Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. február 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: BB-75S/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6023200060
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Zdráhalová Rúfusová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:6023200060.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Zdráhalovej

Rúfusovej a členov senátu JUDr. Andrey Soukupovej (sudca spravodajca) a JUDr. Ing. Matúša Škarbalu,
v právnej veci žalobcu: SITTA PÍLA ŠOBOV s. r. o., so sídlom Šobov 1687/11, 969 01 Banská Štiavnica,
IČO: 52 259 897, právne zastúpený: Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., so sídlom Mariánske
námestie 29/6, 010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
103277866/2022 zo dňa 5. decembra 2022, takto

r o z h o d o l :

I.Návrh žalobcu na prerušenie konania zamieta.

II. Súd správnu žalobu zamieta.
III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. U žalobcu bola Daňovým úradom Banská Bystrica (ďalej len „správca dane“) vykonaná daňová
kontrola na dani z pridanej hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie november 2019. Daňová
kontrola bola začatá na základe oznámenia č. 100399657/2020 zo dňa 11.02.2020, pričom daňová
kontrola začala dňa 18.03.2020. Správca dane na základe dokazovania vykonaného v priebehu daňovej
kontroly a tiež z dokladov predložených žalobcom v daňovej kontrole DPH v zmysle ust. § 24 a nasl.
zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „Daňový poriadok) zistil, že v zdaňovacom období november
2019 žalobca deklaroval faktúrou č. 1901038 (int. č. 474/20) zo dňa 30.11.2019
2 BB-75S/11/2023

a faktúrou č. 1901039 (int. č. 474/20) zo dňa 30.11.20219 dodanie služieb dodávateľom Stavby
Team, s.r.o., Klincová 35, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 50 732 129, DIČ: 2120584422 (ďalej len

„Stavby Team, s.r.o.“). O výsledku daňovej kontroly bol vyhotovený Protokol č. 101591266/2021 zo dňa
27.08.2021, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 16.09.2021 spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam
uvedeným v protokole. K ústnemu prerokovaniu pripomienok žalobcu k protokolu došlo dňa 01.06.2022,
o čom bola spísaná zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101635064/2022 zo dňa 01.06.2022. K zápisnici
o ústnom pojednávaní zo dňa 01.06.2022 a k záverom správcu dane v nej uvedeným, podal žalobca so
súhlasom správcu dane dňa 16.06.2022 vyjadrenie.

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101837460/2022 zo dňa 24.06.2022 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 600 Eur za zdaňovacie obdobie
november 2019 podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku, nakoľko žalobca neuniesol svoje dôkazné
bremeno a k daňovej kontrole nepredložil žiadne relevantné dôkazy o skutočnom dodaní predmetnýchslužieb uvedených na faktúrach od spoločnosti Stavby Team, s.r.o., ani ich nezískal správca dane
vlastným preverovaním. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí podrobne popísal priebeh daňovej
kontroly, dôkazy, ktoré vykonal, skutočnosti, ktoré vykonaným dokazovaním zistil, vyjadrenia žalobcu,

ako aj svoje stanoviská k týmto vyjadreniam.

3. Správca dane nemal dokazovaním preukázané, že služby boli dodané deklarovaným dodávateľom
spoločnosťou Stavby Team, s.r.o., a preto nárok na odpočet DPH nemohol byť uznaný ako oprávnený.
Uviedol, že zákon o DPH, spája právo na odpočítanie dane so splnením podmienok definovaných v §

49 a § 51 zákona o DPH. Jedná sa o tzv. hmotnoprávne podmienky, kedy základným predpokladom ich
splnenia je samotná realizácia, dodanie služieb. Správca dane uviedol, že dôkazy predložené žalobcom
v priebehu daňovej kontroly – faktúry, nepreukazujú, že predmetné služby boli dodané deklarovaným
dodávateľom. Konateľ žalobcu – pán A. B. nevedel od koho získal kontakt na spoločnosť Stavby Team,
s.r.o., pričom mal za spoločnosť konať pán C., ktorého identifikačné údaje mu neboli známe, a ani
nevedel uviesť, aký bol vzťah pána C. k spoločnosti Stavby Team, s.r.o., možno to bol nejaký majster.

Žalobca nepoznal pána D. B. – konateľa spoločnosti Stavby Team, s.r.o., neviedol žiadnu evidenciu
pracovníkov za dodávateľskú spoločnosť, ani evidenciu reálne vykonaných prác dodávateľom Stavby
Team, s.r.o.. K dodaným službám žalobca uviedol, že evidenciu o množstvách finálnych výrobkov
možno dohľadať na vystavených odberateľských faktúrach (za zdaňovacie obdobie november 2019
nemal správca dane na základe vykonaného dokazovania o odberateľoch žalobcu pochybnosti – pozn.

správneho súdu), pričom finálne výrobky mali byť prepravené na paletách a počty preložiek mali byť
približne zhodné s počtom finálnych výrobkov. Spolupráca s dodávateľom Stavby Team, s.r.o. bola
ukončená tak, že jedného dňa neprišli pracovníci do práce. Faktúry č. 1901038 a č. 1901039 mali
byť žalobcovi doručené osobne pánom C., ktorý podľa jeho vyjadrenia vyzeral ako E. F.. Ako doklad
o úhradách predložil bankový výpis č. 7/2019 zo dňa 31.10.2019 k účtu žalobcu, pričom na ňom boli

vyznačené úhrady pre spoločnosť Stavby Team, s.r.o. zo dňa 08.10.2019 a dňa 31.10.2019. Správca
dane získal dňa 30.06.2021 od inej kontrolnej skupiny zo spisu z daňovej
3 BB-75S/11/2023

kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január 2019 až december 2019 vykonanej u daňového subjektu
- spoločnosti Stavby Team, s.r.o., o čom spísal úradný záznam č. 101130128/2021 zo dňa 30.06.2021,
pričom z výsluchu pána D. B. vyplynulo, že vôbec nevedel, že je konateľom spoločnosti Stavby Team,
s.r.o., dozvedel sa to až po predvolaní správcom dane. K transakciám spoločnosti Stavby Team,
s.r.o. sa pán B. nevedel vyjadriť, nakoľko o nich nemá žiadne informácie. Uviedol, že E. G. H. mu

doniesol k podpisu nejaké dokumenty, ktoré podpísal. Pán H. mu zatelefonoval, a keď potreboval niečo
podpísať, tak sa dohodli na osobnom stretnutí v Českej republike. Prvé stretnutie s pánom H. prebehlo
na vlakovom nádraží v Ostrave, kde ho pán H. oslovil, že by od neho niečo potreboval, naznačil,
že ide o nejaký obchod, potrebuje jeho podpisy, uisťoval ho, že sa mu nemôže nič stať a za to mu
kúpil kávu, rum a podobne. - Daňový subjekt Stavby Team, s.r.o. počas predmetnej daňovej kontroly

nespolupracoval so správcom dane, požadované doklady a dôkazy nepredkladal, na výzvy správcu
dane nereagoval. Správca dane výzvou č. 101155314/2021 zo dňa 06.07.2021 vyzval žalobcu na
odstránenie pochybností, pričom mu zaslal aj Oboznámenie č. 101155041/2021 zo dňa 06.07.2021 so
všetkými skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie november 2019,
pričom žalobca na výzvu neodpovedal, správcu dane nekontaktoval a žiadne vyjadrenie ani dôkazy do

vystavenia protokolu z daňovej kontroly nepredložil.

