Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. jún 2023

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoPv/6/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120260796
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Blaha

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2023:6120260796.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána

Blahu, členiek senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD. a Mgr. Miriam Kamenskej v právnej veci žalobcu
HUBERT J.E., s.r.o., so sídlom Vinárska 137, 926 01 Sereď, IČO: 36 246 794, zast. JUDr. Andrea Kůs
Považanová, advokátka, Tobrucká 6, 811 02 Bratislava proti žalovanému Soare sekt, a.s., so sídlom
Vídeňská 101/119, 619 00 Brno, IČO: 63 144 964, zast. JUDr. Katarína Galová, advokátka, E. Belluša
10, 921 01 Piešťany, IČO: 42 164 460 o náhradu škody vo výške 100 009,32 EUR a inej ujmy z
predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn.
10CbPv/8/2020-778 zo dňa 14. septembra 2022 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 10CbPv/8/2020-778 zo dňa 14. septembra 2022
v druhej a tretej výrokovej vete p o t v r d z u j e.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím v prvej výrokovej vete uložil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobcovi sumu 3 504,60,- EUR so zákonným úrokom z omeškania od 22. mája 2020 do 3 dní
od právoplatnosti napadnutého rozhodnutia. V druhej výrokovej vete vo zvyšku žalobu zamietol. V tretej
výrokovej vete priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 93 %.

2. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa domáhal od žalovaného náhrady
škody, ktorá mu vznikla následkom nariadeného predbežného opatrenia na návrh žalovaného, ktorým
bol žalobcovi uložený zákaz distribúcie a predaja ním vyrábaného šumivého vína so spotrebiteľským
balením „VITIS MOSCATO viva la Vita BIANCO DEMI SEC“ (ďalej „spotrebiteľské balenie VITIS
MOSCATO I“). Žalobca vyčíslil škodu na sumu 100 009,32 EUR pozostávajúcu z ušlého zisku žalobcu
za obdobie od 20.08.2015 do 31.12.2018 vo výške 44 497,- EUR a z nákladov na a) skladovanie

naskladnených výrobkov vo výške 12 018,02 EUR, b) likvidáciu vín so spotrebiteľským balením VITIS
MOSCATO I vo výške 1 945,30 EUR, c) likvidáciu spotrebiteľských balení VITIS MOSCATO I vo výške
4 676,- EUR, d) výrobu zlikvidovaných vín vo výške 33 368,40 EUR, e) rebranding označenia VITIS
MOSCATO I na VITIS MOSCATO II vo výške 3 504,60 EUR. Podľa žalobcu žalovaný prostredníctvom
súdom nariadeného predbežného opatrenia znemožnil žalobcovi zúčastňovať sa s konkurenčnými
výrobkami v hospodárskej súťaži a od 20.08.2015 do 23.01.2019, t. j. do dňa právoplatného zrušenia
predbežného opatrenia, boli prerušené podnikateľské aktivity žalobcu v súvislosti s výrobkom VITIS

MOSCATO I. Vo veci samej súd žalobe žalovaného nevyhovel a preto osoba navrhujúca nariadenie
predbežného opatrenia sama zodpovedá za výsledok, pričom k predpokladu zodpovednosti za škodu
nepatrí zavinenie. Podľa žalobcu mu predbežným opatrením bola spôsobená značná ujma v podobe
straty tržieb, trhu, odberateľov, nákladov na skladovanie a zničenie vín a ich spotrebiteľských balení,ktoré neboli predané z dôvodu zákazu ich predaja, pričom exspirovala doba ich spotreby. Ušlý zisk
vyčíslilžalobcavzmysleznaleckéhoposudkuč.83/2019,vypracovanéhospoločnosťouvalue4yous.r.o,.
vychádzajúci z priebehu predaja výrobkov žalobcu so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I pred

zastavením predaja v auguste 2015. Rebrandovaný výrobok s označením VITIS MOSCATO II začal
žalobca predávať až v decembri 2016, čo zdôvodňoval tým, že čakal na výsledok konania o prihláške
jeho ochrannej známky „VITIS MOSTACO II“ podanej žalobcom v apríli 2016.

3. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný považoval žalobu za nedôvodnú,

keďže žalobca nepreukázal základné predpoklady náhrady škody, a to vznik škody, jej výšku a príčinnú
súvislosť medzi škodnou udalosťou a vznikom škody. Tvrdil, že žalobca mal viac možností ako sa
vyhnúť (predísť) škode - fľaše s vínom, ktoré už mal v kadiach, mohol naplniť bez etikety (a nalepiť ju
dodatočne), už naplnené fľaše mohol preetiketovať, resp. primárne od okamihu doručenia predbežného
opatrenia nemal víno plniť do spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I, čo však žalobcovi nebránilo
uvádzať na trh konkurenčný výrobok v akomkoľvek inom spotrebiteľskom balení. Pokiaľ by žalobca

postupoval v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou, mohol hneď zmeniť spotrebiteľské
balenie jeho šumivého vína a predávať rebrandovaný produkt. Predaj rebrandovaného produktu po
viac ako roku a pol od nariadenia predbežného opatrenia (13.12.2016) podľa žalovaného nemožno
považovať za konanie s odbornou starostlivosťou. Žalovaný tvrdil, že priamou príčinou likvidácie vína
nebolo predbežné opatrenie, ale nekonanie žalobcu, ktoré spôsobilo, že konkurenčný výrobok sa

nepredal do uplynutia minimálnej doby jeho spotreby. Podľa žalovaného náklady na rebranding nie sú v
príčinnej súvislosti s predbežným opatrením, keď žalobca mohol využiť dizajn (obal) predchádzajúceho
spotrebiteľského balenia toho istého produktu - s označením VIVAT MOSCATO, ktorým žalobca
disponoval. Namietal tvrdenia žalobcu o začatí prác rebrandingu už v roku 2015, keď žalobcom
predložené faktúry sú z roku 2016 a 2017.

4. Žalobca v priebehu konania tvrdil, že v roku 2015 už nemal žiadne etikety pôvodného balenia vína
„VIVAT MOSCATO“, avšak mal pripravených 33 438 litrov vína (po naplnení 44 584 ks 750 ml fliaš),
ktoré musel naplniť do fliaš a keďže nemal zákaz vyrábať víno so spotrebiteľským balením VITIS
MOSCATO I, dňa 14.07.2015 naplnil víno do takto označených fliaš. Po naplnení vína do fliaš ho už

nebolo možné prelievať a bolo nehospodárne vzhľadom na pracovné náklady tieto fľaše manuálne
prelievať. Podľa žalobcu nebolo možné víno naplniť do fliaš bez etikiet, lebo to neumožňovala jeho
výrobná linka. Šarža vín naplnená žalobcom dňa 14.07.2015 pod číslom L15911195 (ďalej aj „šarža zo
dňa 14.07.2015“) exspirovala dňa 13.07.2018, t. j. predtým ako bolo predbežné opatrenie právoplatne
zrušené ku dňu 23.01.2019 a žalobca preto musel všetko toto víno zlikvidovať. Od 20.08.2015 zastavil

predaj a propagáciu tovaru so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I, pričom v septembri 2015 už
začala spoločnosť Blue Space s.r.o. práce na rebrandingu označenia. Podľa žalobcu v prípade VIVAT
MOSCATO A VITIS MOSCATO išlo o rovnaký tovar (druh nápoja) a preto napríklad na výrobkoch ostal aj
nezmenený interný ERP kód a rovnaký EAN (čiarový kód) a nový EAN kód bol vytvorený až v roku 2016.
Ušlý zisk si žalobca uplatnil za obdobie od 20.08.2015 do 31.12.2018, kedy naplno obnovil predaj tovaru.

5. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že žalovaný v priebehu konania zotrval na
vyjadreniach o nepreukázaní existencie príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a škodou.
Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.04.2022 potvrdil, že od septembra 2016 do decembra 2016
strany sporu komunikovali za účelom dohody o predaji už nafľašovaného vína do spotrebiteľských balení

VITIS MOSCATO I. Žalobca potvrdil, že po podaní prihlášky sporného označenia VITIS MOSCATO I
zo dňa 19.11.2014 ho žalovaný vyzval na späťvzatie tejto prihlášky s odôvodnením, že toto označenie
zasahuje do skorších práv žalovaného k jeho ochrannej známke MOSCATO DE LUXE. Dňa 31.03.2015
žalovaný podal námietky proti prihláške ochrannej známky a dňa 21.04.2015 návrh na nariadenie
predbežného opatrenia, ktoré žalobca považoval zo strany žalovaného za šikanózne konanie v rozpore

s dobrými mravmi.

6. Žalovaný na tieto tvrdenia uviedol, že žalobca sa domáha náhrady škody podľa § 340 ods. 1 CSP a
preto argumentácia o spôsobení škody šikanóznym konaním žalovaného a v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 424 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“) neobstojí. Žalovaný zopakoval priebeh udalostí od

zmeny etikety žalobcom na prelome rokov 2014 a 2015 po jeho snahu domôcť sa ochrany pred súdom.
PredložilvýzvuvsúvislostisnovýmoznačenímVITISMOSCATOIzjanuára2015adresovanúžalobcovi,
v ktorej ho upozorňoval, že v prípade neupustenia zásahu do práv žalovaného sa bude domáhať súdnej
ochrany. Pokiaľ žalobca tvrdil, že nebolo možné zastaviť celý proces výroby pripravenej dávky vína,podľa žalovaného výrobky mohli byť nafľašované bez etikiet, a to vyradením etiketovačky z výrobnej
linky, čo je štandardnou operáciou v rámci jej nastavenia. Ak teda žalobca nafľašoval spornú dávku
dňa 14.07.2015 do spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I, sám si týmto konaním spôsobil škodu.

Žalobca zotrval na svojich vyjadreniach, že etiketovačku nebolo možné odpojiť od výrobnej linky a doložil
fotografie a nákresy výrobnej linky.

7. Okresný súd v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že predmetom nároku je náhrada škody,
ktorá mala žalobcovi vzniknúť následkom predbežného opatrenia nariadeného súdom v spore z

priemyselného práva a nekalej súťaže. Posudzoval preto uplatnený nárok výlučne podľa § 340 ods.
1 CSP. V takom prípade základom nároku je zrušenie nariadeného predbežného opatrenia a nie
porušenie inej povinnosti žalovaným. Napriek tomu, že žalovaný má sídlo v Českej republike, avšak ide o
náhradu škody vzniknutej na území Slovenskej republiky, okresný súd konštatoval existenciu právomoci
slovenského súdu rozhodovať o uplatnenom nároku.

8. Po vykonanom dokazovaní dospel okresný súd k záveru o nepreukázaní základných predpokladov
nároku na náhradu škody v časti týkajúcej sa nákladov za skladovanie naskladnených výrobkov, za
likvidáciu vín so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I, za likvidáciu spotrebiteľských balení
VITIS MOSCATO I, za výrobu zlikvidovaných vín a ušlého zisku a v tejto časti žalobu zamietol.
Náklady za rebranding označenia VITIS MOSCATO I okresný súd považoval za priamo súvisiace s

nariadením predbežného opatrenia, ktoré žalobca realizovať musel, ak chcel ostať prítomný na trhu so
svojím šumivým vínom označeným MOSCATO. V tejto časti preto žalobe o náhradu škody vyhovel a
zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3 504,40 EUR s príslušenstvom v prvom výroku napadnutého
rozhodnutia.

9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd zodpovednosť za škodu spôsobenú
predbežným opatrením posúdil ako zodpovednosť za škodu sui generis - navrhovateľ zodpovedá za to,
že súd jeho návrhu vyhovel. Na vznik tejto zodpovednosti sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti,
podmienkou je zánik alebo zrušenie neodkladného opatrenia z iného dôvodu, než z toho, že súd žalobe
vo veci samej vyhovel, alebo z dôvodu, že právo navrhovateľa bolo uspokojené. Podľa okresného súdu

táto podmienka splnená v konaní bola, keďže predbežné opatrenie bolo zrušené spolu so zamietnutím
žaloby vo veci samej a zaniklo ku dňu 23.01.2019 právoplatnosťou rozhodnutia Krajského súdu v
Bratislave č. k. 4Cob/68/2017-358 zo dňa 29.11.2018. Predmetom náhrady škody v takomto prípade
je akákoľvek ujma, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s nariadením neodkladného opatrenia a
trvaním jeho právnych účinkov. Zodpovednosť navrhovateľa má objektívny charakter, ktorej sa nemôže

zbaviť. Pri rozhodovaní o nárokoch uplatnených podľa § 340 CSP sa postupuje podľa zásad typických
pre rozhodovanie o nárokoch na náhradu škody, t. j. okrem zákonnej podmienky týkajúcej sa zrušenia
alebo zániku predbežného opatrenia je súd povinný skúmať vznik ujmy a príčinnú súvislosť medzi nimi.
Až následne má pre súd význam zaoberať sa výškou škody (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III.
ÚS/387/2009).

10. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že v spore stoja proti sebe dve konkurenčné
spoločnosti dodávajúce na trh identické výrobky - perlivé/šumivé vína s označením MOSCATO
vyjadrujúcim v zásade druh odrody viniča - muškát. Podľa okresného súdu nemožno poprieť, že
medzi neskorším označením žalobcu VITIS MOSCATO I a skorším označením žalovaného Originale

MOSCATO de Luxe existuje z pohľadu ich kompozície istý stupeň podobnosti. Okresný súd poukázal
na to, že žalobca zmenil na prelome rokov 2014/2015 svoju dlhoročnú etiketu šumivého vína (ďalej aj
„VIVAT MOSCATO“) na (ďalej aj „VITIS MOSCATO I“). Označenie VIVAT MOSCATO bolo zapísané ako
ochranná známka od roku 2007 s právom prednosti od 02.05. 2005, označenie VITIS MOSCATO I bolo
prihlásené ako ochranná známka 19.11.2014. V tom čase bol žalovaný na trhu (podľa jeho vyjadrenia od

roku 1999) prítomný s výrobkom nesúcim etiketu (ďalej aj „MOSCATO de Luxe“) a ochrannú známku
mala zapísanú od roku 2000.

11. Okresný súd poukázal na priebeh udalostí od zmeny označenia výrobkov žalobcu na označenie
VITIS MOSCATO I. Uviedol, že z komunikácie strán po podaní prihlášky ochrannej známky VITIS

MOSCATO I (pred podaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia) vyplýva upozornenie
žalovaného voči žalobcovi, že nové označenie žalobcu pre jeho šumivé vína považuje za zameniteľné so
svojouskoršouochranouznámkouažiadalho,abyupustilodjehopoužívania.Okresnýsúdsíceuviedol,
že v tomto konaní nehodnotí pravdepodobnosť zámeny kolíznych označení (etikiet, resp. balení fliaš),avšak konštatoval, že možno rozumieť obrane žalovaného proti zavedeniu nového spotrebiteľského
balenia žalobcu VITIS MOSCATO I, ktorým žalobca zmenil obchodné označenie ním vyrábaného
šumivého vína tak, že označenia konkurentov sa stali výrazne rizikovejšími z pohľadu ich zámeny

spotrebiteľmi. Podľa okresného súdu sa preto javí, že zmena v zdravom konkurenčnom vzťahu strán
sporu skutočne nenastala až nariadeným predbežným opatrením (z pohľadu hospodárskej súťaže),
ale zmenou spotrebiteľského balenia VIVAT MOSCATO na VITIS MOSCATO I. Podľa okresného súdu
žalobca má právo kedykoľvek meniť balenie svojho výrobku, v tomto prípade však dôsledkom jeho
rozhodnutia vzrástlo riziko, že bude čeliť súdnemu konaniu (ktoré napokon aj prebiehalo), resp. obrane

trhu žalovaným. Okresný súd konštatoval, že napriek vedomosti o námietkach žalovaného proti
označeniu VITIS MOSCATO I, začal žalobca výrobu a predaj vína s novou etiketou. Okresný súd
vyslovil pochopenie, že dôsledkom nariadeného predbežného opatrenia bol zákaz predaja výrobkov, ale
považoval za potrebné prihliadnuť aj na okolnosti predchádzajúce súdnemu konaniu, a to niekoľkoročnú
pokojnú koexistenciu strán na trhu s označeniami VIVAT MOSCATO a Originale MOSCATO de Luxe
a zmenu, ktorú prinieslo rozhodnutie o zavedení nového označenia VITIS MOSCATO I. Okresný súd

dodal, že žalobca po rebrandingu označenia VITIS MOSCATO I na VITIS MOSCATO II zostal už pri
používaní označenia VITIS MOSCATO II a nevrátil sa k označeniu VITIS MOSCATO I napriek tomu,
že námietky proti zápisu označenia boli právoplatne zamietnuté a označenie figuruje ako zapísaná
ochranná známka.

12. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd skúmal dôvodnosť argumentácie
žalobcu, že (i) škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením, a (ii) nemohol
jej predísť v súlade so zásadou všeobecnej prevenčnej povinnosti. Okresný súd považoval za dôvodný
argument žalobcu, že víno z výrobnej šarže L15911195, ktoré mal už v čase doručenia predbežného
opatrenia v kadiach, musel naplniť do fliaš, lebo inak by sa znehodnotilo, avšak neuznal ako jediné

možné riešenie vzniknutého stavu naplnenie vína do fliaš so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO
I, ktoré žalobca nemohol predávať. Podľa okresného súdu sa žalobca nemohol spoliehať, že predbežné
opatrenie bude po podaní odvolania zrušené a nemohol sa spoliehať ani na dĺžku trvania súdneho
konania, najmä keď išlo o výrobky určené na priamu spotrebu a podliehajúce exspirácii. V čase
nafľašovania vína do spotrebiteľského balenia dňa 14.07.2015, ktorého predaj mal súdom zakázaný,

tieto „domnienky“ žalobcu nemali oporu v skutočnom stave veci, a preto riziko nafľašovania ide na
vrub žalobcu. Okresný súd videl v tomto kroku žalobcu (v naplnení vína do fliaš so spotrebiteľským
balením, ktorého sa týkal zákaz predaja) nedostatok príčinnej súvislosti medzi nariadením predbežného
opatrenia a vznikom škody (vznikom nákladov na výrobu, skladovanie a likvidáciu vína). Okresný súd
nespochybňoval, že po nafľašovaní vína už nebolo technicky možné víno prelievať (znehodnotilo by

sa), nebolo hospodárne fľaše preliepať (okrem prednej a zadnej etikety je súčasťou balenia i záklopka),
a preto musel žalobca tieto výrobky po uplynutí ich exspirácie zlikvidovať. Naplnenie fliaš so šumivým
vínom takmer dva mesiace po doručení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia do obalov, ktoré
v danom čase žalobca nemohol predávať, okresný súd posúdil ako okolnosť na vrub a zodpovednosť
žalobcu, nie nevyhnutý dôsledok nariadeného predbežného opatrenia. Na tvrdenie žalobcu, že žalovaný

umelo predlžoval súdne konania, okresný súd neprihliadol, pretože podanie odvolania proti rozhodnutiu
o zamietnutí žaloby vo veci samej je legitímnym právom strany v konaní a išlo o zákonom dovolený
opravný prostriedok.

13. Podľa okresného súdu, ak sa žalobca spoľahol, že víno naplní do fliaš a neskôr ho na trhu

predá, vystavil sa riziku vzniku škody, ku ktorej došlo (v dôsledku trvania súdneho konania uplynula
doba spotreby vína). Argument, že tento postup sa mu javil ako najefektívnejší a najekonomickejší aj
preto, že podal odvolanie proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenie, neumožňuje preniesť
zodpovednosť za jeho konanie na žalovaného ako navrhovateľa predbežného opatrenia. Toto riziko,
resp. jeho dôsledky v podobe ekonomickej straty, nemožno podľa okresného súdu spravodlivo preniesť

na žalovaného ani v situácii jeho procesného neúspechu v konaní vo veci samej. Zodpovednosť
navrhovateľa predbežného opatrenia by sa mohla vzťahovať napr. na náklady na likvidáciu v čase
doručenia predbežného opatrenia už vyrobeného a naskladneného vína (so spotrebiteľským balením
VITIS MOSCATO I), avšak takúto škodu si žalobca v konaní neuplatnil.

14. Podľa okresného súdu žalobca mal povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a ako skúsený
podnikateľ si musel byť vedomý zákonitostí trhu a následkov súdneho konania. Pretože všeobecná
úprava zodpovednosti za škodu v Občianskom zákonníku je základom právnej úpravy zodpovednosti zaškodu v celom súkromnom práve, aj v obchodných vzťahoch sa uplatní úprava generálnej preventívnej
povinnosti podľa § 415 OZ.

15. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca si mohol a mal počínať tak, aby predišiel vzniku škody
po nariadení predbežného opatrenia. Momentom jeho doručenia (ktorým sa predbežné opatrenie stalo
vykonateľným), platil pre neho zákaz uvádzania, reklamy, prezentácie a predaja výrobku v konkrétnom
spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO I (krčová etiketa, predná a zadná etiketa na fľaši). Žalobca
nemal síce zákaz tento tovar vyrábať, ale ako riadny hospodár sa nemohol spoliehať na to, že v

odvolacom konaní proti rozhodnutiu o nariadení predbežného opatrenia, resp. v konaní vo veci samej
bude úspešný a svoje výrobky, ktoré podliehajú exspirácii, bude môcť predať. Ak aj napriek zákazu
predaja naplnil po doručení predbežného opatrenia víno do spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO
I, vystavil sa riziku, že bude musieť znášať (minimálne) výrobné náklady výrobku, ktorý možno nebude
môcť uviesť na trh.

16. Okresný súd konštatoval, že obsahom súdneho zákazu nebol zákaz predaja šumivého vína žalobcu,
ktoré by obsahovalo označenie MOSCATO (opisujúce druh viniča - muškát), a preto žalobca mohol
pokračovať v predaji svojho výrobku, hoci nie v spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO I, čo žalobca
aj urobil, keď „rebrandoval“ etiketu pre svoj výrobok, v decembri 2016 uviedol na trh perlivé/šumivé
víno s označením VITIS MOSCATO II a toto označenie si dňa 20.04.2016 prihlásil ako ochrannú

známku, ktorá je zapísaná pod č. 243766 v podobe (ďalej aj VITIS MOSCATO II“). Okresný súd
neprihliadol na tvrdenie žalobcu, že mal záujem na čo najskoršom obnovení predaja výrobku, pretože
toto nekorešponduje s faktom, že od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia dňa
25.05.2015 do uvedenia rebrandovaných výrobkov na trh dňa 13.12.2016 uplynul rok a pol, hoci
z predložených dokladov vyplýva, že návrhmi na nové označenie žalobca disponoval skôr. Okresný

súd dospel k záveru, že možnosť pokračovať v predaji rovnakého výrobku (druhu nápoja) s iným
ako sporným označením eliminovala aj predpoklady pre priznanie ušlého zisku, ktorý si žalobca
uplatnil za obdobie od 20.08.2015 do 31.12.2018. Z e-mailovej komunikácie žalobcu (ním poverených
zamestnancov) týkajúcej sa grafických návrhov pre účely rebrandingu spotrebiteľského balenia VITIS
MOSCATO I (č.l. 687 a nasl. spisu) okresný súd zistil, že komunikácia začala už koncom augusta 2015

a v septembri 2015 boli pripravené prvé návrhy, pričom víno s novým balením bolo na trh uvedené až
v decembri 2016. Toto obdobie okresný súd posúdil za neprimerane dlhé, pričom žalobca neuviedol
okolnosti,ktorébymubrániliuviesťnatrhrebrandovanývýrobokskôr.Okresnýsúdneuznalakodôvodný
argument žalobcu, že s uvedením výrobkov s označením VITIS MOSCATO II čakal do decembra 2016
z dôvodu prebiehajúceho konania o prihláške ochrannej známky, rebrandovaného označenia - VITIS

MOSCATO II, podanej dňa 20.04.2016 (ďalej aj „známkové konanie“), pretože to mu nebránilo takto
označené výrobky predávať. Prihláška bola vo vestníku zverejnená dňa 01.07.2016 (lehota na podanie
námietok je tri mesiace) a žiadne námietky proti prihláške neboli podané. Okresný súd podotkol, že v
prípade prihlášky ochrannej známky „VITIS MOSCATO I“, napriek vedomosti o námietkach žalovaného
proti jej zápisu, s uvedením nového balenia žalobca nečakal na skončenie námietkového konania.

17. Okresný súd preto žalobu zamietol v časti nárokov týkajúcich sa náhrady škody za skladovanie
naskladnených výrobkov, likvidáciu vín so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I, likvidáciu
spotrebiteľských balení VITIS MOSCATO I, výrobu zlikvidovaných vín a ušlého zisku žalobcu.

18.Vodôvodnenínapadnutéhorozhodnutiaokresnýsúddodal,ževroku2016prebiehalimedzistranami
sporu rokovania o mimosúdnej dohode a žalovaný navrhol žalobcovi dopredaj fliaš so spotrebiteľským
balením VITIS MOSCATO I, pričom žalobca s tým nesúhlasil, keďže dohodu žalobca podmieňoval
vyplatením náhrady škody v sume 80 000 eur a súčasne namietal, že žalovaný dohodu podmieňoval
schválením označenia, ktoré bude žalobca používať na šumivé víno.

19. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že okresný súd považoval za náklady, ktoré
priamo súviseli s nariadeným predbežným opatrením, náklady na rebranding označenia VITIS
MOSCATO I, ktoré žalobca doložil faktúrami spoločností MKV - PRESS s.r.o., enoplastic s.p.a., Smurfit
Kappa Obaly Štúrovo, a.s., Blue Space s.r.o. Konštatoval, že spoločnosť Blue Space s.r.o. dodala návrhy

a vzorky propagačných materiálov, spoločnosť MKV - PRESS s.r.o. vyhotovila razidlá prednej etikety,
krčnej etikety, výsekovej formy a filmov, spoločnosť Smurfit Kappa Obaly Štúrovo, a.s. dodala tlačovú
formu a spoločnosť enoplastic s.p.a. formu záklopky „cliche“.20.Okresnýsúddospelkzáveru,žežalobcompredloženédôkazyhodnovernýmspôsobompreukazujúe
vynaloženie finančných prostriedkov na rebranding označenia VITIS MOSCATO I na VITIS MOSCATO
II. a nemal pochybnosť o ich opodstatnenosti. Spotrebiteľské balenie vína nepozostáva len z etikety, ale

aj fľaše, uzáveru, záklopky a kartónov, do ktorých sa víno balí a preto faktúry za rebranding zahŕňali
nielen grafické návrhy etikety, ale aj náklady na tieto ďalšie zložky spotrebiteľského balenia. Okresný súd
konštatoval, že žalobca nebol povinný vrátiť sa k pôvodnému označeniu VIVAT MOSCATO, keď navyše
tvrdil, že etiketami s pôvodným označením už v roku 2015 nedisponoval a rebranding mal prospieť
predaju viac ako návrat k pôvodnému označeniu. Okresný súd preto žalobcovi priznal náhradu škody

spojenú s núteným rebrandingom jeho výrobku v sume 3 504,60 EUR so zákonným úrokom z omeškania
od 22.05.2020 (odo dňa doručenia žaloby žalovanému).

21. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že tvrdenia strán týkajúce sa technických
možností výrobnej linky žalobcu (či bolo možné odpojiť etiketovačku a ďalšie) okresný súd neskúmal,
pretože škodu, ktorá žalobcovi vznikla naplnením vína dňa 14.07.2015 do obalov VITIS MOSCATO

I, neposúdil ako škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s nariadením predbežného opatrenia.
Vzhľadom na chýbajúci predpoklad priznania nároku na náhradu škody (okrem nákladov súvisiacich s
rebrandingom) sa už okresný súd ďalej nevenoval výške škody a jej preukázaniu.

22. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupoval podľa § 255 ods. 1 CSP a vzhľadom na pomerný

úspech žalovaného v konaní, ktorý bol zaviazaný na zaplatenie sumy 3 504,60 EUR z celkovo uplatnenej
sumy 100 009,32 EUR, priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu
93 %.

23. Proti druhej a tretej vete výrokovej vete uvedeného rozhodnutia podal včas odvolanie žalobca z

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP.

24. V odvolaní vytýkal okresnému súdu, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam. Poukázal na bod 15. a 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorých
okresný súd konštatoval istý stupeň podobnosti medzi označením žalobcu VITIS MOSCATO I a

označením žalovaného Originale MOSCATO de Luxe, ktorý záver je nesprávny, čo bolo preukázané
rozhodnutiami súdov vo veci samej, rozhodnutím Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej aj „ÚPV
SR“), ako aj rozhodnutiami súdov v správnom konaní, v ktorých bola konštatovaná rozdielnosť
uvedených označení. Okresný súd preto dospel k nesprávnemu záveru o istom stupni podobnosti
kompozície týchto označení. Ďalej vytýkal okresnému súdu jeho konštatovanie o porozumení obrane

žalovaného voči zavedeniu nového spotrebiteľského balenia žalobcu pod označením VITIS MOSCATO
I, keď okresný súd zhodnotil, že takáto zmena označenia tovaru žalobcu sa stala výrazne rizikovejšia z
pohľadu ich zámeny spotrebiteľmi. Aj tento záver považoval žalobca za nesprávny. Žalobca v odvolaní
zopakoval svoje tvrdenia, že konanie žalovaného pri podaní návrhu na naradení predbežného opatrenia
predstavovalo protiprávnu expanziu žalovaného na slovenskom trhu na úkor žalobcu pri jeho tovare

so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I. Tvrdenie žalovaného, ktorý sa domnieval, že konanie
žalobcu predstavuje neoprávnený zásah do práv žalovaného, nemalo oporu v skutočnom stave veci.
Žalobcazopakovalsvojetvrdenie,žeboltožalovaný,ktorýmalmožnosťobmedziťsvojenárokyvnávrhu
na nariadenie predbežného opatrenia a domáhať sa voči žalobcovi zdržania sa používania predmetu
prihlášky ochrannej známky na etiketách spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I a v takom prípade

by stačilo žalobcovi zmeniť vyobrazenie na etiketách a používať ďalšie časti spotrebiteľského balenia
VITIS MOSCATO I (fľaše, závery, záklopky a kartóny). Žalovaný mal k dispozícii miernejšie prostriedky
svojej ochrany, čo však neurobil a v návrhu na predbežné opatrenie uplatnil ochranu v čo najširšom
rozsahu vo vzťahu k celému spotrebiteľskému baleniu, t. j. na každú jednotlivú jeho časť (fľaše, závery,
záklopky, etikety a kartóny). Podľa žalobcu okresný súd sa vôbec nezaoberal otázkou povinnosti

žalovaného zabrániť vzniku škody, ktorá vznikla v priamej príčinnej súvislosti s predbežným opatrením
žalobcovi.

25. Žalobca v odvolaní vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne posúdenie nároku na náhradu
škody v podobe ušlého zisku. Uviedol, že zdržovacie príkazy, ktoré mu boli uložené v predbežnom

opatrení vo vzťahu k jeho tovaru so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I, je možné interpretovať
len tak, že žalobcovi bol uložený zákaz určitého konania vo vzťahu k akémukoľvek jeho tovaru, ktorý by
bol vo fľaši, so záverom, so záklopkou, s etiketami a v kartóne používaných v spotrebiteľskom balení
VITIS MOSCATO I. Podľa žalobcu aj okresný súd potvrdil v prvom výroku napadnutého rozhodnutiaa v bodoch 24. a 25. napadnutého rozhodnutia tento záver, keď žalovaného zaviazal na zaplatenie
nákladov za rebranding vo výške 3 504,60 EUR, pričom za náklady priamo súvisiace s nariadením
predbežného opatrenia okresný súd považoval náklady na rebranding označenia VITIS MOSCATO

týkajúce sa jednotlivých súčastí spotrebiteľského balenia, t.j. prednej etikety, krčnej etikety a záklopiek.
Okresný súd v napadnutom rozhodnutí súhlasil so žalobcom, že spotrebiteľské balenie nepozostáva
len z etikety, ale aj z fľaše, uzáveru, záklopky a kartónu, do ktorých sa víno balí. Podľa žalobcu preto
okresný súd mal preukázané, že spotrebiteľské balenie VITIS MOSCATO I pozostávalo z fľaše, uzáveru,
záklopky, etikiet (predná, zadná, kŕčová) a z kartónu. Práve na základe tohto záveru okresný súd

konštatoval oprávnenosť nákladov za rebranding spotrebiteľského balenia z VITIS MOSCATO I na VITIS
MOSCATO II, vrátane uzáverov, záklopiek, etikiet, kartónov. Okresný súd tým potvrdil, že výlučne z
dôvodu nariadenia predbežného opatrenia žalobca musel rebrandovať všetky časti spotrebiteľského
balenia VITIS MOSCATO I.

26. Žalobca poukázal na prekvapivosť napadnutého rozhodnutia o čiastočnom zamietnutí žaloby, keď

v bode 20. - 22. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nesprávne a v rozpore s vyššie uvedenými
závermi vyložil zdržovacie príkazy uložené žalobcovi predbežným opatrením tak, že žalobcovi stačilo
zmeniť jednu časť spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I, a to etikety, bez zmeny ďalších
častí spotrebiteľského balenia a to fľaše, uzáveru, záklopky a kartónu na obnovenie legálneho
predaja počas účinnosti predbežného opatrenia. Vytýkal záver okresného súdu, ktorý konštatoval,

že možnosť pokračovať v predaji rovnakého výrobku druhu nápoja s iným ako sporným označením,
eliminovala predpoklady priznania ušlého zisku uplatňovaného žalobcom v období od 20.08.2015
do 31.12.2018. Podľa žalobcu okresný súd prekvapivo zúžil interpretáciu zdržovacieho príkazu
nariadeného predbežného opatrenia na zákaz používať „sporné označenie“ VITIS MOSCATO I, ktoré
bolo predmetom prihlášky ochrannej známky žalobcu POZ 5811-2014. Predbežným opatrením bol

vyslovený zákaz týkajúci sa tovaru žalobcu so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I, t. j. nápoja
vo fľaši s uzáverom, záklopkou, s etiketou a v kartóne tvoriace spotrebiteľské balenie VITIS MOSCATO
I. Ako to konštatoval samotný okresný súd, pri odôvodňovaní priznania nákladov za rebranding, na
obnovenie predaja počas trvania predbežného opatrenia preto žalobca musel vytvoriť nielen nové
označenie na etiketách, keď žalobca vytvoril označenie VITIS MOSCATO II, ale musel by vytvoriť aj

nové fľaše, závery, záklopky, kartóny. Preto záver okresného súdu, že stačilo zmeniť označenie výrobku
žalobcu, keď predmet ochrannej známky bol na etiketách balenia VITIS MOSCATO, je podľa žalobcu
v rozpore so samotným záverom okresného súdu, ktorým identifikoval jednotlivé časti spotrebiteľského
baleniaVITISMOSCATOIapotvrdenímpríčinnejsúvislostimedzizmenourebrandovaniavšetkýchčastí
spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I na VITIS MOSCATO II (fľaše, uzávery, záklopky, etikety

atď.) a nariadením predbežného opatrenia.

