Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. január 2025

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Co/47/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1217219960
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Patricia Skotnická

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2025:1217219960.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Patricie Skotnickej a sudcov

JUDr. Romana Bolebrucha a JUDr. Miroslavy Saxovej v spore žalobcu: O.. D. D., H. XA, T., zastúpeného
T. Š. J..S..Z.., O.: XXX XXX XX, H. X/A, T., proti žalovanému: O.. D. R., H. X, T., zastúpenému advokátom
D.. E. H., H. X, T., o zaplatenie 16.718 eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Bratislava II zo dňa 06.12.2022 č. k. 26C/76/2017-655, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku II., ktorým uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.718 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 16.718 eur od 09.02.2018 do zaplatenia a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania

p o t v r d z u j e.

Žalobcovi priznáva proti žalovanému plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 06.12.2022, č. k. 26C/76/2017-655, konanie v časti o zaplatenie
úroku z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.718 eur od 10.05.2016 do 08.02.2018 zastavil (výrok
I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 16.718 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 16.718 eur od 09.02.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
rozsudku (výrok II.) a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu

53,96 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom po právoplatnosti rozsudku (výrok III.).

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo
dňa 12.12.2017 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 16.718 eur s príslušenstvom a náhrady
nemajetkovej ujmy. Dôvodil, že žalovaný v jeho mene založil účet č. K., vedený v spoločnosti O. T. A., Z.
H. H., G., B. XXXXX K. (ďalej len „IB alebo „O. T.“), na ktorý žalobca v období od februára 2016 previedol

sumu 30.000 eur. Žalobca udelil žalovanému k predmetnému účtu užívateľské a správcovské práva,
nakoľko žalovaný mal zverené finančné prostriedky spracovať a zhodnotiť ich s prisľúbeným výnosom
minimálne 10 % za odmenu spočívajúcu v jeho podiele na zisku; žiadnu inú odmenu, prípadne ďalšie
poplatky si strany nedohodli, pričom žalovaný ich prípadnú existenciu žalobcovi neoznámil. Vzhľadom
na oznámenie žalovaného v máji 2016 a po vzájomnej dohode žalovaný zrušil existujúci účet a v mene
žalobcu založil účet č. K. (ďalej len „druhý“ alebo „novozriadený účet“), ktorý viedol pod jeho hlavným
účtom (tzv. master account); následne z prvého účtu previedol sumu 30.000 eur na novozriadený účet,

na ktorý žalobca vložil ďalšiu sumu 60.000 eur; celkovo na druhý účet vložil sumu 90.000 eur. Žalobca
na základe výpisov z predmetných účtov zistil, že žalovaný svojim konaním znížil jeho imanie o celkovú
sumu 16.718 eur, ktorej zaplatenie v konaní žiadal spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z
danej sumy od 10.05.2016 do zaplatenia a náhradou nemajetkovej ujmy v sume 5.000 eur.3. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 18.06.2020, č. k. 26C/76/2017-218, zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi sumu 16.718 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne z tejto sumy od

11.05.2017 do zaplatenia a vo zvyšku žalobu zamietol; žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania
v rozsahu 53,94 %. Keďže žalobca nepodal odvolanie proti výroku II. predmetného rozsudku, ktorým
konajúci súd vo zvyšku žalobu zamietol, ostalo predmetom konania zaplatenie žalovanej istiny 16.718
eur s úrokom z omeškania z tejto sumy od 11.05.2017 do zaplatenia, ako aj naň nadväzujúci výrok o
trovách konania.

4. Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 3Co/128/2020, zrušil v poradí
prvý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti. Za sporné považoval to, či žalovanému za
výkon činnosti patrila odmena vo forme poplatku za každú jednu obchodnú transakciu. Za účelom
preukázania tejto skutočnosti žalovaný navrhol vykonať dokazovanie predložením zmlúv uzatvorených
medzi žalobcom a O. T.. Vzhľadom na to, že žalobca založil do spisu len Dohodu o oprávnení pre

poradcu (ďalej len „dohoda“), priznal úspech odvolacej argumentácii žalovaného, že konajúci súd
nevychádzal z kompletného znenia ani jednej zo zmlúv s IB, keď dohodu považoval len za časť; z jej
obsahu pritom vyplývalo, že žalobca oprávnil IB prevádzať časť inkasovaných peňažných prostriedkov v
prospech žalovaného ako „advisora“. Konajúci súd podľa odvolacieho súdu pochybil, keď sa dostatočne
neoboznámil s obsahom dohody; tá pritom odkazovala na iné, hlavné zmluvy, ktoré mali primárne

upravovať práva a povinnosti sporových strán a zároveň zakotvila i oprávnenie IB sťahovať poplatky
za poradenstvo a tieto hradiť žalovanému ako poradcovi. Žalobca žiadal o zaplatenie (vrátenie)
neoprávnenevygenerovanýchavprospechžalovanéhopripísanýchpoplatkovzarealizáciuobchodných
transakcií,pretoodvolacísúduložilsúduprvejinštancieriadnesaoboznámiťnielensobsahomdohodyo
oprávnení pre poradcu, ale i s relevantnými zmluvami, ktoré mali primárne upravovať práva a povinnosti

sporových strán a na ktoré poukazoval žalovaný tak, aby ich vyhodnotením dospel k záveru, či žalovaný
bol ako pasívne vecne legitimovaný oprávnený prijať vyúčtované a na jeho účet prevedené poplatky v
príslušnej sume alebo tieto obdržal bez právneho dôvodu.

5. Po vrátení veci na ďalšie konanie sa súd prvej inštancie z dôvodu hospodárnosti zameral na

sumarizáciu konania po zrušení v poradí prvého rozsudku odvolacím súdom. Poznamenal, že žalobca
tvrdil, že medzi ním a žalovaným nebola uzatvorená žiadna písomná dohoda ohľadom vzájomnej
úpravy práv a povinností, ani žiadna písomná dohoda ohľadom odmeny žalovaného za vykonávané
činností, čo bolo preukázané jeho výsluchom, ako i výsluchom I. J., výpisom WhatsApp komunikácie
a napokon i vyjadrením žalovaného zo dňa 12.03.2018; neexistencia takejto dohody je negatívnym

skutkovým tvrdením a v zmysle negatívnej dôkaznej teórie dochádza k presunu dôkazného bremena
na protistranu. Vzhľadom na to, že sám žalovaný netvrdil existenciu dohody ohľadom odmeny,
považoval predmetné skutkové tvrdenie za nesporné. Súhlas a pokyn na zrážanie a pripisovanie
poplatkov žalovanému nastavil na účtoch samotný žalovaný, pričom na prijatie sumy 16.718 eur nebol
hmotnoprávne oprávnený.

