Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 26. marec 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 2To/106/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5624010076
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kurák
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5624010076.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Kuráka a sudcov JUDr.
Marcely Malatkej a JUDr. Štefana Tomáša, na verejnom zasadnutí konanom 26. marca 2025 prejednal
odvolanie podané obžalovaným A. B. C., nar. XX.X.XXXX, proti rozsudku Okresného súdu Liptovský
Mikuláš, sp.zn. 2T/6/2024 z 26.8.2024 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného A. B. C. z a m i e t a , pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš, sp.zn. 2T/6/2024 z 26.8.2024 bol obžalovaný A. B. C.
uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a zo spáchania
prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že:

dňa 30. 5. 2023 v čase približne o 12.15 hod. na rohu chodby vedúcej ku verejným toaletám v priestoroch

obchodného domu D. E. F. G. H. XXXX I. J. pri úteku zo služobnej miestnosti súkromnej bezpečnostnej
služby, v ktorej vykonával kontrolu pracovník K. L. K.. M. N. v zmysle zákona č. 473/2005 Z.z. o
poskytovaní služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, ho poškodený M. N., nar. X. X. XXXX, bytom
A. O. XXXX/XX, J. chytil za odev a po tom, čo sa následne otočil doprava a po tom, čo M. N. pustil
jeho odev, napadol poškodeného M. N. takým spôsobom, že ho ľavou rukou chytil za malíček pravej
ruky a vykrútil mu ho, čím poškodenému M. N. spôsobil šikmú zlomeninu stredného článku V. prsta

pravej ruky bez výraznejšieho posunu úlomku, pričom toto zranenie si vyžiadalo lekárske ošetrenie a
liečbu s dobou obmedzenia obvyklého spôsobu života poškodeného v rozsahu 5 týždňov, pričom svojím
konaním spôsobil spoločnosti I. P. B., N., K. sídlom B. H. X, XXX XX G. - M. Q. B., A.: XX XXX XXX
škodu vo výške 151,76 eur a poškodenému M. N. nar. X. X. XXXX, trvale bytom A. O. XXXX/XX, J.,
škodu vo výške 38,75 eur.

Za to mu súd uložil podľa § 364 ods. 1, § 38 ods. 2 (§ 36 písm. j/, § 37 písm. h/) a § 41 ods. 1 Tr. zák.
úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil
a podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu vo výmere 1 (jeden) rok a 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obžalovanému povinnosť nahradiť škodu poškodeným M. N., nar.
X. X. XXXX v J., trvale bytom A. O. XXXX/XX, J. vo výške 38,75 eur a I. P. B., a.s., so sídlom B. H. X,
G., A.: XX XXX XXX vo výške 151,76 eur.

Citovaný rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože bol napadnutý odvolaním obžalovaného (č.l.

191 spisu). Podané odvolanie odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu C. R. C. (č.l. 202-203 spisu),ktoré bolo doručené Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 2.9.2024, a to proti výroku o vine, výroku
o treste, ako aj náhrade škody, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti:

„Citované výroky rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš podľa mienky obžalovaného nie sú vecne
správne,nakoľkovychádzajúznesprávnehovyhodnoteniadôkazovanesprávnehoprávnehoposúdenia
danej veci. Máme za to, že namietané súdne rozhodnutie súdiac podľa vyhláseného odôvodnenia je
nepreskúmateľné, nakoľko vo viacerých smeroch buď vôbec nereaguje alebo nie komplexne reaguje na
obhajobu obvineného, nevysporadúva sa s ňou a vo viacerých smeroch postupom, ktorý predchádzal

jeho vydaniu došlo k zásahu do práva na obhajobu obvineného. Rozhodnutie ako celok vyznieva úplne
arbitrárne a ústavne nekonformne, a to aj pokiaľ ide o výrok o treste, ktorý je neprimeraný a odporujúci
účelu trestu.
Vdanejvecibolsúdomzvolenýprocesnýpostup,ktorýpredchádzalvyhláseniurozsudkuvadný,nakoľko
súd nevykonal dokazovania v rozsahu jeho povinnosti zistiť skutkový stav veci v rozsahu potrebnom na
vydanie spravodlivého rozhodnutia. Zamietnutie návrhu na vykonanie rekonštrukcie činu nebolo riadne

odôvodnené a bolo nesprávne, nakoľko aj s poukazom na obhajobu obvineného a výpoveď znalca na
pojednávaní bolo nanajvýš potrebné tento úkon uskutočniť. Jeho nevykonaním tak došlo k zásahu do
práva na obhajobu.
Vydaný rozsudok stavia na neopodstatnenom favorizovaní vyvrátených tvrdení poškodeného, ktorý
skutok opísal tak, že nemohlo dôjsť k tvrdenému následku, a to aj s poukazom na výpoveď znalca na

hlavnom pojednávaní.
Súd nerešpektoval základné zásady trestného procesu, a napriek tomu, že výpoveď poškodeného bola
nielen osamotená, ale navyše technicky neprijateľná a proti nej stojí nielen výpoveď obžalovaného,
ale aj výpoveď znalca a videozáznam, nerešpektoval zásadu in dubio pro reo. So skupinou dôkazov
svedčiacich v prospech obžalovaného sa súd zatiaľ nijako nevysporiadal.