27. Žalobca vytýkal okresnému súdu aj nesprávny záver o neprimeranosti dĺžky doby do obnovenia
predaja. Zopakoval, že nárok na ušlý zisk si uplatnil za obdobie od 20.08.2015 do 31.12.2018, ktoré
obdobie začalo dva a trištvrte mesiaca po doručení uznesenia o nariadení predbežného opatrenia

žalobcovi dňa 25.05.2015. Tvrdil, že okresný súd de facto svojim záverom mal preukázané, že
žalobcovi trvali neprimerane dlhú dobu činnosti súvisiaces rebrandingom, a to 1) výber dodávateľov
a objednanie vypracovania návrhov spotrebiteľského balenia, 2) vypracovanie návrhov nového
spotrebiteľského balenia, 3) výber návrhu nového spotrebiteľského balenia, 4) objednanie jednotlivých
častí spotrebiteľského balenia rebrandovaného označenia, 5) výroba jednotlivých časti balenia VITIS

MOSCATO II, 6) zmena plánu výroby žalobcu, ktorý sa pripravuje s predstihom jedného roka, 7)
oslovenie potencionálnych odberateľov, vyjednanie odberu tovaru a jeho dodanie, 8) zaistenie právnej
ochrany označenia použitého na novom označení a 9) pokračovanie vo vykonávaní obchodnej činnosti
popri uvedených činnostiach. Podľa žalobcu okresný súd fakticky vyslovil záver, že žalobca a jeho
dodávatelia boli povinní vykonať všetky uvedené činnosti po dobu kratšiu ako dva a trištvrte mesiaca,

t. j. od doručenia uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia zo dňa 25.05.2015 do 20.08.2015,
t. j. do prvého dňa, od ktorého uplatňuje žalobca nárok na ušlý zisk. Podľa žalobcu je nevykonanie
týchto úkonov za dva a trištvrte mesiaca dôvodom zamietnutia nároku na ušlý zisk od 20.08.2015 do
31.12.2018 v celom rozsahu, a to kvôli tomu, že doba dva a trištvrte mesiaca je podľa okresného
súdu neprimerane dlhá na výkon uvedených činností týkajúcich sa obnovenia predaja tovaru v novom

spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO II. Podľa žalobcu okresný súd neuviedol v napadnutom
rozhodnutí na základe aplikácie ktorého právneho predpisu a na základe ktorých konkrétnych dôkazov a
preukázaných skutkových tvrdení dospel k takémuto záveru. Výrok II. napadnutého rozhodnutia je preto
v tejto časti nepreskúmateľný.28. Žalobca vytýkal okresnému súdu, že v napadnutom rozhodnutí neuviedol žiadnu konkrétnu dobu,
ktorá by bola primerane dlhá na vytvorenie nového spotrebiteľského balenia tovaru žalobcu na obnovu

jeho predaja. Neuviedol ani to, na základe aplikácie ktorých právnych predpisov a ktorých dôkazov
mal preukázanú konkrétnu dobu, ktorá by bola primerane dlhá na vytvorenie nového spotrebiteľského
balenia na obnovenie predaja tovaru žalobcu. Výrok II. je preto nepreskúmateľný. Žalobca ďalej
vytýkal okresnému súdu, že v napadnutom rozhodnutí na jednej strane vytýkal žalobcovi, že v prípade
spotrebiteľského balenia VITIS MOCSATO I nepočkal na výsledok konania o námietkach žalovaného

proti prihláške ochrannej známky POZ 5811-2014, čím sa žalobca vystavil riziku podania návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia žalovaným a na druhej strane žalobcovi vytýkal, že v prípade
spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO II po uvedených skúsenostiach so žalovaným, žalobca čakal
na márne uplynutie lehoty na podanie námietok zo strany žalovaného proti prihláške ochrannej známky
týkajúcej sa označenia použitého na spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO II. Napadnutý rozsudok
je vnútorne rozporný, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci a rozsudok vychádza z nesprávneho posúdenia veci. Výrok II. napadnutého rozhodnutia je preto
nepreskúmateľný.

29. Tým, že žalobca počkal do uplynutia lehoty na podanie námietok proti prihláške ochrannej
známky, ktorej predmet je umiestnený na balení VITIS MOSCATO II, pred jeho uvedením na trh, v

spojení s ďalšími tvrdeniami žalobcu preukazuje dôvodnosť čiastočného obnovenia predaja tovaru
v spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO II v decembri 2016. Opačný záver okresného súdu je
nesprávny.

30. Žalobca vytkol konštatovanie okresného súdu, ktorý poukázal na konanie žalobcu, ktorý v prípade

ochrannej známky VITIS MOSCATO I, a to napriek tomu, že žalobca mal vedomosť o námietkach
žalovaného proti jej zápisu, nečakal s uvedením nového balenia na trh na skončenie námietkového
konania. Žalobca poukázal na to, že toto námietkové konanie bolo skončené až rozhodnutím
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Spv/1/2019 zo dňa 26.02.2020. Ak by mal teda žalobca čakať až na
skončenienámietkovéhokonaniapriuvedenítovarunatrhpodoznačenímVITISMOSCATOI,čakalby6

rokov. Žiadny právny predpis žalobcovi takúto povinnosť čakať neustanovuje pri uvedení tovaru v novom
spotrebiteľskom balení. Podľa žalobcu preto napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci, na základe posúdenia predložených dôkazov okresný súd nesprávne zistil skutkový
stav a prvostupňové konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

31. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne zamietnutie nároku na náhradu ušlého zisku
v celom rozsahu. Podľa žalobcu tým, že okresný súd vo výroku II. nárok žalobcu na náhradu ušlého
zisku v celom rozsahu zamietol, fakticky rozhodol, že žalobca nepreukázal vznik ušlého zisku v príčinnej
súvislosti s predbežným opatrením od 20.08.2015 do 31.12.2018, pretože už v septembri 2015 boli
pripravené prvé grafické návrhy etikiet pre účely rebrandingu spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO

I, ale predaj tovaru so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO II bol obnovený až v decembri 2016.
Okresný súd mal povinnosť zaoberať sa otázkou, kedy by obnovenie predaja tovaru bolo primerane
skoro na základe predložených dôkazov a ak by sa takáto primeraná doba prekrývala s rozsahom
obdobia od 20.08.2015 do 31.12.2018, mal okresný súd povinnosť priznať nárok žalobcovi na ušlý zisk
v zodpovedajúcej časti, minimálne za deň 20.08.2015 a v najväčšom rozsahu počas celého žalobcom

určeného obdobia. Okresný súd sa podľa žalobcu vôbec nezaoberal otázkou primerane dlhej doby, čím
okresný súd dospel k nesprávnemu záveru, že v žiadny deň od 20.08.2015 do 31.12.2018 žalobca
neutrpel škodu v podobe ušlého zisku v príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením
o zákaze predaja tovaru v spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO I. Jedná sa preto o naplnenie
odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d) a f) CSP. Okresný súd neuviedol, na základe akých

tvrdení a dôkazov mal preukázané, že žalobcovi nevznikol ušlý zisk v príčinnej súvislosti s predbežným
opatrením v žiadny deň podľa žalobcom určeného obdobia. Výrok II. napadnutého rozsudku je preto
nepreskúmateľný.

32. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne posúdenie nároku na náhradu škody v

podobe nákladov na výrobu, skladovanie a likvidáciu tovaru so spotrebiteľským balením VITIS
MOSCATO I. Vytýkal okresnému súdu jeho záver, že riziko z nafľašovania dávky do spotrebiteľského
balenia VITIS MOSCATO I dňa 14.07.2015, t. j. dva mesiace po doručení uznesenia o predbežnom
opatrení ide na ťarchu žalobcu, v čom okresný súd vzhliadol nedostatok príčinnej súvislosti medzinariadením predbežného opatrenia a vznikom škody (náklady na výrobu, skladovanie a likvidáciu
tovaru so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I). Argument žalobcu, že išlo o najefektívnejší
a najekonomickejší postup okresný súd posúdil tak, že táto skutočnosť neumožňuje preniesť

zodpovednosť za konanie žalobcu na žalovaného.

33. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne zistil zákonom požadovaný stupeň jeho opatrnosti. Okresný
súd v bode 19. na strane 7 napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca mal povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou a ako skúsený podnikateľ si mal byť vedomý, okrem iného, následkov súdneho konania,

pričom svoj názor oprel o ustanovenie § 415 OZ. Žalobca citoval časť odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, citoval ustanovenie § 415 OZ a odcitoval komentár k tomuto ustanoveniu z diela Števček,
Dulak, Bajánková, Fečík, Sedlačko, Tomašovič a kol.: Občiansky zákonník, Veľké komentáre C. H. Beck,
z ktorého zdôraznil tú časť, podľa ktorej zákon v § 415 OZ ukladá každému povinnosť zachovávať
taký stupeň opatrnosti (pozornosti alebo starostlivosti), ktorý je možné od neho vzhľadom na konkrétne
časové a miestne pomery rozumne požadovať a ktorý je spôsobilý zabrániť alebo obmedziť riziko vzniku

škody.

34. Žalobca tvrdil, že nemal povinnosť konať s odbornou starostlivosťou ako to uviedol okresný súd.
Podnikanie žalobcu na slovenskom trhu v oblasti výroby a predaja šumivých bez ďalšieho neznamená,
že mal ku dňu 14.07.2015 byť oboznámený s následkom „súdneho konania“ a hlavne s tým, že

zrušenie predbežného opatrenia môže trvať viac ako 3 roky, pričom 3 roky bola aj minimálna doba
spotreby dávky nafľašovanej dňa 14.07.2015. Muselo by byť v konaní preukázané, že žalobca mal
predchádzajúcu skúsenosť s dĺžkou súdnych konaní. V konaní neboli preukázané a ani tvrdené žiadne
predchádzajúce skúsenosti žalobcu s dĺžkou súdnych konaní vo veciach neodkladných opatrení. V
konaní nebolo preukázané, že by žalobca mal ku dňu 14.07.2015 skúsenosti vyžadované na konanie

s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k následkom súdneho konania. Vzhľadom na nesprávne určený
zákonom požadovaný stupeň opatrnosti žalobcu okresný súd nesprávne aplikoval § 415 OZ vo vzťahu
k druhému výroku napadnutého rozhodnutia o zamietnutí nároku na náhradu škody spočívajúcej v
nákladoch na výrobu, skladovanie a likvidáciu tovaru so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I.
Žalobca nemal povinnosť konať so starostlivosťou riadneho hospodára vo vzťahu k žalovanému. Podľa

žiadneho právneho predpisu nemal žalobca povinnosť konať so starostlivosťou riadneho hospodára voči
žalovanému pri nafľašovaní dávky dňa 14.07.2015. Takéto dôkazy neboli v konaní predložené.

35. Žalobca ďalej uviedol, že konal v súlade s § 415 OZ, t. j. počínal si tak, aby nedochádzalo ku
škode na majetku a správal sa ako primerane rozumná osoba. Zopakoval svoje tvrdenia z priebehu

konania, že mal na výber z nasledujúcich možností, a to 1) zlikvidovať suroviny na výrobu svojho
tovaru, t. j. vyliať nápoj z kadí a znehodnotiť ho, 2) zastaviť výrobnú linku a nechať nápoj v kadiach, 3)
nafľašovať tovar do fliaš spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I bez etikiet, 4) nafľašovať nápoj do
spotrebiteľského balenia s etiketami. Zopakoval svoje skutkové tvrdenia o nemožnosti riešenia, resp. o
vzniku vyššej škody v prípade postupu pod bodom 1 a 3. Tiež zopakoval, že predbežným opatrením mal

zakázané predávať výrobky so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I, ktorého súčasťou boli aj
fľaše, do ktorých bol tovar nafľašovaný. Zákaz uložený predbežným opatrením by sa preto vzťahoval aj
na naplnené fľaše s odlišnou etiketou. Tvrdil, že nafľašovanie dávky dňa 14.07.2015 do spotrebiteľského
balenia VITIS MOSCATO I predstavovalo minimalizáciu škody, ktorá vznikla kvôli zákazu predaja tovaru
so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I nariadením predbežného opatrenia. Takýto postup

žalobcu predstavoval správanie priemerne rozumnej osoby podľa § 415 OZ. Záver okresného súdu o
konaní žalobcu v rozpore s týmto ustanovením a na to nadväzujúci záver o absencii príčinnej súvislosti
medzi vznikom škody a nariadením predbežným opatrením, je nesprávny, čím sú naplnené odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 písmeno f) a h) CSP.

36. Žalobca ďalej vytýkal okresnému súdu, že neskúmal jeho tvrdenia a dôkazy dôležité na preukázanie
existencie škody vzniknutej mu vo vzťahu k dávke zo dňa 14.07.2015. Takýmto postupom na základe
vykonaných dôkazov dospel okresný súd k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne konania žalobcu
ako priemerne rozumnej osoby, čím je naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
Namietal aj výrok o trovách konania v napadnutom rozhodnutí a navrhol, aby odvolací súd zmenil

druhý výrok napadnutého rozhodnutia tak, že zaviaže žalovaného na zaplatenie sumy 96 504,72 EUR s
príslušenstvom, prizná žalobcovi náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, alternatívne
aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie v jeho druhom a treťom výroku a vrátil vec okresnému
súdu na ďalšie konanie.37. Podaním zo dňa 03.11.2022 žalobca opravil svoj odvolací návrh a v časti jeho návrhu na zrušenie
napadnutého rozhodnutia správne označil napadnuté rozhodnutie sp. zn. 10CbPv/8/2020-778.

38. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 25.01.2023. V ňom uviedol, že
odvolanie považuje za neopodstatnené a nedôvodné a napadnuté rozhodnutie považuje za vecne
správne. Okresný súd správne zistil skutkový stav veci k otázke neexistencie príčinnej súvislosti
medzi predbežným opatrením a vznikom škody uplatnenej v rozsahu nákladov na výrobu, skladovanie,

likvidáciu šumivého vína a spotrebiteľského balenia a ušlého zisku a dospel k správnemu záveru, že
nárok žalobcu na náhradu škody nie je daný.

39. Žalovaný poukazoval na irelevantné a nedôvodné výhrady žalobcu k tvrdeniam okresného súdu o
istom stupni podobnosti označení žalobcu a žalovaného v bode 15. a 16. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia. Zdôraznil záver okresného súdu v napadnutom rozhodnutí, že nehodnotí pravdepodobnosť

zámeny kolíznych označení. Pokiaľ žalobca namietal záver okresného súdu o istom stupni podobnosti
označení používanými stranami sporu, záver o rizikovejšom označení pri zmene obchodného označenia
šumivého vína žalobcu na VITIS MOSCATO I , tieto výhrady žalobcu voči úsudkom súdu považoval
žalovaný za irelevantné, ktoré nie sú podstatné pre rozhodnutie vo veci, t. j. pre posúdenie príčinnej
súvislosti pri uplatnení nároku na náhradu škody.

40. Žalovaný nesúhlasil ani s výhradami žalobcu voči záverom okresného súdu o nesprávnom posúdení
nároku na náhradu škody v podobe ušlého zisku. Poukázal na tú časť odvolania, v ktorej žalobca
analyzoval zdržovacie príkazy nariadené predbežným opatrením, keď opätovne tieto žalobcom vytýkané
námietky považoval za irelevantné, iracionálne nezrozumiteľné a neurčité. Poukázal na to, že vo výroku

I. napadnutého rozhodnutia okresný súd rozhodol, že v súvislosti s predbežným opatrením považoval za
dôvodné náklady vzniknuté žalobcovi za rebranding označenia VITIS MOSCATO I na VITIS MOSCATO
II. Hoci žalovaný aj túto časť nároku na náhradu škody namietal, rozhodnutie v tejto časti rešpektoval
a sumu, na ktorú bol zaviazaný, žalobcovi uhradil. Podľa žalovaného okresný súd zrozumiteľne v
bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysvetlil „obsah“ predbežného opatrenia, ktorým podľa

okresného súdu nebol žalobcovi uložený zákaz predaja šumivého vína žalobcu, ktoré by obsahovalo
označenie MOSCATO, označujúce druh viniča - muškát, a preto žalobca mohol pokračovať v predaji
tohto výrobku, hoci nie v spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO I, t. j. v akomkoľvek inom odlišnom
spotrebiteľskom balení s iným označením. Takýto výklad predbežného opatrenia je podľa žalovaného
správny a zodpovedá aj samotnému konaniu o predbežnom opatrení, a to ochrane pred zásahom do

práv z ochrannej známky - ochrana označenia na výrobku, nekalosúťažné konanie, a je v súlade aj s
obsahom následnej žaloby žalovaného vo veci samej. Podľa žalovaného preto fľaša nápoja všeobecne
ako jedna zo súčastí spotrebiteľského balenia sama o sebe nebola sporným prvkom, ako to nesprávne
interpretuje žalobca. Žalovaný odkázal na odôvodnenie okresného súdu, ktorý poukázal na to, že
možnosť žalobcu pokračovať v predaji rovnakého výrobku, t. j. druhu nápoja s iným ako sporným

označením, eliminovala predpoklady pre priznanie ušlého zisku uplatňovaného žalobcom v období od
20.08.2015 do 31.12.2018. Žalovaný uviedol, že spotrebiteľské balenie sa skladá z fľaše, etikety s
určitým označením, uzávery, záklopky. Až v procese plnenia nápoja do fliaš sa tieto samostatné zložky
stávajú súčasťou baliaceho procesu, ktorého výsledkom je spotrebiteľské balenie s určitým označením.
V súvislosti s odôvodnením okresného súdu, ako aj z obsahu uvedených súčastí spotrebiteľského

balenia, nie je zrejmé tvrdenie žalobcu o prekvapivom, nesprávnom závere okresného súdu, ktorým
mal prekvapivo zúžiť interpretáciu zdržovacieho výroku na zákaz používať „sporné označenie VITIS
MOSCATO I“. V tejto súvislosti nie je možné porozumieť ani tvrdeniam žalobcu v odvolaní, že na
obnovenie predaja počas účinnosti predbežného opatrenia by žalobca musel vytvoriť nové fľaše, uzáver,
záklopky. Nie je zrejmý zámer tvrdení žalobcu o vytvorení nových fliaš na obnovenie predaja v súvislosti

kvýrokuII. napadnutéhorozhodnutia,keďsamotnýrebrandingvykonanýžalobcomsatýkaloznačeniaa
nie fľaše ako takej. Odvolanie v tejto časti považoval žalovaný za nedôvodné, nezrozumiteľné a neurčité.

