Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 10. apríl 2025

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 1S/14/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100241
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Antalová

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2025:0823100241.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera v právnej
veci žalobcu: BALJAK s.r.o., so sídlom Na stanicu 16, 010 09 Žilina - Bytčica, IČO:36 857 572, zast.:
Mgr. Zuzana Karkóová, advokátka, so sídlom Daniela Dlabača č. 35, 010 01 Žilina, proti žalovanému:
Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto,
IČO:00166405,opreskúmaniezákonnostirozhodnutiažalovanéhoč.O-96/2023,č.spisuNIP/NIP_PO/
BEZ/2023/3379 zo dňa 27. apríla 2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Inšpektorát práce Trenčín (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“) v období od 15. októbra
2022 do 8. novembra 2022 vykonal u zamestnávateľa BALJAK s.r.o. Žilina (ďalej aj „kontrolovaný
subjekt“ alebo „zamestnávateľ“ alebo „žalobca“) a na inšpektoráte práce inšpekciu práce v zmysle
§ 7 ods. 3 písm. a) v nadväznosti na § 13 ods. 2 a § 14 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 125/2006 Z. z.

o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom
zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako
„Zákon o inšpekcii práce“). Výkon inšpekcie bol zameraný na kontrolu vybranej časti pracovnoprávnych
predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa
ustanovení zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 82/2005 Z. z." alebo „Zákon
o nelegálnom zamestnávaní“). Z inšpekcie práce bol vyhotovený Protokol č.: ITN-300-2-2.3/P-E25-22

zo dňa 2. novembra 2022 (ďalej ako „Protokol“), ktorý žalobca prevzal dňa 2. novembra 2022. Obsah
Protokolu bol prerokovaný dňa 2. novembra 2022 s A. B. C.–konateľom žalobcu, ktorý v stanovenej
lehote dňa 4. novembra 2022 doručil vyjadrenie k Protokolu spolu s prílohami, na základe ktorého
inšpektorka práce dňa 8. novembra 2022 vyhotovila Dodatok č. 1 k Protokolu zo dňa 2. novembra
2022 (ďalej ako „Dodatok č. 1“). V Protokole boli v časti Pracovnoprávne vzťahy B) konštatované 4
nedostatky a v časti Nelegálne zamestnávanie B) bol konštatovaný nedostatok spočívajúci v porušení
zákonač.82/2005Z.z.,keďžalobcaakokontrolovanýsubjektporušilzákaznelegálnehozamestnávania

tým, že minimálne dňa 15.10.2022 v čase o 16,55 hod využíval závislú prácu fyzických osôb: D. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, B. G. H., funkcia: služba SBS, A. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F., funkcia: služba SBS, D. F., nar. XX.XX.XXXX bytom D. XXX/X, J., funkcia: služba SBS, D. K.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom L. M. XXX, funkcia: služba SBS, D. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, J.,funkcia: služba SBS, N. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. C. XXXX XX/X, O., funkcia: služba SBS a D.
C., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, funkcia: služba SBS (ďalej aj „kontrolované fyzické osoby“), ktoré
pre zamestnávateľa vykonávali závislú prácu -služba SBS na pracovisku: Futbalový štadión Trenčín,

AS Trenčín a.s. a nemal s vyššie uvedenými fyzickými osobami založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu (zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov, ďalej
ako „Zákonník práce“), čím porušil ustanovenie § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)
zákona č. 82/2005 Z. z. Na základe inšpekciou práce zisteného nedostatku týkajúceho sa nelegálneho
zamestnávania bolo žalobcovi zaslané Oznámenie o začatí správneho konania o uložení pokuty zo dňa

11. januára 2023 (ďalej ako „Oznámenie o začatí správneho konania“), ktoré mu bolo doručené dňa 11.
januára 2023. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril podaním doručeným prvostupňovému
orgánu verejnej správy dňa 18. januára 2023 (ďalej ako „Vyjadrenie“) .

2. Orgán verejnej správy prvého stupňa následne vydal dňa 6. februára 2023 Rozhodnutie č.
336/2022/2.0/B, č. spisu IPTN/IPTN_PRAV ODD/ROZ/2023/1064 (ďalej ako „rozhodnutie orgánu

verejnej správy prvého stupňa“), ktorým podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č.
125/2006 Z. z. žalobcovi uložil pokutu vo výške 14 000,- eur za porušenie povinností vyplývajúcej
z ustanovenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z .z., ktorého
sa zamestnávateľ BALJAK s.r.o., Na stanicu, Bytčica 16, 010 09 Žilina, IČO: 36 857 572 dopustil
tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 15.10.2022 v čase o 16,55 h využíval

na pracovisku Futbalový štadión Trenčín, AS Trenčín, a. s. závislú prácu fyzických osôb: D. E., nar.
XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS, A. I., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával
závislú prácu - služba SBS, D. F., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS, D. K.,
nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS, D. L., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával
závislú prácu - služba SBS, N. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS, D. C.,

nar. XX.XX.XXXX, ktorý vykonával závislú prácu - služba SBS a nemal s nimi založený pracovnoprávny
vzťah podľa osobitného predpisu - zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov.

3. V odôvodnení rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa popísal priebeh inšpekcie práce,
administratívneho konania, obsah Vyjadrenia a jednotlivé dôkazy. Konštatoval, že z vykonaného

dokazovania vyplýva, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že na kontrolovanom
pracovisku využíval závislú prácu siedmich fyzických osôb, ktoré vykonávali závislú prácu - službu
SBS a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Uviedol, že vychádzal
zoZoznamovkontrolovanýchosôbnauvedenompracovisku,spísanýchvčasezačatiavýkonuinšpekcie
práce dňa 15.10.2022 o 16,55 hod. dvomi skupinami inšpektorov práce, v ktorých je spolu uvedených

8 fyzických osôb vykonávajúcich závislú prácu pre žalobcu (D. E., A. I., D. F., D. K., D. L., N. N.,
D. C., D. A. Q.), pričom overením v Registri poistencov a sporiteľov dôchodkového sporenia (ďalej
aj „Register“) vedeného v Sociálnej poisťovni (ďalej aj „SP“) bolo zistené, že fyzická osoba D. A. Q.,
vykonávajúca závislú prácu pre žalobcu na kontrolovanom pracovisku má so žalobcom uzatvorený
pracovnoprávny vzťah a je v Registri SP vedený ako zamestnanec žalobcu. Ostatné fyzické osoby neboli

prihlásené v Registri SP ako zamestnanci žalobcu. Na základe uvedenej skutočnosti za účelom riadneho
zisteniaskutkovéhostavuinšpektoriprácespísalidňa15.10.2022svyššieuvedenýmifyzickýmiosobami
Zápisnice o podaní informácie za účelom objasnenia dôvodu ich prítomnosti na pracovisku v čase
začatia výkonu inšpekcie práce (ďalej aj „Zápisnice“). Kontrolované fyzické osoby do Zápisnice uviedli,
že„robia“preBALJAKs.r.o.,dohodlisasp.B.C.,žebudúvykonávať15.10.2022prenehousporiadateľa

a SBS na futbale Trenčín - Skalica, dohodli sa s ním aj na výške odmeny; D. E., D. F., D. K. a D. C.
uviedli, že dohoda bola písomná, A. I. a D. L. uviedli, že dohoda bola ústna; D. E. a N. N. zhodne
uviedli, že prácu im zadeľuje p. C. , ktorý im poskytol aj pracovné oblečenie (vestu), A. I., D. F., D. K.
a D. C. uviedli, že prácu im zadeľuje p. Q., ktorý im pridelil aj pracovné oblečenie (vesta, resp. bunda).
D. A. Q. do zápisnice uviedol, že robí bezpečnostného manažéra, bol poverený osobne majiteľom p.

C., aby v zmysle Zákona o športe riadil zamestnancov BALJAK s.r.o. na zápase, pričom zadeľoval
zamestnancov na konkrétne úseky, pridelil im OOPP a riadil a kontroloval ich činnosť. Prvostupňový
orgán verejnej správy v odôvodnení uviedol, že pred spísaním Zápisnice o podaní informácie boli
fyzické osoby poučené podľa § 16 ods. 5 a § 20 ods. 1 a 2 zákona č. 125/2006 Z. z., vlastnoručnými
podpismi potvrdili, že porozumeli poučeniu a že inšpektorovi práce poskytli pravdivé informácie, svoj

podpis pripojili ku každej odpovedi uvedenej v Zápisnici, a preto neobstojí tvrdenie žalobcu o tom, že by
inšpektorka práce odmietla zaznamenať niektorú odpoveď. Fyzické osoby pri podpisovaní odpovedí
mali možnosť odpoveď opraviť, ako to napr. učinil D. C.. Ďalej prvostupňový orgán verejnej správy
poukázal na rozhodovaciu činnosť slovenských súdov (napr. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 7S/123/2017 zo dňa 12.06.2019), podľa ktorej vo veciach týkajúcich sa nelegálneho zamestnávania
je v zásade potrebné vychádzať z prvotných informácií získaných od fyzických osôb, resp. pracovníkov
priamo na pracovisku, pretože títo do Zápisníc o podaní informácie spísaných s inšpektormi práce

podávajú spontánne vyjadrenia a poskytujú informácie, ktoré nie sú skreslené, ale zodpovedajú
skutočnému stavu veci - ide teda o jedinečný dôkazný prostriedok. Prvostupňový orgán verejnej správy
s poukazom na uvedené uviedol, že prikladá prvotným informáciám získaným na pracovisku, ktoré boli
podané spontánne bez toho, aby boli akokoľvek ovplyvnené, vyššiu dôkaznú silu. Ďalej v odôvodnení
uviedol, že žalobca predložil kópie Dohôd o provedení práce siedmich zamestnancov (D. E., A. I., D.

F., D. K., D. L., N. N. a D. C., v ktorých je ako zamestnávateľ uvedená spoločnosť BALJAK CZECH,
s.r.o. Praha, kde je uvedená práca, ktorú sa zamestnanec zaväzuje vykonať: poriadateľská činnosť,
bezpečnostná služba. Miesto a dátum uzavretia dohôd zamestnancov D. C., D. E., D. L., D. F., N. N. a A.
I. je uvedené „V Trenčíne dne 01.10.2022“, zamestnanec D. K. má miesto a dátum uzavretia dohody
uvedené: „V Žiline dne 18.09.2021“. Za zamestnávateľa je v predložených dohodách uvedené meno
a podpis osoby J. R.. Podľa odôvodnenia prvostupňový orgán verejnej správy na predložené dohody

neprihliadal, nakoľko ani jedna z fyzických osôb sa v čase spisovania Zápisníc o podaní informácie
nevyjadrila, že má uzatvorenú dohodu s českou spoločnosťou, a už vôbec nie dohodu, ktorú by uzatvorili
01.10.2022, rovnako neuviedli meno J. R., ktorá je uvedená na Dohode o provedení práce, čo by si
zrejme pamätali, s kým uzatvorili zmluvný vzťah a taktiež, ak sa vyjadrili do Zápisnice, že „dohodol
som sa zatiaľ ústne“, „nič som zatiaľ nepodpísal“, „p. C. povedal, že mi to dá dodatočne“, svedčí to

v prospech toho, že dohody boli podpísané dodatočne. Predloženie týchto dohôd prvostupňový orgán
verejnej správy považoval za účelové, umelo vytvorené, s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti za nelegálne
zamestnávanie, pričom poukázal na to, že pri zárobku do 10 000,- Kč za mesiac Dohody o prevedení
práce nepodliehajú odvodovým a registračným povinnostiam na sociálne a zdravotné poistenie vopred
tak, ako je tomu pri vykonávaní práce podľa právnych predpisov platných na území SR. Rovnako

nebolo prihliadané ani na Zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 02.12.2019, ktorú prvostupňový
orgán verejnej správy vyhodnotil v súvislosti s Dohodami o provedení práce za vypracovanú s cieľom
vyhnúť sa zodpovednosti za nelegálne zamestnávanie. Vo výroku uvedené fyzické osoby po poučení
o administratívnoprávnych následkoch podania nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia jednoznačne
uviedli, že na vykonávaní práce sa dohodli so žalobcom, že pre neho aj túto prácu vykonávali, pričom

v žiadnej súvislosti neuvádzali žiadny iný subjekt, vrátane českej spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o., s
ktorým by sa na vykonávaní prác dohodli a na základe ktorej dohody by boli „vyslaní“ na vykonávanie
prác na pracovisko uvedené vo výroku rozhodnutia.