6. Žalovaný popieral hmotnoprávny obsah nároku, ktorý nemožno považovať za bezdôvodné
obohatenie, ani nárok na náhradu škody. Podľa neho bol nárok žalobcu premlčaný, keďže žiadal
o zaplatenie spornej sumy z iného právneho titulu, a to titulom bezdôvodného obohatenia; nešlo o
zmenu právnej kvalifikácie, ale o uplatnenie iného práva a takto novo uplatnený nárok bol podľa

neho premlčaný. Naviac, Broker IB bol zodpovedný za určenie výšky provízie a poplatkov účtovaných
žalobcovi, bol oprávnený vyberať všetky provízie, poplatky, a ďalšie platby od klienta, s čím žalobca
súhlasil, a teda prejavil súhlas s tým, že IB bude priamo z jeho účtu strhávať provízie a ďalšie poplatky
za poradenstvo, čo pojmovo vylučuje, aby tieto predstavovali bezdôvodné obohatenie. Žalovaný
nepovažoval za hospodárne zabezpečovať úradný preklad zmlúv s IB, keď predpokladal, že obsah ním

voľne preložených ustanovení nebude medzi stranami sporný.

7. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie a zistil, že žalobca uzatvoril s IB dve zmluvy, Zmluvu
„O. T. (K.) A. B. I.t“ zo dňa 03.02.2016, ktorou bol založený účet č. K. (ďalej len „zmluva 1“) a Zmluvu O.
T. (K.) A. B. I.“ zo dňa 10.05.2016, ktorou bol založený účet č. K. (ďalej „zmluva 2“). Na uvedené účty

žalobca postupne vkladal finančné prostriedky, to na účet č. K. previedol vo februári 2016 sumu 30.000
eur, v máji 2016 účet zrušil a celkový zostatok 31.629,21 eura previedol na novozaložený účet č. K., na
ktorý následne postupne vložil ďalších 60.000 eur až do celkovej sumy 91.629,21 eura.8. Podľa Dobrovoľnej dohody o oprávnení pre poradcu vykonávať obchody a žiadosti, aby boli poradcovi
zasielané potvrdenia o obchodovaní a výpisy z účtu klient (žalobca) požiadal IB a súčasne ju oprávnil,
aby z jeho účtu sťahovala poplatky za poradenstvo a tieto uhradila priamo poradcovi (žalovaný) na

základe úpravy poplatkov, s ktorou zákazník súhlasil a špecifikoval ju IB. Ak poradca účtuje poplatky
priamo zákazníkovi alebo ak poradca neúčtuje žiadny poplatok, zákazník to uvedie IB a ona nebude
sťahovať žiadne poplatky. Dohoda rozlišuje medzi poplatkami za poradenstvo a províziou. Podľa bodu
11, písm. f) dohody sú všetky reklamácie alebo spory týkajúce sa poplatkov vecou medzi zákazníkom
(žalobca) a poradcom (žalovaný). Ak zákazník namieta voči tomu, že poradca dostal poplatky, ktoré IB

stiahla a poslala poradcovi, zákazník rozumie, že jeho jediná náprava je možná voči poradcovi.

9. Z výsluchu svedka Andreja Slaninku konajúci súd zistil, že mal vedomosť, že žalovaný obchoduje
na burze. Žalobca chcel investovať finančné prostriedky, preto sa so žalovaným stretol a dohodli sa,
ako to bude vyzerať. Žalovaný garantoval pri konzervatívnej investícii zisk 10 % a tvrdil, že si bude
vyberať poplatky zo zisku. Žalobca vložil peniaze, vytvoril si účet, ktorý spravoval žalovaný, a tento bol

pri jeho vytváraní. Žalobca mu povedal, že tento vytvoril, nakoľko prvý účet bol nesprávne nastavený;
oba účty spravoval žalovaný ako advisor. Pojem advisor existuje i podľa svedka D. U.. Klient, ktorý si
založí účet, môže dať poverenie advisorovi na otváranie a zatváranie obchodných pozícií. Advisor je
odmeňovaný za svoju činnosť v prospech klienta, pokiaľ si to s ním dohodne a ten to schváli, a to buď
percentom z výnosov alebo poplatkami za obchod. Odmenu klient pre advisora dohaduje v nastavení

klientskeho účtu. Svedkyňa E. P. potvrdila, že žalovaný ich navštevoval, spolu so žalobcom zakladali
účet. Ozrejmila, že prvý účet nebol správne založený a preto to bolo potrebné urobiť nanovo, žalovaný
bol u nich a pracoval na žalobcovom počítači.

10. Podľa žalovaného si odmenu so žalobcom nikdy nedohodol. Tvrdil, že oba účty založil žalobca sám.

Poplatky, na ktoré sa žalobca odvolával, pritom účtovala spoločnosť IB, s ktorou mal žalobca založený
účet a uzatvorenú zmluvu; poplatky teda elektronicky stŕhal výlučne IB a následne vo vlastnej réžii časť
z nich preposielal tretím osobám.

11. Súd prvej inštancie sa oboznámil tiež s prepisom komunikácie cez sms a WhatsApp, ktorú predložil

žalobca a z nej vyplynulo, že žalovaný bol ten, kto ovládal všetky potrebné detaily práce so systémom
IB, komunikoval so spoločnosťou a žalobcu pri všetkom inštruoval.

12. Z prepisu chatu medzi IB (help desk, resp. online podpora IB) a žalobcom zo dňa 08.06.2017
konajúci súd zistil, že účet žalobcu nebol nastavený na percentá z obchodu. V roku 2016 žalobca zaplatil

žalovanému 16.467 USD a v roku 2017 ku dňu 08.06.2017 sumu 2.131,20 USD, spolu 18.598,20 USD,
čo predstavuje žalovanú istinu 16.718 eur. Z prepisu chatu medzi IB (help desk) a žalobcom zo dňa
05.06.2017vyplýva,ženapríkladvprípadetzv.„futures“bolúčtovanýpoplatok5USDnaviaczakontrakt,
pričom súhlas k tomu bol vykonaný online dňa 10.05.2016.

13. Podľa mienky konajúceho súdu ostalo v konaní sporným, či žalovanému za výkon činnosti patrila
odmena vo forme poplatku za každú jednu obchodnú transakciu. V tejto súvislosti ozrejmil, že žalobca
predložil zmluvy týkajúce sa účtu č. K., ako aj č. K., v anglickom origináli, tvrdiac, že žiadna dohoda
ohľadom poplatkov so žalovaným neexistovala; tým, že žalovaný v konaní tvrdil opak, súd prvej inštancie
vyhodnotil, že nebol dôvod uložiť žalobcovi zabezpečiť preklad predmetných zmlúv. Pokiaľ totiž strana

navrhne vykonať dôkaz listinou v cudzom jazyku, je povinná znášať trovy prekladu a na tom nič nezmení
ani skutočnosť, že zmluvy predkladal na výzvu súdu žalobca. Napokon tento postup považoval konajúci
súd za súladný i so zásadou rovnosti strán, resp. rovnosti zbraní, keďže bolo možné predpokladať,
že z dôkazného prostriedku navrhnutého žalovaným vyplynú skutkové zistenia v jeho prospech a od
žalobcu nemožno spravodlivo požadovať, aby znášal preddavky s tým spojené. Žalovanému pritom nič