41. K tvrdeniam žalobcu o nesprávnom závere okresného súdu o neprimeranosti dĺžky doby do
obnovenia predaja poukázal žalovaný na to, že obdobie, v ktorom si žalobca uplatňuje ušlý zisk

od 20.08.2015 do 31.12.2018, určil žalobca jednostranne subjektívne, keď navyše zastavenie aktivít
žalobcu v súvislosti s nápojom VITIS MOSCATO I od 20.08.2015, porušovalo predbežné opatrenie
od 25.05.2015 do 20.08.2015. Žiadne ďalšie odôvodnenie pre posúdenie príčinnej súvislosti žalobca
neuviedol a k výške ušlého zisku odkázal na predložený znalecký posudok. Zopakoval odôvodnenieokresného súdu v napadnutom rozhodnutí, podľa ktorého možnosť pokračovať v predaji rovnakého
druhu výrobku eliminovala predpoklady pre uznanie ušlého zisku, pričom obdobie od 20.08.2015 do
31.12.2018 okresný súd považoval za neprimerane dlhé a žalobca neuviedol okolnosti, ktoré by mu

bránili uviesť na trh rebrandovaný výrobok aj skôr. Pokiaľ žalobca nesúhlasil s odôvodnením okresného
súdu, že žalobcovi trvali neprimerane dlhú dobu činnosti súvisiace s rebrandigom uvedené v odvolaní
pod bodom 1 - 9, podľa žalovaného sa jedná o neprípustné novoty v označení činností nevyhnutných
na rebranding označenia VITIS MOSCATO II. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že okresný súd sa de
facto vyjadril, že žalobca mal ním uvedené činnosti pod bodom 1-9 v odvolaní na rebranding vykonať

za dobu kratšiu ako dva a trištvrte mesiaca, podľa žalovaného okresný súd takýto záver nikde neprijal,
pričom tento nesprávny záver žalobca uviedol v odvolaní opakovane. Žalovaný poukázal na to, že
nevyhnutnou činnosťou na obnovenie predaja nebolo zaistenie právnej ochrany označenia použitého
na novom spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO II (konanie o prihláške ochrannej známky VITIS
MOSCATO II), ako to správne uviedol okresný súd, keďže toto nebolo prekážkou predaja nápoja v tomto
spotrebiteľskom balení.

42. Žalovaný nesúhlasil ani s výhradami žalobcu voči napadnutému rozhodnutiu, že okresný
súd nesprávne neuviedol žiadnu konkrétnu lehotu, ktorá by bola primerane dlhá na vytvorenie
spotrebiteľského balenia. Podľa žalovaného bolo povinnosťou súdu na základe tvrdení strán a dôkazov
rozhodnúť, či boli splnené predpoklady náhrady škody a nie určenie konkrétnej primeranej doby na

obnovenie predaja v spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO II. Pánom sporu je žalobca a k vzniku
škody a príčinnej súvislosti uviedol v priebehu konania len to, že existovalo predbežné opatrenie v trvaní
od 25.05.2015 do 23.01.2019, uviedol dátum zastavenia predaja VITIS MOSCATO I ku dňu 20.08.2015,
uviedol obnovenie predaja nápoja v novom balení VITIS MOSCATO II v decembri 2016 po zápise
ochrannej známky k tomuto označeniu zo dňa 01.12.2016, poukázal na uskutočnenie rebrandingu v

roku 2015 a 2016 a uviedol, že po 31.12.2018 už neidentifikoval ušlý zisk. K príčinnej súvislosti a vzniku
škody týkajúcej sa ušlého zisku nepredložil žalobca žiaden dôkaz, ani ho neoznačil.

43. Žalovaný zopakoval svoje výhrady k takto uplatnenému nároku v priebehu konania a poukázal
na to, že žalobca zamlčal, že dávku L15911195, z ktorej si uplatňoval náhradu škody v podobe

nákladov na likvidáciu, uskladnenie, výrobu a ušlý zisk, naplnil až dňa 14.07.2015, t. j. dva mesiace po
vykonateľnosti predbežného opatrenia. V priebehu konania voči ušlému zisku namietal aj jeho výšku
ako aj základ z dôvodu neexistencie príčinnej súvislosti medzi vznikom ušlého zisku a predbežným
opatrením, keď žalobca nemal uložený všeobecný zákaz predaja svojho nápoja a tento mohol predávať
v akomkoľvek inom spotrebiteľskom balení okrem VITIS MOSCATO I. Vznik ušlého zisku predpokladá

jeho definitívnu stratu, nielen jeho oddialenie a jeho získanie z titulu nariadeného predbežného opatrenia
nebolo úplne alebo navždy zmarené, keď navyše žalobca sa po zrušení predbežného opatrenia
k tomuto označeniu nevrátil. Otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ale sa jedná o
skutkovú otázku riešenú v konkrétnych súvislostiach. Okresný súd predbežným právnym posúdením
dal najavo nedôvodnosť uplatneného nároku v časti nákladov na výrobu, uskladnenie, likvidáciu nápoja

a obalového materiálu, ušlého zisku a čiastočne považoval nárok za dôvodný v časti nákladov za
rebranding, pričom žalobca ani po predbežnom právnom posúdení súdom nedoplnil svoje skutkové
tvrdenia k okolnostiam preukázania príčinnej súvislosti a vzniku ušlého zisku a nepredložil k nim ani
žiaden dôkaz. Takémuto nesplneniu povinnosti žalobcu opísať rozhodujúce skutočnosti a predložiť o
tom dôkazy zodpovedá odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, keď okresný súd uviedol, že žalobcom

uvedené obdobie považuje za neprimerane dlhé, keď žalobca neuviedol okolnosti brániace mu uviesť
na trh rebrandovaný výrobok skôr. Tvrdenie žalobcu, že okresný súd neuviedol na základe ktorých
dôkazov mal preukázané, že žalobcovi trvali neprimerane dlhú dobu činnosti uvedené žalobcom v
odvolaní, pričom takýto záver okresný súd ani neprijal, a preto je výrok II. napadnutého rozhodnutia
nepreskúmateľný, je preto nedôvodné. Okresný súd postupoval správne, keď pri zisťovaní existencie

príčinnej súvislosti vykonal všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Okresný súd dostatočne zdôvodnil
aj to, ako sa s rozhodnými skutkovými tvrdeniami žalobcu vysporiadal, keď tvrdenie žalobcu o
jeho záujme na čo najskoršom obnovení predaja výrobku nekorešpondovalo so skutočnosťou, že
od doručenia neodkladného opatrenia, t. j. od 25.05.2015 do uvedenia rebrandovaných výrobkov
13.12.2016 uplynul rok a pol, hoci z dokladov vyplýva, že s návrhmi na nové označenie žalobca

disponoval oveľa skôr. Okresný súd uviedol aj to, že neuznal argument žalobcu, že čakal s uvedeným
výrobkov na trh do decembra 2016 z dôvodu prebiehajúceho konania o prihláške ochrannej známky,
keď takéto konanie mu nebránilo označené výrobky predávať.44. Žalovaný považoval za nedôvodné výhrady žalobcu voči skutkovým zisteniam súdu týkajúcich sa
hodnotenia postupu žalobcu pred vydaním predbežného opatrenia vo vzťahu k uvedeniu výrobkov s
označením VITIS MOSCATO I na trh aj napriek vedomosti žalobcu o námietkach žalovaného. Tiež za

nedôvodné považoval výhrady žalobcu voči záveru okresného súdu, že konanie o prihláške ochrannej
známky týkajúce sa rebrandovaného označenia VITIS MOSCATO II nebránilo žalobcovi označené
výrobky predávať. Naopak, tým, že žalobca pri uvedení na trh výrobkov s označením VITIS MOSCATO
I, ktorým nahradil VIVAT MOSCATO, nečakal na skončenie konania o prihláške, mal vedomosť, že
svoje rebrandované označenie VITIS MOSCATO II môže uvádzať na trh aj bez potreby jeho označenia

ochrannou známkou a toto konanie nie je prekážkou v predaji rebrandovaného výrobku.

45. K tvrdeniu žalobcu o vnútornej rozpornosti napadnutého rozsudku žalovaný uviedol, že žalobca
nerozlišuje medzi skutkovými a právnymi závermi súdu, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie vo veci.
Poukázal na to, že tvrdenia súdu namietané žalobcom sa týkajú dvoch odlišných období, v bode 16.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia obdobia pred vydaním predbežného opatrenia, v bode 21. po

vydaní predbežného opatrenia. Tieto skutkové zistenia súdu si však nijako nerozporujú. Pokiaľ žalobca
vytýkal okresnému súdu, že ak by mal čakať na skončenie námietkového konania o zápis ochrannej
známky VITIS MOSCATO I, čakal by 6 rokov, takýto záver okresný súd neprijal a takýto postup okresný
súd od žalobcu ani nepožadoval. Pokiaľ žalobca uviedol, že žiaden predpis mu neukladal povinnosť
čakať na konečný výsledok námietkového konania pred uvedením dlhoročného tovaru na trh v novom

spotrebiteľskom balení, tým len potvrdil, správnosť skutkového záveru súdu, že žalobca je povinný konať
sodbornoustarostlivosťouamalsibyťvedomýnásledkovsvojhokonania.Žalobcavodvolaníneuviedol,
ktoré skutkové zistenia mali byť okresným súdom nesprávne zistené.

46. Pokiaľ žalobca vytýkal nesprávne zamietnutie nároku na ušlý zisk v celom rozsahu, je to dôkazom

toho, že žalobca neodlišuje medzi základom nároku a jeho výškou. Súd správne uviedol, že ak nie je
daný základ nároku, a to príčinná súvislosť, nie je daný dôvod na skúmanie uplatnenej výšky škody.
Ak teda nie je daný základ nároku, súd výšku už neskúma a potom je odvolacia argumentácia žalobcu
irelevantná a nedôvodná. Žalovaný zopakoval, že obdobie od 20.08.2015 do 31.12.2018 bolo určené
žalobcom jednostranne.

47. K tvrdeniu žalobcu o nesprávnom zistení požadovaného stupňa opatrnosti žalobcu, keď okresný súd
dospel k záveru, že žalobca mal povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a ako skúsený podnikateľ si
musel byť vedomý zákonitostí trhu a následkov súdneho konania, poukázal žalovaný na to, že žalobca
v odvolaní len odcitoval ust. § 415 OZ a komentár k tomuto ustanoveniu a neuviedol žiadne prepojenie

na odvolací dôvod voči výroku II. napadnutého rozhodnutia.

48. Tvrdenie žalobcu v odvolaní, že nemal postupovať s odbornou starostlivosťou, keď napriek tomu,
že podniká na slovenskom trhu v oblasti výroby a predaja šumivých nápojov, toto bez ďalšieho podľa
žalobcu neznamená, že ku dňu 14.07.2015 by mal byť oboznámený s následkom súdneho konania,

najmä s tým, že toto môže trvať viac ako 3 roky, keď 3 roky bola doba trvanlivosti dávky zo dňa
14.07.2015, považoval žalovaný za nedôvodné a iracionálne. Nesprávne je aj to, keď tvrdil, že neboli
preukázané žiadne skúsenosti žalobcu s dĺžkou súdnych konaní. Podľa žalobcu okresný súd nesprávne
určil požadovaný stupeň opatrnosti žalobcu a nesprávne aplikoval § 415 OZ. Žalovaný zopakoval, že
naplnením dávky spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I dňa 14.07.2015 konal žalobca v rozpore

so svojimi zákonnými povinnosťami, v príčinnej súvislosti s ktorým konaním, a nie v priamej súvislosti
s predbežným opatrením, vznikla žalobcovi škoda, ktorú si nedôvodne uplatňuje voči žalovanému.
Pokiaľ mienil žalobca vytýkať napadnutému rozhodnutiu, že súd z vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne stupňa opatrnosti a starostlivosti žalobcu, ktoré bol povinný
zachovávať v konkrétnych okolnostiach prípadu a tým nesprávne aplikoval § 415 OZ, tieto tvrdenia

považoval žalovaný za nedôvodné. Polemizovanie o nesprávnom určení zákonom požadovaného
stupňa opatrnosti považoval žalovaný za irelevantné, pretože súd vyjadril nutnosť povedomia žalobcu
„o následkoch súdneho konania“, nielen dĺžky tohto konania, ako to nesprávne interpretuje žalobca.
Okresný súd správne zistil stupeň opatrnosti, ktorý bol žalobca povinný zachovať a dospel k správnemu
záveru o porušení všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ, ktoré aj správne aplikoval. Táto

čiastková otázka bola následne rozhodná pre konečný záver o neexistencii príčinnej súvislosti a tým
neexistencii základu nároku na náhradu škody. Pokiaľ žalobca namietal v odvolaní, že nemal povinnosť
konať so starostlivosťou riadneho hospodára vo vzťahu k žalovanému, podľa žalovaného sa jedná oodvolaciu námietku založenú na neznalosti zákonov a zásady, že právo patrí bdelým a ostražitým a
poukázal na § 186 ods. 1 CSP.

49. Pokiaľ žalobca v odvolaní tvrdil, že konal v súlade s § 415 OZ pri naplnení dávky do spotrebiteľského
balenia VITIS MOSCATO II dňa 14.07.2015 a počínal si ako priemerne rozumná osoba, žalovaný
uviedol,žesajednáoopakovanietvrdenížalobcuzostanoviskazodňa08.07.2022,keďvrovinehypotéz
žalobca opisuje, čo by nastalo, ak by nenaplnil dávku do balenia VITIS MOSCATO I. Podľa žalobcu
tieto situácie mal posúdiť ako „priemerne rozumná osoba“ a jeho rozhodnutie o naplnení dávky bolo

jediným možným riešením na minimalizovanie škody s vyrobenou dávkou nápoja. Žalovaný zdôraznil,
že pri posudzovaní povinnosti zachovávať zákonom požadovaný stupeň opatrnosti a starostlivosti je
vždy potrebné prihliadať na konkrétne časové a miestne pomery. Uvedené hypotetické situácie o vzniku
vyššej škody v prípade iných alternatív a postupov ako naplnenie dávky dňa 14.07.2020 žalovaný v
konaní poprel. K svojim tvrdeniam a hypotézam o vzniku vyššej škody v prípade iných postupov, ak by
nenaplnil dávku dňa 14.07.2015 žalobca žiadne dôkazy nepredložil.

50. Pokiaľ žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd neskúmal jeho tvrdenia a dôkazy
dôležité pre preukázanie existencie škody, odkázal na bod 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia,
v ktorom okresný súd vysvetlil, že argumenty strán sporu k výške škody a technických možností
výrobnej linky neskúmal, pretože škodu, ktorá vznikla žalobcovi naplnením vína 14.07.2015 do obalov

VITIS MOSCATO I neposúdil ako škodu, ktorá vznikla žalobcovi v príčinnej súvislosti s nariadením
predbežnéhoopatrenia,čímchýbalpredpokladprepriznanienárokunanáhraduškody.Výhradyžalobcu
voči tomuto postupu považoval žalovaný za zmätočné a neopodstatnené, keďže otázka technických
možností výrobnej linky žalobcu súvisela s otázkou výšky škody a nie príčinnej súvislosti a neboli
podstatnou pre posúdenie stupňa opatrnosti žalobcu. Žalovaný preto navrhol napadnuté rozhodnutie

potvrdiť ako vecne správne.

51. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 28.02.2023. Vo
vzťahu k nesprávne zisteným skutkovým okolnostiam zopakoval, že v bode 15. a 16. odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia, aj keď súd nehodnotil pravdepodobnosť zámeny kolíznych označení,

jednoznačne konštatoval, že pripúšťa obranu žalovaného proti označeniu VITIS MOSCATO I, pretože
sa označenia konkurentov stali rizikovejšími. Zopakoval, že okresný súd dospel pri týchto záveroch
k nesprávnym skutkovým zisteniam. Opätovne odkázal na rozhodnutia súdov, ktoré vo veci samej
dospeli k jednoznačnému záveru o rozdielnosti označení použitých stranami sporu. Žalobca uviedol,
že predmetom konania nie je posudzovanie adekvátnosti obrany žalovaného proti zavedeniu nového

spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že body 15. a 16.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie sú sami o sebe podstatné pri závere súdu o nedostatku
príčinnej súvislosti. Zopakoval svoje tvrdenia o tom, že odôvodnenie predbežného opatrenia žalovaným
o neoprávnenom zásahu do práv žalobcu je v rozpore s rozhodnutiami vo veci samej a s výsledkom
námietkového konania o zápise označenia VITIS MOSCATO I. Podľa žalobcu, ak by predbežné

opatrenie nebolo nariadené, nemohol by žalobcovi vzniknúť žiaden škodlivý následok a ani škoda
pozostávajúca z vynaložených nákladov na skladovanie, likvidáciu a výrobu zlikvidovaných vín a ušlého
zisku od 20.08.2015 do 31.12.2018.

