Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. marec 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 5Sf/4/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200161
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Petráň Vinczeová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:1022200161.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Petráň

Vinczeovej (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu Mgr. Denisy Slivovej a JUDr. Petra Molčana,
v právnej veci žalobcu: COOP Jednota Dunajská Streda, spotrebné družstvo, so sídlom Korzo
Bélu Bartóka 790, 929 01 Dunajská Streda, IČO: 00 168 831, právne zastúpený: Michalko Legal,
s.r.o., so sídlom Suché miesto 47, 900 25 Chorvátsky Grob, IČO: 50 367 943, proti žalovanému:
Ministerstvo financií Slovenskej republiky, so sídlom Štefanovičova 5, 817 82 Bratislava, IČO: 00 151
742, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. MF/015941/2021-77 zo dňa 18.11.2021, č.
MF/015940/2021-77 zo dňa 18.11.2021 a č. MF/015939/2021-77 zo dňa 18.11.2021, takto

r o z h o d o l :

Správny súd v Banskej Bystrici žaloby z a m i e t a .

Žalobcovi a žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Priebeh administratívnych konaní

1) Správnou žalobou zo dňa 07.02.2022 podanou Krajskému súdu v Bratislave sa žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. MF/015941/2021-77 zo dňa 18.11.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky č. 101636847/2021 zo dňa 06.09.2021 o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu
daňovéhokonaniaukončenéhoprávoplatnýmrozhodnutímFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepubliky
č. 102406810/2018 zo dňa 29.11.2018, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky potvrdilo
rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101520276/2018 zo dňa 07.08.2018,
ktorýmbolžalobcovivyrubenýrozdielnadanizpridanejhodnotyvovýške489.462,92Eurzazdaňovacie
obdobie júl 2012. Konanie o správnej žalobe sa na správnom súde vedie pod sp. zn. 5Sf/4/2024.

2) Správnou žalobou zo dňa 07.02.2022 podanou Krajskému súdu v Bratislave sa žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. MF/015940/2021-77 zo dňa 18.11.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Finančného riaditeľstva
Slovenskej republiky č. 101636631/2021 zo dňa 06.09.2021 o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu
daňovéhokonaniaukončenéhoprávoplatnýmrozhodnutímFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepubliky
č. 102406630/2018 zo dňa 29.11.2018, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky potvrdilo
rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101519014/2018 zo dňa 07.08.2018,

ktorýmbolžalobcovivyrubenýrozdielnadanizpridanejhodnotyvovýške454.338,54Eurzazdaňovacie
obdobie jún 2012. Konanie o správnej žalobe sa na správnom súde vedie pod sp. zn. 5Sf/6/2024.3) Správnou žalobou zo dňa 07.02.2022 podanou Krajskému súdu v Bratislave sa žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. MF/015939/2021-77 zo dňa 18.11.2021, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Finančného riaditeľstva

Slovenskej republiky č. 101636415/2021 zo dňa 06.09.2021 o zamietnutí návrhu žalobcu na obnovu
daňovéhokonaniaukončenéhoprávoplatnýmrozhodnutímFinančnéhoriaditeľstvaSlovenskejrepubliky
č. 102406363/2018 zo dňa 29.11.2018, ktorým Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky potvrdilo
rozhodnutie Daňového úradu pre vybrané hospodárske subjekty č. 101518451/2018 zo dňa 07.08.2018,
ktorýmbolžalobcovivyrubenýrozdielnadanizpridanejhodnotyvovýške365.444,59Eurzazdaňovacie

obdobie máj 2012. Konanie o správnej žalobe sa na správnom súde vedie pod sp. zn. 5Sf/12/2024.

4) Uznesením č. k. 5Sf/4/2024-25 zo dňa 13. januára 2025 správny súd spojil na spoločné konanie
veci vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. 5Sf/4/2024, 5Sf/6/2024 a 5Sf/12/2024
s tým, že veci budú ďalej vedené v spoločnom konaní pod spisovou značkou 5Sf/4/2024. Žalovanými
napadnutými rozhodnutiami, všetky zo dňa 18.11.2021, potvrdil odvolaniami napadnuté rozhodnutia

Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky, všetky zo dňa 06.09.2021, o zamietnutí návrhov žalobcu
na obnovu konania z totožného dôvodu spočívajúceho v nedodržaní subjektívnej šesťmesačnej lehoty
na podanie návrhu na obnovu konania.

5) Žalobca podal návrhy na obnovu konania dňa 01.07.2021. Žalobca navrhol obnovu konania z dôvodu

podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok“), keďže vyšli
najavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa v konaní
uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Žaloba poukázal na to, že z odpovede Finančného riaditeľstva
SR z 28.04.2021 sa preukázateľne dozvedel, že žiadosť o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej

len „MVI“) bola zaslaná do Maďarska dňa 29.07.2016. Finančné riaditeľstvo SR prijalo odpoveď na
žiadosť o MVI dňa 23.02.2017 a odpoveď na žiadosť o MVI postúpilo správcovi dane dňa 17.07.2017.
Z uvedených skutočností, najmä z dátumu prijatia odpovede na žiadosť o MVI Finančným riaditeľstvom
SR vyplýva, že daňová kontrola trvala najmenej o 95 dní dlhšie ako predpokladá § 46 ods. 10 Daňového
poriadku. Daňová kontrola trvala celkovo 662 dní. Mala byť prerušená do dňa získania potrebných

informácií, avšak bola prerušená až do dňa 17.07.2017, kedy Finančné riaditeľstvo SR zaslalo správcovi
dane odpoveď z príslušného ústredného kontaktného orgánu Maďarska na žiadosť o MVI. Daňová
kontrola tak bola prerušená celkovo 346 dní. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie
daňovej kontroly je najviac 1 rok odo dňa jej začatia. Podľa žalobcu tak bola daňová kontrola v období
od 23.02.2017 do 17.07.2017 prerušená po dobu 114 dní bezdôvodne a nelegálne. Podľa žalobcu mali

