnenie,
a to v žalobe pôvodne vo výške trhovej hodnoty nevráteného materiálu ku dňu ukončenia spolupráce

09.12.2014.

5. Žalobca v konaní uviedol, že požiadavka na vrátenie materiálu, ktorý sa nestane súčasťou súčiastok
po jeho spracovaní bola explicitne stanovená na listinách označených „OBJEDNÁVKA - ZMLUVAO DODÁVKE“ v spodnej časti: „Vzniknuté Ms triesky-čisté a konce tyči žiadame vrátiť oddelene".
V tejto súvislosti zdôraznil, že pre žalobcu majú piliny a odrezky, ktoré sú výsledkom spracovania
rovnakú hodnotu, ako pôvodne odovzdaný nespracovaný materiál, keďže rozhodujúca je výlučne

hmotnosť materiálu, ktorý sa nestal súčasťou kovových súčiastok a nie podoba (piliny alebo odrezky)
a preto ich nemožno považovať za odpad. Uviedol, že žalovaný v minulosti vracal nespotrebovaný
materiál, čo preukazuje priloženými dokladmi, a teda si bol podľa žalobcu vedomý nielen povinnosti
materiál vrátiť, ale aj jeho hodnoty. Pomer vrátenej a nevrátenej časti žalobcom materiálu predstavuje
v zmysle odborného ako aj laického posúdenia alarmujúce množstvo materiálu, čo preukazuje

vyhláseniami vybraných koncových zhotoviteľov kovových súčiastok. Mal za to, že skutočnosť, že
žalovaný dobrovoľne vrátil časť materiálu o hmotnosti 17.550 kg nad všetku pochybnosť preukazuje,
že žalovaný si bol vedomý, že vlastníkom nespracovaného dodaného materiálu je žalobca a svojej
povinnosti vrátiť nespracovaný dodaný materiál žalobcovi.

6. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalovaný so žalobou od počiatku nesúhlasil

a navrhol ju zamietnuť. Mal za to, že žiadnu z objednávok nemožno považovať za zmluvu o dodávke,
pretože z nej nevyplývajú žiadne konkrétne ustanovenia, ktoré musí zmluva o dodávke obsahovať,
resp. ktoré by obsahovať mala, pokiaľ by jej predmetom malo byť aj vracanie mosadzných triesok
objednávateľovi. Poukázal na to, že na prevažnej väčšine objednávok nie je uvedený podpis žalovaného
ako zhotoviteľa a absenciu podpisu možno v zmysle právnej teórie interpretovať iba ako neakceptovanie

návrhu na uzavretie zmluvy, resp. iného dvojstranného právneho úkonu navrhovaného žalobcom
zaslaním objednávky. Skutočnosť, že zo strany žalovaného došlo aj na základe takto neakceptovanej
objednávky k vyrobeniu objednaných súčiastok možno v zmysle platného práva vykladať iba ako
súhlas, teda akceptovanie časti navrhovanej zmluvy, v časti objednávky výroby konkrétnych súčiastok
a to konkludentným spôsobom. Zo žiadneho konania, resp. nekonania žalovaného nevyplýva, že by

táto spoločnosť zastúpená svojimi konateľmi akceptovala aj časť navrhovanej „zmluvy" týkajúcej sa
vrátenia triesok a nespotrebovaných tyčí. Aj v prípade, že by žalovaný svojim výslovným a nepochybným
prejavom vôle akceptoval časť navrhovanej zmluvy, týkajúcu sa vrátenia triesok a tyčí, bolo by takéto
ustanovenie zmluvy nevykonateľné pre svoju neurčitosť, teda neplatné. Žalovaný ďalej uviedol, že pre
vznik zmluvy na základe zaslanej „objednávka - zmluva o dodávke" sa okrem iného vyžaduje jej včasné

zaslanie a teda aj včasné akceptovanie. Zo žiadnej listiny, resp. zo žiadneho iného úkonu vykonaného
spoločnosťou žalobcu sa nedá usudzovať ich požiadavka na vrátenie triesok a koncov tyčí. Každá takáto
požiadavka vyslovená v konkrétnej objednávke sa bez existencie rámcovej zmluvy upravujúcej všetku
bližšie špecifikovanú výrobu medzi týmito zmluvnými stranami vzťahuje, resp. môže vzťahovať iba na
konkrétnu požiadavku v zmysle konkrétnej objednávky.

7.Žalovanýpoukázalnato,ženiektoré objednávkyboližalovanémudoručenéažpotom,akoboldodaný
materiál (tyče) spracovaný a požadované výrobky vyrobené a dodané. Pokiaľ by sa aj subsumoval
zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným pod zmluvu o dielo, vzťahovalo by sa na povinnosť
žalovaného ako zhotoviteľa ust. § 540 ods. 3 ObZ, v zmysle ktorého po dokončení diela alebo po zániku

záväzku dielo vykonať je zhotoviteľ povinný bez zbytočného odkladu vrátiť objednávateľovi veci od neho
prevzaté, ktoré sa nespracovali pri vykonávaní diela. To by však musela platne vzniknúť zmluva aj o
takýchto náležitostiach tak, ako je uvedené vyššie. Povinnosť |vrátiť odpad, napr. vzniknuté MS triesky,
však nestanovuje ani pri platnom vzniku zmluvy žiaden právny predpis.

8. Žalovaný uviedol, že výpočet množstva materiálu vyhotovený žalobcom pre vyššie uvedené trestné
konanie predstavuje rozdiel medzi hmotnosťou MS tyčí dodaných na opracovanie na jednej strane a
hmotnosťou vyrobených výrobkov a vrátených MS triesok na druhej strane. Pri výpočte hmotnosti
vyrobených a dodaných súčiastok vychádzal žalobca nie z konkrétne naváženého množstva dodaných
výrobkov, ale z údajnej hmotnosti, tej ktorej súčiastky, uvedenej na výkrese pre výrobu a vynásobením

takto uvedenej údajnej hmotnosti počtom konkrétnych dodaných súčiastok v zmysle dodacích listov.
Takýto výpočet je podľa žalovaného chybný a nemožný, pretože žiaden z technických výkresov
neobsahoval hmotnosť výrobku. Pokiaľ žalobca svoj návrh odôvodňoval aj zaužívanou obchodnou
praxou v danej oblasti, pričom svoje tvrdenia osobitne opiera o spoluprácu so svojimi obchodnými
partnermi, ktorí odovzdávali vzniknuté MS triesky a konce tyčí do kontajnerov a tieto vracal žalobcovi,

spôsob obchodnej spolupráce jedného subjektu nemôže zakladať zaužívanú obchodnú prax. Základom
spolupráce týchto spoločností bolo vzájomné dohodnutie si cien výrobkov na podstatne vyššej výške,
ako boli ceny výrobkov dohodnuté pre žalovaného. Čo sa týka zaužívanej obchodnej praxe, je potrebné
vyhodnotiť aj to, akú zaužívanú obchodnú prax v tejto spoločnosti viedla spoločnosť žalovaného.Žalovaný spolupracoval za posledné roky s množstvom ďalších spoločností, pre ktoré vykonával
sústružníckepráce,sožiadnouztakýchtospoločnostíakosobjednávateľomnebolaosobitnedohodnutá
podmienka, že sa budú vzniknuté triesky a iný odpad vracať naspäť objednávateľovi, žalovaný mal s

každým zo svojich objednávateľov dohodu, že takýto odpad sa im nevracia, ale zostáva u žalovaného,
ktorý ho môže následne predať.

9. K započítaniu, ktoré si uplatnil žalobca žalovaný uviedol, že išlo o jednostranné započítanie,
ktoré učinil žalobca voči žalovanému dňa 31.12.2014 a 03.02.2013, a ktorým voči svojmu nároku

započítal žalovaným vystavené splatné faktúry. Predmetné započítania označil žalovaný za nedôvodné
a neopodstatnené, zvlášť keď žalobca pre účely uplatňovania nároku nedokázal vyčísliť hodnotu svojho
nároku. Žalovaný zaslal ku započítaniu svoje vyjadrenie s tým, že v ďalšom konaní má záujem
uplatňovať uhradenie uvedených faktúr.

10. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že uznesením č.k. 8Cb/258/2015-101 zo dňa 05.10.2017

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne č.k. 8Cob/76/2018-172 zo dňa 19.02.2019 bol
zamietnutý návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 13.06.2015, kedy sa žalobca domáhal
prerušenia konania z dôvodu prebiehajúceho trestného konania, sp.zn. KRP-64/2-VYS-TN-2015
vedenéhoOdboromkriminálnejpolícieKrajskéhoriaditeľstvapolicajnéhozboruTrenčín,aždomomentu,
kedy otázka, ktorá sa rieši v danom konaní, nebude mať naďalej význam pre rozhodnutie súdu v tejto

veci.

11. Okresný súd v odôvodnení ďalej uviedol, na pojednávaní konanom dňa 05.06.2019 uložil stranám
sporu v zmysle ustanovenia §181 ods. 4 CSP lehotu 45 dní na doplnenie podstatných a rozhodujúcich
skutkových tvrdení a označenie alebo predloženie dôkazov na ich preukázanie s tým, že po márnom

uplynutí tejto lehoty súd nemusí na tieto skutkové tvrdenie a dôkazné návrhy prihliadať. Na uvedenom
pojednávaní okresný súd podľa § 181 ods. 2 CSP konštatoval, že žalobca nepreukázal skutočnosti
tvrdené v žalobe, nie je preukázané uzatvorenie zmluvy, resp. zmlúv s ním tvrdeným obsahom.

12. Okresný súd zrekapituloval, že následne žalobca zaslal podanie zo dňa 31.07.2019, doručené

01.08.2019 s tým, že konkretizoval podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia uvedené v žalobe a
označil ďalšie dôkazy vo veci. Vo vzťahu k dodaniu materiálu, vykonaniu diela a zaplatenia ceny za
vykonanie diela mal za to, že ide o skutočnosti nesporné, z procesnej opatrnosti navrhol výsluch svedkov
A. B., C. B., D. E., F. G., H. I. J., E. G., C. K., H. D. L. a H. L. G.. Navrhol, aby súd pripojil listinné
dôkazy, a to zápisnice o výsluchu osôb z trestného spisu, konkrétne čl. 780 až 868, navrhol, aby

súd vykonal dôkaz obžalobou v trestnej veci, účtovnými dokladmi žalobcu a žalovaného z trestného
spisu čl. 2536 až 4215 a navrhol vykonať dokazovanie listinnými dôkazmi, vyhlásením DUOKOV,
s.r.o., pripojením zápisnice o výsluchu zástupcov zhotoviteľov z trestného konania z čl. 973 až 985,
1057 až 1063, 1079 až 1085 a 1359 až 1398. Ďalej navrhol výsluch svedkov D. D., A. M., A. N., H.
C. B., H. O. O., znalca Ing. Jozefa Staňa a navrhol oboznámenie Znaleckého posudku Ing. Jozefa

Staňa č. 4/2017. Uviedol, že v trestnom konaní bolo vykonané znalecké dokazovanie, ktoré určilo
nielen množstvo nevráteného nespracovaného materiálu pri zohľadnení všetkých okolností v prospech
obvinených konateľov žalovaného a bola určená aj hodnota nevráteného nespracovaného materiálu.

