Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Banská Bystrica
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Zmenené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 4To/143/2024
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6624010518
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Mikluš
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6624010518.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Mikluša a sudcov
JUDr. Michaely Bucekovej, PhD., LL.M. a JUDr. Petra Hunáka, PhD., na verejnom zasadnutí konanom
dňa 23. januára 2025 v trestnej veci obžalovaného A. B., stíhaného pre zločin týrania blízkej a zverenej
osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zák. a iné, konajúc o odvolaní
obžalovaného a okresného prokurátora voči rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 29T/35/2024,
zo dňa 07.11. 2024, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 321 ods. 1 písm. e) ods. 3 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Lučenec, sp.zn.
29T/35/2024 zo 7.11.2024 vo výroku o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
t. č. vo väzbe v ÚVV a ÚVTOS Banská Bystrica,
podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2 , § 39 ods. 1, 3 písm.
d) Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 42 (štyridsaťdva) mesiacov
nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do
ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .
V ostatných výrokoch zostáva napadnutý rozsudok nezmenený.
o d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 29T/35/2024, zo dňa 07.11.2024 bol obž. A. B. uznaný
vinným zo zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm.
d) Tr. zák. a za prečin neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods.
2 Tr. zák. za skutky, ktorých sa dopustil tak, že
v bode 1/
- od presne nezisteného dňa od začiatku roka 2023 do 25.01.2024, v priestoroch spoločného obydlia
na adrese C. XXX, spôsoboval fyzické a psychické utrpenie svojmu strýkovi D. E., nar. XX.XX.XXXX,
a psychické utrpenie svojej matke B. B., nar. XX.XX.XXXX, a to tak, že D. E. najskôr vyčítal, že jeho
matka B. B. prišla kvôli nemu o zdravie, a preto sa mu opakovane vyhrážal, že ho zabije, vypichne
mu oči, zaškrtí ho, v presne nezistený deň v mesiaci august 2023 na neho kričal, aby išiel bývať do
kuchynky, čo odmietol a tak začal hádzať po ňom rôzne veci a kričal, že ho zabije tak, že zdvihol ruky,
čím demonštroval, že ho rukami zabije, že mu hlavu rozbije sekerou, a zabije ho aj nožom, že mu doláme
ruky, nohy, najmenej dvakrát prišiel k nemu, keď ležal na posteli, a aj s posteľou ho prevrátil v izbe na
zem, kde predtým ho oboma rukami škrtil v oblasti krku, opakovane ho bil päsťami po hlave a dával
mu facky, čo opakoval pravidelne raz do týždňa, ďalej dňa 01.01.2024 cca v čase o 03.00 hod. ho
v priestoroch domu najmenej jedenkrát udrel päsťou do oblasti hlavy, v dôsledku čoho poškodený spadolna zem, kde ho kopal do hlavy a kolena, a začal ho za oblečenie a vlasy ťahať po kuchyni, kde zobral
do ruky nôž, ktorý mu priložil ku krku a kričal, že ho zareže ako zajaca, a potom mu dá hlavu na plot,
kde potom si poškodený D. E. ľahol do postele, A. B. prišiel k nemu, a aj s posteľou ho prevrátil na zem,
v dôsledku čoho si udrel koleno, pričom z obavy o svoj život a zdravie z domu ušiel, ďalej dňa 25.01.2024
v čase okolo 07.30 hod. v dome prišiel znovu k poškodenému D. E., ktorý v tom čase ležal na posteli,
kde ho chytil za vlasy, mykal mu s hlavou a zároveň mu hovoril, aby vypadol z domu, že ho nenávidí, že
je len taký škrčok, aby vypadol z domu, že ho zabije, na to ho pustil, a povedal mu, aby išiel do dediny
zohnať nejaké peniaze, lebo že ak nie, tak ho zabije, kde mu v tento deň taktiež vyčítal, že zle odkrojil
chleba, a že ho preto zabije, svojej matke opakovane, neustále nadáva, že je sviňa, zmrdka, zaháňa sa
na ňu, s tým, že ju chce udrieť, čím takto svojím konaním u B. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C.