4. Na základe návrhu žalobcu v priebehu vyrubovacieho konania správca dane doplnil dokazovanie
o výsluch svedkov – pána I. C., pána D. B. a pána J. F.. Z odpovede na žiadosť o medzinárodnú
výmenu informácií (ďalej len „MVI“) do Českej republiky týkajúcej sa žiadosti o vypočutie I. C. ako svedka

vyplývalo, že nemôže byť vypočutý, pretože dňa XX.XX.XXXX zomrel. Ani opakovanou žiadosťou o MVI
do Českej republiky sa nepodarilo vypočuť pána D. B.. Správca dane vypočul pána J. F., ktorý nevedel,
či bol zamestnaný v spoločnosti Stavby Team s.r.o.. O tejto spoločnosti počul prvýkrát. Uviedol, že
podpísal len jeden papier kamarátovi, pričom tvrdil, že v období roku 2019 bol dobrovoľne nezamestnaný
a nepracoval pre nikoho, určite nie na zmluvu, ani dohodu. Robil len nejaké fušky – pomocné murárske

práce, keď niekto potreboval z rodiny, tak išiel. Spoločnosť Stavby Team, s.r.o. mu bola neznáma a
nevedel sa vyjadriť k jej ekonomickej činnosti. Taktiež mu nebola známa spoločnosť žalobcu a uviedol,
ženevykonávalprenichžiadnepráce,anitamvživotenebol.Nevedeluviesť,čibolniekedyspoločníkomalebo konateľom v nejakej obchodnej spoločnosti len uviedol, že keď bol na úrade práce, tak mu
povedali, že ho nezaevidujú, lebo má firmu.

5. K prerokovaniu pripomienok predložených žalobcom k protokolu z daňovej kontroly došlo dňa
01.06.2022, pričom správca dane sa vysporiadal s pripomienkami žalobcu v zápisnici o ústnom
pojednávaní č. 101635064/2022. Na základe zisteného skutkového stavu v daňovej kontrole a
vyrubovacom konaní nebolo žiadnym spôsobom vierohodne preukázané, že by boli deklarované služby
reálnedodanéžalobcovi,aanizozistenéhoskutkovéhostavunevyplýva,žebypredmetnéslužbydodala

iná zdaniteľná osoba. Žiadny iný skutočný dodávateľ dotknutých služieb nebol identifikovaný, ktorý by
malpostaveniezdaniteľnejosoby.Zuvedenýchdôvodovsprávcadanepostupovalvsúladesjudikatúrou
SD EÚ a
4 BB-75S/11/2023

nepriznal odpočítanie dane bez toho, aby musel preukázať účasť kontrolovaného platiteľa na
podvodnom konaní.

6. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie, pričom žalovaný rozhodnutím č.
103277866/2022 zo dňa 05.12.2022 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietol a

prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil. V úvode odôvodnenia stručne zhrnul obsah odvolania
podaného žalobcom, zopakoval priebeh daňovej kontroly a vyrubovacieho konania, pričom v závere sa
vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu, ktoré považoval za nedôvodné a závery správcu
dane za správne.

7. Uviedol, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať
svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej
situácii mal dostatočné podklady preto, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností
v zmysle daňových zákonov. V tomto prípade však žalobca nepreukázal jednoznačne a overiteľne
uskutočnenie obchodu čo do obsahu, ani čo do priebehu inou zdaniteľnou osobou (registrovanou

pre DPH). V rámci preverovania správcu dane sa nepreukázalo: 1.) aké konkrétne plnenie, 2.) v
akom rozsahu malo byť dodané a 3.) ani reálne dodanie fakturovaných plnení od dodávateľa Stavby
Team, s.r.o. alebo od inej zdaniteľnej osoby (registrovanej pre DPH) , ktoré boli deklarované na
faktúrach, z ktorých si potom žalobca uplatnil odpočítanie dane neoprávnene. Žalovaný zdôraznil,
že dodávateľská faktúra ako dôkaz sama nestačí, ak nie je podložená reálnym dodaním tovaru,

resp. služby. Uskutočnenie dodania služby, vznik daňovej povinnosti a následne odpočítanie dane
nie je možné deklarovať len po formálnej stránke (vystavenými faktúrami), ale aj po obsahovej
stránke – reálnym preukázaním dodania služby. Správca dane umožnil žalobcovi počas celého
priebehu výkonu daňovej kontroly dokazovanie ním uvádzaných skutočností, avšak správcovi dane
nepredložil dostatočné dôkazy, ktoré by preukazovali, že skutočnosti ním deklarované sú v súlade so

skutkovým stavom veci. Žalobca vierohodným spôsobom nepreukázal splnenie zákonných podmienok
na odpočítanie dane v zmysle § 49 a § 51 zákona o DPH za kontrolované zdaňovacie obdobie, neuniesol
svoje dôkazné bremeno a správca dane oprávnene neuznal odpočítane dane v sume 5 600 Eur z
dodávateľských faktúr č. 1901038 a 1901039 od deklarovaného dodávateľa Stavby Team, s.r.o..

8. Žalovaný zdôraznil, že žalobca k daňovej kontrole nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce
jeho tvrdenia, ktoré by dostatočne a vierohodne preukázali dodanie deklarovaných služieb v zmysle
preverovaných dodávateľských faktúr, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno tvrdení, pretože
neodstránil dôvodné pochybnosti správcu dane a nepreukázal poskytnutie fakturovaných plnení
zdaniteľnou osobou. Závery správcu dane vyplynuli z doplneného dokazovania vo vyrubovacom konaní

a nie v zmysle námietok žalobcu, že správca dane „rozšíril množinu dôvodov“ a súčasne sa snažil
spochybniť „všetko čo sa dá“.

9. Žalovaný uviedol, že z rozhodovacej činnosti SD EÚ, nestačí, aby skutočnosti o dodávateľovi vyplývali
iba z faktúry, ako formálnej podmienky, ale zásada neutrality DPH vyžaduje, aby sa odpočítanie DPH

zaplatenej na vstupe priznalo len, ak sú splnené
5 BB-75S/11/2023hmotnoprávne požiadavky. Tým, že správca dane preukázal, že spoločnosť Stavby Team, s.r.o. nemohla
dodať žalobcovi služby tak, ako to bolo deklarované na faktúrach, spochybnil jednu z hmotnoprávnych
podmienok – postavenie dodávateľa ako zdaniteľnej osoby (platiteľa). Správca dane počas daňovej

kontroly, ako aj vyrubovacieho konania požadoval od žalobcu preukázanie priameho dodávateľa, čo
je jeho zákonnou povinnosťou. Žalobca mohol označiť počas výkonu daňovej kontroly a následného
vyrubovacieho konania ako priameho dodávateľa akúkoľvek inú zdaniteľnú osobu, čo však neurobil a
zotrval na tom, že priamym dodávateľom bola spoločnosť Stavby Team, s.r.o., ktorá bola správcom dane
už spochybnená.

Správna žaloba – žalobné námietky
10. Správnou žalobou doručenou v zákonnej lehote sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutého rozhodnutia žalovaného aj s ním súvisiaceho prvostupňového rozhodnutia, keďže podľa
názoru žalobcu rozhodnutie žalovaného, ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa vychádzalo z
nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, uvedené v oboch rozhodnutiach,
bolo nedostatočné na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzali daňové orgány za základ svojich

rozhodnutí,jevrozporesadministratívnymispismianemávnichoporuadošlokpodstatnémuporušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonných
rozhodnutí.

11. V bode II. správnej žaloby žalobca namietal porušenie § 68 ods. 3 Daňového poriadku, nakoľko

ústne pojednávanie zo dňa 01.06.2022, o ktorom bola spísaná zápisnica č. 101635064/2022 v žiadnom
prípade nebolo reálne a vecné prerokovanie pripomienok a dôkazov predložených žalobcom. Žalobca
tvrdil, že išlo iba o postavenie žalobcu „pred hotovú vec“ a správca dane mal mať už v tom čase
svoje rozhodnutie prakticky vopred pripravené. Mal za to, že nemohlo dôjsť k prerokovaniu pripomienok
a dôkazov tým, že správca dane predložil právnemu zástupcovi žalobcu svoj „monológ“ na vopred

pripravených stranách textu, o čom spísal zápisnicu a nemodifikoval svoje závery s prihliadnutím na
vyjadrenie žalobcu.