13. Okresný súd následne žalobcu uznesením č.k. 8Cb/258/2015-255 zo dňa 05.08.2019 vyzval, aby

odstránil vady žaloby s tým, že žalobu je potrebné doplniť o skutkové odôvodnenie žaloby, pričom
podrobne rozpísal, ktoré skutkové tvrdenia má podľa okresného súdu žalobca predložiť. V odôvodnení
okresný súd uviedol, že v žalobe nie je podľa jeho súdu jednoznačne špecifikovaný a konkretizovaný
skutkový stav v rozsahu riadneho a úplného popísania rozhodujúcich skutočností a poukázal na to,
že len skutkové tvrdenia, ktoré sú predostreté v rozsahu dostačujúcom pre právnu kvalifikáciu nároku,

resp. viacerých nárokov môžu byť v ďalšom hodnotené ako nesporné, teda nepopreté (resp. sporné).
Pripomenul, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy (§
132 ods. 2 CSP). Riadnu špecifikáciu nároku je potrebné vykonať aj vo vzťahu k vznesenej námietke
premlčania zo strany žalovaného. Okresný súd v súvislosti s tým, že na pojednávaní dňa 05.06.2019
uložil stranám lehotu 10 dní na doplnenie podstatných a rozhodujúcich skutočností s tým, že po jej

uplynutí už nemusí na skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy prihliadať, považoval za potrebné žalobcovi
napriek tomu zaslať túto výzvu formou uznesenia, a to s poukazom na jeho odôvodnenie. Následne
uznesením č.k. 8Cb/258/2015-255 zo dňa 19.08.2019 predĺžil lehotu na doplnenie žaloby žalobcovi do
10.09.2019.14. Žalobca následne v zmysle výzvy súdu zaslal doplnenie žaloby zo dňa 10.09.2019 a neskôr
doplnenie žaloby zo dňa 03.11.2020, v ktorej uviedol ďalšie skutkové tvrdenia vo vzťahu k špecifikácii

jednotlivých objednávok, zmlúv, množstva dodaného materiálu, množstva vyrobeného materiálu a
množstva súčiastok odovzdaných žalovaným žalobcovi. Vo vzťahu k uplatnenému nároku okresný
súd uviedol, že žalobca podaním zo dňa 20.03.2020 vzal žalobu čiastočne späť, a to z dôvodu, že
materiálom, vydania ktorého sa žalobca domáha primárnym petitom, žalovaný už viac nedisponuje.
Žalobca uviedol, že uvedené potvrdil žalovaný a ide o skutočnosť medzi stranami sporu nespornú.

Z uvedeného dôvodu zobral žalobca žalobu zo dňa 09.11.2015 čiastočne späť, a to v rozsahu
primárneho žalobného petitu, ako aj v rozsahu eventuálneho petitu vo vzťahu k objednávkam č.
P2141036, P2141063, P2141087, P2142154, P2142173, P2142196, P2142204, P2143225, P2143250,
P2143259, P2143269, P2143289, P2143330, P2143336, P2144350, P2144354, P2144363, P2144377,
P2144406, P2144407, P2144424, P2144431, P2144436 a P2144440. Žalobca uviedol, že v tomto
konaní neuplatňuje vo vzťahu k týmto objednávkam ani nárok na peňažnú náhradu z týchto objednávok,

a to z dôvodu, že v ich prípade sú kumulatívne splnené nasledujúce skutočnosti. Predmetné objednávky
neboli zo strany žalovaného podpísané, predmetné objednávky boli žalovanému doručené až po
vyrobení objednaných súčiastok žalovaným a ich dodanie žalobcovi a v texte predmetných objednávok
je výslovne špecifikovaná požiadavka žalobcu len na vrátenie „čistých MS triesok a koncov tyčí“. V
ostatnej časti žalobcom podanej žaloby žalobca zotrval na uplatnenom nároku a vymedzil finančnú

výšku relutárnej náhrady vo výške 106.245,28 Eur, pričom uviedol, že na nej sa strany sporu vzájomne
dohodli v čl. II bodu 4 Dohody o urovnaní. Uviedol, že výška peňažnej náhrady zhodne určená stranami
sporu zodpovedá hodnote nespracovaného a žalobcovi žalovaným nevráteného materiálu, od ktorej
je odpočítaná hodnota nespracovaného a žalobcovi žalovaným nevráteného materiálu z objednávok
špecifikovaných vyššie, v rozsahu ktorých sa žalobca rozhodol viac svoj nárok neuplatňovať. Záverom

žalobca navrhol, aby súd konanie v časti o nároku žalobcu na vrátenie mosadzných triesok a koncov
tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg zamietol a navrhol, aby súd uložil žalovanému zaplatiť žalobcovi
sumu vo výške 106.245,28 Eur.

15. Okresný súd podrobne prekopíroval skutkové tvrdenia žalobcu uvedené v písomnom podaní zo

dňa 03.11.2020 vo vzťahu k jednotlivým objednávkam, pri ktorých žalobca špecifikoval, či išlo o zmluvu
uzatvorenú v ústnej alebo písomnej forme, že išlo o zmluvu na zhotovenie diela – súčiastok z materiálu
žalobcu odovzdaného žalovanému v prevádzke žalobcu v Myjave, pričom vymedzil dátumy komunikácie
sporových strán, množstvo dodaného materiálu, množstvo vyrobených súčiastok, množstvo súčiastok
odovzdaných žalobcovi. Na základe uvedeného určil rozdiel medzi množstvom (hmotnosťou) žalobcom

dodaného materiálu žalovanému na spracovanie a množstvom (hmotnosťou) žalovaným odovzdaného
materiálu po spracovaní.

16. Žalovaný v reakcii na podanie žalobcu naďalej zotrval na stanovisku, že aj po doplnení žaloby
túto označil za zmätočnú, obsahujúcu nepresné údaje a nesprávne informácie, ako aj nesprávne

interpretácie jednotlivých obchodných vzťahov medzi účastníkmi konania, z ktorých sa snaží žalobca
navodiť situáciu, z ktorej by sa dali vyvodiť náležitosti obchodných vzťahov medzi účastníkmi konania.
Poukázal na to, že žalobca dáva jednotlivé zmluvy o dielo do súvislosti s písomnými „objednávkami
– zmluvami o dodávke“ a takto si ich selektuje na samostatné obchodnoprávne vzťahy. Mal za to,
že písomné objednávky aj napriek tejto systematike zvolenej žalobcom nie je možné stotožňovať

so zmluvami o dielo, ktoré vznikli a najmä s náležitosťami týchto zmlúv. Uviedol, že s osobou p.
K., ktorý vystavoval objednávky, žalovaná strana nikdy neprišla do osobného kontaktu, nikdy spolu
nejednali ani nekomunikovali. Uviedol, že je nepochybné, že medzi účastníkmi konania existovala
obchodná spolupráca, v rámci ktorej žalovaný ako zhotoviteľ pre žalobcu vykonával výrobu konkrétne
špecifikovaných súčiastok, avšak všetky ostatné náležitosti zmlúv o dielo vrátane ich celkového počtu

označil za sporné a zo strany žalobcu nepreukázané. Za sporné označil aj žalobcom definovaný
výpočet jednotlivých zmlúv o dielo. Mal za to, že dohoda o čiastočnom urovnaní vzájomných vzťahov
medzi účastníkmi konania nerozporuje preukázateľne vrátené množstvo triesok. Žalovaný mal za to, že
nedostatky žaloby sú natoľko vážne a zásadné, že odôvodňujú procesný postup súdu, ktorým by tento
žalobu odmietol postupom podľa § 129 ods. 3 CSP.

17. Okresný súd uviedol, že žalobca v reakcii na žalovaného mal za to, že žalovaný postupuje v rozpore
s ustanoveniami Civilného sporového poriadku a že nedošlo zo strany žalovaného k účinnému popretiuskutkových tvrdení žalobcu. Mal za to, že uvedenie iba všeobecných skutkových tvrdení nemôže mať
za následok účinné popretie skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa preto považujú za nesporné.

18. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca poukázal na skutočnosť, že do spisu doložil doklady
o reálnom odovzdaní mosadze a zdôraznil, že v zmysle negatívnej dôkaznej teórie nie je schopný,
ani nemôže predložiť dôkaz o množstve mosadze, ktorá vrátená nebola. Uviedol, že nie sú splnené
podmienky pre vyhovenie námietky premlčania a zotrval na tom, že medzi žalobcom a žalovaným vznikli
platné zmluvy o dielo, na základe ktorých vznikla žalovanému povinnosť vrátiť všetok nespotrebovaný

materiál bez ohľadu na to, či odnímal ako materiál alebo tzv. odpad. Zdôraznil, že podľa jeho názoru
mosadz, ktorá bola dodaná žalovanému, bola vo vlastníctve žalobcu a nikdy ani jej spracovaním
neprešlo vlastnícke právo v žiadnej časti tohto materiálu na žalovaného. Povinnosť žalovaného vrátiť
nespracované časti odvodil z ustanovení Obchodného zákonníka, pričom povedal, že aj keby mu
táto povinnosť nevyplývala, čo žalobca odmieta, došlo by k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného. Vo vzťahu k dátumom, ktoré žalobca uviedol v doplnení žaloby je zároveň zrejmé, že

nárok nie je premlčaný. Žalobca nesúhlasil s právnym názorom súdu, že na to, aby mohol zaviazať
žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy je žalobca povinný označiť jednotlivé zmluvy, ktorých sa táto
časť pohľadávky týka a uviedol, že súd nemôže žalobcu nútiť, aby sa sám vystavil riziku, že konkrétne
záväzkové vzťahy, ktoré označí v súvislosti s uplatneným nárokom, súd posúdi ako nedôvodné. Má
za to, že vznikla žalobcovi objektívne pohľadávka v súvislosti so všetkými záväzkovými vzťahmi, ktoré

sú špecifikované, pričom žalobca má právo uplatniť si iba časť nároku a táto skutočnosť mu nemôže
byť na ťarchu. Podľa žalobcu je naopak zrejmé, že preukazuje dôvodnosť uplatneného nároku v
uplatnenej časti, keďže skutočná výška nároku je omnoho vyššia. Okresný súd uviedol, že žalovaný
aj na pojednávaní zotrval na tom, že v konaní absentujú skutkové a právne zdôvodnenia žaloby a na
mieste je postup podľa § 129 ods. 3 CSP.

19. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí iba skonštatoval, ktoré listinné dôkazy sú obsahom spisu,
pričom neuviedol, že by nimi vykonal dokazovanie. Z odôvodnenia okresného súdu nevyplýva vykonanie
dokazovania žiadnym z navrhnutých dôkazných prostriedkov. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí
nevymedzil ani zistený skutkový stav.

20. Okresný súd v rozsudku odcitoval ustanovenia Obchodného zákonníka týkajúce sa zmluvy o dielo
vrátane ust. § 540 ods. 1 a 3, o ktoré opieral nárok žalobca, odcitoval aj ustanovenia Občianskeho
zákonníka vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu. Napriek tomu rozhodnutie o zamietnutí nároku na
vydanie mosadzných triesok a koncov tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg, ani o zamietnutí nároku

na zaplatenie sumy 106.245,28 Eur okresný súd neodôvodnil citovanými ustanoveniami Obchodného
a Občianskeho zákonníka, ale odôvodnil ho ustanoveniami Civilného sporového poriadku, kedy mal za
to, že žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť tvrdenia, v dôsledku čoho potom ani zákonnú dôkaznú
povinnosť.

21. Okresný súd poukázal na to, že žalobcu vyzval na doplnenie skutkového odôvodnenia žaloby
tak, aby bolo zrejmé, na základe akých konkrétnych zmlúv žalovaný prevzal materiál, v akom
konkrétnom množstve, na špecifikovanie, z akých konkrétnych zmlúv sa žalobca domáha vrátenia
akého konkrétneho materiálu, v akom presne špecifikovanom množstve, resp. v akej hodnote a pokiaľ
došlo k započítaniu pohľadávok, na presné konkretizovanie, z akých konkrétnych zmlúv a v akej

konkrétnej výške boli medzi stranami sporu jednotlivé sumy započítané. Podľa vyjadrenia okresného
súdu požadované skutkové odôvodnenie v žalobe, ako aj v podaní žalobcu zo dňa 31.07.2019
absentovalo. Okresný súd pritom uviedol, že ak žalobca neuvedie v žalobe všetky potrebné tvrdenia
významné podľa hmotného práva, nejde o vadu žaloby, ktorá by bránila pokračovaniu v konaní, ak v
nej žalobca opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po

skutkovej stránke tak, ako je predmet konania popísaný žalobcom v predmetnej veci a z tohto dôvodu
okresný súd mal za to, že nemohol žalobu odmietnuť postupom podľa § 129 ods. 3 CSP, i keď predmet
konania po skutkovej stránke bol žalobcom popísaný neúplne.

