Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. január 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 27C/36/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120251203
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Maláriková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6120251203.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Miroslavou Malárikovou v právnej veci žalobkyne: T. U., nar.

XX.XX.XXXX, bytom P. X/X, P. Ľ., zastúpená: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s. r. o., Hlavná
31, Trnava, proti žalovanej: L.. R.Š. U., U.., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXXX/XX, A., zastúpená: JUDr.
Michaela Kajabová, advokátka, Budovateľská 2, Bratislava, o zaplatenie 3.761,35 € s príslušenstvom a
o vzájomnej žalobe o zaplatenie 205,- €, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.999,73 € spolu s úrokom z omeškania 5 %
ročne zo sumy 137,97 € od 21.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 137,97 € od 21.12.2019 do zaplatenia,
zo sumy 137,97 € od 21.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 137,97 € od 21.02.2020 do zaplatenia,

zo sumy 137,97 € od 21.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 137,97 € od 21.04.2020 do zaplatenia,
zo sumy 137,97 € od 21.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 137,97 € od 21.06.2020 do zaplatenia,
zo sumy 137,97 € od 21.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 137,97 € od 21.08.2020 do zaplatenia, zo
sumy 137,97 € od 21.09.2020 do zaplatenia, zo sumy 137,97 € od 21.10.2020 do zaplatenia, zo sumy
137,97 € od 21.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 137,97 € od 21.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 137,97
€ od 21.01.2021 do zaplatenia, zo sumy 137,97 € od 21.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 137,97 €
od 21.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 137,97 € od 21.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 137,97 €

od 21.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 137,97 € od 21.06.2021 do zaplatenia, zo sumy 137,97 € od
21.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 102,36 € od 21.08.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd žalobkyni priznáva nárok voči žalovanej na náhradu trov konania v rozsahu 100% z priznanej
istiny.

IV. Súd vzájomnú žalobu zamieta.

V. Súd žalobkyni priznáva nárok voči žalovanej na náhradu trov konania o vzájomnej žalobe v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 06.03.2020 domáhala voči
žalovanej zaplatenia sumy 600,- € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 150,-

€ od 21.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 150,- € od 21.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 150,- € od
21.01.2020 do zaplatenia a zo sumy 150,- € od 21.02.2020 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
odo dňa právoplatnosti rozsudku. Svoj nárok si uplatnila z dôvodu, že žalovaná užíva spoločnú vec
(nehnuteľnosť) nad rozsah jej spoluvlastníckeho podielu a bráni žalobkyni v jej užívaní. Sumu peňažnejnáhrady žalobkyňa stanovila podľa vyjadrenia realitných kancelárii, ktoré stanovili cenu mesačného
nájmu nehnuteľnosti v rozmedzí od 1.450,- € do 1.700,- € mesačne a žalobkyňa stanovila sumu na
1.500,- €. Vzhľadom na veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne v rozsahu 1/10, predstavuje

náhrada sumu 150,- € mesačne.
Žalobkyňa pripojila k žalobe nasledovné listinné dôkazy: e-mailovú komunikáciu a to výzvu U. U.
žalovanej zo dňa 02.11.2019 a jej odpoveď žalobkyni dňa 01.11.2019, výzvu žalobkyne zo dňa
07.11.2019 a odpoveď žalovanej zo dňa 10.11.2019, výzvu žalobkyne zo dňa 14.11.2019, List
vlastníctva č. XXXXX k. ú. A., potvrdenie o trhovej cene nájmu nehnuteľnosti spoločnosti 1000 Realít,

s. r. o. z 11.02.2020 a BEST REALITY, s. r. o. z 11.02.2020.

2. Súd vydal dňa 10.03.2020 platobný rozkaz, voči ktorému včas podala žalovaná odpor, v ktorom
navrhla žalobu zamietnuť. Uviedla, že rodinný dom postavila spolu s bývalým manželom U. U.. Na
základe Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad bol povolený
14.03.2018 nadobudla 57/100-ín a bývalý manžel 43/100-ín. Z dôvodu množstva konfliktov podala

návrh, ktorému okresný súd vyhovel a Krajský súd v Trnave potvrdil uznesením 10Co/80/2018 zo
dňa 01.04.2019 a uložil U. U., aby do nehnuteľnosti dočasne nevstupoval. Následne podala návrh na
zrušenie a vyporiadanie podielového vlastníctva k nehnuteľnosti. Konanie na okresnom súde je vedené
podč.k.17C/12/2019.Nastavburodinnéhodomučerpaliúver95.000,-€,namesačnýchsplátkachsaod
júla 2018 bývalý manžel odmieta podieľať. Takisto aj na všetkých nákladoch týkajúcich sa nehnuteľnosti.

Žalobkyňa je matkou U. U. a o prebiehajúcom konaní musela vedieť. Podiel nadobudla na základe
darovacej zmluvy od syna. Na nehnuteľnosti je zriadené záložné právo Slovenskej sporiteľne a. s.,
pričom v záložnej zmluve sa zaviazali, že bez súhlasu neprevedú záloh na inú osobu ako dlžníka
a ani je neprenajmú (čl. IV. bod 2 písm. a) záložnej zmluvy). Podľa jej vedomostí banka neudelila
súhlas s prevodom nehnuteľnosti, preto je darovacia zmluva neplatná. Z e-mailu zo dňa 01.11.2019 sa

dozvedela o prevode spoluvlastníckeho podielu 1/10-iny na žalobkyňu, keď ju vyzvala na odovzdanie
kľúčov od nehnuteľnosti. Odmietla jej vstup do nehnuteľnosti, pretože ide o jej obydlie, pochybuje o
úmysle žalobkyne v dome bývať, nakoľko býva v P. Ľ.. Správou zo dňa 14.11.2019 od nej žalobkyňa
žiada zaplatenie náhrady 150,- € mesačne za užívanie jej podielu.
Požiadavka žalobkyne je nepoctivá a v rozpore s dobrými mravmi na základe vyššie uvedených

dôvodov.Vrodinnomdomemuselazabezpečovaťúdržbu,opravy,platiťdane,odvozalikvidáciuodpadu.
Žalobkyňa sa na týchto nákladoch žiadnou sumou nepodieľala. V decembri 2019 musela zaplatiť
výmenu pokazeného kotla a žalobkyňa sa na tom nepodieľala. Aj keby nehnuteľnosť neužívala, nemohli
ju prenajať tretej osobe bez súhlasu banky. Z opatrnosti namietla výšku odplaty 150,- € mesačne, podľa
inzercií sa rodinné domy s pozemkom prenajímajú za nižšiu sumu a to 800,- € - 1.000,- € mesačne.