nebránilo, aby zabezpečil úradný preklad zmlúv, resp. preklad len tých ustanovení, ktoré podľa neho
preukazovali právny dôvod jemu vyplatených poplatkov. Žalovaný však týmto smerom nepostupoval,
dokonca podaním zo dňa 20.09.2022 vzal návrh na vykonanie dokazovania späť, s tým, že žalobca
nepredložil kompletné znenie zmlúv. Žalovaný podľa mienky konajúceho súdu nešpecifikoval, čo
konkrétne mal žalobca ešte predložiť, v čom považoval predložené listiny za neúplné a pokiaľ mal na

mysli ešte nejaký ďalší právny úkon uzatvorený v internetovom prostredí, jeho návrh na vykonanie
dokazovania zo dňa 17.10.2018 vyhodnotil konajúci súd za neúplný a nedostatočne konkrétny. V tejto
súvislosti poznamenal, že mu neprislúcha nahrádzať procesný postup žalovaného vlastnou aktivitou, ani
naopak takú vyžadovať od žalobcu. Po späťvzatí návrhu žalovaného na vykonanie dokazovania pritomnemal dôvod vyhovieť návrhu jeho právneho zástupcu predneseného na pojednávaní dňa 03.11.2022
(podľa ktorého ak by dospel k záveru o potrebe oboznámiť sa s obsahom zmlúv, zabezpečí ich preklad),
nakoľko žalovaný mal vytvorený dostatočný priestor na preukázanie svojich tvrdení o tom, že poplatky

strhnuté IB mu boli vyplatené oprávnene, a to v celej sume, ktorá je predmetom sporu. Žalovaný pritom,
hoci navrhol doplniť dokazovanie súpisom poplatkov - sadzobníkom, napokon taký dôkaz nepredložil.

14. Súd prvej inštancie po zhodnotení dokazovania a za súčasnej aplikácie § 451, § 456, § 458
ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“),

článku 8, § 253 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) vyhodnotil
žalobu, ktorá ostala predmetom konania po čiastočnom späťvzatí (v súvislosti s ktorým konajúci súd
rozhodol výrokom I.-pozn. odvolacieho súdu), za dôvodnú.

15. Vychádzajúc z ustanovení dohody (bod 11., písm. f)), majúc za preukázanú aktívnu a pasívnu
vecnú legitimáciu sporových strán, zameral sa súd prvej inštancie na posúdenie vznesenej námietky

premlčania; túto vyhodnotil za nedôvodnú, keďže žalobca si v konaní neuplatnil nový nárok ako
nesprávne argumentoval žalovaný. Žalobca predložil v konaní svoje skutkové tvrdenia bez ich právnej
kvalifikácie, na čo napokon nebol ani povinný, keďže právne posúdenie veci je úlohou súdu. Žalobca
ako laik, ktorý v čase podania žaloby nebol právne zastúpený, použil síce viaceré rozdielne pojmy na
popísanie svojho nároku, ale od počiatku žiadal zaplatenie poplatkov, ktoré v prospech žalovaného

vyplatila spoločnosť IB na jeho ťarchu. Zo žiadnych skutkových tvrdení žalobcu nebolo možné vyvodiť,
že by si uplatňoval najprv nárok na náhradu škody a až v podaní zo dňa 08.03.2022 nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia, a to i napriek tomu, že v poradí prvým rozsudkom konajúci súd posúdil jeho
žalobu podľa ustanovení o zodpovednosti za škodu.

16. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podľa dohody žalobca splnomocnil IB, aby z jeho účtov na ich
ťarchu stŕhala poplatky v prospech žalovaného. Z dohody však nevyplývalo, v akej výške mali byť tieto
poplatky zrazené, čo napokon malo byť predmetom nastavení klientskeho účtu a v nich bolo možné
dohodnúť, či bude advisorovi poskytnutá odmena a ak áno, či táto bude určená percentom za výnos
alebo poplatkom za každý obchod. Pokiaľ žalovaný pri svojom vyjadrení na pojednávaní dňa 02.05.2018

tvrdil, že poplatky účtovala a strhávala spoločnosť IB, s ktorou mal žalobca založený účet a podpísanú
zmluvu, a tieto, resp. časť z nich následne preposielala tretím stranám, jeho tvrdenie vyhodnotil za
zavádzajúce, nakoľko IB v prospech tretej strany vyplácala len to, čo bolo špecifikované na účte klienta.
Napokon, tvrdenie žalovaného, že účty zakladal sám žalobca bolo vyvrátené vykonaným dokazovaním,
a to i prepisom komunikácie cez sms a WhatsApp; z nej jasne vyplývalo, že žalobca si sám účet založiť

nevedel,žalovanýsnímotomkomunikoval,dohadujúcsiistretnutiezaúčelom„doklepnutia“.Boltoteda
práve žalovaný, ktorý v prítomnosti žalobcu založil druhý účet (na ktorý boli prevedené aj prostriedky z
prvého účtu), resp. jeho založenie dokončil a nastavil funkcie v internetovom prostredí. V konaní pritom
nebola preukázaná existencia dohody medzi žalobcom a žalovaným o výške poplatkov vyplácaných
žalovanému; mohlo pritom ísť i len o ústnu a úplne neformálnu dohodu, v ktorej by žalobca odsúhlasil

výšku poplatkov. Z predloženej komunikácie medzi žalobcom a žalovaným, ako aj medzi žalobcom a
online podporou (helpdesk) IB pritom bolo zrejmé, že žalobca o výške poplatkov nebol informovaný, a
teda nevedel, v akej sume tieto boli v prospech žalovaného vyplatené. S poukazom na prepis chatu
s online podporou (helpdesk), podľa ktorého mal žalobca udeliť súhlas s poplatkom za tzv. „futures“
online v deň uzatvorenia zmluvy 2, súd prvej inštancie dospel k záveru, že tento nastavil sám žalovaný

v internetovom priestore bez odsúhlasenia žalobcom. Pokiaľ sa v tomto smere žalovaný odvolával na
úradný preklad e-mailovej komunikácie, i keby na toto podanie prihliadol (nakoľko išlo podľa názoru
súdu o prostriedky procesnej obrany, ktoré mohli byť v konaní predložené aj skôr), v časti rozpisu
provízií je tento nepreskúmateľný a vyplýva z neho, že išlo o tzv. „wrap fee“, ku ktorému opäť absentuje
preukázane dohody medzi žalobcom a žalovaným. Napokon z predmetného chatu vyplynulo, že žalobca

sa informoval, akým spôsobom môže zistiť výšku poplatkov, či je okrem kontaktovania advisora aj iný
spôsob a či sú tieto informácie dostupné v jeho účte, na čo dostal odpoveď, že tieto po udelení súhlasu
(online osobou, ktorá zakladala účet) nie sú nikde zobrazené. Žalovaný pritom systém obchodov v rámci
IB dobre poznal, obchodovaniu na burze sa venoval dlhodobo a mal možnosť ovplyvniť nastavenie
účtu aj tým spôsobom, aby informácie o poplatkoch boli v účte dostupné. Ako vyplynulo z tvrdení

