Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. apríl 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: NR-26S/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4020200196
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková, LL.M.
ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:4020200196.6

Uznesenie

Správny súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova
1667/14, 851 02 Bratislava – Petržalka, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o.,
Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Nitra, odbor opravných
prostriedkov, so sídlom Štefánikova trieda 69, 949 01 Nitra, za účasti ďalšieho účastníka 1/: MATADOR
Automotive Vráble, a.s., so sídlom Staničná 1045, 952 12 Vráble, IČO: 31 411 801, právne zastúpený

Legium, s.r.o., Bukureštská 3, 811 04 Bratislava, IČO: 36 867 870, ďalšieho účastníka 2/: Mesto Nitra,
Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-NR-
OOP3-2020/010424-002 zo dňa 25.02.2020,

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu o d m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný úrad Nitra, odbor starostlivosti o životné prostredie, oddelenie ochrany prírody a vybraných
zložiekživotnéhoprostredia(ďalejlen„prvostupňovýorgán“)prijaldňa08.10.2019zámernavrhovateľa–
ďalšieho účastníka 1/ vypracovaný podľa § 22 zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné
prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o posudzovaní“) na vykonanie zisťovacieho konania o posudzovaní navrhovanej činnosti „Nové výrobné

a skladové priestory – projekt JLR“ (ďalej len „navrhovaná činnosť“) podľa zákona o posudzovaní.
Prvostupňový orgán rozhodnutím č. OU-NR-OSZP3-2019/045566 zo dňa 04.12.2019 rozhodol, že
navrhovaná činnosť „Nové výrobné a skladové priestory – projekt JLR“, predmetom ktorej je osadenie
nových výrobných technológií a pracovísk v existujúcom objekte haly, ktorý slúži na strojársku výrobu
v priemyselnej zóne Mesta Nitra, v k.ú. A. B., na pozemkoch reg. C s parc. č. XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/
X, XXXX/X, sa nebude posudzovať podľa zákon o posudzovaní (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Žalovaný rozhodnutím č. OU-NR-OOP3-2020/010424-002 zo dňa 25.02.2020 (ďalej len „rozhodnutie
žalovaného“)zamietolodvolaniežalobcuprotiprvostupňovémurozhodnutiuaprvostupňovérozhodnutie
potvrdil.

3. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 27.04.2020 na Krajský súd v Nitre sa žalobca domáhal

prieskumu zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia. Konanie
bolo vedené pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 26S/17/2020.

4. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov začal Správny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť
a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského

súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) vo všetkých veciach, v ktorých
je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom prácesprávneho súdu bola vec, pôvodne vedená pred Krajským súdom v Nitre pod sp. zn. 26S/17/2020,
v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom

spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu a je vedená pod sp. zn.
NR-26S/17/2020.

5. Podľa§2ods.1zákonač.162/2015Z.z.Správnysúdnyporiadokvzneníneskoršíchpredpisov(ďalej
len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným

záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

6. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli
porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

7. Podľa § 5 ods. 12 SSP správny súd výnimočne neposkytne ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby, ak nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie
práva.

8. Podľa § 28 SSP správny súd môže výnimočne odmietnuť žalobu fyzickej osoby a právnickej osoby,
ktorá má zjavne šikanózny charakter alebo ktorou sa sleduje zneužitie práva či jeho bezúspešné
uplatňovanie. Správny súd môže tiež sankcionovať procesné úkony účastníkov konania, ktoré slúžia na
zneužitie práv, najmä na prieťahy v konaní.

9. Podľa§98ods.1písm.h)SSPsprávnysúduznesenímodmietnežalobu,aktakustanovítentozákon.

10. Podľa § 42 ods. 1 písm. a) SSP ak má zainteresovaná verejnosť alebo dotknutá verejnosť (ďalej
len "zainteresovaná verejnosť") právo podľa osobitného predpisu na účasť v administratívnom konaní

vo veciach životného prostredia, je oprávnená podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a).

11. Podľa § 178 ods. 3 SSP zainteresovaná verejnosť je oprávnená podať správnu žalobu proti
rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, ak tvrdí, že tým bol porušený
verejný záujem v oblasti životného prostredia.

12. Podľa § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak
žaloba bola odmietnutá.

13. Podľa § 171 ods. 1 SSP ak účastník konania procesne zavinil odmietnutie žaloby alebo zastavenie

konania, správny súd prizná trovy konania ostatným účastníkom konania.

14. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona
v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15. Podľa § 3 písm. s) zákona o posudzovaní na účely tohto zákona dotknutá verejnosť je verejnosť,
ktorá je dotknutá alebo pravdepodobne dotknutá konaním týkajúcim sa životného prostredia, alebo má
záujem na takomto konaní; platí, že mimovládna organizácia podporujúca ochranu životného prostredia
a spĺňajúca požiadavky ustanovené v tomto zákone má záujem na takom konaní.

16. Podľa § 22 ods. 1 zákona o posudzovaní ak má byť predmetom posudzovania vplyvov navrhovaná
činnosť alebo jej zmena, navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej
činnosti alebo jej zmene doručiť príslušnému orgánu zámer s náležitosťami podľa odsekov 3 až 5; zámer
jenavrhovateľpovinnýdoručiťpísomneaelektronickyazároveňvopreddohodnúťspríslušnýmorgánom
potrebný počet písomných vyhotovení pre dotknuté obce. Túto povinnosť navrhovateľ nemá, ak doručil

k navrhovanej činnosti alebo jej zmene zámer v priebehu zisťovacieho konania podľa § 29.

17. Podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán do siedmich pracovných dní od doručenia
zámeru podľa § 22 zašle zámer povoľujúcemu orgánu, rezortnému orgánu, dotknutému orgánu adotknutej obci. Príslušný orgán zverejní bezodkladne prostredníctvom webového sídla ministerstva
zámer a oznámenie o predložení zámeru, ktoré obsahuje základné údaje o navrhovanej činnosti a
základné údaje o navrhovateľovi. Základnými údajmi o navrhovanej činnosti sú názov, miesto realizácie,

predmet činnosti a základnými údajmi o navrhovateľovi sú názov, adresa alebo sídlo navrhovateľa.