Navyše súd nevysvetlil ako mohlo dôjsť zo strany obžalovaného k naplneniu obligatórnych znakov
trestných činov v zmysle ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a výtržníctva podľa § 364 ods.
1 Tr. zák.
Ukladaný trest je navyše osobitne vo svetle predposlednej novely Trestného zákona arbitrárny
a neprimeraný, nakoľko ukladanie trestu odňatia slobody prvotrestanej osobe je nenáležité

a neadekvátne obzvlášť, ak aj prokuratúra navrhovala uloženie alternatívneho trestu a majetkové
pomery obvineného uloženie alternatívneho trestu umožňovali.
V ostatnom obhajoba odkazuje na záverečnú reč obhajcu obžalovaného s tým, že odvolanie bude
doplnené po oboznámení sa s písomným vyhotovením vydaného rozsudku. Dnes obhajoba nevie čo
jeho súčasťou a vzhľadom k absolútnej stručnosti vyhláseného odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé,

prečo súd rozhodol tak, ako rozhodol a preto obhajoba ani nemôže vedieť na čo bude nutné v doplnení
odvolania reagovať. Toto odôvodnenie obhajoba predkladá v záujme splnenia príkazu súdu z 26.8.2024,
kedy súd zaviazal obhajcu predložiť odôvodnenie do 7 dní.
Vzhľadom k súhrnu všetkých vyššie uvedených skutkových okolností a citovaných ustanovení platnej
právnejúpravysidovoľujempodaťnávrh,abyodvolacísúdrozsudokOkresnéhosúduLiptovskýMikuláš,

sp.zn. 2T/6/2024 zo dňa 26.8.2024 zrušil a následne danú vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, resp. obžalovaného spod obžaloby oslobodil v celom rozsahu.“

Dňa 25.3.2025 bolo Krajskému súdu v Žiline doručené doplnenie odôvodnenia odvolania obžalovaného
(č.l. 223-228 spisu), v ktorom v podstate uviedol totožné skutočnosti, ktoré spochybňovali uznanú vinu,

ako aj uložený trest a z tohto dôvodu aj výrok o náhrade spôsobenej škody. V predmetnom doplnení
odvolania sa obžalovaný podrobným spôsobom zaoberal skutkovými okolnosťami stíhaných trestných
činov, a to s poukázaním na jednotlivé zabezpečené a vykonané dôkazy. V rámci odôvodnenia odvolania
uviedol, že v trestnej veci boli zabezpečené dve skupiny dôkazov, ktoré boli z hľadiska hodnotenia
jeho viny rovnocenné. Z tohto dôvodu vyjadril názor, v zmysle ktorého súd tieto dve skupiny dôkazov

nesprávne vyhodnotil, a to výlučne v jeho neprospech. Okresný súd mal pri svojom rozhodnutí o vine
postupovať v zmysle platnej zásady „in dubio pro reo“, to znamená rozhodnúť v jeho prospech o
oslobodení spod podanej obžaloby prokurátora. Obžalovaný ďalej uviedol, že spáchanie trestného činu
nebolo riadnym spôsobom preukázané, a to už v prípravnom konaní. Prvostupňový súd nesprávne
z tohto dôvodu favorizoval výpoveď poškodeného, ktorý ho mal zo spáchania stíhaného trestného činu

usvedčovať. V tejto súvislosti poukázal najmä na skutok uvedený v napadnutom rozsudku a s ním
súvisiace dôkazy, ktoré mali špecifikovať spôsob spáchania trestného činu. Z týchto dôkazov nevyplýval
jednoznačný a nespochybniteľný záver, že stíhaných trestných činov sa dopustil. V ďalšej časti sa
zaoberal zákonnosťou a neprimeranosťou uloženého trestu. Podľa názoru obžalovaného samotný tresttreba vyhodnotiť ako neprimerane prísny, a preto aj nezákonný a nezodpovedajúci základným zásadám
platným pre ukladanie trestov. Takto uložený trest označil za ústavne nekonformný.
Navrhol preto, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušil v celom rozsahu

a rozhodol o jeho oslobodení spod podanej obžaloby prokurátora.