žalobcu a priloženej komunikácie, ktorej obsah žalovaný nijako nesporoval, žalobca nebol v tomto smere
skúsený a znalý postupov. Advisorovi pritom mohli byť vyplácané poplatky v rôznej výške, napríklad
určitáčiastkazakaždýobchodalebovýnosomzoziskualeboajžiadne.Hocipoplatkybolizrazenézúčtu
žalobcu prostredníctvom IB, práve dohoda medzi žalobcom a žalovaným o tom, že mali byť vyplatenéžalovanému práve v tejto výške, v konaní preukázaná nebola. V tomto smere znášal dôkazné bremeno
žalovaný, keďže žalobca, ktorý tvrdil, že k takej dohode nedošlo, nemohol preukázať negatívne tvrdenie.
Bol to teda žalovaný, ktorý bol povinný preukázať, že poplatky mu boli vyplatené na základe právneho

dôvodu, pričom z priloženej listinnej dokumentácie vyplynulo, že práve žalovaný intenzívne pracoval na
zakladaníúčtu,inštruovalžalobcukamaakomáposielaťpeniaze,atedaovládalcelýsystémfungovania
IB.

17. Konajúci súd sa nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalovaného, že riešenú situáciu

možno prirovnať k výukovým kurzom, kde účastník vstupuje do právneho vzťahu s organizátorom,
jemu zaplatí poplatok a následne organizátor z tohto poplatku vyplatí lektora; potom na strane
lektora nedochádza k bezdôvodnému obohateniu. V danej veci nešlo o analogickú situáciu, keďže
IB nevyplácala advisorovi odplatu na základe svojho právneho vzťahu s ním ako je tomu v prípade
organizátora kurzu a lektora. IB výslovne upozornila klienta, že za advisora nezodpovedá, poplatky
stŕha na základe špecifikácie v tom - ktorom účte, t .j. nejedná sa o odmenu vyplatenú na základe

dohody medzi ňou (IB) a advisorom, ale na základe konkrétnej dohody medzi klientom a advisorom,
ktorá napokon môže znieť i tak, že IB nebude v prospech advisora vyplácať žiadne poplatky.

18. Vyhodnotiac poplatky stŕhané z účtu žalobcu v prospech žalovaného ako plnenie bez právneho
dôvodu, nakoľko žalovaný nepreukázal dohodu o konkrétnej výške poplatku, súd prvej inštancie priznal

žalobcovi istinu a spolu s ňou i príslušenstvo, a to úrok z omeškania vo výške 5 % ročne počnúc od
09.02.2018 do zaplatenia. Poznamenal v tejto súvislosti, že výrokom I. zastavil konanie v časti úrokov
z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.718 eur od 10.05.2016 do 08.02.2018, prihliadajúc na
podanie žalobcu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného k plateniu úroku z omeškania počnúc nasledujúcim
dňom po dni doručenia žaloby. Žalovaný prevzal žalobu dňa 07.02.2018, a preto sa dlh stal splatný

nasledujúci deň, in concreto 08.02.2018 a žalovaný sa dostal s jeho plnením do omeškania dňa
09.02.2018.

19. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 C.s.p. Žalobca
si v konaní pôvodne uplatnil zaplatenie sumy spolu 21.718 eur, pričom bol úspešný v časti zaplatenia

sumy 16.718 eur, čomu zodpovedá rozsah 76,98 % a neúspešný v časti zaplatenia istiny 5.000 eur, čo
predstavuje procesný úspech žalovaného v rozsahu 23,02 %; žalobca tak bol v konaní celkovo úspešný
v rozsahu 53,96 % (76,98 % - 23,02 %).

20. Proti výrokom II. a III. rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie

žalovaný dôvodiac, že konajúci súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to v otázke
pasívnej vecnej legitimácie, ako i samotného nároku.

21. V konaní nebolo sporné, že od žalobcu neprijal žiadne plnenie, žalobca plnil sumu, ktorá je

predmetomsporunaúčettretejosoby,atedazáverprvoinštančnéhosúduodanostijehopasívnejvecnej
legitimácie nie je správny. Pre rozhodnutie o veci bolo pritom významné posúdenie obsahu a platnosti
právnych vzťahov medzi stranami sporu a finančným brokerom. Bolo nesporné, že žalobca uzavrel s IB
zmluvy, ktoré mu umožnili investovať na finančných trhoch, pre tento účel mu IB viedol účet, na ktorý
žalobca aj previedol peňažné prostriedky; tieto pritom mohol investovať i samostatne alebo mohol udeliť

oprávnenie obchodovať v jeho mene a na jeho účet poradcovi - advisorovi, s ktorou požiadavkou o
poradenstvo ho žalobca i oslovil a udelil mu v zmluve s IB status advisora. Zároveň sa žalobca s IB
dohodol, že mu IB strhne za každý zrealizovaný obchod, a teda za činnosť advisora, poplatok. Potom
ako sa po prvotnom období ziskov dostal žalobca do straty, ukončil obchodovanie u IB a investované
prostriedky vybral, s tým, že sa voči nemu začal domáhať zaplatenia sumy, ktorú z jeho účtu strhla

spoločnosť IB titulom odmeny pre advisora.

22. Podľa mienky žalovaného medzi stranami nedošlo k žiadnemu plneniu, keďže z účtu vedeného v
IB mu žalobca neposielal žiadne platby a také si z tohto účtu nepoukázal ani on sám. Všetky poplatky,
ktorých úhrady sa žalobca voči nemu domáhal, strhla z jeho účtu spoločnosť IB, bez akejkoľvek jeho

ingerencie (t. j. ingerencie žalovaného). Ak potom neprijal od žalobcu žiadne plnenie, nemohol sa
voči nemu ani bezdôvodne obohatiť. Pokiaľ žalobca tvrdil, že mu IB poplatky strhla neoprávnene, t.
j. v rozpore so zmluvou alebo bez akéhokoľvek právneho základu, pasívne vecne legitimovanou na
vyplatenie dlžnej sumy bola práve spoločnosť IB. Súd prvej inštancie vyvodil danosť pasívnej vecnejlegitimácie na základe dohody medzi žalobcom a IB, tvoriacou súčasť zmluvy s IB; žalovaný však nebol
súčasťou tohto dojednania a s predmetným dojednaním nevyslovil ani súhlas. Zákon pritom vyžaduje
súhlas dotknutého subjektu i v prípade zmluvy v prospech tretej osoby. Preto predmetné zmluvné

ustanovenie nemôže platne založiť jeho pasívnu vecnú legitimáciu. Spoločnosť IB nepredstavovala ani
platobné miesto, čo by opäť predpokladalo dohodu zúčastnených strán; taká však v konaní nebola
preukázaná. Žalovaný v tomto smere poprel, že by so žalobcom dohodol ako platobné miesto pre
akékoľvek jeho plnenia spoločnosť IB. Žalobca tak žalovanému žiadne plnenia neuhrádzal, všetky mu
strhávala IB, a to v rozsahu a spôsobom, ktorý si žalobca s IB dohodli.