18. Podľa§24ods.1zákonaoposudzovanípríslušnýorgáninformujebezodkladneverejnosťnasvojom
webovom sídle, prípadne aj na svojej úradnej tabuli o
a) tom, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha zisťovaciemu konaniu, posudzovaniu vplyvov,

konaniu podľa § 19 a o skutočnosti, že navrhovaná činnosť alebo jej zmena podlieha posudzovaniu
vplyvov presahujúcich štátne hranice, ak ide o tento prípad,
b) svojej právomoci na vydanie rozhodnutia k navrhovanej činnosti alebo jej zmene v zisťovacom konaní
alebo v posudzovaní jej vplyvov a o povoľujúcom orgáne,
c)tom,žeodpovoľujúcehoorgánuapríslušnéhoorgánumožnozískaťinformácieonavrhovanejčinnosti
alebo jej zmene, ktorá je predmetom konania,

d) povoleniach potrebných na realizáciu navrhovanej činnosti alebo jej zmeny,
e) odbornom stanovisku podľa § 18 ods. 1 písm. g), zámere podľa § 22 a 23, rozsahu hodnotenia podľa
§ 30 a správe o hodnotení činnosti podľa § 31,
f) čase, mieste a spôsobe, ktorým sa relevantné informácie sprístupnia verejnosti vrátane informácie o
konaní verejného prerokovania,

g) podrobnostiach zabezpečenia účasti verejnosti v konaní vrátane informácií o povoľujúcom orgáne,
ktorému možno zasielať pripomienky alebo otázky, a o podrobnostiach o lehote na zaslanie pripomienok
alebo otázok,
h) praktických informáciách o prístupe k správnemu konaniu a súdnemu konaniu podľa tohto zákona,
najmä o prístupe verejnosti k opravným prostriedkom pred správnym orgánom a pred súdom a určenie

štádia konania, v ktorom možno napadnúť rozhodnutia, skutky alebo nečinnosť,
i) iných informáciách dôležitých na vydanie záverečného stanoviska alebo povolenia.

19. Podľa § 24 ods. 2 zákona o posudzovaní dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach
uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti

alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z
osobitného predpisu. Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem
na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením
navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny
priamo dotknuté.

20. Podľa § 29 ods. 1 zákona o posudzovaní ak ide o navrhovanú činnosť uvedenú v § 18 ods. 2,
navrhovateľ je povinný pred začatím povoľovacieho konania k navrhovanej činnosti doručiť príslušnému
orgánu písomne a elektronicky
a) zámer s náležitosťami podľa § 22 ods. 3 a prílohy č. 9, ak má byť predmetom zisťovacieho konania

navrhovaná činnosť alebo
b) oznámenie o zmene navrhovanej činnosti vypracované podľa prílohy č. 8a, ak má byť predmetom
zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti.

21. Podľa § 29 ods. 2 zákona o posudzovaní príslušný orgán na základe zámeru alebo oznámenia o

zmene navrhovanej činnosti vykoná zisťovacie konanie o posudzovaní navrhovanej činnosti k zámeru
alebo k oznámeniu o zmene navrhovanej činnosti a rozhodne, či sa predmet zisťovacieho konania bude
posudzovať podľa tohto zákona.

22. Podľa § 29 ods. 3 zákona o posudzovaní ak sa rozhoduje o tom, či sa navrhovaná činnosť alebo

jej zmena bude posudzovať podľa tohto zákona, primerane sa použijú kritériá pre zisťovacie konanie
uvedené v prílohe č. 10, pričom príslušný orgán prihliada aj na stanoviská podľa § 23 ods. 4.

23. Podľa § 29 ods. 11 zákona o posudzovaní výsledkom zisťovacieho konania je rozhodnutie vydané
v zisťovacom konaní.

24. Podľa § 29 ods. 14 zákona o posudzovaní príslušný orgán vydá rozhodnutie vydané v zisťovacom
konaní v lehotea) 20 dní od uplynutia poslednej lehoty podľa § 23 ods. 4, ak je predmetom zisťovacieho konania
navrhovaná činnosť, alebo
b) 30 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa odseku 1 písm. b), ak je

predmetom zisťovacieho konania zmena navrhovanej činnosti,
c) 60 dní od doručenia oznámenia o zmene navrhovanej činnosti podľa odseku 1 písm. b) vo zvlášť
zložitých prípadoch s tým, že o tejto skutočnosti je príslušný orgán povinný účastníka konania s
uvedením dôvodov upovedomiť.

25. Podľa § 63 ods. 1 zákona o posudzovaní príslušný orgán pri posudzovaní vplyvov strategických
dokumentov alebo navrhovaných činností alebo ich zmien zabezpečí vykonanie konzultácií s
povoľujúcimorgánomaleboschvaľujúcimorgánom,rezortnýmorgánom,dotknutýmorgánom,dotknutou
obcou a dotknutou verejnosťou, ktorá má možnosť zúčastniť sa konzultácií počas celého procesu
posudzovania vplyvov.

26.Podľa§63ods.2zákonaoposudzovaníobsahomkonzultáciímedzinavrhovateľom,obstarávateľom
a ostatnými subjektmi procesu posudzovania vrátane verejnosti môžu byť najmä
a) doplňujúce informácie o strategickom dokumente a navrhovanej činnosti,
b) informácie o možných vplyvoch strategického dokumentu a navrhovanej činnosti na životné prostredie
vrátane zdravia,

c) vzájomné oboznámenie sa so stanoviskami,
d) doplnenie alebo upresnenie navrhovaných opatrení,
e) obsah a rozsah poprojektovej analýzy.

27. Podľa § 64 zákona o posudzovaní na konania podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis

o správnom konaní okrem
a) konania podľa druhej a štvrtej časti zákona (pozn. správneho súdu – posudzovanie navrhovaných
činností je konaním podľa tretej časti zákona),
b) osobitosti konania podľa § 20 ods. 1 a 3,
c) upustenia od variantného riešenia podľa § 22 ods. 6,

d) určenia obcí, v ktorých bude zámer k nahliadnutiu podľa § 23 ods. 2,
e) určenia rozsahu hodnotenia a harmonogramu podľa § 30,
f) konfliktu záujmov podľa § 63a.

28. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej len „Správny

poriadok“) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje povaha veci, najmä ak sa tým
prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa má pri ústnom pojednávaní
uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste ohliadky.

29. Správny súd po oboznámení sa s dôvodmi správnej žaloby, s obsahom administratívneho spisu

žalovaného a prvostupňového orgánu, s obsahom rozhodnutia prvostupňového orgánu a žalovaného,
vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP), viazaný
žalobnými bodmi (§ 134 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že je daný zákonný dôvod na odmietnutie žaloby.