XXX, vyvoláva strach a taktiež svojim konaním D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, spôsobil trieštivú
zlomeninu jabĺčka ľavého kolena bez významnejšieho posunu úlomkov, ktorého liečba si vyžaduje dobu
v trvaní 56 dní, a zároveň mohol u neho vzbudiť dôvodnú obavu o jeho život a zdravie,
v bode 2/
- v presne nezistený deň v dobe od novembra 2023 do decembra 2023 v priestoroch rodinného domu
na adrese C. XXX, svojmu strýkovi D. E., nar. XX.XX.XXXX, bez jeho súhlasu a vedomia, vybral
z peňaženky, ktorú mal voľne položenú v izbe, bankomatovú kartu F. G., prostredníctvom ktorej mu
následne z jeho osobného účtu IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, vybral finančnú hotovosť vo
výške 400,- €, pričom bankomatovú kartu potom poškodenému vrátil späť a povedal mu, že peniaze
mu zobral za trest, preto ako sa k nemu správa, čím takto svojim konaním neoprávnene použil platobný
prostriedok a spôsobil D. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, škodu krádežou vo výške 400,- €.
Za toto konanie ho Okresný súd Lučenec odsúdil podľa § 208 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 37
písm.h),§38ods.2,§41ods.1Tr.zák.naúhrnnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní7rokovnepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu
odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Tr. zák. súd obžalovanému uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou
formou, ktoré bude trvať najviac tri mesiace.
Podľa § 445 ods. 1 Tr. por. súd zároveň nariadil aj doliečovaciu ambulantnú formu, ktorá bude trvať
najviac dvanásť mesiacov.
Podľa§287ods.1Tr.por.súdobžalovanémuuložilpovinnosťnahradiťVšeobecnejzdravotnejpoisťovni,
a.s., pobočka Banská Bystrica, so sídlom Skuteckého 20, Banská Bystrica, škodu vo výške 353,31 €.
Uvedený rozsudok napadol svojim odvolaním jednak okresný prokurátor, ako aj samotný obžalovaný,
či už sám, svojim rukou písaným podaním alebo cestou svojho obhajcu.
Okresný prokurátor v odvolaní, ktoré podal voči napadnutému rozsudku uviedol, že toto odvolanie
podáva len, čo sa týka výroku o uloženom treste.
V písomných dôvodoch okresný prokurátor uviedol, že vzhľadom na povahu a závažnosť spáchaného
skutku, keďže konanie obžalovaného sa odohrávalo po dlhší čas od presne nezistenej doby začiatku
roka 2023 do 25.01.2024 a malo ísť o hrubé zaobchádzanie a dennodenný psychický, či fyzický
tlak a napádanie poškodených tak takýto trest je mierny, obžalovaný jedným z jeho útokov spôsobil
poškodenému D. E., teda svojmu strýkovi trieštivú zlomeninu jabĺčka ľavého kolena, ktorá liečba si
vyžadovala dobu až 56 dní. Samotný obžalovaný sa k trestnej činnosti nepriznáva, jeho spáchanie
neľutuje a naopak ešte aj v priebehu hlavného pojednávania poškodenému Kazimu hrozil rukou.
Prokurátor je preto toho názoru, že trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život. V zmysle uvedeného potom trest by mal plniť funkciu ochrany spoločnosti jednak
pred páchateľom, ako aj voči nemu tým, že prejavuje prvok represie, teda zabraňuje mu v páchaní
trestnej činnosti a zároveň má pôsobiť aj individálne ako prevencia voči prípadným ďalším potenciálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje preventívne.
Preto navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil a obžalovanému uložil
nepodmienečný trest odňatia slobody v hornej polovici trestnej sadzby.Obhajca obžalovaného, ktorý mu bol ustanovený za obžalovaného, rozsiahlym spôsobom odôvodnil
podané odvolanie, kde v prvom rade uviedol, že obžalovaný nesúhlasí so závermi prvostupňového súdu
o tom, že je preukázané, že spáchal žalované trestné činy. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd
ustálil vinu obžalovaného s výpoveďou poškodených a ďalších svedkov. Takéto závery prvostupňového
súdu však podľa obhajoby nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď prvostupňový súd nesprávne
vyhodnotil vykonané dokazovanie, potom dospel k nesprávnym záverom.