12. Žalobca v bode III. správnej žaloby namietal nedodržanie prekluzívnej zákonnej jednoročnej lehoty
na vykonanie daňovej kontroly podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku, pretože neakceptoval ako

ústavne udržateľné správcom dane tvrdené prerušenie daňovej kontroly v čase od 19.03.2020 do
03.04.2020. Tvrdil, že daňová kontrola u žalobcu prebiehala (nebola prerušená) v časových úsekoch od
18.03.2020 do 03.04.2020, od 25.04.2020 do 29.04.2020 a napokon od 01.10.2020 do 16.09.2021, čo
je v rozpore s uvedeným ustanovením. Podľa žalobcu ústavne akceptovateľne mohla byť prerušená iba
v čase od 04.04.2020 do 24.04.2020 a v čase od 30.04.2020 do 30.09.2020. Ak správny súd dospeje

k odlišnému názoru, ako uviedol žalobca, navrhol prerušenie konania v zmysle § 100 ods. 1 písm. b)
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“),
a aby správny súd podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy SR podal návrh Ústavnému súdu SR na začatie
konania o súlade § 6 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej
oblasti v súvislosti so šírením

6 BB-75S/11/2023

nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 v znení účinnom od 04.04.2020 do 24.04.2020 (ďalej
aj ako „zákon o mimoriadnych opatreniach“) s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR. Namietal retroaktivitu tohto zákona,

nakoľko zákon o mimoriadnych opatreniach nemal nikdy slúžiť na ochranu práv fyzických a právnických
osôb, ale podľa žalobcu výlučne na „ochranu“ a „posilnenie“ daňových orgánov voči daňovým subjektom
– teda aj žalobcovi. Podľa žalobcu mohol správca dane aj po 12.03.2020 a aj po 04.04.2020 relevantne
uskutočňovať v daňovej kontrole úkony smerujúce k vyrubeniu dane, čo sa v danej veci aj dialo, avšak
samotná lehota na vykonanie daňovej kontroly mu neplynula.

13. Ďalej žalobca v bode IV. správnej žaloby namietal neúplnosť administratívneho spisu, pričom
poukazoval na úradný záznam o nazeraní (aj to iného správcu dane, než správcu dane konajúceho
vo veci žalobcu) do spisovej zložky iného daňového subjektu. Napriek tomu sa samotné dokumenty,
ktoré boli takto nahliadané sa podľa žalobcu v spise z jeho daňovej kontroly nenachádzajú, hoci

z nich mal správca dane čerpať zistenia týkajúce sa spoločnosti Stavby Team, s.r.o.. Dokonca sa
v administratívnom spise nenachádza ani rozhodnutie o zrušení registrácie pre DPH spoločnosti
Stavby Team, s.r.o. k 31.12.20219, hoci sa predmetné zrušenie registrácie konštatovalo v odpovedi na
dožiadanie č. 101593924/2020 zo dňa 16.10.2020.14. V bode V. správnej žaloby namietal porušenie § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku, nakoľko
nesúhlasil s výkladom správcu dane ohľadom § 24 ods. 3 Daňového poriadku, ktorý ako dôkaz využil

v tejto daňovej kontrole skutočnosti známe správcovi dane z jeho činnosti. Mal za to, že sa jednalo
o skutočnosti známe z činnosti iných zamestnancov iného správcu dane a nemohli tak čerpať z
databázy správcu dane bez uskutočnenia výsluchov svedkov, miestnych zisťovaní, výziev na súčinnosť
a pod., teda z dôkazných prostriedkov predpokladaných Daňovým poriadkom. Žalobca namietal zistenia
správcu dane ohľadom vyjadrení osoby D. B. ako svedka z celkom inej daňovej kontroly, hoci na

nezákonnosť postupu správcu dane poukazoval už vo svojom vyjadrení k zisteniam správcu dane
uvedeným v protokole z daňovej kontroly. Tvrdil, že ak nebol D. B. vypočutý vo veci žalobcu tak, aby
bolo žalobcovi umožnené uplatňovať jeho práva podľa § 25 a § 45 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku,
zápisnica či protokol o jeho výsluchu z celkom inej veci sú v tomto konaní procesne nepoužiteľné a
žiadne zistenia sa z takýchto dokumentov nemôžu čerpať.

15. V bode VI. správnej žaloby namietal porušenie § 45 ods. 1 písm. f) v spojení s § 46 ods. 5 Daňového
poriadku,pretožepodľažalobcunepostupovalsprávcadanevúzkejsúčinnostisožalobcomvzmysle§3
ods. 2 Daňového poriadku. Poukázal na oznámenie č. 101155041/2021 zo dňa 06.07.2021, pričom táto
písomnosť obsahovala iba mechanický výpočet a popis (reprodukciu) jednotlivých úkonov vykonaných
správcom dane v priebehu daňovej kontroly, ale podľa žalobcu neobsahovalo žiadne konkrétne zistenia

správcomdanenazákladetýchtoúkonov,apretosaknimžalobcanemoholkvalifikovanevyjadriť.Podľa
žalobcu nebol správcom dane dodržaný procesný postup ohľadom oznámenia vzniku pochybností o
správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených žalobcom. Podľa žalobcu bola žalobcovi
v prvostupňovom rozhodnutí vytknutá novo formulovaná pochybnosť
7 BB-75S/11/2023

správcu dane, ktorá mu nemal byť oznámená počas daňovej kontroly, ani v protokole z daňovej
kontroly ani počas vyrubovacieho konania, a to až do konania ústneho pojednávania dňa 01.06.2022.
Žalobca považoval za zmätočné spochybnenie správcu dane ohľadom nepreukázania reálneho dodania

zdaniteľných plnení a spochybnenie, že nebolo preukázané, že fakturované plnenie vykonal práve
dodávateľ uvedený na preverovaných faktúrach, čo podľa žalobcu predstavuje dve rozličné pochybnosti.
Podľa žalobcu sa správca dane dopustil zásadnej nezákonnosti vo vyrubovacom konaní v tom, že
až v zápisnici o ústnom pojednávaní zo dňa 01.06.2022 rozšíril množinu dôvodov, ktoré mali viesť k
nepriznaniu práva žalobcu na odpočet DPH zo sporných faktúr od spoločnosti Stavby Team, s.r.o..

16. V bode VII. správnej žaloby žalobca vyjadril nesúhlas s vedením dokazovania zo strany správcu
dane voči spoločnosti Stavby Team, s.r.o.. Ak správca dane sám žiadnu komunikáciu vo vzťahu k
spoločnosti Stavby Team, s.r.o. v tejto veci neviedol, nemohol podľa žalobcu konštatovať, že táto
spoločnosť nepredložila požadované doklady a dôkazy, či nereagovala na výzvy správcu dane (ktorý

jej správca dane ani nezaslal). Správca dane si v tejto veci len „osvojil“ interne zadovážené zistenia
iných správcov dane z iných kontrol, resp. konaní u iných daňových subjektov. Ďalej poukázal na
zistenia uvedené v protokole z daňovej kontroly ohľadom transakcií dodávateľa spoločnosti Stavby
Team, s.r.o. – spoločnosti TZB – Slovakia, s.r.o.. Hoci správca dane v predmetnej veci nehodnotil
vzťah týchto spoločností, nebolo žalobcovi jasné, prečo správca dane vôbec žiadal o zrušenie stupňa

utajenia a poskytnutie predmetného kontrolovaného výkazu. Tvrdil, že správca dane nijako nekonal
ani sa neusiloval konať so spoločnosťou Stavby Team, s.r.o., ani so spoločnosťou TZB – Slovakia,
s.r.o., a preto konštatovanie správcu dane, že „správca dane nezískal žiadne dôkazy ani indície, že
by boli preverované služby vykonané subdodávateľsky, resp. že by sa preukázalo zapojenie uvedenej
spoločnosti do preverovanej transakcie“ považoval žalobca za neprijateľné. Podľa názoru žalobcu mal

správca dane viesť dokazovanie vo vzťahu k týmto spoločnostiam, čo nakoniec namietal už vo svojom
odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Zároveň namietal závery správcu dane o nekontaktnosti
deklarovaného dodávateľa žalobcu, pričom následne poukázal na rozsiahlu judikatúru súdov SR, súdov
ČR a SD EÚ ohľadom podvodného konania kontrolovaného daňového subjektu. V závere zdôraznil,
že pán I. C., ktorý mal vystupovať za spoločnosť Stavby Team, s.r.o. zomrel, a preto túto skutočnosť

nemožno vyhodnocovať na ťarchu spoločnosti žalobcu.