23. Pokiaľ konajúci súd poukázal na prítomnosť žalovaného pri uzatváraní zmlúv medzi žalobcom a IB,
resp. že mu účet založil a z toho vyvodil, že zmluvu uzavrel za žalobcu bez toho, aby žalobca poznal
jej obsah, pričom nastavil i strhávanie poplatkov bez odsúhlasenia žalobcom, žalovaný považoval svoju
(ne)prítomnosť pre posúdenie sporu za právne bezvýznamnú. Ozrejmil tiež, že v poradí prvú zmluvu,
resp.účetzakladalsIBsamotnýžalobca,pričompriuzatváranítotožnejzmluvymulenpomáhal.Žalobca

mu poskytol všetky potrebné podklady, zmluvu uzavreli na jeho počítači, v jeho prítomnosti a on jediný
disponoval i prístupovými údajmi. Výlučne žalobca bol potom plne oprávnený disponovať so zmluvou
s IB a prostriedkami na účte, ku ktorému on sám nemal prístup, s výnimkou uzatvárania obchodov v
prostredí IB; nemohol teda zmluvu zmeniť, ani ju ukončiť. Žalovaný podotkol, že nemal a stále ani nemá
prístup k zmluvných dokumentom ohľadne vzťahu medzi žalobcom a IB, čo je i dôvod, pre ktorý nevie

preukázať oprávnenosť strhávania poplatku z účtu žalobcu. Pokiaľ túto skutočnosť žalobca spochybnil,
má sa s požiadavkou o zdokladovanie a následne vrátenie platieb obrátiť na IB, nie na neho. Dokonca
nie je ani v stave preveriť správnosť žalobcových tvrdení o výške strhnutých poplatkov.

24. Podľa žalovaného nebolo v konaní právne významné, či žalobcovi pomohol s uzatvorením zmluvy

s IB, keďže podnet na jej uzavretie vzišiel od žalobcu, bol pri jej uzatváraní, a teda musel mať o obsahu
zmluvy vedomosť a vysloviť s ňou súhlas. Pokiaľ dôvodil, že o celom obsahu zmluvy nemal vedomosť,
alebo s ním neprejavil súhlas, treba považovať zmluvu medzi žalobcom a IB za neplatnú podľa § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka pre nedostatok slobodnej a vážnej vôle; akékoľvek plnenia strhávané
podľa takejto neplatnej zmluvy potom predstavujú bezdôvodné obohatenie na strane IB, nie na jeho

strane. Pokiaľ však žalobca prejavil so zmluvou s IB súhlas, súhlasil i so strhávaním provízií a poplatkov
z jeho účtu, jeho nárok nemôže predstavovať bezdôvodné obohatenie. Rovnaký záver potom platí aj pri
posúdení, že žalobca konal pri uzatváraní zmluvy v omyle v zmysle § 49a v spojení s § 40a Občianskeho
zákonníka.

25. Žalovaný trval na tom, že na jeho strane nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu už
pre neexistenciu akéhokoľvek plnenia medzi ním a žalobcom. Poukázal pritom na bod 2 dohody,
komunikáciu medzi žalobcom a brokerom IB, že s úpravou vyslovil žalobca súhlas, potvrdzujúci email
po uzavretí zmluvy s IB so záverečným rozpisom výšky poplatkov, bod 6 písm. d) zmluvy, bod 7 písm.
e) zmluvy, bod 10 písm. d) a bod 27 písm. b) zmluvy. Podľa žalovaného súhlas žalobcu vylučuje vznik

bezdôvodného obohatenia na jeho strane. Tieto zmluvy boli predložené pritom len v anglickom jazyku,
pričom žalovaný vysvetlil v podaní zo dňa 29.11.2022 procesnú povinnosť zabezpečiť ich preklad na
strane žalobcu; ten jeho skutkové tvrdenia relevantne a účinne nespochybnil.

26. Záverom žalovaný uviedol, že i keď rozumie frustrácii žalobcu zo straty na finančných trhoch, nejde

o legitímny dôvod žiadať o vrátenie dohodnutých a vyplatených poplatkov spojených s obchodovaním,
ktoré by i v takom prípade mal žiadať od subjektu, ktorému boli uhrádzané, t. j. od IB. Na uvedenom
základe žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a priznal mu
náhradu trov konania.

27. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu považoval opravný prostriedok žalovaného za nedôvodný a
neopodstatnený, nakoľko nedošlo k naplneniu ním tvrdených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.
1 písm. f) a h) C.s.p. Napadnutý rozsudok je podľa neho vecne správny, spravodlivý a zákonný,
vydaný na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu. V ďalšom žalobca uviedol, že v
predchádzajúcom priebehu konania Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.11.2021, sp. zn.

3Co/128/2020, zrušil v poradí prvý rozsudok konajúceho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
nové rozhodnutie vysloviac záväzný kasačný názor, aby súd prvej inštancie opätovne vec prejednal i
z aspektu, či medzi stranami sporu bola uzatvorená dohoda ohľadne poplatkov za výkon obchodných
transakcií, ktoré v mene žalobcu a na jeho účet uskutočnil žalovaný a ich výške, ktorej existenciu tvrdilžalovaný. Súd prvej inštancie sa mal riadne oboznámiť nielen s obsahom dohody, ale i s relevantnými
zmluvami, ktoré mali primárne upravovať práva a povinnosti sporových strán, tak aby ich vyhodnotením
dospel k záveru, či bol žalovaný ako pasívne vecne legitimovaný oprávnený prijať vyúčtované a na

jeho účet prevedené poplatky v príslušnej sume alebo tieto obdržal bez právneho dôvodu. Konajúci súd
sa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne a správne vysporiadal s týmto záväzným právnym
názorom odvolacieho súdu, a to nasledovne : 1/ vyzval žalobcu na predloženie zmlúv do súdneho
spisu, na ktorú výzvu predložil zmluvy v anglickom origináli, čím si splnil svoju edičnú povinnosť, 2/
vyzval žalovaného na vyjadrenie, či zabezpečí vlastný preklad týchto zmlúv alebo ich má zabezpečiť

súd, 3/ uznesením uložil žalovanému povinnosť zložiť preddavok na trovy spojené s prekladom zmlúv,
na ktoré žalovaný reagoval tak, že svoj návrh na vykonanie dokazovania zobral späť a 4/ konajúci
súd dokazovanie úradným prekladom zmlúv z anglického do slovenského jazyka nevykonal. Žalovaný
nezabezpečením prekladu zmlúv de facto rezignoval na svoju povinnosť preukázať svoje tvrdenia.
Konajúci súd potom správne dovodil, že žalovaný nepreukázal existenciu žiadneho právneho dôvodu
na prijatie poplatkov od žalobcu prostredníctvom spoločnosti IB. Na uvedenom základe potom správne