V ďalšej časti odvolania obhajca za obžalovaného rozoberá jednotlivé výpovede či už poškodeného
D. E. alebo aj poškodenej B. B., teda matky obžalovaného. Podľa týchto jednotlivých výpovedí podľa
obhajoby,ktoréboliurobenépočasprípravnéhokonania,ajnahlavnompojednávanípretopodľaobhajcu
vyplýva, že svoje výpovede neustále menili a tieto si navzájom odporovali s čím sa prvostupňový súd
nevysporiadal. Ďalej obhajca v odvolaní poukázal aj na svedecké výpovede svedka B. G., D. H., D. H.,
H. F., či I. J., kde cituje údaje z týchto ich výpovedí a domáha sa toho, že zhrnutím týchto výpovedí je že
nikdy títo svedkovia neboli svedkami, že by sa obžalovaný k poškodeným správal nevhodne alebo že by
ich bil. Podľa obhajoby, práve naopak, z týchto svedeckých výpovedí vyplýva, že to boli práve obidvaja
poškodení, ktorí vo svojej domácnosti stále na seba kričali a poškodený E. je stálym konzumentom
alkoholických nápojov a je násilnej povahy, čo mala potvrdiť podľa znaleckého posudku aj znalkyňa B.
K.. Preto okresný súd nesprávne tieto výpovede vyhodnotil.
V ďalšej časti svojho odvolania obhajca za obžalovaného uviedol, že psychické týranie poškodených
nebolopotvrdenéanizoznaleckýchposudkovznalkyneB.K.L.B.M..Samotnéfyzickétýranieatvrdenia
poškodeného E. o tom, že obvinený ho stále napádal boli vyvrátené aj znaleckým posudkom na
zranenia. Podľa obhajoby tieto závery znalcov prvostupňový súd ignoroval a vo svojom rozhodnutí
sa s nimi absolútne nevysporiadal, pričom pri svojom rozhodovaní len nekriticky prihliadal na tvrdenia
poškodených. Preto, podľa obhajoby, nie je úlohou obžalovaného zistiť, čo bolo dôvodom uvádzania
týchtonepravdivýchtvrdenípoškodených,avšakjemožnépredpokladať,podľaobhajoby,ževychádzajú
z osobnostnej štruktúry obidvoch poškodených. To, že prvostupňový súd sa nesprávne a nedostatočne
vysporiadal so skutkovým stavom dokazuje aj to, že samotné tvrdenia poškodených sú v rozpore so
skutkovou vetou odsudzujúceho rozsudku.
Obhajoba taktiež namieta aj podmienky dlhodobosti a sústavnosti týrania, keď skutky sa podľa nej mali
stať len v novembri, resp. v decembri 2023 a nedali sa konkretizovať iné časy.
Podľa ide o druhý skutok, kde bol obžalovaný uznaný vinným z prečinu neoprávneného vyrobenia
a používania platobného prostriedku, ani s týmto sa obžalovaný nestotožňuje, keďže sám poškodený E.
uviedol, že obžalovaný mohol z jeho karty vyberať peniaze, keď on potreboval, robil tak s jeho súhlasom.
Poškodený taktiež na pojednávaní potvrdil, že obžalovaný za tieto peniaze nakupoval rôzne potraviny.
Pretopodľaobhajobyspáchanieskutkupodbodom2)nebolopreukázanéžiadnyminýmdôkazomokrem
účelového tvrdenia poškodeného E., kde s takouto účelovou výpoveďou sa okresný súd nevysporiadal.
Preto obžalovaný nesúhlasí so záverom prvostupňového súdu, že skutky, z ktorých bol uznaný vinným,
spáchal a namieta aj to, že došlo k nesprávnej právnej kvalifikácii pri týraní. V tomto smere obžalovaný
cestou obhajcu poukazuje na to, že prvostupňový súd sa nesprávne vysporiadal s dobou od kedy do
kedy malo dochádzať k týraniu. V tejto súvislosti obžalovaný poukázal práve na to, že obaja poškodení
zhodne uvádzali, že obžalovaný im mal spôsobovať psychické a fyzické utrpenie od konca leta roku
2023 do januára 2024. Prvostupňový súd týmto výpovediam poškodeného neveril a prevzal do svojho
rozhodnutia skutkovú vetu z obžaloby. Je nutné uviesť, že práve v tejto skutkovej vete sú uvedené len
dva konflikty a to v presne nezistený deň v auguste 2023 a 01.01.2024. Preto za použitia zásady „in
dubio pro reo“ mal byť tento skutok takto upravený.