K odporu pripojila nasledovné listinné dôkazy: Záložnú zmluvu k nehnuteľnosti zo dňa 01.07.2015 a
navrhla doplniť dokazovanie: o výsluch strán sporu, výsluch svedka U. U., znalecké dokazovanie na
ohodnotenie ceny nájmu nehnuteľnosti, obsah spisu tunajšieho súdu č. k. 20C/105/2018 a 17C/12/2019,
obsah spisu OÚ A. katastrálny odbor F.-XXXX/XX.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že žalovaná spolu so synom žalobkyne čerpala úver 95.000,- €, ktorý je
zabezpečený záložnou zmluvou. Jej syn nie je stranou sporu a ona nie je zmluvnou stranou záložnej
zmluvy. Nie je jej povinnosťou ako spoluvlastníčky nehnuteľnosti podieľať sa na splátkach úveru. Pokiaľ
ide o hradenie nákladov na bežnú prevádzku a údržbu domu, očakáva sa, že ich hradí osoba, ktorá
nehnuteľnosť obýva. Žalovaná opakovane zdôrazňuje, že nehnuteľnosť je jej obydlím, v ktorom býva a

užíva ho od počiatku. Darovacia zmluva je uzatvorená platne, pretože nesplnenie povinnosti uvedenej
v čl. IV bod 2 písm. a) záložnej zmluvy nespôsobuje neplatnosť darovacej zmluvy. Nevyplýva to ani z
Občianskeho zákonníka, len v prípade začatého výkonu záložného práva (§ 151 l ods. 2), čo však nie
je tento prípad. Podanie žaloby nie je v rozpore s dobrými mravmi, žalobkyňa svoj podiel nadobudla od
syna, ako blízkej osoby a má právo užívať svoje vlastníctvo (§ 123 Občianskeho zákonníka). Žalobkyňa

rešpektovala rozhodnutie žalovanej, ktorá jej nedala súhlas na vstup do nehnuteľnosti, čo vyplýva z jej
e-mailu z 10.11.2019. Žalobkyňa z tohto dôvodu nemohla požiadať znalca o vypracovanie znaleckého
posudku.

4. Po postúpení veci tunajšiemu súdu zaslala žalobkyňa do spisu dňa 26.10.2020 Znalecký posudok

znalca I.. J. N. č. 67/2020 zo dňa 24.08.2020.

5. Podaním zo dňa 04.02.2021 žalobkyňa (vzhľadom na záver predloženého znaleckého posudku určila
všeobecnú hodnotu nájmu na 1.730,- € mesačne) rozšírila žalobu o sumu 1.995,- €, ktorá predstavujezatiaľ neuplatnenú časť náhrady za mesiace november 2019 až február 2020 vo výške 92,- € (23,- € za
každý kalendárny mesiac) a náhradu za mesiace marec 2020 až január 2021 vo výške 1.903,- € (173,-
€ za každý kalendárny mesiac).

6. Súd pripustil zmenu petitu uznesením č. l. 59 zo dňa 08.03.2021 nasledovného znenia: Žalovaná je
povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.595,- € spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy
173,- € od 21.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.12.2019 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od
21.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.03.2020

do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.05.2020 do
zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.07.2020 do zaplatenia,
zo sumy 173,- € od 21.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.09.2020 do zaplatenia, zo sumy
173,- € od 21.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.11.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- €
od 21.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.01.2021 do zaplatenia, všetko do troch dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku.

7. Žalobkyňa podaním zo dňa 03.09.2021 rozšírila uplatnené právo o ďalšie mesiace od februára 2021
do 23.08.2021, nakoľko dňa 24.08.2021 došlo k prevodu spoločných nehnuteľností. Žalobkyňa rozšírila
žalobu o sumu 1.166,35 €, t. j. 6 mesiacov po 173,- € a pomernú časť 23 dní za mesiac august 2021
(173/31x23). Súd pripustil na pojednávaní dňa 13.09.2021 zmenu petitu nasledovného znenia: Žalovaná

je povinná zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 3.761,35 € spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo
sumy 173,- € od 21.11.2019 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.12.2019 do zaplatenia, zo sumy
173,- € od 21.01.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.02.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,-
€ od 21.03.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.04.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od
21.05.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.06.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.07.2020

do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.08.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.09.2020 do
zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.10.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.11.2020 do zaplatenia,
zo sumy 173,- € od 21.12.2020 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.01.2021 do zaplatenia, zo sumy
173,- € od 21.02.2021 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.03.2021 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od
21.04.2021 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.05.2021 do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.06.2021

do zaplatenia, zo sumy 173,- € od 21.07.2021 do zaplatenia, zo sumy 128,35 € od 21.08.2021 do
zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

8. Na pojednávaní dňa 13.09.2021 po koncentrácii konania, žalovaná založila do spisu dva inzeráty
na prenájom rodinného domu, kúpnu zmluvu zo dňa 23.07.21021 a faktúru č. 20203259 dodávateľa

Slovklima deimos group s. r. o..

9. Právna zástupkyňa žalovanej na pojednávaní dňa 13.09.2021 uviedla, že manžel žalovanej bol
vylúčený z užívania nehnuteľnosti a zo zlomyseľnosti previedol spoluvlastnícky podiel na žalobkyňu.
Žalovaná neumožnila celé obdobie žalobkyni užívať jej podiel. Po dohode sa snažila zabezpečiť predaj

nehnuteľnosti od decembra 2020. Podarilo sa to až 23.07.2021, rovnakým kupujúcim, ktorých našla
žalovaná v januári 2021. Zabezpečila opravu rekuperácie a bojleru o čom informovala spoluvlastníkov
a platila ich sama. Namietla, že znalec pri určené odplaty za užívanie nehnuteľnosti nezohľadnil, že jej
vnútornévybavenie bolovovýlučnomvlastníctvežalovanej,vyplývatozprílohykúpnejzmluvy.Vnútorné
vybavenie nehnuteľnosti nadobudla žalovaná dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

10. Žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 30.11.2021 uviedla, že podľa dohody manželov o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva z 17.07.2017 sa žalovaná stala výlučnou vlastníčkou hnuteľných vecí,
tvoriacichvnútornévybaveniedomusgarážou.Nievšakvstavanejkuchynskejlinkyselektrospotrebičmi,
bodových svetiel v dome, svietidiel, vypínačov, batérií, dverí so zárubňami a kovaním, vinylovej podlahy

a keramických obkladov, ktoré sú uvedené v prílohe kúpnej zmluvy. V tomto prípade ide o súčasť
hlavnej veci, t. j. domu (§ 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a nie o samostatné veci v právnom
zmysle slova. Preto sa stala ich spoluvlastníčkou po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu, z tohto
dôvodu je správne určená výška obvyklého nájmu znaleckým posudkom. Poprela nefunkčnosť ohrevu
vody a kúrenia, pretože v dome bývali aj 3 maloleté deti, a poprela, že by o ich nefunkčnosti bola

informovaná. Poprela, že by bola nehnuteľnosť predaná rovnakým kupujúcim ako zohnala žalovaná v
januári 2021. Poprela, že by pri predaji robila obštrukcie. Kupujúci vo februári (nie januári) 2021 nechceli
akceptovať podmienky ostatných spoluvlastníkov okrem žalovanej. Realitná kancelária odmietla s nimi
spolupracovať, až ďalšia kancelária zabezpečila predaj. K vyjadreniu pripojila: uznesenie Krajskéhosúdu v Trnave č. k. 25CoP/28/2019 zo dňa 30.04.2019, Dohodu o rezervácii nehnuteľnosti s manželmi
Q. bez uvedenia dátumu, e-mailovú komunikáciu právnych zástupcov z februára 2021

11. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa so všetkými listinnými dôkazmi
predloženými stranami sporu špecifikovanými vyššie, znaleckým posudkom č 78/2020 znalca I.. D. Y. a
jeho výsluchom. Súd z navrhnutých dôkazov nevykonal dokazovanie oboznámením celými spismi bez
špecifikácie konkrétnych dôkazov týkajúcich sa zákazu vstupu manžela do nehnuteľnosti 20C/105/2018
a zrušenia podielového spoluvlastníctva a spisu F.-XXXX/XXXX vklad darovacej zmluvy z dôvodu,

že žalovaná nešpecifikovala konkrétne listinné dôkazy, ktoré navrhuje oboznámiť. Súd z dôvodu
nadbytočnosti nevykonal výsluch svedka U. U., ktorého výpoveď v obdobnom konaní bola založená ako
listinný dôkaz.

12. Žalobkyňa na pojednávaní dňa 09.03.2022 uviedla, že na návšteve v nehnuteľnosti bola pred
nadobudnutím podielu len jedenkrát a spala na zemi na matraci v budúcej hosťovskej miestnosti.

Viackrát jej to nebolo umožnené. Nehnuteľnosť chcela užívať, aby mohla byť blízko pri vnúčatách, ale
žalovaná jej e-mailom oznámila, že ju nemôže užívať. Podiel nadobudla darom od syna po rozvode
manželstva syna so žalovanou. Vedela o zákaze vstupu syna do domu, a aj že na nehnuteľnosti
bolo zriadené záložné právo banky. Za nehnuteľnosť platila svoj podiel na dani z nehnuteľnosti, na
jeho prevádzku neprispievala, pretože ho nemohla užívať. Nakoľko nehnuteľnosť užívala žalovaná a

neumožnila jej aby ju užívala, súhlasila s predajom. O obsahu kúpnej zmluvy nevedela, vybavoval to
jej syn a právnik.

13. Žalovaná na pojednávaní dňa 09.03.2022 uviedla, že za vykonštruované považuje tvrdenie
žalobkyne, že chcela chodiť a bývať v hosťovskej miestnosti, pretože býva 350 km ďaleko. Ich vzťahy sa

spretrhali z titulu manželskej krízy. Od detí - vnúčat, žalobkyňa vedela, že bol jej syn vylúčený z užívania
domu. A aj o pokazenom kúrení a nefunkčnom bojlery. Za trvania manželstva mali zrušené bezpodielové
spoluvlastníctvo a ona nadobudla 57% nehnuteľnosti a zvyšok manžel. V tom čase boli manželia a
užívali spoločne celú nehnuteľnosť. Pred rozvodom bol manžel vylúčený z užívania nehnuteľnosti a
to až do odpredaja domu. Odmietal predať nehnuteľnosť do piatich rokov, aby nemuseli platiť daň z

predaja. V úverovej zmluve mali zakázané predať a prenajímať nehnuteľnosť. Napriek tomu previedol
darom podiely na svoju sestru a matku pred rozvodom. Sama banke prevod neohlásila. Banka si žiadne
nároky po prevode domu neuplatnila. Rozvedený boli v roku 2020. Predtým už 2 roky nebýval manžel
v dome, mal zákaz. Žalobkyňa - jej bývalá svokra ju písomne vyzvala na umožnenie vstupu do domu a
žiadala kľúče, nedovolila jej to. Žalobkyňa podpísala fiktívne darovacie zmluvy synovi, odniesol nábytok

a aj prenosné radiátory. V dome boli dve kúpeľne a v jednej bol pokazený bojler. Žalobkyňa na nič
neprispievala, sama platila údržbu domu, záhrady, splácala úver. Dom bol kolaudovaný v roku 2015
a až po 5 rokoch bol odpredaný. Bývalý manžel sabotoval predaj, robil prieky, dva realitné kancelárie
preto odstúpili. Ten istý kupec, ktorého pôvodne našla nakoniec dom odkúpil, až vtedy bývalý manžel
spolupracoval.

14. Zo znaleckého posudku znalca I.. D. Y. č. 78/2022 zo dňa 15.07.2022 a jeho výsluchom na
pojednávaní mal súd za preukázané, že hodnota nájmu za celé obdobie od 01.11.2019 do 23.08.2021
bola za celú nehnuteľnosť t. j. za 661 dní 29.982,96 €, mesačne 1.379,74 €. Zdôvodnil použitie
koeficientu rizika 0,015 t. j. 1,5%, ktorý zohľadňuje matematické vyjadrenie straty nájmu, ak sa nepodarí

prenajať nehnuteľnosť v normálom čase. Uviedol, že do určenia ceny nájmu vstúpil aj pozemok, ktorý
mal vysokú hodnotu. Cenu nájmu neovplyvnil nefunkčný bojler a ani rekuperácia, pretože išlo o bežné
opravy a poruchy. Pričom vzhľadom na vek nehnuteľnosti ich ohodnotil pri výpočte koeficientom 0,5%
z východiskovej hodnoty.

