Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/270/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1020201767
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Jelinková Dudzíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2025:1020201767.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Jelinkovej Dudzíkovej,

LL.M.ačlenovsenátuJUDr.IngridyHudecovej(sudkyňaspravodajkyňa)aJUDr.LukášaGalla,vprávnej
veci žalobcu: Mesto Dobšiná, IČO: 00 328 197, so sídlom: SNP 554/20, 049 25 Dobšiná, právne
zastúpeného: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates, s. r. o., IČO: 52 651 258, so sídlom: Hlavná
111/25, 040 01 Košice, za ktorú koná doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD., advokát a konateľ, proti žalovanému:
Úrad pre verejné obstarávanie, IČO: 31 797 903, so sídlom: Ružová dolina 606/10, 821 09 Bratislava,
P.O.BOX98,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.14622-9000/2020zodňa26.11.2020,
takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd právo na náhradu trov konania voči žalobcovi n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Na základe podnetu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcia európskych programov
MV SR, Organizačný odbor, Oddelenie kontroly verejného obstarávania a nezrovnalostí zo dňa

17.06.2020, doručeného žalovanému dňa 18.06.2020, označeného ako „Žiadosť o začatie konania
o preskúmanie úkonov kontrolovaného v zmysle § 169 ods. 3 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom
obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov“, ktorý sa týkal preskúmania úkonov žalobcu
ako kontrolovaného verejného obstarávateľa po uzavretí zmluvy pri zadávaní podlimitnej zákazky na
uskutočnenie stavebných prác na predmet „Výstavba materskej školy v meste Dobšiná“, realizovanej
postupom pre zadávanie podlimitných zákaziek bez využitia elektronického trhoviska, vyhlásenej
zverejnenímvýzvynapredkladanieponúkvoVestníkuverejnéhoobstarávaniač.121/2017z20.06.2017

pod zn. 8556 – WYP, po uzavretí Zmluvy o dielo na zhotovenie stavby „Výstavba materskej školy
v meste Dobšiná“ z 25.04.2018 medzi kontrolovaným a úspešným uchádzačom STROJSTAV spol.
s r.o., IČO: 31 573 258, so sídlom: Vajanského nábrežie 5, 811 02 Bratislava (pôvodne so sídlom:
Lipová 13, 971 01 Prievidza), vrátane Dodatku č. 1 zo dňa 06.08.2018, ktorý podnet si žalovaný osvojil,
bolo začaté konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy z vlastného podnetu
žalovaného, a to Oznámením o začatí konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí
zmluvy č. 9998-6000/2020-OD/1 zo dňa 13.07.2020, ktoré bolo žalobcovi doručené 14.07.2020.

2. Po uskutočnení procesných úkonov vydal Úrad pre verejné obstarávanie, Odbor dohľadu (ďalej len
„prvostupňový orgán“) rozhodnutie č. 9998-6000/2020-OD/4 zo dňa 30.09.2020 (ďalej aj „prvostupňové
rozhodnutie“), ktorým podľa § 175 ods. 4 zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmenea doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZVO“) vyslovil, že žalobca ako
kontrolovaný porušil § 10 ods. 2 ZVO, a to princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov a princíp
transparentnosti, keď v rámci podmienok účasti, týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti,

požadoval od uchádzačov predložiť potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa
normy ISO 10006, vydané nezávislou inštitúciou, nakoľko predmetná norma nie je určená na certifikáciu,
resp. vydávanie potvrdení, keďže neobsahuje požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby nezávislá
inštitúcia osvedčila súlad s touto normou, resp. potvrdila splnenie noriem zabezpečenia kvality
uchádzačom, pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.

3. Na základe žalobcom podaného odvolania Úrad pre verejné obstarávanie, Rada Úradu pre verejné
obstarávanie (ďalej len „Rada“) dňa 26.11.2020 vydala rozhodnutie č. 14622-9000/2020 (ďalej len
„napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu ako kontrolovaného zamietla a prvostupňové
rozhodnutie podľa § 177 ods. 12 ZVO potvrdila.

II.
Žaloba

4. Všeobecnou správnou žalobou podanou dňa 22.12.2020 v zákonom stanovenej lehote na Krajský
súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), vedenou pôvodne pod sp. zn. 6S/270/2020, sa žalobca

domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutého rozhodnutia, pričom uplatnil žalobné dôvody
podľa § 191 ods. 1 písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), teda namietal nesprávne právne
posúdenie veci, nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia a nedostatočne zistený skutkový stav,
ktorý nemá oporu v administratívnom spise, resp. je v rozpore s ním. Žalobu obsahovo odôvodnil

s poukazom na to, že zákonodarca v zmysle § 34, § 35, § 38 ZVO stanovil právo kontrolovaného
vyžadovať od uchádzačov preukázanie splnenia minimálneho technického štandardu tak, aby tento
bol zvolený primerane a vzťahoval sa na predmet zákazky. ZVO predstavuje predpis súkromného
práva, okrem uplatnenia revíznych postupov, pričom zákonodarca žiadnym ustanovením tohto zákona
nezakázal kontrolovanému vyžadovať od uchádzačov preukázanie prijatia odporúčaní podľa normy

ISO 10006. Podľa žalobcu je preto relevantné len posúdenie primeranosti a dôvodnosti predmetnej
požiadavky, vrátane posúdenia relevantnosti požiadavky podľa § 35 ZVO – Systémom manažérstva
kvality, t. j. či uvedená norma spadá do okruhu noriem systému manažérstva kvality. Primeranosťou
a súvislosťou požiadavky žalobcu predložiť potvrdenie, resp. iný dokument, z ktorého by vyplývala
aplikácia odporúčaní podľa normy ISO 10006, v kontexte s predmetom zákazky, sa však žalovaný

nezaoberal, iba formálne posudzoval záväznosť predmetnej normy ISO 10006. Súvisom predmetnej
podmienky účasti s obsahom predmetu plnenia sa žalovaný relevantne nezaoberal, pričom svoje
hodnotenie zhrnul v pojme nezmyselnosť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na svoju argumentáciu
obsiahnutú v administratívnom spise, podľa ktorej „predloženie potvrdenia, nie certifikátu, a to aj
s ohľadom na skutočnosť, že proces certifikácie spoločnosti podľa požiadaviek normy ISO 9001 v sebe

nemusí zahŕňať aj preverenie riadenia projektov podľa návodu uvedeného v norme ISO 10006“. Touto
argumentáciou sa žalovaný podľa neho nezaoberal.

5. Žalobca ďalej poukázal na to, že tvrdenia žalovaného sú zmätočné, bez opory v skutkovom stave,
keďže predmetná norma obsahuje odporúčania – štandard použiteľný pre rôzne projekty, ktorých

vzatie do úvahy pri riadení projektov overuje oprávnená osoba pri ich osvedčovaní, čím sa žalovaný
nezaoberal.VsúvislostisožalobnouargumentácioužalobcapoukazovalnarozhodnutiavydanéÚradom
pre ochranu hospodárskej súťaže Českej republiky.