30. Z obsahu administratívneho spisu správny súd zistil, že:
- dňa 08.10.2019 bola podaná prvostupňovému orgánu žiadosť ďalšieho účastníka 1/ o vykonanie
zisťovacieho konania podľa zákona o posudzovaní na „Nové výrobné a skladové priestory – projekt
JLR“, v k.ú. A. B., parc. reg. „C“ XXXX/XX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X, v priemyselnom areáli ďalšieho

účastníka 1/, pričom účelom predkladaného zámeru bolo posúdenie potrebnej rekonštrukcie existujúcich
priestorov haly MANSI v rozsahu uvedenom v žiadosti;
- prvostupňový orgán dňa 10.10.2019 zaslal predmetný zámer relevantným orgánom a rovnako poskytol
informáciu pre verejnosť podľa § 24 ods. 1 zákona o posudzovaní a oznámenie o predložení zámeru
podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní s poučením, že verejnosť môže doručiť písomné stanovisko

k zámeru do 21 dní od jeho zverejnenia;
- dňa 11.10.2019 žalobca emailovou formou zaslal prvostupňovému orgánu vyjadrenie k zámeru;- dňa 12.11.2019 prvostupňový orgán oboznámil účastníkov konania, vrátane žalobcu, s podkladmi pre
vydanie rozhodnutia so stanovením lehoty 5 dní na vyjadrenie sa k podkladom, pričom žalobcovi bolo
toto oboznámenie doručené dňa 26.11.2019;

- dňa 12.11.2019 prvostupňový orgán zaslal žalobcovi odpoveď na žiadosť o vykonanie konzultácií
podľa zákona o posudzovaní a o zverejnenie stanovísk na C.. V tejto odpovedi prvostupňový orgán
poukázalna§21Správnehoporiadkusoznámením,ženebudenariaďovaťústnepojednávanie,nakoľko
si to povaha veci nevyžaduje, keďže výsledok dokazovania je dostatočným podkladom pre vydanie
rozhodnutia vo veci. Poukázal tiež na to, že zverejňovanie stanovísk na portáli enviroportal.sk nie je

zákonnou povinnosťou prvostupňového orgánu;
- dňa 27.11.2019 zaslal žalobca prvostupňovému orgánu emailovú žiadosť podľa zákona č. 211/2000
Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode
informácií) o zaslanie všetkých doručených stanovísk, ktorej žiadosti prvostupňový orgán emailovou
formou vyhovel dňa 28.11.2019;
- dňa 03.12.2019 sa žalobca emailovou formou vyjadril k podkladom rozhodnutia;

- vo výroku prvostupňového rozhodnutia boli stanovené požiadavky pre realizáciu navrhovanej časti, o.i.
požiadavka „v ďalších stupňoch PD (projektovej dokumentácie) spracovať projekt ozelenenia areálu,
ktorý bude plne korešpondovať s aktuálnym stavom a možnosťami existujúceho funkčne využívaného
areálu spoločnosti MATADOR Automotive Vráble, a.s. – prevádzka Nitra, vzhľadom na už prebiehajúce
(súvisiace) výrobné činnosti v areáli vhodne navrhnúť pás izolačnej zelene za účelom eliminácie hluku

a zachytávania emisií (projekt ozelenenia existujúceho areálu konzultovať s Mestom Nitra – Útvarom
hlavného architekta).“

31. Z obsahu prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že v rámci zisťovacieho konania doručil žalobca
prvostupňovému orgánu písomné stanovisko k zámeru podľa § 23 ods. 1 zákona o posudzovaní.

Dňa 12.11.2019 boli účastníci konania listom č. OÚ-NR-OSZP3-2019/045566-014-F21 oboznámení
s podkladmi pre vydanie rozhodnutia a bola im poskytnutá lehota na vyjadrenie sa k podkladom
v lehote do 5 kalendárnych dní, t.j. do 02.12.2019. Z jeho obsahu tiež vyplýva, že žalobca ako
dotknutá verejnosť podal dňa 15.10.2019 pripomienky k zámeru v rámci zisťovacieho konania vedeného
prvostupňovým orgánom. Dňa 28.11.2019 prvostupňový orgán na žiadosť žalobcu o poskytnutie

kópií doručených stanovísk zo dňa 28.11.2019 zaslal žalobcovi všetky stanoviská. K podkladom
pre vydanie rozhodnutia sa v stanovenej lehote nevyjadril žiaden účastník konania. Po stanovenej
lehote, dňa 03.12.2019, sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia vyjadril žalobca. Napriek tomu, že
vyjadrenie k podkladom pre vydanie rozhodnutia žalobca podal po stanovenej lehote prvostupňový
orgán sa s pripomienkami žalobcu v prvostupňovom rozhodnutí vysporiadal. Správny súd konštatuje,

že vyššie uvedené skutočnosti, ktoré sú obsahom prvostupňového rozhodnutia, zodpovedajú obsahu
administratívneho spisu. S pripomienkami žalobcu zo dňa 15.10.2019 sa v prvostupňovom rozhodnutí
vysporiadal prvostupňový orgán na strane 10 až 15. Vyjadreniu žalobcu zo dňa 03.12.2019 k podkladom
pre vydanie rozhodnutia sa prvostupňový orgán venoval na strane 20 a 21 prvostupňového rozhodnutia.

32. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že žalovaný sa vyjadril k námietkam žalobcu uvedeným
v odvolaní nasledovne:
- k nezabezpečeniu vysokej úrovne ochrany životného prostredia uviedol, že v danom prípade je
predmetom navrhovanej činnosti osadenie nových výrobných technológií a pracovísk v existujúcom
objekte haly, pričom v rámci rekonštrukcie haly dôjde k odstráneniu pôvodných a osadeniu nových

vzduchotechnickýchpotrubí,úpraveexistujúcichobvodovýchstien(vytvoriasanovéotvorypreosadenie
nových brán), úprave podláh v riešenej časti výrobnej – skladovej haly, realizácii nových rozvodov
elektrickej energie, nových objektov vykurovania, nových skladových a manipulačných priestorov
a súvisiaceho doplnkového vybavenia prevádzky. Po zrealizovaní nutnej rekonštrukcie riešených
priestorov sa osadí nová technológia výrobných liniek a nových pracovísk bodovania, nitovania

a pracovísk montáže;
- k námietke nedostatočného zistenia skutkového stavu (týkajúcej sa o.i. aj zhodnotených odpadov,
dažďových záhrad) sa žalovaný vyjadril tak, že v danom prípade nedochádza k novej výstavbe, len
sa mení dispozičné riešenie existujúcej výrobno-skladovej haly a dôjde k zavedeniu nových výrobných
technológií. K výrubu krov, drevín ani záberu zelených plôch nedôjde, z tohto dôvodu sú požiadavky

vznesené k výsadbe a dažďovej záhrade neopodstatnené. Navyše prvostupňový orgán na základe
stanoviska dotknutej obce mesta Nitra stanovil podmienku spracovania projektu ozelenenia areálu, ktorú
navrhovateľ zohľadní v povoľovacom konaní;- k námietke hájenia práv žalobcu žalovaný uviedol, že nakoľko stanoviská dotknutých orgánov neboli
protichodné, dokazovanie bolo dostatočné, prvostupňový orgán tak nenariadil pojednávanie vo veci, čo
aj v rozhodnutí odôvodnil.