22. Podľa okresného súdu skutkové odôvodnenie žaloby v požadovanom rozsahu neobsahovalo ani

podanie žalobcu zo dňa 10.19.2019, kedy súd poukázal na tvrdenie žalobcu, že nie je možné objektívne
určiť, z ktorej konkrétnej zmluvy žalovaný časť nespracovaného materiálu žalobcovi vrátil a z ktorej nie,
a to vzhľadom na to, že iba žalovaný vie, ktorý konkrétny nespotrebovaný materiál vrátil a ktorý bol
podľa žalobcu spreneverený. V tejto súvislosti okresný súd považoval za potrebné uviesť, že žalobcaako podnikateľ má dbať na riadne uzatváranie zmlúv s tretími osobami tak, aby zmluva bola riadne
uzatvorená a následne, aby zo zmluvy boli riadne realizované tak práva, ako aj povinnosti oboch
zmluvných strán a že každý podnikateľ má viesť riadnu evidenciu zmlúv a ich následného plnenia bez

ohľadu na to, akou formou boli uzavreté. Jedným z dôvodov takéhoto postupu podnikateľa môže byť
aj prípadná potreba preukázania určitých skutočností pri podaní žaloby na súd. Pokiaľ žalobca takéto
informácie a dôkazy nemá, nemôže to byť na ťarchu žalovaného a žalobca sa tak dostáva do núdze
tvrdenia a následne do dôkaznej núdze.

23. Okresný súd mal za to, že sám žalobca konštatoval v dohode o čiastočnom urovnaní vzájomných
vzťahov zo dňa 20.01.2022 absenciu zavedenia komplexného interného systému na evidenciu
vydaného a vráteného materiálu na jeho strane a z toho dôvodu aj upustil od uplatňovania nároku
v určitej časti (späťvzatie). Okresný súd v odôvodnení poukázal na skutočnosť, že podaním zo dňa
23.03.2020 žalobca zobral žalobu späť „v rozsahu primárneho žalobného petitu, ako aj v rozsahu
eventuálneho petitu vo vzťahu k vymedzeným objednávkam“. Okresný súd v tejto súvislosti uviedol,

že takéto čiastočné späťvzatie žaloby nie je možné reálne vymedziť vo vzťahu k navrhovanému petitu,
a to z dôvodu opakovane uvádzaného nedostatočného skutkového odôvodnenia predmetu žaloby.
Poukázal na to, že žalobca v čiastočnom späťvzatí navrhol, aby súd konanie v časti o nároku na vrátenie
mosadzných triesok a koncov tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg zamietol a v konečnom dôsledku sa
tak žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy vo výške 106.245,28 Eur. Vo vzťahu k späťvzatiu

okresný súd uviedol, že konanie bolo zastavené „v rozsahu primárneho žalobného petitu, ako aj v
rozsahu eventuálneho petitu vo vzťahu k objednávkam vymedzeným žalobcom“, teda v rozsahu, ako
toto späťvzatie vymedzil žalobca. Podľa okresného súdu čiastočné zastavenie konania nebolo možné
formulovať vo vzťahu k petitu určitejšie, a to z dôvodu nedostatku skutkového odôvodnenia žaloby vo
vzťahu k petitu žaloby.

24. Vo vzťahu k zamietnutiu nároku na vydanie mosadzných triesok a koncov tyčí o celkovej hmotnosti
82.020,17 kg okresný súd uviedol, že prvý petit žaloby zamietol s poukazom na neunesenie bremena
tvrdenia na strane žalobcu, pričom v konečnom dôsledku takéto zamietnutie žaloby v časti primárneho
petitu navrhol aj žalobca.

25. Vo vzťahu k zamietnutiu nároku žalobcu na zaplatenie 106.245,28 Eur okresný súd zotrval na tom,
že podania žalobcu neobsahovali riadne skutkové odôvodnenie žaloby v požadovanom znení, síce
jeho podania obsahovali opis, na základe akých konkrétnych zmlúv žalovaný ako zhotoviteľ prevzal od
žalobcu ako objednávateľa materiál vrátane množstva za účelom výroby súčiastok, ktoré mal následne

žalovaný odovzdať žalobcovi, ako aj vrátiť mu zvyšnú žalovaným nepoužitú časť materiálu vo forme
kovových pilín a odrezkov, avšak neobsahovali tvrdenia žalobcu ohľadne skutočnosti – špecifikácie
konkrétneho materiálu, resp. peňažnej sumy vo vzťahu k tej ktorej jednotlivej žalobcom tvrdenej zmluve.
Okresný súd mal za to, že nie je možné dokazovať skutočnosti tvrdené žalobcom ohľadne všetkých ním
tvrdených záväzkových vzťahov, pokiaľ nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych zmlúv si žalobca uplatňuje

nárok, ale len ohľadne tých, z ktorých si uplatňuje nárok uvedený v konkrétnej výške. Špecifikácia
žalovanej sumy vo vzťahu k jednotlivým tvrdeným zmluvám je potrebná aj z dôvodu posúdenia námietky
premlčania, pričom pokiaľ žalobca vo vyjadrení namietal, že žalovaný nešpecifikuje, aká časť, ani z
akého dôvodu by mala byť premlčaná, tak okresný súd má za to, že pokiaľ nie je zo strany žalobcu
určito špecifikovaný nárok, ktorého sa domáha, zo strany žalovaného nie je možné odôvodniť vznesenú

námietku premlčania, akú konkrétnu časť nároku a z akého dôvodu považuje za premlčanú.

26. K výške výpočtu uplatneného nároku okresný súd uviedol, že nie je možné len matematicky
vypočítať celkovú hodnotu nevráteného materiálu, na ktorú má žalobca voči žalovanému podľa tvrdení
žalobcu nárok a vynásobiť cenou materiálu a následne uplatniť len určitú sumu, bez uvedenia

ktorého konkrétneho záväzkového vzťahu sa tá ktorá časť uplatnenej sumy týka. Zároveň nemôže
byť povinnosťou súdu z predložených listinných dôkazov zisťovať, z čoho pozostáva žalovaná istina
a ako sa žalobca k vyčísleniu svojej pohľadávky dopracoval. Podľa súdu bolo povinnosťou žalobcu
tvrdiť konkrétne skutočnosti, čo predstavuje jeho peňažnú pohľadávku a predložiť jej presné vyčíslenie
tak, aby bolo zrejmé, ako k uplatnenej sume dospel. Pripomenul, že súd je povinný poučiť žalobcu

iba v intenciách jeho procesných práv a povinností, nemôže však za neho vykonať priamu vecnú
formuláciu návrhu výroku rozsudku a vymedziť za neho relevantný skutkový dej či poučiť ho o vhodnosti
voľby tej ktorej žaloby v konkrétnom prípade. Celkove okresný súd zhrnul, že nie je možné vykonávať
dokazovanie ohľadne všetkých žalobcom tvrdených zmlúv o dielo, pokiaľ žalobca nekonkretizoval, zktorej konkrétnej zmluvy o dielo si uplatňuje tú ktorú časť žalovanej sumy. Skutkové odôvodnenie žaloby
v uvedenom smere je podľa okresného súdu nevyhnutné aj pre prípadné posúdenie prekážky začatého
konania a prekážky rozhodnutej veci. Záverom okresný súd konštatoval, že dohoda o čiastočnom

urovnanívzájomnýchvzťahovzodňa20.01.2020neobsahujeuznaniezáväzkužalovanýmakodlžníkom
a pokiaľ ide o vyhlásenie o ručení konateľov žalovaného, toto nie je predmetom tohto konania. V
zmysle uvedeného tak okresný súd zamietol aj žalobu v druhej časti petitu, teda v časti uplatnenej sumy
106.245,28 Eur. Všeobecne okresný súd uviedol, že z vyššie uvedených dôvodov zamietol návrhy na
doplnenie dokazovania navrhnuté zo strany žalobcu, ako aj žalovaného.

27. Rozhodnutie vo výrokovej vete I., ktorou zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa
28.05.2019 okresný súd odôvodnil tým, že prípadné rozhodnutie súdu o prikázaní veci, v súvislosti s
ktorýmmalobyťkonanieprerušené,niejerozhodnutím,vktoromsariešiotázka,ktorámôžemaťvýznam
pre dané konanie tak, ako to vyžaduje ust. § 164 CMP.

28. Proti rozhodnutiu Okresného súdu podal odvolanie žalobca proti všetkým výrokom, teda proti výroku
I, II, III, IV, a V. Žalobca podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku.
Uplatnil dôvod podľa písm. b) z dôvodu, že okresný súd nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane aby uskutočňovala je patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces, pričom poukázal na to, že rozsudok predstavuje prekvapivé rozhodnutie vydané bez

vykonania jediného dôkazu, bez ustálenia skutkového stavu a bez právneho posúdenia veci, ktoré bolo
vydané po siedmych rokoch úvah súdu o odmietnutí žaloby. Žalobca odôvodnil odvolanie aj v zmysle
ustanovenia§365ods.1písm.e)zdôvodu,žesúdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazypotrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, kedy poukázal na to, že súd v konaní vo veci za sedem rokov
konania vykonal presne nula dôkazov. Žalobca v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) namietol, že súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam kedy mal za to,
že keďže súd nevykonal žiadne z navrhnutých dôkazov, nemohol a ani neustálil skutkový stav a správne
skutkové zistenia. Napokon v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) žalobca namietol, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, kedy poukázal na skutočnosť, že
jedinú vec ktorú súd za sedem rokov posudzoval bolo to, či môže odmietnuť žalobu. Žiadnou inou

procesno-právnou ani hmotno-právnou otázkou sa nezaoberal, pričom rozsudok de facto predstavuje
rozhodnutie o odmietnutí žaloby, hoci súd v odôvodnení rozsudku sám uznáva, že na to nie sú splnené
podmienky.

29. Žalobca v odôvodnení stručne zhrnul rozsudok okresného súdu, pričom uzavrel, že jeho nárok

uplatnený v konaní bol zamietnutý z dôvodu, že podľa názoru súdu si žalobca nesplnil povinnosť
tvrdenia. V tejto súvislosti zrekapituloval žalobca základné skutkové tvrdenia, ktoré predložil súdu prvej
inštancie a z hľadiska právneho posúdenia zotrval na tom, že vlastníctvo mosadze neprešlo v žiadnom
momente spracovania žalovaným na žalovaného, pričom bolo zákonnou povinnosťou nespracovanú
mosadz vrátiť. Žalobca namietol procesný postup okresného súdu, ktorý sa po takmer štyroch rokoch

konania bez vykonania jediného dôkazu rozhodol žalobcu vyzvať na doplnenie skutkového stavu
odôvodnenia žaloby, pričom mal za to, že vo vyjadrení žalovaného nedošlo k objektívne účinnému
popretiu skutkových tvrdení žalobcu na základe čoho boli skutkové tvrdenia žalobcu v tom čase
nesporné. Poukázal na uznesenie okresného súdu zo dňa 05.08.2019, ktorým bol žalobca vyzvaný, aby
doplnil (podľa jeho názoru až šikanózne nadbytočne) skutkové odôvodnenie žaloby, pričom mal za to,

že je absurdné, aby súd v rozpore so zásadou voľného hodnotenia dôkazov prikazoval strane, akým
presným spôsobom má skutočnosť tvrdiť a preukazovať len preto, že sa to tak páči súdu, čo označil
za svojvôľu. Žalobca v odvolaní zdôraznil, že vo svojich podaniach poskytol skutkové tvrdenia ohľadom
predmetu sporu, kedy vymedzil obchodný vzťah medzi žalobcom a žalovaným ako jeho obsah aj právnu
formu, popísal zmluvy o dielo, dátum uzatvorenia, formu, popísal množstvo mosadzného materiálu, ktorý

bol odovzdaný v súvislosti s jednotlivými zmluvami o dielo, pričom označil a predložil konkrétne dodacie
listy, popísal množstvo mosadzného materiálu, ktorý bol vrátený vo forme spracovaných mosadzných
výkovov, pričom uviedol typ predmetného výkovu, aj počet dodaných výkovov a ich váhu, popísal
množstvo mosadzného materiálu, ktorý bol vrátený vo forme odrezkov a pilín v súvislosti s jednotlivými
zmluvami o dielo, popísal množstvo nevráteného materiálu, ktorý nebol vrátený vôbec, uviedol, že sa

domáha vrátenia nevrátenej mosadze v presne špecifikovanom množstve, uviedol, že sa eventuálne
domáha zaplatenia sumy zodpovedajúcej znalecky určenej hodnote nevrátenia mosadzných triesok
a koncov tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg a popísal, že každý nevrátený kilogram mosadze mápre žalobcu hodnotu 3,2 Eura. Podľa žalobcu tak uviedol všetky rozhodujúce substancované tvrdenia,
na základe ktorých bola splnená podmienka aby súd začal vo veci riadne konať a vec riadne prejednal.