6. Žalobca pokračoval vo svojej argumentácii poukazom na vydané certifikáty v tejto oblasti

a žalovanému vytkol, že sa nimi nezaoberal. Zdôraznil, že hoci norma ISO 10006 nie je určená
na certifikáciu, táto skutočnosť nevylučuje vydanie príslušného potvrdenia, ktoré sa v roku 2017
štandardne vydávali, pričom certifikačné orgány boli akreditované. Žalobca súdu ako prílohu žaloby
predložil certifikát a potvrdenie vydané spoločnosťou Doprastav, a.s. a Metrostav DS a.s., čím je podľa
jeho názoru osvedčená disponibilita hospodárskych subjektov s potvrdením tohto typu, ktorá je na

relevantnom trhu bežná. Podľa žalobcu tvrdenia žalovaného v napadnutom rozhodnutí nemajú oporu
v znení samotnej normy, ktorá predpokladá štandard – referenčný model pre nastavenie riadenia
projektov v organizácii, pričom na dosiahnutie tohto štandardu je možné prijať odporúčania uvedené
v norme ISO 10006 a tieto si pre konkrétny projekt prispôsobiť. Relevantné podľa žalobcu je všakvždy posudzovanie dosiahnutia štandardu pre nastavenie riadenia projektu v organizácii, pričom nie
je vylúčené dosiahnutie tohto stavu aj inými opatreniami, ekvivalentnými s odporúčaniami predmetnej
normy, čo pripustil aj žalobca vo výzve vydanej vo verejnom obstarávaní, kde pripustil možnosť

alternatívneho dokladu.

7. Žalobca zhrnul, že:
- žalovaný dospel k nesprávnemu právnemu záveru o obsahu normy ISO 10006, nakoľko uvedená
norma obsahuje merateľný štandard použiteľný pre rôzne projekty – relevantné je vždy posudzovanie

dosiahnutia štandardu pre nastavenie riadenia projektu v organizácii,
- žalovaný neposudzoval primeranosť, dôvodnosť a relevantnosť predmetnej požiadavky,
- žalovaný uprednostnil pri posudzovaní normy ISO 10006 výlučne skúmanie formy pred jej obsahom,
- nevzal do úvahy argumentáciu žalobcu, že uvedenou podmienkou sledoval vytvorenie predpokladov
pre overovanie zvyšovania kvality riadenia projektu v rámci vlastných kapacít uchádzača zavedením
a používaním systému kvality v riadení jednotlivých projektov, v dôsledku čoho je napadnuté rozhodnutie

bez opory v právnom poriadku.

8. Na základe uvedeného žalobca žiadal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec žalovanému vrátil
na ďalšie konanie, a súčasne aby žalobcovi priznal úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

III.
Vyjadrenie žalovaného

9. V rámci reakcie na súdom doručenú žalobu sa žalovaný vyjadril podaním doručeným krajskému súdu
dňa 16.04.2021. Zopakoval podstatnú časť svojej argumentácie obsiahnutej v odôvodnení napadnutého

rozhodnutia a zdôraznil, že slovenská technická norma ISO 10006 je medzinárodná norma, ktorá
poskytuje návod na manažérstvo kvality v projektoch, pričom to nie je metóda riadenia. Je len dodatkom
k návodu uvedenému v norme ISO 9004. Táto norma nie je návodom na samotné manažérstvo projektu,
ale zaoberá sa len návodom na kvalitu manažérskych procesov v projektoch. Aj keď certifikácia, resp.
vydávanie potvrdení podľa tejto normy nie sú vylúčené, nakoľko to nezakazuje žiadny predpis a zároveň

reálna prax je taká, že takéto certifikáty sa vydávajú, táto požiadavka v rámci podmienok účasti vo
verejnom obstarávaní nie je v súlade s princípmi transparentnosti a nediskriminácie, keďže v procese
vyhodnocovania splnenia podmienok účasti v danom prípade nie je možné objektívne vyhodnotiť
rovnocennosť opatrení na zabezpečenie kvality vo vzťahu k vydanému potvrdeniu, resp. certifikátu.
Ak niektoré certifikačné orgány bežne vydávajú certifikáty podľa tejto normy, je to vecou ich vlastného

podnikateľského rozhodnutia, čo nemení nič na skutočnosti, že odporúčania uvedené v predmetnej
norme nemožno použiť na preskúmanie zhody, a teda nie je možné ani posúdiť systém zabezpečenia
kvality zavedený uchádzačom z pohľadu súladu s predmetnou normou. V rámci vyjadrenia k žalobným
námietkam žalovaný uviedol, že nepovažuje za vhodné aplikovať v danej veci českú právnu normu,
keďže legislatívne znenia ustanovení oboch zákonov vykazujú nesúlad.

10. Žalovaný doplnil, že v danej veci nemožno ani určiť, aké doklady by bolo možné považovať za
rovnocenné osvedčenia vydané príslušnými orgánmi členských štátov, keďže žalobcom požadované
potvrdenie je potvrdením, ktorého vydávanie a obsahové náležitosti nie sú ničím a nikým upravené.
Z uvedeného dôvodu nie je možné predvídať postup žalobcu pri vyhodnocovaní iných dôkazov a iných

osvedčení potenciálne predložených uchádzačmi, čo v konečnom dôsledku vytvára priestor pre svojvôľu
a nerovnaké zaobchádzanie s hospodárskymi subjektami, a jeho postup je nepreskúmateľný.

11. Žalovaný zhrnul, že prvostupňové rozhodnutie i napadnuté rozhodnutie (ďalej aj „preskúmavané
rozhodnutia“)súvecnesprávneadostatočneodôvodnené,vrátanesprávnehozisteniaskutkovéhostavu

a správneho právneho posúdenia veci. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby súd žalobu ako nedôvodnú
v celom rozsahu zamietol podľa § 190 SSP a žalobcovi nepriznal náhradu trov konania.

IV.
Replika žalobcu, duplika žalovaného

12. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným krajskému súdu dňa 19.05.2021
(replika). Zopakoval svoju žalobnú argumentáciu a zdôraznil, že verejný obstarávateľ môže vyžadovať
predloženie certifikátu systému manažérstva kvality, pričom norma ISO 10006 umožňuje vydávanietakýchto certifikátov. Uzavrel, že vo verejnom obstarávaní postupoval v súlade so zákonom, a zopakoval
žalobný petit, teda žiadal zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci žalovanému na ďalšie
konanie, pri súčasnom priznaní úplnej náhrady trov konania.

13. K replike sa vyjadril žalovaný podaním doručeným krajskému súdu dňa 23.05.2022 (duplika).
V celom rozsahu sa pridržal svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 16.04.2021 a doplnil, že pri príprave
a spracovaní požiadaviek na preukázanie splnenia podmienok účasti, ktoré sa týkajú technickej alebo
odbornej spôsobilosti, má žalobca možnosť vybrať si jednu alebo niekoľko podmienok účasti uvedených

vustanovení§34ods.1ZVO,niejevšakoprávnenýstanoviťsiľubovoľnépodmienky,tedaísťnadrámec
možností uvedeného zákonného ustanovenia, resp. tento taxatívny rozsah akýmkoľvek spôsobom
meniť. Na základe uvedeného žalovaný zotrval na závere, že žalobca neurčil predmetnú požiadavku
verejného obstarávania v súlade so zákonom a opätovne žiadal žalobu zamietnuť podľa § 190 SSP.

14. Duplika bola doručená na vedomie dňa 18.01.2024 žalobcovi, ktorý sa k nej už ďalej nevyjadroval.

V.
Relevantná právna úprava

15. Podľa § 493e SSP konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona

v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

16.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach

ustanovených týmto zákonom.

17. Podľa § 6 ods. 2 písm. a) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

18. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje

k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

19. Podľa § 169 ods. 3 písm. a) ZVO konanie o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy,
koncesnej zmluvy alebo rámcovej dohody, po ukončení súťaže návrhov, po zadaní zákazky na základe
rámcovej dohody, po ukončení postupu inovatívneho partnerstva, (ďalej len "konanie o preskúmanie

úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy") sa začína z vlastného podnetu úradu.

20. Podľa § 10 ods. 2 ZVO verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia dodržať princíp rovnakého
zaobchádzania, princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, princíp transparentnosti, princíp
proporcionality a princíp hospodárnosti a efektívnosti.