33. Z obsahu žaloby správny súd zistil, že jej vnútornú štruktúru tvorí:
- článok 3 – žalobné body, ktoré žalobca vymedzil poukazom na § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP bez
ich bližšej konkretizácie a rozvinutia;
- článok 3.1. – body 1 až 10 – citácia právnych predpisov so všeobecným dovetkom žalobcu, že očakával

procesné vybavenie veci k naplneniu práv verejnosti, ku ktorému však neprišlo a žalovaný mal konať
v rozpore s § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, s následkom porušenia hmotných práv
žalobcu. V čom konkrétne malo spočívať porušenie práv žalobcu a nenaplnenie zákonných štandardov
procesného postupu, žalobca neuviedol;
- článok 3.2 – body 1 až 6 – citácia právnych predpisov , body 7 a 8 obsahujú názor žalobcu, že bolo
nesprávne aplikované ustanovenie § 29 ods. 3 a ods. 13 zákona o posudzovaní, že došlo k porušeniu

práva verejnosti podľa § 24 ods. 1 písm. i) zákona o posudzovaní tým, že neboli informácie sprístupnené
verejnosti predpísaným spôsobom a právo na vyjadrenie k podkladom bolo podmienené nahliadnutím
do spisu podľa § 23 ods. 1 Správneho poriadku, čo považuje žalobca za nezákonný postup. Žalobca
tiež namietol, že mu nebolo umožnené zúčastniť sa konzultácie, čo bolo v rozpore s § 63 zákona
o posudzovaní;

- článok 3.2 – bod 9 obsahuje odkaz na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 So
115/2010 týkajúci sa nedostatočného odôvodnenia, bez bližšej špecifikácie, vo vzťahu ku ktorej časti
rozhodnutia žalovaného sa majú závery tohto rozsudku aplikovať a prečo; bod 10 až 12 – obsahuje
citáciu právnych predpisov, bod 13 až 15 obsahuje opis administratívneho konania;
- článok 3.2 – bod 16 žalobca zopakoval svoju odvolaciu námietku k nedostatočnému zisteniu

skutkového stavu, v jej doslovnom znení, tak ako ju formuloval odvolaní a ako je uvedená aj v rozhodnutí
žalovaného;
- článok 3.2. – bod 17 až 29 obsahujú citáciu právnych predpisov, všeobecnú formuláciu o kvalite
odôvodnenia rozhodnutia a poukaz na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, bez uvedenia
toho, vo vzťahu k akej konkrétnej časti rozhodnutia žalobca považuje za relevantné poukázať na právne

závery týkajúce sa požiadaviek kladených na odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy. Žalobca
v bode 20, 24, 30, 31 uviedol všeobecne a vágne tvrdenie, bez uvedenia súvislosti s konkrétnou
prejednávanou vecou, že podľa neho žalovaný nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie. Žalobca
neuviedol však nič bližšie na vec sa vzťahujúce;
- článok 4 obsahuje návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a článok 5 žalobný návrh.

34. Z vyššie popísaného obsahu žaloby správny súd zistil, že táto obsahuje citácie právnych
predpisov, všeobecné frázy, poukazy na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bez uvedenia
konkrétneho súvisu s prejednávanou vecou a bez špecifikácie kontextu, do ktorého má žalobca úmysel
zarámcovať uvedenú judikatúru. Žaloba obsahuje totožné argumenty ako boli obsahom odvolacích

dôvodov, s ktorými sa prvostupňový orgán v rozhodnutí ako aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí
riadne vysporiadali, a to tak, pokiaľ ide o poskytnutie vysvetlenia ohľadom dostatočného zistenia
skutkového stavu, ako aj pokiaľ ide o to, že nebolo nariadené ústne pojednávanie. Prvostupňové
rozhodnutie ako aj rozhodnutie žalovaného obsahuje v odôvodnení detailný opis priebehu konania,
obsahu doručených stanovísk, ako aj spomínané vysporiadanie sa s výhradami žalobcu vznesenými

v konaní, aj keď boli žalobcom doručené po lehote. Prvostupňové rozhodnutie obsahuje vo výroku
konkrétne požiadavky vo vzťahu k navrhovanej činnosti, ktoré vyplynuli zo stanovísk doručených
k zámeru a z opatrení navrhnutých v zámere a ktoré bude potrebné zohľadniť pri príprave dokumentácie
stavby v konaniach o povolení činnosti podľa osobitných predpisov, vrátane požiadavky „ozelenenia“.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva aj to, že žalobca obratom po informovaní verejnosti o zámere

navrhovanej činnosti, na toto oznámenie reagoval a tiež z neho vyplýva, že žalobcovi prvostupňový
orgán vyšiel v ústrety, keď prakticky obratom zaslal mailovou formou žalobcovi stanoviská, ktoré
požadoval, a s jeho námietkami voči podkladom rozhodnutia, hoc boli doručené po stanovenej lehote,
sa riadne vysporiadal. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňový orgán voči žalobcovi nepostupoval
prísne formalisticky, ale naopak, proaktívne. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na logický rozpor

medzi žalobou a obsahom administratívneho spisu, pretože pokiaľ žalobca poukazuje v žalobe na to,
že informácie o navrhovanej činnosti neboli sprístupnené verejnosti predpísaným spôsobom, no na
strane druhej práve na základe sprístupnenia informácií verejnosti prvostupňovým orgánom žalobca ako
dotknutáverejnosťvadministratívnomkonaníreagovalauplatňovalsvojevýhrady,atobezohľadunato,či tieto výhrady boli všeobecné alebo konkrétne, žalobca tak zaťažil svoju argumentáciu protirečivosťou.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že prvostupňový orgán verejnosť riadne informoval v zmysle
zákona o posudzovaní.

35. K žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 12.06.2020 tak, že z predložených žalobných námietok ani
jedna nesmeruje voči samotnej navrhovanej činnosti a žalobca nepreukázal a ani zo žaloby nevyplýva,
aké konkrétne právo malo byť vydaním rozhodnutia žalovaného porušené. Žalobe vytkol, že sa
v nej nachádzajú opakované citácie ustanovení zákona a rozsudkov, vždy v teoretickej rovine, a nie

konkrétnym poukázaním na rozhodovací proces. Žalobu navrhol zamietnuť. Ďalší účastník 1/ vo
vyjadrení k žalobe zo dňa 07.08.2020 uviedol, že v žalobe absentuje ucelená právna a skutková
argumentácia a dôvody, na ktorých je založená, pričom žalobu navrhol zamietnuť.

36. Správny súd poukazuje na nasledovné právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/3/2024 zo dňa 21.02.2025 (v právnej veci totožného žalobcu

proti Ministerstvu životného prostredia Slovenskej republiky), ktoré na prejednávanú vec ako relevantné
aplikoval:

„27. Úvodom najvyšší správny súd poukazuje na súvisiacu a plne aplikovateľnú prejudikatúru ako
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), tak kasačného súdu. Najvyšší súd

v uznesení sp. zn. 7Sžik/3/2017 zo dňa 31. júla 2018, okrem iného dôvodil, že „Právnym základom
zákazu zneužitia práva je čl. 1 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, ktorý ukladá
povinnosť všetkým štátnym orgánom, že výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných
všeobecnezáväznýchprávnychpredpisovmusíbyťvsúladesústavou,toznamenávsúladesprincípmi,
ktoré sú garantované v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Zákaz zneužitia práva je súčasťou princípu právneho

štátu. Účelom čl. 46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky je zaručiť prístup k súdu každému, kto tvrdí, že
bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu verejnej správy. Uplatnenie práva zaručeného čl.
46 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky vymedzuje zákon.“.