uvedené skutočnosti podstatný vplyv na výrok rozhodnutia správcu dane, keďže preukazujú, že daňová
kontrola bola vykonaná v rozpore so zákonom, t.j. presiahla zákonom vymedzený rámec a zistenia
z takto vykonanej daňovej kontroly nemôžu predstavovať základ pre vydanie zákonného rozhodnutia
správcudane,ktorýmsaurčujúdaňovépovinnostidaňovéhosubjektu.Daňovéorgánymôžuprivyrubení
dane aplikovať iba právne prostriedky, ktoré priamo ustanovuje zákon alebo ktoré uplatnia daňové

orgányvrámcisvojhooprávneniavyplývajúcehozozákona.Lehotyustanovenév§46ods.10Daňového
poriadku sú zákonné procesné lehoty, ktoré zákon stanovil na vykonanie daňovej kontroly a keďže sú
stanovené priamo zákonom nie je možné, aby ich správca dane nerešpektoval, respektíve aby mu boli
prolongované jeho nadriadeným orgánom nad zákonom stanovenú hranicu. Ide o lehoty, počas plynutia
ktorých je daňový subjekt povinný strpieť výkon daňovej kontroly a plniť povinnosti voči správcovi dane

ustanovené daňovému subjektu v § 45 ods. 2 Daňového poriadku. Žalobca v návrhu ďalej dôvodil,
že daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry subjektu,
preto môže byť vykonaná len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom (článok 2 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky). Daňová kontrola nemôže u daňového subjektu prebiehať po neobmedzenú
dobu. Každý zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry právneho subjektu sa spravuje

univerzálnou zásadou proporcionality. Uvedené vytýkané skutočnosti sa nemohli v konaní uplatniť bez
zavinenia žalobcu, ako účastníka konania, keďže sa o nich preukázateľne dozvedel až po právoplatnom
skončení daňového konania. Žalobcovi bolo opakovane odopreté sprístupnenie informácie o dátume
prijatia odpovede na žiadosť o MVI. Žalobca sa preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania
dňa 28.04.2021, kedy bola jeho právnemu zástupcovi doručená odpoveď Finančného riaditeľstva SR,

respektíve dňa 07.05.2021, kedy bola žalobcovi zo strany jeho právneho zástupcu doručená predmetná
odpoveďFinančnéhoriaditeľstvaSR.Vzhľadomnauvedenébolpodľažalobcunávrhnaobnovukonania
podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa žalobca ako účastník konania preukázateľne dozvedelodôvodochobnovykonania.Rozhodnutia,ktorýchsaobnovakonaniatýka,nadobudliprávoplatnosťdňa
12.12.2018, kedy boli žalobcovi doručené rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR zo dňa 29.11.2018.

6) Finančné riaditeľstvo SR prvostupňovými rozhodnutiami, všetky zo dňa 06.09.2021 tak ako sú
špecifikované v bode 1-3 žaloby, zamietlo návrhy žalobcu na obnovu daňového konania ukončeného
právoplatnými rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR, všetky zo dňa 29.11.2018, tak ako sú
špecifikované v bode 1-3 žaloby (ďalej len „prvostupňové rozhodnutia“). V odôvodnení prvostupňových
rozhodnutí Finančné riaditeľstvo SR ozrejmilo priebeh konania a obsah návrhu žalobcu na obnovu

konania. K námietke žalobcu týkajúcej sa dĺžky trvania daňovej kontroly uviedlo, že sa ňou podrobne
zaoberalo už počas odvolacieho konania, ktorú preto nepovažovalo za novú skutočnosť na povolenie
obnovy konania v zmysle § 75 Daňového poriadku. Napriek tomu podotklo, že časový rozdiel od
prijatia odpovede na MVI a jej odstúpenia správcovi dane bol spôsobený spracovaním predmetnej
odpovede na MVI v rámci činnosti Finančného riaditeľstva SR tak, aby bola pripravená pre potreby
správcu dane a jeho rozhodovanie v predmetnej veci. Finančné riaditeľstvo SR zdôraznilo, že doručením

odpovede MVI správcovi dane pominuli prekážky, pre ktoré bola daňová kontrola prerušená, nakoľko
len správca dane je oprávnený v zmysle ustanovení Daňového poriadku v predmetnej veci konať
a rozhodovať. Ďalej uviedlo, že predmetnú daňovú kontrolu správca dane prerušil v súlade so zákonom,
keďže v zmysle § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac 1
rok od jej začatia, pričom daňová kontrola bola začatá 27.11.2015, odo dňa 05.08.2016 do 17.07.2017

bola prerušená a dňa 19.09.2017 bola predmetná kontrola ukončená. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti predmetná daňová kontrola bola podľa Finančného riaditeľstva SR vykonaná v súlade
s ustanovením § 46 ods. 10 Daňového poriadku. Finančné riaditeľstvo SR ďalej uviedlo, že tvrdenie
žalobcu ohľadom dátumu prijatia odpovede týkajúcej sa zahraničného daňového subjektu je nepravdivé,
keďže správca dane prijal odpoveď z Finančného riaditeľstva SR na predmetnú žiadosť dňa 17.07.2017

tak, ako to uviedol v protokole o výsledku z daňovej kontroly. Odpoveď na predmetnú žiadosť o MVI
správca dane viackrát urgoval. Až dňa 17.07.2017 správca dane prijal odpoveď na predmetnú žiadosť,
ktorú teda neprijal dňa 23.02.2017. Ďalej Finančné riaditeľstvo SR poukázalo na to, že splnomocnený
zástupca žalobcu bol nazerať do spisu dňa 21.08.2018 a 05.09.2018 a zároveň bola s ním spísaná
zápisnica o ústnom pojednávaní a v rámci nazerania do spisu. Splnomocnenému zástupcovi žalobcu

bolo umožnené nazrieť aj do vyššie uvedených dokumentov (t.j. žiadosť o MVI, urgencie, oznámenie
a odpoveď). Z uvedeného vyplýva, že žalobca mal všetky uvedené informácie k dispozícii, pričom na
základe ním uvádzaných nepravdivých informácií konštatoval nečinnosť správcu dane a tvrdil, že lehota
na vykonanie daňovej kontroly nebola zachovaná a protokol z nej má povahu nezákonne vykonaného
alebo získaného dôkazného prostriedku. Na základe uvedeného Finančné riaditeľstvo SR nezistilo

zákonný dôvod obnovy konania podľa § 75 ods. 1 Daňového poriadku.

