Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/98/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3123011114
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Horvátová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2025:3123011114.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Lucie Horvátovej a sudcov JUDr.

Michala Antalu a JUDr. Juraja Valáška v trestnej veci obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., pre
prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a) Tr. zákona, o odvolaní
obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/10/2023 zo dňa 25. októbra 2024, na
verejnom zasadnutí konanom dňa
16. apríla 2025 v Trenčíne jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písm. e) Tr. poriadku s a v napadnutom rozsudku okresného súdu z r u š u j e
výrok o treste a spôsobe jeho výkonu.

Postupom podľa § 322 odsek 3 Tr. poriadku s a obžalovaný A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom
D. E. F., G. H. XXX/XX, t. č. v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava v inej trestnej veci

o d s u d z u j e

podľa § 348 odsek 1, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m), § 38 odsek 2, odsek 3,

odsek 8 Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku a § 43 Tr. zákona účinného v čase spáchania
skutku na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku sa obžalovaný na výkon
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6T/10/2023 zo dňa 25. októbra 2024 bol obžalovaný A.
B., nar. XX.XX.XXXX (ďalej iba „obžalovaný“) uznaný vinným zo spáchania prečinu marenia výkonu
úradného rozhodnutia podľa § 348 odsek 1 písm. a)

Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že

dňa 29. 12. 2022 osobne do vlastných rúk na Okresnom súde Trenčín prevzal výzvu na nastúpenie
do výkonu trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava, vydanú Okresným
súdom Trenčín dňa 29. 12. 2022 pod č. k. 0T/209/2022 na trest odňatia slobody v trvaní 12 mesiacov
nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, ktorý mu
bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 0T/209/2022 zo dňa 29. 12. 2022,

právoplatný toho istého dňa, na základe ktorej mal nastúpiť do ústavu na výkon trestu odňatia slobody do
10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, následne dňa 12. 01. 2023 doručil súdu žiadosť o odklad
výkonu tohto trestu odňatia slobody, ktorú odôvodnil nepriaznivou finančnou situáciou a doriešenímfinančných záväzkov, ktorú mu však sudca Okresného súdu Trenčín uznesením, sp. zn. 0T/209/2022
zo dňa
10. 02. 2023, právoplatným toho istého dňa, zamietol a zároveň mu nariadil, že má nastúpiť na

výkon trestu odňatia slobody do 5 kalendárnych dní od doručenia tohto uznesenia, pričom predmetné
uznesenie súdu o zamietnutí svojej žiadosti si obvinený už neprevzal, vo februári 2023 odišiel pracovať
do Spolkovej republiky Nemecko, v ktorej sa zdržoval svojvoľne a bez vážneho dôvodu a do výkonu
trestu odňatia slobody nastúpil až dňa 28. 05. 2023.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 348 odsek 1 Tr. zákona s použitím § 38
odsek 2, § 36 písm. l), písm. n), § 37 písm. m) Tr. zákona a § 43 Tr. zákona účinného v čase spáchania
skutku na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 odsek
2 písm. b) Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody
zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti výroku
o treste podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že
momentálne vykonáva uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere
20 mesiacov, po ktorého vykonaní nastúpi na výkon trestu v trvaní 36 mesiacov, teda na slobodu by
mal byť prepustený najskôr 27. mája 2028. S ohľadom na predchádzajúce odsúdenia, ktoré ešte len má

vykonať ako aj skutočnosť, že trestným rozkazom mu bol pôvodne uložený trest odňatia slobody v trvaní
2 mesiacov, považuje trest uložený rozsudkom okresného súdu za neprimerane prísny. Podľa názoru
obžalovaného malo v konaní dôjsť aj k prieťahom, keď okresný súd aj napriek žiadostiam okresnej
prokuratúry nenariadil viac ako rok hlavné pojednávanie. Z vyššie uvedených dôvodov obžalovaný
navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o treste zrušil a vo veci sám rozhodol tak,

že mu uloží nižší trest alebo upustí od potrestania obžalovaného.