52. Vo vzťahu k analýze zdržovacích príkazov nariadených predbežným opatrením zopakoval svoje

tvrdenia z odvolania. Žalovaný pritom potvrdil, že spotrebiteľské balenie pozostáva z fľaše, etikety,
uzáveru a záklopky. Argument žalovaného, že zdržovací zákaz sa týkal iba označenia a nie fľaše je
preto nesprávny. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že žalobca mohol predávať svoj výrobok v inom spotrebiteľskom
balení, predbežným opatrením mal zakázané pokračovať v predaji výrobku so spotrebiteľským
balením VITIS MOSCATO I. Práve za účelom možnosti predaja výrobku bol vykonaný rebranding

spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I na VITIS MOSCATO II.

53. K neprimeranej dobe do obnovenia predaja rebrandovaného označenia žalobca zopakoval nutnosť
vykonania príslušných krokov na rebranding označenia z VITIS MOSCATO I na VITIS MOSCATO II,
s čím súvisí aj konanie o prihláške ochrannej známky VITIS MOSCATO II, keď žalobca chcel zabrániť

opakovaniusituáciepriuvádzanívýrobkuoznačenéhoVITISMOSCATOI.Zopakoval,žesúdmaluviesť,
aké obdobie považuje za prijateľnú dobu na obnovenie predaja tovaru v Slovenskej republike, keď
obdobie od 28.05.2015 do decembra 2016 považoval za neprimerane dlhé. Zotrval na svojom závere,
že súd mal skúmať aj dôvodnosť uplatnenej výšky ušlého zisku.54. Pri aplikácii § 415 OZ žalobca zopakoval, že z tohto ustanovenia nevyplýva, že by si mal počínať
ako skúsený podnikateľ vedomý si zákonitosti trhu a následkov súdneho konania. Vzhľadom na § 415

OZ sa ku dňu 14.07.2015 rozhodol vyrobený produkt šumivé víno nafľašovať do fliaš so spotrebiteľským
balením VITIS MOSCATO I. Konal tak s takým stupňom opatrnosti, ktoré je možné od neho vzhľadom
na časové a miestne pomery rozumne požadovať. Žalobca nekonal v rozpore so svojimi zákonnými
povinnosťami,keďibanafľašovalužvyrobenévínodouvedenéhospotrebiteľskéhobaleniaaknaplneniu
dávkydošlovýlučnevpríčinnejsúvislostisnariadenímpredbežnéhoopatrenia,nazákladektorého mala

už vyrobené šumivé víno zákaz predávať so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I. Súd sa v
napadnutom rozhodnutí nevenuje a neuvádza, na základe akých dôkazov mal preukázanú povinnosť
žalobcu konať so starostlivosťou riadneho hospodára. Žalobca si vybral možnosť nafľašovať tovar do
fliaš so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I dňa 14.07.2015 z dôvodu, že ak by došlo k zrušeniu
predbežného opatrenia, žalovaný by túto škodu neuhradil, pretože tovar mohol naplniť do pripraveného
balenia VITIS MOSCATO I a mohol počkať na odvolacie konanie o predbežnom opatrení. Nafľašovanie

14.07.2015 do balenia VITIS MOSCATO I predstavuje minimalizáciu škody, ktorá vznikla kvôli zákazu
predaja tovaru s týmto balením. Poukázal, že nariadenie predbežného opatrenia nezakazovalo výrobu
šumivého vína a jeho nafľašovanie. Trval na tom, že škoda žalobcovi vznikla výlučne v príčinnej
súvislosti s nariadením predbežného opatrenia. Keby ho nebolo, žalobcovi by nevznikla škoda v
súvislosti s dávkou L15911195. Zopakoval, že žalovaný mohol inak postupovať a nie domáhať sa voči

žalobcovi uvedeného predbežného opatrenia.

55. K tomuto vyjadreniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 30.03.2023, v ktorom zhrnul
svoje predchádzajúce tvrdenia. Rozhodnými skutkovými a právnymi okolnosťami pre posudzovanie
uplatneného nároku zodpovednosti za škodu boli tvrdené okolnosti od nariadenia predbežného

opatrenia do doby trvania účinkov predbežného opatrenia, t.j. do jeho zrušenia. Tvrdenia žalobcu o
tom, ako a či mal žalovaný postupovať pri podaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
irelevantné. Okresný súd založil svoje rozhodnutie na neexistencii príčinnej súvislosti medzi vznikom
škody a nariadením predbežného opatrenia a dospel k záveru, že nie je daný sčasti nárok uplatnený
žalobcom a rozhodol o čiastočnom zamietnutí žaloby. Rozhodujúcimi okolnosťami je teda konanie

žalobcu po vykonateľnosti predbežného opatrenia dňa 25.05.2015, keď žalobca dňa 14.07.2015
dva mesiace po jeho vykonateľnosti naplnil dávku nápoja L157911195 do predbežným opatrením
zakázaného spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I a výlučne svojim konaním a rozhodnutím
pri porušení prevenčnej povinnosti znemožnil predaj naplnenej dávky a spôsobil si výlučne škodu
sám. Teda škoda nevznikla v priamej a bezprostrednej príčinnej súvislosti s predbežným opatrením v

podobe nákladov s výrobou, naskladnením, likvidáciou a ušlým ziskom. Žalobca nemal pritom zakázané
predbežným opatrením predať svoj nápoj v inom spotrebiteľskom balení. Na základe uvedeného
preto absentuje základný predpoklad pre zodpovednosť za škodu, a to priama bezprostredná príčinná
súvislosť medzi vznikom škody a predbežným opatrením.

56. Ďalšou rozhodujúcou okolnosťou bolo obnovenie predaja po 13.12.2016 v rebrandovanom
spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO II po zápise ochrannej známky tohto rebrandovaného
označenia. Žalovaný zdôraznil, že zápis rebrandovaného označenia ako ochrannej známky nebolo
zákonnou podmienkou ani povinnosťou žalobcu v možnosti predaja tohto nápoja v akomkoľvek inom
spotrebiteľskom balení odlišnom od VITIS MOSCATO I. Žalobca disponoval už v septembri 2015

návrhmi rebrandovaného spotrebiteľského balenia a netvrdil okolnosti, ktoré by mu bránili v predaji
nápoja skôr ako 13.12.2016. Až v odvolaní žalobca doplnil konkrétne činnosti súvisiace s rebrandingom,
ktoré musel vykonať, pričom sa jedná o novoty v odvolacom konaní.

57. K tomuto vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 03.05.2023, v ktorom zopakoval

svoje predchádzajúce tvrdenia. Zopakoval predpoklady náhrady škody, ktorými sú porušenie právnej
povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť. Žalobca nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že žalobca až
v odvolaní doplnil a popísal činnosti a úkony, ktoré musel vykonať na spustenie predaja nápoja v
rebrandovom spotrebiteľskom balení a uviedol, že priebežne uvádzal tieto úkony vo svojich podaniach
v priebehu súdneho konania pred okresným súdom a v odvolaní tieto skutočnosti iba zhrnul.

58. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa § 379 a § 380 Civilného
sporového poriadku (ďalej CSP) v senáte bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, pretože
nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje toani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom
verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

59. Z obsahu spisu a súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca do roku
2015 o.i. vyrábal a predával šumivé víno s označením VIVAT Moscato, ktoré je zhodné s ochrannou
známkou č. 218057 vo vyobrazení . V novembri 2014 podal žalobca prihlášku ochrannej známky č.
246453 pre výrobky „šumivé víno a víno“ (VITIS MOSCATO I), ktoré označenie začal používať na trhu.
Proti zápisu tejto ochrannej známky podal námietky žalovaný z dôvodu zameniteľnosti tohto označenia

s jeho staršou ochrannou známkou č. 191370 , ktorú používa na šumivých vínach. Následne žalovaný
podal na súd návrh na nariadenie predbežného opatrenia a Okresný súd Bratislava I uznesením č.k.
28Cb/93/2015-62 zo dňa 15.05.2015 žalobcovi nariadil zdržať sa uvádzania na trh, reklamy v akejkoľvek
forme, prezentácie a predaja tovaru so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO Viva la Vita BIANCO
DEMI SEC, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej (ďalej „predbežné opatrenie“). Krajský
súd v Bratislave toto rozhodnutie potvrdil uznesením č.k. 1Cob/252/2015-160 zo dňa 14.10.2015. Vo

veci samej súd žalobu žalovaného zamietol a predbežné opatrenie zrušil rozsudkom Okresného súdu
Bratislava I č.k. 28Cb/93/2015-291 zo dňa 06.02.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu
v Bratislave č.k. 4Cob/68/2017-358 zo dňa 29.11.2018 a ktorý sa stal právoplatným dňa 23.01.2019.
V ňom Krajský súd v Bratislave uviedol, že konanie spoločnosti HUBERT J.E., s.r.o. (žalobcu) pri
zahájení používania sporného označenia VITIS MOSCATO I nemá znaky skutkovej podstaty klamlivého

označenia, ani vyvolania nebezpečenstva zámeny. Popri súdnom konaní prebiehalo aj správne konanie
o prihláške ochrannej známky č. 246453, ktorú podal žalobca a proti ktorej podal žalovaný námietky s
poukazom na svoju skoršiu ochrannú známku č. 191370. Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej
republiky zamietol námietky proti zápisu so záverom, že medzi kolíznymi označeniami síce bola
zistená fonetická a sémantická podobnosť založená na slovnom prvku „MOSCATO“, ktorý však vo

vzťahu k zapísaným tovarom nemá rozlišovaciu spôsobilosť (tento slovný prvok vyjadruje druh nápoja
vyrobeného z odrody viniča „muškát“), i určitá vizuálna podobnosť, porovnávané označenia však
obsahujú aj odlišné prvky, ktoré možno považovať za dôležité pre spotrebiteľa pri jeho orientácii na trhu.

60. Podľa § 340 ods. 1 C.s.p., ak neodkladné opatrenie zaniklo alebo bolo zrušené z iného dôvodu

než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené,
navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

61. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov
uvedených žalobcom v odvolaní. Zistený skutkový stav súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za

dostatočný a nepovažoval za potrebné vykonané dokazovania doplniť alebo ho zopakovať. Predmetom
odvolacieho konania nie je výrok I. napadnutého rozhodnutia, voči ktorému žalovaný odvolanie nepodal
a ktorým okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 3.504,60 Eur s príslušenstvom,
ktorá suma predstavuje okresným súdom zistenú škodu vo výške nákladov vynaložených žalobcom na
„rebranding“ označenia pre výrobky žalobcu na VITIS MOSCATO II.

62. Vzhľadom na rozsah, dôvody a formu žalobcom podaného odvolania, ktorý namietal jednotlivé
závery okresného súdu s uvedením ich citácií v odvolaní, odvolací súd v tomto rozhodnutí podrobne
uviedol odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

63.Pozhodnotenískutočnostízistenýchzpredloženéhospisudospelodvolacísúdkzáveru,žesúdprvej
inštancie dostatočne zistil skutkový stav a zistené skutočnosti správne posúdil, keď vydal napadnutý
rozsudok, ktorým čiastočne žalobu vo výroku II. zamietol v časti nároku na náhradu škody vo výške
presahujúcej priznanú sumu 3.504,60 Eur s príslušenstvom vo výroku I. napadnutého rozhodnutia.
Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s tvrdeniami strán sporu a odôvodnenie napadnutého

rozhodnutia spĺňa zákonom stanovené podmienky na odôvodnenie rozsudku ako rozhodnutia vo veci
samej. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie neodňal žalobcovi možnosť konať pred súdom,
neporušil zásadu spravodlivého procesu vo vzťahu k stranám sporu a stotožňuje sa s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej okresný súd odôvodnil zamietnutie nároku na náhradu
škody, na ktoré týmto v zmysle § 387 ods. 2 CSP odkazuje. Odvolací súd sa stotožnil so záverom

okresného súdu o nepreukázaní základného predpokladu nároku na náhradu škody, a to príčinnej
súvislosti medzi nariadeným a neskôr zrušeným predbežným opatrením a ušlým ziskom za obdobie
od 20.08.2015 do 31.12.2018 a nákladmi na skladovanie výrobkov so spotrebiteľským balením VITIS
MOSCATO I, na likvidáciu výrobkov so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I (t.j. tekutín, ako ajobalovéhomateriálu)anavýrobuzlikvidovanýchvýrobkovsospotrebiteľskýmbalenímVITISMOSCATO
I. Odvolací súd odkazuje na správne zistený skutkový stav, ako aj právne závery okresného súdu v tejto
časti.

64. Vzhľadom na rozsah podaného odvolania (druhá výroková veta) sú predmetom preskúmania
napadnutého rozhodnutia skutkové a právne závery okresného súdu vo vzťahu k nárokom žalobcu
na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku a v nákladoch na skladovanie naskladnených výrobkov,
likvidáciu vín a spotrebiteľských balení VITIS MOSCATO I a výrobu zlikvidovaných vín.

65. Okresný súd správne určil predmet tohto konania, ktorým je nárok na náhrada škody, ktorá mala
žalobcovi vzniknúť v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia zakazujúceho žalobcovi zdržať sa
uvádzania na trh, reklamy v akejkoľvek forme, prezentácie a predaja tovaru so spotrebiteľským balením
VITIS MOSCATO I až do právoplatného rozhodnutia vo veci. Okresný súd správne uviedol, že pri takto
uplatnenom nároku sa jedná o aplikáciu ust. § 340 ods. 1 CSP a teda ide o osobitný nárok na náhradu

škody, pri ktorom sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti, ale pre ktorý je podstatné to, či došlo k
nariadeniu predbežného opatrenia, ktoré zaniklo z iného dôvodu ako preto, že sa návrhu vo veci samej
vyhovelo alebo preto, že bol nárok navrhovateľa uspokojený. Správne konštatoval, že v danom prípade
sa nevyžaduje porušenie právnej povinnosti žalovaným a že podstatné pre uplatnenie tohto nároku je to,
či bolo predbežné opatrenie nariadené a v konaní bolo zistené zamietnutie žaloby vo veci samej, v ktorej

si žalovaný uplatňoval voči žalobcovi konkrétne nároky. Tieto podmienky splnené boli. Okresný súd však
správne poukázal na to, že sa jedná o nárok na náhradu škody, teda okrem existencie udalosti, ktorá
zakladá nárok na náhradu škody, v danom prípade nariadené a následne zrušené predbežné opatrenie,
sa vyžaduje vznik škody, t.j. ujma v majetkovej sfére poškodeného a priama príčinná súvislosť medzi
touto ujmou a nariadeným predbežným opatrením.

66. V konaní nebolo sporné skutkové tvrdenie strán sporu, že nariadené predbežné opatrenie bolo
vykonateľné ku dňu 25.05.2015, kedy bolo doručené žalobcovi. V konaní nebolo sporné ani to, že
dňa 14.07.2015 žalobca víno z výrobnej šarže L15911195, ktoré mal v čase doručenia predbežného
opatrenia pripravené v kadiach, naplnil do fliaš so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO I. Okresný

súd pri odôvodňovaní čiastočného zamietnutia žaloby jednotlivé nároky uplatnené žalovaným (okrem
nákladov na rebranding, ktoré boli žalobcovi priznané v prvom výroku napadnutého rozhodnutia, voči
ktorému žalovaný odvolanie nepodal) rozdelil tak, že sa jedná o náhradu škody pozostávajúcu z ušlého
zisku za obdobie od 20.08.2015 do 31.12.2018 z dôvodu zákazu predaja výrobku žalobcu - šumivého
vína v spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO I a z nákladov na výrobu, uskladnenie a likvidáciu vína,

vrátane spotrebiteľských balení.

67. Pri rozhodovaní o nároku na ušlý zisk zdôraznil okresný súd (bod 21. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia), že zákaz predaja šumivého vína žalobcovi nesmeroval na predaj samotného výrobku,
ale len na jeho predaj v spotrebiteľskom balení označeného VITIS MOSCATO I, t.j. žalobca mohol

tento výrobok predávať dokonca aj s označením MOSCATO (opisujúce druh viniča - muškát), avšak v
odlišnom spotrebiteľskom balení od VITIS MOSCATO I. V tejto časti uplatneného nároku okresný súd
dospel k záveru, že samotná možnosť pokračovať v predaji rovnakého výrobku, t.j. druhu nápoja, avšak
s iným ako sporným označením eliminovala predpoklady priznania ušlého zisku v období od 20.08.2015
do 31.12.2018, pričom uvedenie vína žalobcom v rebrandovanom znení VITIS MOSCATO II v decembri

2016 považoval za neprimerane dlhé obdobie, keď žalobca neuviedol okolnosti, ktoré by mu bránili
uviesť na trh rebrandovaný výrobok skôr a nepovažoval za relevantné tvrdenie žalobcu o tom, že čakal
na výsledok konania o prihláške ochrannej známky rebrandovaného označenia VITIS MOSCATO II. S
týmito závermi sa odvolací súd stotožnil.