30. Žalobca mal za to, že boli splnené všetky podmienky, aby súd v konaní vykonal dokazovanie,
aby ustálil skutkový stav a aby ho následne právne posúdil, nič z toho sa však nestalo. Mal za
to, že primárne sa domáhal vrátenia nespracovaného mosadzného materiálu, takže stačilo vykonať
dokazovanie ohľadne prevzatia a nevrátenia mosadzného materiálu a nie je mu zrejmé aký význam
z ohľadom na hospodárnosť konania mala mať požiadavka súdu na detailné poskytnutie skutkových

tvrdení požadovaných v uznesení zo dňa 05.08.2019. Uviedol, že ak by súd vo veci riadne konal
spôsobom predpokladaným v CSP a vykonal by navrhnuté dôkazy, žalobca mohol uvedené skutkové
tvrdenia preukázať, resp. upresniť v požadovanom rozsahu aj podľa výsledkov dokazovania.

31. Žalobca označil rozhodnutie okresného súdu za prekvapivé, pričom bolo porušené neho právo na
predvídateľné rozhodnutie a bol porušený zákaz ľubovôle. S poukazom na rozhodnutia Ústavného súdu

SR vymedzil podstatu prekvapivého rozhodnutia a namietol, že z jednotlivých zvukových záznamov
z pojednávaní, aj z uznesenia okresného súdu zo dňa 05.09.2019 je zrejmé, že okresný súd po celý čas
argumentoval potrebou doplnenia skutkových tvrdení, nie z dôvodu zamietnutia žaloby, ale z dôvodu
splnenia podmienok na odmietnutie žaloby podľa ust. § 129 ods. 3 CSP. Vo vzťahu k prekvapivosti
rozhodnutia zdôraznil, že súd po takmer siedmich rokoch na poslednom pojednávaní prekvapivo po

vykonaní nula dôkazov bez ustálenia skutkového stavu a bez právneho posúdenia konania vo veci
vyjadril svoj nový názor, že hoci nie sú splnené podmienky na odmietnutie žaloby, sú podľa názoru
súdu, bez toho aby vec prejednal splnené podmienky na zamietnutie žaloby, a to z dôvodu súdom
deklarovanéhonesplneniapovinnostitvrdenia.Okresnýsúdtakvzásadepovedal,žehociniesúsplnené
podmienky na odmietnutie žaloby, súd ju aj tak odmietne formou zamietnutia, a to bez toho aby vec

bola prejednaná, t.j. aby bol ustálený skutkový stav a vec právne posúdená. Pokiaľ okresný súd vyčítal
žalobcovi, že neuviedol presnú hodnotu materiálu, na základe čoho podľa názoru súdu nebolo možné
ustáliť čo je predmetom sporu, tento názor označil žalobca za absurdný aj s ohľadom na jasné a určité
znenie petitov žaloby, ako aj na jasne popísaný a podľa žalobcu preukázaný skutkový stav. Pripomenul,
že už v rámci žaloby navrhol ako dôkaz znalecké dokazovanie ohľadom presnej hodnoty mosadze, ktorá

nebola vrátená v rámci jednotlivých zmlúv o dielo, tento navrhnutý dôkaz však okresný súd rovnako
ako žiaden iný počas 7 rokov konania vo veci nevykonal. Žalobca pripomenul, že do marca 2020 sa
domáhal primárne vrátenia nespracovaného mosadzného materiálu, čo znamená, že súd pre posúdenie
nároku na vrátenie mosadze nepotreboval tvrdenie o hodnote nevrátenej mosadze z jednotlivých zmlúv
a stačilo, aby vykonal navrhnutý dôkaz znalecké dokazovanie. Vo vzťahu k procesnému postupu súdu

žalobca namietol, že okresný súd ani len raz nenaznačil, že bude vo veci rozhodovať bez vykonania
dokazovania a ustálenia skutkového stavu, ako aj bez právneho posúdenia veci. Mal za to, že takýto
postup súdu napĺňa pojem ľubovôľa, ktorá je zakázaná.

32. Žalobca v odvolaní namietol porušenie práva na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými

skutočnosťami v konaní zo strany súdu v práva na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia.
S poukazom na rozhodnutia ESĽP, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vymedzil obsah pojmu
riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a mal za to, že okresný súd sa v odôvodní napadnutého
rozhodnutia nevysporiadal ani so skutkovými tvrdeniami, ani s právnym vymedzením nároku žalobcu
a ani neodôvodnil svoj postup. Osobitne namietol, že okresný súd neodôvodnil z akého dôvodu po

takmer piatich rokoch konania vyzval žalobcu na doplnenie skutkových tvrdení uznesením zo dňa
05.08.2019, nevysporiadal sa so skutočnosťou, že v eventuálnom petite sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy vo výške znalecky určenej hodnoty nevrátenej mosadze a teda nedal odpoveď na otázku, aký
význam malo mať tvrdenie detailnej hodnoty čiastkových nárokov aj napriek tomu, že žalobca sa
domáhal zaplatenia sumy vo výške znalecky určenej. Žalobca opakovane zdôrazňoval, že okresný

súd vydal rozhodnutie napriek tomu, že za 7 rokov vykonal presne 0 dôkazov, pričom nezisťoval
a ani nezistil skutkový stav, vec právne neposúdil, neustál s argumentáciou na nesplnenie šikanóznej
podmienky, aby žalobca predniesol skutkové tvrdenia v súdom požadovanom rozsahu bez vykonania
dokazovania. Pripomenul, že žalobca riadne viedol evidenciu materiálu odovzdaného žalovanému,
evidenciu prevzatého materiálu, ako aj evidenciu nespracovaného množstva materiálu. Namietol preto

odôvodnenie okresného súdu, v ktorom tento uviedol, že žalobca ako podnikateľ mal dbať na riadne
uzatváranie zmlúv a viesť riadnu evidenciu zmlúv a ich následného plnenia. Zotrval na vyjadrenom
názore, že konatelia žalovaného spreneverili 110 ton mosadze a mal za to, že bol preferovaný škodcapred poškodeným. V zmysle negatívnej dôkaznej teórie zdôraznil, že žalobca nie je povinný a ani
objektívne schopný preukazovať nevrátenie mosadzného materiálu.

33. Vo vzťahu k odôvodneniu súdu, že žalobca neprodukoval dostatočné skutkové tvrdenia, žalobca
pripomenul konštatovanie okresného súdu, že v konečnom dôsledku sa žalobca domáhal voči žalobcovi
zaplatenia sumy vo výške 106.245,28, a teda súdu bolo zrejmé, čoho sa žalobca domáha a čo bolo
predmetom konania. Mal za to, že nárok uplatnený v konaní vo veci bol dostatočne určitý a zrozumiteľný,
pričom petit žaloby ostal aj po čiastočnom späťvzatí žaloby riadne materiálne vykonateľný. Súd teda

nemôže tvrdiť, že nevedel, čo je predmetom konania, keďže v rámci samotného odôvodnenia rozsudku
potvrdil,žepredmetomkonaniabolnároknazaplateniesumyvovýške106.245,28Eurztitulunevrátenia
mosadzného materiálu po jeho opracovaní v zmysle zmlúv o dielo špecifikovaných doplnení žaloby.
Záver okresného súdu, že nie je zrejmé, z ktorých konkrétnych zmlúv si žalobca uplatňuje nárok,
označil za nepochopiteľný. Pripomenul, že jasne uviedol ústne, ako aj písomne, že uplatnený nárok si
uplatňujeztitulunevráteniamosadznéhomateriáluzovšetkýchzmlúvodielošpecifikovanýchvdoplnení

žaloby. Žalobca namietol, že nie je mu jasné, prečo by presné neuvedenie konkrétnej sumy malo
brániť vykonaniu dokazovania v súvislosti s posúdením otázky vzniku škody a jej výšky, keďže určený
nárok si uplatňuje titulom porušenia povinnosti vrátiť mosadzný materiál v rámci všetkých zmlúv o dielo
špecifikovaných v doplnení žaloby. Podľa žalobcu je pritom bežné, že určenie konkrétnej výšky nároku
je možné až po vykonaní dokazovania, pričom poukázal na to, že súdy v určitých prípadoch vydajú

medzitýmny rozsudok, ktorým určia, že právny základ nároku je daný a v konaní sa už pokračuje
len za účelom ustálenia jeho výšky. Namietol, že mimo súdneho konania žalovaný nie je povinný
poskytnúť žalobcovi žiadnu súčinnosť v súvislosti s vyhotovením znaleckého posudku, t.j. nie je povinný
pustiť znalca k svojich strojom, svojmu účtovníctvu a podobne, a teda ak súd vyčítal žalobcovi, že
bez vykonaného dokazovania neposkytol presné informácie v rozsahu požadovanom súdom, žalobca

považoval tento postup súdu za hrubé porušenie práva na spravodlivý súdny proces a prístup súdu.
Zároveň pripomenul, že žalobca sa domáha po čiastočnom späťvzatí nároku na náhradu škody/vydania
bezdôvodného obohatenia (právne posúdenie na súde v zmysle zásady Iura novit curia), pričom ak by
bol uplatnený nárok posúdený ako nárok na náhradu škody, resp. ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, je absolútne nepochybné, že predmetný nárok zo žiadnej z označených zmlúv o dielo

by nebol premlčaný. Pripomenul, že sa jedná o obchodno-právny vzťah s premlčacou dobou 4 roky.
Vo vzťahu k časovým súvislostiam upozornil, že aj keby bol uplatnený nárok posúdený ako nárok na
náhradu škody, alebo nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, žiaden z čiastkových nárokov by
nebol premlčaný. Navyše z úvahy súdu nie je žalobcovi zrejmé, prečo musí byť otázka premlčania
posúdená bez toho, aby sa vykonalo dokazovanie vo veci. Súdu nič nebránilo, aby riadne vykonal

dokazovanie, ustálil skutkový stav a následne vec riadne právne posúdil, v rámci čoho by sa vysporiadal
aj so vznesenou námietkou premlčania.

34. Ku konštatovaniu okresného súdu, že nepostačuje matematický spôsob určenia množstva
nedodanej mosadze sa žalobca vyjadril, že ako inak než matematicky a dokazovaním je možné určiť

súdompožadovanúinformáciuapripomenul,ževtejtosúvislostinavrholvykonaťznaleckédokazovanie.
Mal za to, že petity žaloby sú materiálne vykonateľné, to znamená, že podmienky na začatie konania vo
veci splnené boli, čo po 7 rokoch konania nakoniec uznal aj súd a preto mal vykonať riadne dokazovanie,
ako aj relevantné návrhy žalobcu.

35. Vo vzťahu k záveru okresného súdu, že žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia, žalobca pripomenul,
že sankciou za nesplnenie povinnosti tvrdiť nie je nevykonanie navrhovaných dôkazov, ako ani právne
neposúdenie veci. Strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva
spôsobilé privodiť jej úspech v spore a každý má tvrdiť tie skutočnosti, ktoré spôsobujú vznik jeho nároku
alebo zánik jeho povinnosti. Povinnosti žalobcu substancovane tvrdiť potom zodpovedá procesná

povinnosť popretia skutkových tvrdení, teda povinnosť substancovaného popretia tvrdení protistrany.
Pokiaľ ide o uvedenie presnej výšky nárokov vyplývajúcej z jednotlivých zmlúv, poukázal aj na závery
doktrinálneho výkladu, v zmysle ktorého súd výnimočne dokazovaním zisťuje aj skutočnosti, ktoré strana
netvrdila, ak nie je od strany možné spravodlivo požadovať, aby tieto skutočnosti poznala, napr. určitá
skutočnosť sa dá zistiť iba z účtovných podkladov protistrany, ktoré strana nemá k dispozícii.