21. Podľa § 34 ods. 1 písm. h) ZVO technická spôsobilosť alebo odborná spôsobilosť sa preukazuje
podľa druhu, množstva, dôležitosti alebo využitia dodávky tovaru, stavebných prác alebo služieb
doloženým jedným alebo niekoľkými z týchto dokladov: uvedením opatrení environmentálneho
manažérstva, ktoré uchádzač alebo záujemca použije pri plnení zmluvy alebo koncesnej zmluvy.

22. Podľa § 35 ZVO ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje predloženie certifikátu systému
manažérstva kvality vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie požiadaviek
technických noriem na systém manažérstva kvality uchádzačom alebo záujemcom vrátane dostupnosti
pre osoby so zdravotným postihnutím, odkazuje na systém manažérstva kvality podľa technických

noriem, ktorý je certifikovaný akreditovanou osobou. Verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ uzná
ako rovnocenný certifikát systému manažérstva kvality vydaný príslušným orgánom členského štátu.
Ak uchádzač alebo záujemca objektívne nemal možnosť získať príslušný certifikát v určených
lehotách, verejný obstarávateľ a obstarávateľ musia prijať aj iné dôkazy o rovnocenných opatreniach
na zabezpečenie systému manažérstva kvality predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktorými

preukáže, že ním navrhované opatrenia na zabezpečenie systému manažérstva kvality sú v súlade s
požadovanými slovenskými technickými normami na systém manažérstva kvality.23. Podľa § 36 ZVO ak verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ vyžaduje predloženie certifikátu
vydaného nezávislou inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie požiadaviek noriem na systém
environmentálneho manažérstva uchádzačom alebo záujemcom, môže odkázať na schému Európskej

únie pre environmentálne manažérstvo a audit alebo iný systém environmentálneho manažérstva
podľa osobitného predpisu alebo iný systém environmentálneho manažérstva založený na príslušných
právne záväzných aktoch Európskej únie alebo medzinárodných normách, na ktorý vydal akreditovaný
certifikačný orgán certifikát. Verejný obstarávateľ a obstarávateľ uzná ako rovnocenný certifikát systému
environmentálneho manažérstva vydaný príslušným orgánom členského štátu. Ak uchádzač alebo

záujemcaobjektívnenemalmožnosťzískaťpríslušnýcertifikátvurčenýchlehotách,verejnýobstarávateľ
a obstarávateľ musia prijať aj iné dôkazy o opatreniach v oblasti environmentálneho manažérstva
predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktorými preukáže, že ním navrhované opatrenia sú
rovnocenné opatreniam požadovaným v rámci príslušného systému environmentálneho manažérstva
alebo príslušnej normy environmentálneho manažérstva.

24. Podľa § 38 ods. 5 ZVO podmienky účasti, ktoré verejný obstarávateľ a obstarávateľ určia na
preukázanie splnenia finančného a ekonomického postavenia a technickej spôsobilosti alebo odbornej
spôsobilosti, musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky alebo koncesie. Verejný
obstarávateľ a obstarávateľ môžu vyžadovať od uchádzačov alebo od záujemcov minimálnu úroveň
finančného a ekonomického postavenia alebo technickej spôsobilosti alebo odbornej spôsobilosti.

25. Podľa § 175 ods. 4 ZVO ak úrad v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí
zmluvy zistí, že postupom kontrolovaného bol porušený tento zákon a porušenie malo alebo mohlo
mať vplyv na výsledok verejného obstarávania, v rozhodnutí uvedie taxatívny výpočet ustanovení tohto
zákona, ku ktorých porušeniu došlo a ktorých porušenie malo alebo mohlo mať vplyv na výsledok

verejného obstarávania. Úrad postupuje podľa prvej vety aj vtedy, ak súd po uzavretí zmluvy, koncesnej
zmluvy alebo rámcovej dohody právoplatným rozsudkom zruší rozhodnutie úradu vydané v konaní
podľa § 169 ods. 1 a vráti vec úradu na ďalšie konanie; ak ide o konanie podľa § 169 ods. 1 písm. d),
úrad v rozhodnutí uvedie porušenia tohto zákona len v rozsahu namietaných skutočností. Ak verejný
obstarávateľ alebo obstarávateľ oznámil úradu, že súhlasí so všetkými zistenými skutočnosťami podľa §

173 ods. 14 v plnom rozsahu, úrad v rozhodnutí uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi
pokutu zníženú o 50%. Proti rozhodnutiu o uložení pokuty zníženej o 50% nemožno podať opravný
prostriedok. Rozhodnutie o uložení pokuty zníženej o 50% nie je preskúmateľné súdom.

26. Podľa § 175 ods. 8 písm. b) ZVO Úrad je povinný v odôvodnení rozhodnutia, v ktorom konštatuje

porušenie tohto zákona kontrolovaným, uviesť stručný návod pre kontrolovaného, ako v druhovo
rovnakej veci v budúcnosti predísť porušeniu tohto zákona.

27. Podľa § 177 ods. 12 ZVO Rada v odvolacom konaní rozhodne vždy vo veci samej, pričom ak sú pre
to dôvody, rada rozhodnutie zmení a v opačnom prípade odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

28. Podľa § 185 ods. 1 ZVO všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje na konania podľa
tohto zákona, okrem konania podľa § 151, § 154, § 156 ods. 6, § 158 ods. 2 prvej vety, § 182 a o proteste
prokurátora.

29. Podľa § 185 ods. 2 ZVO na konanie podľa § 169 ods. 1 až 4, § 177 až 179a sa vzťahuje všeobecný
predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak, pričom sa nepoužijú § 14, § 18, § 19, §
23, § 28 až 30, § 32 ods. 1, § 36, § 49, § 50, § 60 a § 71 až 80 všeobecného predpisu o správnom konaní.

30. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré
skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil
správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s
návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VI.

Posúdenie veci správnym súdom

31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) začalSprávny súd v Bratislave dňa 01.06.2023 svoju činnosť a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského
súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave (ďalej
aj „správny súd“ alebo „súd“) vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych

súdov. V súlade s platným a účinným rozvrhom práce správneho súdu bola vec, pôvodne vedená
pred Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6S/270/2020, v zmysle § 51 ods. 1 zákona č. 757/2004
Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov náhodným
výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky pridelená do senátu 5S správneho súdu, kde je vedená pod sp. zn.

BA-6S/270/2020.

32. Účastníci konania netrvali na nariadení pojednávania a nebol daný ani iný dôvod na jeho nariadenie
podľa § 107 ods. 1 SSP, správny súd preto vec preskúmal bez nariadenia pojednávania a rozsudok
vo veci verejne vyhlásil vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na
úradnej tabuli súdu dňa 27.03.2025 (§ 137 ods. 3 veta druhá SSP). Termín a čas verejného vyhlásenia

rozhodnutia bol oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu dňa 11.03.2025, teda bola
dodržaná zákonná 5-dňová lehota v zmysle § 137 ods. 4 SSP. Dňom vyhlásenia rozsudku v zmysle §
137 ods. 3 SSP je deň 27.03.2025.

33. Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti preskúmavaných rozhodnutí, ktorými v konaní

o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy podľa § 169 ods. 3 písm. a) ZVO na
predmet podlimitnej zákazky „Výstavba materskej školy v meste Dobšiná“, vyhlásenej dňa 20.06.2017
vo Vestníku verejného obstarávania č. 121/2017 pod zn. 8556 – WYP, prvostupňový orgán podľa § 175
ods. 4 ZVO vyslovil, že žalobca porušil § 10 ods. 2 ZVO, a to:
- princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov,

- princíp transparentnosti,
tým, že v rámci podmienok účasti, týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, požadoval od
uchádzačov predložiť potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa normy ISO 10006,
vydané nezávislou inštitúciou, nakoľko predmetná norma nie je určená na certifikáciu, resp. vydávanie
potvrdení, keďže neobsahuje požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby nezávislá inštitúcia

osvedčila súlad s touto normou, resp. potvrdila splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom,
pričom toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Prvostupňové rozhodnutie
napadnutým rozhodnutím vydaným podľa § 177 ods. 12 ZVO Rada potvrdila v celom rozsahu.

34. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v danej veci rozhodnutia v spojení s

prvostupňovým rozhodnutím orgánu verejnej správy vrátane konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu,
v rozsahu dôvodov uplatnených v žalobe, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

35. Spornou v danej veci bola podmienka účasti uchádzačov vo verejnom obstarávaní, ktorú žalobca
ako verejný obstarávateľ vymedzil vo výzve na predkladanie ponúk tak, že od uchádzačov vyžadoval

v rámci technickej a odbornej spôsobilosti s poukazom na § 34 ods. 1 písm. h), § 35, § 36 ZVO tzv.
minimálnu požadovanú úroveň štandardov s tým, že uchádzač bol povinný doložiť, že „je držiteľom
platného potvrdenia o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch ISO 10006, vydaného nezávislou
inštitúciou, ktorým sa potvrdzuje splnenie noriem zabezpečenia kvality uchádzačom alebo záujemcom“,
s dôvetkom, že „verejný obstarávateľ uzná ako rovnocenné aj osvedčenia vydané príslušnými orgánmi

členských štátov“ a „prijme aj iné dôkazy predložené uchádzačom alebo záujemcom, ktoré sú
rovnocenné opatreniam na zabezpečenie podľa požiadaviek na vystavenie príslušného certifikátu“.
Žalovaný ako orgán verejnej správy na úseku verejného obstarávania v súvislosti s touto podmienkou
hodnotil, či táto bola určená v súlade s § 10 ods. 2 ZVO, resp. s princípom nediskriminácie
hospodárskych subjektov a princípom transparentnosti verejného obstarávania.

36. Prvostupňový orgán záver o porušení § 10 ods. 2 ZVO v danej veci odôvodnil tým, že slovenská
technická norma ISO 10006 je medzinárodná norma, ktorá poskytuje návod na manažérstvo kvality
vprojektoch.ŠtandardISO10006niejemetódariadenia,jetoštandard,ktorýslúžiakoreferenčnýmodel
pre nastavenie riadenia projektov v organizácii. Obsahuje všeobecné zásady a praktiky manažérstva

kvality, pričom je dodatkom k návodu uvedenému v norme ISO 9004. Norma nie je návodom pre
riadenie konkrétneho projektu. Tento návod je určený širokému okruhu ľudí. Ďalej konštatoval, že tento
návod je použiteľný pri projektoch, ktoré môžu mať rozličnú formu, od malých až po veľmi veľké, od
jednoduchých až po zložité, od individuálneho projektu až po časť programu alebo súboru projektov.Táto medzinárodná norma nie je návodom na samotné manažérstvo projektu, ale zaoberá sa návodom
na kvalitu manažérskych procesov v projektoch.

37. Svoje závery prvostupňový orgán oprel jednak o predchádzajúce rozhodnutia Rady (napr.
rozhodnutie č. 10665-9000/2018), jednak o odborné stanoviská, najmä stanovisko Úradu normalizácie,
metrológie a skúšobníctva Slovenskej republiky (ďalej len „ÚNMS SR“), podľa ktorého má norma
ISO 10006 odporúčací charakter, nemá sa používať na certifikačné účely, nakoľko neobsahuje
žiadne certifikačné požiadavky na projektového manažéra a ani certifikačné požiadavky na systém

manažérstva, t. j. konkrétne požiadavky, ktoré musia byť splnené na to, aby certifikačný orgán
vydal certifikát, resp. potvrdenie podľa tejto normy, a osvedčil súlad s touto normou. Podľa tohto
stanoviska nie je možné preukázať zhodu s požiadavkami, keďže v norme požiadavky stanovené nie
sú a odporúčania v nej uvedené nemožno použiť na preskúmanie zhody. S poukazom na predmetné
stanovisko prvostupňový orgán uzavrel, že má za preukázané, že norma ISO 10006 nie je určená na
vydávanie potvrdení, resp. certifikátov, nakoľko nie je možné preskúmať systém manažérstva projektov

hospodárskeho subjektu z pohľadu zhody s požiadavkami normy ISO 10006, keďže norma neobsahuje
žiadne požiadavky a ani vyhodnocovacie kritériá zhody, obsahuje len odporúčania, ktoré majú charakter
návodu pre zavedenie funkčného systému manažérstva projektov. Dodal, že aj keď certifikácia, resp.
vydávanie potvrdení podľa tejto normy nie je vylúčené, nakoľko to nezakazuje žiaden právny predpis,
a zároveň reálna prax je taká, že takéto certifikáty, resp. potvrdenia sa vydávajú, požiadavka na

predloženie dokladu tohto charakteru v rámci podmienok účasti nie je v súlade s princípmi verejného
obstarávania podľa § 10 ods. 2 ZVO, nakoľko v procese vyhodnocovania splnenia podmienok účasti
v danom prípade nie je možné objektívne vyhodnotiť rovnocennosť opatrení na zabezpečenie kvality
vo vzťahu k vydanému potvrdeniu, resp. certifikátu. Nemožnosť posúdenia predmetnej skutočnosti
podľa prvostupňového orgánu spôsobuje práve to, že z normy ISO 10006 nevyplýva, čo presne by mal

certifikačný orgán osvedčovať, a teda súlad akých certifikačných požiadaviek by mal osvedčovať vo
vydanom potvrdení, keďže predmetná norma žiadne požiadavky nestanovuje a zároveň žiadna autorita/
akreditačný orgán nekontroluje činnosť takéhoto certifikačného orgánu. Zdôraznil, že skutočnosť, že
neexistujú jednoznačné, jednotné pravidlá pre vydávanie potvrdení, resp. certifikátov na základe normy
ISO 10006, môže mať za následok, že doklady tohto typu nemusia byť vzájomne porovnateľné, nakoľko

v každom jednom prípade môže doklad vydaný podľa príslušnej normy osvedčovať rôzne a vždy iné
skutočnosti. Vzhľadom na to, že normou ISO nie je stanovený presný rozsah certifikačných požiadaviek,
ktorébymalsubjektspĺňať,akojetonapríkladvprípadenormyISO9001,jemožnétakýtotyppotvrdenia
považovať za doklad len formálneho charakteru, slúžiaci na ubezpečenie, že organizácia aplikuje
metódy, resp. návody v nej obsiahnuté, nie však za doklad, ktorý preukazuje sledovanú spôsobilosť, t. j.