vyhodnotil, že žalovaný nepreukázal existenciu akéhokoľvek právneho dôvodu na prijatie poplatkov;
žalovaný tak nedisponoval žiadnym právnym titulom na prijatie finančných prostriedkov od žalobcu,
čím na jeho strane vzniklo bezdôvodné obohatenie. Žalovaný podľa žalobcu jednoznačne bol pasívne
vecne legitimovaný v spore, keďže v konaní nepreukázal žiadnu dohodu o odmene. Pokiaľ sa žalovaný
v tomto smere odvolával na to, že sa žalobca dohodol s IB, že táto za každý zrealizovaný obchod

strhne poplatok určený advisorovi, bol to žalovaný, kto na jeho účte nastavil tieto pokyny, čo vyplynulo z
vykonaného dokazovania. Žalobca pritom opätovne zdôraznil, že nikdy nesúhlasil, aby IB poukazovala
akékoľvek poplatky žalovanému. Je nespochybniteľné, že žalovaný prijal na svoj účet prostriedky zo
žalobcovho účtu vo forme poplatkov za účelovo realizované obchody, hoci na toto prijatie neexistovala
medzi sporovými stranami žiadna dohoda. V konaní bolo preukázané, že účet č. K.XXXXXXX zakladal

žalovaný v súčinnosti s ním, pričom žalovaný nastavil i pokyn na zrážanie a pripisovanie poplatkov, s
ktorýmnikdynesúhlasilanikdysasožalovanýmaninedohodolnaodmenevoformepoplatkov.Žalovaný
tak nedisponoval žiadnym právnym titulom na prijatie akýchkoľvek peňažných prostriedkov vo forme
poplatkov.

28. Žalobca považoval za nelogickú argumentáciu žalovaného, že pokiaľ medzi nimi nedošlo k žiadnemu
priamemu plneniu, je vylúčená jeho zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie. Je bez právneho
významu, že bezdôvodné obohatenie bolo na účet žalovaného zaslané prostredníctvom spoločnosti IB
ako platobného miesta; podstatné je, že k majetkovej ujme došlo jednoznačne na jeho strane, nakoľko
nebyť účelovo vykonávaných obchodov žalovaným, nedošlo by ani k žiadnej majetkovej ujme, a tým ku

vzniku bezdôvodného obohatenia. Nemožno preto uvažovať, že by sa mohla o poplatky bezdôvodne
obohatiť spoločnosť IB, keďže tieto boli pripísané na účet žalovaného. Jedinou právne významnou
skutočnosťou ostalo, či žalovaný disponoval právnym titulom na prijatie týchto finančných prostriedkov;
takýto právny titul však neexistoval.

29.Žalobcavďalšomuviedol,žezáväzkovývzťahmedzisporovýmistranamimožnoprávnekvalifikovať,
vzhľadom na absenciu verejnoprávnych povolení žalovaného na výkon činnosti podľa zákona č.
566/2001 Z. z. alebo zákona č. 186/2009 Z. z., ako vzťah z ústnej príkaznej zmluvy podľa § 724
Občianskeho zákonníka, ktorý predpokladá poskytnutie odmeny iba vtedy, ak bola dohodnutá alebo
obvyklá, najmä vzhľadom na povolanie príkazníka. Dohoda o oprávnení poradcu nie je príkaznou

zmluvou, nakoľko nebola uzatvorená medzi sporovými stranami, a medzi nimi nedošlo nikdy ani
k dohode o odmene za výkon obchodných transakcií formou poplatkov, ktoré okolnosti žalovaný
nerozlišoval. Právny titul na prijatie finančných prostriedkov žalovaným neobsahuje ani zmluvná
dokumentácia medzi žalobcom a spoločnosťou IB, ktorej neplatnosť v konaní nikdy nenamietal, a to
ani v časti strhnutých poplatkov. Pritom z komunikácie s IB zo dňa 05.06.2017 vyplýva, že súhlas so

zadržaním a pripisovaním poplatkov v prospech účtu žalovaného bol udelený dňa 10.05.2016, teda v
čase, kedy prebiehalo zakladanie účtu č. K.XXXXXXX realizovaného žalovaným.

30. Žalobca označil za nepravdivé tvrdenie žalovaného o tom, že nemal a ani nemá prístup k
zmluvným dokumentom týkajúcim sa vzťahu medzi žalobcom a spoločnosťou IB, a preto nie je v stave

preukazovať oprávnenosť strhávania poplatkov IB zo žalobcovho účtu. Jeho povinnosťou totiž bolo
preukázať, či disponoval akýmkoľvek právnym titulom na prijatie plnení týkajúcich sa poplatkov, ktorú
si nesplnil. Pokiaľ sa v tomto smere žalovaný odvolával na zmluvy uzatvorené medzi ním (žalobcom) a
spoločnosťou IB, mal zabezpečiť ich preklad do slovenského jazyka, k čomu nepristúpil; táto povinnosťsa pritom v nijakom smere nepreniesla na žalobcu. Žalovaný podľa mienky žalobcu mohol v konaní
navrhovať i vykonanie dokazovania vo vzťahu k správnosti výšky strhnutých poplatkov; pokiaľ tak
neurobil, nemôže to byť na jeho ujmu. Žalobca napokon dal do pozornosti, že pokiaľ by žalovaný

disponoval právnym titulom na inkasovanie sumy 16.718 eur, nebol by dôvod, aby s ním ešte pred
začatím súdneho sporu chcel uzatvoriť dohodu o urovnaní, na základe ktorej by mu zaplatil sumu 12.000
eur. Na uvedenom základe navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

31. Žalovaný mal v odvolacej replike za to, že žalobca jeho niektoré tvrdenia skreslil, resp. uvádzal

vlastné tvrdenia, ktoré boli v rozpore so zisteným skutkovým stavom, následne ich prezentujúc ako
nesporné alebo jednoznačné, čo však nezodpovedalo skutočnosti, ani vykonanému dokazovaniu.
Žalovaný podrobne vysvetlil, že spôsob zakladania zmlúv uzatvorených s IB je pre rozhodnutie o
veci bezvýznamný, keďže zmluvy predstavujú i podľa vyjadrenia žalobcu slobodný, vážny, určitý a
zrozumiteľný prejav jeho vôle, ktorý neurobil v omyle. Ide teda v oboch prípadoch o platný právny
úkon, ktorým je žalobca v celom rozsahu viazaný. Dokonca prvú zo zmlúv si založil samotný žalobca,

a to so zhodnými dojednaniami ohľadne strhávania poplatkov. Žalobca, vysloviac súhlas s konkrétnymi
ustanoveniami zmlúv s IB, odobril strhávanie sporných poplatkov; tento vyplynul i z úradného prekladu
komunikáciesozástupcomIB,ktorýpotvrdil,žežalobcaodsúhlasilplánstrhávaniapoplatkovvpríslušnej
výške. Ak by spoločnosť IB konala bez žalobcovho súhlasu, znášala by i zodpovednosť za také konanie.