68. Okresný súd vychádzal zo správne zisteného skutkového stavu a základného predpokladu, že
žalobcovi nebolo zakázané predávať jeho výrobok, a to šumivé víno, bolo mu zakázané predávať tento
výrobok v konkrétnom spotrebiteľskom balení s označením VITIS MOSCATO I. Žalobca teda uvedený
výrobok predávať mohol, ale za iných podmienok, t.j. v inom spotrebiteľskom balení. Okresný súd
správne konštatoval, že žalobca tak aj mienil postupovať, t.j. začal robiť úkony k zmene označenia

spotrebiteľského balenia tohto výrobku, keď „rebrandoval“ označenie na VITIS MOSCATO II. Okresný
súd správne zdôraznil aj časový aspekt, keď z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že
od doručenia uznesenia o nariadení predbežného opatrenia, t.j. od 25.05.2015 až do uvedenia
rebrandovaných výrobkov na trh žalobcom dňa 13.12.2016 uplynul rok a pol, pričom s návrhmi na novéoznačenie výrobkov žalobca už disponoval skôr (september 2015). Pri vyhodnotení takto zistených
skutkových okolností okresný súd správne dospel k záveru, že samotná možnosť predávať výrobok
žalobcu, v spojení so skutočnosťou, že žalobca disponoval návrhom na odlišné označenie od VITIS

MOSCATO I už od septembra 2015, pričom rebrandovaný výrobok uviedol na trh až v decembri
2016, bránila existencii predpokladov pre priznanie náhrady škody vo forme ušlého zisku za žalobcom
uplatnenéobdobieod20.08.2015do31.12.2018.Suvedenýmizávermisaodvolacísúdvcelomrozsahu
stotožnil a odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia.

69. Okresný súd správne posúdil špecifickú situáciu, keď predbežné opatrenie žalobcovi nezakazovalo
predaj samotného výrobku (šumivé víno), z ktorého predaja žalobca dosahoval zisk, teda žalobca mohol
ďalej predávať samotný výrobok a dosahovať zisk, avšak v inom spotrebiteľskom balení odlišnom od
VITIS MOSCATO I. Okresný súd správne vyhodnotil účinky predbežného opatrenia, ktoré nebránili
žalobcovi v predaji výrobku a jeho predaj bol podmienený samotným postupom žalobcu (zmena
spotrebiteľského balenia), pričom uvedenie na trh rebrandovaného spotrebiteľského balenia správne

posúdilokresnýsúdzaneprimeranedlhéobdobie.Dosiahnuťziskzpredajašumivéhovína-moscatobol
možný, avšak v inom ako zakázanom spotrebiteľskom balení aj počas trvania predbežného opatrenia.
Uvedená okolnosť v spojení so správne posúdenou neprimerane dlhou dobou uvedenia výrobku na trh v
novom spotrebiteľskom balení viedla okresný súd k správnemu záveru o nedostatku príčinnej súvislosti
medzi predbežným opatrením a uplatneným nárokom na ušlý zisk.

70. Okresný súd vo vzťahu k nárokom žalobcu na náhradu škody spočívajúcej v nákladoch na
skladovanie naskladnených výrobkov, likvidáciu vín a spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I
a nákladov na výrobu vína týkajúcich sa šarže naplnenej žalobcom do fliaš dňa 14.07.2015 mal
preukázaný nedostatok priamej príčinnej súvislosti medzi nariadeným predbežným opatrením a vznikom

škody. Aj s týmto záverom sa odvolací súd stotožnil.

71. Podľa odvolacieho súdu uvedený záver okresného súdu je správny a vychádza zo správneho
zhodnotenia skutkových zistení na základe tvrdení a dôkazov strán sporu. Aj v prípade uplatnenia
nároku na náhradu škody podľa § 340 ods. 1 CSP musí súd postupovať tak, že zistí príčinnú súvislosť

medzi udalosťou, ktorá vyvolala škodu (účinky nariadeného predbežného opatrenia) a ujmou, ktorá mala
vzniknúť. Táto príčinná súvislosť musí byť priama.

72. Ako vyplýva z vykonaného dokazovania, vyššie uvedené nároky na náhradu škody sa týkajú
šarže vína naplnenej žalobcom dňa 14.07.2015. Predpokladom existencie príčinnej súvislosti je

priamy dôsledok škodovej udalosti na vznik ujmy. Jedná sa o vzťah príčiny a následku. Príčinná
súvislosť medzi škodovou udalosťou a vzniknutou ujmou nesmie byť prerušená inou skutočnosťou,
konaním alebo opomenutím. V danom prípade tomu tak nebolo. Okresný súd správne identifikoval, že
naplnenie fliaš šumivým vínom žalobcu dva mesiace po doručení uznesenia o predbežnom opatrení
do spotrebiteľského balenia, ktoré bolo žalobcovi zakázané predávať, je tou okolnosťou (konanie

samotného žalobcu), ktorej dôsledkom je nedostatok priamej príčinnej súvislosti medzi účinkami
predbežného opatrenia a škodou, ktorej sa žalobca v tejto časti domáhal.

73. Okresný súd správne konštatoval, že žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody (náklady na
výrobu, skladovanie a likvidáciu dávky naplnenej dňa 14.07.2015) z titulu nariadeného a následne

zrušeného predbežného opatrenia by sa týkal tej situácie, pokiaľ by v čase doručenia predbežného
opatrenia vyššie uvedený výrobok žalobcu - šumivé víno už bolo naplnené v zakázanom
spotrebiteľskom balení. V tom prípade okamihom doručenia neodkladného opatrenia by jeho účinky mali
priamy a bezprostredný vplyv na tie nároky, ktorých sa domáhal žalobca vo vzťahu k šarži naplnenej
dňa 14.07.2015. V danom prípade však tomu tak nebolo.

74. Ku dňu doručenia predbežného opatrenia sa výrobok žalobcu - šumivé víno nenachádzal v
zakázanom balení. Ako uviedol žalobca, tento výrobok sa nachádzal v kadiach a takmer dva mesiace
po doručení predbežného opatrenia žalobca naplnil tento výrobok do spotrebiteľského balenia, ktorého
predaj bol zakázaný predbežným opatrením. Počas uplynutia doby viac ako 3 rokov do skončenia vo

veci samej, kedy bolo predbežné opatrenie zrušené, uplynula aj doba spotreby uvedeného výrobku.
Znamená to, že práve dôsledkom činnosti žalobcu, ktorý naplnil víno do zakázaného balenia takmer
dva mesiace po vykonateľnosti predbežného opatrenia, napriek jeho vedomosti o zákaze predaja v
zakázanom balení, sa výrobok žalobcu (ktorého predaj v inom ako zakázanom balení nebol zakázaný)stal predmetom zákazu nariadeného predbežného opatrenia. Dôsledkom vlastného konania žalobcu po
doručení predbežného opatrenia, t.j. naplnenia výrobkov do zakázaného balenia, je nedostatok priamej
príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a škodou uplatnenou vo vzťahu k dávke naplnenej dňa

14.07.2015 spočívajúcou v nákladoch na jeho výrobu, uskladnenie a zničenie.

75. Odvolací súd zdôrazňuje, že do dňa 14.07.2015 sa výrobok žalobcu - šumivé víno nenachádzalo
v stave, v ktorom by mal žalobca zakázané ho uvádzať na trh. K zmene tohto stavu došlo konaním
samotného žalobcu, ktorý rozhodol o naplnení šumivého vína do spotrebiteľského balenia, ktoré mal

zakázané predávať. Práve v súvislosti s týmto postupom samotného žalobcu, si tento uplatnil škodu
(výrobné náklady, skladovanie a náklady na likvidáciu) v súvislosti s dávkou naplnenou dňa 14.07.2015.

76. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom konania je konkrétny nárok uplatnený žalobcom na
základe skutkových tvrdení o tom, že neodkladné opatrenie spôsobilo žalobcovi škodu. Žalobca si
neuplatňuje inú škodu (napr. vynaloženie nákladov na odvrátenie hroziacej škody), ale priamo tú

škodu, ktorá mala bezprostredne a priamo vzniknúť účinkami predbežného opatrenia. Takáto priama
príčinná súvislosť však v danom prípade chýba, pretože ku dňu doručenia neodkladného opatrenia
sa víno, ktorého predaj zakázaný nebol, nenachádzalo v zakázanom balení a k naplneniu výrobku
do zakázaného balenia došlo žalobcom až dňa 14.07.2015, t.j. takmer dva mesiace po doručení
predbežného opatrenia. Aktívne konanie samotného žalobcu pri naplnení výrobku do zakázaného

balenia po doručení predbežného opatrenia okresný súd správne vyhodnotil ako nedostatok priamej
príčinnejsúvislostimedziúčinkamipredbežnéhoopatreniaaškodou,ktorejsadomáhalvočižalovanému
z dôvodu vynaloženia konkrétnych nákladov týkajúcich sa šarže výrobku naplnenej do zakázaného
spotrebiteľského balenia dňa 14.07.2015 (na výrobu, likvidáciu a skladovanie). Okresný súd preto
správne vyhodnotil nedostatok príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a vznikom škody v

tejto časti uplatneného nároku.

77. Aj keď ako správne uviedol okresný súd, nárok na náhradu škody podľa § 340 ods. 1 CSP nie je
závislýnaporušeníprávnejpovinnosti,avšakpríčinnásúvislosťmedzipredbežnýmopatrenímavznikom
škodou musí byť priama, bezprostredná a nesmie byť prerušená iným úkonom, opomenutím alebo inou

udalosťou, ako tomu bolo v danom prípade priamo konaním žalobcu.

78. Okresný súd posudzoval nárok na náhradu škody v tejto časti okrem zisťovania príčinnej súvislosti
aj z hľadiska, či jej vzniku žalobca mohol predísť v súlade so všeobecnou prevenčnou povinnosťou
podľa § 415 OZ. Dospel k záveru, že z hľadiska posudzovania konania žalobcu podľa § 415 OZ

pri nafľašovaní vína dňa 14.07.2015 do zakázaného spotrebiteľského balenia, vzhľadom na zistené
skutkové okolnosti (vedomosť o zákaze predaja v tomto balení, vedomosť o exspirácii výrobku, štádium
konania o predbežnom opatrení) nie je možné posúdiť konanie žalobcu ako konanie v súlade so
všeobecnou zásadou predchádzania vzniku škody podľa ust. § 415 OZ.

79. Okresný súd správne vyhodnotil, že žalobca pri nafľašovaní dávky dňa 14.07.2015 tak konal
napriek jeho vedomosti o tom, že mal zákaz predávať uvedený výrobok v spotrebiteľskom balení VITIS
MOSCATO I . Nemal síce zakázané ho vyrábať, ani skladovať, avšak okresný súd správne vyhodnotil,
že týmto rozhodnutím zobral žalobca na seba riziko nemožnosti jeho predaja, vzhľadom na trvajúci
zákaz predbežného opatrenia. Je nepochybné, že žalobca mal vedomosť o zákaze predávať výrobok

v takomto balení a napriek tomu sa rozhodol, že do takto zakázaného spotrebiteľského balenia naplní
uvedenú dávku dňa 14.07.2015. Toto rozhodnutie je preto na ťarchu a na zodpovednosť žalobcu s
dôsledkom nedostatku príčinnej súvislosti medzi účinkami predbežného opatrenia a vznikom škody v
tejto časti nároku, ako správne uviedol okresný súd.

80. Žalobca vedel o zákaze predávať výrobok v takomto spotrebiteľskom balení, ako dlhoročný výrobca
šumivých vín mal nepochybne vedomosť o vlastnostiach tohto výrobku, vrátane obmedzenej doby
jeho trvanlivosti. Okresný súd dospel k správnemu záveru, že žalobca svojim rozhodnutím o naplnení
výrobku do zakázaného balenia si musel byť vedomý dôsledkov tohto rozhodnutia prijatého počas
trvaniapredbežnéhoopatreniaozákazepredajatohtovýrobkuakoajmožnostiuplynutiadobyexspirácie

výrobku.

81. V danom prípade bol podstatný stav ku dňu doručenia predbežného opatrenia a ku dňu 14.07.2015,
t.j. takmer 2 mesiace po doručení predbežného opatrenia, keď žalobca majúc vedomosť o zákazepredávať výrobok v konkrétnom balení sa napriek tomu rozhodol tak, že naplnil výrobok do zakázaného
balenia.

82. Odvolací súd poukazuje na to, že všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 OZ je potrebné
odlišovať od zakročovacej povinnosti, t.j. povinnosti zakročiť na odvrátenie hroziacej škody spôsobom
primeraným okolnostiam ohrozenia podľa § 417 ods. 1 OZ. Dôsledkom prevenčnej povinnosti môže byť
aj vznik zakročovacej povinnosti a v tej súvislosti aj nárok na náhradu škody vzniknutej pri zakročovacej
povinnosti (v rozsahu a za predpokladov podľa § 418, resp. § 441 OZ). Žalobca tvrdil, že nafľašovanie

dňa 14.07.2015 do zakázaného balenia bolo jediným a najekonomickejším riešením. Žalobca však
neuplatnil nárok na náhradu škody z dôvodu vynaloženia nákladov pri odvrátení hroziacej škody, ale
z dôvodu priameho účinku predbežného opatrenia. Podstatné pre posúdenie nároku žalobcu bolo
preto správne skutkové zistenie okresného súdu o nedostatku príčinnej súvislosti medzi predbežným
opatrením a vznikom škody. Posudzovanie iných alternatívnych riešení a porovnávanie ich výhodnosti
a primeranosti v rámci zakročovacej povinnosti pri odvrátení hroziacej škody nebolo pre žalobcom

uplatnenýnárokrelevantné.Nadruhejstraneokresnýsúdsprávnevyhodnotil,žežalobcaprinafľašovaní
dňa 14.07.2015 nepostupoval v súlade s prevenčnou povinnosťou podľa § 415 OZ, pričom sa domáhal
tej náhrady škody, ktorú svojim konaním vyvolal (náklady na výrobu, skladovanie a zničenie).

83. Pokiaľ teda okresný súd dospel k záveru o nepreukázaní príčinnej súvislosti medzi predbežným

opatrením a žalobcom uplatnenou náhradou škody v časti ušlého zisku, nákladov na výrobu, likvidáciu
a skladovanie šarže naplnenej 14.07.2015, postupoval správne v súlade s vykonaným dokazovaním a
správnym vyhodnotením skutkového stavu.

84. K jednotlivým odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd udáva nasledovné. Žalobca vytýkal

napadnutému rozhodnutiu nesprávne skutkové zistenia, ktoré uviedol okresný súd v bode 15. a 16.
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorých okresný súd poukazoval na istý stupeň podobnosti
medzi označením žalobcu VITIS MOSCATO I a označením žalovaného MOSCATO de Luxe, pričom
uviedol, že sa mu javí, že zmena v konkurenčnom vzťahu strán sporu nenastala nariadením
predbežného opatrenia, ale zmenou spotrebiteľského balenia žalobcu z VIVAT MOSCATO na VITIS

MOSCATO I. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd v bode 16. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia jednoznačne uviedol, že v tomto konaní nehodnotil pravdepodobnosť zámeny kolíznych
označení. Pokiaľ preto žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávne skutkové závery o
podobnosti označení sporových strán, o narušení konkurenčného prostredia zmenou v označení
spotrebiteľského balenia žalobcu, jedná sa vo vzťahu k predmetu konania (nárok na náhradu škody

vzniknutej v dôsledku predbežného opatrenia) o irelevantné námietky, pretože na týchto skutkových
posúdeniach okresného súdu nie je založené jeho rozhodnutie o čiastočnom zamietnutí žaloby v
druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia. Pokiaľ žalobca v odvolaní vytýkal, že žalovaný nemal
legitímne právo žiadať od žalobcu zdržania sa používania ochrannej známky týkajúcej sa balenia VITIS
MOSCATO I, toto tvrdenie je tiež irelevantné, pretože predmetom konania je nárok na náhradu podľa §

340 ods. 1 CSP. Či žalovaný bol alebo nebol oprávnený domáhať sa ochrany svojich práv konkrétnym
procesným prostriedkom, ako aj posúdenie rozsahu a primeranosti tohto prostriedku je vo vzťahu k
uplatnenému nároku irelevantné. Podstatné je len to, či v tomto konaní bola preukázaná existencia
predbežného opatrenia, ktoré bolo zrušené, čo preukázané bolo, vznik škody a príčinná súvislosť
medzi nimi. Odvolací súd preto na tieto dôvody uvedené žalobcom v bode II. odvolania o nesprávnych

skutkových zisteniach súdu v bode 15. a 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia neprihliadol a
považoval ich za irelevantné.

85. V odvolaní žalobca ďalej analyzoval zdržovacie príkazy nariadené predbežným opatrením a dospel
k záveru, že zákaz uložený predbežným opatrením vo vzťahu k tovaru so spotrebiteľským balením VITIS

MOSCATO I sa týkal fľaše, uzáveru, záklopky, etikety a kartónov. Túto skutočnosť podľa žalobcu mal
potvrdiť aj okresný súd, pretože vo výroku I. napadnutého rozhodnutia priznal žalobcovi sumu 3.504,60
Eur ako náklady za rebranding, ktoré sa týkali spotrebiteľského balenia, a to za zmenu prednej etikety,
krčnej etikety a záklopky. Podľa žalobcu okresný súd pri odôvodnení priznania tejto časti nároku potvrdil
tvrdenia žalobcu, že súčasťou spotrebiteľského balenia je fľaša, uzáver, záklopka, etiketa a kartón.

V rozpore s takýmto záverom však okresný súd zdržovacie príkazy uložené žalobcovi v predbežnom
opatrení vyložil tak (bod 21. str. 8 napadnutého rozhodnutia), že žalobcovi stačilo zmeniť jednu časť
spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO - etiketu, bez zmeny ďalších častí spotrebiteľského balenia.
Okresný súd podľa žalobcu zúžil interpretáciu zdržovacieho nároku uloženého predbežným opatrenímna zákaz používať „sporné označenie“ VITIS MOSCATO I. S týmto tvrdením žalobcu sa odvolací súd
nestotožnil.