Prokurátor sa k odvolaniu obžalovaného A. B. C. vyjadril písomným podaním zo dňa 3.12.2024,
doručeným Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 3.12.2024 (č.l. 206), v ktorom uviedol, že odvolanie
obžalovaného považuje za nedôvodné a stotožňuje sa v celom rozsahu s citovaným rozsudkom

Okresného súdu Liptovský Mikuláš a jeho odôvodnením.
Navrhol preto, aby Krajský súd v Žiline odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Tr. por. zamietol ako
nedôvodné.

K odvolaniu obžalovaného sa vyjadril aj poškodený M. N. prostredníctvom svojej splnomocnenej
zástupkyneC.P.G.,ktorébolodoručenéelektronickyOkresnémusúduLiptovskýMikulášdňa6.12.2024

(č.l. 208). V tomto uviedol, že podľa obžalovaného rozsudok nie je vecne správny, nakoľko vychádza
z nesprávneho vyhodnotenia dôkazov a nesprávneho právneho posúdenia danej veci. Tiež uviedol,
že namietané súdne rozhodnutie je nepreskúmateľné, nakoľko vo viacerých smeroch buď vôbec
nereaguje alebo nie komplexne reaguje na obhajobu obvineného. Poškodený je naopak názoru, že
súd sa dostatočným spôsobom vysporiadal s vykonaným dokazovaním, všetky podstatné okolnosti

a tvrdenia obhajoby pri rozhodovaní vzal do úvahy a rozhodnutie súdu je správne a zákonné. Pokiaľ
ide o obhajobou namietané zamietnutie návrhu na vykonanie rekonštrukcie činu, je toho názoru, že
vzhľadom na ostatné vykonané dôkazy vykonanie rekonštrukcie činu nebolo potrebné vykonať, keď
ostatné dôkazy možno považovať za dostatočné. Rozhodnutie súdu nie je založené na „favorizovaní“
tvrdení poškodeného, ako sa domnieva obhajoba. Práve naopak, výpoveď poškodeného potvrdzuje aj

znalecký posudok 35/2023 M. S. R. a jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní. Nemožno tiež súhlasiť
s tým, že by súd nerešpektoval zásadu „in dubio pro reo“. Pokiaľ obžalovaný namieta uložený druh
a výmeru trestu, má za to, že trest je primeraný a v súlade so zákonom.
Vzhľadom na uvedené poškodený navrhol, aby odvolací súd v súlade s ust. § 319 Tr. por. odvolanie
obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí konanom na krajskom súde prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že odvolanie
obžalovaného navrhuje zamietnuť ako nedôvodné. Napadnutý rozsudok okresného súdu považoval vo
všetkých jeho výrokoch za zákonný a správny.

Obhajca obžalovaného uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných dôvodov vypracovaného
odôvodnenia odvolania, ako jeho doplnku a navrhol preto napadnutý rozsudok okresného súdu zrušiť
v celom rozsahu a rozhodnúť o oslobodení obžalovaného spod podanej obžaloby prokurátora.

Obžalovaný uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava písomných dôvodov podaného odvolania tak, ako

ich formuloval jeho obhajca. Skutok uvedený v obžalobe prokurátora sa nestal, poškodenému zranenie
nespôsobil a je to z jeho strany akt pomsty, nakoľko celé takéto konanie si vymyslel. Poškodeného sa
nedotkol.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, predtým, ako začal plniť svoju preskúmavaciu povinnosť podľa

§ 317 Tr. por., zistil, že odvolanie obžalovaného bolo podané oprávnenou osobou a včas v lehote
stanovenej v § 309 Tr. por. V zmysle ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd
odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané,

prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Po splnení preskúmavacej povinnosti v rozsahu § 317 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zistil, že odvolanie
obžalovaného nie je dôvodné. Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku
o vine, treste a vo výroku o uloženej povinnosti nahradiť spôsobenú škodu.

Krajský súd v konaní o odvolaní obžalovaného nezistil také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
pochybnosti o správnosti skutkových zistení uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvého
stupňa. Obžalovaný bol zo spáchania trestnej činnosti usvedčený procesne správne zabezpečenýmia vykonanými dôkazmi, medzi ktoré patrila najmä výpoveď poškodeného M. N., výsledkami znaleckého
posudku M. S. R., R. dôkazmi vo forme zdravotnej dokumentácie, ako aj samotným kamerovým
záznamom z miesta činu.