V konečnom dôsledku preto obhajca za obžalovaného uviedol, že zo strany prvostupňového súdu došlo
k nesprávnej kvalifikácii skutku pod bodom 1), nebolo preukázané, že obžalovaný sa dopustil skutku pod
bodom 2) a preto navrhol, aby bol napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušený a aby bol obžalovaný
spod obžaloby oslobodený.
Okrem tohto rozsiahleho odvolania obhajcu obžalovaného, ktoré za obžalovaného podal napísal svojim
rukou písaným podaním odvolanie aj samotný obžalovaný A. B.. V tomto písomnom podaní v podstate
zopakoval skutočnosti, ktoré uvádzal v odvolaní jeho obhajca, poukázal na to, že on bol v Čechách,odkiaľ sa vrátil k matke, práveže matke pomáhal, nakupoval jej strýko teda poškodený E. požíval
alkoholické nápoje, nosil matke alkohol, on sa o nich len staral. Zakazoval E. alkohol, nechcel ho pustiť
dodomu,keďboložratý,žiadnehoprotiprávnehokonaniasavočipoškodenýmnedopustil,okremskutku,
ktorý sa stal na Silvestra, resp. na Nový rok 2024, súd by mal súdiť jeho konanie podľa faktov a nie podľa
narušených opileckých výpovedí, obidvaja poškodení vypovedali len o klamstvách, on sa nedopustil
žiadneho protiprávneho konania a preto žiada súd o spravodlivé rozhodnutie.
Pokiaľ však došlo ku konaniu na odvolacom súde v dôsledku odvolaní obžalovaného a prokurátora,
prvostupňovému súdu bola doručená zo strany obhajcu obžalovaného žiadosť o jeho oslobodenie spod
obhajoby, pretože podľa obhajoby došlo k narušeniu vzájomnej dôvery medzi obžalovaným A. B. a B.
F. C.. Bližšie dôvody obhajca v tejto svojej žiadosti neuviedol. Prvostupňový súd tak na základe tejto
žiadosti dňa 28.11.2024 oslobodil obhajcu B. F. C. od povinnosti obhajovať obžalovaného a následne
obžalovanému ustanovil iného obhajcu a to advokátku B. L. K..
Táto ešte pred tým ako bol spis predložený krajskému súdu na odvolacie konanie, taktiež odôvodnila
za obžalovaného jeho odvolanie, avšak urobila to už len veľmi stručne s tým, že v odvolaní uviedla,
že obžalovaný popiera spáchanie skutku, poukazuje na závery znaleckých posudkov znalkyne B. K.,
že u poškodených neboli zistené známky týrania, prípadne nejaká psychická porucha. Súd pri ukladaní
trestu podľa tejto obhajkyne mohol využiť ust. § 39 Tr. zák., ak by mal za to, že okolnosti prípadu alebo
pomery páchateľa preukazujú, že trest je pre páchateľa neprimerane prísny. Podľa obhajkyne je uložený
trest vo výmere 7 rokov drakonický, súd mal veľký priestor na individualizáciu trestu a aj v tomto prípade
tak mal urobiť vzhľadom na predchádzajúci život obžalovaného. Navrhla preto, aby odvolací súd v tomto
smere jej odvolaniu vyhovel a prípadne vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Na podklade podaných odvolaní potom Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci určil termín verejného
zasadnutia, na ktoré bol riadne a včas z väzby predvedený obžalovaný A. B. a zúčastnili sa ho aj
ustanovená obhajkyňa a prokurátor krajskej prokuratúry.
Prítomná krajská prokurátorka v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí krajského súdu uviedla,
že poukazuje na podrobné odôvodnenie odvolania okresného prokurátora, tomuto navrhuje vyhovieť
a obžalovanému uložiť prísnejší nepodmienečný trest s tým, že jeho odvolanie ako nedôvodné je
potrebné zamietnuť.