36. Žalobca v odvolaní namietol, že okresný súd absolútne nevysvetlil, na základe ktorého ustanovenia
zamietol žalobu. Nevysvetlil tiež, prečo nevykonal ani jeden dôkaz a prečo neustálil skutkový stav.
Uvedené podľa žalobcu predstavuje hrubé porušenie práva na spravodlivý súdny proces.37. Žalobca v odvolaní opakovane zdôrazňoval, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. V tejto súvislosti uviedol, že k skutkovým zisteniam

súdu dospieva posúdením (vyhodnotením) skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi,
predovšetkým dokazovaním. Právnym základom súdneho rozhodnutia sú právne závery, ktoré súd
vyvodil subsumovaním skutkového základu pod právnu normu. Právne posúdenie skutkových zistení
realizuje súd priebežne a toto posúdenie ovplyvňuje aj ďalšie skúmanie skutkovej stránky veci.
Pripomenul, že štandardnými dôvodmi pre zamietnutie návrhu na vykonanie dôkazu je to, že skutočnosť,

ktorá má byť dôkazom preukázaná, nemá relevantnú súvislosť s predmetom konania alebo dôkaz nie
je podľa súdu spôsobilý preukázať posudzovanú skutočnosť alebo dôkaz je už nadbytočný, pretože súd
si už vytvoril záver o predmetnej skutočnosti, prípadne uplatnenie sudcovskej koncentrácie. Žalobca
pritom v rámci podania žaloby aj ostatných vyjadrení uviedol všetky jemu presne známe rozhodujúce
skutočnosti. Mal za to, že v situácii, keď je žalobca obeťou a poškodeným z trestného činu sprenevery,
o ktorej ani nevedel a o ktorej nemohol viesť evidenciu, súd by mal ospravedlniť predloženie skutkového

tvrdenia až po vykonaní dokazovania.

38. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu, aby si vypočul záznamy z jednotlivých pojednávaní, z ktorých
je zrejmé, že predmetom konania počas celých 7 rokov bolo polemizovanie nad možným odmietnutím
žaloby, v dôsledku čoho okresný súd nevyhodnocoval skutkový ani právny stav.

39. V nadväznosti na vyššie uvedené žalobca namietol aj to, že súd prvej inštancie dospel na základe
vykonanýchdôkazovknesprávnymskutkovýmzisteniam,keďževlastnekžiadnymskutkovýmzisteniam
nedospel. V dôsledku toho, že okresný súd vykonal nula navrhnutých dôkazov, ani sa len nepokúsil
ustáliť skutkový stav, neuviedol, ktoré skutkové tvrdenia považuje za sporné a ktoré nesporné a teda

postupoval v rozpore s Civilným sporovým poriadkom.

40. Žalobca v odvolaní namietol tiež to, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právnehoposúdeniaveci,keďžejedinéprávneposúdenie,ktorésúdvovecivykonal,jeposúdenie,čiboli
alebo neboli splnené podmienky na odmietnutie žaloby a žiadnej inej otázke sa ani na pojednávaniach,

ani v rozsudku okresný súd nevenoval. Zrekapituloval pritom, že z jeho strany bolo riadne vykonané
aj tvrdenie ohľadne výšky škody, resp. uplatneného nároku ohľadne zmlúv, z ktorých si tento nárok
uplatňuje. Napriek tomu, pokiaľ ide o právne posúdenie veci z hmotnoprávnej stránky, táto nebola
posúdená vôbec.

41. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca vyjadril presvedčenie, že rozsudok má ako celok tak závažné
vady, pričom je výsledkom konania, ktoré bolo v hrubom rozpore s právom na spravodlivý súdny proces
a prístup k súdu, že sú objektívne splnené podmienky na jeho zrušenie v časti výroku I., II., III., IV., ako
aj V. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec
vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

42. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril, že ho považuje za nedôvodné v celom rozsahu. Poukázal
na to, že odvolanie žalobcu voči jednotlivým výrokom prvostupňového rozsudku vyznieva paradoxne
najmä z dôvodu, že na vydanie jednotlivých výrokov dal sám vo svojich podaniach podnet, resp. sa
ich vydania domáhal. Žalovaný mal za to, že žalobca neuviedol nič, čím by vo vzťahu k jednotlivým

napadnutým výrokom svoje odvolanie konkretizoval a odôvodňoval. Vo vzťahu k napadnutiu výroku
I. rozhodnutia okresného súdu, ktorým súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa
28.05.2019 mal za to, že odvolanie vo vzťahu k tomuto výroku postráda logiku. Keďže návrh žalobcu
bol podávaný v súvislosti s konaním vedeným na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 35Cb/65/2017
atotokonanieboloprávoplatneskončenénazákladeDohodyočiastočnomurovnanízmluvnýchvzťahov

zo dňa 20.01.2020, prípadné prerušenie konania by postrádalo akúkoľvek opodstatnenosť. Napadnutý
výrok preto označil za správny.

43. Vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku II. prvostupňového rozhodnutia žalovaný upozornil,
že na vydanie samotného výroku dal podnet žalobca, jeho vydanie sám žalobca opakovane žiadal

vo svojich podaniach a vyjadreniach, konkrétne podania zo dňa 20.03.2020, v ktorom je tento výrok
doslovne navrhnutý v rámci návrhu petitu ako výrok I. rozhodnutia súdu, ktorého sa žalobca domáhal
a odkazuje naň aj v podaní zo dňa 02.11.2020. Žalobca podaniami žiadal žalobu v tejto časti zamietnuť
a súd jeho podnetu vyhovel, keď doslova prevzal žalobcom navrhovaný petit do teraz napádanéhovýroku II. Žalovaný uviedol, že pôvodne sa jednalo o eventuálny petit a keďže trvanie na primárnom
petite vzhľadom na známe skutočnosti aj dohodu o čiastočnom urovnaní zmluvných vzťahov stratilo
opodstatnenie, súd mohol rozhodnúť iba o subsidiárnom petite a prvý petit zamietnuť, podľa žalovaného

by iný postup do úvahy neprichádzal, čoho si bol vedomý aj žalobca a preto v tejto časti požadoval
zamietnutie žaloby.

44. Žalovaný vo vyjadrení vo vzťahu k výroku III. okresného súdu uviedol, že správnosť tohto výroku
potvrdzuje aj tvrdenie žalobcu formulované v jeho vyjadrení zo dňa 10.09.2019, kedy samotný žalobca

uviedol, že určiť, z ktorej konkrétnej zmluvy žalovaný žalobcovi časť nespracovaného materiálu vrátil
a z ktorej nie, nie je objektívne možné. Mal za to, že súd dal žalobcovi opakovane možnosť opísať
rozhodujúce skutočnosti, a to pravdivo, úplne a na základe toho naformulovať aj samotný petit,
a to napriek tomu, že žalobca bol zastúpený advokátskou kanceláriou. Žalobca mal celý čas za to,
že žaloba je dostatočne konkrétna a žiadal zo strany súdu vykonávať dokazovanie, čo však bez
toho, aby bolo súdu dostatočne zrejmé, čoho sa žaloba domáha a na základe akého skutkového

a právneho zdôvodnenia, nie je možné. Podľa žalovaného zo žiadneho z podaní žalobcu nevyplývalo,
na základe akého konkrétneho zmluvného vzťahu, v akej konkrétnej forme uzavretého, v ktorý konkrétny
deň uzavretého, medzi ktorými konkrétnymi osobami oprávnený konajúcimi v mene zmluvných strán
a s akým konkrétnym obsahom mal vzniknúť ten ktorý osobitný nárok žalobcu voči žalovanému, teda
tá, ktorá exaktnou veličinou uvedenou žalobcom nevrátená časť nespotrebovaného materiálu vo forme

MS triesok a koncov tyčí a aká mala byť tá ktorá hodnota v zmysle toho ktorého zmluvného vzťahu,
ktorá by následne vo svojom súhrne predstavovala sumu 106.245,28 Eur žalobcom uplatňovanú. Podľa
žalovaného dôvodnosť a správnosť napadnutého výroku III. spočívajúca v neschopnosti žalobcu opísať
rozhodujúce skutkové tvrdenia vo vzťahu k uplatňovanému nároku vyplýva nielen z konštatovania
žalobcu v jeho podaní zo dňa 10.09.2019, ale v podstate aj zo znenia Dohody o čiastočnom urovnaní

vzájomných vzťahov zo dňa 20.01.2020, v ktorej je v čl. II bod 3 u žalobcu konštatovaná absencia
zavedenia komplexného interného systému na evidenciu vydaného a vráteného materiálu dodávateľovi.

45. Vo vzťahu k výrokovej vete IV. rozhodnutia okresného súdu, ktorou okresný súd vo zvyšnej časti
konanie zastavil, žalovaný uviedol, že okresný súd nemal inú možnosť, ako najmä z opatrnosti vydať

tento výrok, keďže vzhľadom na nedostatky v skutkovom zdôvodnení predmetu žaloby vniesol žalobca
do konania úplný zmätok, a to najmä s poukazom na konečný eventuálny petit znejúci na zaplatenie
sumy 106.245,28 Eur, kedy nie je absolútne zrejmé, na základe akých skutkových okolností ho zakladá
a tiež nie je zrejmé, čo a prečo berie týmto podaním čiastočne späť a čo navrhuje týmto podaním
zamietnuť.

46. Žalovaný tak označil napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch za správny, zákonný a úplný,
mal za to, že okresný súd sa úplne vysporiadal so žalobou a jednotlivými podaniami žalobcu.

47. Žalovaný vo vyjadrení uviedol, že považuje za potrebné vyjadriť sa aj k ďalším skutočnostiam

uvedeným v odvolaní žalobcu, konkrétne mal za to, že napadnutý rozsudok vo svojom odôvodnení
obsahuje dostatočne vyčerpávajúce zdôvodnenie všetkých výrokov, ako aj zdôvodnenie, prečo nebolo
možné pristúpiť k vykonávaniu dokazovania. Mal za to, že žalobca žalobu skutkovo nezdôvodnil, pričom
uvedené v súčasnosti popiera narážkami na zákonnosť postupu súdu a dezinterpretovaním vyjadrení
žalovaného o údajnom uznaní záväzku, resp. nepopretím skutkových tvrdení vyslovených žalobcom.

Žalovaný uviedol, že žalobca popisuje obchodnú spoluprácu so žalovaným ako spoluprácu založenú
na základe nejakej pomyselnej rámcovej zmluvy, pričom existenciu rámcovej zmluvy popiera, čo nie je
sporné.

48. Vo vzťahu k jednostrannému započítaniu v sume 51.944,19 Eur a v sume 39.421,90 Eur žalovaný

zotrval na tvrdení predloženom v konaní pred súdom prvej inštancie, že uvedené zápočty neboli zo
strany žalovaného akceptované a že sa voči nim ohradil. Uviedol, že zohľadnené boli až v Dohode
o čiastočnom urovnaní vzájomných vzťahov zo dňa 20.01.2020, čo je podstatné, pretože ak by mali
byť právne perfektným spôsobom započítané už dňa 31.12.2014 a dňa 03.02.2015, žalobca nemal
možnosť si uplatňovať v tejto časti vydanie triesok primárnym petitom žaloby a ani relutárnu náhradu

v alternatívnom petite, pričom nebolo ani zrejmé zo žiadneho jeho podania, či takto započítané množstvo
bolo alebo nebolo zohľadnené, teda odpočítané od nároku uplatňovaného pôvodnou žalobou a či až
po uzavretí dohody zo dňa 20.01.2020 s následným čiastočným späťvzatím alebo dokonca dvakrát.
V závere vyjadrenia konštatoval, že okresný súd sa voči žalobcovi správal až nadštandardne, keď ho 5krát žiadal žalobu doplniť a zdôraznil, že vždy pri každej príležitosti a v každom podaní namietal žalovaný
správnosť jednotlivých tvrdení žalobcu, najmä skutkových tvrdení. Vo vzťahu k uvedenému navrhol, aby
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil

a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

49. Žalobca v odvolacej replike zo dňa 20.03.2023 zotrval na tvrdeniach uvedených v odvolaní, ako aj
na odvolacom petite.