7) O odvolaniach žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam rozhodlo Ministerstvo financií Slovenskej
republiky (ďalej aj ako „žalovaný“) rozhodnutiami, všetky zo dňa 18.11.2021, tak ako sú špecifikované
v bode 1-3 žaloby tak, že odvolaniami napadnuté prvostupňové rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR

potvrdilo (ďalej len „napadnuté rozhodnutia“). V odôvodení napadnutých rozhodnutí žalovaný uviedol
priebeh konania, obsah prvostupňového rozhodnutia ako aj obsah podaného odvolania proti nemu.
Ďalej žalovaný poukázal na to, že obnova konania je mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý
predstavuje výnimku zo zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí a uplatní sa len vtedy,
ak bol náležitým spôsobom zistený skutkový stav. V konaní o návrhu na obnovu konania sa preto

nemožno vyjadrovať k právnemu posúdeniu vykonaných dôkazov ani k voľnému hodnoteniu dôkazov
v právoplatne ukončenom konaní. Právoplatné rozhodnutie musí v právnom štáte poskytovať právnu
istotu a z toho dôvodu leží dôkazné bremeno preukázania dôvodov na povolenie obnovy konania
a ich podstatného vplyvu na výrok pôvodného rozhodnutia na daňovom subjekte. Konanie o povolení
alebo nariadená obnovy konania taktiež nemôže nahrádzať odvolacie konanie. Obnova konania má

dve štádia. V prvom štádiu sa rozhoduje len o prípustnosti obnovy, vrátane dodržania lehoty na
podanie návrhu na jej povolenie a príslušný orgán nepreskúmava vec meritórne. V druhom štádiu
dochádzka k novému konaniu, v ktorom vec znovu prejedná a rozhodne. Samotná obnova konania je
určená predovšetkým k náprave skutkových omylov, z ktorých sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia
vychádzalo. Žalobca v návrhu na obnovu konania ako aj v odvolaní uviedol, že prerušenie daňovej

kontroly bolo nezákonné, a teda aj samotná daňová kontrola bola nezákonná, pričom o týchto dôvodoch
sa mal preukázateľne dozvedieť až z odpovede zo dňa 28.04.2021. Avšak z administratívneho spisu,
ktorého súčasťou sú aj podania žalobcu vyplýva, že totožné dôvody žalobca uvádza už vo svojich
odvolaniach voči prvostupňovým rozhodnutiam zo dňa 07.08.2018, v ktorých uvádza, že sa o nichdozvedel nazeraním do administratívneho spisu. Dôvod nezákonnosti daňovej kontroly spočívajúci
v neprimeranej dĺžke prerušenia daňovej kontroly kvôli dlhému vybavovaniu žiadosti o MVI uviedol
žalobca aj vo svojich doplneniach podaných k správnym žalobám, pričom v rozsudku Najvyššieho súdu

SR sp. zn. 6Sžfk/62/2019 zo dňa 20.05.2020 vyplýva, že o námietke nedodržania jednoročnej lehoty na
vykonanie daňovej kontroly mal žalobca vedomosť už v administratívnom konaní, respektíve v konaní
pred správnym súdom, napriek tomu ju v žalobe neuplatnil a preto sa nemôže uplatniť v kasačnom
konaní. Z vyššie uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca nedodržal subjektívnu šesť mesačnú
lehotu na podanie návrhu na obnovu konania, keďže návrh na obnovu konania bol podaný až dňa

02.07.2021, t.j. po uplynutí subjektívnej šesť mesačnej lehoty. Finančné riaditeľstvo SR posudzovalo
novosť daňovým subjektom predložených a označených dôkazov nadväzne na ich spôsobilosť mať
vplyv na výrok rozhodnutia, pričom subjektívnou šesť mesačnou lehotou na podanie návrhu na obnovu
konania sa detailnejšie nezaoberalo. Avšak týmto postupom v podstate neboli upreté práva žalobcu, ale
naopak bolo mu poskytnuté viac práv, keďže sa aj napriek tomu zaoberalo dôvodmi návrhu na povolenie
obnovy. Žalovaný považoval odvolaniami napadnuté prvostupňové rozhodnutia Finančného riaditeľstva

SR za správne a riadne odôvodnené.

Konanie pred správnym súdom

Správne žaloby – žalobné body

8) Žalobca sa včas podanými všeobecnými správnymi žalobami, všetky zo dňa 07.02.2022, domáhal
preskúmaniazákonnostinapadnutýchrozhodnutí,pričomnamietalporušenieprávaprávomchránených
záujmov žalobcu ako daňového subjektu. Porušené bolo právo žalobcu na riadne rozhodnutie
vychádzajúce z náležite a zákonne zisteného skutkového stavu v daňovom konaní v zmysle § 63