28. Na vyššie uvedené uznesenie najvyššieho súdu nadviazal (resp. z neho vychádzal) kasačný súd,

keď v uznesení sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23. februára 2022 dôvodil, že (i) „Zároveň najvyšší správny
súd zdôrazňuje, že právo na prístup k súdu neplatí absolútne, môže byť teda za účelom zabezpečenia
efektívnehovýkonuspravodlivostiobmedzené.Oakéobmedzeniasajednávyplývaprimárnezprávnych
predpisov majúcich procesný charakter s tým, že obmedzenie môže konkrétne spočívať napríklad v
uložení primeraných časových lehôt (napríklad podľa rozsudku Európskeho súdu pre ľudské práva vo

veci MPP Golub proti Ukrajine z 18. októbra 2005, číslo sťažnosti 6778/05 - uloženie primeraných lehôt
a procesných podmienok na uplatňovanie nárokov môže podporiť správne spravovanie spravodlivosti
zaistením právnej istoty a právoplatnosti a ochranou možných odporcov pred starými nárokmi, voči
ktorým môže byť zložité brániť sa z dôvodu uplynutého času), v kladení istých formálnych požiadaviek na
určité typy podaní adresovaných súdu, spoplatnení súdneho konania (napríklad rozsudok Európskeho

súdu pre ľudské práva vo veci Kreuz proti Poľsku z 19. júna 2001, číslo sťažnosti 28249/95, prípadne
rozsudokvoveciStankovprotiBulharskuz12.júla2007,číslosťažnosti68490/01),vpovinnomprávnom
zastúpení (Európsky súd pre ľudské práva v rozsudku Meftah a iní proti Francúzsku z 26. júla 2002,
číslo sťažnosti č. 32911/96, 35237/97 a 34595/97 napríklad uviedol, že osobitná povaha konania môže
odôvodňovaťpoužitieslužiebšpecializovanýchobhajcov).Zároveňplatípravidlo,žeobmedzenianesmú

zamedziť alebo obmedziť prístup osoby takým spôsobom alebo v takom rozsahu, aby bola poškodená
samotná
podstata tohto práva (napríklad rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Harrison McKee
proti Maďarsku z 03. júna 2014, číslo sťažnosti 22840/07, bod 21).“ (bod 36); (ii) „Podľa názoru
najvyššieho správneho súdu (odhliadnuc od obmedzení uvedených v predchádzajúcom bode) povahu

obmedzenia,atedavýnimkyzovšeobecnejaplikáciečlánku46ÚstavySlovenskejrepubliky,predstavuje
aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§
5 ods. 12 SSP). Jedná sa o všeobecné východisko (princíp), ktorý je následne v ďalších ustanoveniach
Správneho súdneho poriadku bližšie špecifikovaný a rozvinutý. V tomto smere je kľúčovým ustanovenie

§ 28 SSP, v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že
táto má buď zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné
uplatňovanie. Z uvedeného je zrejmé, že k odmietnutiu správnej žaloby podľa § 28 SSP môže dôjsť nazáklade troch dôvodov - šikanózny charakter správnej žaloby, správnou žalobou sa sleduje zneužitie
práv, či jeho bezúspešné uplatňovanie. O aký prípad v praxi pôjde bude závisieť výlučne od konkrétnych
okolností prejednávanej veci s tým, že bude úlohou a zároveň povinnosťou súdu takéto správanie

riadne identifikovať a vzhľadom na to, že sa bude jednať o celkom výnimočný postup, aj presvedčivo
odôvodniť. Z uvedeného teda vyplýva, že aplikácia princípu zákazu zneužitia práva by mala byť výlučne
výnimočnou a hraničnou možnosťou - ultima ratio.“; (bod 37); (iii) „V tomto smere aj s odkazom na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 10. novembra 2005, sp. zn. 1Afs/104/2005
možno pod zneužitím práva rozumieť cit.: „(...) situace, kdy někdo vykoná své subjektivní právo k

neodůvodněné újmě někoho jiného nebo společnosti; takovéto chování, jímž se dosahuje výsledku
nedovoleného, je jenom zdánlivě dovolené. O chování toliko zdánlivě dovolené jde z toho důvodu,
že objektivní právo nezná chování zároveň dovolené a zároveň nedovolené; vzhledem k tomu, že ze
zásady lex specialis derogat legi generali vyplývá, že zákaz zneužití práva je silnější, než dovolení
dané právem, není takové chování výkonem práva, ale protiprávním jednáním (viz. Knapp, V.: Teorie
práva. C. H. Beck, Praha, 1995, s. 184-185). Výkonu práva, který je vlastně jeho zneužitím, proto

soud neposkytne ochranu. (...) Nejvyšší správní soud podotýká, že institut zákazu zneužití subjektivních
práv (k ničím neodůvodněné újmě jiného či k ničím neodůvodněné újmě společnosti, tj. konec konců
jejích členů) představuje materiální korektiv formálního pojímání práva, prostřednictvím něhož se do
právního řádu vnáší hledisko ekvity (spravedlnosti). Zákon, jenž je ze své povahy obecný, nemůže
pojmově pamatovat na všechny myslitelné životní situace, které mohou za jeho účinnosti nastat. V

důsledku toho se může přihodit, že určité chování formálně vzato - ve skutečnosti ovšem pouze zdánlivě,
jak bylo vyloženo výše - odpovídá právní normě (či lépe řečeno: dikci právního předpisu), avšak je
zároveň pociťováno jako zjevně nespravedlivé, neboť v rozporu s určitými základními hodnotami a s
rozumným uspořádáním společenských vztahů působí jiným újmu. Takové chování má potom povahu
nikoliv výkonu subjektivního práva, nýbrž jeho (právem reprobovaného) zneužití. Zároveň je zapotřebí

zdůraznit, že zákaz zneužití práva představuje výjimku z pravidla; proto nelze např. předem paušálně
říci, že o zneužití práva by se již nejednalo tam, kde by dalšími členy spolku byly tři, pět, deset či kolik
dalších osob, mezi nimiž a žalobcem by již neexistovaly úzké rodinné vazby. Jinak řečeno, nelze předem
a obecně stanovit s matematickou přesností - ostatně právo není matematika -, kdy se zákazu zneužití
- jakožto výjimky z pravidla - použije a kdy nikoliv. Vše záleží na okolnostech konkrétního případu a

na soudcovskému uvážení a rozmyslu. Stanovením přesných pravidel by se popřel smysl a samotná
podstata institutu zákazu zneužití subjektivních práv; tento institut se musí vyznačovat jistou obsahovou
pružností, aby mohl reagovat na nekonečné množství životních situací, na něž nemůže ve své obecnosti
právní norma pamatovat.“ Zákaz zneužitia práva je pravidlo vnútroštátneho práva, vrátane práva
verejného, ktoré vyplýva z povahy Slovenskej republiky ako materiálneho právneho štátu založeného na