Obhajkyňa obžalovaného v konečnom návrhu pred krajským súdom uviedla, že sa pridržiava dôvodov
odvolania nielen svojho ale aj toho, ktoré pred ňou zaslal súdu predchádzajúci obhajca obžalovaného,
chce poukázať na to, že žiadny svedok nevidel na poškodenom zranenia, obžalovaný sa o obidvoch
poškodených riadne staral, jeho odsúdenie je preto nesprávne, obžalovaný vytýkal prvostupňovému
súdu nedostatky, na ktorých naďalej trvá a preto sa domáha toho, aby vec bola vrátená okresnému súdu
na nové konanie a rozhodnutie, resp. aby krajský súd rovno sám obžalovaného spod obžaloby oslobodil
v zmysle zásady „in dubio pro reo“.
Obžalovaný vo svojom konečnom návrhu uviedol, že trvá na svojich písomných podaniach a aj súhlasí
s tým, čo uviedla jeho obhajkyňa, pokiaľ ide o jeho odsúdenia v ČR, bolo to 4-krát a ani raz tam nebol
vo výkone trestu odňatia slobody, vždy išlo o podmienečné tresty, v ktorých sa osvedčil.
Na podklade podaných odvolaní potom krajský súd postupom podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
napadnutý rozsudok, tak ako aj podstatný obsah trestného spisu, najmä tie skutočnosti, ktoré boli
procesnými stranami napadnutému rozsudku vytýkané a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
A. B. je čiastočne dôvodné.
Krajský súd musí v prvom rade konštatovať, že po splnení svojej prieskumnej povinnosti a po
dôslednom naštudovaní si predloženého trestného spisu zistil, že prvostupňový súd na viacerých
hlavných pojednávaniach vykonal všetky možné a dostupné dôkazy tak, aby mal riadne objasnený
skutkový stav a tieto dôkazy mu umožnili spravodlivé rozhodnutie v súlade s § 2 ods. 10 Tr. por., resp. ich
aj správne vyhodnotil v súlade s § 2 ods. 12 Tr. por. V tomto smere ani krajský súd nemôže okresnému
súdu vyčítať, že by niektoré dôkazy nevykonal alebo niektoré dôkazy opomenul.Krajský súd súhlasí aj s obsahom odôvodnenia napadnutého rozsudku, toto je v súlade s ust. § 168
ods. 1 Tr. por., kde okresný súd uviedol všetky skutočnosti, ktoré mal preukázané, o ktoré dôkazy svoje
skutkové zistenia oprel a existenciu ktorých skutočností pokladal so zreteľom na výsledky vykonaného
dokazovania za vylúčené alebo pochybné. Na tomto mieste musí krajský súd uviesť, že všetky
argumenty obhajoby uvedené v rozsiahlom odôvodnení odvolania pôvodného obhajcu obžalovaného
stoja na tom, že obhajoba má predstavu, že dôkazy, ktoré okresný súd vo veci vykonal, mali byť
hodnotené iným spôsobom, než ako ich hodnotil prvostupňový súd. S takýmto názorom obhajoby však
nie je možné súhlasiť, pretože okresný súd hodnotí všetky dôkazy podľa vlastného uváženia a nie
podľa toho, ako si to ktorá strana v konaní želá, aby boli hodnotené. Spôsob akým hodnotil dôkazy
prvostupňový súd považuje aj krajský súd za správny a zákonný a preto aj podľa krajského súdu je
nepochybné, že obžalovaný sa dopustil obidvoch trestných činov a to v prvom bode zločinu týrania
blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. a), písm. d) Tr. zák. a v druhom bode
prečinu neoprávneného vyrobenia a používania platobného prostriedku podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. tým
spôsobom, ako je to uvedené v napadnutom rozsudku a takáto dôkazná situácia vyplýva aj z dôkazov,
ktoré boli či už v prípravnom alebo na hlavnom pojednávaní zadovážené a vykonané.