15. Právny zástupca žalobkyne zaslal súdu listinný dôkaz zápisnicu z výsluchu svedka U. U. v konaní
vedenom na tunajšom súde sp. zn. 30C/12/2020 dňa 25.11.2022, kde uviedol, že podiely 1/10
nehnuteľnosti daroval matke a sestre, ako poďakovanie za pomoc a aby neplatili hotely. Informoval o
tom banku. V čase odchodu z domácnosti v roku 2019 nemala nehnuteľnosť žiadne vady, bývali tam
dva roky. Po zrušení bezpodielového spoluvlastníctva bývali naďalej ako rodina v nehnuteľnosti, obaja

ju užívali celú, bezodplatne.

16. Právny zástupca žalobkyne uviedol, že skutkové tvrdenia žalovanej týkajúce sa bývalého manžela
nesúvisia s predmetom konania. Nikdy nebolo preukázané, že by sa manžel dopustil konania, pre ktorébol vylúčený z užívania nehnuteľnosti. Na základe oznámení žalovanej nebol uznaný vinným z trestného
činu a ani z priestupku. S prvými kupujúcimi K. sa dohodli na zmluve, ale nedostali úver. Druhý kupujúci
boliQ.,nedohodlisanaobsahukúpnejzmluvyanaodmenerealitnejkancelárii,tátoukončilaspoluprácu.

Až následne nová realitná kancelária našla kupujúcich C., s ktorými bola aj zmluva uzatvorená v júli
2021, išlo o prvú zmluvu s týmito kupujúcimi, ktorá mu bola predložená. Po zrušení a vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov užívali naďalej nehnuteľnosť ako manželia v zmysle § 18 a
19 ods. 1 Zákona o rodine a nie na základe dohody podielových spoluvlastníkov. Ich manželstvo bolo
súdom právoplatne rozvedené v konaní 31P/30/2018 dňa 21.11.2019. Ak by aj existovala akákoľvek

dohoda o užívaní nehnuteľnosti prestala by platiť okamihom, keď žalovaná podala na súd návrh na
vylúčenie U. U. z užívania spoločných nehnuteľností. Ako väčšinová spoluvlastníčka sa rozhodla, že
nehnuteľnosť bude užívať sama. Svojim rozhodnutím vylúčila ostatných spoluvlastníkov z užívania
spoločných nehnuteľností. I keď žalobkyňa súhlasila s predajom nehnuteľností nestratila záujem o ich
využívanie do predaja.

17. Právna zástupkyňa žalovanej uviedla, že pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva za trvania
manželstva sa dohodli, že celú nehnuteľnosť budú užívať spoločne bezodplatne. A tento záväzok
prevodom podielu musel prejsť aj na žalobkyňu. Pretože banka požadovala, aby sa nehnuteľnosť
neprenajímala, nie je možné, aby mala žalobkyňa právo na odplatu za užívanie jej podielu nehnuteľnosti.
Pokiaľ ide o dĺžku bezdôvodného obohatenia namietla, že od novembra 2020 existovala dohoda o

odpredaji nehnuteľnosti. Prvých kupujúcich K. zabezpečila žalovaná ešte v roku 2020, nedostali úver.
Vo februári 2021 zabezpečila kupujúcich C., ktorým bola nehnuteľnosť odpredaná za rovnakú cenu, ale
cestourealitnejkanceláriebývaléhomanželavjúli2021.Zuvedenéhodôvodusadomnieva,žežalobkyni
od 01.12.2020 nepatrí bezdôvodné obohatenie, nakoľko sa dohodli na pojednávaní že nehnuteľnosť
odpredajú. Namietla i výšku nájmu nehnuteľnosti, pretože si dala vypracovať svoj znalecký posudok v

inom konaní a znalkyňa určila výšku nájmu 996,- € mesačne (uvedený znalecký posudok nepredložila
v konaní - poznámka súdu).

18. Dňa 20.02.2023 doručila súdu žalovaná vzájomnú žalobu, v ktorej sa vyjadrovala aj k žalobe vo
veci samej. Uviedla, že uznesením Okresného súd Trnava č. k. 20C/105/2018 zo dňa 20.12.2018

v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/80/2019 zo dňa 01.04.2019 vylúčil
súd jej manžela z užívania nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu bola jediná oprávnená užívať celú
nehnuteľnosť bezodplatne na základe ústnej dohody. Z dôvodu že bol manžel vylúčený z užívania bytu
nemohol preniesť právo bezodplatného užívania celej nehnuteľnosti na žalobkyňu. Ďalej uviedla, že v
priebehu predaja nehnuteľnosti našla kupcov manželov K.Á.B., k uzatvoreniu kúpnej zmluvy neprišlo

s odôvodnením, že im nebol poskytnutý úver. Následne našla nových kupcov Q.K., ktorí chceli kúpiť
nehnuteľnosť za 359.000,- €. Nedohodli sa s ostatnými spoluvlastníkmi na výške rezervačného poplatku
a provízie pre realitnú kanceláriu. Maklérka kancelárie následne oznámila žalovanej, že po rozhovore s
jej bývalým manželom, nemá záujem pokračovať v spolupráci na predaji nehnuteľnosti, pretože dospela
k záveru, že bývalý manžel ani nemá záujem predať dom. Na obhliadke v tom čase boli i manželia C.,

ktorí mali záujem o kúpu domu ale, pretože ponúkali rovnaké podmienky ako manželia Q.Í., maklérka
v predaji s manželmi C.L. nepokračovala. Ostatní spoluvlastníci, vrátane žalobkyne boli zastúpení
jedným zástupcom a opakovane menili podmienky predaja, nedalo sa s nimi dohodnúť. Nakoniec si aj
ostatní spoluvlastníci vrátane žalobkyne, vybrali inú realitnú kanceláriu a došlo k predaju nehnuteľnosti
manželom C., za veľmi obdobných podmienok s identickou kúpnou cenou, ako zabezpečila žalovaná

ešte v januári 2021, avšak v tom čase ich ostatní spoluvlastníci odmietli.
K podaniu pripojila listinné dôkazy: Uznesenie Okresného súd Trnava č.k. 20C/105/2018 zo dňa
20.12.2018, Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/80/2019 zo dňa 01.04.2019, zápisnicu z
výsluchu svedka U. U. v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 30C/12/2020 dňa 25.11.2022, e-
mailovú komunikáciu právnych zástupcov od 03.11.2020 do 03.12.2020 a od 09.02.2021 do 10.02.2021,

dva návrhy Dohody o mimosúdnom riešení súdnych sporov medzi vlastníkmi nehnuteľnosti.