určitých hodnotách, ku ktorým popri úcte k slobode jednotlivca a ochrany ľudskej dôstojnosti patrí okrem
iného aj úcta k harmonickému sociálnemu poriadku tvoreného právom a odopretia ochrany konaniu,
ktoré právo vedome a zámerne využíva v rozpore s jeho zmyslom a účelom. Zákaz zneužitia práva
je v istom zmysle ultima ratio, a preto musí byť uplatňovaný nanajvýš reštriktívne a za dôkladného
vyhodnotenia s inými obdobne dôležitými princípmi vlastnými právnemu poriadku, zvlášť s princípom

právnej istoty (porovnaj uznesenie rozšíreného senátu Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z
27. mája 2010, sp. zn. 1As/70/2008).“ (bod 38); (iv) „Najvyšší správny súd ďalej uvádza, že špecifický
prípad zneužitia práva predstavuje šikana - šikanózne konanie (a tiež obchádzanie zákona a podvod),
pričomvtomtosmerešikanóznyvýkonprávaspočívavtom,ženiektovykonávasvojeprávosozámerom
spôsobiť inému neprimeranú ujmu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 31. októbra 2007,

sp. zn. III. ÚS 374/06), prípadne jeho jediným cieľom je poškodiť iného (rozsudok Najvyššieho súdu
Českej republiky zo 07. septembra 2004, sp. zn. 22Cdo/1567/2004). Šikanózne konanie predstavuje
svojvoľné uplatňovanie práva (Baricová, J., Fečík, M., Števček, M., Filová, A. a kol. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava : C. H. Beck, 2018, 217 s.). Jeho podstata spočíva v tom, že osoba
vykonáva svoje verejné subjektívne právo nad rámec jeho obsahu. Zámer osoby je úzko spojený s

výsledkom konania, teda vykonať svoje verejné subjektívne právo šikanózne sa prejavuje nepriamo v
zjavne excesívnom alebo v abnormálnom použití platnej právnej úpravy. Najčastejšie sa s touto formou
zneužívania možno stretnúť pri podávaní návrhov na začatie správneho konania, prípadne správnych
žalôb bez akéhokoľvek vecného rámca a relevancie ku konkrétne prejednávanej veci. Cieľom takéhoto
konania je dosiahnuť maliciózny výsledok v podobe ujmy spočívajúcej v poškodení, sťažení postupu

správneho orgánu / súdu, v jeho zahltení veľkým počtom podaní a pod. V prípade, ak je však motívom
konania osoby získať neodôvodnenú výhodu, pôjde skôr o obchádzanie zákona, alebo o podvod.
Odlišnosť medzi obchádzaním zákona a šikanóznym využívaním verejného subjektívneho práva, alebo
slobody spočíva teda v tom, že kým pri obchádzaní verejné subjektívne právo neexistuje, v prípadešikanózneho správania verejné subjektívne právo existuje a je vykonávané nad rámec svojho obsahu
(Košičiarová, S., Zákaz zneužitia verejných subjektívnych práv a slobôd. In: Acta Universitatis Carolinae,
Iuridica - 4/2021, 77-91 s.). Ďalší typický príklad šikanózneho výkonu práva môže predstavovať

prípad, kedy účastník konania nevystupuje v súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne
(vy)riešenie sporu, ale pre samotné vedenie sporu, to znamená, že vedie spor pre spor (pozri napríklad
rozsudok Najvyššieho správneho súdu Českej republiky zo 07. júna 2012, sp. zn. 2As/82/2012, prípadne
uznesenie z 28. februára 2013, sp. zn. 8As/130/2012). Podstatná je zároveň tá skutočnosť, že takéto
zneužitie je možné konštatovať výlučne v konkrétnej prejednávanej veci, a teda takéto rozhodnutie

nevedie k paušálnemu odmietaniu akýchkoľvek podaní toho istého účastníka čo do budúcna. Jedná sa
iba o materiálny korektív formálneho ponímania práva na súdnu ochranu v súlade s princípom ekvity
(spravodlivosti) a bude vyhradený celkom výnimočným prípadom, u ktorých sa bežný procesný postup
bude javiť ako neefektívny a súčasne bude zjavné, že podanie vo veci samej (správna žaloba, prípadne
kasačnásťažnosť)nemôžebyťúspešné(pozrinapríkladuznesenieNajvyššiehosprávnehosúduČeskej
republiky z 19. septembra 2013, sp. zn. 8Ans/7/2013, bod 10).“ (bod 39).

29. Závery vyjadrené v uznesení kasačného súdu opísané v predošlom bode následne najvyšší
správny súd rozvinul v uznesení sp. zn. 3Svk/14/2021 z 20. apríla 2022, v ktorom, okrem iného
dôvodil, že (i) „Druhý pilier Aarhuského dohovoru sa týka účasti verejnosti na rozhodovacom procese.
Účasť verejnosti na rozhodovacom procese je upravená smernicou Európskeho parlamentu a Rady
č. 2003/35/ES. V slovenskom právnom systéme bola smernica transponovaná o. i. do zákona č.

24/2006 Z.z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie v znení neskorších predpisov. Implementačné
usmernenia k Aarhuskému dohovoru k úlohe účasti verejnosti na rozhodovacích procesoch uvádzajú
o.i. cit.: „Dôležitosť plnohodnotného zahrnutia záujmov v oblasti životného prostredia do rozhodovania
orgánov verejnej moci vyžaduje, aby orgány verejnej moci mali presné, ucelené a čo najaktuálnejšie
informácie o životnom prostredí. Verejnosť môže byť hlavným zdrojom týchto informácií. Našťastie,

verejnosť má často záujem zúčastniť sa týchto procesov a diskutovať o možnostiach v rozhodovaní,
či už z vlastného záujmu, alebo preto, že si praje chrániť životné prostredie. Toto si však vyžaduje
otvorený, pravidelný a transparentný proces, ku ktorému má verejnosť dôveru. Zabezpečením takéhoto
rámca, v ktorom môže verejnosť uplatňovať svoje právo na informácie, združovanie sa a účasť,
obe strany napĺňajú svoje ciele súčasne - zlepšuje sa schopnosť inštitúcií vykonávať svoje úlohy a

zabezpečovať nevyhnutné podmienky na to, aby verejnosť mohla využívať svoje práva a plniť svoje
povinnosti. ... Aj keď niekedy môže byť náročné dosiahnuť výsledok, ktorý sa bude javiť najlepším
možným, existuje nespočetné množstvo prípadov alebo skrytých faktorov, ktoré vyjdú najavo len vďaka
zapojeniu verejnosti do procesu a zabráni sa tým pochybeniam, ktoré by vyšli draho.“. (bod 38); (ii)
„S týmito závermi korešponduje odborná spisba, ktorá zdôrazňuje špecifiká účasti verejnosti, avšak