Vyjadrenie žalovaného17. Žalovaný v úvode zopakoval zistenia týkajúce sa predmetnej veci, pričom sa rozsiahlo vyjadril k
jednotlivým bodom správnej žaloby žalobcu, ktorú považoval za nedôvodnú a navrhol, aby správny súd
žalobu zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom
18. Na základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov prešiel od 01.06.2023 výkon súdnictva z krajských súdov na správne
8 BB-75S/11/2023

súdy vo všetkých veciach, v ktorých je daná od 01.06.2023 právomoc správnych súdov, konkrétne
aj z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na
Správny súd v Banskej Bystrici. V dôsledku uvedeného je konanie pôvodne vedené na Krajskom súde
v Banskej Bystrici pod sp. zn. 75S/11/2023 vedené na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn.

BB-75S/11/2023.

19. Správny súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou
napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce rozhodnutie správcu dane, ako aj postup
daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k

záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto správnu žalobu zamietol podľa § 190 SSP. Správny súd nezistil
dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP, preto rozhodnutie vo veci verejne vyhlásil
postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods. 4 SSP dňa 06.02.2025. Oznámenie o mieste a
čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu od 27.01.2025
do 09.02.2025.

20. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.

Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané
rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho

konania. Správny súd je pri tomto type správnej žaloby, ako sú správne žaloby žalobcu (všeobecná
správna žaloba), viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá
oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho
spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu

administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods.
2 SSP. V prejednávaných veciach správny súd vady preskúmavaných rozhodnutí a postupu orgánov
verejnej správy v zmysle § 134 ods. 2 SSP nezistil.

21. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH, daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania
tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo
prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň
skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby

na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri
dodaní tovaru podľa § 8 ods. 1 písm. c) je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.
9 BB-75S/11/2023

22. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.23.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov

a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

24. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

25. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku, pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

26. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,

ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

27. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

28. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa
berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie,

vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti
uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú
realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého
daňovéhozvýhodnenia,naktorébyinakneboldaňovýsubjektoprávnený,saprisprávedaníneprihliada.

29. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku, daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv
na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných
podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie
bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov,
ktoré je povinný viesť.

10 BB-75S/11/2023

30.Podľa§24ods.2Daňovéhoporiadku,správcadanevediedokazovanie,pričomdbá,abyskutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.

31. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

32. Podľa § 24 ods. 4 Daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

33. Podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo
úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich
uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho,

aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil
alebo pravdivosť údajov riadne preukázal.34. Podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon
neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov

a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.

35. Podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku, ak daňový subjekt predloží pripomienky a dôkazy v lehote
určenej správcom dane vo výzve podľa § 46 ods. 8 a § 49 ods. 1, dohodne so správcom dane deň
prerokovania pripomienok a dôkazov ním predložených; ak sa nedohodnú, určí deň ich prerokovania

správca dane. Ak sa daňový subjekt nemôže zúčastniť na prerokovaní, je povinný určiť si na tento
účel zástupcu. Správca dane na základe písomného vyjadrenia daňového subjektu a ním predložených
dôkazov vykoná dokazovanie alebo miestne zisťovanie. Ak sa daňový subjekt alebo jeho zástupca
nezúčastní na prerokovaní pripomienok a dôkazov ním predložených, správca dane spíše o tejto
skutočnosti úradný záznam. Správca dane vydá rozhodnutie do troch mesiacov od uplynutia lehoty
určenej vo výzve podľa prvej vety. Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu, iné závažné okolnosti

alebo osobitnú povahu prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote troch mesiacov, môže túto lehotu pred
jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia primerane predĺžiť druhostupňový orgán. Správca
dane o predĺžení lehoty upovedomí daňový subjekt.

36. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutí, opatrení, iných zásahov alebo

nečinnosti orgánov verejnej správy je v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby posudzovať, či
orgán verejnej správy vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok
11 BB-75S/11/2023

skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia (alebo pre vydanie opatrenia alebo pre realizáciu iného
postupu), či zistil vo veci skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných
dôkazov, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie alebo opatrenie bolo vydané v súlade
so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či bolo
vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Pri rozhodnutí, ktoré orgán

verejnej správy vydal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba
to, či také rozhodnutie nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Zákonnosť rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy
predchádzajúceho jeho vydaniu. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia správny súd vychádza zo
skutkovéhostavu,ktorýbolvčaseprávoplatnostirozhodnutiaorgánuverejnejsprávyvzmysle§135ods.

1SSP,svýnimkamivymedzenýmiv§135ods.2SSP,podktoréaleprejednávanávecnespadá.Konanie
pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho konania a úlohou správneho súdu v
správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy, ale preskúmavať zákonnosť
rozhodnutí(prípadneinýchsprávnychaktovapostupov)orgánovverejnejsprávy,tedaposúdiť,čiorgány
verejnej správy splnili povinnosti stanovené zákonom.

37. Predtým, ako správny súd pristúpil k prieskumu zákonnosti prvostupňového rozhodnutia správcu
dane, ako aj napadnutého rozhodnutia žalovaného na základe žalobcom uvedených žalobných bodov,
zaoberal sa návrhom žalobcu na prerušenie konania podľa § 100 ods. 1 písm. b) SSP z dôvodu ním
tvrdeného nesúladu ustanovenia § 6 ods. 2 zákona č. 67/2020 Z. z. v znení účinnom od 04.04.2020 do

24.04.2020 s čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.

38. V súvislosti so šírením nebezpečne nákazlivej ľudskej choroby COVlD-19 bol prijatý zákon č.
67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti, ktorý bol následne zmenený a
doplnený zákonom č. 75/2020 Z. z. (ďalej len „zákon o mimoriadnych opatreniach“). Účinnosť zákona o

mimoriadnych opatreniach je dňom jeho vyhlásenia, t. j. dňom 04.04.2020. V zmysle § 6 ods. 2 zákona
o mimoriadnych opatreniach v znení účinnom od 04.04.2020 do 24.04.2020, ak daňová kontrola začne
počas obdobia pandémie, lehota na jej vykonanie sa prerušuje odo dňa nasledujúceho po dni začatia
daňovej kontroly.

39. Podľa dôvodovej správy zákona o mimoriadnych opatreniach, ak počas obdobia pandémie prebieha
daňová kontrola, lehota na jej vykonanie sa zo zákona počas obdobia pandémie prerušuje. To znamená,
že sa lehota na vykonanie daňovej kontroly prerušuje aj spätne, nakoľko obdobie pandémie začalo dňom
vyhlásenia mimoriadnej situácie vládou Slovenskej republiky v súvislosti s ohrozením verejného zdraviaz dôvodu ochorenia COVID-19, t.j. dňa 12.03.2020 a trvala až do konca kalendárneho mesiaca, v ktorom
došlo k odvolaniu mimoriadnej situácie. O tento čas sa zákonná lehota na vykonanie daňovej kontroly
ex offo predlžuje.