že hospodársky subjekt spĺňa určité certifikačné požiadavky, týkajúce sa kvality manažérskych procesov
v projektoch. Vyžadovanie takéhoto potvrdenia ako podmienky účasti je podľa prvostupňového orgánu
diskriminačné, netransparentné a nedôvodne obmedzujúce hospodársku súťaž, a teda v rozpore so
zákonom. Podmienky účasti majú byť stanovené tak, aby bola zabezpečená čo najširšia hospodárska
súťaž, pričom verejný obstarávateľ má povinnosť vymedziť požiadavky na preukázanie technickej

alebo odbornej spôsobilosti len na tie, ktoré bezprostredne súvisia s predmetom zákazky, čo však
neznamená len priamu vecnú súvislosť s predmetom zákazky, ale aj adekvátnosť rozsahu požiadaviek,
t. j. ich primeranosť. Podľa prvostupňového orgánu porušenie zákona zo strany žalobcu mohlo mať
vplyv na výsledok verejného obstarávania, nakoľko predmetná podmienka mohla odradiť od účasti
potenciálnych uchádzačov, ktorí by boli inak spôsobilí riadne plniť obstarávaný predmet zákazky, avšak

nedisponovali požadovaným potvrdením. Prvostupňový orgán v rámci povinnosti podľa § 175 ods. 8
písm. b) ZVO žalobcovi zároveň adresoval odporúčanie, aby v prípade druhovo rovnakej veci postupoval
pri stanovovaní podmienok účasti, týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti, zohľadňujúc
taxatívne znenie § 34 ZVO a zároveň aby postupoval v súlade so základnými princípmi podľa § 10 ods.
2 ZVO tak, aby umožnil riadny priebeh hospodárskej súťaže, resp. vytvoril predpoklady pre účasť vo

verejnom obstarávaní dostatočnému počtu uchádzačov.

38. Rada ako druhostupňový orgán žalovaného napadnutým rozhodnutím potvrdila závery
prvostupňového orgánu, s ktorými sa v plnom rozsahu stotožnila. Poukázala na to, že posudzovaním
požiadavky na certifikát ISO 10006 sa zaoberala už v konaniach č. 10665-9000/2018 a č.

10546-9000/2018, v ktorých si vyžiadala aj odborné stanoviská ÚNMS SR a Slovenskej národnej
akreditačnej služby (ďalej len „SNAS“). Z oboch zabezpečených stanovísk (stanovisko ÚNMS SR zo
dňa 31.10.2018 a stanovisko SNAS zo dňa 13.11.2018) vyplynulo, že norma ISO 10006 nie je určená na
certifikáciu, keďže neobsahuje certifikačné požiadavky, na základe ktorých by bolo možné konštatovaťzhodu – uvedená norma predstavuje iba návod s odporúčaniami, ktoré nemožno auditovať. Podľa
odborných stanovísk tak nie je jasné, ako by mali postupovať audítori a ako by mohli preskúmať systém
z pohľadu zhody s požiadavkami, ktoré v norme nie sú. V norme tak absentuje predmet, ktorý by mal

byť predmetom posúdenia. Podľa Rady skutočnosť, že certifikáty sa bežne vydávali, nemá vplyv na
uvedené posúdenie. Norma totiž neobsahuje žiadne certifikačné požiadavky na organizáciu, ale je len
návodom na aplikáciu princípov manažérstva kvality v procese realizácie projektov, preto nie je možné
vydať certifikát zo strany certifikačného orgánu ak výsledok certifikačného procesu, teda certifikácia
podľa ISO normy 10006 nie je možná. Ak teda niektoré certifikačné orgány bežne vydávali certifikáty

podľa tejto normy, je to vecou ich vlastného podnikateľského rozhodnutia, čo však nič nemení na
tom, že nie je možné posúdiť systém zabezpečenia kvality zavedený uchádzačom z pohľadu súladu
s predmetnou normou. Vzhľadom k tomu, že žalobca v predmetnom verejnom obstarávaní takéto
potvrdenie vyžadoval, je jeho požiadavka zmätočná a nezmyselná.

39. Rada ďalej zdôraznila, že preukazovanie technickej alebo odbornej spôsobilosti upravuje §

34 až § 36 ZVO. Technická alebo odborná spôsobilosť má slúžiť predovšetkým na zabezpečenie
schopností a skúseností kumulovaných v osobe záujemcu, resp. v jeho zamestnancoch a v technickom
vybavení, ktoré má k dispozícii, s cieľom úspešnej realizácie zákazky. Účelom inštitútu týchto
podmienok je nastavenie pravidiel, ktoré umožňujú preskúmať spôsobilosť uchádzačov s cieľom
umožniť súperenie o zákazku iba spôsobilým subjektom, u ktorých existuje predpoklad riadneho

plnenia zákazky. Podmienky účasti teda vytvárajú určitý súbor pravidiel, ktoré by mali determinovať
spôsobilosť uchádzača pre budúce plnenia a eliminovať tie hospodárske subjekty, ktoré nedisponujú
predpokladmi pre riadne plnenie zmluvy. Pri koncipovaní podmienok účasti je preto potrebné brať
zreteľ na to, aby predstavovali objektívny ukazovateľ úrovne technickej alebo odbornej spôsobilosti.
Verejní obstarávatelia by nemali požadovať predloženie dokladov bez výpovednej hodnoty, teda

takých, ktoré môžu bezdôvodne obmedzovať možnosť hospodárskych subjektov zúčastniť sa verejného
obstarávania. Požiadavka stanovená žalobcom podľa Rady nepredstavovala objektívny ukazovateľ
technickej alebo odbornej spôsobilosti uchádzačov.

40. Podľa Rady je nejasné aj to, koho v rámci žalobcom stanovenej podmienky možno vôbec považovať

za oprávnenú osobu – nezávislú inštitúciu na vyhotovenie požadovaného potvrdenia. Keďže norma má
len odporúčací charakter, nie je zrejmé, akú konkrétnu nezávislú inštitúciu mohli hospodárske subjekty
na vystavenie potvrdenia osloviť a na základe akého mandátu by bolo takéto platné potvrdenie tzv.
nezávislou inštitúciou vydané. Rada poukázala na to, že ani z dokumentu preukazujúceho splnenie
tejto podmienky úspešným uchádzačom nevyplýva, že by u neho bol vykonaný audit, a nebolo

z neho zrejmé, na základe posúdenia ktorých skutočností vydal konkrétny subjekt toto potvrdenie
úspešnému uchádzačovi. Rada v tejto súvislosti poukázala aj na vylúčenie v poradí druhého uchádzača
z predmetného verejného obstarávania, a to v dôsledku nesplnenia žalobcom stanovenej spornej
podmienky účasti, ako reálny dopad na účasť v predmetnom verejnom obstarávaní. Podľa Rady nie je
možné dôvodne očakávať, že hospodárske subjekty bežne disponujú certifikátmi, resp. potvrdeniami

vydanými na základe tejto normy, keď predmetná norma sama konštatuje, že nie je určená na
certifikáciu. Taktiež nie je možné dôvodne očakávať, že hospodárske subjekty si na účely účasti
v určitom konkrétnom verejnom obstarávaní takýto doklad zadovážia, keďže to pre ne znamená
zvýšenie finančných nákladov. Rada konštatovala, že nastolenú zmätočnosť predmetnej podmienky
žalobcu zvýraznil aj dôvetok o akceptácii rovnocenného osvedčenia vydaného príslušnými orgánmi

členských štátov, resp. o akceptácii dôkazov rovnocenných opatreniam podľa požiadaviek príslušného
certifikátu. Dôvetok bol len formálny a reálne neumožnil účasť na verejnom obstarávaní subjektom, ktoré
nemali vystavené požadované potvrdenie. Žiaden hospodársky subjekt nemohol byť schopný predložiť
dôkazy rovnocenné opatreniam na zabezpečenie podľa požiadaviek ISO 10006, keďže táto norma
žiadne požiadavky neobsahuje. Podľa Rady nie je možné ani určiť, ktoré doklady možno považovať za

rovnocenné, keďže vydávanie potvrdení a ich náležitosti nie sú nikým a ničím upravené. Z uvedeného
dôvodu tak nebolo možné predvídať postup žalobcu pri vyhodnocovaní dôkazov, čo v konečnom
dôsledku vytvára priestor pre svojvôľu a nerovnaké zaobchádzanie. Takýto postup je nepreskúmateľný
a je v rozpore s princípom transparentnosti, ktorý vyžaduje, aby bolo zrejmé, aký konkrétny doklad
verejný obstarávateľ požaduje a na základe čoho bude rovnocennosť iného dokladu posudzovať, teda

na základe čoho urobí záver o jeho prijatí či neprijatí.