Daňového poriadku, a to vrátane práva na riadne odôvodnenie rozhodnutia obsahujúce vysporiadanie
sa s návrhmi a námietkami žalobcu ako daňového subjektu, vo svetle skutočností, ktoré sa žalobca
preukázateľne dozvedel po právoplatnom skončení daňového konania a ktoré majú podstatný vplyv na
výrok rozhodnutia v daňovom konaní a nemohli sa v pôvodnom konaní uplatniť bez zavinenia žalobcu.
Z uvedených dôvodov bolo porušené žalobcovo právo na postup podľa všeobecne záväzných právnych

predpisov a zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov pri správe daní
v zmysle § 3 ods. 1 a 2 Daňového poriadku. Ďalej namietal nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí,
ktoré sa nevysporiadali s odvolaniami žalobcu, keďže žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia bez
toho, aby sa zaoberal návrhmi na obnovu konania, odvolaniami žalobcu, či predloženými dôkazmi. Ďalej
žalobca tvrdil, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže

žalovaný si nesprávne vykladal ustanovenia § 75 ods. 1 a 4 Daňového poriadku. Podľa žalobcu samotné
skoršie tvrdenie žalobcu o nezákonnej dĺžke trvania daňovej kontroly založené na podozrení o skoršom
odoslaní odpovede na MVI zo strany maďarského orgánu nevylučuje obnovu daňového konania, ak
po právoplatnom skončení daňového konania vyšli najavo nové dôkazy preukazujúce odopieranie
sprístupnenia predmetnej informácie. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na

obnovu konania zákonodarca vyslovene viaže na moment, kedy sa účastník konania preukázateľne
dozvedel o dôvodoch obnovy konania, nie na okamih, kedy nadobudol podozrenie o nezákonnej dĺžke
trvania daňovej kontroly založenom na dátume vyhotovenia odpovede maďarského orgánu, ktorý vôbec
nepreukazuje a nemusí byť totožný s dátumom doručenia odpovede slovenskej strane, keďže maďarský
orgán mohol opomenúť odpoveď odoslať tak, ako ju FR SR opomenulo spracovať a zaslať správcovi

dane. Keďže o dátume 23.02.2017 prijatia odpovede maďarského orgánu na žiadosť o MVI slovenským
orgánom a nezákonnom trvaní daňovej kontroly sa žalobca preukázateľne dozvedel až z odpovede
Finančného riaditeľstva SR zo dňa 28.04.2021, nie je správny záver žalovaného, že žalobca nedodržal
subjektívnu šesť mesačnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania z dôvodu, že návrhy na obnovu
konania boli podané až dňa 02.07.2021, hoci nezákonnosť trvania daňovej kontroly žalobca tvrdil už

v odvolaniach proti rozhodnutiam z 07.09.2018.

9) V ďalšom žalobnom bode žalobca namietal nedostačujúce zistenie skutkového stavu žalovaným
a Finančným riaditeľstvom SR na riadne posúdenie veci, v ktorom namietal obdobné skutočnosti.
Z rozsudkov, na ktoré poukázal žalovaný, podľa žalobcu vyplýva len to, že námietku nezákonnej

dĺžky daňovej kontroly žalobca neuplatnil v rámci lehoty na podanie správnej žaloby, hoci ju namietal
v odvolacom konaní pred správnym orgánom, na neskôr uplatnenú námietku súd neprihliadal. Dôvod,
prečo námietku nezákonnej dĺžky daňovej kontroly žalobca neuplatnil v rámci správnej žaloby, bol
jednoduchý a spočíva práve v postupe správcu dane, ktorý nesprístupnil riadne administratívny spisžalobcovi. Žalobcovi tak bolo postupom Finančného riaditeľstva SR a jeho rozhodnutím znemožnené
riadne a včas relevantne namietnuť a preukázať nedodržanie zákonnej lehoty daňovej kontroly v rámci
správnej žaloby o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí Finančného riaditeľstva SR z 29.11.2018. Pre

úplnosť dodal, že v daňovom konaní právoplatne skončenom rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR
z 29.11.2018 sa Finančné riaditeľstvo SR vôbec nezaoberalo dĺžkou daňovej kontroly s ohľadom na
dátum prijatia odpovede od ústredného kontaktného orgánu Maďarska dňa 23.02.2017. Z rovnakých
dôvodov namietal aj to, že skutkový stav, ktorý dal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, je
v rozpore s administratívnym spisom, respektíve v ňom nemá oporu. Namietal, že ešte v rokoch 2020

– 2021 opakovane v rozpore s § 23 Daňového poriadku bolo žalobcovi odopierané sprístupnenie
informácie o dátume prijatia odpovede na žiadosť MVI.

10) Žalobca namietal aj to, že žalovaný schválil neprípustné spojenie oboch štádií obnovy konania
do jedného. Vo svojich prvostupňových rozhodnutiach nesprávne aplikoval ustanovenia Daňového
poriadku o obnove konania, v ktorých neprípustne hodnotil meritórny vplyv predložených dôkazov, hoci

v danom štádiu konania a rozhodovania o návrhu na povolenie obnovy daňového konania mal len
posúdiť, či nové skutočnosti alebo dôkazy mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia, a či sa mohli
v právoplatne skončenom daňovom konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania. Záverom žiadal
zrušiť napadnuté rozhodnutia spolu s prvostupňovými rozhodnutiami a vec vrátiť na ďalšie konania
Finančnému riaditeľstvu SR.

Vyjadrenia žalovaného k žalobám

11) Žalovaný vo vyjadreniach k správnym žalobám argumentoval obdobne ako v napadnutých
rozhodnutiach. Zotrval na závere o nedodržaní subjektívnej šesť mesačnej lehoty na podanie návrhu na

obnovu konania, keďže návrh bol podaný neskôr a poukázal na § 75 ods. 4 Daňového poriadku, podľa
ktorého nie je možné túto lehotu predĺžiť ani odpustiť jej zmeškanie. Ďalej žalovaný vyjadril názor, že
postupom Finančného riaditeľstva SR nebol hodnotený vplyv navrhovaných dôkazov na meritum veci,
ale to, či je alebo nie je navrhnutý dôvod jedným zo zákonných dôvodov na povolenie obnovy. Navrhol,
aby súd žaloby ako nedôvodné zamietol v celom rozsahu.