86. Odvolací súd zdôrazňuje, že okresný súd rozhodoval o konkrétne uplatnených nárokoch žalobcu na
základe konkrétnych skutkových tvrdení. Pokiaľ žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu
škody z dôvodu vynaložených nákladov v súvislosti s rebrandingom týkajúcich sa aj iných náležitostí
spotrebiteľského balenia, a to nielen etikiet, neznamená to, že záver o možnosti predávať výrobok
žalobcu s iným ako sporným označením je nesprávny. Na jednej strane okresný súd priznal žalobcovi

náklady na rebranding, vrátane nákladov na zmenu aj iných náležitostí spotrebiteľského balenia, nielen
prednej etikety, čo však nie je v rozpore so záverom okresného súdu, že žalobca mohol predávať
uvedený výrobok s iným ako sporným označením nachádzajúcom sa v zakázanom spotrebiteľskom
balení VITIS MOSCATO I. Podľa odvolacieho súdu je správny záver okresného súdu o možnosti
predávať výrobok žalobcu s iným ako sporným označením VITIS MOSCATO I. Znamená to napr.
len toľko, že samotná fľaša spotrebiteľského balenia bez označenia „VITIS MOSCATO Viva la Vita

BIANCO DEMI SEC“, ktoré bolo žalobcovi zakázané predávať, nie je sama o sebe zakázaným
spotrebiteľským balením spadajúcim pod zákaz predaja podľa predbežného opatrenia. Pokiaľ okresný
súd priznal žalobcovi náklady na rebranding týkajúcich sa aj iných súčastí ako etikety, uviedol len
to, že spotrebiteľské balenie tvorí komplex jeho jednotlivých súčastí, ktoré tvoria ako celok balenie a
náklady na jeho zmenu považoval za dôvodné. Avšak samotná fľaša s výrobkom žalobcu bez sporného

označenia, alebo obsahujúca iné ako zakázané označenie „VITIS MOSCATO Viva la Vita BIANCO
DEMI SEC“ (VITIS MOSCATO I) nebola predmetom zákazu v predbežného opatrenia. Okresný súd
preto správne uviedol, že žalobca mohol predávať jeho výrobok v spotrebiteľskom balení s odlišným
označením od VITIS MOSCATO I (bod 21. prvá veta odôvodnenia napadnutého rozhodnutia).

87. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína výrok predbežného opatrenia, ktorý znie: „Odporca je
povinný zdržať sa ....predaja tovaru so spotrebiteľským balením VITIS MOSCATO Viva la Vita BIANCO
DEMI SEC. Podľa odvolacieho súdu okresný súd správne vyložil uvedený zákaz predaja, ktorý sa
týkal konkrétneho spotrebiteľského balenia určeného predbežným opatrením ako spotrebiteľské balenie
„VITIS MOSCATO Viva la Vita BIANCO DEMI SEC“. Práve toto označenie definuje to spotrebiteľské

balenie, ktoré bolo žalobcovi zakázané predávať. Okresný súd preto správne dospel k záveru, že
žalobca mohol predávať jeho výrobok, ale v spotrebiteľskom balení odlišnom od toho, ktoré bolo
definované v predbežnom opatrení a ktoré identifikovalo len to spotrebiteľské balenie, ktoré obsahovalo
označenie „VITIS MOSCATO Viva la Vita BIANCO DEMI SEC“. Spotrebiteľské balenie neobsahujúce
označenie „VITIS MOSCATO Viva la Vita BIANCO DEMI SEC“, preto predávať zakázané nebolo,

ako to správne uviedol aj okresný súd. Ako správne uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu,
tomuto výkladu zodpovedá aj odôvodnenie predbežného opatrenia a nároky uplatnené vo veci samej,
ktorej predmetom bola ochrana práv z ochrannej známky a nekalej súťaže. Zakázané spotrebiteľské
balenie bolo výrokom predbežného opatrenia definované priamo špecifikáciou jeho označenia - „VITIS
MOSCATO Viva la Vita BIANCO DEMI SEC“, čo znamená správny záver okresného súdu, že akékoľvek

odlišné označenie spotrebiteľského balenia žalobcovi umožňovalo predaj jeho výrobku. Nie je zrejmá
tvrdenie žalobcu v odvolaní, že na obnovenie predaja jeho výrobku počas trvania predbežného opatrenia
by musel vytvoriť nielen nové etikety, ale aj nové fľaše, pretože takýto zákaz z predbežného opatrenia
nevyplýva. Nie je sporné, ako to uviedol aj žalovaný, že spotrebiteľské balenie je tvorené viacerými jeho
súčasťami a jeho jednotlivé zložky sa stávajú súčasťou celkového spotrebiteľského balenia po naplnení

a osadení všetkých prvkov spotrebiteľského balenia. Na druhej strane však predbežné opatrenie
zakazujúce predaj výrobku žalovaného jednoznačne identifikovalo, ktoré spotrebiteľské balenie je
zakázané na predaj - VITIS MOSCATO Viva la Vita BIANCO DEMI SEC („VITIS MOSCATO I“). Okresný
súd preto správne konštatoval možnosť predaja výrobku žalobcu v inom spotrebiteľskom balení s
odlišným označením od VITIS MOSCATO I, čo žalobca aj mienil realizovať uvedením na trh nového

rebrandovaného spotrebiteľského balenia s označením VITIS MOSCATO II. Na uvedené výhrady
žalobcu preto odvolací súd neprihliadol.

88. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu nesprávny záver o neprimeranosti dĺžky do obnovenia
predaja rebrandovaného výrobku. V odvolaní poukázal na 9 činností, ktoré pri rebrandovaní označenia

spotrebiteľského balenia musel vykonať. Okresný súd mal dospieť k záveru, že žalobca bol povinný
vykonať uvedené činnosti súvisiace s rebrandingom za 2 a 3 mesiaca, t.j. od doručenia predbežného
opatrenia dňa 25.05.2015 do 20.08.2015. Odvolací súd sa zaoberal výhradne odvolacími dôvodmi
uvedenými vo včas podanom odvolaní. V tejto súvislosti musí odvolací súd konštatovať, že žiadenzáver o povinnosti žalobcu vykonať rebrandovanie označenia nového spotrebiteľského balenia za 2
a 3 mesiaca okresný súd v napadnutom rozhodnutí neuviedol a nedodržanie doby 2 a 3 mesiaca
na rebrandovanie nebolo dôvodom zamietnutia nároku na náhradu škody spočívajúcej v ušlom zisku.

Žalobca vytýkal aj to, že okresný súd neuviedol pri tomto závere, ktorý právny predpis a z akých
konkrétnych dôkazov vyplýva, že doba 2 a 3 mesiaca na vykonanie všetkých deviatich činností pri
rebrandingu je neprimerane dlhá. Okresný súd žiaden takýto záver neprijal a odvolací súd preto na
tieto tvrdenia žalobcu neprihliadol a odvolanie v tejto časti považoval za nejasné a nezrozumiteľné.
Okresný súd konštatoval v bode 21. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, že žalobca disponoval už

v septembri 2015 návrhmi na nové označenie spotrebiteľského balenia žalobcu, pričom s predajom
rebrandovanéhovýrobkuzačalažvdecembri2016.Právetotoobdobieodseptembra2015dodecembra
2016 okresný súd považoval za neprimerane dlhé na uvedenie rebrandovaného výrobku do predaja,
pričom žalobca neuviedol okolnosti brániace mu uviesť rebrandovaný výrobok na trh skôr. Uvedené
obdobie okresný súd správne posudzoval v kontexte obdobia od doručenia predbežného opatrenia
dňa 25.05.2015 do decembra 2016 (uvedenie rebrandovaného výrobku na trh), keď tvrdenia žalobcu o

záujme na čo najskoršom obnovení predaja výrobku posúdil ako nezodpovedajúce zisteniu o existencii
návrhov na nové označenie výrobkov už v septembri 2015. Ani tvrdenie žalobcu, že čakal na námietkové
konanie ohľadne ochrany známky týkajúcej sa označenia VITIS MOSCATO II, nepovažoval okresný
súd za okolnosť brániacu žalobcovi v uvedení rebrandovaného výrobku na trh skôr. Okresný súd preto
uviedolsvojezhodnoteniezistenýchskutkovýchokolností,sktorýmposúdenímsaodvolacísúdstotožnil.

V tejto časti preto odkazuje odvolací súd na správne zhodnotenie skutkového stavu okresného súdu,
keď dobu od existencie prvých návrhov na zmenu spotrebiteľského označenia v septembri 2015 po
uvedenie výrobkov na trh pod zmeneným označením až dňa 13.12.2016 posúdil ako neprimerane dlhé
obdobie, keď žalobca okrem tvrdenia o čakaní na zápis ochrannej známky (týkajúcej sa rebrandovaného
označenia) neuviedol inú okolnosť, ktorá by mu bránila uviesť tento výrobok na trh skôr. S okolnosťou

podľa žalobcu odôvodňujúcou uvedenie na trh až v decembri 2016 (výsledok konania o prihláške
ochrannej známky týkajúcej sa rebrandovaného označenia) sa okresný súd vysporiadal správne, keď
dospel k záveru, že toto známkové konanie mu nebránilo v uvedení výrobku na trh skôr.

89. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že okresný súd neuviedol konkrétnu dobu, ktorá by bola

primerane dlhá na vytvorenie nového spotrebiteľského balenia a na obnovenie predaja na trhu. Odvolací
súdkonštatuje,žeokresnýsúdnemápovinnosťdotváraťskutkovýstavadopĺňaťskutkovétvrdeniastrán
sporu, keďže povinnosť tvrdenia zaťažuje sporové strany. Povinnosťou okresného súdu je rozhodnúť o
uplatnenomnároku.Okresnýsúdvysvetlil,čohoviedlokjehozáveruoneprimeranedlhejdobeuvedenia
výrobku v rebrandovanom označení spotrebiteľského balenia na trh. Nie je povinnosťou okresného súdu

uviesť, aké obdobie by bolo primerané, ale je povinný posúdiť, či existujú predpoklady na náhradu škody
v podobe ušlého zisku, t.j. príčinnú súvislosť medzi predbežným opatrením a ušlým ziskom. Okresný
súd podľa odvolacieho súdu správne vyhodnotil skutkový stav, keď dospel k záveru, že obdobie od
existencie prvých návrhov na zmenu spotrebiteľského balenia v septembri 2015 do uvedenia na trh
v novom spotrebiteľskom balení dňa 13.12.2016 nie je primeranou dobou vychádzajúc zo záveru, že

čakanie žalobcu na výsledok známkového konania nebránilo žalobcovi uviesť rebrandovaný tovar na
trh skôr. Odvolací súd sa s takýmto záverom okresného súdu v celom rozsahu stotožnil.

90. Žalobca vytýkal okresnému súdu rozporuplnosť jeho čiastkových záverov a nesprávne posúdenie,
keď na jednej strane vytýkal žalobcovi, že pri uvádzaní na trh balenia VITIS MOSCATO I nečakal na

výsledok konania o námietkach žalovaného proti prihláške týkajúcej sa tohto označenia a na druhej
strane vytýkal žalobcovi pri uvádzaní na trh rebrandovaného výrobku VITIS MOSCATO II, že čakal na
koniec známkového konania týkajúceho sa tohto označenia. Ani s týmito tvrdeniami sa odvolací súd
nestotožnil.

91. V bode 16. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia okresný súd poukázal na to, že pri uvedení
výrobku s označením VITIS MOSCATO I žalobca mal vedomosť o námietkach žalovaného voči tomuto
označeniu a napriek tomu uviedol výrobok na trh. Uvedeniu na trh teda v tomto prípade nebránila
vedomosť žalobcu o námietkach žalovaného v známkovom konaní, pričom na druhej strane žalobca
odôvodňoval jeden a pol ročnú lehotu od existencie prvého návrhu rebrandovaného označenia po jeho

uvedenie na trh tým, že čakal na námietkové konanie, hoci žiadne námietky mu oznámené zo strany
žalovanéhoneboli.Skutkovézisteniaokresnéhosúduvbode16.odôvodnenianapadnutéhorozhodnutia
neboli dôvodom pre rozhodnutie okresného súdu o čiastočnom zamietnutí žaloby. Týmto dôvodom
bolo okrem iného aj správne vyhodnotenie okresného súdu, že existencia známkového konania prirebrandovanom výrobku nebránila žalobcovi v uvedení na trh spotrebiteľského balenia v novom
označení VITIS MOSCATO II. Odvolací súd v týchto skutkových tvrdeniach okresného súdu žiadne
rozpory nevidí. Naopak okresný súd správne a zrozumiteľne zdôvodnil, že prebiehanie známkového

konania týkajúce sa rebrandovaného označenia nebolo prekážkou skoršieho uvedenia rebrandovaného
výrobku na trh, pričom práve uvedením výrobku v rebrandovanom označení na trh v decembri 2016
odôvodňoval žalobca nárok na ušlý zisk za konkrétne obdobie z dôvodu zákazu predaja výrobku v balení
VITIS MOSCATO I. Pokiaľ žalobca v odvolaní identifikoval 9 činností, ktoré boli nevyhnutné pre uvedenie
rebrandovaného výrobku na trh, okresný súd tieto činnosti neposudzoval, ani neprijal k ich vykonaniu

žiadny konkrétny záver, pretože z tvrdení žalobcu v priebehu prvostupňového konania nevyplývala
identifikácia takýchto konkrétnych činností odôvodňujúcich uvedenie rebrandovaného tovaru na trh až v
decembri 2016. Okresný súd sa zaoberal tým tvrdením žalobcu, ktoré smerovalo k odôvodneniu obdobia
od začatia rebrandingu až po uvedenie na trh (konanie o prihláške ochrannej známky).

92. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca vedel o možnosti uviesť svoj výrobok v

rebrandovanom spotrebiteľskom označení aj pred skončením známkového konania, k čomu aj pristúpil
pri uvedení na trh predchádzajúceho spotrebiteľského balenia pod označením VITIS MOSCATO I.
Okresný súd správne posudzoval (bez ohľadu na predchádzajúce konanie strán sporu pri označení
výrobku VITIS MOSCATO I) len na to, či žalobca mohol uviesť predmetný rebrandovaný výrobok na trh
aj skôr, a to bez ohľadu na výsledok konania o prihláške ochrannej známke týkajúcej sa rebrandovaného

označenia a správne dospel k záveru, že tak urobiť mohol.

93. Žalobca vytýkal okresnému súdu jeho konštatovanie v bode 16. odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, v ktorom poukázal okresný súd na to, že žalobca napriek vedomosti o námietkach
žalovaného proti zápisu ochrannej známky VITIS MOSCATO I nečakal na skončenie námietkového

konania a výrobok s týmto označením uviedol na trh. Ako už bolo uvedené toto konštatovanie nebolo
skutkovým podkladom rozhodnutia o čiastočnom zamietnutí žaloby. Na druhej strane, samotný žalobca
v odvolaní poukazoval na to, že žiaden právny predpis mu nestanovuje povinnosť čakať na skončenie
známkového konania (o zápis ochrannej známky). Toto tvrdenie žalobcu je v súlade so záverom
okresného súdu, že pri uvádzaní výrobkov pod označením VITIS MOSCATO II priebeh známkového

konania a jeho neskončenie nebránilo žalobcovi v skoršom uvedení tohto výrobku na trh. Ani na túto
výhradu odvolací súd preto neprihliadol.

94. Žalobca vytýkal napadnutému rozhodnutiu, že nesprávne zamietol nárok na ušlý zisk v celom
rozsahu. Tvrdil, že ak dospel súd k záveru o neprimerane neskorom uvedení výrobku VITIS MOSCATO

II na trh, mal sa okresný súd zaoberať otázkou, kedy by bolo obnovenie predaja tohto výrobku primerane
skoro a ak by sa táto zistená lehota prekrývala s rozsahom ním požadovaného ušlého zisku za obdobie
od 20.08.2015 do 31.12.2018, potom mal priznať ušlý zisk v najmenšom rozsahu len za deň 20.08.2015.
Odvolací súd sa s týmto tvrdením nestotožnil.

95. Súd posudzuje uplatnené nároky na základe skutkových tvrdení strán sporu a predložených dôkazov
k týmto tvrdeniam. Ako už bolo uvedené, súd nedotvára skutkový stav a nevyhľadáva skutkové tvrdenia
z predložených listinných dôkazov a nie je ani oprávneným subjektom na zmenu žaloby bez príslušného
procesného úkonu strany sporu. Ako už bolo uvedené, nebolo úlohou okresného súdu v prejednávanej
veci zistiť, kedy by bolo uvedenie rebrandovaného výrobku na trh včas za účelom predchádzania škody

vo forme ušlého zisku. Úlohou súdu bolo posúdiť, či žalobcom uplatňovaný nárok vo forme ušlého
zisku za obdobie od 20.08.2015 do 31.12.2018 je dôvodný. Okresný súd na základe vyhodnotenia
skutkového zistenia o existencii prvých návrhov na zmenu rebrandovaného balenia v septembri 2015
a následného uvedenia výrobku na trh na obnovu predaja tohto výrobku až v decembri 2016 dospel k
záveru, že toto obdobie je neprimerané. Nie je zrejmé na základe čoho, keďže súd nemal povinnosť určiť

konkrétny deň včasného uvedenia výrobku na trh, mal súd dospieť k záveru o konkrétnej výške ušlého
zisku za konkrétne obdobie odlišné od žalobcom vymedzeného obdobia (od 20.08.2018 do 31.12.2018).
Okresný súd dospel k záveru nepreukázania príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a ušlým
ziskom, vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotenie skutkových okolností (možnosť predaja výrobku v
spotrebiteľskom balení s odlišným označením od VITIS MOSCATO I a neprimerane dlhá doba uvedenia

rebradovaného výrobku na trh). Pokiaľ dospel okresný súd k záveru o nepreukázaní príčinnej súvislosti
prinárokunaušlýzisk,potomjeirelevantnézaoberaťsazostranysúduvýškouprípadnéhoušléhozisku.96. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu vo vzťahu k zamietnutiu nároku na náhradu škody v
podobenákladovnavýrobu,skladovanie,likvidáciutovarusospotrebiteľskýmbalenímVITISMOSCATO
I, keď okresný súd konštatoval nedostatok príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a vznikom

škody, ktorý videl v aktívnom konaní žalobcu, ktorý po doručení predbežného opatrenia rozhodol o
nafľašovaní dávky L15911195 dňa 14.07.2015. Nesúhlasil ani s tým, že okresný súd neprihliadol na
argument žalobcu, že sa malo jednať o najefektívnejší a najekonomickejší postup zo strany žalobcu.
Podľa žalobcu okresný súd nesprávne zistil požadovaný stupeň starostlivosti žalobcu konať s odbornou
starostlivosťou a so starostlivosťou riadneho hospodára, poukázal na § 415 OZ a na časť komentára

k tomuto ustanoveniu. Vytýkal záver okresného súdu, podľa ktorého mal byť žalobca oboznámený s
„následkami súdneho konania“ a to najmä, že zrušenie predbežného opatrenia môže trvať viac ako 3
roky, čo je doba spotreby dávky nafľašovanej dňa 14.07.2015. Tvrdil, že muselo by byť preukázané,
že žalobca mal skúsenosti s dĺžkou súdnych konaní. Toto však preukázané a tvrdené ani nebolo. V
konaní nebolo preukázané, že by ku dňu 14.07.2015 mal žalobca skúsenosti vyžadované na konanie
s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k následkom súdneho konania a namietal aj nesprávne určenie

zákonom určeného požadovaného stupňa opatrnosti žalobcu podľa § 415 OZ.