Argumentácia obhajoby o tom, že poškodený E. si mal spôsobiť zranenia nohy sám, resp. že sa
voči nemu mal obžalovaný dopustiť len jedného protiprávneho skutku a to na Silvestra, či Nový rok
2024, vychádza len zo želaní obhajoby a nie z dôkazov, ktoré obidvaja poškodení vo veci celý čas
opakovali. To, že niektoré odchýlnosti v ich výpovediach boli, neznamená, že si veci vymýšľali, ale môže
to znamenať len skutočnosť, že s odstupom času si nie všetko pamätali tak detailne a presne ako na
začiatku svojich výpovedí.
Správne preto postupoval okresný súd, keď za takejto situácie obžalovaného uznal vinným zo spáchanej
trestnej činnosti a vzhľadom k tomu, že na skutkové zistenie ako aj na právne posúdenie konania
obžalovaného sa podrobne a dostatočne presvedčivo poukazuje v odôvodnení napadnutého rozsudku,
odvolací súd nemá o týchto záveroch prvostupňového súdu pochybnosti a úvahy a závery si potom
v celom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Nemožno sa stotožniť s argumentáciou obhajoby, že zo skutku pod bodom 2) nie je obžalovaný
usvedčovaný ničím iným len nesprávnou výpoveďou poškodeného, poškodený celý čas konzistentne
uvádzal, že poskytol obžalovanému bankomatovú kartu, aby mu vyberal peniaze, poskytol mu aj PIN
kód k tejto karte ale v deň, keď mu obžalovaný vybral peniaze z karty bez jeho povolenia s tým nesúhlasil
a dokonca aj uvádzal, že sa mu mal obžalovaný priznať, že je to z pomsty za to, že sa k nemu poškodený
zle správal. Je nepochybné, že v takomto prípade neexistuje žiadny iný svedok, okrem obžalovaného
a poškodeného, pri takomto páchaní trestnej činnosti a nie je žiadny dôvod na to, aby odvolací súd tak,
akotourobilajprvostupňový,týmtoúdajompoškodenéhoneveril,pokiaľdávajúlogikuvzmyslevšetkých
ďalších dôkazov. To isté sa týka aj výpovedí poškodeného v súvislosti s prvým skutkom a len obrana
obžalovaného, že to je pomsta zo strany poškodeného, neobstojí, pokiaľ ďalšie objektívne dôkazy túto
skutočnosť nevyvracajú.
Na druhej strane je však potrebné prisvedčiť obhajobným tvrdeniam obžalovaného o tom, že trest,
ktorý bol obžalovanému uložený je neprimerane prísny. Aj krajský súd si je vedomý toho, že trest bol
obžalovanému uložený v zákonom stanovenej trestnej sadzbe na samej dolnej hranici zákonnej sadzby,
samotný obžalovaný sa k spáchanej trestnej činnosti nepriznal, preto neexistovali žiadne také okolnosti,
ktoré by v tomto smere zmierňovali jeho vinu, avšak aj podľa názoru krajského súdu, závažnosť konania
obžalovaného voči poškodeným nebola takej intenzity, aby bol trest, aj keď v zákonom stanovenej
sadzbe na dolnej hranici správny a primeraný. Preto krajský súd aplikujúc ust. § 39 Tr. zák. musel tento
trest zmierniť, je toho názoru, že aj trest odňatia slobody vo výmere 42 mesiacov nepodmienečne je
trestom dostatočným pre nápravu a prevýchovu obžalovaného, už aj vzhľadom k tomu, že obžalovaný
na území Slovenska doposiaľ súdne trestaný nebol, jeho odsúdenia v ČR sú zahladené a preto sa ani
neobjavili v odpise registra trestov, krajský súd má názor, že aj takýto trest odňatia slobody bude na
nápravu a prevýchovu obžalovaného dostatočný.
Z tohto dôvodu preto ani neakceptoval návrh krajského prokurátora obsiahnutý v odvolaní prokurátora,
aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a obžalovanému ukladal ešte prísnejší trest odňatia
slobody ako to urobil prvostupňový súd, keďže na takýto postup nevidel žiadny dôvod.Z týchto dôvodov preto krajský súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Toto svoje rozhodnutie prijal krajský súd jednohlasne, pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.