Repliky žalobcu

12) Žalobca v replikách nesúhlasil s vyjadrením žalovaného a zdôrazňoval správnosť argumentácie,
ktorú podal v správnych žalobách. Zotrval na ich dôvode.

13) Na nariadenom pojednávaní dňa 27.03.2025 právny zástupca žalobcu zotrval na písomne
podaných správnych žalobách, ktorých obsah predniesol spolu so záverečným návrhom na zrušenie
napadnutých a prvostupňových rozhodnutí. Akcentoval, že až po právoplatnom skončení daňového
konania (dňa 28.04.2021) sa preukázateľne dozvedel, že dôvodom na prerušenie daňovej kontroly

z dôvodu medzinárodnej výmeny informácií pominul 4 mesiace skôr ako to bolo tvrdené správcom dane
a Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky v pôvodnom daňovom konaní. Zástupca žalovaného
trval na zákonnosti a správnosti napadnutých rozhodnutí, pričom nesúhlasil so žalobnými námietkami
a navrhol správnu žalobu zamietnuť.

Právny rámec

14)Podľa§493ezákonač.162/2015Z.z.Správnyporiadok(ďalejlen„SSP“),prechodnéhoustanovenia
k úpravám účinným od 1. júla 2023, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa
tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.

15) Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

16) Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2021 (ďalej len „Daňový poriadok“), pri správe daní sa
postupne podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa
pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.17) Podľa § 75 Daňového poriadku
(1) Daňové konanie ukončené právoplatným rozhodnutím, okrem rozhodnutia, ktorým sa rozhodnutie
zmenilo alebo zrušilo mimo odvolacieho konania podľa § 77 ods. 3, sa obnoví na návrh účastníka

konania alebo z úradnej moci, len ak
a) vyšli najavo nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli mať podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a
nemohli sa v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania,
b) rozhodnutie bolo vydané na základe dôkazov, ktoré sa ukázali ako nepravdivé, alebo rozhodnutie
sa dosiahlo trestným činom,

c) rozhodnutie záviselo od posúdenia predbežnej otázky, o ktorej príslušný orgán rozhodol inak.
(2) Obnova daňového exekučného konania nie je prípustná.
(3) Návrh na obnovu konania sa podáva u správcu dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni.
(4) Návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník
konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, najneskôr však do troch rokov odo dňa
právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť

ich zmeškanie.
(5) V návrhu na obnovu konania musí byť uvedený dôvod podľa odseku 1, dôkazy preukazujúce jeho
odôvodnenosť a dodržanie lehôt podľa odseku 4.
(6) Ak návrh na obnovu konania bol zamietnutý, účastník konania nie je oprávnený opakovane podať
návrh na obnovu konania z tých istých dôvodov.

18) Podľa § 76 Daňového poriadku
(1) Obnovu konania povoľuje alebo nariaďuje správca dane. Ak sa nepreukážu dôvody na obnovu
konania podľa § 75 ods. 1, návrh na obnovu konania sa zamietne.
(2) Ak rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, povoľuje, nariaďuje alebo zamieta

návrh na obnovu konania tento orgán; ak ide o rozhodnutie ministerstva, minister.
(3) Obnova konania sa môže povoliť alebo nariadiť, ak nezaniklo právo na vyrubenie dane alebo rozdielu
dane alebo uplatnenia nároku na sumu podľa osobitných predpisov. 1)
(4) Pri zmene miestnej príslušnosti rozhoduje o návrhu na obnovu konania, nariaďuje ju alebo zamieta
návrh na obnovu konania správca dane, ktorý je miestne príslušný v deň podania tohto návrhu. Ak

rozhodol v poslednom stupni iný orgán ako správca dane, rozhoduje pri zmene miestnej príslušnosti o
návrhu na obnovu konania, nariaďuje ju alebo zamieta návrh na obnovu konania tento orgán. Na zmenu
miestnej príslušnosti po povolení alebo nariadení obnovy konania sa neprihliada.
(5) V rozhodnutí o povolení alebo nariadení obnovy konania sa uvedie, v akom rozsahu sa konanie
obnovuje a z akých dôvodov.

(6) Proti rozhodnutiu o povolení alebo nariadení obnovy konania nemožno podať odvolanie. Ak bol
rozhodnutím zamietnutý návrh na obnovu konania, možno proti nemu podať odvolanie.
(7) Nové konanie vo veci vykoná správca dane, ktorý vo veci rozhodol v prvom stupni; pri zmene miestnej
príslušnosti nové konanie vo veci vykoná správca dane uvedený v odseku 4. Ak rozhodol o obnove
konania odvolací orgán, je správca dane pri konaní viazaný jeho právnym názorom.

(8) Novým rozhodnutím sa pôvodné rozhodnutie zrušuje; proti novému rozhodnutiu možno podať
odvolanie.

Posúdenie veci správnym súdom

19) Správny súd v Banskej Bystrici na nariadenom pojednávaní podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a) SSP,
po oboznámení sa s prednesom žalobcu na pojednávaní preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných
bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia, vrátane
postupu, ktorý vydaniu predmetných rozhodnutí predchádzal, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase
právoplatnosti rozhodnutí žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), rešpektujúc nastúpenie účinkov koncentrácie

rozsahu a dôvodov žaloby v zmysle úpravy § 183 SSP, a dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné
z nasledujúcich dôvodov:

20) Žalobca sa podanými správnymi žalobami domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia
napadnutých a prvostupňových rozhodnutí. Napadnutými rozhodnutiami žalovaného boli v odvolacích

konaniach potvrdené prvostupňové rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, ktorým boli zamietnuté
návrhy žalobcu na povolenie obnovy daňového konania, výsledkom ktorých boli rozhodnutia správcu
dane a Finančného riaditeľstva SR, ako odvolacieho orgánu, prameniace z daňovej kontroly vykonanej
u žalobcu. Dôvodom podaných návrhov na obnovu konania bol žalobcom tvrdený fakt, že vyšlinajavo nové skutočnosti a dôkazy, ktoré mali podstatný vplyv na výrok rozhodnutia a nemohli sa
v konaní uplatniť bez zavinenia účastníka konania, a to, že až z odpovede Finančného riaditeľstva
SR z 28.04.2021 sa žalobca preukázateľne dozvedel, že odpoveď na žiadosť o MVI bola Finančným

riaditeľstvom SR prijatá dňa 23.02.2017, pričom odpoveď na žiadosť MVI postúpilo správcovi dane až
dňa 17.07.2017.