Predmetnédôkazy,ktorýchpodrobnýopisjesúčasťounapadnutéhorozhodnutia,okresnýsúdvyhodnotil
v súlade so základnou zásadou trestného konania uvedenou v § 2 ods. 12 Tr. por. Krajský súd sa v plnom
rozsahu stotožnil s postupom prvostupňového súdu pri hodnotení dôkazov a tieto sám na základe
vnútornéhopresvedčeniavyhodnotilstotožnýmvýsledkom.Preskúmanímdôvodovpodanéhoodvolania

obžalovaného odvolací súd prijal záver, že tieto sú len opakovaním obhajoby obžalovaného či už
zprípravnéhokonaniaalebohlavnéhopojednávania.Okresnýsúdsavrámciodôvodnenianapadnutého
rozsudku s týmito argumentmi obhajoby presvedčivo vysporiadal a uviedol jasné a zrozumiteľné dôvody,
na základe ktorých uznal obžalovaného vinným.

Odvolací súd v posudzovanom prípade ďalej zdôrazňuje, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia

vopravnomkonanínemáodpovedaťnakaždúnámietkualeboargumentvopravnomprostriedku,aleiba
na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné, alebo sú nevyhnutné
na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.

Obžalovaný odvolanie založil aj na opakovaných dôvodoch svojej obhajoby použitej v konaní pred

súdomprvéhostupňa.Sjehonámietkami,skutkovýmiaprávnymi,saalesúdprvéhostupňavrozhodnutí
riadne vysporiadal a nenechal otvorenú žiadnu spornú otázku, riešenie ktorej by zostalo na odvolacom
súde.

Odvolací súd zdôrazňuje, že obžalovaný primárne namieta v podrobnom odvolaní hodnotenie dôkazov

súdom prvého stupňa a predkladá odvolaciemu súdu vlastné hodnotenie dôkazov a vlastné predstavy
záverov, ktoré mali vyplynúť z dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní.

Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby všeobecný súd sa stotožnil s jeho
právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo

na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva obžalovaného, ak si neosvojí ním
navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jeho výkladom všeobecne záväzných
právnych predpisov. Ani krajský súd sa nestotožnil s obhajobou obžalovaného, že sa nedopustil konania,
ktoré je mu kladené za vinu. V tejto súvislosti krajský súd opakovane odkazuje na dôvody napadnutého

rozsudku okresného súdu, s ktorými sa v celom rozsahu stotožnil a tieto si aj osvojil. Spáchanie trestných
činov uvedených v napadnutom rozsudku bolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané
s tým, že týchto sa dopustil práve obžalovaný A. B. C.. Skutok, ktorý bol právne kvalifikovaný ako
trestné činy ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., ako aj výtržníctvo podľa § 364 ods.
1 písm. a) Tr. zák. bol spáchaný dňa 30.5.2023. Trestné oznámenie poškodeného M. N. bolo na

Okresnom riaditeľstve PZ v Ružomberku podané toho istého dňa. Poškodený bol taktiež toho istého
dňa 30.5.2023 ošetrený so zlomeninou prsta na urgentnom príjme ÚVN J.. Zo znaleckého posudku
znalca z odboru zdravotníctva a farmácia M. S. R. vyplýva, že podľa charakteru zranenia poškodeného,
k tomuto mohlo dôjsť tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi. Podľa zdravotnej dokumentácie znalec
určil dobu PN liečenia a obmedzenia obvyklého spôsobu života u poškodeného v trvaní 5 týždňov.

Priebeh fyzického konfliktu je podrobne ďalej zadokumentovaný výpoveďou poškodeného a výsledkami
kamerového záznamu z miesta činu. Obhajoba obžalovaného sa preto krajskému súdu v odvolacom
konaní javila ako nedôveryhodná a prezentovaná za účelom zbavenia sa trestnej zodpovednosti.
Jej dôvody nekorešpondovali ani s jedným procesne správne zabezpečeným dôkazom, ktorý svedčil
o uznanej vine obžalovaného. Krajský súd sa nestotožnil s tvrdením odvolateľa, podľa ktorého vo veci

existovali dve skupiny rovnocenných dôkazov, a preto bolo potrebné postupovať podľa zásady „in dubio
pro reo. Okrem výpovede obžalovaného vo veci nebol zabezpečený iný relevantný dôkaz spochybňujúci
jeho vinu, a preto okresný súd správne rozhodol o tom, že stíhaných trestných činov sa dopustil.