Prokurátor k odvolaniu obžalovaného uviedol, že podľa jeho názoru okresný súd správne ustálil skutkový
stav veci, tento správne vyhodnotil po právnej stránke a tiež správne konštatoval vinu obžalovaného.
Ďalej uviedol, že dôvodný a vecne správny je tiež výrok o uložení ďalšieho trestu odňatia slobody, jeho

výmera ako aj spôsob jeho výkonu v ústave pre výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom
stráženia. Trest uložený obžalovanému považuje prokurátor za primeraný, spravodlivý a zohľadňujúci
hľadiská individuálnej aj generálnej prevencie. Preto navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr. poriadku
odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho krajského súdu, ktoré sa konalo dňa 16. apríla 2025 za
splnenia všetkých procesných podmienok (§ 293 odsek 5, odsek 7 Tr. poriadku) v neprítomnosti
obžalovaného, prokurátor Krajskej prokuratúry v Trenčíne v rámci konečného návrhu uviedol, že
navrhuje odvolanie obžalovaného zamietnuť podľa § 319 Tr. poriadku ako nedôvodné, pretože považuje
napadnutý rozsudok okresného súdu vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný. Obhajca

obžalovaného uviedol, že navrhuje odvolaciemu súdu rozhodnúť tak, ako vyplýva zo záverov ich
písomne odôvodneného odvolania.

Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania podľa § 316 odsek
1 Tr. poriadku a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa

§ 316 odsek 3 Tr. poriadku, na podklade podaného odvolania preskúmal podľa § 317
odsek 1 Tr. poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste rozsudku prvostupňového
okresného súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré vyhláseniu rozsudku predchádzalo. Svoju
prieskumnú povinnosť odvolací súd okrem namietaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Tr. poriadku. Na

základe vykonania svojej prieskumnej povinnosti v uvedených zákonných medziach odvolací súd dospel
k záveru, že odvolanie obžalovaného je prípustné, podané oprávnenou osobou, včas a na správnom
mieste a je čiastočne dôvodné.

Odvolací súd zistil, že hoci prvostupňový okresný súd, vychádzajúc z nepochybne zisteného skutkového

stavu a právneho posúdenia konania obžalovaného, správne a dôvodne rozhodol o vine obžalovaného,
a to postupom podľa § 257 odsek 7, odsek 8 Tr. poriadku na základe právoplatne prijatého vyhlásenia
obžalovaného o uznaní viny podľa § 257 odsek 1 písm. b) Tr. poriadku, následne už pochybil pri úvahách
o uložení primeraného a spravodlivého trestu obžalovanému za spáchaný trestný čin, keď nevyhodnotildôslednevšetkyokolnostimajúcenavýmeruadruhtrestnoprávnejsankcievzmyslevšeobecnýchzásad
na ukladanie trestov podľa § 34 odsek 1, odsek 4 Tr. zákona priamy vplyv, a teda najmä spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti

a v neposlednom rade osobu obžalovaného, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku najskôr správne poukázal na všetky v posudzovanej
veci podstatné okolnosti pre zistenie vhodného a prevýchovného trestu za spáchanú trestnú činnosť
z hľadiska druhu a výmery, keď obžalovanému priznal dve poľahčujúce okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr.

zákona /obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval/ a podľa § 36
písm.n)Tr.zákona/napomáhalpriobjasnenítrestnejčinnosti/.Správnetiežuobžalovanéhoidentifikoval
priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zákona /obžalovaný bol už za trestný čin v minulosti
odsúdený/, ktoré zistenie odôvodnil konkrétnymi skutočnosťami. Zároveň dôvodne konštatoval, že
sú splnené zákonné podmienky na uloženie ďalšieho trestu (§ 43 Tr. zákona), a že obžalovaný bol
v posledných desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (zaradenie na

výkon trestu do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia podľa
§ 48 odsek 2 písm. b) Tr. zákona). Okresný súd bezchybne vyhodnotil aj to, že v trestnej veci
obžalovaného je pre neho priaznivejšie, ak bude súd postupovať podľa Trestného zákona účinného
v čase spáchania skutku, t. j. nie podľa novšej právnej úpravy Trestného zákona, účinnej od 15. marca
2024 (§ 2 odsek 1 Tr. zákona), a to najmä z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností v jeho prípade

a následnej úpravy trestnej sadzby v jeho prospech.