pripúšťa aj možnosti zneužitia široko koncipovaných možností vstupu verejnosti do rozhodovacích
procesov cit: „Za první specifikum lze dle našeho názoru považovat smysl a účel účasti veřejnosti,
respektive environmentálních organizací v procesech práva životního prostředí, kterou lze ilustrovat ve
srovnání s jinými výše naznačenými případy aplikace zásady zákazu zneužití práva. V případě zneužití
práva v rámci práva daňového daňový subjekt zpravidla usiluje o získání určité daňové výhody, jak

již bylo uvedeno. Jinak řečeno, daňový subjekt přirozeně sleduje svůj soukromý ekonomický zájem,
vůči kterému stojí v opozici veřejný zájem státu na právně korektním výběru daní. Obdobná a snad
ještě zřetelnější je situace v případě zneužití procesních práv v případě přestupkového řízení, kdy vůči
sobě opět stojí soukromý zájem na neuložení trestu a na druhé straně veřejný zájem na potrestání
pachatele přestupku. Subjektem, který zneužívá svých práv, je v těchto případech tedy zjednodušeně

řečeno uplatňován určitý a zpravidla poměrně zjevný soukromý zájem stojící v opozici k určitému zájmu
veřejnému. V případě účasti veřejnosti v procesech práva životního prostředí to však zcela neplatí.
Určitá část této veřejnosti jako tzv. dotčená veřejnost sice v příslušných rozhodovacích procesech
hájí svůj soukromý zájem zpravidla související s jejími vlastnickými právy k nemovitostem. Úloha
environmentálních organizací je však odlišná, respektive sama je pojena s ochranou veřejného zájmu.

Například v již citovaném rozsudku Nejvyššího správního soudu je konstatováno, že smyslem a účelem
účasti environmentálních občanských sdružení (spolků) je, „aby kvalifikovaně, tj. odbornými argumenty
z oblasti ochrany životního prostředí, urbanismu apod., hájila dotčené (veřejné) zájmy ochrany přírody
a krajiny v konkurenci jiných veřejných zájmů a zájmů soukromých.“ V tomto rozsudku Nejvyšší správní
soud o environmentálních občanských sdruženích, respektive spolcích, současně hovoří jakožto o

„advokátech“ veřejného zájmu na ochraně životního prostředí. Jinak řečeno, veřejný zájem na ochraně
životního prostředí nereprezentují pouze příslušné orgány státní správy z titulu své působnosti, ale
také veřejnost, zejména právě environmentální organizace. Uvedené pochopitelně souvisí také s širšímkontextem účasti veřejnosti jako projevu participace veřejnosti na rozhodování o věcech týkajících se
životního prostředí či ještě obecněji občanské společnosti.“. (bod 39).
30. Vo svetle záverov vyššie uvedenej „prejudikatúry“, aplikujúc pritom citované právne predpisy,

posudzovalnajvyššísprávnysúdajkasačnúsťažnosťžalobcuavjejrozsahuajpriebehsprávneho,resp.
súdneho konania a rozhodnutia správnych orgánov a následne napadnuté uznesenie krajského súdu.
Po oboznámení sa s obsahom správnej žaloby žalobcu dospel kasačný súd k záveru, že táto má skôr
povahu všeobecného, resp. univerzálneho dokumentu, vo svojej podstate „použiteľného“ pre potreby
neurčitého okruhu konaní s obdobným predmetom. Napriek rozsahu dvadsiatich strán pozostáva

správna žaloba prevažne z citácií právnych predpisov, judikatúry, odbornej spisby, všeobecných
konštatovaní a opisu princípov. Bezprostrednú (rozumej nie univerzálnu) proximitu s prejednávanou
vecou kasačný súd identifikoval v podstate len (i) v bode 2 – označenie preskúmavaných rozhodnutí;
(ii) bode 6 – petit a (iii) v bodoch 55 a 56 na str. 12 žaloby (pričom však výhrady tam uvedené mali
opäť celkom všeobecný charakter). Hoci mal žalobca možnosť v kasačnej sťažnosti vyvrátiť záver
krajského súdu (ako aj závery žalovaného obsiahnuté v jeho vyjadrení adresovanom krajskému súdu)

o tom, že jeho podanie (správna žaloba) má šikanózny charakter práve pre jej všeobecnosť a „nesúvis“
s prejednávanou vecou, túto svoju príležitosť nevyužil, zotrvajúc na svojom dovtedajšom prístupe.
Inými slovami, žalobca kasačnú sťažnosť koncipoval a formuloval v podstate obdobne ako správnu
žalobu, všeobecne a univerzálne, na štrnástich stranách opäť citujúc právne predpisy, odkazujúc sa na
judikatúru, odbornú spisbu, uvádzajúc všeobecné konštatovania. Tento záver (o „univerzálnej“ povahe

podania žalobcu) dokumentuje napríklad aj „omyl“ žalobcu, keď tento v bode 2 sub. 3 kasačnej sťažnosti
uvádza, že „ ... rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa je správnym aktom
vydanýmorgánomverejnejsprávyvkonanípodľazákonač.39/2013Z.z....“,čojekonštatovaniecelkom
zrejme neaplikovateľné na prejednávanú vec.“

37. Pre úplnosť správny súd poukazuje aj na právne vety uznesenia Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6 Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022, publikovaného v Zbierke stanovísk
a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky 2/2022 (14/2022 ZNSS): I. Výnimku zo
všeobecnej aplikácie článku 46 Ústavy predstavuje aj výnimočné neposkytnutie ochrany právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby zo strany súdu, za predpokladu, že

nimi podaný návrh sleduje zjavné zneužitie práva (§ 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku). Jedná sa
o všeobecné východisko (princíp), bližšie vyjadrené ustanovením § 28 Správneho súdneho poriadku,
v zmysle ktorého neposkytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby zo strany súdu bude spočívať v odmietnutí správnej žaloby z dôvodu, že táto má buď
zjavne šikanózny charakter, alebo sa ňou sleduje zneužitie práva, alebo jeho bezúspešné uplatňovanie.

II. Odmietnutie správnej žaloby postupom podľa § 28 Správneho súdneho poriadku predstavuje kvázi
sankčný nástroj "trestajúci" zneužívanie práva zo strany účastníka konania, a preto je nevyhnutné k
aplikácii tohto inštitútu pristupovať výnimočne, zvlášť opatrne a reštriktívnym spôsobom. Zároveň platí
pravidlo "v pochybnostiach v prospech", teda pokiaľ má konajúci súd pochybnosť o šikanóznom konaní

konkrétneho účastníka konania (napríklad ak niektoré jeho námietky môžu vyznievať šikanózne a iné
zase dosahujú intenzitu "obyčajnej" nedôvodnosti), správnu žalobu meritórne prejedná, čím dôjde k
materiálnemu naplneniu článku 46 Ústavy a vyhne sa porušeniu princípu zákazu denegatio iustitiae
(odmietnutiu spravodlivosti).