40. Žalobca svoj návrh na prerušenie konania odôvodňoval tým, že § 6 ods. 2 zákona o mimoriadnych
opatreniach v znení účinnom od 04.04.2020 do 24.04.2020 nie je v súlade so znením článku 1 ods. 1
Ústavy SR, nakoľko slúži výlučne na ochranu a posilnenie daňových
12 BB-75S/11/2023

orgánov a nie na ochranu práv fyzických a právnických osôb v súvislosti s pandémiou choroby
COVID-19.

41. Správny súd uvádza, že žalobca namietal nesúlad zákona o mimoriadnych opatreniach pre jeho

retroaktívnu účinnosť. V danom prípade sa správny súd nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o tzv. pravej
retroaktivite, ktorá by bola nesúladná s čl. 1 Ústavy SR, a preto návrh žalobcu na prerušenie konania
zamietol. Treba uviesť, že zákon o mimoriadnych opatreniach bol prijatý v súvislosti so šírením choroby
COVID-19, pričom tento zákon uznáva práva, resp. povinnosti založené právnymi skutočnosťami, ktoré
sa ako právne skutočnosti uznávali aj na základe skoršieho (predchádzajúceho) právneho predpisu.

Možno uzavrieť, že v prípade zákona o mimoriadnych opatreniach nejde o retroaktivitu (či už tzv. pravú
alebo nepravú), keďže tento nový zákon sa použil od dátumu jeho účinnosti (aj na právne vzťahy,
ktoré existovali pred jeho vyhlásením, pričom naďalej trvajú) a jedná sa o procesnoprávnu retroaktivitu,
ktorá je v zásade prípustná. Procesné predpisy sa všeobecne vzťahujú na všetky konania či spory
prejednávané, alebo ktorých prejednávanie začalo v čase nadobudnutia účinnosti týchto predpisov na

rozdiel od hmotnoprávnych predpisov, ktoré sa spravidla vykladajú tak, že sa nevzťahujú na skutočnosti
existujúce pred nadobudnutím ich účinnosti.

42. Vzhľadom na uvedené správny súd zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Zároveň
žalobnú námietku uvedenú v bode III. správnej žaloby považoval za nedôvodnú, nakoľko nedošlo

k uplynutiu prekluzívnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly v zmysle § 46 ods. 10 Daňového
poriadku z dôvodu prerušenia daňovej kontroly odo dňa nasledujúceho po začatí daňovej kontroly, od
19.03.2020 v zmysle § 6 ods. 2 zákona o mimoriadnych opatreniach v znení účinnom od 04.04.2020
do 24.04.2020, a to do dňa 24.04.2020 a následne bola daňová kontrola prerušená na žiadosť žalobcu
zo dňa 29.04.2020 od 30.04.2020 do 30.09.2020. Protokol z daňovej kontroly zo dňa 27.08.2021 bol

žalobcovi doručený dňa 16.09.2021, pričom nasledujúcim dňom začalo vyrubovacie konanie. Navyše
správny súd uvádza, že žalobca neuviedol dotyk na svojich subjektívnych právach práve zákonom o
mimoriadnych opatreniach v znení účinnom od 04.04.2020 do 24.04.2020, nakoľko zákon reagoval
na vyhlásenie mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu
pandémie na území Slovenskej republiky na základe uznesenia vlády SR č. 111/2020 z 11.03.2020.

Cieľom vyhlásenia mimoriadnej situácie bolo utvoriť podmienky na prijatie nevyhnutných opatrení na
zamedzenie a zmiernenie následkov mimoriadnej udalosti ohrozenia verejného zdravia. V tejto súvislosti
hlavným cieľom zákona je ochrana, resp. pomoc fyzickým osobám - nepodnikateľom, podnikateľom a
zamestnancom aj zamestnávateľom pred následkami pandémie, pričom žalobca len vyjadril nesúhlas s
týmto zákonom, avšak bez bližšieho odôvodnenia ním tvrdenej nezákonnosti, resp. nesúladu s článkom

1 ods. 1 Ústavy SR. Správny súd nemal z administratívneho spisu za preukázané tvrdenia žalobcu, že
správca dane napriek prerušeniu daňovej kontroly od 19.03.2020 do 24.04.2020 urobil úkony smerujúce
k vyrubeniu dane, nakoľko nadobudnutím účinnosti novely zákona o mimoriadnych opatreniach sa
počas daňovej kontroly úkony správcu dane preukázateľne nevykonávali. V administratívnom spise sa
nachádza len mailové podanie od pani K. zo dňa 06.04.2020, ktorá správcovi dane v mene žalobcu

doručila
13 BB-75S/11/2023

fotokópie písomností, avšak následne sa v administratívnom spise nachádza žiadosť žalobcu zo dňa

29.04.2020 o prerušenie daňovej kontroly.

43. Úvodom k zodpovedaniu žalobcových námietok správny súd považuje za potrebné uviesť, že právo
na odpočítanie dane uvedené v čl. 167 a nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 ospoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade
nemôže byť obmedzené. Právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú
alebo zaplatenú na vstupe, z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré prijali, predstavuje základnú

zásadu spoločného európskeho systému dane z pridanej hodnoty (opakovane judikované závery
vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-324/11 G.). Cieľom režimu odpočítania
dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v rámci všetkých
hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú neutralitu
daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky, za

predpokladu, že sú samy predmetom dane (závery vyslovené Súdnym dvorom EÚ napr. v rozhodnutí
C-285/11 Bonik). Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky dane zaťažujúce transakcie
uskutočnené na vstupe. Zároveň ale každá transakcia musí byť vo vzťahu k DPH sama predmetom
vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce transakcie (opakovane
judikované závery vyplývajúce napr. z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci C-267/2015 zo dňa
22.06.2016 Gemeente Woerden/Staatssecretaris van Financi?n).

44. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä
v prípadoch, ak : (1) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, (2) došlo
k daňovému podvodu, (3) došlo k prípadu zneužitia práva.

45. Hmotnoprávnymi podmienkami na odpočítanie dane sú: (1) že poskytovateľom plnenia
(deklarovaným dodávateľom) je iná osoba registrovaná pre daň (t.j. status osoby deklarovaného
dodávateľa), (2) že predmetné plnenie fakticky existuje a nejde o fiktívne plnenie (t.j. materiálna
existencia plnenia), (3) že prijaté plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho
ekonomickej činnosti. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú

splnené, právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia
podmienok pre odpočítanie dane je na osobe, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje.

46. Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok je aj pri určitom judikatórnom posune naďalej
základným predpokladom pre odpočet DPH. Splnenie podmienok pre odpočítanie dane vo všeobecnosti

preukazuje osoba, ktorá si právo na odpočítanie dane uplatňuje. V prípade, že by boli hmotnoprávne
podmienky na odpočítanie dane splnené, aj tak môže dôjsť k obmedzeniu práva na odpočítanie dane,
a to v prípade daňového podvodu alebo zneužitia práva. Potreba rozlišovania dôvodov na odpočítanie
dane a zamedzenie „zmiešavania“ dôvodov na nepriznanie odpočítania dane bola opakovane vyslovená
v judikatúre Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR (napr. rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu SR sp. zn. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022). Potreba
14 BB-75S/11/2023

rozlišovaniauvedenýchdôvodovnachádzasvojmateriálnyodrazajvteóriidôkaznéhobremena,pretože

ide o odlišné prípady pre neuznanie odpočítania dane a je pri nich odlišný obsah a rozsah dôkazného
bremena daňového subjektu a správcu dane.