4. Prvostupňový orgán verejnej správy v súvislosti so správnym deliktom, za ktorý bolo vedené

správne konanie, poukázal na § 1 ods. 3 Zákonníka práce, v zmysle ktorého závislá práca môže
byť vykonávaná výlučne v pracovnom pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne
zapodmienokustanovenýchvtomtozákoneajvinompracovnoprávnomvzťahu.Definíciuzávislejpráce
obsahuje § 1 ods. 2 Zákonníka práce, v zmysle ktorého na určenie, či ide o závislú prácu alebo o iný
právny vzťah je potrebné naplniť súbor základných identifikačných znakov závislej práce. Následne

prvostupňový orgán verejnej správy vo vzťahu k v prejednávanej veci posúdil jednotlivé znaky závislej
práce: K znaku závislej práce spočívajúcej v podriadenosti zamestnanca zamestnávateľovi uviedol,
že ide o najdôležitejší definičný znak závislej práce, keď jedna zo zmluvných strán vystupuje ako tá,
ktorá prácu prideľuje a druhá zmluvná strana ako tá, ktorá prácu musí vykonať. Zamestnávateľ dáva
pokyny na samotný výkon práce, určuje, kde a ako sa má práca vykonávať, bližšie konkretizuje

prácu. Podriadenosť a nadriadenosť sa vyvodzuje aj z práva zamestnávateľa určiť čas, dĺžku,
miesto a spôsob výkonu práce. V prejednávanej veci sa kontrolované fyzické osoby nachádzali
na pracovisku, ktorým bol areál - Futbalový štadión Trenčín, AS Trenčín a.s. Pre spoločnosť AS
Trenčín a.s. podľa Zmluvy o poskytovaní strážnej a usporiadateľskej služby zo dňa 30.09.2022 (ďalej
aj „Zmluva o poskytovaní strážnej a usporiadateľskej služby“) žalobca ako dodávateľ zabezpečoval

strážnu a usporiadateľskú službu. Prvostupňový orgán verejnej správy poukázal na predmet uvedenej
Zmluvy, podľa ktorého sa žalobca zaviazal „zabezpečovať poriadok na mieste zhromažďovania osôb
a ochraňovať majetok objednávateľa formou strážnej služby predovšetkým pred trestnými činmi
výtržníctva, poškodzovania cudzej veci a krádeže, neoprávneného používania cudzej veci, trestnými
činmi všeobecne nebezpečnými a inými spoločensky nebezpečnými konaniami a pred neoprávneným

vstupomnachránenémiestovzmyslezákonač.473/2005Z.z.osúkromnýchbezpečnostnýchslužbách
a vykonávať usporiadateľskú službu podľa zákona č. 1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových
podujatí, v športových areáloch AS Trenčín, pred, v priebehu športových podujatí až do vyprázdnenia
areálu“. Kontrolované osoby do Zápisnice o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti fyzickejosoby na pracovisku zhodne uviedli, že na pracovisku vykonávajú v deň 15.10.2022 prácu súkromnej
bezpečnostnej služby (SBS), ktorá spočíva v práci usporiadateľov, kontrole osôb a turniketov, v práci
vedúceho usporiadateľov, že túto prácu vykonávajú pre žalobcu, dohodli sa na odmene za prácu,

bolo im poskytnuté oblečenie - vesta, prípadne bunda s logom. Znak závislej práce nadriadenosť
zamestnávateľa - žalobcu a podriadenosť zamestnancov bol podľa prvostupňového orgánu verejnej
správy naplnený, keďže pokyny na výkon práce, miesto výkonu práce určil uvedeným osobám žalobca,
s ktorým sa dohodli na vykonávaní práce. Pokyny na výkon práce zamestnancov dávala žalobcom
určená osoba – D. A. Q., ktorý do Zápisnice uviedol, že ho „majiteľ p. C. poveril osobne, aby v zmysle

Zákona o športe riadil zamestnancov BALJAK s.r.o. na zápase“. Taktiež pracovný čas bol určený
zamestnávateľom, nakoľko si ho zamestnanci neurčili svojvoľne, ale na danom pracovisku sa nachádzali
v určenom čase za účelom výkonu práce. Ďalší znak závislej práce - práca vykonávaná v mene
zamestnávateľa - sa podľa prvostupňového orgánu verejnej správy prejavuje tak, že zamestnanec
privýkonezávislejprácevykonávapracovnéčinnostinievovlastnommene,alevmenezamestnávateľa,
pre ktorého pracuje a činnosť zamestnanca je preto činnosťou zamestnávateľa. Kontrolované fyzické

osoby konali v mene zamestnávateľa, keďže oni neboli účastníkmi právneho vzťahu voči tretím osobám
(k spoločnosti AS Trenčín a.s.).

5. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový orgán verejnej správy ďalej uviedol, že v prejednávanej
veci zvolil administratívnu formu konania, čím postupoval v súlade so Správnym poriadkom (zákon

č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov - ďalej len
„Správny poriadok“) a takýto postup je aj v súlade s právnym názorom vysloveným v Rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/262/2015 zo dňa 01.12.2016, resp. v Uznesení Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Sžo/223/2015 zo dňa 23.02.2017. Poukázal pritom na § 21 ods. 1 Správneho poriadku
a konštatoval, že žalobca nemá právny nárok na nariadenie ústneho pojednávania, ak z osobitného

predpisu nevyplýva opak. Zákon č. 82/2005 Z. z., ani zákon č. 125/2006 Z. z., ako osobitné predpisy
povinnosť nariadiť ústne pojednávanie orgánu verejnej správy v konaní o uložení pokuty za iný správny
delikt neustanovujú. V tejto súvislosti prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že v deň začatia
výkonu inšpekcie práce boli s fyzickými osobami spísané Zápisnice o podaní informácie, pričom tieto
osoby po náležitom poučení poskytli pravdivé informácie. Uvedené Zápisnice spolu s ďalšími dokladmi

uvedenými v Protokole a v Dodatku č. 1 k Protokolu poskytli dostatočný podklad pre vyhodnotenie
skutkového stavu a pre vydanie rozhodnutia. Vysvetlenie o dôvode prítomnosti týchto osôb zachytené
v Zápisniciach sú jedinečným dôkazom podaným bezprostredne pri inšpekcii práce, tieto informácie
nemohli byť pripravené s vedomím, že žalobcovi hrozí uloženie sankcie. Prvostupňový orgán verejnej
správy po posúdení vyjadrení kontrolovaných osôb do Zápisníc dospel k záveru, že kontrolované fyzické

osoby vykonávali v čase uvedenom vo výroku rozhodnutia pre žalobcu ako zamestnávateľa činnosť,
ktorá spĺňala znaky závislej práce tak, ako to vyžaduje ust. § 1 ods. 2 Zákonníka práce. Prvostupňový
orgán verejnej správy mal za objektívne zistené a preukázané, že závislá práca menovaných fyzických
osôb bola vykonávaná pre žalobcu, a to bez uzatvorenia pracovnoprávneho vzťahu. Inšpektori práce
kontrolovali zamestnancov priamo pri výkone práce, táto práca napĺňala všetky znaky závislej práce

zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktoré boli naplnené kumulatívne.

6. Následne sa prvostupňový orgán verejnej správy vyjadril k námietkam žalobcu. K námietke,
že fyzickým osobám boli kladené kapciózne otázky uviedol, že otázky v Zápisniciach sú jednoduchej
a zrozumiteľnej konštrukcie, na otázky bola daná jednoznačná odpoveď, medzi položenými otázkami

a odpoveďami je logická súvislosť. Pri spisovaní Zápisníc sa zamestnanci nenachádzali v časovej
tiesni, keďže už boli porozdeľovaní na jednotlivé stanovištia, návštevníci sa v čase spisovania
Zápisníc na štadióne nenachádzali, vstupné brány boli uzavreté, začiatok zápasu bol až 18,00 hodine,
čo vyplýva z dokladu „Zoznam SBS, AS Trenčín - Skalica“. Prvostupňový orgán verejnej správy uviedol,
že podľa § 8 ods. 2 zákona č. 1/2014 Z. z. výkon činnosti usporiadateľskej služby môže organizátor

podujatia zabezpečiť aj prostredníctvom prevádzkovateľa strážnej služby, pričom v tomto prípade
žalobca má v obchodnom registri v predmete činnosti uvedenú aj strážnu službu, a preto neobstojí
námietka žalobcu, že nemohol vykonávať činnosť usporiadateľskej služby, keďže legislatíva SR mu
neumožňuje podnikať v činnosti výkon usporiadateľskej služby. K námietke tendenčnosti vykonávania
inšpekcie práce uviedol, že zo žiadneho dokladu nevyplýva skutočnosť, že nelegálne zamestnávanie

fyzických osôb bolo posúdené podľa loga na veste týchto osôb. V Zápisniciach na otázku, či bolo
osobám poskytnuté pracovné náradie, prípadne pracovné oblečenie, tieto osoby vypovedali, že im
bola poskytnutá vesta, prípadne bunda, ktorú im poskytol žalobca alebo p. Q.. Keďže žalobca podľa
prvostupňového orgánu verejnej správy nepredložil žiadne skutočnosti a dôkazy, ktoré by boli v rozporeso zisteným nedostatkom, ktorý je predmetom správneho konania, pri rozhodovaní o ukladaní pokuty
prvostupňový orgán verejnej správy vychádzal zo skutkového stavu zisteného počas výkonu inšpekcie
práce, ako aj z dokladov a listín uvedených v Protokole a v Dodatku č. 1 k Protokolu. Prvostupňový

orgán verejnej správy uviedol, že pri rozhodovaní o uložení pokuty zhodnotil všetky dôkazy podľa svojej
úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom s prihliadnutím
na tieto doklady a uvedené skutočnosti dospel dôvodne k záveru, že správny delikt spočívajúci
v porušení § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. bol objektívne
zistený a preukázaný. K miere zavinenia prvostupňový orgán verejnej správy uviedol, že správne

delikty právnických osôb sú správnymi deliktami postihovanými bez ohľadu na zavinenie, t. j. jedná
sa o objektívnu zodpovednosť. Zamestnávateľ je teda zodpovedný už tým, že k porušeniu došlo,
bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. Nie je podstatné,
či k pochybeniu došlo zavinením iných zamestnancov alebo iných subjektov ako zamestnávateľa. Výkon
inšpekcie bol vykonávaný v zmysle zákona č. 125/2006 Z. z. a bol zameraný na kontrolu vybranej
časti pracovnoprávnych predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania podľa

zákona č. 82/2005 Z. z. Predmetom hlavnej činnosti žalobcu je strážna služba a ďalšie činnosti v zmysle
výpisu z obchodného registra, žalobca realizoval predmet svojej činnosti na kontrolovanom pracovisku
prostredníctvom trinástich zamestnancov, čo vyplýva z dokumentu predloženého D. Q. v čase začatia
výkonu inšpekcie práce „Zoznam SBS AS Trenčín - Skalica, dňa 15.10.2022“.

7. Orgán verejnej správy prvého stupňa ďalej poukázal na to, že inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania v rozsahu od 2
000 eur do 200 000 eur a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne,
najmenej 5 000 eur. Ďalej poukázal na kritériá, ku ktorým je povinný v zmysle § 19 ods. 6 zákona č.
125/2006 Z. z. pri ukladaní pokuty prihliadnuť. V tomto prípade zohľadnil preventívne pôsobenie pokuty

a pri určovaní výšky pokuty prihliadol na závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich
následkov, počet zamestnancov zamestnávateľa, počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, zobral
do úvahy skutočnosť, že v tomto prípade ide o úzko zameraný výkon inšpekcie práce, t. j. nedostatky
v iných oblastiach, ktoré spadajú do kompetencie inšpekcii práce neboli predmetom zisťovania,
nejednalo sa o opakované zistenie nedostatku porušenia § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a)

zákona č. 82/2005 Z. z. Konštatoval, že pri zohľadnení všetkých kritérií podľa citovaného zákona je
výška pokuty primeraná, nakoľko plní funkciu výchovnú aj represívnu a má postihovať protiprávne
konanie, preto je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Zdôraznil,
že v tomto prípade ide o obligatórne ukladanie pokút zo strany inšpektorátu práce, bez možnosti
liberácie. Výška uloženej sankcie podľa prvostupňového orgánu verejnej správy je dostatočná a v tomto

prípadenebolopotrebnéuložiťvyššiusankciu.Priukladanípokutyzobraldoúvahyporušeniepovinností,
ako aj následky z nich vyplývajúce, pri určovaní výšky pokuty dostatočne prihliadal na práva žalobcu,
ale bola zároveň dodržaná povinnosť orgánu verejnej správy chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva
a záujmy fyzických osôb - zamestnancov a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností v zmysle § 3
Správneho poriadku. Uložená pokuta je dostatočne odôvodnená, nevybočuje z medzí ustanovených

zákonom a plní svoj výchovný aj represívny účel, je prostriedkom do budúcnosti, aby žalobca dodržiaval
príslušné právne predpisy.