50. Žalovaný v odvolacej duplike zo dňa 05.06.2023 rovnako zotrval na všetkých skutočnostiach, ktoré
uviedol vo vyjadrení k žalobe a zotrval aj na odvolacom petite.

51. Podľa čl. 2 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ochrana
ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak,
aby bol naplnený princíp právnej istoty.

52. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu súd povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

53. Podľa § 181 ods. 2 CSP, po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi

stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy
nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri
predbežnom prejednaní sporu.

54. Podľa § 185 ods. 1 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

55. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké
skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril
žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné
skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré

dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté
dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby
odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

56. V rozsahu odvolacích námietok, ktoré uviedol žalobca vo vzťahu k jednotlivým výrokovým vetám,

posudzoval odvolací súd každý výrok okresného súdu samostatne. Z uvedeného dôvodu aj závery
odvolacieho súdu vo vzťahu k jednotlivým výrokom sú rôzne.

57. Pokiaľ ide o prvú výrokovú vetu, v zmysle ktorej okresný súd návrh žalobcu na prerušenie konania
zo dňa 28.05.2019 zamietol, voči tejto výrokovej vete nebola v odvolaní žalobcu uvedená žiadna

argumentácia, ktorá by spochybnila dôvody vedúce okresný súd k vydaniu tohto rozhodnutie. Ako
okresný súd uviedol vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania, okresný súd mal za to, že
prípadné rozhodnutie súdu o prikázaní veci nemožno mať za rozhodnutie, v ktorom sa rieši otázka,
ktorá môže mať význam pre dané konanie tak, ako to vyžaduje § 164 CMP. Voči takémuto právnemu
posúdeniu vo vzťahu k návrhu žalobcu na prerušenie konania neboli v odvolaní žalobcu uvedené

relevantné námietky, pričom odvolací súd nie je oprávnený dopĺňať alebo dotvárať dôvody pre podanie
odvolania. Keďže z odvolania žalobcu žiadne relevantné námietky, spochybňujúce rozhodnutie uvedené
v prvej výrokovej vete nevplynuli, odvolací súd prvú výrokovú vetu potvrdil.

58. Okresný súd druhou výrokovou vetou žalobu o nároku žalobcu na vrátenie mosadzných triesok

a koncov tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg zamietol. Voči tomuto rozhodnutie podal žalobca
odvolanie a tak sa stalo predmetom prieskumu odvolacieho súdu. Odvolací súd zistil, že vo vzťahu
k uplatnenému nároku na vrátenie mosadzných triesok a koncov tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17
kg bolo okresnému súdu dňa 23.03.2020 doručené podanie žalobcu zo dňa 20.03.2020 (založené na
č.l. 331), z ktorého vyplýva, že v rozsahu takto uplatneného nároku žalobca vzal návrh späť. Žalobca

späťvzatie návrhu na vydanie mosadzných triesok a koncov tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg
odôvodnil tým, že týmto materiálom už žalovaný viac nedisponuje. Uviedol, že túto skutočnosť potvrdil
žalovaný, a že ide o skutočnosť medzi stranami sporu nespornú. V reakcii na vyjadrenie žalobcu
žalovaný v podaní zo dňa 31.03.2020 poukázal na Dohodu o čiastočnom urovnaní vzájomných vzťahovzo dňa 20.01.2020, v ktorej sa už strany dohodli, že v konaní sa bude uplatňovať iba relutárna náhrada
za nevrátený materiál vo výške 106.245,28 Eur a do toho momentu nemá žalovaný žiadne výhrady
voči podaniu žalobcu. Z uvedeného sa dá vyvodiť, že žalovaný vyjadril súhlas s čiastočným späťvzatím

žalobcu v tom rozsahu, že žalobca vzal späť návrh na vrátenie mosadzných triesok a koncov tyčí
o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg, a to z dôvodu, že týmto materiálom už žalovaný viac nedisponuje.
Žalobcavýslovneuviedol,ževychádzajúczobsahuDohodyočiastočnomurovnanívzájomnýchvzťahov
zo dňa 20.01.2020 sa rozhodol v zmysle čl. II. bod 3 upustiť v prebiehajúcom sporovom konaní od
uplatňovania nároku na vrátenie nespracovaného materiálu.

59. Z procesného hľadiska sa tak pôvodné uplatnenie nároku na vrátenie mosadzných triesok a koncov
tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg eventuálne pre prípad, že by toto nebolo možné, uplatnenie
eventuálneho nároku na zaplatenie sumy 106.245,28 Eur zmenilo tým spôsobom, že návrh na vydanie
materiálu bol vzatý späť a predmetom konania ostal iba návrh na zaplatenie 106.245,28 Eur.

60. Pokiaľ však žalobca prejavil vôľu, aby súd nerozhodoval o primárnom návrhu (primárny návrhu
vzal v celom rozsahu späť), prejavil tým vôľu, aby sa z eventuálneho petitu stal jediný petit o ktorom
jedinom mohlo byť rozhodnuté. Súd následne nemohol rozhodovať o niečom, čo už nebolo uplatnené.
Späťvzatím návrhu totiž prestal byť návrh na vydanie mosadzných triesok a koncov tyčí o celkovej
hmotnosti 82.020,17 kg nárokom uplatneným v konaní, a preto pokiaľ súd o ňom hmotne rozhodol tak, že

žalobu v tomto rozsahu zamieta, išiel nad rámec uplatneného návrhu. Súd zároveň nemohol aplikovať
postup, kedy súd rozhodne o eventuálnom petite, iba ak primárny petit zamietne. V tomto prípade vzal
žalobca primárny petit späť, takže už nebolo možné rozhodnúť o jeho zamietnutí.

61. Skutočnosť, že sám žalobca v čiastočnom späťvzatí súdu navrhol, aby konanie o nároku žalobcu

na vrátenie mosadzných triesok a koncov tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg zamietol, pritom súd
nezaväzuje, aby procesne postupoval v zmysle jeho nároku. Takáto formulácia môže zo strany žalobcu
predstavovať iba späťvzatie nároku v uvedenom rozsahu na vydanie materiálu a podľa neho mal aj súd
postupovať tak, že v tomto rozsahu bol povinný konanie zastaviť.

62. Pre rozhodnutie o neexistujúcom návrhu (návrhu vzatom späť) teda neboli splnené procesné
podmienky a z tohto dôvodu bolo nevyhnutné rozhodnutie okresného súdu v druhej výrokovej vete
v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) CSP zrušiť.

63. Okresný súd v ďalšom konaní rozhodne o zastavení konania v rozsahu nároku žalobcu na vydanie

mosadzných triesok a koncov tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg a následne bude pokračovať
v konaní iba v rozsahu uplatneného peňažného plnenia o zaplatenie sumy 106.245,28 Eur.

64. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd aj na rozhodnutie okresného súdu v štvrtej výrokovej
vete, v ktorej okresný súd uviedol, že vo zvyšnej časti sa konanie zastavuje. Pokiaľ však okresný súd

hmotnoprávne rozhodol v druhej výrokovej vete o zamietnutí návrhu na vydanie mosadzných triesok
a koncov tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg a zároveň v tretej výrokovej vete zamietol nárok na
zaplatenie sumy 106.245,28 Eur hmotnoprávne rozhodol o celom uplatnenom nároku. Žalobca totiž
v žalobe a neskôr doplnených podaniach uplatnil nárok buď na vydanie materiálu mosadzných triesok
a koncov tyčí o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg, eventuálne pre prípad, že takýto nárok nebude

možné splniť, na zaplatenie sumy 106.245,28 Eur. Iného plnenia sa žalobca v konaní nedomáhal,
preto rozhodnutie o zastavení v zvyšnej časti konania nemá opodstatnenie, keďže iný nárok žalobcom
uplatnený nebol a žiadna ďalšia zvyšná časť konania nie je.

65. Čiastočné späťvzatie žaloby, v ktorom žalobca uviedol, že berie späť návrh aj vo vzťahu k relutárnej

náhrade za nevrátený materiál z objednávok vymedzených v čiastočnom späťvzatí, nebolo žalobcom
šťastne formulované a smerovalo k tomu, že pre uplatnený peňažný nárok 106.245,28 Eur už uplatnený
peňažný nárok nebude vychádzal zo skutkových tvrdení týkajúcich sa tých pohľadávok, ktoré vymedzil
v čiastočnom späťvzatí. Nešlo však o späťvzatie nároku v zmysle toho, že by žiadal zaplatenie nižšej
sumy, keďže aj z petitu čiastočného späťvzatia uvedeného na str. 332B spisu vyplýva, že žiadal aby súd

zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 106.245,28 Eur, teda z tejto finančnej sumy nevzal späť
žiadne finančné plnenie. Z uvedeného dôvodu bolo nutné zrušiť aj rozhodnutie okresného súdu v štvrtej
výrokovej vete, keďže ide opäť nad rámec konania. Ani pre takého rozhodnutie neboli splnené procesnépodmienky, následkom čoho odvolací súd v zmysle ust. § 389 ods. 1 písm. a) CSP rozhodnutie súdu
prvej inštancie vo štvrtej výrokovej vete zrušil.

66. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v rozsahu nároku na vydanie materiálu (o ktorom doposiaľ nebolo
procesne rozhodnuté)tak predmetom sporu medzi stranami ostala žaloba o zaplatenie sumy 106.245,28
Eur. Okresný súd v uplatnenom rozsahu žalobu treťou výrokovou vetou zamietol, pričom základnou
odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k tejto výrokovej vete je posúdenie tvrdenia žalobcu, že
v priebehu konania pred súdom prvej inštancie došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces.

67. V tejto súvislosti odvolací súd zdôrazňuje, že súdy postupujú v civilnom sporovom konaní na
základe ustanovení Civilného sporového poriadku, ktorý predstavuje „pravidlá hry“, ktoré sú všetkým
zúčastneným vopred známe a ktoré musí dodržiavať nielen žalobca a žalovaný, ale predovšetkým
súd. Porušenie týchto „pravidiel hry“ predstavuje dôvod, pre ktorý nie je možné rozhodnutie vydané
v takomto procese akceptovať, a to ani v tých prípadoch, ak by ho inak vecne bolo možné považovať

za správne. V prejednávanom prípade však odvolací súd ani nemohol prikročiť k prieskumu vecnej
správnosti rozhodnutia okresného súdu, pretože na základe odvolania žalobcu zistil tak zásadné
porušenie procesných pravidiel okresným súdom, že k preskúmaniu rozhodnutia z hľadiska hmotného
práva zatiaľ nebolo možné pristúpiť. Preto rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým zrušil zamietnutie
žaloby, nijak neprejudikuje ďalšie rozhodnutie vo veci samej.

68. Rozhodnutie o nároku na zaplatenie sumy 106.245,28 Eur môže okresný súd vydať iba na základe
konania, v ktorom v súlade s Civilným sporovým poriadkom ustáli, aký konkrétny nárok je zo strany
žalobcu uplatnený, na základe akého právneho titulu je tento nárok uplatnený, aké skutkové tvrdenia
žalobca uviedol vo vzťahu k uplatnenému nároku. Pre prípad, že súd dospeje k záveru, že nárok je

daný, tak ustáli výšku tohto nároku opäť na základe skutkových tvrdení uvedených žalobcom v kontexte
vyjadrení žalovaného pri posúdení argumentácie oboch strán a pri posúdení tých skutkových tvrdení,
ktoré sú nesporné a vyhodnotení tých skutkových tvrdení, ktoré sú popreté žalovaným a teda ostávanú
spornými. V prejednávanom prípade však okresný súd v súlade s odvolaním žalobcu nevykonal žiaden
dôkaz, ktorý žalobca navrhol na to, aby svoje skutkové tvrdenia mohol preukázať, na základe čoho

nebol okresný súd schopný ustáliť žiaden konkrétny skutkový stav a tento nebol schopný podriadiť pod
právne normy a teda vykonať právne posúdenie skutkového stavu. Tým došlo k zásadnému porušeniu
procesných práv žalobcu, pretože jeho žaloba bola hmotnoprávne zamietnutá bez toho, aby sa s jeho
skutkovými tvrdeniami okresný súd riadne vysporiadal.