47. Z uvedenej úvodnej argumentácie je zrejmé, že zákon o DPH, ktorý prevzal právnu úpravu smernice
o DPH stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže uplatniť právo na odpočítanie dane,

pričom tieto sú vymedzené kumulatívne a nesplnenie čo len jednej z týchto podmienok je dôvodom
pre neuznanie odpočtu DPH pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne
vymedzených podmienok nemožno odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane nestačí len
predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného
plnenia - v tomto prípade poskytnutia služby. Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH

požaduje aj preukázanie materiálnej stránky - preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného
zdaniteľného plnenia. Z uvedeného vyplýva, že je potrebné preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru
resp. poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom so statusom zdaniteľnej osoby a zároveň, že prijaté
plnenie je príjemcom (daňovým subjektom) použité v rámci jeho ekonomickej činnosti.

48. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom je zákonnosť rozhodnutí daňových orgánov,
ktoré nepriznali žalobcovi právo na odpočítanie dane zo sporných faktúr č. 1901038 a č. 1901039,
obe s dátumom dodania služieb 30.11.2019, vystavených na dodávateľa - spoločnosť Stavby Team,
s.r.o. z dôvodu porušenia § 49 ods. 1 zákona o DPH v nadväznosti na § 19 ods. 2 zákona o DPH,nakoľko na základe skutkového stavu zisteného v daňovej kontrole a vyrubovacom konaní nebolo
žiadnym spôsobom preukázané, že by boli deklarované služby reálne dodané žalobcovi deklarovaným
dodávateľom Stavby Team, s.r.o., a ani zo skutkového stavu zisteného správcom dane nevyplynulo, že

by predmetné služby dodala iná zdaniteľná osoba.

49. Podstata žalobcových námietok uvedených v správnej žalobe smerovala k nesprávnemu právnemu
posúdeniu veci a nedostatočne zistenému skutkovému stavu daňovými orgánmi. Žalobcovi nebolo
zrejmé, či správca dane spochybnil reálne dodanie zdaniteľných plnení alebo spochybnil fakturované

plnenie vykonané dodávateľom uvedeným na preverovaných faktúrach.

50. Platiteľ dane si v zmysle zákona o DPH môže odpočítať daň: dňom vzniku daňovej povinnosti (§ 49
ods. 1 zákona o DPH), daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru (§ 19 ods. 1 zákona o DPH) alebo
služby (§ 19 ods. 2 zákona o DPH), daň, ktorej odpočet si platiteľ dane uplatňuje musí byť voči nemu
uplatnená iným platiteľom dane z tovarov alebo služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané (§

49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH), a zároveň musí disponovať faktúrou od platiteľa dane, od ktorého
mu bol tovar dodaný (§ 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH), čo je však formálnou a nie hmotnoprávnou
podmienkou na odpočítanie dane.
15 BB-75S/11/2023

51. Správny súd poukazuje na to, že nepreukázanie hmotnoprávnej (materiálnej) podmienky pre
priznanie práva na odpočet dane je dôvodom pre odopretie tohto práva automaticky, avšak nedostatky
v naplnení formálnych podmienok nemôžu automaticky viesť k odopretiu práva na odpočítanie dane v
prípade, ak je preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet dane (rozhodnutie

Kemwater ProChemie s.r.o., C-154/20 zo dňa 09.12.2021, bod 29.). Z uvedeného rozhodnutia zároveň
vyplýva, že právo na odpočet dane možno odoprieť vtedy, ak porušenie formálnych požiadaviek malo
za následok nemožnosť predloženia jasného dôkazu o tom, že hmotnoprávne podmienky boli splnené
(pozri bod 31 uvedeného rozhodnutia), pričom splnenie hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok
nevyplýva ani z dokazovania vykonaného správcom dane, resp. žalovaným.

52. V danom prípade treba vychádzať z ust. § 24 ods. 1 Daňového poriadku, ktoré je potrebné s
poukazom na ľahkú zneužiteľnosť práva na odpočítanie dane vykladať tak, že dôkazné bremeno
ohľadne preukázania splnenia hmotnoprávnych (materiálnych) podmienok na odpočítanie dane spočíva
práve na daňovom subjekte (žalobcovi), ktorý si toto právo uplatnil. Obchodné transakcie pritom nestačí

deklarovať predloženými faktúrami, ako žalobca mylne uviedol v podanej správnej žalobe. Predložené
doklady žalobcom musia byť reálnym odrazom obchodnej transakcie a pre prípad vzniku pochybností
na strane správcu dane, resp. žalovaného, dôkazné bremeno ohľadne daných skutočností leží práve
na žalobcovi. Ak daňový subjekt ním tvrdené skutočnosti relevantným spôsobom nepreukáže (nedoloží
spoľahlivé dôkazy), nárok na odpočet DPH nemôže byť uznaný (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21.04.2020; rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa
11.06.2019). Správny súd zároveň uvádza, že nespochybňuje, že dôkazné bremeno žalobcu nie je
absolútne(rozhodnutieNajvyššiehosúduSRsp.zn.6Sžfk/40/2018zodňa03.09.2019).„Daňovýsubjekt
má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať.
Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie

(povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych
predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom
konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných
podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených
daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v

takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov
vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady
prejednacej.“ (uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14.11.2018)

53. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že žalobca správcovi dane na preukázanie
obchodných transakcií s deklarovaným dodávateľom spoločnosťou Stavby Team, s.r.o. predložil len
faktúru č. 190138 zo dňa 30.11.2029 a faktúru č. 1901039 zo dňa 30.11.2019. Správca dane žalobcuvyzval výzvou č. 101864947/2020 zo dňa 30.11.2020 na predloženie dôkazov a vyjadrenie sa k
predmetným dodávateľským faktúram. Až na
16 BB-75S/11/2023

opakovanú výzvu správcu dane žalobca zaslal dňa 04.03.2021 správcovi dane e-mailom vyjadrenie k
spoločnosti Stavby Team, s.r.o. (označil osobu pána C., pričom nevedel uviesť jeho vzťah k spoločnosti
Stavby Team, s.r.o. ani jeho osobné údaje, nemal vedomosť kto vykonal služby v spoločnosti žalobcu,

neviedol evidenciu pracovníkov, neviedol evidenciu reálne vykonaných prác spoločnosťou Stavby Team,
s.r.o., nepoznal pána D. B. – konateľa spoločnosti Stavby Team, s.r.o., ani s ním nekomunikoval). Ústne
pojednávanie s konateľom žalobcu pánom A. B. sa konalo dňa 25.05.2021, pričom na otázku správcu
dane, či chce svoje písomné vyjadrenie doplniť odpovedal negatívne a následne odpovedal na otázky
správcu dane. Dňa 03.06.2021 predložil žalobca správcovi dane e-mailom bankový výpis č. 7/2019
zo dňa 31.10.2019, na ktorom boli vyznačené úhrady žalobcu pre spoločnosť Stavby Team, s.r.o. zo

dňa 08.10.2019. Nakoľko správcovi dane vznikli vykonaným dokazovaním pochybnosti o oprávnenosti
nároku žalobcu na odpočítanie dane na základe dodávateľských faktúr spoločnosti Stavby Team, s.r.o.,
zaslal žalobcovi výzvu na odstránenie pochybností č. 101155314/2021 zo dňa 06.07.2021 podľa § 46
ods. 5 Daňového poriadku a zároveň oznámenie č. 101155041/2021 zo dňa 06.07.2021 podľa § 45
ods. 1 písm. f) Daňového poriadku, ktorým oboznámil žalobcu so všetkými skutočnosťami zistenými

pri daňovej kontrole DPH za zdaňovacie obdobie november 2019. Ďalšie doklady preukazujúce
opodstatnenosť tvrdení žalobcu o zdaniteľných plneniach deklarovaným dodávateľom Stavby Team,
s.r.o. neboli žalobcom v priebehu daňovej kontroly ani v priebehu následného vyrubovacieho konania
predložené.