38. Správny súd uvádza, že zákaz zneužitia práva je právnym princípom, ktorého úlohou je
zamedziť neželanému účinku, ak sa subjekt správa v súlade s právnymi normami, ale výkon práva
nesleduje účel zákonom stanovený. Právny princíp zákazu zneužitia práva vyjadrený v ustanovení §
28 SSP, vychádzajúci zo základných princípov konania upravených v § 5 SSP, konkrétne v odseku 12
predmetného ustanovenia, predstavuje ochranu účastníkov konania pred zjavnou šikanou zo strany

žalobcu, ktorý si uplatňuje svoje právo na prístup k správnemu súdu, avšak jeho cieľom nie je ochrana
porušeného verejného záujmu v oblasti životného prostredia. Pri práve zainteresovanej verejnosti na
podanie správnej žaloby je potrebné rozlišovať reálny záujem subjektu, ktorému osobitný predpis
priznáva postavenie zainteresovanej verejnosti, spočívajúci vo formulácií konkrétnych pripomienok voči
oznámenému zámeru, ktoré napomôžu navrhovateľovi podľa zákona o posudzovaní i príslušnému

orgánu pochopiť očakávania a námietky zainteresovanej verejnosti a dotknutých orgánov, identifikovať
potenciálne kontroverzné otázky týkajúce sa konkrétnej navrhovanej činnosti a taktiež umožní získať
doplňujúce relevantné informácie týkajúce sa navrhovanej činnosti, od formalizovaného právneho
záujmu, ktorý sa prejavuje tým, že takýto subjekt uplatní všeobecne koncipované pripomienky knavrhovanej zmene činnosti bez toho, aby sa tieto pripomienky vzťahovali ku konkrétnej činnosti a aby
z nich bolo zrejmé, že tieto pripomienky súvisia s konkrétnou činnosťou a pri ich vyhotovovaní bolo
prihliadnuté na špecifiká daného prípadu.

39. Správny súd nepopiera právo zainteresovanej verejnosti na relevantné informácie o životnom
prostredí a s tým súvisiace práva žalobcu ako účastníka administratívneho konania, resp. práva na
podanie správnej žaloby vo veciach ochrany životného prostredia, avšak je nevyhnutné konštatovať,
že právo verejnosti na zabezpečovaní ochrany životného prostredia nemožno chápať v tom zmysle,

že verejnosť môže podávať do každého konania týkajúceho sa životného prostredia takmer identické
podania obsahujúce všeobecné pripomienky, bez toho, aby tieto súviseli s konkrétnou navrhovanou
činnosťou.

40. Z úradnej činnosti správneho súdu je mu známe, že na základe približne 180 žalôb žalobcu sa
vedú pred tunajším súdom správne súdne konania.

41. Správny súd posudzujúc každú vec individuálne, prišiel k záveru, že žalobca nevystupuje v tomto
súdnom konaní za účelom vyvinutia snahy o meritórne vyriešenie veci, ale žalobu podal pre samotné
vedenie sporu, čo znamená, že vedie spor pre spor. Žalobca v podanej žalobe vágne a neurčito, bez
súvisu s konkrétnou vecou, poukazuje na právne predpisy a rozsudky, používa floskuly, a opakuje

doslovné znenie svoje odvolacích námietok. Je nutné konštatovať, že žaloba, tak ako bola podaná, bola
správnym súdom vyhodnotená ako tzv. „mustra“ či šablóna, ktorú je možné vzhľadom na jej abstraktnosť
a všeobecnosť ako aj nenaviazanosť na identifikovateľný predmet konkrétneho zisťovacieho konania,
použiť na napadnutie rozhodnutia v podstate akéhokoľvek typu zisťovacieho konania, bez ohľadu na to,
čo by bolo jeho predmetom.

42. Podľa názoru správneho súdu má žaloba skôr povahu univerzálneho dokumentu s možným
použitím pre neurčitý okruh zisťovacích konaní. Náznaky súvislosti s predmetom konkrétneho
zisťovacieho konania správny súd identifikoval v častiach týkajúcich sa zopakovania odvolacích
námietok – čl. 3.2., bod 8 a 16. Tieto žalobné body, okrem zhody s odvolacími námietkami, však

neobsahujú žiadnu konkrétnu argumentáciu žalobcu, prečo sa žalobca neuspokojil s vyhodnotením
odvolacích námietok realizovaným v rozhodnutí žalovaného. Žalobca tak skopíroval do žaloby odvolacie
námietky, a to bez toho, aby ich zasadil do aktuálnejšieho kontextu, ktorý spočíva v tom, že sa žalovaný
s uvedenými odvolacími námietkami už nejakým spôsobom vysporiadal. Podstatné je uviesť aj to, že
zo správnej žaloby nie je zrejmé ani to, v čom konkrétne má navrhovaná činnosť odporovať predpisom

na ochranu životného prostredia.

43. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že zo strany žalobcu došlo k zneužitiu
práva jeho šikanóznym výkonom. Žalobca prostredníctvom podanej správnej žaloby zneužil svoje právo
na prístup k správnemu súdu, keď ako už bolo vyššie uvedené, inicioval súdne konanie, len aby bolo,

bez reálneho záujmu na meritórnom rozhodnutí.

44. S poukazom na uvedené vyhodnotenie charakteru žaloby žalobcu podľa názoru správneho súdu
žalobca zneužil svoje právo podať správnu žalobu a svoje právo vykonal šikanóznym spôsobom. Preto
správny súd žalobu podľa § 28 SSP v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP odmietol.

45. Nad rámec vyššie uvedeného správny súd dodáva, že na základe tohto rozhodnutia správneho
súdu nemožno paušálne pristupovať ku každej žalobcom podanej žalobe, pretože nie je vylúčené, že iná
žaloba žalobcu nebude mať povahu univerzálneho dokumentu a bude predstavovať výkon práv žalobcu,
ktorý nebude možné vyhodnotiť ako zneužitie práva.

46. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na ich náhradu, keďže žaloba bola odmietnutá. Z hľadiska aplikácie § 171 ods. 1 SSP
je treba uviesť, že aj keď zavinenie za odmietnutie žaloby nesie žalobca, žalovanému v konaní trovy
nevznikli a ich náhradu nemožno od žalobcu spravodlivo požadovať (§ 168 SSP). O trovách konania

ďalšieho účastníka súd rozhodol podľa § 169 SSP tak, že ďalším účastníkom nárok na náhradu trov
nepriznal, pretože im správny súd neuložil žiadnu povinnosť (uznesenie Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 7Svk/1/2025 zo dňa 26.02.2025).47. Toto rozhodnutie senát Správneho súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 v
spojení s § 147 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu môže oprávnený subjekt (§442 SSP) podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného
mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len

do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté

rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané

advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.