19. Podľa § 853 OZ Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným
zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im
najbližšie.

Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na
právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho
vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.
Podľa § 460 Občianskeho zákonníka dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov

vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné
operácie) bola od 21.11.2019 do 21.08.2021 vo výške 0,00%.

20. Žalobkyňa sa domáhala zaplatenia náhrady za obdobie od 01.11.2019 do 23.08.2021, kedy
neužívala predmetné nehnuteľnosti v rozsahu zodpovedajúcom jej spoluvlastníckemu podielu a

žalovaná užívala celú nehnuteľnosť.

21. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 298/2008, ak sa podielový spoluvlastník
domáha náhrady vo forme peňažného plnenia voči druhému spoluvlastníkovi za to, že neužíva spoločnú
vec v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu, ide o právny vzťah z podielového spoluvlastníctva

osobitne v Občianskom zákonníku upravený. V prípade, že sa spoluvlastníci o spôsobe užívania
spoločnej veci prípadne o jej náhrade nedohodnú, ide o nárok, ktorý vyplýva z ustanovenia § 137 ods.
1 Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 123 Občianskeho zákonníka. Uvedený nárok
nemožno právne kvalifikovať ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Ustanovenia o bezdôvodnom
obohatení majú len podpornú povahu a ich použitie nemožno preto rozširovať na práva, ktoré sa opierajú

o osobitné zákonné ustanovenia. Napokon v prípade práva podielového spoluvlastníka na náhradu
za to, že neužíva spoločnú vec v rozsahu zodpovedajúcom jeho spoluvlastníckemu podielu, nie je
splnená ani jedna zo skutkových podstát vzniku bezdôvodného obohatenia. Nejde totiž, a to ani vtedy, ak
spoluvlastník vec v celosti užíva bez dohody s ostatnými spoluvlastníkmi, o užívanie veci bezprávneho
dôvodu, a teda o majetkový prospech získaný bez právneho dôvodu, ani o majetkový prospech získaný

plnením z neplatného právneho úkonu, plnením z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol prípadne
získaný z nestatočných zdrojov (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 141/99,4Cdo
298/2008).

22. Predmetný nárok žalobkyne je potom nárokom na náhradu za to, že neužívala spoločnú

nehnuteľnosť v rozsahu svojho spoluvlastníckeho podielu v zmysle § 137 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Jeho nevyhnutným predpokladom je užívanie tejto veci druhým spoluvlastníkom (ostatnými
spoluvlastníkmi) nad rozsah jeho (ich) spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu
spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom
nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Len v takomto prípade sa spoluvlastník užívajúci spoločnú

vec nad rozsah spoluvlastníckeho podielu podieľa na prisvojovaní si úžitkovej hodnoty veci vo väčšej
miere, než zodpovedá jeho podielu. Nie je pritom rozhodujúce, či tento stav vyplýva z dohody
spoluvlastníkov (okrem ak by jej súčasťou bola aj dohoda o bezplatnom užívaní celej veci alebo jej
časti), alebo z rozhodnutia väčšinového spoluvlastníka, alebo či ide o faktický stav. Je zrejmé, že ak
by spoločná vec vôbec nebola spoluvlastníkmi užívaná, žiaden nárok na náhradu za jej neužívanie by

medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak spoluvlastník užíva len časť veci
v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému
spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení v rozsahu svojho podielu a to
užívaním zostávajúcej časti veci. Dôvod pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva,
nie je právne významný a rovnako tak nie je významné ani prípadné užívanie časti veci treťou osobou.

Priposudzovanírozsahuužívaniaspoločnejvecivšaknemusíbyťrozhodujúcalenveľkosťužívanejčasti
veci (výmera časti pozemku), ale rozhodujúca môže byť úžitková (hospodárska) hodnota užívanej časti
veci, ak je táto hodnota, vzhľadom na konkrétne okolnosti, u jednotlivých častí veci, rozdielna (uznesenie
Najvyššieho súdu SR, zo dňa 27. 10. 2010, sp. zn. 6 Cdo 184/2010).

23. Z judikatúry súdov ďalej vyplýva, že faktické reálne užívanie veci nad rámec spoluvlastníckeho
podielu nie je vždy nevyhnutnou podmienkou pre vznik povinnosti zaplatiť peňažnú náhradu za
užívanie veci. Rozhodným je, že spoluvlastník druhému spoluvlastníkovi bráni v realizácii jehospoluvlastníckeho práva tak, že mu znemožní užívanie spoločnej veci (rozsudok Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 33Odo/1583/2006, sp. zn. 28Cdo/725/2008).

24. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaná a syn žalobkyne U. U. boli manželia, počas
trvania manželstva postavili rodinný dom. Dňa 01.07.2015 uzatvorili záložnú zmluvu, na základe ktorej
ručili predmetnou nehnuteľnosťou úver vo výške 95.000,- €. V zmluve sa zaviazali, že bez písomného
súhlasu banky neprevedú záloh na inú osobu. Z predloženého Listu vlastníctva č. XXXXX z 26.02.2020
(č. l. 12) bolo preukázané, a medzi stranami nebolo sporné, že na základe Dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorej vklad bol povolený 14.03.2018 nadobudla žalovaná
podiel v 57/100-ín a zvyšnú časť nadobudol jej manžel. Z uznesenia Okresného súd Trnava č. k.
20C/105/2018 zo dňa 20.12.2018 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/80/2019
zo dňa 01.04.2019 má súd za preukázané, že manželovi žalovanej súd uložil povinnosť nevstupovať
do nehnuteľnosti do právoplatného skončenia konania vo veci samej a navrhovateľke (žalovanej v
tomto konaní) uložil povinnosť podať žalobu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva

nehnuteľnosti. Konanie sa viedlo pod sp. zn. 17C/12/2019. Z listu vlastníctva XXXXX je preukázané, že
manžel žalovanej darovacou zmluvou s povoleným vkladom dňa 30.10.2019 previedol spoluvlastnícky
podiel 1/10-inu na žalobkyňu a 1/10-inu na V. P.. Žalobkyňa e-mailom z 01.11.2019 oznámila žalovanej,
že chce užívať nehnuteľnosť a požiadala o vydanie kľúčov. Žalovaná jej e-mailom zo dňa 10.11.2019
oznámila, že nesúhlasí s jej vstupom do nehnuteľnosti a kľúč jej nedá. Žalobkyňa ju následne e-mailom

zo dňa 14.11.2019 vyzvala na platenie mesačného nájomného za užívanie jej podielu vo výške 150,- € k
20.dňuvmesiacisprvousplátkou20.11.2019.Zrozsudkutunajšiehosúduč.k.13P/30/2018-804zodňa
21.11.2019 (č. l. 288) o rozvode manželstva súd zistil, že žalovaná dňa 13.04.2018 podala na súd návrh
na rozvod manželstva. Rozsudok v časti rozvodu nadobudol právoplatnosť dňa 25.01.2020. Predmetná
nehnuteľnosť bola odpredaná kúpnou zmluvou zo dňa 23.07.2021 (č. l. 72), ktorej vklad bol povolený

dňa 24.08.2021 (LV XXXXX č. l. 67) za kúpnu cenu 365.000,- €, z toho 10.000,- € bola cena zariadenia
vyplatená žalovanej. V prílohe č. 1 kúpnej zmluvy je špecifikované zariadenie a vybavenie, ktoré sa
nachádza v nehnuteľnosti. Okrem nábytku a zariadenia sa tam uvádzajú aj napr. bodové svietidlá v
celom dome, vypínače, batérie, sanita, dvere so zárubňami s kovaním, vinylová podlaha, keramické
obklady. V kuchyni aj vstavaná kuchynská linka s desom vrátane elektrospotrebičov.

25.Medzistranaminebolosporné,žežalobkyňazapredmetnéobdobieneužívalanehnuteľnosti,nemala
kľúče. Žalovaná s užívaním nehnuteľností nesúhlasila a odmietla jej vydať kľúče od nehnuteľnosti.
Nebolo sporné, že žalovaná počas celého obdobia užívala celú nehnuteľnosť, žalobkyňa ju vyzvala na
platenie odplaty za užívanie 150,- € mesačne k 20. dňu mesačne od 01.11.2019.

26. Sporným v konaní bolo, či užívala žalovaná celú nehnuteľnosť bezodplatne na základe dohody so
svojim bývalým manželom, či žalobkyňa nadobudla nehnuteľnosť na základe platnej darovacej zmluvy,
výška odplaty za užívanie nehnuteľností a doba po ktorú má žalobkyňa nárok na jej zaplatenie.

27. Žalovaná v konaní nepreukázala, že po nadobudnutí nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva
dňa 14.03.2018 sa dohodla s manželom ako podielovým spoluvlastníkom o užívaní celej nehnuteľnosti
bezodplatne. Z predloženej zápisnice z konania č. 30C/12/2020, ktorá obsahuje výpoveď bývalého
manžela, súd považuje za preukázané, že žalovaná zostala s manželom naďalej bývať v spoločnej
nehnuteľnosti a užívali ju obaja celú bezodplatne. Nešlo však o dohodu podielových spoluvlastníkov,

ale o naplnenie ustanovenia § 18 Zákona o rodine, v zmysle ktorého sú manželia povinní spolu žiť,
t. j. bývať v spoločnej domácnosti. Žalovaná dňa 13.04.2018 podala na súd návrh na rozvod a dňa
19.12.2018 aj návrh na dočasný zákaz vstupu manžela do nehnuteľnosti, ktorému súd vyhovel. Ak by
aj existovala konkludentná dohoda manželov o bezodplatnom užívaní celej nehnuteľnosti, rozhodnutím
žalovanej podať návrh na zákaz vstupu žalovaného do nehnuteľnosti a vylúčiť ho tak z jej užívania,

by bola zrušená. Súdom bola uložená povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti osobne manželovi
žalovanej nie z titulu spoluvlastníctva nehnuteľnosti, ale z dôvodov jeho správania sa voči manželke
- žalovanej. Preto povinnosť uložená manželovi nevstupovať do nehnuteľnosti, nemohla darovaním
časti jeho spoluvlastníckeho podielu prejsť na žalobkyňu, ako tvrdí žalovaná. Nakoľko to nevyplýva zo
žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mala právo nielen do nehnuteľnosti vstúpiť,

ale ju aj užívať v zmysle § 123 Občianskeho zákonníka.

28. V rámci obrany žalovaná namieta aktívnu legitimáciu žalobkyne z dôvodu neplatnosti darovacej
zmluvy. Neplatnosť odôvodnila tým, že podiel na žalobkyňu previedol spoluvlastník, bez písomnéhosúhlasu banky pred splatením pohľadávky, ktorá je nehnuteľnosťou zabezpečená. V záložnej zmluve
(č. l. 24) sa strany nedohodli, že v prípade nedodržania podmienky písomného súhlasu banky s
prevodomnehnuteľnostijeprávnyúkonneplatný,bankasatejtoneplatnostianinedovolávala.Prevodom

vlastníctva sa nezmenili práva banky vyplývajúce zo záložnej zmluvy voči predmetu zálohu, banka
svoju prípadnú pohľadávku mohla i naďalej uspokojiť výkonom záložného práva v zmysle ustanovenia
§ 151h Občianskeho zákonníka od nového spoluvlastníka. Z uvedeného dôvodu súd dospel k záveru,
že darovacia zmluva je platná a teda žalobkyňa je aktívne legitimovaná.