Z dôvodu, že krajský súd nemal pochybnosti o vine obžalovaného, preskúmal napadnutý rozsudok

o uloženom treste a spôsobe jeho výkonu, ako aj náhrade spôsobenej škody.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu
zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadnyživot a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie
páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti,
na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného
činu, najmä na jeho úsilie o náhradu škody a odstránenie škodlivého následku trestného činu a na
úsilie páchateľa o dosiahnutie urovnania s poškodeným, ako aj na dobu, ktorá uplynula od spáchania

trestného činu. Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného
činu získal alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové
alebo osobné pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého
následku trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest,
ktorým ho postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži
najmä uloženie peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a

právom chránené záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým
následkom trestného činu.

Podľa § 41 ods. 1 Tr. zák. ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný
trest podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný.

Popri treste prípustnom podľa takého zákonného ustanovenia možno v rámci úhrnného trestu uložiť aj
iný druh trestu, ak jeho uloženie by bolo odôvodnené niektorým zo zbiehajúcich sa trestných činov. Ak
sú dolné hranice trestných sadzieb trestov odňatia slobody rôzne, je dolnou hranicou úhrnného trestu
najvyššia z nich.

Treba uviesť, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému
trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu
Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na
ochranu spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje
dvoma prvkami, a to prvkom donútenia (represia)

a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste.

Všeobecne treba uviesť, že Trestný zákon vychádza zo zásady, že základným účelom
a cieľom trestu je ochrana spoločnosti pred trestnými činmi a ich páchateľmi. Zmysel existencie a
prípadnej aplikácie noriem trestného práva je predovšetkým v tom, aby sa trestné činy buď vôbec

nepáchali, alebo páchali v čo najmenšej miere. Ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov
vrátane ochrany práv a slobôd jednotlivých občanov robí tak
z trestu prostriedok sebaobrany spoločnosti pred trestnými činmi. Trest má však okrem toho pôsobiť
výchovne, a to nielen na páchateľa, ale aj na ostatných členov spoločnosti. Pritom generálna prevencia
sa má uskutočňovať prostredníctvom individuálnej prevencie. Ak sa teda páchateľovi zabráni v ďalšej

trestnej činnosti, dáva sa tým najavo aj ostatným členom spoločnosti, ktoré správanie je nežiaduce,
proti čomu je namierený Trestný zákon a takýmto spôsobom možno ovplyvňovať pozitívnu hodnotovú
orientáciu občanov spoločnosti. Trest súčasne vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Z
hľadiska týchto úvah odvolacieho súdu možno potom dospieť k záveru, že účel trestu v zmysle § 34 ods.
1 Tr. zák. tvorí jednotu, lebo sa musí vzájomne doplňovať. Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa

musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje chráneným záujmom
spoločnosti, štátu a občanom pred útokmi páchateľov trestných činov.

Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného
k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných

potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a
spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným
členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje
ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon
vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú

a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému
výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti.Trest, ktorý bol uložený obžalovanému rešpektuje všetky zásady, ktoré sú platné pre ukladanie trestov
a tieto sú uvedené v § 34 Tr. zák. Samotný druh a výmera uloženého trestu reflektuje najmä na
postoj obžalovaného k spáchaniu stíhaných trestných činov. Napriek jednoznačnému záveru o jeho

vine spáchanie protiprávneho konania popieral, a to až do skončenia odvolacieho konania. Z evidencie
správnych deliktov a priestupkov vyplynulo, že obžalovaný sa za obdobie rokov 2020 – 2024 dopustil
štyroch priestupkov, okrem iného priestupku proti majetku dňa 30.5.2023, a to v súvislosti s týmto
vedeným trestným stíhaním. Po spáchaní priestupku obžalovaný pokračoval v protiprávnom konaní, a to
napadnutím príslušníka súkromnej bezpečnostnej služby, v dôsledku čoho bolo aj spáchanie trestného

činu ublíženia na zdraví. V krátkom časovom intervale sa dopustil viacerých protiprávnych konaní.
Krajský súd preto dospel k záveru, že podmienečný trest odňatia slobody tak, ako ho uložil okresný súd
je v tomto prípade v celom rozsahu zákonný, primeraný a spravodlivý.

Krajský súd preskúmal napadnutý rozsudok aj vo výroku o uloženej povinnosti nahradiť poškodenému
škodu. Aj tento výrok v celom rozsahu zodpovedá zneniu ustanovenia § 287 ods. 1 Tr. por., ako

aj výsledkom vykonaného dokazovania. Škoda poškodeného bola riadnym spôsobom uplatnená,
preukázaná a táto vznikla v dôsledku zranenia M. N..

Z uvedeného dôvodu krajskému súdu neostávalo nič iné, len odvolanie obžalovaného zamietnuť
procesným postupom podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.