54. Vzhľadom na uvedené nepovažoval správny súd žalobnú námietku žalobcu uvedenú v bode VI.
správnej žaloby za dôvodnú. Správny súd sa nestotožnil s tvrdeniami žalobcu o novo formulovaných
pochybnostiach správcu dane, ktoré nemali byť žalobcovi oznámené nielen počas daňovej kontroly,
ale ani v protokole z daňovej kontroly a počas vyrubovacieho konania. V prvom rade správny súd
uvádza, že žalobca v správnej žalobe neuviedol o akú novú pochybnosť sa malo jednať, nakoľko

počas daňovej kontroly a rovnako vo vyrubovacom konaní a následnom odvolacom konaní daňové
orgányzotrvalinasvojichzáverochonepreukázanídodaniaslužiebžalobcovispoločnosťousostatusom
zdaniteľnej osoby. Hoci z administratívneho spisu vyplýva, že daňové orgány vyslovili pochybnosti o
reálnom uskutočnení služieb, žalobcovi nepriznali právo na odpočet dane z dôvodu nepreukázania
dodania služieb spoločnosťou Stavby Team, s.r.o., a to ani inou zdaniteľnou osobou. Správny súd

uvádza, že daňové orgány nespochybnili reálnosť vykonaných služieb pre spoločnosť žalobcu, nakoľko
pochybnosti daňových orgánov sa vôbec netýkali existencie materiálneho plnenia a v podstate správca
dane na základe zisteného skutkového stavu a predložených dokladov od žalobcu týmto smerom
ani dokazovanie neviedol, resp. nemusel viesť. Správny súd uvádza, že v danom prípade nešlo o
kumulatívnenesplneniehmotnoprávnychpodmienok,pričomrozhodnutieonepriznaníprávanaodpočet

DPH pri kumulatívnom nesplnení hmotnoprávnych podmienok - status osoby deklarovaného dodávateľa
a materiálna existencia plnenia ako dôvod nezákonnosti rozhodnutí daňových orgánov správny súd
neposudzoval.Vprejednávanomprípadeneboldanýdôvodnazrušenierozhodnutípreichnezákonnosť,
ani s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR (napr. 3Sfk/27/2021 zo dňa 30.11.2022), v zmysle
ktorej je neprípustné zmiešavanie dôvodov

17 BB-75S/11/2023

nepriznania práva na odpočet DPH (nesplnenie hmotnoprávnych podmienok na priznanie práva na
odpočet dane, účasť daňového subjektu na daňovom podvode a zneužitie práva).

55. S vyššie uvedenými skutočnosťami súvisí i nedôvodnosť žalobnej námietky uvedenej v bode
VII. správnej žaloby žalobcu. Správny súd uvádza, že žalobca opakovane poukázal na správcom
dane uvedenú nekontaktnosť spoločnosti Stavby Team, s.r.o., pričom namietal, že sám správca dane
nevyvinul žiadnu aktivitu voči tejto spoločnosti. Taktiež zopakoval argumentáciu prednesenú už v

administratívnom konaní, že správca dane sa neusiloval konať a skontaktovať sa s touto spoločnosťou,
a ani so spoločnosťou TZB – Slovakia, s.r.o., hoci o spoločnostiach získal údaje z inej daňovej kontroly.
Žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane mal viesť riadne dokazovanie vo vzťahu k týmto
spoločnostiam. Z administratívneho spisu nemal správny súd preukázané, že by žalobca v priebehudaňovej kontroly alebo následného vyrubovacieho konania navrhol v zmysle § 24 a nasl. Daňového
poriadku doplnenie dokazovania vo vzťahu k spoločnosti TZB – Slovakia, s.r.o.. Žalobca v priebehu
vyrubovacieho konania navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov – pána D. B., pána I. C. a

pána J. F.. Správca dane v súlade s návrhom žalobcu predvolal na výsluch uvedených svedkov, resp.
prostredníctvom inštitútu MVI požiadal o zabezpečenie výsluchu pána D. B. a pána I. C. v Českej
republike. Napriek opakovanej žiadosti sa pána D. B. nepodarilo predvolať na výsluch a rovnako sa
nepodarilo predvolať ani pána I. C., nakoľko dňa XX.XX.XXXX zomrel. Správca dane vypočul dňa
24.05.2022 bývalého zamestnanca spoločnosti Stavby Team, s.r.o. – pána J. F., ktorý však neodstránil

vzniknutépochybnostisprávcudane,pretožeuviedol,ženevedelotom,žebolzamestnanývspoločnosti
Stavby Team, s.r.o., o tejto spoločnosti počul prvýkrát. Mal len podpísať nejaké papiere, ktoré mu
dal kamarát, pričom uviedol, že v danom období roka 2019 bol dobrovoľne nezamestnaný a robil len
nejaké fušky – pomocné murárske práce. Pochybnosti správcu dane o nepreukázaní dodania služieb
inou zdaniteľnou osobou v predmetnej veci boli založené na skutočnostiach zistených z pokladov od
žalobcu a na zisteniach z vykonaného dokazovania správcu dane podľa § 24 a nasl. Daňového poriadku,

pričom úradný záznam spísaný Daňovým úradom Bratislava č. 101592291/2020 zo dňa 16.10.2020,
bol spísaný ako odpoveď na dožiadanie správcu dane v predmetnom konaní a nebolo tak preukázané
tvrdenie žalobcu, že by to bol jediný dôkaz, z ktorého správca dane, resp. žalovaný vo svojich záveroch
vychádzali. Navyše v zmysle ustálenej judikatúry možno vychádzať z dôkazov obstaraných v rámci inej
daňovej kontroly (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/64/2020 zo dňa 02.02.2022,

body 38-40.).

56. Správny súd uvádza, že dôvodom na prenos dôkazného bremena späť na žalobcu nie je akákoľvek
pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dôkazov, ale len
pochybnosť dôvodná. Správny súd považoval pochybnosť správcu dane v tvrdeniach žalobcu o dodaní

a úhrade faktúr za predmetné služby za dostatočne objektívne spôsobilé vyvolať pochybnosť o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane. Inak povedané, nepostačuje predložiť faktúru, resp.
výpis bankového účtu (navyše úhrady vykonané pred dodaním služieb – pozn. správneho súdu), ak
správca dane nadobudol na základe vykonaných dôkazov (v danom prípade písomné vyjadrenie a
následný výsluch

18 BB-75S/11/2023

samotného konateľa žalobcu) dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia,
pričom vyzval žalobcu na predloženie ďalších dôkazov podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, čím na

žalobcu preniesol dôkazné bremeno za účelom rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane.

57. V predmetnom zdaňovacom období si žalobca uplatnil právo na odpočet dane na základe faktúr
vystavených v mesiaci november 2019, a to za dodanie služieb – balenie, ošetrovanie, ukladanie a
triedeniefinálnychvýrobkovavýrobapalietapreložiekoddeklarovanéhododávateľaspoločnostiStavby

Team, s.r.o. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na skutočnosť, že hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane nie je preukázanie konkrétnej osoby deklarovaného dodávateľa. V zmysle rozsudku
Súdneho dvora EÚ C-154/20 Kemwater ProChemie s.r.o. vyplýva, že hmotnoprávnou podmienkou na
odpočítanie dane je preukázanie statusu osoby dodávateľa, t. j. statusu ako zdaniteľnej osoby. Inak
povedané, daňový subjekt uplatňujúci si právo na odpočítanie dane podľa čl. 168 písm. a) Smernice,

teda podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH musí byť schopný preukázať, že tovar, príp. služby
boli reálne dodané zdaniteľnou osobou, teda osobou podliehajúcou dani z pridanej hodnoty.