97. Na prvom mieste odvolací súd zdôrazňuje, ako už bolo uvedené, že dôvodom zamietnutia žaloby
bolo nepreukázanie príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a škodou v súvislosti s dávkou
nafľašovanou dňa 14.07.2015, keď okresný súd aktívne konanie samotného žalobcu (nafľašovanie do

zakázaného balenia) považoval za okolnosť, ktorá mala za následok nedostatok príčinnej súvislosti
medzi predbežným opatrením a vzniknutou škodou. Práve aktívne konanie žalobcu, ktorý pristúpil k
nafľašovaniu výrobku do zakázaného balenia, okresný súd posúdil ako konanie, ktorého dôsledkom
bol nedostatok príčinnej súvislosť vo vzťahu k tejto časti náhrady škody. Okresný súd správne posúdil
aj to, že takýmto konaním sa samotný žalobca vystavil riziku zodpovednosti za takýto postup. Odkaz

okresného súdu na ustanovenie § 415 OZ sa týka vyhodnotenia tohto konania žalobcu, ktoré konanie
viedlo okresný súd k záveru o nedostatku príčinnej súvislosti.

98. Okresný súd správne poukázal na to, že žalobca mal vedomosť o doručení predbežného opatrenia
zakazujúceho predaj konkrétneho spotrebiteľského balenia a napriek tomu sa rozhodol, že po jeho

doručení, teda po nadobudnutí vedomosti o zákaze predaja, naplní výrobok (ktorý inak zakázaný
predávať nemal) do zakázaného balenia, čím sám vyvolal nemožnosť ďalšieho predaja počas trvania
predbežného opatrenia. Práve toto konanie vyhodnotil okresný súd ako konanie na ťarchu a na
zodpovednosť žalobcu. Poukázal pritom na ustanovenie § 415 OZ, kedy sa žalobca nemohol spoliehať
nato,žebudevsúdnomkonaníúspešnýamalzohľadniťstavvčasedoručenianeodkladnéhoopatrenia,

podľa ktorého mal zakázané tento výrobok predávať. Podľa odvolacieho súdu závery okresného súdu
aj s odkazom na ustanovenie § 415 OZ sú správne.

99. Bez ohľadu na odkaz okresného súdu na ustanovenie § 415 OZ, podstatné pre rozhodnutie o
zamietnutí nároku žalobcu je záver o nedostatku príčinnej súvislosti na základe aktívneho konania

žalobcu, ktorý rozhodol o nafľašovaní uvedenej dávky dňa 14.07.2015, t. j. po doručení predbežného
opatrenia. Odvolací súd zdôrazňuje, že tvrdenie žalobcu, že nemal povinnosť konať s odbornou
starostlivosťou, treba posudzovať vo vzťahu k skutkovým okolnostiam danej veci. Okresný súd správne
dospel k záveru o vedomosti žalobcu o následkoch súdneho konania, pokiaľ po doručení predbežného
opatrenia rozhodol o nafľašovaní výrobku do zakázaného balenia, ktoré mu bránilo v jeho predaji. Nie

teda priamo a bezprostredne samotné predbežné opatrenie, ale rozhodnutie žalobcu a nafľašovanie
do zakázaného spotrebiteľského balenia po doručení predbežného opatrenia viedlo k vzniku škody,
t.j. vyvolanej konaním žalobcu, ktorej náhrady sa domáha od žalovaného. Podľa žalobcu nebolo
preukázané, že by mal mať skúsenosti vyžadované na konanie s odbornou starostlivosťou vo vzťahu k
následkom súdneho konania. Toto tvrdenie považoval odvolací súd za irelevantné.

100. Okresný súd správne poukázal na to, že ak napriek zákazu predaja žalobca naplnil víno do
zakázaného spotrebiteľského balenia, sám sa vystavil riziku vzniku škody v dôsledku uplynutia doby
spotreby vína počas trvania súdneho konania a účinkov predbežného opatrenia. Tiež námietku žalobcu,
že nemal povinnosť konať so starostlivosťou riadneho hospodára vo vzťahu k žalovanému, nepovažoval

odvolací súd za dôvodnú, pretože pojem „riadny hospodár“ okresný súd zrozumiteľne vysvetlil v bode
20. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, keď pre žalobcu platil zákaz predaja výrobku s konkrétnym
balením VITIS MOSCATO, pričom mal zobrať do úvahy, že výsledkom konania vo veci samej mohlo
byť vyhovenie ako aj zamietnutie žaloby, t. j. nemohol sa spoliehať na odvolacie konanie, že budeúspešný a že svoje výrobky podliehajúce exspirácii bude môcť predať. Teda použitý pojem „konať ako
riadny hospodár“ okresný súd náležite a správne vysvetlil, vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti
prejednávanej veci.

101. Na výhrady žalobcu, že nemal povinnosť konať s odbornou starostlivosťou a so starostlivosťou
riadneho hospodára odvolací súd neprihliadol. Okresný súd konanie žalobcu, ktorý rozhodol o
nafľašovaní dávky dňa 14.07.2015 považoval za tú skutočnosť, ktorá bola dôvodom nedostatku
príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a vznikom škody v tejto uplatnenej časti. Tento postup

posudzoval okresný súd vzhľadom na tvrdenie žalobcu aj v intenciách § 415 OZ. Skutkový záver
okresného súdu, že ak žalobca po doručení predbežného opatrenia a nadobudnutí jeho vedomosti o
zákaze predávať výrobok v spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO I, keď s prihliadnutím na jeho
postavenie ako podnikateľa a charakter obmedzujúcich opatrení (zákaz predaja), sa napriek tomu
rozhodol naplniť tovar do zakázaného balenia a teda sa sám vystavil riziku znášania nákladov s tým
spojených, je správny. Z tohto hľadiska polemika žalobcu o správnosti pojmov použitých okresným

súdom „konať s odbornou starostlivosťou“ alebo „so starostlivosťou riadneho hospodára“ v zmysle §
415 OZ nie je podstatná. Podstatný je správny skutkový záver okresného súdu, že týmto konaním po
doručení predbežného opatrenia sa sám žalobca vystavil riziku znášania nákladov v súvislosti s jeho
rozhodnutím o naplnení výrobku do zakázaného balenia po doručení predbežného opatrenia. Takýto
záver je v súlade s požiadavkou prevenčnej povinnosti podľa § 415 OZ adresovanej priemerne rozumnej

osobe a zohľadňuje miestne aj osobné pomery na strane žalobcu, ktorý je podnikateľom vykonávajúci
činnosť na trhu výroby a predaja šumivých vín, zohľadňujúc aj jeho vedomosť o obmedzenej dobe
spotreby takéhoto výrobku a jeho vedomosť o zákaze predávať výrobok v konkrétnom balení. V
intenciách týchto skutkových okolností je preto správny a opodstatnený záver okresného súdu v
súvislosti s § 415 OZ o zodpovednosti žalobcu za prijatie rozhodnutia o nafľašovaní výrobku po doručení

neodkladného opatrenia a vystaveniu sa riziku znášania týchto nákladov.

102. S tvrdením žalobcu v odvolaní o nesprávnosti záverov okresného súdu, že žalobca mal byť
oboznámený s „následkami súdneho konania“, a to najmä, že zrušenie predbežného opatrenia môže
trvať viac ako 3 roky, sa odvolací súd nestotožnil. Doručením predbežného opatrenia žalobca vedel o

jeho „následku“, t.j. o zákaze predaja výrobku v spotrebiteľskom balení VITIS MOSCATO I. Tvrdenie o
absencii vedomosti o dĺžke súdnych konaní neobstojí, pokiaľ sa žalobca napriek vedomosti o zákaze
predaja rozhodol po doručení predbežného opatrenia nafľašovať víno do zakázaného balenia, čím
sa vystavil riziku zákazu jeho predaja, pretože práve dĺžku a výsledok súdneho konania nemohol
predpokladať a bez primeraných dôvodov sa spoliehal, že napriek trvaniu zákazu predaja v čase

nafľašovania do zakázaného balenia tak bude môcť urobiť, t.j. predať víno v zakázanom balení.

103. Navyše odvolací súd zdôrazňuje, že žalobca viackrát odkazoval na uznesenie o predbežnom
opatrení Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 28Cb/93/2015-62 zo dňa 15.05.2015, v ktorom je okrem
iného na str. 6, prvý odsek uvedené: „Vychádzajúc z uvedeného súd dospel k záveru, že návrh

navrhovateľananariadeniepredbežnéhoopatreniajedôvodnýavšaksúdmázato,ženiejeprimeraným
zasahovať do podnikateľskej činnosti odporcu tak, že mu zakáže aj keď iba dočasne na základe
predbežného opatrenia - vyrábať, baliť, skladovať a plniť. Súd má za to, že odporca si má byť vedomý
svojho konania a pokiaľ zváži mieru rizika a nákladov s tým spojených, súd nemôže v súlade s platným
právom zakázať vyrábať tovar.“ Teda už v nariadenom predbežnom opatrení bol žalobca upozornený o

následkoch výroby a plnenia uvedeného výrobku do zakázaného balenia s rizikom znášania nákladov
s tým spojených. Nielen teda zohľadňujúc postavenie žalobcu ako podnikateľa na danom trhu, ale
aj vzhľadom na jednoznačné upozornenie súdu v predbežnom opatrení mal žalobca vedomosť a bol
poučený o riziku takéhoto konania, ku ktorému pristúpil dňa 14.07.2015. Výhrady k nesprávnemu záveru
okresného súdu, podľa ktorého mal postupovať s odbornou starostlivosťou a starostlivosťou riadneho

hospodára sú preto irelevantné a neboli spôsobilé zmeniť správny skutkový záver okresného súdu o
vedomosti rizika znášania nákladov na strane žalobcu vzniknutých pri prijatí rozhodnutia a naplnení
dávky dňa 14.07.2015 do zakázaného balenia, t.j. takmer dva mesiace po doručení predbežného
opatrenia.

104. Žalobca v odvolaní uviedol, že konal práve podľa § 415 OZ, to znamená, správal sa ako priemerne
rozumná osoba tak, aby nedochádzalo k škodám na majetku, kedy z možných do úvahy pripadajúcich
alternatív (zlikvidovanie suroviny na výrobu tovaru, zastavenie výrobnej linky a ponechanie vína v
kadiach, nafľašovanie tovaru do spotrebiteľského balenia VITIS MOSCATO I bez etikiet, nafľašovaniedo balenia VITIS MOSCATO I s etiketami) bola práve žalobcom zvolená možnosť nafľašovania do
zakázaného balenia najefektívnejším konaním predstavujúcim minimalizáciu škody súvisiacej s takýmto
postupom. Odvolací súd na prvom mieste zdôrazňuje, že v tejto časti nároku na náhradu škody

(týkajúci sa dávky nafľašovanej dňa 14.07.2015) bol podstatný záver okresného súdu o nedostatku
príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a škodou, keď bol to žalobca, ktorý prijal rozhodnutie
o nafľašovaní a dôsledok takéhoto konania (následne vzniknuté náklady na zničenie, skladné a výrobné
náklady tejto šarži) si uplatnil ako nárok na náhradu škody, hoci sám tieto náklady vyvolal práve svojím
rozhodnutím o takomto postupe. Okresný súd sa preto správne (bod 26. odôvodnenia napadnutého

rozhodnutia) nezaoberal hypotetickými do úvahy pripadajúcimi inými alternatívami riešenia, pokiaľ
správne dospel k záveru o nedostatku príčinnej súvislosti. Relevantné pre rozhodnutie o nároku žalobcu
bolo posúdiť konkrétne uplatnené nároky v súvislosti s konkrétnym konaním žalobcu, a to nafľašovaním
dávky do zakázaného balenia dňa 14.07.2015 počas trvania predbežného opatrenia.

105. Odvolací súd opätovne poukazuje na predmet tohto konania, ktorým je nárok na náhradu

škody vzniknutej v príčinnej súvislosti s nariadeným predbežným opatrením (§ 340 ods. 1 CSP).
Pre rozhodnutie o takto uplatnenom nároku žalobcu bol podstatný správny záver okresného súdu o
nedostatku príčinnej súvislosti medzi predbežným opatrením a vznikom škody v časti ušlého zisku a
nákladov na výrobu, skladovanie a zničenie výrobku. Predmetom konania nie je nárok na náhradu
nákladov vynaložených v súvislosti s úkonmi pri odvrátení hroziacej škody, ktorý je založený na iných

skutkových okolnostiach. Preto posudzovanie najefektívnejších alternatív pri minimalizácii škody je pre
účely tohto konania, ktorého predmet vymedzil žalobca, irelevantné.

106. Nad rámec uvedeného odvolací súd konštatuje, ako to uviedol aj žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu,
že tvrdenie žalobcu o minimalizácii škody takýmto postupom, t. j. že všetky ostatné alternatívy by

znamenali väčšiu škodu, resp. že alternatíva nafľašovania bez etikiet nebola možná, žalovaný v konaní
poprel. Pokiaľ preto v odvolaní žalobca tvrdil, že všetky iné alternatívy ako nafľašovanie do zakázaného
balenia by predstavovali vyššiu škodu, resp. niektoré alternatívy boli nerealizovateľné, jedná sa o
hypotetické tvrdenie, t. j. sporný skutkový predpoklad, ktorý neumožňoval súdu prijať záver o preukázaní
tvrdenia žalobcu o najefektívnejšej voľbe pri rozhodnutí o nafľašovaní dávky zo dňa 14.07.2015, a to ani

v prípade, pokiaľ by toto tvrdenie bolo pre uplatnený nárok relevantné.

107. Žalobca ďalej v odvolaní vytýkal, že okresný súd neskúmal tvrdenia a dôkazy o existencii škody
vo vzťahu k dávke L15911195, keď okresný súd uviedol, že neskúmal tvrdenia a dôkazy týkajúce
sa technických možností výrobnej linky, pretože škodu vzniknutú v súvislosti uvedenou dávkou

nepovažoval za škodu vzniknutú v priamej príčinnej súvislosti s predbežným opatrením. Podľa žalobcu
takýmto posúdením okresný súd dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadne konania žalobcu
ako priemerne rozumnej osoby. S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožnil, pretože okresný súd
správne dospel k záveru o nedostatku príčinnej súvislosti medzi vznikom škody pri nafľašovaní vína dňa
14.07.2015 a predbežným opatrením a preto sa správne tvrdeniami žalobcu o technických možnostiach

linky a iných riešeniach nemusel zaoberať. Odvolací súd aj v tejto časti odkazuje na odôvodnenie
okresného súdu, s ktorým sa stotožnil.

108. Okresný súd preto rozhodol správne, pokiaľ v druhej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia
zamietol žalobu v časti nároku o náhradu škody v rozsahu nad priznanú sumu 3 504,60 EUR.

109. Žalobca podal odvolanie voči napadnutému rozhodnutiu v celom rozsahu vrátane druhého výroku
o náhrade trov konania. Keďže žalobca bol v konaní neúspešný v rozhodujúcej miere (priznaná suma
3 504,60 EUR z uplatnenej sumy 100 009,32 EUR) okresný súd správne rozhodoval o priznaní nároku
na náhradu trov konania podľa pomeru úspechu v spore (nesprávne uviedol § 255 ods. 1, pričom

mal správne uviesť § 255 ods. 2 CSP). Priznaná suma 3 504,60 EUR predstavuje 3,5 % z uplatnenej
čiastky 100 009,32 EUR. Úspech žalovaného v konaní predstavuje 96,5 %, jeho úspech 3,5 % a po
odčítaní neúspechu od jeho úspechu potom predstavuje pomer úspešnosti žalovaného v konaní 93 %.
Okresný súd preto rozhodol správne aj v tretej výrokovej vete napadnutého rozhodnutia, ktorou priznal
žalovanému nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania v rozsahu 93 %.

110. Odvolací súd preto napadnuté rozhodnutie v druhej a tretej výrokovej vete potvrdil ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP.111. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd postupoval podľa §
396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Pretože potvrdil rozhodnutie okresného
súdu v napadnutej časti druhej a tretej výrokovej vety ako vecne správne, bol žalovaný v odvolacom

konaní úspešný v celom rozsahu a preto mu priznal náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi
v rozsahu 100 % podľa § 255 ods. 1 CSP.

112. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).