21) Žalobca podal správne žaloby, v ktorých namietal, že napadnuté rozhodnutia vychádzajú
z nesprávneho právneho posúdenia veci ust. 75 ods. 1 a 4 Daňového poriadku. Podľa neho

samotné skoršie jeho tvrdenie nezákonnej dĺžky trvania daňovej kontroly založené na podozrení
o skoršom odoslaní odpovede na MVI zo strany maďarského orgánu nevylučuje obnovu daňového
konania, ak po právoplatnom skončení daňového konania vyšli najavo nové dôkazy preukazujúce
predmetné podozrenia a tieto bez zavinenia žalobcu nemohli byť v konaní uplatnené. Navyše zo
strany žalobcu bolo v rámci konania o návrhu na povolenie obnovy konania preukázané odopieranie
sprístupnenia predmetnej informácie. Začiatok plynutia subjektívnej lehoty na podanie návrhu na

obnovu konania zákonodarca vyslovene viaže na moment, kedy sa účastník konania preukázateľne
dozvedel o dôvodoch obnovy konania, nie na okamih, kedy nadobudol podozrenie o nezákonnej dĺžke
trvania daňovej kontroly založenom na dátume vyhotovenia odpovede maďarského orgánu, ktorý vôbec
nepreukazuje a nemusí byť totožný s dátumom doručenia odpovede slovenskej strane, keďže maďarský
orgán mohol opomenúť odpoveď odoslať tak, ako ju FR SR opomenulo spracovať a zaslať správcovi

dane. Keďže o dátume prijatia odpovede maďarského orgánu na žiadosť o MVI slovenským orgánom
23.02.2017 a o nezákonnom trvaní daňovej kontroly sa žalobca preukázateľne dozvedel až z odpovede
Finančného riaditeľstva SR zo dňa 28.04.2021, nie sú správne závery žalovaného, že žalobca nedodržal
subjektívnušesťmesačnúlehotunapodanienávrhovnaobnovukonaniazdôvodu,ženávrhynaobnovu
konania boli podané až dňa 02.07.2021, hoci nezákonnosť trvania daňovej kontroly žalobca tvrdil už

v odvolaní proti rozhodnutiam z 07.09.2018. Žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového
stavu bola založená na obdobných argumentoch.

22) Podľa § 75 ods. 4 Daňového poriadku návrh na obnovu konania musí byť podaný do šiestich
mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania,

najskôr však do troch rokov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, ktorého sa obnova konania týka. Tieto
lehoty nemožno predĺžiť ani odpustiť ich zmeškanie. V rozsahu prieskumu zákonnosti napadnutých
rozhodnutí danom obsahom správnych žalôb je v danom prípade sporné právne posúdenie okamihu,
kedy sa žalobca preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania spočívajúcich v informácii
o dátume prijatia výsledkov MVI Finančným riaditeľstvom SR (resp. o dátume ich odoslania príslušným

maďarským orgánom) a o dátume odoslania týchto výsledkov Finančným riaditeľstvom SR správcovi
dane (resp. o dátume ich prijatia správcom dane).

23) Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí uviedol, že žalobca sa o dôvodoch obnovy konania
dozvedel nazeraním do administratívneho spisu, pretože totožné dôvody uviedol už v odvolaniach

proti prvostupňovým rozhodnutiam zo dňa 07.09.2018. V rozhodnutí o odvolaní žalobcu podanom dňa
07.09.2018 proti rozhodnutiam správcu dane zo dňa 07.08.2018 o vyrubení dane je na strane 33
rozhodnutia uvedené: „Daňový subjekt vo svojom odvolaní na str. 4 uvádza, že daňová kontrola bola
prerušená až do dňa 17.07.2017 a že je to v rozpore s obsahom spisu, pretože daňový subjekt dňa
05.07.2017, keď mu správca dane prvýkrát umožnil vykonať právo nazrieť do spisu z neho zistil, že

odpoveď na žiadosť o medzinárodnú výmenu daňových informácií o spoločnosti New Trend Home Kft.
bolaFinančnejspráveSlovenskejrepublikyzaslanápríslušnýmorgánomMaďarskaeštedňa23.02.2017
a tvrdí, že príčinou prerušenia daňovej kontroly až dňa 17.07.2017 bola iba nečinnosť samotného
správcu dane, pretože ten v období odo dňa 23.02.2017 do 17.07.2017 neurobili vo veci samej, čo i len
jeden úkon. Daňový subjekt zároveň uvádza, že za uvedených okolností lehota na vykonanie daňovej

kontroly nebola zachovaná; protokol z nej má povahu nezákonne získaného dôkazného prostriedku,
ktorý v daňovom konaní nemožno použiť.“