58. Vzhľadom na uvedené správny súd uvádza, že pokiaľ správca dane i žalovaný argumentovali,
že žalobca nepreukázal, že mu služby dodal deklarovaný dodávateľ – spoločnosť Stavby Team,

s.r.o. (spochybnili dodanie od deklarovaného dodávateľa), spochybnili práve splnenie hmotnoprávnej
(materiálnej)podmienkyprávanaodpočetdane–dodanieslužiebosobousostatusomzdaniteľnejosoby
podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane podľa zákona o
DPH (z materiálneho hľadiska).

59. Správny súd sa stotožňuje so záverom správcu dane, resp. žalovaným, že v prejednávanej veci
(zdaňovacie obdobie november 2019) vzniesli dôvodné pochybnosti o splnení uvedenej hmotnoprávnej
podmienky pre odpočítanie dane zo sporných obchodov žalobcu. Dôkazné bremeno ohľadom statusu
osoby dodávateľa má spravidla osoba, ktorá si uplatňuje odpočítanie dane. Treba uviesť, že môžuexistovať aj osobitné skutkové okolnosti a vtedy možno považovať túto podmienku za splnenú aj
bez preukázania zo strany osoby, ktorá si právo na odpočet uplatňuje. V danom prípade však
osobitné skutkové okolnosti ohľadne statusu iných dodávateľov zistené neboli, a ani žalobca ich

netvrdil, keďže trval na tom, že služby mu boli dodané spoločnosťou Stavby Team, s.r.o. a to napriek
tomu, že konateľ spoločnosti pán D. B. vôbec nevedel, že bol konateľom spoločnosti Stavby Team,
s.r.o., nemal vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti, nedisponoval žiadnou dokumentáciou.
Absencia konkrétnych informácií o zdaniteľných obchodoch na strane deklarovaného dodávateľa
predstavovala pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov spoločnosťou Stavby Team, s.r.o.,

ktoré spochybňovali hodnovernosť listinných dôkazov predložených žalobcom a opätovne preniesli
dôkazné bremeno (v záujme obnovenia hodnovernosti týchto listinných dôkazov) na žalobcu. Správny
súd uvádza, že ani žalobca nemal žiadnu vedomosť o ekonomickej činnosti spoločnosti Stavby Team,
s.r.o., nemal informácie o osobe konateľa spoločnosti, ani o osobe, s ktorou údajne komunikoval pri
19 BB-75S/11/2023

vykonaní prác (poskytnutí deklarovanej služby) v spoločnosti žalobcu. Za podstatnú správny súd
považoval aj tú skutočnosť, že žalobca ani neoznačil žiadnu inú osobu, ktorá by predmetné služby mala
vykonať,resp.žalobcovitietoslužbydodať.Anizadministratívnehospisunevyplývajútakéskutočnosti,z
ktorých by bolo možné jednoznačne určiť, že skutočný dodávateľ žalobcu by mal postavenie zdaniteľnej

osoby, resp. platiteľa dane.

60. Správny súd záverom uvádza, že dôvodné pochybnosti daňových orgánov sa týkali len vzťahov
a okolností medzi žalobcom a jeho deklarovaným dodávateľom, teda išlo o okolnosti a skutočnosti
priamo v dispozičnej sfére žalobcu, čo nepodporilo tvrdenia žalobcu v podanej správnej žalobe. Preto

bolo od žalobcu možné spravodlivo požadovať, aby okrem faktúr preukázal alebo označil ďalšie dôkazy
(napr. uvedenie osobných identifikačných údajov osôb, konajúcich za deklarovaného dodávateľa a
pod.). Ako už bolo vyššie uvedené daňové orgány v priebehu daňovej kontroly, resp. vyrubovacieho
konania opätovne preniesli na žalobcu dôkazné bremeno ohľadom zdaniteľných plnení, čo však žalobca
považoval nesprávne za neprimerané zaťaženie dôkazným bremenom.

61. Správny súd nemal z administratívneho spisu preukázanú dôvodnosť námietky žalobcu uvedenú
v bode II. správnej žaloby o porušení ust. § 68 ods. 3 Daňového poriadku. Zo zápisnice o ústnom
pojednávaní č. 101635064/2022 zo dňa 01.06.2022 vyplýva, že právny zástupca žalobcu nemal
námietky alebo návrhy smerujúce proti obsahu zápisnice, čo uviedol v závere zápisnice a potvrdil svojím

podpisom. Účelom ústneho pojednávania bolo prerokovanie pripomienok k protokolu z daňovej kontroly
a dôkazov v súvislosti s vyrubovacím konaním po daňovej kontrole, pričom žalobca dostal priestor
predniesť svoje pripomienky a v rámci dialógu na ústnom prerokovaní pripomienok žalobcu k protokolu
z daňovej kontroly dňa 01.06.2022 správca dane reagoval na žalobcom vznesené pripomienky. Treba
uviesť, že nad rámec prerokovania pripomienok na tomto ústnom pojednávaní dňa 01.06.2022 poskytol

správca dane žalobcovi lehotu na vyjadrenie sa v rozsahu 15 dní, pričom vyjadrenie žalobcu zo dňa
16.06.2022 bolo súčasťou prvostupňového rozhodnutia správcu dane, ktorý sa vyjadril k žalobcom
uvedeným tvrdeniam.

62. Za nedôvodnú považoval správny súd i námietku žalobcu uvedenú v bode IV. a V. správnej žaloby

ohľadom neúplnosti obsahu administratívneho spisu a použitia dôkazov známych z činnosti správcu
dane. Žalobca namietal, že v administratívnom spise je úradný záznam o nazeraní do spisu z inej
daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie január až december 2019 daňového subjektu Stavby
Team, s.r.o., no súčasťou spisu nie sú samotné dokumenty, ktoré mali byť nahliadané. Správny súd
zistil, že v administratívnom spise sa nachádza úradný záznam č. 101592291/2020 zo dňa 16.10.2020,

ktorý správca dane spísal podľa § 19 ods. 2 Daňového poriadku, a ktorý v súlade s ust. § 24 ods. 4
Daňového poriadku správca dane použil ako dôkaz, pričom žalobca bol s ním riadne oboznámený a
mohol sa k nemu vyjadriť. Tvrdenia žalobcu, že tento dôkaz zostal pre žalobcu neznámy, a že nemal
možnosť riadneho a komplexného oboznámenia sa s týmito dokumentami považoval správny súd za
nepreukázané. Žalobca v správnej žalobe ani nenamietal, ktorý konkrétny dôkaz z tohto úradného

záznamu mal byť podľa žalobcu získaný nezákonne a mal tak spôsobiť
20 BB-75S/11/2023nezákonnosť prvostupňového rozhodnutia správcu dane, resp. napadnutého rozhodnutia žalovaného.
Žalobca neuviedol, aký vplyv na zákonnosť daňových rozhodnutí malo jeho tvrdenie, že súčasťou
administratívneho spisu nebolo ani rozhodnutie o zrušení registrácie pre DPH spoločnosti Stavby

Team, s.r.o., keďže správca dane nezaložil svoje rozhodnutie na skutočnosti, že deklarovaný dodávateľ
žalobcu - spoločnosť Stavby Team, s.r.o. nemala status zdaniteľnej osoby, ale na skutočnosti, že
žalobcom predložené faktúry bez príloh preukázali dodanie služieb len formálne, pričom z nich nebolo
preukázateľné a jasné, kto a kedy predmetné služby v zmysle uvedených faktúr dodal, resp. vykonal.

63. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu
ako nedôvodnú zamietol.

64. Žalobca nebol v konaní pred správnym súdom úspešný, preto mu správny súd nepriznal právo na
náhradu trov konania podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario.

65. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním
kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 písm. a/ SSP v znení do 30.06.2023).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439

ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd – Najvyšší správny súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú
sťažnosť je potrebné podať na Správnom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od
doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania

podľa § 57 uviesť
a) označenie napadnutého rozhodnutia,
b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),

d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP, (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej
sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. 21 BB-75S/11/2023

(2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),

c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.