41. V tejto súvislosti Rada poukázala na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len „SD
EÚ“) vo veci Európska komisia proti Holandskému kráľovstvu, č. C-368/10, a vo veci Komisia protiCAS Succhi di Frutta SpA, č. C-496/99, podľa ktorých zásada transparentnosti implikuje, aby všetky
podmienky a spôsoby vedúce k zadaniu zákazky boli formulované jasne, presne a jednoznačne
v oznámení o vyhlásení verejného obstarávania alebo v súťažných podkladoch tak, aby sa na jednej

strane umožnilo všetkým primerane oboznámeným a obvykle obozretným uchádzačom pochopiť ich
presný rozsah a vykladať ich rovnakým spôsobom, a na druhej strane, aby bol verejný obstarávateľ
schopný skutočne overiť, či ponuky uchádzačov zodpovedajú kritériám, ktorými sa riadi predmetné
obstarávanie. Rada poukázala aj na skutočnosť, že žalobca požadoval predloženie potvrdenia aj
s odkazom na § 35 ZVO, ktorý vyžaduje predloženie certifikátu. Uzavrela, že všetky podmienky

účasti musia byť primerané, nediskriminačné a musia predstavovať objektívny ukazovateľ schopností,
kvalifikácie a spôsobilosti uchádzačov, teda nesmú bezdôvodne obmedzovať hospodársku súťaž.
Podmienka stanovená žalobcom nezaručovala porovnateľnosť potvrdení a tiež viedla k diskriminácii
uchádzačov, ktorý nedisponovali formálnym potvrdením s nejasným obsahom a výpovednou hodnotou.

42. Po preskúmaní záverov napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správny

súd dospel k záveru, že toto rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti a tak, ako bolo
popísané jeho odôvodnenie (vrátane odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, s ktorým tvorí jeden
argumentačný celok) v bodoch 36. až 41. rozsudku, je jasné, zrozumiteľné, presvedčivé, dostatočne
odôvodnené a dáva odpoveď na všetky skutkové a právne otázky nastolené v danej veci vrátane
námietok odvolacieho konania, teda bolo vydané v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku v spojení

s § 185 ods. 2 ZVO a § 175 ods. 4, ods. 8 ZVO. Napadnuté rozhodnutie obsahuje nielen formálne
náležitosti, ktoré pre vydanie takéhoto typu rozhodnutia vyžaduje zákon (§ 47 Správneho poriadku, §
175 ZVO), ale aj náležitosti materiálne, zahŕňajúce skutkovú analýzu, resp. podstatné skutkové zhrnutie
okolností danej veci, jej právny rozbor i objektívne dôvody a dostatočne presvedčivé úvahy, ktoré
príslušný orgán viedli k prijatým záverom, vrátane rozboru vlastnej rozhodovacej činnosti a rozhodovacej

činnosti súdnych autorít (najmä rozhodnutia SD EÚ), aj splnenia povinnosti podľa § 175 ods. 8 písm. b)
ZVO, teda poskytnutie stručného návodu na ďalší postup žalobcu. Správny súd má za to, že rozhodujúci
orgán sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s nastolenou otázkou súladnosti spornej podmienky
verejného obstarávania so základnými princípmi verejného obstarávania vyjadrenými v § 10 ods. 2 ZVO
zo všetkých hľadísk, pričom sa zaoberal aj konkrétnym dopadom spornej podmienky na predmetné

verejné obstarávanie, jeho priebeh a jeho výsledok, a svoje závery oprel aj o odborné stanoviská
k charakteru posudzovanej ISO normy.

43. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal predmetom zákazky vo vzťahu
k spornej podmienke a jej primeranosťou, správny súd podotýka, že ani sám žalobca neponúkol

argumentáciu, ktorou by s poukazom na predmet zákazky spochybnil žalovaným prijaté závery
o porušení princípov nediskriminácie a transparentnosti. Požiadavka ním stanovená vo verejnom
obstarávaní je tak nejasného charakteru, že neumožňuje posúdenie jej vzťahu k predmetu zákazky,
ktorým je výstavba materskej školy v meste Dobšiná. Norma ISO 10006 obsahuje len všeobecné
odporúčania (návod) pre manažérstvo kvality v projektoch a uplatňuje sa v širokom okruhu projektov bez

ohľadu na oblasť, ktorej sa týka, teda nie sú dané žiadne jej špecifiká vo vzťahu k predmetu zákazky.
Pokiaľ ide o primeranosť požiadavky, správny súd poukazuje na skutočnosť, že ustanovenie § 38 ods.
5 ZVO, podľa ktorého podmienky musia byť primerané a musia súvisieť s predmetom zákazky, kladie
požiadavky na samotného verejného obstarávateľa, teda žalobcu, ktorý mal primeranosť stanovenej
podmienky a jej súvis s predmetom zákazky definovať a zabezpečiť. Ak sa žalobca bráni tým, že

spornou podmienkou verejného obstarávania sledoval len určitú kvalitu projektov, správny súd dodáva,
že verejným obstarávaním sa sleduje vždy aj dosiahnutie kvality, je však potrebné dôsledne zvažovať
prostriedky, ktorými sa takýto cieľ dosahuje, aby tieto v konečnom dôsledku neznamenali porušenie
účelu ZVO.

44. Ako zavádzajúcu vyhodnotil správny súd námietku žalobcu, že žalovaný sa nezaoberal
skutočnosťou, že požadované certifikáty a potvrdenia vydávali a vydávajú rôzne subjekty. Z obsahu
preskúmavaných rozhodnutí, ako boli vyššie popísané, je evidentné, že žalovaný sa touto otázkou
zaoberal a vyjadril sa k nej dostatočným spôsobom (najmä bod 38. rozsudku). Napokon nie je pravdivé
ani tvrdenie žalobcu, že žalovaný uprednostnil pri posudzovaní normy výlučne skúmanie formy pred

jej obsahom, keďže z preskúmavaných rozhodnutí vyplýva, že žalovaný sa zaoberal predovšetkým
obsahom tejto normy vrátane jej ustanovení, z ktorých jasne vyplýva, že nie je určená na certifikáciu.45. Správny súd sa preto nestotožňuje s námietkou žalobcu o existencii vady nepreskúmateľnosti
napadnutého rozhodnutia v zmysle § 191 ods. 1 písm. d) SSP.