29. Žalovaná ďalej namietala, že priznanie nároku za obdobie od 03.11.2020 by bolo v rozpore s dobrými
mravmi z dôvodu, že sa spoluvlastníci dohodli na odpredaji nehnuteľnosti a nehnuteľnosť mohla byť
odpredaná skôr ako 23.07.2021. Uviedla, že našla kupcov K. v decembri 2020, ktorí nedostali úver. Vo
februári 2021 našla C., ale zmluva s nimi bola uzatvorená až 23.07.2021 po uplynutí lehoty 5 rokov
od kolaudácie. Z vykonaného dokazovania a nesporného tvrdenia strán súd považuje za preukázané,
že prvých kupujúcich K. našla žalovaná, k uzatvoreniu neprišlo, nedostali úver. Následne rokovali o

predaji s Q., nie C.. K uzatvoreniu zmluvy neprišlo, nedohodli sa na celej zmluve a realitná kancelária
odstúpila od zmluvy o sprostredkovaní. Po zmene realitnej kancelárie dňa 23.07.2021 došlo k odpredaju
nehnuteľnosti manželom C.. Žalobkyňa poprela a žalovaná nepreukázala, že by s kupujúcimi C. rokovali
spoluvlastníci o predaji nehnuteľnosti už vo februári 2021. Po predložení kúpnej zmluvy žalobkyni v júli
2021 došlo následnej k jej uzatvoreniu. Nehnuteľnosť predávali štyria spoluvlastníci a teda predaj musel

byť výsledkom ich spoločnej dohody na celej kúpnej zmluve. Žalovaná netvrdila a ani nepreukázala, že
by práve žalobkyňa zmarila svojou činnosťou uzatvorenie kúpnej zmluvy skôr. Z uvedeného dôvodu je
uplatnený nárok žalobkyne od dňa nasledujúceho po nadobudnutí spoluvlastníckeho podielu do predaja
nehnuteľnosti podaný dôvodne, nie je v rozpore s dobrými mravmi.

30.Pokiaľideovýškupeňažnejnáhradyzaužívaniespoluvlastníckehopodielužalobkyne,súdvychádza
z vykonaného znaleckého dokazovania, keď znalec určil hodnotu nájmu celej nehnuteľnosti za obdobie
od 01.11.2019 do 23.08.2021, t. j. za 661,- vo výške 29.982,96 €, mesačne 1.379,74 €. Znalec pri
určovaní hodnoty nájmu vychádzal z hodnoty nehnuteľností, pri ktorej neoceňoval hodnotu vnútorného
zariadenia nehnuteľnosti. Oceňoval nehnuteľnosť vrátane jej súčastí, t. j. svietidiel, vypínačov, sanity,

batérií, zárubní, dverí, vinylovej podlahy, keramických obkladov a kuchynskej linky vrátene dresu,
batérie, elektrospotrebičov, ktoré sú trvale napojené na rozvody nehnuteľnosti. Uvedené hnuteľné veci,
musel znalec ohodnotiť v rámci nehnuteľnosti, nakoľko zabudovaním do nej sa stali jej súčasťou a
prestali byť samostatnou vecou v zmysle § 120 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého súčasťou
veci je všetko, čo k nej podľa jej povahy patrí a nemôže byť oddelené bez toho, že by sa tým vec

znehodnotila. Žalobkyňa je spoluvlastníčkou v 1/10-ine vnútorného vybavenia domu, ktoré tvorí jeho
súčasť a sleduje právny osud nehnuteľnosti. Námietka žalovanej, že znalec nemal zohľadňovať pri
oceňovaní nájmu uvedené súčasti vecí nie je správna. Žalobkyňa poprela vlastníctvo týchto súčastí
domu žalovanou s odkazom na ustanovenia § 120 ods. 1 a 121 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pokiaľ
žalovaná odkazuje na uzatvorenú Dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,

na základe ktorej nadobudla hnuteľné veci a súčasti domu súdu nie je známy obsah tejto dohody,
nakoľko v konaní nebola predložená ako listinný dôkaz, preto sa k nej nemôže vyjadriť. Žalovaná sa
pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva mohla domáhať zaplatenia podielu na jej investícii do
nehnuteľnosti, prípadne, ako to i urobili pri predaji nehnuteľností, mohli spoluvlastníci zohľadniť jej
investíciu do nehnuteľnosti vyplatením vyššej kúpnej ceny.

31. Súd v zmysle záveru znaleckého posudku určil výšku mesačnej náhrady za užívanie podielu
žalovanej vo výške 137,94 € (1/10 -ina zo sumy 1.379,74 €) za obdobie od 01.11.2019 do 30.07.2021 a
za august pomerne 102,36 € (137,94 € : 31 x 23 dní), spolu 2.999,73 € (137,94 € x 21 mesiacov + 102,36
€). Pretože v konaní bolo preukázané, že žalobkyňa vyzvala dňa 14.11.2019 žalovanú na platenie sumy

150,- € mesačne od novembra 2019 vždy k 20. dňu v mesiaci, súd zaviazal žalovanú aj na zaplatenie
úroku z omeškania z priznanej sumy tak, ako je uvedené v I. výroku rozsudku a vo zvyšku istiny aj s
príslušenstvom výrokom II. žalobu zamietol.

32. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

33. Civilný sporový poriadok nemá ustanovenie obdobné ustanoveniu § 142 ods. 3 OSP, ktorá sa
uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu k § 142 ods. 2 OSP. Na rozdiel od predchádzajúcej právnej
úpravy nová právna úprava už neobsahuje tri špeciálne skutkové podstaty (§ 142 ods. 1,2 a 3 OSP),ale len dve (§ 255 ods. 1, 2 CSP). Na prvom mieste je zásada úspechu a v prípadoch, keď mala strana
sporu vo veci úspech len čiastočný, platí pravidlo obsiahnuté v § 255 ods. 2 CSP (pomer úspechu).
Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu

(sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nepôjde o procesne neúspešného
žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho zaťažiť procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu (znaleckej činnosti).

34. V danej veci je žalobkyňa plne procesne úspešná podľa § 255 ods. 1 CSP, keďže mala plný úspech

čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška plnenia, vyplývajúca z jej procesného úspechu
závisela od znaleckého posudku. Preto súd žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v plnom
rozsahu, avšak len z prisúdenej sumy 2.999,73 € (výrok III. rozsudku), teda vzhľadom na rozširovanie
nároku v priebehu konania zo sumy 137,94 € mesačne.