69. Okresný súd zamietol žalobu s argumentáciou, že zo strany žalobcu absentovalo požadované
skutkové odôvodnenie k žalobe. V tomto prípade však treba zdôrazniť, že rozsah skutkového
odôvodnenia si v žalobe určuje sám žalobca. Žalobca je pánom sporu v štádiu, kedy podáva žalobu
o uplatnenie určitého nároku. Je v dispozičnej autonómii žalobcu, aby sám rozhodol, ktoré skutkové
tvrdenie uvedie, pretože je to práve žalobca, ktorý znáša riziko, že pokiaľ sa na základe ním uvedených

skutkových tvrdení nebude dať usúdiť, že jeho nárok skutočne vznikol, žalobca bude znášať procesný
neúspech v podobe zamietnutia žaloby. Súd je povinný rešpektovať „rovnosť zbraní“ a vychádzať z tých
prostriedkov procesného útoku, ktoré sa žalobca rozhodne použiť. Vyžadovanie ďalších prostriedkov
procesného útoku nie je na mieste osobitne v prípade obchodných sporov. I keď z ust. § 181 ods.
4 CSP vyplýva, že súd môže určiť lehotu na splnenie povinnosti sporovej strany predniesť podstatné

a rozhodujúce skutkové tvrdenia alebo povinnosti označiť alebo predložiť dôkazy na ich preukázanie,
ide o oprávnenie, ktoré súd realizuje fakultatívne iba v tých prípadoch, keď je to nevyhnutné, pretože
z návrhu žiadne skutkové tvrdenia nevyplývajú.

70. Pokiaľ v obchodnom spore súd dospeje k záveru, že zo žaloby nevyplývajú také skutkové tvrdenia,

na základe ktorých je možné nárok priznať, tak nárok zamietne. Avšak so skutkovými tvrdeniami, ktoré
žalobca uviedol, sa súd v rozhodnutí musí zaoberať. Nie je pritom vylúčené, že dospeje k záveru, že
skutkové tvrdenia sú irelevantné, alebo že z nich nárok nevyplýva, ale zaoberať sa nimi musí práve
preto, aby žalobcovi vysvetlil, prečo tie tvrdenia, ktoré on považuje za dostatočné na priznanie nároku
v skutočnosti na úspech v spore nestačia. Okresný súd následne musí vykonať dokazovanie vo vzťahu

k tým dôkazom, ktoré považuje za relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku a na základe toho
ustáliť skutkový stav. V prípade, ak žalobca navrhoval dôkazy, ktoré súd vyhodnotil ako irelevantné,
súd dokazovanie nimi vykonať nemusí, ale opäť je povinný vysvetliť, z akého dôvodu dokazovanie
nevykonal.Skutkovýstav,ktorývyplynieznepopretýchtvrdenístránazvykonanéhodokazovaniapotomsúd musí podriadiť pod príslušné ustanovenia právneho poriadku. Ani v tých prípadoch, kedy súd na
základe podanej žaloby a priložených dôkazov má za to, že žalobca neuviedol také tvrdenia, ktoré by
viedli k procesnému úspechu v spore, resp. má za to, že žalobca nebude schopný uniesť dôkazné

bremeno svojich tvrdení, súd nemá možnosť „vyhnúť sa“ postupu danému pravidlami hry a teda neuviesť
zhrnutie zisteného skutkového stavu a jeho právnu kvalifikáciu. Súd pritom nie je povinný vykonať
všetky dôkazy, ktoré žalobca navrhuje. Každý dôkaz vyhodnocuje z hľadiska jeho relevancie vo vzťahu
k uplatnenému nároku, takže vykonáva iba tie dôkazy, ktoré sú predložené na relevantné skutkové
tvrdenia.

71. V prejednávanom prípade základnou spornou otázkou medzi žalobcom a žalovaným je to, či
žalovanému vznikla alebo nevznikla povinnosť vrátiť mosadzné triesky a konce tyčí, ktoré sú produktom
procesu zhotovovania súčiastok, ktoré žalovaný vykonával v rámci zmlúv o dielo uzavretých medzi
žalobcom a žalovaným. Medzi žalobcom a žalovaným nebola sporná samotná existencia vzťahu v tom
zmysle, že žalobca objednával u žalovaného vyhotovenie súčiastok, že žalovanému dodával materiál,

z ktorého žalovaný tieto súčiastky vyhotovoval a že žalovaný po vyhotovení súčiastok tieto žalobcovi
odovzdal, pričom zvyšný „odpad“ pozostávajúci z mosadzných triesok a koncov tyčí žalovaný žalobcovi
vrátil iba v určitom rozsahu.

72. Žalobca si nárok na vrátenie „odpadu“ uplatnil primárne v zmysle zákonného ustanovenia § 540

ods. 1 ObZ a 540 ods. 3 ObZ, zároveň si ho však pre prípad, ak by týmto spôsobom okresným súdom
nárok posúdený nebol, uplatnil v zmysle Občianskeho zákonníka ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. OZ, prípadne si ho uplatnil ako nárok na náhradu škody a v podaní
zo dňa 31.07.2019 ho odvodil aj z ust. § 323 ods. 2 v spojení s ust. § 407 ods. 3 ObZ ako nárok potvrdený
uznaním záväzku.

73. Žalovaný v konaní poprel existenciu uplatneného nároku s poukazom na ust. § 540 ods. 1 ObZ a 540
ods. 3 ObZ, ktoré podľa jeho názoru nie je možné aplikovať na uzavretý právny vzťah a uviedol, že by
povinnosť vrátiť zvyšky po spracovaní materiálu musela byť medzi stranami zmluvne dohodnutá. Mal
preto za to, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti, keďže táto zákonom daná

nie je a zároveň medzi stranami dohodnutá nebola, v dôsledku čoho nárok nevznikol.

74. Uvedenými tvrdeniami strán bol okresný súd povinný sa zaoberať a vyhodnotiť ich. Keďže tak
nepostupoval, následkom čoho v konaní nevykonal dokazovanie a nedospel k žiadnemu skutkovému
stavu, ktorý by mohol právne posúdiť, nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby

uskutočniljemupatriaceprocesnéprávavtakejmiere,žedošlokporušeniuprávanaspravodlivýproces.
Odvolací súd preto postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozhodnutie okresného súdu aj vo vzťahu
k tretej výrokovej vete zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

75. Ak je v prejednávanej veci základným sporným skutkovým bodom zistenie, či medzi stranami došlo,

alebo nedošlo k dohode o vydaní zvyškov vzniknutých po spracovaní v zmluve o dielo, súd je k tomu
povinný zaujať stanovisko na základe zistenia skutkového stavu.

76. Žalobca a žalovaný zotrvali v odvolacom procese na polemike ohľadom toho, či nárok na vrátenie
odpadu z diela vzniká zo zákona. Žalobca aj žalovaný poukazovali na ustanovenia Obchodného

zákonníka, z ktorých vyplýva, že objednávateľ v prípade vecí, ktoré obstaral na vykonanie diela má
vlastnícke právo do doby, keď sa spracovaním stanú súčasťou predmetu diela (§ 540 ods. 1 ObZ), na
základe čoho je zhotoviteľ povinný vracať objednávateľovi z vecí od neho prevzatých iba tie, ktoré sa
pri vykonávaní diela nespracovali (§ 540 ods. 3 ObZ). Uvedené vychádza z filozofie zmluvy o dielo,
v zmysle ktorej je vykonanie diela záväzkom zhotoviteľa. V zásade zhotoviteľ vykonáva dielo na svoje

náklady a na svoje nebezpečenstvo, a to z vecí, ktoré dodáva zhotoviteľ, teda zhotoviteľ je vlastníkom
tak materiálu ako aj diela, a to až do momentu, keď vlastnícke právo k dielu prejde na objednávateľa (ust.
§ 542 a nasl. ObZ). Výnimku z tohto pravidla tvorí situácia, kedy materiál na zhotovenie diela dodáva
priamo objednávateľ zhotoviteľovi. Aj v tých prípadoch je vlastníkom diela zhotoviteľ, nie objednávateľ
(s výnimkou prípadov, kedy sa dielom zhotovuje u objednávateľa, § 542 ods. 1 ObZ). O diele je možné

začať uvažovať v momente, keď sa z materiálu určeného na jeho výrobu začne procesom spracovania
tvoriť dielo. Keďže nie je možné, aby vlastnícke právo k materiálu z ktorého je dielo vytvorené mal jeden
subjekt (objednávateľ) ale zároveň vlastnícke právo k dielu mal druhý subjekt (zhotoviteľ), Obchodný
zákonník pre prípad, kedy materiál na výrobu diela patril objednávateľovi, určil časovú hranicu, do ktorejpatríobjednávateľovivlastníckeprávokmateriálutak,žeideodobu,kedysamateriálspracovanímstane
súčasťou predmetu diela (§ 540 ods. 1 ObZ). Spracovaný materiál už je „dielo“ a k dielu má vlastnícke
právo zhotoviteľ (§ 542 ods.2 ObZ). Zjednodušene povedené, momentom, ako je z materiálu vyhotovené

dielo(šaty,sochy,súčiastky)strácavlastníckeprávokpoužitémumateriáluobjednávateľ,totoprechádza
na zhotoviteľa. Pokiaľ v procese spracovania vznikne odpad (krajčírka rozstrihá látku, rezbár vyreže
sochu, sústružník spracuje kovovú tyč na súčiastku) ide o odpad z materiálu, ku ktorému objednávateľ
stratil vlastnícke právo keď začal proces spracovania, teda keď začal proces, ktorým sa materiál mení na
dielo. Obchodný zákonník neupravuje, ako má zhotoviteľ naložiť s odpadom vzniknutým pri vykonávaní

diela, je na zhotoviteľovi, akým spôsobom s ním naloží. Je preto vecou zhotoviteľa, či odpad vyhodí do
smetí, odnesie do zberných surovín, alebo ho niekomu daruje.

77. Pokiaľ by zhotoviteľ nespotreboval všetok materiál, ktorý objednávateľ obstaral na vykonanie diela,
tam naďalej platí, že vlastnícke právo k tomuto materiálu, ktoré spracované nebolo, má objednávateľ.
To znamená, že v zmysle § 540 ods. 3 OZ je zhotoviteľ ten materiál, ktorý nevstúpil do procesu

spracovania objednávateľovi vrátiť, keďže z objednávateľa vlastnícke právo naňho neprešlo. Preto
pokiaľbyžalobcaodovzdalžalovanémumosadznétyče,ktorénebolipoužiténaspracovanie(tedaneboli
z nich vyhotovené súčiastky), takého mosadzné tyče by zo zákona bol žalovaný povinný vrátiť v zmysle
ust. § 540 ods. 3 ObZ.

78. Veci, ktoré sa nespracovali pri vykonávaní diela však nie je možné stotožniť s vecami, ktoré vznikli po
spracovaní diela (materiál na spracovanie diela nie je možné stotožniť s odpadom, ktorý vzniká po jeho
spracovaní). V zmysle uvedeného nie je zo zákonného ust. § 540 ObZ možné vyvodiť, že by zo zákona
vznikla žalovanému povinnosť vrátiť mosadzné triesky a konce tyčí, ktoré sú produktom spracovania
materiálu dodaného žalobcom žalovanému vo forme mosadzných tyčí. Následne potom pokiaľ z ust. §

540 ObZ nevyplýva povinnosť vrátiť odpad objednávateľovi, ustanovenie § 540 ObZ nie je nutné medzi
stranami vylúčiť na to, aby bolo možné konštatovať, že takúto povinnosť zhotoviteľ nemá.

79. V tejto súvislosti sporové strany predložili okresnému súdu svoje právne posúdenie situácie, kedy
žalobca mal za to, že povinnosť žalovanému vznikla zo zákona jednoducho preto, že dispozitívny § 540

ObZ strany nevylúčili, pričom poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Humenné. V tejto súvislosti
odvolací súd iba podotýka, že rozhodnutie Okresného súdu Humenné, ani potvrdzujúce rozhodnutie
Krajského súdu v Prešove nepredstavujú ten typ rozhodnutí, ktorý v zmysle čl. 2 ods. 2 CSP je
považovaný za ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, preto môže dospieť aj k iným
záverom.