8. O odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy prvého stupňa rozhodol žalovaný
Rozhodnutím č. O-96/2023, č. spisu NIP/NIP_PO/BEZ/2023/3379 zo dňa 27. apríla 2023 (ďalej ako

„rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej
správy prvého stupňa potvrdil. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia stručne popísal priebeh inšpekcie
práce, administratívneho konania, poukázal na dôvody prvostupňového rozhodnutia a na obsah
odvolania žalobcu. Uviedol, že po zhodnotení hmotnoprávnej a procesnoprávnej stránky prejednávanej
veci dospel k záveru, že prvostupňový orgán verejnej správy jednoznačne preukázal, že žalobca

v postavení právnickej osoby porušil zákaz nelegálneho zamestnávania vo vzťahu k siedmim fyzickým
osobám súčasne, a to spôsobom popísaným v prvostupňovom rozhodnutí. Žalovaný konštatoval,
že predpokladom nelegálneho zamestnávania podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. je
zistenie, že zo strany právnickej osoby došlo k využívaniu závislej práce fyzických osôb bez toho,
aby s nimi mala založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonníka práce),

teda buď písomne uzatvorenú pracovnú zmluvu alebo niektorú z dohôd o prácach vykonávaných
mimo pracovného pomeru, ktoré pod sankciou neplatnosti taktiež musia mať písomnú formu. Žalovaný
poukázal na definíciu závislej práce podľa § 1 ods. 2 Zákonníka práce, ktorá je definovaná
akočinnosťvykonávanávovzťahunadriadenostizamestnávateľaapodriadenostizamestnanca,osobnezamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase
určenom zamestnávateľom. Následne žalovaný uviedol, že došlo ku kumulatívnemu splneniu týchto
atribútov, vychádzajúc z predložených Zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti

fyzickej osoby na pracovisku, ktoré zachytávajú bezprostredné vyjadrenia dotknutých osôb k ich činnosti
zo dňa 15.10.2022, pri ktorej boli skontrolované. Jedná sa o neskreslené a nikým neovplyvnené podania
informácií po tom, ako boli dotazované osoby poučené inšpektormi práce o právnych následkoch
nepravdivého alebo neúplného vysvetlenia pred orgánom štátnej správy. Všetky kontrolované fyzické
osoby zhodne uviedli, že na futbalovom štadióne Trenčín pracujú pre spoločnosť BALJAK s.r.o.

na základe dohody s p. B. C. (jediným konateľom spoločnosti), pričom ich činnosť spočíva vo výkone
práce SBS, resp. strážnika, čo preukazuje Zoznam kontrolovaných osôb opatrený ich vlastnoručnými
podpismi. Takéto jednoznačné označenie účastníka konania (spoločnosti BALJAK s.r.o.) za subjekt,
pre ktorý dotknuté osoby vykonávajú prácu v rozhodnom čase, podľa žalovaného vylučuje prípustnosť
námietky žalobcu, že sa jedná o zamestnancov spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. Praha, v mene ktorej
koná p. R.. Žiaden z menovaných ani nenaznačil, že by jeho zamestnávateľom mal byť zahraničný

právny subjekt, s ktorým uzavrel písomne dohodu o prevedení práce len pred niekoľkými dňami
(01.10.2022) - s výnimkou p. K.. Z podania informácií týchto osôb naopak vyplýva, že buď nepodpisovali
nič, resp. na práci sa dohodli ústne (výpovede p. N., I. a L.) alebo že založili pracovnoprávny vzťah
písomnou dohodou s p. C. už skôr (p. K., E.) a v Žiline (výpoveď p. F.), čo v žiadnom prípade
nezodpovedá obsahu dokladov predložených žalobcom ako súčasť jeho vyjadrenia k Protokolu.

Žalovaný konštatoval, že predmetné listinné dôkazy nie sú spôsobilé zmeniť právny pohľad na vec
v tom zmysle, že dotknuté osoby boli v rozhodujúcom čase zamestnancami spoločnosti BALJAK
CZECH s.r.o., Praha, ako to prezentuje žalobca. Naopak, z výpovedí dotknutých osôb vyplýva, že prácu
SBS služby na štadióne vykonávali osobne pre žalobcu, na základe dohody s konateľom p. C.,
podľa pokynov zamestnanca žalobcu D. A. Q., bezpečnostného manažéra, ktorý tieto pokyny dostáva

priamo od konateľa. Žalovaný pokladal za preukázaný i znak „v mene účastníka konania“ a v
„pracovnom čase ním určenom“, a to na základe Zmluvy o poskytovaní strážnej a usporiadateľskej
služby z 30.09.2022, uzatvorenej medzi žalobcom v pozícii dodávateľa a AS Trenčín, a.s. v pozícii
objednávateľa, či na základe Zoznamu SBS AS Trenčín - Skalica, ktoré dokazujú, že dotknuté osoby
v rozhodujúcom čase plnili úlohy žalobcu (vystupovali v jeho mene) v rozsahu, ktorý im bol určený (16:30

až 20:30, UHČ:18:00). Pán Q. na kladené otázky inšpektorov práce reagoval, že „majiteľ p. C. ho osobne
poveril, aby v zmysle Zákona o športe riadil zamestnancov BALJAK s.r.o. na zápase“, pričom jeho práca
spočíva v tom, že „ich zadelí na konkrétne úseky, pridelí im OOPP a riadi a kontroluje ich činnosť“. V
kontexte takéhoto vyjadrenia, kedy sa bezpečnostný manažér nezmienil ani náznakom o zamestnávaní
dotknutých osôb spoločnosťou BALJAK CZECH s.r.o. Praha, podľa žalovaného neobstojí tvrdenie

žalobcu, že došlo k nesprávnemu označeniu pasívne legitimovaného subjektu v súvislosti s využívaním
ich závislej práce. Žalovaný poukázal aj na dodatočne poskytnuté vyhlásenie (údajne D. E.) o tom,
že nikdy nebol zamestnancom žalobcu, pričom takúto osobu z predmetného dokladu nie je možné
stotožniť a toto vyhlásenie obsahuje údaje plne odporujúce zhodnému obsahu Zápisníc, ktoré boli
spísané bezprostredne, bez možnosti ovplyvnenia ich obsahu žalobcom, pričom uvedený doklad

považuje žalovaný za účelový s cieľom zbaviť žalobcu zodpovednosti za zistený správny delikt.

9. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia ďalej uviedol, že žalobca na výzvu zo dňa 17.10.2022 preukázal
založenie pracovnoprávneho vzťahu len s D. A. Q. ako jeho zamestnancom, pričom k dotknutým
fyzickým osobám uviedol, že sú zamestnancami firmy BALJAK CZECH s.r.o. Praha, v mene, ktorej

koná p. R.. Žalovaný po preskúmaní súčasne poskytnutej Zmluvy o obchodnej spolupráci z decembra
2009 (uzatvorenej medzi žalobcom a BALJAK CZECH s.r.o. Praha) konštatoval, že nie je vylúčené,
aby v rozhodujúcom čase využíval závislú prácu týchto osôb práve žalobca tak, ako to naznačujú ich
výpovede pred inšpektormi práce; žalovaný neeviduje totiž žiadnu objednávku, ktorá by v intenciách
bodu II. tejto Zmluvy dokazovala plnenie predmetu dňa 15.10.2022 o 16:55 hod. na futbalovom štadióne

v Trenčíne, a teda skutočnosť, že zo strany dotknutých osôb dochádzalo k plneniu ich zamestnaneckých
povinnosti v rámci vzťahu s českou firmou, ako to deklaruje žalobca v odvolaní. Žalobca podľa
žalovaného namietal nedostatočne zistený skutkový stav len všeobecnou argumentáciou. Z podania
informácie p. Q. nevyplýva, že dotknuté osoby zamestnávala spoločnosť BALJAK CZECH s.r.o. Praha,
o tomto sa nezmienil, pričom správnosť svojej odpovede potvrdil vlastnoručným podpisom. Poukaz

žalobcu na to, že závislú prácu inšpektor práce nesprávne vyvodil na základe oblečenia dotknutých
osôb (vesty, ktoré mali byť žalobcom len zapožičané), žalovaný považoval za irelevantný, pretože táto
skutočnosť nie je smerodajná pre konštatáciu naplnenia atribútov v zmysle § 1 ods. 2 Zákonníka
práce. Žalovaný odmietol tvrdenie žalobcu o údajnom nátlaku na dotknuté osoby pri kladení otázok,či o ich nevedomosti o existencii viacerých subjektov v obchodnom mene ktorých sa nachádza
„BALJAK“, v dôsledku čoho mali označovať zamestnávateľa chybne. K žalobcom tvrdenému časovému
vypätiu žalovaný uviedol, že pri spisovaní Zápisníc o podaní informácie sa dotazované dotknuté

osoby už nachádzali na svojich stanovištiach, pričom aj časový údaj vyplývajúci z predmetných
dôkazov, týkajúci sa času ich vyhotovenia naznačuje, že ku kontrole nedošlo tesne pred začiatkom
samotného zápasu. Kladené otázky boli jednoduché a jednoznačné, odpovede presné a konzistentné,
a preto úvaha o skreslení právneho záveru je podľa žalovaného nedôvodná. K nesprávnemu označeniu
zamestnávateľa žalovaný uviedol, že dotknuté osoby zadefinovali subjekt, pre ktorý v rozhodujúcom

čase pracujú, nielen menom jediného konateľa spoločnosti B. C., ale aj menom p. A. Q., zamestnanca
žalobcu, ktorý im v mene konateľa zadeľuje prácu a je ich nadriadený. Spochybňovanie príslušnosti
týchto osôb k žalobcovi ako k ich zamestnávateľovi žalovaný považoval za nenáležité. Pokiaľ žalobca
vytýkal, že prvostupňový orgán bez prijateľného vysvetlenia odmietol doplniť dokazovanie dopytom
českej spoločnosti a opätovným výsluchom dotknutých osôb, vrátane konateľa A. C. a p. R., žalovaný
uviedol, že uvedené by neprispelo k objasneniu skutkového stavu veci. Orgány verejnej správy

disponujú predloženými Dohodami o prevedení práce, ktoré boli vyhodnotené, ako aj výpoveďami
dotknutých osôb v čase, kedy ešte nebolo možné ovplyvniť ich obsah. Z uvedeného dôvodu žalovaný
uviedol, že nepokladal za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie s poukazom na § 21 ods. 1
Správneho poriadku. K námietke, že žalobca nemá podnikateľské oprávnenie na usporiadateľskú
činnosť, a preto uvedené musel zabezpečovať aj prostredníctvom svojho českého zmluvného partnera

žalovaný uviedol, že pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu v prejednávanom prípade bolo smerodajné
zistenie, akú činnosť dotknuté osoby v rozhodujúcom čase vykonávali, k čomu prispel aj dôkaz - Zoznam
SBS AS Trenčín - Skalica zo dňa 15.10.2022, z ktorého je zrejmé, že dotknuté osoby boli zaradené
na pozíciu SBS Zásah, s výnimkou p. K., ktorý bol vedúcim tímu JUH; v každom prípade sa jednalo
o výkon strážnej služby, a preto úvaha o tom, že nelegálne zamestnávané osoby neplnili predmet

činnosti žalobcu, je podľa žalovaného neopodstatnená. Žalovaný konštatoval, že procesný postup,
ako aj rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy sú legitímne, vychádzajú zo spoľahlivo
zisteného a správne právne posúdeného skutkového stavu veci, pri akceptácii zásad správneho
konania a trestania. Rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy žalovaný považoval za riadne
odôvodnené.

10. Vo vzťahu k uloženej pokute žalovaný poukázal na ust. § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii
práce, v zmysle ktorého má orgán verejnej správy v prípade porušenia povinnosti povinnosť začať
správne konanie a vo veci uložiť pokutu. Pokuta bola uložená vo výške 14 000,- eur, t. j. v zákonnom
rozpätí a v rozhodnutí bola riadne odôvodnená. K výške uloženej sankcie žalovaný uviedol, že uložená

pokuta zodpovedá významu chráneného záujmu - závažnosti nelegálneho zamestnávania aj z pohľadu
počtu dotknutých osôb (7 nelegálne zamestnávaných osôb súčasne), neodporuje zásade uvedenej v § 3
ods. 5 Správneho poriadku. Žalovaný konštatoval, že argumentácia žalobcu v odvolaní nie je dôvodom
na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy a žalobca
nepredložil žiadne nové dôkazy, ktoré by mali podstatný vplyv na posúdenie veci.