24) Žalobca pri formulovaní tohto žalobného bodu kládol dôraz na to, že až do 28.04.2021, kedy sa to
z informácie sprístupnenej Finančným riaditeľstvom SR v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobode

informácií preukázateľne dozvedel, nemal vedomosť o dátume prijatia odpovede poskytnutej (odoslanej)
príslušným maďarským orgánom dňa 23.02.2017 na žiadosť správcu dane o MVI. Nadobudol len
podozrenie o nezákonnej dĺžke trvania daňovej kontroly založenom na dátume vyhotovenia odpovede
maďarského orgánu, ktorý vôbec nepreukazuje a nemusí byť totožný s dátumom doručenia odpovedeslovenskej strane. Pokiaľ žaloba pri koncipovaní obsahu odvolaní proti rozhodnutiam správcu dane –
Daňového úradu pre vybrané daňové subjekty zo dňa 07.08.2018, resp. 06.08.2018, uviedol rovnaké
skutočnosti, na ktorých základe sa neskôr domáhal povolenia obnovy daňového konania, a ktoré

skutočnosti ním prezentované ako fakty (teda nie ako podozrenia) sa obsahovo zhodujú s informačným
obsahom informácie sprístupnenej mu dňa 28.04.2021 Finančným riaditeľstvom SR, niet pochýb o tom,
že žalobca s týmito informáciami (v obsahu ktorých spočívajú dôvody obnovy konania) už v tom čase
preukázateľne disponoval. V opačnom prípade by ich nemohol použiť. Žalobca ich však ako jednu
z odvolacích námietok použil.

25) Ak žalobca tieto informácie predložené ako dôvody povolenia obnovy konania získané nahliadnutím
do spisu uviedol v odvolaniach zo dňa 07.09.2018, najneskôr kedy sa nich teda preukázateľne dozvedel,
nemohol rovnaké informácie považovať za nové, o ktorých sa dozvedel až dňa 28.04.2021. Informácie
ohľadom dňa prijatia odpovede z maďarského orgánu na žiadosť MVI Finančným riaditeľstvom SR
dňa 23.02.2017 a o dni odoslania/prijatia tejto odpovede Finančným riaditeľstvom SR správcovi dane

– Daňovému úradu pre vybrané daňové subjekty dňa 17.07.2017, tak preukázateľne boli v dispozičnej
sfére žalobcu najneskôr dňa 07.09.2018 (t.j. v deň podania odvolania žalobcu proti rozhodnutiu správcu
dane o vyrubení dane), inak by ich v odvolaní uviesť nemohol a odvolací orgán sa s tou námietkou
vysporiadať. Žalobca teda preukázateľne vedel o časovej medzere medzi prijatím odpovede na žiadosť
o medzinárodnú výmenu daňových informácií Finančným riaditeľstvom SR a je postúpením príslušnému

správcovi dane, ktoré obdobie od 23.02.2017 do 17.07.2017, po dobu 114 dní považoval už v odvolacom
konaní za nezákonné prerušenie daňovej kontroly, keďže bolo bezdôvodné. Návrh na povolenie obnovy
konania mohol byť preto žalobcom účinne podaný v rámci šesťmesačnej subjektívnej lehoty najneskôr
dňa 07.03.2019. Preto pokiaľ žalovaný uzavrel, že žalobca nedodržal šesťmesačnú subjektívnu lehotu
na podanie návrhu na obnovu konania plynúcu z ust. 75 ods. 4 Daňového poriadku, pretože návrh

podaný žalobcom dňa 02.07.2021 nebol podaný do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa účastník konania
(žalobca) preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania, žalovaný na základe správne a úplne
zisteného skutkového stavu, ktorý je v súlade s obsahom administratívnych spisov, vec posúdil správne.

26) Žalovaný v odôvodnení napadnutých rozhodnutí poukázal na to, že aj Najvyšší súd SR v rozsudku

sp. zn. 6Sžfk/62/2019 zo dňa 20.05.2020 dospel k záveru, že žalobca mal vedomosť o nedodržaní
jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly už v administratívnom konaní. Tvrdenia a názory
žalobcu k tejto časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia predstavujú len polemiku žalobcu na danú
tému bez toho, aby v rámci žalobného bodu správnych žalôb uviedol konkrétne skutočnosti, od ktorých
odôvodnenie odvodzuje nezákonnosť napadnutých rozhodnutí. Podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP

v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť dôvody žaloby,
z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje
napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné bod“). Vyjadrenie
nesúhlasu, resp. tvrdenia žalobcu bez špecifikácie právneho významu jednotlivých námietok vo vzťahu
k napadnutým rozhodnutiam v konaní o preskúmaní ich nezákonnosti nepostačuje k tomu, aby správny

súd mohol dospieť k záveru o nezákonnosti napadnutých rozhodnutí. Správny súd nie je oprávnený
všeobecné žalobné námietky sám za žalobcu dopĺňať ani ich vykladať v kontexte prejednávanej veci.
Vzhľadom na tento nedostatok nebolo možné k tejto časti správnej žaloby prihliadnuť.

27) Namietal aj nepreskúmateľnosť napadnutých rozhodnutí, ktoré sa nevysporiadali s odvolaniami

žalobcu, keďže žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutia bez toho, aby sa zaoberal návrhmi na
obnovu konania, odvolaniami žalobcu proti prvostupňovým rozhodnutiam, či predloženými dôkazmi.
Hoci žalobca neuvádza, s ktorými odvolacími námietkami sa žalovaný nevysporiadal, na základe
čoho je tento žalobný bod taktiež len všeobecným názorom žalobcu, možno uzavrieť, že žalovaný sa
v zrozumiteľnom obsahu a postačujúcom obsahu vyrovnal so všetkými zásadnými otázkami, na ktorých

stojí právne posúdenie. V napadnutých rozhodnutiach zodpovedal všetky podstatné odvolacie námietky
žalobcu tak, že správnemu súdu bolo jednoznačne zrejmé ako sa s nimi vysporiadal. Napadnuté
rozhodnutia tak nijako nenarušujú zásadnú požiadavku práva na spravodlivý proces zahŕňajúceho
odôvodnenie rozhodnutia v takom rozsahu, aby sa voči nemu bolo možné účinne brániť. Napadnuté
rozhodnutia boli z hľadiska právneho posúdenia veci spôsobilé podrobiť preskúmaniu ich zákonnosti na

základe osobitne sformulovaných žalobných bodov.