Vzájomná žaloba žalovanej

35. Dňa 20.02.2023 doručila súdu žalovaná vzájomnú žalobu, ktorou sa domáha zaplatenia sumy 205,-
€.Nárokodôvodnilatým,žežalobkyňaakospoluvlastníčka1/10-inynehnuteľnostíjepovinnápodieľaťsa
na oprave rekuperácie a bojleru, ktorú zaplatila žalovaná. Opravu rekuperácie za 1.806,96 € preukázala
faktúrou zo dňa 13.10.2020 a pokladničným dokladom preukazuje kúpu nového bojleru dňa 30.08.2021

za sumu 245,- €, spolu 2.051,96 €. Bojler bol nefunkčný od januára 2019 do 07.09.2021, kedy ho
zakúpila, pretože to bola podmienka kupujúcich C.. Nefunkčnosť rekuperácie a bojleru oznámila jej
právna zástupkyňa e-mailom v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva dňa
17.08.2020 právnemu zástupcovi U. U. (č. l. 241). Pričom v tom čase oznámila, že z finančných dôvodov
nemôže zabezpečiť ich opravu.

K vzájomnej žalobe pripojila listinné dôkazy: Uznesenie Okresného súd Trnava č.k. 20C/105/2018 zo
dňa 20.12.2018, Uznesením Krajského súdu v Trnave č. k. 10Co/80/2019 zo dňa 01.04.2019, zápisnicu
z výsluchu svedka U. U. v konaní vedenom na tunajšom súde sp. zn. 30C/12/2020 dňa 25.11.2022, e-
mailovú komunikáciu právnych zástupcov od 03.11.2020 do 03.12.2020 a od 09.02.2021 do 10.02.2021,
dva návrhy Dohody o mimosúdnom riešení súdnych sporov medzi vlastníkmi nehnuteľnosti.

36. Žalobkyňa vo vyjadrení k vzájomnej žalobe navrhla vzájomnú žalobu zamietnuť. Poprela tvrdenia
žalovanej o nefunkčnosti rekuperácie a bojleru. Namietla, že žalovaná nepreukázala kúpu bojleru, jeho
namontovanie do domu, že rekuperáciu dala opraviť a za opravu zaplatila. Pokiaľ žalovaná zakúpila
bojler 30.08.2021 po predaji nehnuteľnosti nemôže ísť o investíciu do spoločných nehnuteľností. Kúpa

bojleru nebola súčasťou uzatvorenej kúpnej zmluvy. Kupujúci manželia C. od nej nikdy nežiadali, aby
im zakúpila nový bojler. Účelovo až 17.08.2020 prvýkrát oznámila cestou právnej zástupkyne, že bojler
a rekuperácia sú nefunkčné. V odpore v marci 2020 to neuvádzala. Pričom aj znalec sa vyjadril,
že ide o bežné opravy a poruchy, ktoré neovplyvňujú výšku nájmu. Faktúra (č. l. 81) nepreukazuje
opravu rekuperácie vykonanú na nehnuteľnosti, nekorešpondujú najazdené kilometre, účtovali si 216

km, pričom zo sídla spoločnosti do nehnuteľnosti je to cca 43 km.
K vyjadreniu pripojila listinné dôkazy: Rozsudok č .k. 31P/30/2018 zo dňa 21.11.2019, list vlastníctva č.
XXXXX k. ú. A. a predložila kópiu z google mapy.

37. Žalovaná sa napriek poučeniu súdu a koncentrácii konania k vyjadreniu žalobkyne nevyjadrila.

38. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

39. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so vzájomnou žalobou a vyjadrení žalobkyne,

oboznámením sa s citovanými listinnými dôkazmi v bode 36. a 37. a tiež faktúrou č. 20203259
dodávateľa Slovklima deimos group s.r.o. zo dňa 13.10.2020 (č. l. 81.) ako aj ostatným obsahom spisu.
Žalobkyňa poprela všetky skutkové tvrdenia žalovanej. Obe strany okrem listinných dôkazov pripojených
k svojim podaniam nenavrhli iné dôkazy.

40. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že vzájomná žaloba je v celom rozsahu nedôvodná.
Žalovanásakobranežalobkynevsúdomurčenejlehotenevyjadrila,nenavrhlažiadnydôkazaneuviedla
nové skutkové tvrdenia na preukázanie svojho nároku uplatneného vo vzájomnej žalobe. Žalobkyňa v
rámci obrany uviedla, že nemala s kupujúcimi uzatvorenú žiadnu dohodu, na základe ktorej by sa malapodieľať na kúpe bojleru. Žalovaná netvrdila a ani nepreukázala žiadny titul, na základe ktorého by sa
mala žalobkyňa ako spoluvlastníčka, podieľať na kúpe bojleru po zániku podielového spoluvlastníctva.

41. Pokiaľ ide o opravu rekuperácie, túto žalovaná preukazuje len faktúrou zo dňa 14.10.2020 na
sumu 1.806,96 €. A to napriek obrane žalobkyne, ktorá sporovala úhradu faktúry a aj to, že bola
oprava vykonaná na spoločnej nehnuteľnosti. Namietala aj, že na faktúre nekorešpondujú najazdené
účtované kilometre 216 km so vzdialenosťou sídla spoločnosti a nehnuteľnosti, ktorá je cca 43 km x 2.
Žalovaná v konaní neuniesla dôkazné bremeno, že uhradila faktúru za opravu rekuperácie na spoločnej

nehnuteľnosti.

42. Naviac žalobkyňa sporovala od začiatku nefunkčnosť bojlera a rekuperácie. Jediný dôkaz na
preukázanie ich nefunkčnosti je e-mail právnej zástupkyne, ktorý súd za hodnoverný dôkaz nepovažuje,
pretože ide len o sprostredkované tvrdenie žalovanej a tvrdenie samotnej žalovanej. Na základe vyššie
uvedeného, nakoľko žalovaná neuniesla dôkazné bremeno, súd vzájomnú žalobu v celom rozsahu

zamietol.

43. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

44. Žalobkyňa bola plne úspešná aj v konaní o vzájomnej žalobe, ktorú súd v celom rozsahu zamietol a

preto jej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok V. rozsudku). O výške náhrady
trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením v
zmysle § 262 CSP.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého

rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
výkon exekúcie podľa osobitného zákona (zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.

233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).