Správna žaloba

11. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania

zákonnosti rozhodnutia žalovaného a navrhol, aby správny súd rozhodnutie žalovaného i rozhodnutie
prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil a priznal mu právo na náhradu trov konania v celom
rozsahu. V správnej žalobe poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu proti rozhodnutiu prvostupňového orgánu verejnej správy vo veci uloženia pokuty za porušenie
povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.

z. a prvostupňové rozhodnutie, ktorým bola žalobcovi podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zákona č.
125/2006 Z. z. uložená pokuta vo výške 14 000,- eur za porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3
ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z., ktorého sa mal žalobca dopustiť
tým, že porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 15.10.2022 v čase o 16,55 hod. využíval
na pracovisku Futbalový štadión Trenčín, AS Trenčín a.s. závislú prácu siedmich fyzických osôb (D. E.,

A. I., D. F., D. K., D. L., N. N. a D. C.), ktorí vykonávali závislú prácu - službu SBS a nemal s nimi založený
pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (Zákonník práce).12. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že proti rozhodnutiu prvostupňovému orgánu verejnej správy
podal odvolanie, nakoľko prvostupňový orgán verejnej správy pri vydaní napadnutého prvostupňového
rozhodnutia pochybil, pričom žalobca následne poukázal na ním označené pochybenia uvedené

v odvolaní:
a) prvostupňový orgán verejnej správy v rámci výkonu inšpekcie práce vykonávanej u žalobcu podľa
žalobcu dospel na základe vedome nespoľahlivo, nepresne a neúplne zisteného skutkového stavu
k nesprávnym skutkovým záverom, že inšpektormi kontrolované fyzické osoby sú zamestnancami
žalobcu, pričom mal od začiatku inšpekcie disponovať informáciou povereného zamestnanca

D. A. Q., že sa jedná o zamestnancov spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. Praha, ktorí boli
svojím zamestnávateľom poskytnutí žalobcovi na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej
so spoločnosťou BALJAK CZECH s.r.o. zo dňa 02.12.2019 (ďalej aj „Zmluva o obchodnej spolupráci
z 02.12.2019“);
b) pri výkone inšpekcie vykonávanej u žalobcu prvostupňovým orgánom verejnej správy v období
od 15.10.2022 do 02.11.2022 boli vedome porušované základné pravidlá a zásady správneho konania

spoľahlivo, presne a úplne zistiť skutočný stav, inšpekcia bola vedená tendenčne a zaujato s jediným
cieľom - sankcionovať žalobcu; inšpektorka sa mala vyjadriť, že ju nezaujímajú informácie povereného
zamestnanca D. Q. o tom, kto je zamestnávateľom dopytovaných osôb, dôležité bolo ich označenie
na odeve, neakceptovala vysvetlenia žalobcu ohľadne dôvodu zapožičania viest, odmietla žiadosť D. Q.
o protokoláciu/záznam poskytnutých informácií, ako aj reakcie na ne;

c) v rámci rozhodovania o uložení pokuty prvostupňový orgán verejnej správy odmietol akceptovať
listinné dôkazy preukazujúci skutkový stav veci, t. j. že žalobca poskytuje v rámci svojho podnikania
pre objednávateľov zabezpečenie usporiadateľských služieb v zmysle zákona č. 1/2014 Z. z.
o organizovaní verejných športových podujatí (ďalej len „zákon č. 1/2014 Z. z.“), ktoré v prípade potreby
zabezpečuje prostredníctvom zamestnancov spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. na základe Zmluvy o

obchodnej spolupráci z 02.12.2019;
d) prvostupňový orgán verejnej správy odmietol akceptovať predložené dôkazné prostriedky
preukazujúce skutočnosť, že fyzické osoby dopytované pri výkone inšpekcie dňa 15.10.2022
(s výnimkou D. Q.) sú zamestnancami spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. a na strane žalobcu nedošlo
kžiadnemuporušeniupovinnostívyplývajúcichzozákonač.82/2005Z.z.,čoodôvodniltým,žeanijedna

z fyzických osôb sa v čase spisovania zápisníc o podaní informácie nevyjadrila, že má uzatvorenú
dohodu s českou spoločnosťou, neuviedli ani meno J. R., pričom inšpektormi práce neboli na túto
skutočnosť dopytovaní. K pochybeniu v súvislosti s prítomnosťou zamestnancov spoločnosti BALJKA
CZECH s.r.o. Praha došlo podľa žalobcu zo strany tejto spoločnosti, keď ako hosťujúci zamestnávateľ
neoznámil cezhraničné vyslanie svojich zamestnancov Národnému inšpektorátu práce, za čo však

žalobca nenesie zodpovednosť a nemôže byť sankcionovaný;
e) pri svojich záveroch prvostupňový orgán vychádzal z toho, že kontrolované osoby mali oblečené
vesty s logom BALJAK s.r.o. a že kontrolované subjekty označili za svojho zamestnávateľa BALJAK
s.r.o., resp. SBS BALJAK s.r.o.;
f) za neopodstatnenú považoval prvostupňový orgán verejnej správy námietku, že kontrolovaným

osobám boli zo strany inšpektorky kladené otázky v silne časovo vypätej situácii (tesne pred začiatkom
hromadného športového podujatia), ako aj to, že tieto nemali vedomosť o existencii viacerých subjektov,
v obchodnom mene ktorých sa nachádza reťazec BALJAK, a preto označovali svojho zamestnávateľa
chybne, pričom v tomto smere nevykonal žalobcom navrhovaný doplňujúci výsluch kontrolovaných osôb
a ich opätovné vypočutie nepovažoval za potrebné. Z obsahu Protokolu a jeho Dodatku č. 1 je podľa

žalobcu zrejmé, že ani sama inšpektorka práce neprikladá rozdielnosti obchodných mien adekvátny
právny ani faktický význam;
g) prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadal so skutočnosťou, že niektoré osoby
kontrolovanépočasinšpekcieoznačovaliakosvojhozamestnávateľaBALJAKs.r.o.,aleajSBSBALJAK;
h) prvostupňový orgán verejnej správy sa nevysporiadal s vlastným rozporom v úvahe, keď na jednej

strane za relevantný dôkaz o existencii faktického pracovnoprávneho vzťahu považoval odev s údajným
označením žalobcu, na druhej strane však nereflektoval na zistenie, že jedna z kontrolovaných osôb
mala na sebe odev s označením AS Trenčín;
i) prvostupňový orgán verejnej správy bez prijateľného vysvetlenia odmietol vykonať žalobcom
navrhované dokazovanie dopytom u spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. Praha o existencii

pracovnoprávnych vzťahov s osobami kontrolovanými pri výkone inšpekcie u žalobcu dňa 15.10.2022
a výsluchom svedkov - fyzických osôb dopytovaných pri výkone inšpekcie dňa 15.10.2022, ako aj A. B.
C. - konateľa žalobcu a p. J. R. - konateľky BALJAK CZECH s.r.o.;j) namiesto vykonania dopytu v spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. boli listinné dôkazy predložené
žalobcom bez akéhokoľvek relevantného dôkazu, len na základe subjektívnej úvahy prvostupňového
orgánu verejnej správy, vyhodnotené ako účelové;

k) prvostupňový orgán verejnej správy nenariadil ústne pojednávanie, počas ktorého mohli byť
navrhovaným svedkom kladené otázky; takýto postup podľa žalobcu neobstojí, pretože základným
cieľomsprávnehokonaniajeriadneaspoľahlivézistenieskutkovéhostavuavtomtoprípade,keďvzniklo
toľko rozporov a nejasností, bolo potrebné pojednávanie nariadiť;
l)prvostupňovýorgánverejnejsprávyprivydanírozhodnutiavychádzalznesprávnehoprávnehozáveru,

že podľa § 8 ods. 2 zákona č. 1/2014 Z. z. výkon činnosti usporiadateľskej služby môže organizátor
podujatia zabezpečiť aj prostredníctvom prevádzkovateľa strážnej služby, ktorú činnosť má žalobca
v obchodnom registri uvedenú v predmete činnosti. Žalobca v tejto súvislosti prezentoval svoj právny
názor na otázku, v akom rozsahu sa v takomto prípade zabezpečuje bezpečnostná služba, resp.
usporiadateľská služba, pričom mal za to, že zákon č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti
súkromnej bezpečnosti (ďalej len „zákon č. 473/2005 Z. z.“) pri výkone organizovania športových

podujatí koliduje so zákonom č. 1/2014 Z. z. Poukázal na právny názor delegátov SFZ a SZĽH, podľa
ktorého v tomto prípade je prioritným zákonom zákon č. 1/2004 Z. z., a preto podľa žalobcu nemožno
akceptovať, aby sa prvostupňový orgán verejnej správy „účelovo“ odvolával na zákon č. 473/2005 Z.
z. a ignoroval zákon č. 1/2014 Z. z., podľa ktorého je zrejmé, že predmet činnosti žalobcu je pre výkon
usporiadateľskej služby v zmysle § 8 zákona č. 1/2014 Z. z. nepostačujúci a túto preto zabezpečuje

v kooperácii so spoločnosťou BALJAK CZECH s.r.o. Praha. Z vyššie uvedených dôvodov uplatnených
v odvolaní mal žalobca za to, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vykazuje
znaky nezákonnosti, je v rozpore s právnymi predpismi a vôbec nemalo byť vydané. Sankcia uložená
prvostupňovým rozhodnutím je podľa žalobcu v rozpore s objektívnym právom, nakoľko k žiadnemu
porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z. nedošlo, pretože fyzické osoby

kontrolované počas výkonu inšpekcie dňa 15.10.2022 v čase o 16,55 hod. na pracovisku Futbalový
štadión Trenčín, AS Trenčín, a. s. (s výnimkou Mgr. Ondáka) boli zamestnancami BALJAK CZECH s.r.o.
Praha.

13. Žalobca v správnej žalobe poukázal na to, že v rámci svojho odvolania voči prvostupňovému

rozhodnutiu žiadal, aby žalovaný ako odvolací správny orgán odvolaniu v celom rozsahu vyhovel
a napadnuté rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy zrušil, avšak žalovaný rozhodol tak,
že odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný pritom
vychádzal zo skutkových a právnych záverov prvostupňového orgánu verejnej správy a na ich podklade,
ignorujúc potrebu riadneho zistenia skutkového stavu a akútnu potrebu doplnenia dokazovania, v celom

rozsahu prevzal právne a skutkové závery prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôkazné prostriedky
navrhované žalobcom subjektívne bez ich vykonania vyhodnotil ako „ ... nespôsobilé zmeniť
právny pohľad na vec...“ a rovnako ako prvostupňový orgán verejnej správy rozhodol na základe svojich
predpokladov a domnienok, s jedinou motiváciou uložiť žalobcovi sankciu. Žalobca tvrdil, že v rámci
správneho konania tak prvostupňový, ako aj druhostupňový orgán verejnej správy, dospeli na základe

nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým a právnym záverom,
že fyzické osoby dopytované pri výkone inšpekcie dňa 15.10.2022, s výnimkou D. Q., sú zamestnancami
spoločnosti BALJAK s.r.o. a na jeho strane došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona
č. 82/2005 Z. z. V dôsledku týchto nesprávnych skutkových a právnych záverov bola podľa žalobcu
následne nelegitímne uložená žalobcovi peňažná sankcia.

14. S poukazom na ustanovenia § 119, § 120 písm. a) a b), § 123 ods. 2, § 182 ods. 1 písm. f)
a § 197 SSP žalobca následne za účelom zistenia skutočného skutkového stavu navrhol vykonať
dôkazy, ktoré navrhol vykonať už v správnom konaní, a ktoré ani prvostupňový orgán verejnej správy
ani žalovaný tendenčne nevykonali: a) dopyt u spoločnosti BALJAK CZECH, s.r.o. Praha o existencii

pracovnoprávnych vzťahov a ich priebehu s osobami kontrolovanými pri výkone inšpekcie u žalobcu
dňa 15.10.2022 a b) výsluch nasledujúcich svedkov: D. E., A. I., D. F., D. K., D. L., N. N., D. C., D.
A. Q., A. B. C. a J. R.. Následne s poukazom na § 2 ods. 1, § 5 ods. 2 a 3, § 177 ods. 1, § 191
ods. 1 a § 191 ods. 3 písm. a) SSP žalobca navrhol, aby správny súd po vykonanom dokazovaní
zrušil rozhodnutie žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej správy a žalobcovi priznal náhradu trov

konaniavcelomrozsahu.Žalobcavsprávnejžalobespoukazomna§185písm.a)SSPsúčasnenavrhol
priznať odkladný účinok správnej žalobe s odôvodnením, že sankcia uložená napadnutým rozhodnutím
je pre žalobcu likvidačná.Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe

15. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 18. apríla 2024 odkázal v plnom rozsahu na svoju

právnu argumentáciu uvedenú v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, v rámci ktorej sa náležite
vysporiadal so vznesenými námietkami žalobcu prezentovanými v bodoch a) až l) podanej žaloby. Táto
žaloba totiž rekapituluje odvolanie žalobcu v správnom konaní, splnomocnená zástupkyňa neuvádza,
v čom konkrétne vidí nezákonnosť rozhodnutia a nesprávnosť úvah žalovaného ako odvolacieho
orgánu (aj v žalobe je výslovne rozporovaný len postup a rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej

správy). Tvrdenie, že „v rámci správneho konania aj druhostupňový orgán dospel na základe
nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým a právnym záverom“,
je preto v prípade podanej žaloby neodôvodnené a vzhľadom na skutočnosť, že správny súd je
predovšetkým súdom právnym, nie skutkovým, žalovaný nevidí dôvod vyhovieť žiadosti žalobcu
o vykonanie navrhovaných dôkazov na súdnom pojednávaní s cieľom dodatočného spochybnenia
rozhodnutia žalovaného. Žalovaný akcentoval, že preukázanie nelegálneho zamestnávania podľa § 2

ods. 2 písm. a) zákona číslo 82/2005 Z. z. býva a aj v tomto prípade je postavené na bezprostredných
výpovediach dotknutých osôb k okolnostiam práce, pri ktorej boli skontrolované. Práve takéto výpovede
poskytnú neskreslený obraz o tom, kto zadáva týmto osobám prácu, s kým sa na výkone práce dohodli
a v prospech koho tak činia. Zápisnice o podaní informácie zachytávajú prvotnú informáciu dotknutých
osôb o ich práci a sú vyhotovené v čase, kedy zamestnávateľ ešte nemá možnosť ovplyvniť ich

obsah, v dôsledku čoho podľa názoru žalovaného predstavujú hodnoverný dôkaz na účely preukázania
skutkového stavu veci. V tomto prípade je formulácia vyhotovených Zápisníc jednoznačná, dotknuté
osoby podľa svojich vyjadrení vykonávali prácu pre žalobcu (nie pre žalobcom zmieňovanú českú
spoločnosť), na základe dohody s p. B. C., ktorý je jediným konateľom žalobcu a podľa informácií
podaných väčšinou z nich im prácu zadeľoval p. Q., bezpečnostný manažér, ako poverený zástupca