28) Žalobca ďalej namietal, že mu bolo v rozpore s ust. § 23 Daňového poriadku opakovane odopierané
sprístupnenie informácií. Vzhľadom na to, že predmetom konaní pred správnym súdom (predmetomprieskumu) neboli rozhodnutia o vyrubení dane za uvedené zdaňovacie obdobia, ani rozhodnutia
Finančného riaditeľstva SR o odvolaniach proti ním, nie je možné preskúmať zákonnosť postupu,
ktorý im predchádzal. To znamená preskúmanie zákonnosti postupu správcu dane v rámci uplatnenej

požiadavky žalobcu nahliadnuť do spisu ako aj ohľadom plynutia lehoty na vykonanie daňovej kontroly
presahuje rozsah prieskumu správneho súdu, ktorý je v danom prípade obmedzený na napadnuté
aprvostupňovérozhodnutiatýkajúcesalennávrhovžalobcunapovolenieobnovykonaniaakoajpostup,
ktorý ich vydaniu bezprostredne predchádzal. V širšom kontexte dôvodov tohto rozsudku však možno
doplniť, že sám žalobca v odvolaniach proti rozhodnutiu o vyrubení dane potvrdil získanie informácie

o dni zaslania/prijatia odpovede na MVI (dňa 23.02.2017) nahliadnutím do spisu, čo zodpovedá faktu,
že táto informácia bola správna.

29) Žalobca namietal nesprávnu aplikáciu Daňového poriadku v tom zmysle, že Finančné riaditeľstvo
SR neprípustne hodnotilo vplyv predložených dokladov na meritum veci, hoci v danom štádiu
konania o návrhu na povolenie obnovy konania malo len posúdiť dôvody na povolenie obnovy

konania a priame hodnotenie reálneho vplyvu nových dôkazov na meritum veci malo nastúpiť až
v obnovenom konaní, čím došlo k prejudikovaniu veci. Žalovaný však rozhodol o odvolaniach žalobcu
proti prvostupňovým rozhodnutiam Finančného riaditeľstva SR správne, teda potvrdil ich zamietavý
výrok s tým, že odstraňujúc nedostatky prvostupňových konaní (§ 74 ods. 2 Daňového poriadku) zistil
nesplnenie podmienky zachovania šesťmesačnej subjektívnej lehoty plynúcej odo dňa, keď sa žalobca

preukázateľne dozvedel o dôvodoch obnovy konania. Žalobca netvrdil, aký konkrétny nepriaznivý dopad
na jeho subjektívne práva by mal mať tento nedostatok v postupe Finančného riaditeľstva SR. Účelom
správneho súdnictva je poskytnutie ochrany právam alebo právom chráneným záujmom fyzických alebo
právnických osôb pred ich porušením rozhodnutím alebo postupom orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 1
a 2 SSP), čo žalobca netvrdil.

30) Ohľadom návrhu žalobcu na výsluh svedka A. B. C. zo dňa 07.03.2025 správny súd konštatuje,
že tento návrh zamietol, a to poukazujúc na to, že v súlade s § 119 SSP správny súd vychádza zo
skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy a nie je súdom skutkovým, ktorý zisťuje skutkový
stav veci. V opačnom prípade by neprimerane zasiahol do právomoci orgánov verejnej správy. Odchylnú

úpravu obsahuje ustanovenie § 120 písm. a), b) a c) SSP, avšak ani jedna z tam uvedených okolností
nebola v predmetnej veci naplnená. Správny súd vykoná dokazovanie podľa písm. a) uvedeného
zákonného ustanovenia, ak to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci. Keďže správny súd
nie je skutkovým súdom, vykonanie dokazovania pred správnym súdom neslúži na zistenie, či zmenu
skutkového stavu potrebného na rozhodnutie v administratívnom konaní, ale na účely preskúmania

zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Povinnosť zistiť skutkový stav potrebný na rozhodnutie vo veci
majú orgány verejnej správy a následkom nedostatočného zistenia skutkového stavu je zrušenie
napadnutéhorozhodnutiapodľa§191ods.1písm.e)SSP,niedopĺňaniedokazovaniasprávnymsúdom.
Správny súd tiež dodáva, že neboli naplnené ani dôvody na vykonanie dokazovania podľa § 120 písm. b)
a c) SSP, keďže správny súd nerozhodoval v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i) až k) SSP (keďže

v predmetnej veci ide o všeobecnú správnu žalobu § 6 ods. 2 písm. a) SSP), ani nerozhodoval podľa §
192opeňažnejmoderácii.Správnysúdtaktiežzdôrazňuje,žeprípadnýmvykonanímvýsluchužalobcom
navrhovaného svedka by podľa nebolo možné dospieť k odlišným záverom než sú vyššie uvedené, a to
vychádzajúc z obsahu listinných dôkazov, ktoré boli podkladom pre napadnuté rozhodnutia.

31) Správny súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalované v spojení s prvostupňovými
rozhodnutiami i postupov, ktoré ich vydaniu predchádzali, z dôvodov nezákonnosti uplatnených
žalobcom v podaných správnych žalobách, vzhľadom na vyššie uvedené časti tohto rozsudku dospel
k záveru, že žaloby neboli dôvodné, a preto ich podľa § 190 SSP zamietol.

32) Žalobcovi, ktorý úspech v konaní nemal, súd náhradu trov konania nepriznal podľa § 167 ods. 1
SSP a contrario. Rovnako súd nepriznal náhradu trov konania ani žalovanému v zmysle ust. § 168
SSP a contrario, keďže nevzhliadol v okolnostiach prípadu danosť výnimočných dôvodov pre priznanie
náhrady trov konania žalovanému ako orgánu štátnej správy.

33) Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139
ods. 4 SSP).
Toto rozhodnutie prijal senát Správneho súdu v Banskej Bystrici pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.
4 SSP).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n á kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia.

Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že
správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa §
57 uviesť:

a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
musia byť spísané advokátom.

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.