32. Spoločnosť IB treba považovať za jediný subjekt, ktorý strhával z účtu žalobcu peniaze, časť z
ktorých si ponechala ako vlastnú odmenu a časť použila na výplatu svojich záväzkov voči nemu. On sám
pritom nevedel preukázať, či a akú výšku provízie mal žalobca dohodnutú v zmluvách, nakoľko nebol
ich účastníkom. Medzi stranami nebola uzavretá žiadna trojstranná zmluva, ani iný typ právneho vzťahu
zakladajúci jeho zodpovednosť za to, aké prostriedky strhne IB zo žalobcovho účtu. Za nedôvodný

žalovaný označil i poukaz žalobcu na jeho ochotu urovnať spor mimosúdnou dohodou, čo nemožno
vnímať ako uznanie nároku.

33.Žalobcavreakciivovyjadrenízodňa11.04.2023považovaltvrdeniažalovanéholenzapokračovanie
prezentovania právne bezpredmetnej argumentácie, ktorú zvolil pre účely odvolacieho konania.

Žalovaný podľa neho úplne rezignoval na svoju povinnosť preukázať právny titul oprávňujúci ho na
prijatie a ponechanie si poplatkov zrazených z jeho účtu. Z rozhodnutí súdov je pritom
jednoznačné, že práve zodpovedanie tejto otázky je podstatou celého sporu a od jej vyriešenia závisí
úspech alebo neúspech žalovaného. Žalobca v priebehu celého konania pritom tvrdil, že taký právny
titul neexistuje. Absencia právneho titulu na prijatie plnení v podobe poplatkov potom bez ďalšieho

znamená, že žalovaný sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil, a preto jeho odvolanie nemôže mať
úspech. Žalobca ďalej uviedol, že zmluvy so spoločnosťou IB sú platnými právnymi úkonmi, avšak pre
žalovaného nepredstavujú žiaden právny titul na prijatie peňažných prostriedkov; pokiaľ žalovaný mienil
preukazovať akúkoľvek skutočnosť obsahom týchto zmlúv, bolo jeho procesnou povinnosťou zabezpečiť
ich úradný preklad do slovenského jazyka, čo však žalovaný nevykonal. Napokon, tieto zmluvy

upravovali len právne vzťahy medzi žalobcom a spoločnosťou IB, pričom on ani nedal žiaden súhlas
na poukazovanie akýchkoľvek finančných prostriedkov z jeho účtu v prospech žalovaného; rovnako o
takomto nastavení svojho účtu nemal žiadnu vedomosť. Vo vzťahu z bezdôvodného obohatenia pritom
nefigurujespoločnosťIB,ktorálenprocesne-technickyrealizovalaprevodpoplatkovnaúčetžalovaného,
na ktorý však žalovaný nemal žiaden právny titul. V konaní bolo jednoznačne preukázané, v akej výške

boli poplatky strhnuté z jeho účtu a poukázané priamo na účet žalovaného; to, či nejaké finančné
prostriedky inkasovala aj spoločnosť IB je vo vzťahu k tomuto konaniu bez akéhokoľvek právneho
významu. Pokiaľ išlo o mimosúdne rokovania medzi stranami sporu žalobca súhlasil s tvrdením, že
tieto samé o sebe nepredstavovali „uznanie nároku“; to však ani netvrdil. Správanie strán vo váze
mimosúdnych rokovaní však demonštruje ich postoj k predmetu sporu a k potenciálu ich úspešnosti

v prípadnom súdnom konaní. V kontexte uvedeného by bolo absolútne nelogické, pokiaľ by žalovaný
súhlasil s mimosúdnym urovnaním za situácie, keď by disponoval právnym titulom na inkasovanie sumy
16.718 eur; naopak, jeho správanie svedčí o tom, že si už vtedy bol vedomý dôvodnosti žalobcovho
nároku. V ďalšom žalobca zopakoval tvrdenia uvedené vo vyjadrení k odvolaniu.

34. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok
súdu prvej inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania,
prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a
contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel kzáveru,žeodvolaniežalovanéhodôvodnénieje.Odvolacísúdrozsudokverejnevyhlásildňa30.01.2025
(§ 378 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.).

35. Vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku vo väzbe na rozsah podaného odvolania
smerujúceho len do zaväzujúceho výroku rozsudku súdu prvej inštancie o uložení povinnosti
žalovanému zaplatiť žalobcovi istinu 16.718 eur s príslušenstvom, odvolací súd udáva, že súd prvej
inštancie v ňom v primeranej miere rozviedol rozhodujúci skutkový stav, opísal priebeh konania a uviedol
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, ako aj výsledky vykonaného dokazovania, citujúc

pritom ním aplikované právne predpisy, z ktorých vyvodil právne závery a tieto i patrične vysvetlil, tak aby
ním prijaté skutkové a následne i právne závery mohli byť predmetom prieskumu odvolacím súdom, a tu
treba zdôrazniť len z hľadiska tých odvolacích dôvodov a ich obsahového vymedzenia ako to žalovaný
v odvolaní výslovne uviedol a skutkovo vymedzil; pri viazanosti dôvodmi odvolania pritom neprichádza
do úvahy vyhľadávanie konkrétnych skutočností v napadnutom rozhodnutí súdu prvej inštancie a jeho
postupe, ktoré by bolo možné prípadne podradiť pod niektorý zo zákonných dôvodov odvolania.

36. Žalovaný v odvolaní primárne namietal nedostatok svojej pasívnej vecnej legitimácie v spore.
Dôvodil, že od žalobcu neprijal žiadne plnenie, keď poplatky v sume, ktorá bola predmetom konania, mu
nepoukázal na účet žalobca, ale tieto strhla zo žalobcovho účtu spoločnosť IB, a to na základe súhlasu
udeleného žalobcom v zmluvách, ktoré s ňou uzavrel; IB je potom podľa žalovaného pasívne vecne

legitimovaná na vydanie bezdôvodného obohatenia, pokiaľ tieto poplatky strhla neoprávnene, t. j. v
rozpore so zmluvami alebo bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Túto odvolaciu argumentáciu vyhodnotil
odvolací súd za nedôvodnú.