46. V rámci preskúmania danej veci sa správny súd oboznámil s obsahom spisového materiálu a dospel
k záveru, že napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím vychádza z náležite
zisteného skutkového stavu, zistený skutkový stav je súladný s obsahom administratívneho spisu,
a orgány verejnej správy postupovali v súlade so zákonom, riadne zistili a ustálili skutkový stav,
pričom vychádzali z obsahu zabezpečených podkladov, najmä z materiálov z verejného obstarávania

poskytnutých samotným žalobcom a z odborných stanovísk ÚNMS SR a SNAS. Podklady získané
v konaní o preskúmanie úkonov kontrolovaného po uzavretí zmluvy boli dostatočné pre prijatie
formulovaných záverov a boli vyhodnotené zo všetkých relevantných skutkových a právnych hľadísk.
Vo vzťahu k námietke žalobcu, že tvrdenia žalovaného ohľadom obsahu normy ISO 10006 sú bez
opory v skutkovom stave, správny súd uvádza, že táto námietka je neopodstatnená, nakoľko žalovaný
svoje závery neformuloval svojvoľne, ale s ohľadom na odborné stanoviská, ktoré nespochybnil ani sám

žalobca. Ak má žalobca za to, že uvedená norma obsahuje merateľný štandard použiteľný pre rôzne
projekty, toto tvrdenie je v rozpore s predloženými odbornými stanoviskami, ako i s obsahom samotnej
normy a jej určenia. Okrem toho ani sám žalobca neupresnil, v čom vidí merateľnosť tejto normy, teda
jeho tvrdenia sú v tomto smere vágne. ZVO síce tak, ako tvrdí žalobca, expressis verbis nezakázal
vyžadovať od uchádzačov preukázanie prijatia odporúčaní podľa predmetnej ISO normy, avšak zakázal

porušovať princípy verejného obstarávania tak, ako k tomu došlo u žalobcu. Nie je preto opodstatnená
ani žalobná námietka podľa § 191 ods. 1 písm. e), písm. f) SSP, ktorú žalobca formuloval vágne, bez
uvedenia konkrétnych skutočností, ktoré by mali byť dôvodom na konštatovanie ich existencie, resp. bez
uvedenia konkrétnych návrhov na doplnenie dokazovania vo vzťahu k ustálenému skutkového stavu.

47. Podľa názoru správneho súdu žalovaný nepochybil ani v otázkach právneho posúdenia veci,
keď prijal záver o porušení § 10 ods. 2 ZVO na tom skutkovom základe, že žalobca ako verejný
obstarávateľ porušil princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov a princíp transparentnosti, keď v
rámci podmienok účasti, týkajúcich sa technickej alebo odbornej spôsobilosti požadoval od uchádzačov
predložiť potvrdenie o aplikovaní manažérstva kvality v projektoch podľa normy ISO 10006 vydané

nezávislou inštitúciou, nakoľko predmetná norma nie je určená na certifikáciu, pričom toto porušenie
mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania. Správny súd sa v tomto smere plne stotožňuje
s odôvodnením, ktoré produkoval žalovaný v preskúmavaných rozhodnutiach, predovšetkým so
záverom o nejasnosti, nezrozumiteľnosti a zmätočnosti stanovenej podmienky a s tým súvisiacou
nepredvídateľnosťou a potenciálnou svojvoľnosťou v postupe žalobcu pri vyhodnocovaní jej splnenia

či nesplnenia, a to tak vo vzťahu k požiadavke predloženia certifikátu, potvrdenia, ako aj iného
rovnocenného dokladu, resp. identifikácii nezávislej inštitúcie, ktorá ich má vydávať. Podľa názoru
správneho súdu je už samotné znenie spornej podmienky nejednoznačné, s ohľadom na ustanovenia
§ 34 až § 36 ZVO zavádzajúce a zmätočné, umožňujúce rôzny výklad a z neho vyplývajúci odlišný
prístup uchádzačov i samotného žalobcu, ktorý je následne povinný splnenie podmienok vyhodnocovať

v súlade so základnými princípmi verejného obstarávania. V tejto súvislosti je podľa správneho súdu
podstatné aj to, že stanovenie spornej podmienky verejného obstarávania malo reálny dopad na účasť
konkrétneho uchádzača a potenciálny dopad na celé verejné obstarávanie, do ktorého sa prihlásili
len dvaja uchádzači. Takýto postup žalobcu potom nie je možné považovať za súladný s princípom
nediskriminácie a transparentnosti, ktoré majú byť súčasťou každého verejného obstarávania.

48. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie § 10 ods. 2 ZVO ukladá verejnému
obstarávateľovi povinnosť dodržať princípy verejného obstarávania v ňom špecifikované, vrátane
princípu nediskriminácie a transparentnosti. Označené ustanovenie je možné považovať za tzv.
generálnu klauzulu, obsahujúcu všeobecné pravidlo správania sa, pričom povinnosť aplikovať tieto

princípy vyplýva priamo zo zákona. Princíp nediskriminácie zakazuje diskrimináciu hospodárskych
subjektov a je v podstate vyjadrením zásady rovnakého zaobchádzania, ktorá sa prejavuje aj
v možnosti účasti konkrétneho hospodárskeho subjektu verejného obstarávania za rovnakých, resp.
porovnateľných podmienok, ako ostatné subjekty. Zásada transparentnosti vyjadruje požiadavku, aby
proces verejného obstarávania prebiehal jasným, priehľadným, predvídateľným spôsobom v súlade s

jednotlivými ustanoveniami ZVO. Predvídateľnosť vyplýva najmä z princípu právnej istoty a vylučuje
akúkoľvek svojvôľu z konania verejného obstarávateľa.49. Podľa Dôvodovej správy k ZVO (Osobitná časť, k § 10) „Predmetné princípy sledujú primárny
cieľ, aby sa verejné obstarávanie otváralo hospodárskej súťaži, aby túto rozvíjalo a chránilo.
Tieto zásady (princípy) majú zabezpečiť voľnú a efektívnu súťaž dodávateľov o zákazky, ktoré sú

financované z verejných zdrojov, t. j. prvotný záujem je na efektívnej konkurencii s tým, že záujem
na účelnom vynakladaní verejných prostriedkov pristupuje až následne, keď tento cieľ má byť
dosiahnutý práve prostredníctvom zabezpečenia nediskriminačného a transparentného zaobchádzania
so všetkými dodávateľmi, ktorí sú vzájomnými konkurentmi. Zásada rovnakého zaobchádzania
je pritom určitou špecifikáciou všeobecnejšej zásady nediskriminácie. Podstatou tejto zásady je

pravidlo, že žiadny zo záujemcov alebo uchádzačov nesmie byť priamo alebo nepriamo, vedome
alebo nevedome zvýhodnený alebo znevýhodnený oproti iným subjektom v rovnakom postavení.
Zásada transparentnosti má zabezpečiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo priehľadným,
právne korektným a predvídateľným spôsobom. Transparentnosť procesu zadávania zákaziek je
nielen podmienkou existencie účinnej konkurencie medzi dodávateľmi, ale aj predpokladom účelného
vynakladania verejných prostriedkov. Princíp transparentnosti predstavuje hlavnú zásadu pre celé

verejné obstarávanie, pričom podmienkou dodržania tohto princípu je priebeh verejného obstarávania
takým spôsobom, ktorý sa navonok javí ako férový a riadny... Podľa ustálenej rozhodovacej praxe
súdov, princíp rovnakého zaobchádzania so všetkými uchádzačmi, resp. záujemcami spočíva na tom,
že verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ pristupuje principiálne rovnakým spôsobom voči všetkým
uchádzačom, resp. záujemcom, pričom nemôže žiadneho z nich priamo alebo nepriamo, vedome alebo

nevedome zvýhodňovať alebo znevýhodňovať oproti iným uchádzačom alebo záujemcom v rovnakom
postavení. Účelom zásady transparentnosti tak je predchádzať riziku akéhokoľvek zvýhodňovania alebo
svojvôle na strane verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa (rozsudok Súdneho dvora Európskej
únie vo veci C-496/99 Komisia proti CAS Succhi di Frutta). V rozpore s princípom transparentnosti, a
teda aj v rozpore so zákonom o verejnom obstarávaní, je akékoľvek konanie verejného obstarávateľa

alebo obstarávateľa, ktoré by robilo verejné obstarávanie nečitateľné, nekontrolovateľné alebo horšie
kontrolovateľné. K porušeniu princípu transparentnosti môže dôjsť vtedy, ak sa v postupe verejného
obstarávateľa vyskytujú také prvky, ktoré by verejné obstarávanie robili nekontrolovateľným, resp.
horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným, alebo ktoré by vzbudzovali pochybnosti o
pravých dôvodoch jednotlivých krokov verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Nevyhnutnou