Následnevšakužokresnýsúdprisvojichúvaháchnepostupovalsprávne,keďpripoukázanínazákonom
ustanovenú trestnú sadzbu a následnom znížení hornej hranice tejto trestnej sadzby pri prevažujúcom
pomere poľahčujúcich okolností o jednu tretinu dospel k záveru, že na obžalovaného je nevyhnutné

vplývať trestom odňatia slobody vo výmere až
10 mesiacov nepodmienečne, hoci trestným rozkazom mu bol pôvodne uložený trest odňatia slobody iba
vo výmere 2 mesiace. Odvolací súd síce zdôrazňuje, že okresný súd nie je viazaný druhom ani výmerou
trestu, ktorý uložil v trestnom rozkaze, neskôr zrušenom na základe riadne podaného odporu, no napriek
tomu je nevyhnutné, aby z odôvodnenia rozsudku vyplývali dôvody, ktoré okresný súd viedli k takémuto

navýšeniu trestu odňatia slobody, najmä ak na hlavnom pojednávaní obžalovaný urobil vyhlásenie
vine, a súd toto vyhlásenie prijal (§ 257 odsek 7 Tr. poriadku), z ktorého dôvodu nebolo potrebné vo
vzťahu k výroku o vine vykonávať odkazovanie. Zároveň je nutné prisvedčiť aj ďalšej odvolacej námietke
obžalovaného, spočívajúcej v tom, že okresný súd skutočne bez zjavne objektívnej príčiny nevykonal
viacakorokodvydaniatrestnéhorozkazuhlavnépojednávanie,hocisanejednalooskutkovočidôkazne

zložitú vec. Tieto faktory majú vplyv na výmeru trestu a okresný súd ich mal zohľadniť.

Trest ako taký je právnym následkom trestného činu, a preto musí byť úmerný
k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionality trestu). Úmernosť trestu okrem iného určujú aj
pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára

z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t. j. či ide
o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Záver súdu o
možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade
s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti
pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.

Odvolací súd na základe dôkladného vyhodnotenia vyššie uvedených skutočností a okolností, majúcich
v posudzovanom prípade priamy vplyv na spravodlivú a primeranú výmeru trestu odňatia slobody
a v súlade so striktným dodržaním všetkých zásad ukladania trestov podľa § 34 odsek 1 a odsek
4 Tr. zákona účinného v čase spáchania skutku rozhodol tak, že v rámci upravenej trestnej sadzby

z dôvodu prevahy poľahčujúcich okolností (trestná sadzba 0 až 16 mesiacov), uložil obžalovanému
ako špeciálnemu recidivistovi ďalší trest odňatia slobody pri dolnej hranici trestnej sadzby vo výmere
5 mesiacov nepodmienečne so zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu so stredným
stupňom stráženia, keďže v posledných desiatich rokoch pred spáchaním skutku bol obžalovaný vo
výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený za úmyselný trestný čin. Takto uložený trest

dostatočne splní preventívnu aj represívnu funkciu trestu, a súčasne vyjadrí aj morálne odsúdenie
konania obžalovaného spoločnosťou, keď zároveň odradí potencionálnych páchateľov dopúšťať sa
obdobnej trestnej činnosti. Hoci obžalovaný v rámci odvolania navrhoval ako alternatívu upustiť od
uloženia ďalšieho trestu (§ 44 Tr. zákona), tento návrh odvolací súd nepovažoval za dôvodný, pretožetresty uložené obžalovanému skoršími rozsudkami nepovažuje aktuálne na jeho nápravu za dostatočné
vzhľadom k tomu, že obžalovaný sa opakovane dopúšťa trestnej činnosti, dokonca druhovo totožnej.

Vzhľadom na uvedené dôvody krajský súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.