37. Ako uviedol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré žalovaný účinne

nesporoval, žalobca uzatvoril so spoločnosťou IB zmluvy (viď č. l. 302-383), na základe ktorých si u
tejto spoločnosti zriadil účty, pričom v poradí prvý účet č. U XXXXXXX zrušil a na novo založený, v
poradí druhý účet č. U XXXXXXX, previedol finančné prostriedky, s ktorými bol oprávnený vykonávať
finančné operácie (obchody). V poradí druhý účet pritom existoval v rámci tzv. master account,
patriaceho žalovanému; žalovaný tak vystupoval ako advisor, t. j. poradca žalobcu, čo rovnako nebolo

sporné.Uvedenémupredchádzalaneformálnadohodamedzisporovýmistranami,vrámciktorejžalobca
požiadal žalovaného o zhodnotenie finančných prostriedkov práve prostredníctvom spoločnosti IB,
s ktorým návrhom žalovaný prejavil súhlas; žalovaný teda súhlasil, že bude pre žalobcu vykonávať
dohodnutú činnosť. Skutočnosť, že žalovaný vystupoval ako poradca žalobcu napokon vyplynula i z
obsahu dohody. Na jej základe oprávnil žalobca spoločnosť IB, aby prijímala pokyny žalovaného ako

jeho poradcu v jeho mene, a to v súvislosti so špecifikovanými činnosťami s aktívami na jeho účte,
pričom ako zistil i súd prvej inštancie žalobca ju oprávnil súčasne, aby za realizáciu poradenstva z
jeho účtu sťahovala poplatky, ktoré hradila priamo žalovanému na základe žalobcom schválenej úpravy
poplatkov. I keď žalovaný namietal, že žalobca dal k strhávaniu poplatkov na jeho ťarchu, a tu treba
zdôrazniť v bližšie nešpecifikovanej sume, súhlas on-line, a to pri zakladaní v poradí druhého účtu, čo

malo vylučovať neoprávnenosť ich prijatia, táto okolnosť sama osebe nezakladala žiaden vzťah medzi
žalobcom a žalovaným v súvislosti s poplatkami, a teda ako taká nevytvárala hmotnoprávny základ
pre ich prijatie žalovaným. Tento mohol podľa mienky odvolacieho súdu vychádzať z dohody medzi
žalobcom a žalovaným, v ktorej by si upravili vzájomné práva a povinnosti i v súvislosti s poplatkami za
poradenstvo a ich výškou. Pokiaľ existenciu takej dohody žalobca od počiatku popieral a žalovaný túto

prostriedkami procesnej obrany v priebehu konania nepreukázal, treba prisvedčiť konajúcemu súdu, že
IB, bez akéhokoľvek skúmania len vyplácala sumu poplatkov, tak ako to žalobca ako klient špecifikoval
a nastavil, i za pomoci žalovaného, v ním udelenom príkaze v rámci účtu, resp. pri jeho zakladaní (viď i
chat s helpdesk zo dňa 05.06.2017 na č. l. 389-390). Hodno uviesť, že za stavu, keď žalovaný v konaní
nepreukázal existenciu zmluvného základu medzi procesnými stranami (a nikým iným), na základe

ktorého by bol oprávnený prijímať poplatky za poradenstvo v určitej presne špecifikovanej výške (za
každý realizovaný obchod), pokiaľ boli tieto poplatky z účtu žalobcu poukázané v prospech žalovaného
prostredníctvom IB, zakladá to nárok žalobcu žiadať od žalovaného vydanie takto získaného obohatenia
ako plnenia bez právneho dôvodu; žalovaný, a nie IB, je potom pasívne vecne legitimovaný na vydanie
takého plnenia, ako správne ustálil súd prvej inštancie.

38. V nadväznosti na vyššie uvedené, keď konajúci súd správne konštatoval, že žalovaný v konaní
nepreukázal existenciu dohody so žalobcom ohľadne úpravy poplatkov a ich výšky pri výkone činnosti
advisora, dospel následne k správnemu právnemu záveru, že vyplácaním poplatkov prostredníctvomIB získal žalovaný od žalobcu majetkový prospech (§ 451 Občianskeho zákonníka), ktorý je povinný
mu vydať podľa princípov o bezdôvodnom obohatení; žalovaný totiž v rámci vzťahu so žalobcom
nepreukázal právny dôvod na to, aby sa jeho majetok zväčšil práve o sumu poplatkov zodpovedajúcej

žalovanej istine, ktorej výšku žalobca skutkovo ozrejmil (viď vyjadrenie č. l. 157) a podložil listinnými
dôkazmi; túto žalovaný účinne nesporoval. Správnosť tohto záveru pritom nemôže spochybniť odvolacia
argumentácia žalovaného.

39. Odvolací súd v tejto súvislosti udáva, že pokiaľ žalovaný v priebehu konania tvrdil, že žalobcu

upozornil na poplatky a tieto poznal i svedok J. (viď vyjadrenie na č. l. 118), v ďalšom bližšie
nešpecifikoval ich výšku, a napokon ani kedy, kde a za akých okolností malo k „upozorneniu“ dôjsť; jeho
následné tvrdenie, že žalobca bol oboznámený o všetkých poplatkoch pri zakladaní účtu (viď vyjadrenie
žalovaného na č. l. 135), pritom spochybnili výsledky vykonaného dokazovania, na ktoré poukázal súd
prvej inštancie (najmä prepis sms a whatsApp komunikácie) a napokon i výpovede svedka I. J. a E.
P.; tá pritom ozrejmila situáciu pri zakladaní v poradí druhého účtu žalobcu, ktorej bola ako priama

pozorovateľka účastná (uviedla, že žalovaný sedel za počítačom žalobcu a zakladali spolu účet).

40. Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca poznal obsah zmluvy s IB, mal a musel mať vedomosť o
poplatkoch za poradenstvo a vysloviť s nimi súhlas, odvolávajúc sa pritom na voľne vykonaný preklad
niektorých ustanovení zmluvy s IB, ktorého správnosť spochybnil žalobca, odvolací súd udáva, že tieto

zmluvné dojednania, bez preukázania konkrétneho hmotnoprávneho základu existujúceho (výlučne)
medzi sporovými stranami, nepredstavujú dôkaz o právnom titule, na základe ktorého by bol žalovaný
oprávnený prijať od žalobcu (za asistencie IB) poplatky za poradenstvo v príslušnej sume; takým nie
je napokon sama osebe ani samotná dohoda. Ako poukázal odvolací súd už v zrušujúcom uznesení
zo dňa 30.11.2021, sp. zn. 3Co/128/2020, s poukazom na dohodu (bod 5.), akékoľvek oprávnenia

udelené žalobcom v dohode v prospech žalovaného nenahrádzali samotnú dohodu o poradenstve
uzavretú medzi nimi, čo potom nevyhnutne predpokladalo existenciu a preukázanie zhodného prejavu
vôle procesných strán upraviť vzájomné práva a povinnosti a to i vo vzťahu k poplatkom za poradenstvo
a ich výške dohodou; táto v konaní preukázaná nebola.

41. So zreteľom na vyššie uvedené a jeho sumarizáciou dospel odvolací súd k záveru, že žalovanému
sa v odvolaní použitou argumentáciou nepodarilo spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov
konajúceho súdu vedúcich k vyhoveniu žalobe v časti zaplatenia sumy 16.718 eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 16.718 od 09.02.2018 do zaplatenia, vo vzťahu ku ktorému
žalovaný ani skutkovo nevymedzil žiadne odvolacie dôvody; odvolací súd preto rozsudok súdu prvej

inštancie v napadnutom zaväzujúcom výroku II., ako i v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania,
ktorý vychádzal z posúdenia celkového úspechu žalobcu vo veci samej, ako vecne správny v zmysle
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

42. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v

spojení s § 255 ods. 1 C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní
úspech, priznal proti žalovanému, ktorý úspech nemal, plný nárok na ich náhradu,

43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).