80. Ustanovenie § 540 ObZ má dispozitívny charakter, keďže nie je vymedzené medzi ustanoveniami,
od ktorých sa strany odchýliť nemôžu (ust. § 263 ods. 1 ObZ). Dispozitívny charakter tohto ustanovenia
tak znamená, že stranám nič nebráni, aby si zmluvne dohodli povinnosť zhotoviteľa odovzdať
objednávateľovi nielen spracované súčiastky, ale aj všetok odpad, ktorý po spracovaní súčiastok vznikol.

Žalovanému by tak na základe zmluvného dojednania mohla vzniknúť povinnosť odovzdať odpad
žalobcovi.

81. Keďže žalobca v konaní okrem toho, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť mosadzný odpad zo
zákona (v zmysle § 540 ObZ) tvrdil aj to, že medzi žalobcom a žalovaným vzniklo zmluvné dojednanie

ohľadom vrátenia odpadu, a na toto svoje tvrdenie označil aj dôkazy, bol okresný súd povinný ním
produkované skutkové tvrdenia vyhodnotiť a ním predložené dôkazy vykonať, aby zistil, či medzi
žalobcom a žalovaným skutočne došlo alebo nedošlo k zmluvnému dojednaniu, na základe ktorého by
vznikla žalovanému povinnosť vrátiť mosadzný odpad žalobcovi. Okresný súd síce správne poukázal
na skutočnosť, že musí byť zrejmé, z ktorých konkrétnych zmlúv o dielo tento nárok vzniknúť mal, avšak

vzhľadom na podanie žalobcu zo dňa 02.11.2020, v ktorom veľmi konkrétne špecifikoval každú jednu
objednávku, vo vzťahu ku ktorej si uplatňuje nárok, bolo možné preveriť, z ktorých konkrétnych zmlúv
o dielo tento nárok podľa žalobcu vzniknúť mal.

82. Žalobca tak v konaní produkoval skutkové tvrdenie smerujúce k tomu, že dohoda o vrátení odpadu

so žalovaným uzavretá bola. To, či toto skutkové tvrdenie bude alebo nebude preukázané závisí od toho,
či žalobca unesie dôkazné bremeno tohto tvrdenia. Bude ho znášať k tvrdeným zmluvám o dielo, ktoré
vymedzil vo vzťahu k jednotlivým objednávkam.83. Tvrdenie žalobcu, že medzi stranami vznikla dohoda, preukazuje žalobca. Žalobca v prejednávanom
prípade zvolil predloženie listinných dôkazov (objednávky, v ktorých je uvedené že objednávateľ žiada
vzniknuté Ms triesky a konce tyčí vrátiť oddelene) a návrh na vypočutie svedkov A. B., C. B., D. E., F.

G., H. I. J., E. G., C. K., D. I., H. D. L., H. L. G., ktorých navrhol vypočuť, okrem iného aj k povinnosti
vracať nespracovaný materiál v zmysle Obchodného zákonníka, zároveň na preukázanie tvrdenia, že
zmluva v rozsahu povinnosti vrátiť materiál vznikla. Žalobca navrhol ďalej pripojiť listiny z trestného spisu
a vykonať dokazovanie ním predloženými vyhláseniami iných zhotoviteľov, s ktorými má právny vzťah.
Zároveň navrhol vykonať dokazovanie aj objednávkami, ktoré sú súčasťou spisu v prípadoch, kedy tieto

objednávky obsahujú ustanovenie MS triesky čisté a konce tyčí žiadame vrátiť oddelene, alebo MS
triesky a konce tyčí žiadame vrátiť oddelene.

84. To, či z takto navrhovaných dôkazov vyplýva, že vo vzťahu k jednotlivým objednávkam, uvedeným
žalobcom naozaj vznikli zmluvy o dielo vrátane povinnosti vrátiť odpad, bude okresný súd musieť ustáliť
na základe vykonaného dokazovania.

85. Keďže predpokladom toho, aby sa súd mohol zaoberať výškou uplatneného nároku je najprv
určenie toho, či nárok vôbec vznikol, súd bude primárne vykonávať dokazovanie smerujúce k tomu,
či žalovanému vznikla, alebo nevznikla povinnosť vrátiť odpad na základe zmluvy, teda či žalobca
unesie dôkazné bremeno vo vzťahu k zmluvám, o ktorých tvrdí, že boli uzavreté písomne, ústne alebo

konkludentne, a to na základe ním zvolených dôkazných prostriedkov.

86. Pokiaľ okresný súd na základe takto vykonaného dokazovania dospeje k záveru, že nárok nevznikol,
nebude mať dôvod, aby vykonával dokazovanie, ktoré navrhol žalobca vo vzťahu k výške uplatneného
nároku (znalecké dokazovanie ap.), pretože pokiaľ nie je preukázaný nárok, nie je hospodárne

vykonávať dôkazy, ktoré mali preukázať jeho potenciálnu výšku.

87. V prípade, ak okresný súd dospeje k záveru o vzniku nároku, môže vo veci rozhodnúť aj
medzitýmnym rozsudkom, pri ktorom sa ustáli, či nárok je, alebo nie je daný.

88. Okresný súd môže na základe vykonaného dokazovania zistiť, že vo vzťahu k niektorým
objednávkam žalobca vznik tvrdenej povinnosti preukáže, kým vo vzťahu k iným nie, čo následne
zohľadní vo vzťahu k výške nároku.

89. Následne vezme okresný súd do úvahy, že časť odpadu podľa skutkového tvrdenia žalobcu vrátená

bola (17.550 kg), takže minimálne vo vzťahu k niektorým objednávkam, vo vzťahu ku ktorým si žalobca
uplatnil nárok, ak by súd konštatoval vznik záväzku, tento splnený bol.

90. To, či žalovanému zmluvná povinnosť vo vzťahu ku pohľadávkam uplatneným žalobcom skutočne
vznikla, ďalej vo vzťahu ku ktorým pohľadávkam mala podľa tvrdenia žalobcu vzniknúť, ak vznikla, či

bola splnená čiastočným vrátením odpadu 2013-2014 tak, ako to tvrdí žalobca, to všetko bude okresný
súd zisťovať len z tvrdení sporových strán a z dôkazov, označených a predložených sporovými stranami.
Okresný súd nebude nahrádzať procesnú aktivitu sporových strán a vyžadovať ďalšie tvrdenia a dôkazy.

91. Odvolací súd pritom pripomína, že nárok bol uplatnený nielen v zmysle zákonného ustanovenia §

540 ObZ, resp. na základe tvrdenej dohody strán v rámci uzavretých zmlúv o dielo, ale aj na základe
ustanovení o bezdôvodnom obohatení, na základe ustanovení o náhrade škody a bude nutné sa
vysporiadať aj s tvrdením o uznaní záväzku v súvislosti s čiastočným vrátením odpadu, ktoré tvrdil
žalobca. Bude úlohou okresného súdu na základe vykonaných dôkazov ustáliť, ktoré skutkové tvrdenia
vovzťahuktvrdenejpovinnostižalovanéhovrátiťodpadpovažujezasporné,ktorépovažujezanesporné

a bude musieť dospieť k záveru, či žalobca uniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu
o vzniku povinnosti žalovaného odpad vrátiť.

92. Pokiaľ ide o navrhnuté dôkazy zo strany žalobcu aj žalovaného, súd nie je povinný vykonať všetky
navrhnuté dôkazy. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôkaz navrhnutý na vykonanie musí byť dôkazom, ktorý

cielene smeruje k preukázaniu určitého skutkového tvrdenia. Z uvedeného dôvodu napr. všeobecný
návrh na vykonanie dôkazu pripojením iného súdneho spisu nie je v civilnom sporovom konaní
akceptovateľný, keďže každý súdny spis je tvorený množstvom listín nielen súvisiacich s tvrdeniami
žalobcu, ale napr. predvolankami, doručenkami a inými časťami. Preto zo súdneho spisu aj v trestnomkonaníjemožnévykonaťdokazovanie,avšakvprípadetýchlistín,ktoréjesporovástranaschopnásama
zabezpečiť (napr. pretože má prístup do súdneho spisu a je schopná predložiť kópie zápisníc, vyjadrení
ap.), tieto je v civilnom sporovom konaní povinná predložiť sporová strana. Iba v prípade, ak určitú časť

súdneho spisu sporová strana zabezpečiť nemôže, a je pre rozhodnutie kľúčová, v takom prípade môže
tútočasťsúdnehospisuzinéhokonaniasúdvcivilnomsporovomkonanívyžiadaťazaložiťjehokópiudo
spisu.Civilnýsporovýporiadokvšakneprikazujesúdu,abynahrádzaliniciatívusporovejstrany,resp.aby
sitátozjednodušilaprocesnépostavenietým,ževšeobecnepoukáženapripojenieinéhosúdnehospisu.
V konečnom dôsledku už aj v tomto konaní niektoré z listín, ktorých pripojenie zo súdneho trestného

spisu žalobca navrhoval, sám žalobca vo fotokópii predložil (obžaloba, vyjadrenia svedkov ap.).

93. Na druhej strane, tie listinné dôkazy, ktoré žalobca do spisu predložil (objednávky, faktúry, zápisnice
a pod.) je nutné vyhodnotiť vo vzťahu k uvedeným skutkovým tvrdeniam a okresný súd má možnosť
rozhodnúť, či ich vykoná alebo nevykoná. Pokiaľ ich však nevykoná, musí o tom rozhodnúť a zároveň
je povinný odôvodniť, ž akého dôvodu nevykonal niektoré z dôkazov navrhovaných sporovou stranou.

94. V zmysle uvedeného okresný súd v ďalšom konaní procesne ustáli predmet konania tým, že
rozhodne o čiastočnom späťvzatí nároku v rozsahu vydania mosadzných triesok a koncov tyčí
o celkovej hmotnosti 82.020,17 kg (teda o pôvodnom primárnom petite) tak, aby bolo jasné, čo ostalo
predmetom sporu, ktorým je naďalej už len zaplatenie sumy 106.245,28 Eur. Následne súd na základe

skutkových tvrdení predložených žalobcom a žalovaným vykoná dokazovanie tými dôkazmi, ktoré
žalobca a žalovaný v konaní navrhli a ktoré vyhodnotí ako relevantné vo vzťahu k uplatnenému nároku,
pričom primárne sa bude zaoberať tým, či žalobcovi vôbec nárok vznikol a iba za predpokladu, ak
dospeje k záveru, že na základe určitého zákonného alebo zmluvného ustanovenia, ktoré bude mať
preukázané nárok žalobcovi vznikol, bude vykonávať dokazovanie vo vzťahu k výške nároku. V prípade,

ak sa rozhodne dokazovanie navrhnutými dôkazmi nevykonať, okresný súd bude postupovať v zmysle
Civilného sporového poriadku a následne odôvodní, z akého dôvodu nebolo dokazovanie navrhnutými
dôkaznými prostriedkami vykonané. V priebehu pojednávania okresný súd uvedie predbežný právny
názor a v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP určí, ktoré skutkové tvrdenia medzi stranami považuje za
sporné, ktoré považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná, ktoré dôkazy nevykoná a uvedie predbežné

právne posúdenie veci. V písomnom vyhotovení rozhodnutia potom osobitne uvedie zistený skutkový
stav, uvedie právne posúdenie tohto zisteného skutkového stavu, pričom bude postupovať hospodárne
a efektívne tak, aby v konaní nevznikali ďalšie prieťahy.

95. Súd prvej inštancie bude dbať, aby odôvodnenie rozhodnutia bolo presvedčivé a spĺňalo všeobecné

požiadavky na obsahovú kvalitu odôvodnenia rozsudku tak, ako to upravuje ust. § 220 ods. 2 CSP.

96. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP rozhodne aj o náhrade trov.

97. Rozhodnutie bolo senátom odvolacieho súdu prijaté pomerom hlasov 3.0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie
sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu
na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od

doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).