žalobcu. Činnosť dotknutých osôb spočívala vo výkone SBS, resp. v práci strážnika (viď Zoznamy
kontrolovaných osôb, v ktorých je takto poskytnutá informácia potvrdená podpismi kontrolovaných
dotknutých osôb), čo korešponduje so Zmluvou o poskytovaní strážnej a usporiadateľskej služby zo dňa
30.09.2022 uzatvorenou medzi žalobcom ako dodávateľom a AS Trenčín a.s. ako objednávateľom,
a tiež s predmetom podnikania žalobcu. Žalobca teda dotknutými osobami plnil svoje dojednané úlohy,

a to i v rozhodujúcom čase, o čom svedčí Zoznam SBS AS Trenčín - Skalica deklarujúci to, že dňa
15.10.2022 v čase od 16,30 hod. do 20,30 hod. boli dotknuté osoby činné na pozícii „SBS zásah“, resp.
„VT - vedúci tímu JUH“. Právny záver o využívaní práce dotknutých osôb žalobcom vo svoj prospech
je preto podľa žalovaného namieste. Pokiaľ ide o naplnenie atribútov závislej práce v zmysle § 1 ods. 2
Zákonníka práce, aj túto skutočnosť žalovaný považuje za preukázanú s poukazom na odôvodnenie

napadnutého rozhodnutia žalovaného, str. 3. Žalovaný poukázal na to, že žiadna z dotknutých osôb
(ani p. Q.) pred inšpektormi práce nevypovedala, že sú zamestnancami spoločnosti BALJAK CZECH
s.r.o., (v mene ktorej koná p. J. R.), a že boli poskytnutí žalobcovi na základe Zmluvy o obchodnej
spolupráci zo dňa 02.12.2019. Naopak, žalobcu ako svojho zamestnávateľa označili jednoznačne
a bez zaváhania, pričom námietka žalobcu, že p. C. uviedol inú firmu, pre ktorú pracuje (SBS BALJAK

s.r.o.), ako liberačný tiež neobstojí, keďže je zrejmé, že takáto spoločnosť neexistuje. Žalovaný ďalej
uviedol, že dotknuté fyzické osoby nemožno považovať ani za vyslaných zamestnancov podľa § 5 ods. 8
písm.a)Zákonníkapráce,pretoževtomtoprípadenebolopreukázané,žedotknutéosobybežnepracujú
vinomčlenskomštáteEÚ.VtejtosúvislostižalovanýpoukázalnaRozsudokKrajskéhosúduNitrasp.zn.
26S/56/2019 zo dňa 17.02.2022 vydaný v obdobnom prípade. Náležité hodnotenie žalobcom dodatočne

doložených dôkazov, ktoré mali poskytovať oporu jeho tvrdeniu o príslušnosti dotknutých osôb k
českej spoločnosti (Dohody o provedení práce a údajné Vyhlásenie D. E.), je súčasťou odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia. Zo zabezpečených dôkazov bol podľa žalovaného jednoznačne a presne
zistený skutkový stav, prvostupňový orgán verejnej správy sankcionovaný správny delikt náležite v
správnom konaní preukázal a uviedol správnu úvahu, ktorou bol vedený pri hodnotení zisteného

skutkového stavu a následnom právnom posúdení veci. Žalovaný preto rozhodnutie prvostupňového
orgánu verejnej správy posúdil ako zákonné, zachovávajúce zásady správneho konania a trestania,
rozhodnutie žalovaného bolo dostatočne odôvodnené. Žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.

Replika žalobcu

16. Žalobca sa v replike k vyjadreniu žalovaného vyjadril k tvrdeniam žalovaného. K tvrdeniu, že
žalobca v správnej žalobe neuviedol v čom konkrétne vidí nezákonnosť rozhodnutia a nesprávnosť
úvah žalovaného, poukázal na obsah podanej žaloby str. 4, kde definuje nezákonnosť rozhodnutiaa nesprávnosť úvah žalovaného, keď podľa žalobcu žalovaný pri vydaní napadnutého rozhodnutia
vychádzal zo skutkových a právnych záverov prvostupňového orgánu verejnej správy, ignoroval potrebu
riadneho zistenia skutkového stavu a potrebu doplnenia dokazovania a v celom rozsahu prevzal právne

a skutkové závery prvostupňového orgánu verejnej správy. Dôkazné prostriedky navrhované žalobcom
subjektívne, bez ich vykonania, vyhodnotil ako nespôsobilé zmeniť právny pohľad na vec, rozhodol
na základe svojich predpokladov a domnienok, s motiváciou uložiť žalobcovi sankciu. Žalobca mal
za to, že tak prvostupňový ako aj druhostupňový orgán verejnej správy dospeli na základe nedostatočne
a nesprávne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým a právnym záverom, že fyzické

osoby dopytované pri výkone inšpekcie práce dňa 15.10.2022 sú zamestnancami žalobcu a že na jeho
strane došlo k porušeniu povinností vyplývajúcich zo zákona č. 82/2005 Z. z., v dôsledku čoho
bola žalobcovi následne nelegitímne uložená peňažná sankcia. K hodnoteniu poskytnutých výpovedí
dotknutých osôb orgánmi verejnej správy žalobca uviedol, že bezprostredné výpovede dotknutých
osôb k okolnostiam práce, pri ktorej boli kontrolované, by mohli byť pre vec relevantné len vtedy, ak
by bol výsluch týchto osôb vedený objektívne, s presne definovaným obsahom otázok a s cieľom

riadneho zistenia skutkového stavu, čo podľa žalobcu nebolo cieľom inšpektorov vykonávajúcich
kontrolu. Tvrdil, že inšpektori ešte pred začatím výsluchov dotknutých osôb disponovali informáciou
od D. Q., že sa jedná o zamestnancov obchodnej spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o., ktorí boli
svojím zamestnávateľom poskytnutí žalobcovi na základe Zmluvy o obchodnej spolupráci uzavretej
dňa 02.12.2019, preto podľa žalobcu nič nebránilo inšpektorom položiť v tomto smere otázku, resp.

doplňujúcu otázku dopytovaným osobám tak, aby tieto osoby mohli svoju odpoveď precizovať. Žalobcovi
nie je zrejmé, prečo ani prvostupňový orgán verejnej správy ani žalovaný nevykonali dokazovanie
navrhnuté žalobcom. Vzhľadom na uvedené obsah výpovedí dotknutých osôb zachytený v Zápisnici,
v ktorej inšpektorka odmietla podľa tvrdenia žalobcu protokoláciu vstupných informácií poskytnutých
D. Q., ako aj reakcie na tieto informácie, nemožno považovať za relevantný a neskreslený. Žalobca

nespochybnil, že dotknuté osoby vykonávali pre neho prácu, jednalo sa však u zamestnancov obchodnej
spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o., ktorí boli žalobcovi poskytnutí ich zamestnávateľom na základe
zmluvy. Podľa žalobcu si dotknuté osoby vypočúvané inšpektormi neuvedomovali význam presného
označenia obchodného mena zamestnávateľa, počas vedenia výsluchov mal byť nedostatok právneho
vedomia dopytovaných zohľadnený a prípadné nepresnosti a neurčitosti v ich vyjadreniach mali byť

odstránené. K tvrdeniu žalovaného, že dotknuté fyzické osoby nemožno považovať ani za vyslaných
zamestnancov podľa § 5 ods. 8 písm. a) Zákonníka práce žalovaný uviedol, že skutočnosť, či ide
o vyslaného pracovníka sa posudzuje podľa práva štátu vyslania, a preto nie je § 5 ods. 8
Zákonníka práce možné aplikovať pre účely tohto konania. Otázka, či sa v prípade dotknutých osôb
jednalo alebo nejednalo o zamestnancov vyslaných zamestnávateľom BALJAK CZECH s.r.o. nebola

podľa žalobcu doposiaľ riešená, keďže orgány verejnej správy presadzovali hypotézu, že sa jedná
o zamestnancov žalobcu a odmietli vykonať dokazovanie preukazujúce opak.

Duplika žalovaného

17. Žalovaný v duplike k replike žalobcu vyjadril presvedčenie o správnosti svojho postupu, v rámci
ktorého za vecne správne označil uloženie pokuty žalobcovi za porušenie zákazu nelegálneho
zamestnávania. Zotrval na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k správnej žalobe, pretože v zápisnici
zachytené bezprostredné reakcie dotknutých osôb jednoznačne preukazujú protiprávnosť konania
žalobcu, dotknuté osoby neboli navádzané na konkrétne odpovede a skutočnosť, že by pracovali

pre českú spoločnosť, neuviedli. Subjekt, s ktorým sa dotknuté osoby dohodli na výkone práce
zadefinovali aj menom jediného konateľa žalobcu p. C., a preto úvahy právnej zástupkyne žalobcu,
že došlo k zámene zodpovednej osoby, sú nedôvodné. Vykonanie žalobcom navrhovaných dôkazov
by podľa žalovaného neprispelo k objasneniu stavu veci. Výpovede dotknutých osôb boli jednoznačné,
bez existencie rozporov, aj D. Q. výslovne uviedol, že ho majiteľ p. C. poveril, aby riadil zamestnancov

BALJAKs.r.o.nazápasevzmysleZákonaošporte.Nebolpretodôvodpristúpiťkdodatočnémuvýsluchu
konateľa žalobcu, ani konateľky českej spoločnosti, o účasti ktorej sa na zápase inšpektorom práce
žiadna z kontrolovaných osôb nezmienila. Nepreukázanosť štatútu dotknutých osôb ako vyslaných
zamestnancov v spojení s demonštráciou naplnenia znakov závislej práce na obsahu vyhotovených
Zápisníc o podaní informácie, a to bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, sú podľa žalovaného

predpokladom pre vyvodenie zodpovednosti žalobcu za správny delikt nelegálneho zamestnávania,
ktorého spáchanie orgány inšpekcie práce pokladali sa preukázané. Žalovaný navrhol správnu žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.18. Správny súd v Banskej Bystrici o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
rozhodol Uznesením sp. zn 1S/14/2023 - 88 zo dňa 9. mája 2024 tak, že návrh s poukazom na § 188
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“)

zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. mája 2024.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

19. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa § 10 SSP a miestne príslušný súd

podľa § 13 ods. 2 SSP preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím orgánu
verejnej správy prvého stupňa vrátane konania, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a po prejednaní veci
na nariadenom pojednávaní (za splnenia zákonných podmienok v neprítomnosti žalovaného, ktorý
písomne ospravedlnil svoju neúčasť a súhlasil s prejednaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti)
dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

20. Právna zástupkyňa žalobcu sa na pojednávaní pridržiavala dôvodov uvedených v správnej žalobe.
Rozhodnutieprvostupňovéhoorgánuverejnejsprávyižalovaného považovalazaarbitrárne,vykazujúce
vady v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) SSP a žiadala, aby rozhodnutia boli zrušené.
Za nesprávny považovala právny názor žalovaného, že usporiadavanie športových činností je možné
vykonávať prostredníctvom spoločnosti, ktorá vykonáva strážnu službu. Tvrdila, že Živnostenský zákon

nepozná pojem „usporiadateľská činnosť“, a preto bola založená spoločnosť BALJAK CZECH s.r.o.,
prostredníctvom ktorej na základe zmluvného základu vykonáva táto spoločnosť usporiadateľskú
činnosť pri usporiadaní športových podujatí aj na území Slovenskej republiky. Podľa zástupkyne žalobcu
žalovaný vychádzal z nesprávnej premisy, že všetky kontrolované osoby musia byť zamestnancami
žalobcu, a to napriek tomu, že D. Q., zamestnanec žalobcu, mal informovať inšpektorku v priebehu

inšpekcie práce, že tieto osoby sú zamestnancami spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. O tejto skutočnosti
žalobca nemá dôkaz, pretože inšpektorka podľa tvrdenia právnej zástupkyne žalobcu uvedenú
informáciu odmietla uviesť do zápisnice. Žalovaný i prvostupňový orgán verejnej správy uložili pokutu
subjektu, ktorý neporušil ustanovenia Zákona o nelegálnom zamestnávaní. Zisťovanie skutkového
stavu preto nebolo vykonané správne a dôkazy, ktoré žalobca navrhol vykonať, neboli vykonané, resp.

boli odmietnuté. Závery žalovaného nemajú oporu v zistenom skutkovom stave, ktorý nemá oporu
v administratívnom spise, rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, čo žalobca mal
namietať v správnej žalobe poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Prvostupňový orgán verejnej správy
sa podľa zástupkyne žalobcu nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, že kontrolované fyzické osoby nie sú
jeho zamestnancami. Právna zástupkyňa žalobcu navrhla doplniť dokazovanie predložením spisového

materiálu vo veci vykonanej kontroly zamestnancov spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. v obdobnej
veci, kedy Inšpektorát práce Žilina rovnaké dohody, ako boli predložené v prejednávanom prípade,
vyhodnotil odlišne. Zároveň tvrdila, že inšpektori práce nesprávne kládli otázky, tieto boli kapciózne,
resp. navádzacie.