súčasťou riadneho uplatnenia princípu transparentnosti je teda taký postup, ktorým je zabezpečená
náležitá preskúmateľnosť každého úkonu vykonaného v súvislosti so zadávaním zákazky. Postupom
verejného obstarávania sa zabezpečuje čestná hospodárska súťaž, z čoho vyplýva, že nie je
prípustné, aby sa umožnilo akékoľvek nepreskúmateľné či nekontrolovateľné konanie verejného
obstarávateľa alebo obstarávateľa, ktoré môže ovplyvniť výsledok verejného obstarávania. Požiadavka

jednoznačnosti, konkrétnosti a presnosti procesu verejného obstarávania teda vyplýva zo všeobecnej
zásady transparentnosti, ktorej cieľom je zabezpečenie toho, aby zadávanie verejných zákaziek
prebiehalo priehľadným, právne korektným a predvídateľným spôsobom za vopred jasne a zrozumiteľne
stanovených podmienok. Porušením tejto zásady je potom akékoľvek konanie verejného obstarávateľa
alebo obstarávateľa, ktoré spôsobuje nečitateľnosť obstarávania. Tak tomu môže byť napr. aj vtedy,

ak dokumentácia k verejnému obstarávaniu neobsahuje jednoznačne a zrozumiteľne formulované
pravidlá. V prípade, ak dokumentácia, resp. v nej obsiahnuté požiadavky, celkom zjavne pripúšťajú
rozdielny výklad, nemôže táto interpretačná neistota vo svetle princípu transparentnosti postihovať
žiadny hospodársky subjekt, ale len samotného verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Je
potrebné zdôrazniť, že je to práve verejný obstarávateľ, resp. obstarávateľ, kto dokumentáciu vo

verejnom obstarávaní vyhotovuje a stanovuje jednotlivé požiadavky, a teda potom za správnosť a
úplnosť dokumentácie a pravidiel zodpovedá.“

50. V prepojení na uvedené je potrebné uviesť, že podmienka účasti na verejnom obstarávaní, ktorá
neumožňuje zistiť, čo sa od uchádzača očakáva a aké podklady je povinný predložiť na to, aby

sa verejného obstarávania mohol riadne zúčastniť, pričom zároveň neumožňuje predvídať spôsob
posudzovania splnenia podmienok účasti zo strany verejného obstarávateľa, ako tomu je v danom
prípade, je z hľadiska účelu ZVO neakceptovateľná, pretože narúša základnú koncepciu verejného
obstarávania, zamýšľanú zákonodarcom, teda neumožňuje riadnu súťaž hospodárskych subjektov,
neprimerane do nej zasahuje a má potenciál ovplyvniť jej výsledok. Navyše takáto podmienka

nevyplýva ani z ustanovení § 34 až 36 ZVO. Podľa názoru správneho súdu sporná podmienka je
ukážkovým príkladom takých prvkov v postupe žalobcu ako verejného obstarávateľa, ktoré ho robia
nekontrolovateľným, resp. horšie kontrolovateľným, nečitateľným, neprehľadným, a ktoré vzbudzujú
pochybnosti o pravých dôvodoch jeho jednotlivých krokov, teda takých prvkov, ktoré popisuje samotnáDôvodová správa k ZVO a ktoré sa zákonodarca právnou úpravou snažil vylúčiť. Zodpovednosť za
dôsledné dodržanie ZVO, vrátane jeho základných princípov vyjadrených v § 10 ods. 2 ZVO, nesie
verejný obstarávateľ, teda žalobca.

51. Správny súd považuje za náležité taktiež vyhodnotenie charakteru spornej normy ISO 10009
žalovaným, ktoré hodnotenie nie je svojvoľné, ale je podložené dvoma odbornými stanoviskami. Z týchto
stanovísk vyplýva, že odporúčania, ktoré norma obsahuje, neumožňujú certifikáciu, resp. že norma
obsahuje len návod na zabezpečenie určitej kvality projektov, nie konkrétne pravidlá, pričom skutočnosť,

že sa nejedná o certifikačnú normu, je uvedená priamo v texte tejto normy. Z charakteru normy zároveň
vyplýva, že ako taká je použiteľná pre rozličné prostredia, bez ohľadu na druh konkrétneho procesu/
projektu a vždy vyžaduje určitú formu prispôsobenia, nejde teda o normu s konkrétne stanovenými
pravidlami, ktoré by umožňovali posúdenie určitej zhody v konkrétnej špecifickej oblasti. Navyše
neexistuje žiaden konkrétny certifikačný ani akreditačný orgán, predpokladaný normou, ktorý by bol
oprávnený na takúto certifikáciu. Hoci certifikáciu podľa ISO normy 10006 poskytujú rôzne podnikateľské

subjekty, ich postup pri vydávaní certifikátov, prípadne potvrdení, nie je overiteľný, porovnateľný
ani akreditovateľný. Inými slovami, každý podnikateľský subjekt, ktorý certifikáty vydáva, interpretuje
odporúčania normy pre rôzne oblasti, rôznym spôsobom, pričom nie je vylúčené sledovanie súkromných
záujmov. Certifikovať je možné rôzne subjekty, bez ohľadu na predmet ich činnosti, certifikáty/potvrdenia
je možné vydávať rôznorodými subjektami bez ohľadu na ich zameranie a odbornosť, navyše pri

vydaných certifikátoch nie je možné zistiť, akými konkrétnymi požiadavkami sa riadil proces certifikácie
a v čom je možné uzrieť zhodu.

52. Nesprávnym právnym posúdením veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP sa rozumie stav, kedy
príslušný orgán na správne a úplne zistený skutkový stav aplikuje nesprávnu právnu normu alebo

jej časť, prípadne ak správne aplikovanú právnu normu nesprávne vyloží a v dôsledku toho dospeje
k nesprávnym právnym záverom. Správny súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zastáva názor,
že o tento prípad v danej veci nejde, preto ani žalobný dôvod podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP nebol
naplnený.

53. Správny súd rezultuje, že žalovaný nepochybil, ak dospel k záveru, že žalobca ako verejný
obstarávateľ porušil ustanovenie § 10 ods. 2 ZVO, a to princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov
a princíp transparentnosti, ktoré porušenie mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávania.
V danom konaní nemožno prisvedčiť žiadnej zo vznesených žalobných námietok podľa § 191 ods. 1
písm. c), písm. d), písm. e), písm. f) SSP. Žalobca neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktorými by

spochybnil zákonnosť napadnutého rozhodnutia, navyše žalobné dôvody, pokiaľ ide o § 191 ods. 1 písm.
e), písm. f) SSP, obsahovo vymedzil len všeobecne.

54. Vzhľadom na uvedené správny súd žalobu ako nedôvodnú postupom podľa § 190 SSP zamietol.

55. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 168 SSP a úspešnému žalovanému nepriznal
právo na náhradu trov konania, pretože nezistil dôvod, pre ktorý by bolo možné od žalobcu takúto
náhradu spravodlivo požadovať.

56. Toto rozhodnutie prijal správny súd v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 139 ods. 4 veta prvá SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať oprávnený subjekt (§ 442 SSP),
a to v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Bratislave. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na
preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440 SSP, ak sa opiera

o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, alebo ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu.
Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred
správnym súdom.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ
aleboopomenutýsťažovateľ,jehozamestnanecalebočlen,ktorýzanehonakasačnomsúdekonáalebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe
podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.