21. Štatutárny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že všetkých sedem fyzických osôb vypovedalo
počas výkonu inšpekcie práce v časovej tiesni a pod nátlakom, ktorú skutočnosť by tieto fyzické osoby
potvrdili, ak by boli vypočuté. Orgány verejnej správy použili pre uloženie pokuty ako jediný dôkaz práve
Zápisnice, kde zamestnanci vypovedali za okolností, keď im nebolo umožnené objasniť, čo vlastne
vykonávali a koho boli zamestnancami. Podľa jeho názoru nebolo došetrené, či tieto fyzické osoby

vykonávali svoju činnosť tak, ako to tvrdí žalobca, t. j. že žalobca si na základe zmluvy v subdodávke
objednal uvedené fyzické osoby od inej spoločnosti. Na pojednávaní objasňoval otázku organizovania
športových podujatí s tým, že mal uzatvorenú zmluvu so spoločnosťou AS Trenčín a.s., pričom
žalobca nevykonáva túto činnosť len prostredníctvom svojich zamestnancov, ale prenajíma si aj iných
zamestnancov od iných spoločností. Na uvedenú skutočnosť navrhol vypočuť p. Q. a uvedené fyzické

osoby, pričom zdôraznil, že inšpekcia práce bola vykonaná na základe nejakého udania, kde inšpektori
práce išli na uvedený zápas s cieľom vykonať inšpekciu a už vopred vedeli, k akým výsledkom dospejú
a že uložia žalobcovi pokutu. Toto udanie podľa názoru konateľa žalobcu ovplyvnilo celý výkon inšpekcie
a aj jej výsledok. Konateľ žalobcu uviedol, že vzhľadom na výšku uloženej pokuty navrhli, aby bol
došetrený skutkový stav a aby boli fyzické osoby opakovane vypočuté za účelom ozrejmenia svojich

pôvodných výpovedí. Pokiaľ orgány verejnej správy vnímali oblečenie týchto fyzických osôb (vesty)
ako dôkaz, že títo sú zamestnancami žalobcu, toto je nesprávne. Konateľ žalobcu uviedol, že siedmi
zamestnanci boli od spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. poskytnutí na vykonávanie SBS služby, okrem N.
K., ktorý mal vykonávať funkciu usporiadateľa. Po predložení dôkazu označeného ako „Zoznam SBS“konateľ žalobcu uviedol, že označenie „SBS Zásah“ alebo „SBS“ znamená aj „usporiadateľ“, čo podľa
neho vyplýva zo zákona č. 1/2014 Z. z. Ďalej uviedol, že žalobca nechcel podvádzať a takýto model
výkonu činnosti žalobcu nebol dodatočne vymyslený, o čom svedčí aj inšpekcia práce vykonaná v Žiline.

22. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje
v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom
chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením

orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej
správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

23. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je
ustanovené inak.

24. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase
vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu
verejnej správy.

25.Podľa§194ods.1SSPsprávnymtrestanímsanaúčelytohtozákonarozumierozhodovanieorgánov

verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

26. Podľa § 195 SSP správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby, ak
a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci

alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo
opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,
b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo
premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné
protiprávne konanie,

c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na
správne trestanie,
d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na
ukladanie sankcií v rámci správneho trestania,
e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu

verejnej správy.

27. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy,
môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania,
ktorým však nie je viazaný.

28. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 4. zákona č. 125/2006 Z. z. v znení úč. k 15.10.2022 (ďalej len „Zákon
o inšpekcii práce“) inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov, ktoré upravujú zákaz
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

29. Podľa § 12 ods. 1 Zákona o inšpekcii práce inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený
a) vstupovať voľne a kedykoľvek do priestorov a na pracoviská podliehajúce inšpekcii práce a v
nevyhnutnom rozsahu na súkromné pozemky a komunikácie,
b) vykonávať kontrolu, skúšku, vyšetrovanie a iné úkony s cieľom zistiť, či sa dodržiavajú predpisy
uvedené v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzky vyplývajúce z kolektívnych zmlúv,

c) požadovať od zamestnávateľa, fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
zamestnanca, zástupcu zamestnancov pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, príslušného
odborového orgánu a zamestnaneckej rady alebo zamestnaneckého dôverníka v prítomnosti svedka
alebo bez neho informácie a vysvetlenia, ktoré sa týkajú uplatňovania predpisov uvedených v § 2 ods.
1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv,

d) požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon
inšpekcie práce a požadovať ich kópie,e) odoberať na rozbor nevyhnutne potrebné množstvo vzoriek materiálov alebo látok, ktoré sa používajú
alebo s ktorými sa manipuluje na pracovisku, po oznámení zamestnávateľovi alebo ním poverenému
zamestnancovi,

f) používať technické prostriedky na zhotovenie fotodokumentácie, audiovizuálnych záznamov a
zvukovýchzáznamovanasťahovaniedigitálnychúdajovzozáznamovýchzariadenímotorovýchvozidiel
a z kariet vodičov potrebných na výkon inšpekcie práce, ak ich použitie nezakazujú osobitné predpisy,7)
g) požadovať preukázanie totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa na pracovisku zamestnávateľa
a vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti.

30. Podľa § 13 ods. 2 Zákona o inšpekcii práce v prípade zistenia nedostatkov u kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
je inšpektor práce povinný vypracovať protokol a ten prerokovať so zamestnávateľom alebo ním
povereným zamestnancom, alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom.
Inšpektor práce je povinný pri vypracúvaní protokolu prihliadať na vyjadrenia a doklady uplatnené

alebo predložené kontrolovaným zamestnávateľom alebo kontrolovanou fyzickou osobou, ktorá je
podnikateľom a nie je zamestnávateľom, počas výkonu inšpekcie práce do prerokovania protokolu.

31. Podľa § 14 ods. 1, ods. 3 Zákona o inšpekcii práce (1) Protokol obsahuje
a) označenie inšpektorátu práce,

b) meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce,
c) označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom
a nie je zamestnávateľom,
d) miesto a čas vykonania inšpekcie práce,
e) predmet inšpekcie práce,

f) zistené porušenia predpisov uvedených v § 2 ods. 1 písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych
zmlúv,
g) podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca, alebo fyzickej osoby, ktorá
je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, k zisteným porušeniam predpisov uvedených v § 2 ods. 1
písm. a) a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole,

h) stanovisko inšpektora práce k vyjadreniu podľa písmena g),
i) vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej
týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v § 7 ods. 3 písm. b),
j)dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ak boli preukázané,
v prípade zistenia porušenia zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania,

k) navrhnuté a uložené opatrenia a uložené povinnosti podľa odseku 2,
l) poučenie o možnosti podať správnu žalobu podľa Správneho súdneho poriadku, ak protokolom sú
alebo môžu byť priamo dotknuté práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti kontrolovaného
zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom,
m) dátum vypracovania protokolu,

n) dátum prerokovania protokolu,
o) podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky.
(3) Kontrolovaný zamestnávateľ alebo kontrolovaná fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je
zamestnávateľom, má právo na prerokovanie protokolu a na vyjadrenie sa k jeho obsahu.

32. Podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce uloží pokutu
zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur
do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej
5 000 eur.

33. Podľa § 19 ods. 6 Zákona o inšpekcii práce inšpektorát práce pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1
a 2 zohľadňuje jej preventívne pôsobenie a pri určovaní výšky pokuty prihliada najmä na
a) závažnosť zisteného porušenia povinností a závažnosť ich následkov,
b) počet zamestnancov zamestnávateľa a riziká, ktoré sa vyskytujú v činnosti zamestnávateľa,
c) počet nelegálne zamestnaných fyzických osôb, ak ide o uloženie pokuty podľa odseku 2 písm. a)

prvého bodu,
d)skutočnosť,čizistenéporušeniepovinnostíjedôsledkomneúčinnéhosystémuriadeniaochranypráce
u zamestnávateľa alebo či ide o ojedinelý výskyt nedostatku vrátane ojedinelého výskytu nedostatku,ktorý je dôsledkom porušenia právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a
ochrany zdravia pri práci zamestnancom,
e) opakované zistenie toho istého nedostatku.

34. Podľa § 21 ods. 3 Zákona o inšpekcii práce na konanie podľa § 4 písm. e), § 6 ods. 1 písm. b), d)
a e), § 8 ods. 3 písm. d), e), i) a s), ods. 8 písm. b) a ods. 9, § 12 ods. 2 písm. d) až f), § 19 a 20 sa
vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, 26) ak tento zákon neustanovuje inak.

35. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších
predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správny orgán nariadi ústne pojednávanie, ak to vyžaduje
povaha veci, najmä ak sa tým prispeje k jej objasneniu, alebo ak to ustanovuje osobitný zákon. Ak sa
má pri ústnom pojednávaní uskutočniť ohliadka, uskutočňuje sa ústne pojednávanie spravidla na mieste
ohliadky.

36. Podľa § 32 ods. 1, 2 Správneho poriadku (1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný
stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania.
(2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy,
čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho

úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje
z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa
považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník
konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym
orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu

orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu
dokladovať.

37. Podľa § 34 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Správneho poriadku (1) Na dokazovanie možno použiť všetky
prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi.

(2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka.
(3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe.
(4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu.
(5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v
ich vzájomnej súvislosti.

(6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba
dokazovať.

38. Podľa § 47 ods. 1, 2, 3 Správneho poriadku (1) Rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania

vyhovuje v plnom rozsahu.
(2) Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa
rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá
účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia,
než ustanovuje osobitný zákon.

(3) V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

39. Podľa § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. v znení účinnom od 01.01.2023 (ďalej len
„zákon č. 82/2005 Z. z.“) nelegálne zamestnávanie je zamestnávanie právnickou alebo fyzickou osobou,
ktorá je podnikateľom, ak využíva závislú prácu fyzickej osoby a nemá s ňou založený pracovnoprávny
vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu.

40. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 82/2005 Z. z. (1) Fyzická osoba nesmie vykonávať nelegálnu prácu.
(2) Právnická osoba a fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, nesmie nelegálne zamestnávať podľa § 2
ods. 2 a 3.41. Podľa § 5 ods. 1, 2, 3, 4 zákona č. 82/2005 Z. z. (1) Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho
zamestnávania vykonáva inšpektorát práce.
(2) Kontrolou podľa odseku 1 nie sú dotknuté kontrolné oprávnenia iných orgánov podľa osobitných

predpisov.10) Orgán vykonávajúci kontrolu podľa osobitného predpisu je povinný spolupracovať s
inšpektorátom práce a poskytovať mu informácie v rozsahu svojej pôsobnosti na účely kontroly
nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania a plnenia povinností podľa osobitného predpisu.10a)
(3) Právnická osoba a fyzická osoba je povinná inšpektorátu práce poskytovať informácie v rozsahu
svojej pôsobnosti, poskytovať doklady, vyjadrenia a ďalšie písomnosti potrebné na zabezpečenie

prípravy kontroly, výkonu kontroly a plnenia povinností podľa osobitného predpisu;10a) ak ide o
právnickú osobu a fyzickú osobu, ktorá zamestnáva štátneho príslušníka tretej krajiny, je povinná
predložiť inšpektorátu práce vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania
aj kópiu dokladu o pobyte alebo iného oprávnenia na pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny podľa
osobitného predpisu.8)
(4) Fyzická osoba je povinná inšpektorátu práce vykonávajúcemu kontrolu nelegálnej práce a

nelegálneho zamestnávania
a) preukázať totožnosť,
b) predložiť doklad, ktorý obsahuje identifikačné číslo sociálneho zabezpečenia fyzickej osoby,11)
c) odôvodniť prítomnosť na pracovisku.

42. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, rozhodnutie orgánu verejnej správy
prvéhostupňaapostup,ktorýichvydaniupredchádzal,pričomrozsahprieskumubolstanovenýdôvodmi
nezákonnostiuplatnenýmivsprávnejžalobeaustanovením§195SSP,keďžesajednáosprávnužalobu
vo veciach správneho trestania. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že
určenie rozsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Správny súd je viazaný

jednak rozsahom a jednak dôvodmi nezákonnosti, ktoré boli v žalobe uplatnené, pričom žalobca môže
rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body
len v lehote ustanovenej na podanie žaloby (t. j. v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia
orgánu verejnej správy, proti ktorému žaloba smeruje). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote
uviesťdôvody,zktorýchmusíbyťzrejmé,zakýchkonkrétnychskutkovýchaprávnychdôvodovpovažuje

napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1 písm. e) SSP.
Výnimkou z tejto zásady je správna žaloba vo veciach správneho trestania, kde v zmysle § 195 SSP
správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby v prípadoch
vymedzených písm. a) až e) daného ustanovenia. Správny súd ďalej v prípade správnej žaloby vo
veciach správneho trestania podľa § 197 SSP vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom

verejnej správy, pričom môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh
účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.

43. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie
orgánu verejnej správy prvého stupňa, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 14 000,- eur za

porušenie povinnosti vyplývajúcej z § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.
z. tým, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania, keď dňa 15.10.2022 v čase o 16,55 hod.
využíval na pracovisku Futbalový štadión Trenčín, AS Trenčín a. s. závislú prácu siedmich fyzických
osôb, ktoré vykonávali závislú prácu - službu SBS a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa
osobitného predpisu.

44. Žalobca správnu žalobu formuloval takým spôsobom, že poukázal na vydané prvostupňové
rozhodnutie orgánu verejnej správy, doslovne odcitoval text podaného odvolania a skonštatoval,
že vzhľadom na uvedené rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy vykazuje znaky
nezákonnosti a vôbec nemalo byť vydané, uložená sankcia je v rozpore s objektívnym právom, nakoľko

k žiadnemu porušeniu povinnosti vyplývajúcej zo zákona č. 82/2005 Z. z. nedošlo, pretože sedem
kontrolovaných fyzických osôb bolo zamestnancami spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o. Následne
žalobca poukázal na rozhodnutie žalovaného, ktorý podľa žalobcu „pri rozhodovaní vychádzal
zo skutkových a právnych záverov prvostupňového orgánu verejnej správy a na ich podklade ignorujúc
potrebu riadneho zistenia skutkového stavu a potrebu doplnenia dokazovania prevzal v celom rozsahu

právne a skutkové závery prvostupňového orgánu verejnej správy, dôkazné prostriedky navrhované
žalobcom bez ich vykonania vyhodnotil ako „nespôsobilé zmeniť právny pohľad na vec“ a rozhodol
na základe svojich predpokladov a domnienok, s motiváciou uložiť žalobcovi sankciu. Žalobca v
správnej žalobe tvrdil, že tak prvostupňový orgán verejnej správy ako aj žalovaný dospeli na základenedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu k nesprávnym skutkovým a právnym záverom,
že sedem kontrolovaných fyzických osôb sú zamestnancami žalobcu a že došlo k porušeniu povinnosti
vyplývajúcej zo zákona č. 82/2005 Z. z., v dôsledku čoho bola žalobcovi nelegitímne uložená peňažná

sankcia. Vyššie uvedeným spôsobom formulované žalobné body neumožňujú správnemu súdu vykonať
súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že
v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu práv alebo právom chránených záujmov fyzickej
osoby alebo právnickej osoby v oblasti verejnej správy, pričom rozhoduje na základe včas podanej
správnej žaloby. Predmet súdneho prieskumu je v dispozícii žalobcu, pričom žalobca musí v zákonom

stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov považuje rozhodnutie žalovaného za nezákonné (žalobné body). Podľa § 182 ods. 1 písm. e)
SSP musí žalobca v správnej žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uviesť dôvody žaloby,
z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje
napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Je preto povinnosťou žalobcu vymedziť dôvody žaloby
dostatočne konkrétne tak, aby správny súd mohol vykonať súdny prieskum napadnutého rozhodnutia

orgánu verejnej správy. Dostatočne konkrétne a jednoznačné vymedzenie žalobných bodov má zásadný
význam pre určenie toho, čo správny súd môže podrobiť súdnemu prieskumu zákonnosti rozhodnutia
a postupu orgánu verejnej správy a čím sa správny súd zaoberať nemôže a ani nebude, keďže podľa
§ 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby. Z formulácie žalobných
bodov preto musí byť pre správny súd jasné a zrozumiteľné, aké žalobné dôvody žalobca v správnej

žalobeuplatňujeaakéargumentyuvádzanapodporusvojichtvrdeníonezákonnostirozhodnutíorgánov
verejnej správy. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy uvedené v správnej žalobe namiesto žalobcu vyhľadávať a dopĺňať podľa zistení
z administratívneho spisu alebo z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, resp. všeobecne uplatnené
dôvody nezákonnosti napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy sám konkretizovať na daný

prípad a pri súdnom prieskume rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy nemôže vychádzať
ani z domnienok o obsahu žalobných námietok žalobcu.

45. Pokiaľ teda žalobca koncipoval správnu žalobu tak, že niektoré žalobné body uviedol
všeobecne, niektoré vo forme nesúhlasu so závermi orgánu verejnej správy, resp. vo forme

polemiky s názormi orgánu verejnej správy, z takto formulovaných žalobných dôvodov nie je možné
konštatovať nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Zástupkyňa žalobcu na pojednávaní namietala
nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného s tým, že už v správnej žalobe uviedla ustanovenie
§ 191 ods. 1 písm. d) SSP, k čomu správny súd uvádza, že na konštatovanie nezákonnosti
rozhodnutia žalovaného (pre jeho nepreskúmateľnosť) nepostačuje púhy odkaz žalobcu v správnej

žalobe na ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP, ani tvrdenie o jeho arbitrárnosti. Žalobca v prípade
uplatnenej námietky nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného musí konkretizovať, či rozhodnutie
je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo pre nezrozumiteľnosť, prípadne v čom konkrétne
jeho nepreskúmateľnosť spočíva, ktoré náležitosti, resp. skutočnosti v odôvodnení preskúmavaného
rozhodnutia žalovaného absentujú, ktoré ustanovenie ktorého právneho predpisu bolo porušené

a aký to má vplyv na zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Správna žaloba takúto námietku
neobsahuje, a preto k nej správny súd nemohol prihliadať. Tvrdenia žalobcu, že sankcia uložená
žalobcovi je v rozpore s objektívnym právom, že nedošlo k žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúcich
zo zákona č. 82/2005 Z. z. a tvrdenie, že kontrolované fyzické osoby boli zamestnancami BALJAK
CZECH s.r.o. Praha, sú len všeobecnými tvrdeniami, bez akejkoľvek konkretizácie a argumentácie,

predstavujú vyjadrenie nesúhlasu žalobcu so závermi žalovaného i prvostupňového orgánu verejnej
správy vyplývajúcimi z rozhodnutí, pričom žalobca opäť konkrétne neuviedol, ktoré ustanovenia
ktorého právneho predpisu boli vydanými rozhodnutiami porušené a akým spôsobom rozhodnutia,
resp. postup orgánov verejnej správy, zasiahli do práv žalobcu. Tvrdenie žalobcu, že orgány
verejnej správy v predmetnej veci rozhodli na základe svojich predpokladov a domnienok s jedinou

motiváciou uložiť žalobcovi sankciu, je rovnako všeobecné, nekonkrétne a nemá oporu v odôvodnení
rozhodnutia, ani v obsahu administratívneho spisu. Obdobne tvrdenia, že v rámci správneho konania
bol nedostatočne a nesprávne zistený skutkový stav a v dôsledku nesprávnych skutkových a právnych
záverov bola žalobcovi nelegitímne uložená peňažná sankcia, predstavujú len prezentáciu vlastného
názoru žalobcu, bez konkretizácie a riadneho odôvodnenia konkrétnymi skutkovými, resp. právnymi

argumentami. Z takto uplatnených všeobecne formulovaných žalobných dôvodov nebolo možné
konštatovať nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí.46. Žalobca v správnej žalobe navrhol vykonať dokazovanie a) dopytom u spoločnosti BALJAK CZECH
s.r.o. o existencii pracovnoprávnych vzťahov s fyzickými osobami kontrolovanými pri výkone inšpekcie
práce u žalobcu dňa 15.10.2022, pričom nekonkretizoval, aký vplyv by malo vykonanie tohto dôkazu

na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí, resp. na zistenia vyplývajúce z výkonu inšpekcie práce
a na závery orgánov verejnej správy vyplývajúce z vykonaného dokazovania, neuviedol ani žiadnu
argumentáciu vo vzťahu k orgánmi verejnej správy vykonanému vyhodnoteniu žalobcom dodatočne
predložených Dohôd o prevedení práce s uvedenými fyzickými osobami, resp. k ostatným dôkazom,
na základe vykonania ktorých dospeli orgány verejnej správy k záveru, že žalobca porušil ustanovenia

zákona č. 82/2005 Z.z.; b) výsluchom svedkov - siedmich kontrolovaných fyzických osôb, ako aj D. Q. -
zamestnanca žalobcu, konateľa žalobcu a p. J. R., pričom vo vzťahu k navrhnutým výsluchom svedkov
v správnej žalobe neuviedol, na aké tvrdenia navrhuje označených svedkov vypočuť, resp. opakovane
vypočuť, ktoré skutočnosti by mali svedkovia potvrdiť a aký by mali výpovede uvedených osôb vplyv
na zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Podľa § 197 SSP správny súd vychádza zo skutkového
stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže (t. j. nemá povinnosť) doplniť dokazovanie vykonané

orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný. Správny
súd považoval skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy za dostatočne zistený a pri zohľadnení
zásady plnej jurisdikcie neaplikoval ustanovenie § 197 SSP a ďalšie žalobcom navrhnuté dôkazy
(okrem vypočutia konateľa žalobcu na pojednávaní) nevykonal. Citované ust. § 197 SSP sa týka konaní
vo veciach správneho trestania, v ktorých je pre správny súd základom pre rozhodnutie skutkový stav

zistený orgánom verejnej správy, ktorým ale nie je viazaný. Správny súd môže doplniť dokazovanie,
avšak už z povahy správneho súdnictva vyplýva, že potreba dokazovania pred správnym súdom musí
byť ponechaná výlučne na úvahe správneho súdu, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že správny
súd nie je súdom skutkovým. Keďže správny súd pri postupe a rozhodovaní orgánov verejnej správy
v preskúmavanej veci nezistil skutkové ani procesnoprávne pochybenia, majúc za to, že orgány verejnej

správy riadne zistili skutkový stav a tento správne právne posúdili, správny súd ďalšie dokazovanie
nevykonával. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní navrhla vypočuť konateľa žalobcu (ktorého
obsah výpovede je uvedený v bode 21. tohto rozsudku), ktorý tvrdil, že sedem kontrolovaných fyzických
osôb vypovedalo v časovej tiesni a pod nátlakom, spochybnil spôsob vypočutia týchto fyzických osôb
inšpektormi práce a mal za to, že inšpektori práce vykonali inšpekciu práce na základe udania, čo malo

ovplyvniť priebeh ako aj výsledok inšpekcie. Na uvedené tvrdenia však konateľ žalobcu nepredložil
žiadne dôkazy, pričom tieto tvrdenia sú zároveň v rozpore s obsahom dôkazov nachádzajúcich sa
v administratívnom spise (napr. Zápisnice o podaní informácie kontrolovanými fyzickými osobami
dňa 15.10.2022, v ktorých boli kontrolované osoby riadne poučené podľa § 16 ods. 5 zákona č.
126/2006 Z. z. a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon

o priestupkoch“), Protokol zo dňa 02.11.2022 v znení Dodatku č. 1 zo dňa 08.11.2022). K navrhovanému
vypočutiu svedka D. Q., zamestnanca žalobcu, ktorý by mal podľa tvrdenia konateľa žalobcu pri
výsluchu potvrdiť, že vopred informoval inšpektorov práce o tom, že kontrolované fyzické osoby neboli
zamestnancami žalobcu, čo malo byť inšpektormi práce odmietnuté zaznamenať do zápisnice, správny
súd uvádza, že navrhovaný výsluch nevykonal vzhľadom na dôkazy vyplývajúce z administratívneho

spisu, na D. Q. predložené listiny počas výkonu inšpekcie práce dňa 15.10.2022 (Zoznam SBS AS
Trenčín - Skalica z 15.10.2022, Zmluva o poskytovaní strážnej a usporiadateľskej služby uzatvorená
medzi objednávateľom: AS Trečnín a.s. a dodávateľom: Súkromná bezpečnostná služba BALJAK
s.r.o., Žilina zo dňa 30.09.2022, ako aj obsah Zápisnice o podaní informácie zo dňa 15.10.2002,
v ktorej D. Q. (po náležitom poučení) spontánne odpovedal na otázky inšpektorov práce, pričom každú

jednotlivú odpoveď opatril vlastnoručným podpisom, bez uvedenia výhrady o nemožnosti zaznamenania
nejakých údajov alebo doplnenia výpovede). V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že
zamestnanec žalobcu D. Q. do Zápisnice dňa 15.10.2022 výslovne uviedol, že ho „majiteľ p. C. poveril,
aby v zmysle Zákona o športe riadil zamestnancov BALJAK s.r.o. na zápase“, čo spochybňuje tvrdenie
konateľa žalobcu o tom, že D. Q. mal inšpektorov práce informovať, že kontrolované fyzické osoby nie sú

zamestnancami žalobcu. Navyše túto skutočnosť konateľ žalobcu ani nenamietal pri svojom prvotnom
úkone (po oboznámení sa s obsahom Protokolu o výsledku inšpekcie práce pri jeho prerokovaní dňa
02.11.2022) a ani neuviedol, aký by táto skutočnosť mala mať vplyv na zákonnosť preskúmavaných
rozhodnutí.

47. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe v rámci návrhu na vykonanie dokazovania konštatoval, že navrhuje
vykonať dôkazy, ktoré navrhoval vykonať už v správnom konaní, ktoré tak prvostupňový orgán verejnej
správy ako ani žalovaný „tendenčne nevykonali“, správny súd (tak ako už bolo vyššie uvedené
v bodoch 44. a 45. tohto rozsudku) konštatuje, že na základe takto všeobecne uplatnenej námietky(o nevykonaní dokazovania orgánmi verejnej správy) nemožno konštatovať nezákonnosť postupu
a následne rozhodnutí orgánov verejnej správy. Pre relevanciu takejto námietky nepostačuje len tvrdenie
o „tendenčne nevykonanom dokazovaní“, bez toho, aby žalobca konkretizoval, ktoré ustanovenie

ktorého právneho predpisu a z akých dôvodov bolo postupom orgánov verejnej správy porušené, na aké
tvrdenia boli žalobcom označené dôkazy navrhnuté, ktoré skutočnosti uvedenými dôkazmi mali byť
preukázané, aký by malo vykonanie uvedených dôkazov vplyv na zistenia relevantné pre vyvodenie
záverov orgánov verejnej správy, resp. na zistenie skutkového stavu alebo následného právneho
posúdenia. Žalobcovu námietku správny súd považoval za nekonkrétnu. Vo všeobecnosti však správny

súd uvádza, že vykonávanie dôkazov patrí orgánu verejnej správy, ktorý vykonáva dokazovanie
postupom podľa § 34 Správneho poriadku a ktorý je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie, pričom nie je viazaný len
návrhmi účastníkov konania (§ 32 ods.1 Správneho poriadku). Z ustálenej judikatúry Najvyššieho
súdu SR, Najvyššieho správneho súdu SR i Ústavného súdu SR navyše vyplýva, že orgán verejnej
správy v prípade, ak účastník konania navrhne vykonanie nejakého dôkazu, nie je povinný uvedený

dôkaz bezpodmienečne vykonať, avšak v prípade, ak navrhovaný dôkaz nevykoná, musí tento svoj
postup odôvodniť, t. j. v odôvodnení rozhodnutia musí uviesť dôvody a úvahu, z ktorej bude pre
účastníka konania zrejmé, prečo navrhnutý dôkaz nevykonal. Správny súd v preskúmanom prípade
konštatuje, že tak prvostupňový orgán verejnej správy ako i žalovaný v odôvodnení svojich rozhodnutí
zrozumiteľne uviedli, z akých dôvodov žalobcom navrhované dôkazy nevykonali a žalobca v správnej

žalobe neuviedol žiadne konkrétne námietky vo vzťahu k týmto dôvodom, resp. k úvahe orgánov
verejnej správy, konkrétne neuviedol argumentáciu, v čom bol takýto postup v rozpore so zákonom
alebo so zásadami logického uvažovania. Správny súd nie je oprávnený tieto dôvody za žalobcu
vyhľadávať, formulovať alebo vyvodzovať z odôvodnenia preskúmavaných rozhodnutí alebo z obsahu
administratívneho spisu.

48. Pre úplnosť však správny súd konštatuje, že v preskúmavanom prípade orgány verejnej správy
dôkazy zabezpečili v súlade so zákonom, vyhodnotili ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach,
v súlade s ich obsahom a v súlade so zásadami logického uvažovania. Rovnako ako orgány
verejnej správy, ani správny súd nezistil dôvody, pre ktoré by mali byť žalobcom navrhované dôkazy

vykonané, resp. nezistil dôvody doplniť dokazovanie opätovným výsluchom už vypočutých fyzických
osôb formou svedeckej výpovede. Argumentácia žalobcu, resp. právnej zástupkyne žalobcu na
pojednávaní (nachádzajúca sa len v rovine neosvedčených tvrdení), smerujúca k spochybneniu
okolností, za ktorých kontrolované fyzické osoby poskytovali inšpektorom práce vysvetlenia, a
teda dostatočnosti dôkaznej sily Zápisníc o podaní informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti

fyzických osôb na pracovisku, ktoré boli spísané inšpektormi práce počas výkonu inšpekcie práce
dňa 15.10.2022, nepovažuje správny súd za právne relevantnú, pretože v rámci správneho konania
o uložení sankcie sú tieto Zápisnice o podaní vysvetlenia zákonnými dôkazmi vykonanými v rámci
procesného postupu inšpekcie práce (vykonané podľa Zákona o inšpekcii práce). Takýto podklad
pre rozhodovanie priamo predpokladá ustanovenie § 16 ods. 5 Zákona o inšpekcii práce, v zmysle

ktorého boli predmetné vysvetlenia kontrolovanými fyzickými osobami podané. Zápisnica inšpektora
práce o podanom vysvetlení kontrolovanou fyzickou osobou podľa Zákona o inšpekcii práce je spôsobilá
byť dôkazom a ak sa v konaní nevyskytnú osobitné okolnosti, nie je potrebné túto osobu opätovne
vypočúvať ako svedka. Takýto záver zodpovedá aj ustálenej judikatúre Najvyššieho správneho súdu SR
(napr. rozsudok NSS SR sp. zn. 7Ssk83/2021 zo dňa 27.06.2023 a tam citovaná judikatúra, Rozsudok

NSS SR sp. zn. 6Ssk/112/2023 zo dňa 30.04.2024). Žalobca bol o týchto podkladoch riadne a včas
informovaný, mohol sa k nim vyjadrovať, navrhovať ďalšie dôkazy na preukázanie svojich tvrdení
a uplatňovať svoje procesné práva v administratívnom konaní. V predmetnej veci orgány verejnej
správy podľa správneho súdu postupovali správne, ak nevzhliadli dôvod opätovného vypočutia týchto
osôb formou svedeckej výpovede, a to vzhľadom na dostatočne zistený skutkový stav, nakoľko zistené

skutočnosti (porušenie Zákona o nelegálnom zamestnávaní žalobcom v súvislosti so zamestnávaním
predmetných siedmich fyzických osôb) vyplývajú z obstaraných podkladov. Naopak, tvrdenie konateľa
žalobcu, že sedem fyzických osôb nevykonávalo žiadnu prácu pre žalobcu, pretože boli zamestnancami
inej spoločnosti (BALJAK CZECH s.r.o.), a teda nešlo o nelegálne zamestnávanie, je v rozpore
s informáciami podanými samotnými siedmimi fyzickými osobami do Zápisníc o podaní informácie

o vysvetlení dôvodu ich prítomnosti na pracovisku žalobcu dňa 15.10.2022. Požiadavka žalobcu
počas administratívneho konania na opätovné vypočutie uvedených fyzických osôb v prítomnosti
právnika žalobcu za účelom zistenia dôvodov ich prítomnosti na pracovisku teda podľa správneho
súdu nebola opodstatnená s prihliadnutím na dôkazy získané v rámci administratívneho konania.Nosnými dôkazmi sú v tomto prípade Zápisnice o poskytnutí informácie fyzickými osobami: D. E., A.
I., D. F., D. K., D. L., N. N. a D. C., ktorých súčasťou je poučenie menovaných osôb o povinnosti
poskytnúť informácie potrebné na výkon inšpekcie, vrátane poučenia o následkoch za nepravdivé,

resp. zavádzajúce alebo neúplné podanie informácií a ich vlastnoručný podpis (pri každej odpovedi
na jednotlivú otázku). Pre vyhodnotenie hodnovernosti vyjadrení týchto osôb ako dôkazov bolo
rozhodujúce, že všetky skutočnosti uviedli po náležitom poučení, bezprostredne počas kontroly,
bez prípravy, spontánne, bez možnosti ovplyvňovania, resp. bez možnosti dohody na obsahu tejto
výpovede (poskytnutí informácie) so žalobcom, resp. ním povereným zamestnancom alebo právnikom

žalobcu. Nebolo preukázané ani tvrdenie žalobcu, že fyzické osoby poskytovali informácie inšpektorom
práce v časovej tiesni (čo vyplýva z časových údajov vypočutia jednotlivých osôb uvedených v
jednotlivých Zápisniciach, pričom fyzické osoby sa v čase podania informácie do Zápisníc nachádzali
už na svojich konkrétnych stanovištiach a predmetný zápas začal až o 18.00 hod.) a už vôbec
neboli žalobcom predložené žiadne dôkazy o jeho tvrdení, že kontrolované fyzické osoby vypovedali
pod nátlakom.

49. Žalobca na pojednávaní navrhol doplniť dokazovanie o predloženie spisového materiálu vo veci
kontroly vykonanej Inšpektorátom práce Žilina, predmetom ktorej mala byť kontrola zamestnancov
spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o., o výsledku ktorej zástupkyňa žalobcu predložila Protokol zo dňa
14.03.2023 tvrdiac, že sa jednalo o totožnú situáciu, kde obdobné dohody o vykonaní práce boli

posúdené inak ako v preskúmavanom prípade, pričom nešpecifikovala atribúty, podľa ktorých
by sa malo jednať o totožný prípad, ani aký vplyv by malo vykonanie navrhovaného dôkazu na
zákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Z obsahu Protokolu vydaného Inšpektorátom práce Žilina dňa
14.03.2023 vo veci vykonanej inšpekcie práce u subjektu BALJAK CZECH s.r.o. v znení Dodatku
č.1 zo dňa 20.03.2023 správny súd zistil, že v označenom prípade dňa 26.08.2023 vykonávalo

závislú prácu pre spoločnosť BALJAK CZECH s.r.o. päť fyzických osôb, s ktorými mala spoločnosť
BALJAK CZECH s.r.o. založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (uzatvorené Dohody
o provedení práce zo dňa 01.08.2022), a neprihlásila ich do registra poistencov a sporiteľov starobného
dôchodkového sporenia najneskôr do začatia kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávatelia
(§ 231 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov,

v nadväznosti na čl. 11 bod 3 písm. a) Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004
z29.04.2004okoordináciisystémovsociálnehozabezpečenia).ZpredmetnéhoProtokoluvyplýva,žesa
jedná o päť fyzických osôb, ktoré boli odlišné od siedmich fyzických osôb (kontrolovaných inšpektormi
práce v preskúmavanom prípade), ktoré uviedli, že vykonávajú prácu pre žalobcu (spoločnosť BALJAK
s.r.o.), t. j. nie pre spoločnosť BALJAK CZECH s.r.o., pričom bolo zistené, že s touto spoločnosťou nemali

založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu a súčasne neboli prihlásení v Sociálnej
poisťovni. Z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o skutkovo ani právne totožné (obdobné) prípady, a preto
správny súd návrhu žalobcu na vykonanie uvedeného dôkazu nevyhovel. Navyše je potrebné uviesť,
že pri ukladaní sankcií je potrebné každý prípad posudzovať individuálne podľa konkrétnych skutkových
okolností.

50. Tak, ako už správny súd uviedol v bodoch 44. a 45. tohto rozsudku, poukaz žalobcu na obsah
podaného odvolania, resp. jeho citáciu, nie je možné považovať za žalobné body v zmysle § 182 SSP
a neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum rozhodnutia žalovaného (odvolacie dôvody
uvedené v podanom odvolaní smerujú proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu verejnej správy),

správnysúdvšakvrámciskúmania,činiesúsplnenépodmienkynaaplikáciuust.§195SSP,posudzoval
tvrdenia žalobcu (uvedené v odvolaní) vo vzťahu k otázke zistenia skutkového stavu, keď žalobca
ako účastník konania o odvolaní namietal neúplne zistený skutočný stav veci a nesprávne skutkové
zistenia, ako aj porušenie zásad správneho konania, pričom v odvolaní prezentoval svoje vlastné
hodnotenie predložených dôkazov, okolností vykonania inšpekcie práce, vrátane vykonania výsluchu

kontrolovaných fyzických osôb, nenariadenia ústneho pojednávania, nesprávnej aplikácie zákona č.
1/2014 Z. z. o organizovaní verejných športových podujatí a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov a zákona č. 473/2005 Z. z. o poskytovaní služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti, tvrdiac, že sankcia bola uložená v rozpore so zákonom. Správny súd nezistil dôvod
pre postup podľa § 195 SSP.

51. Pokiaľ žalobca v odvolacom konaní tvrdil, že tak v rámci výkonu inšpekcie práce,
ako aj v administratívnom konaní, prvostupňovým orgánom verejnej správy bol nespoľahlivo, nepresne
a neúplne zistený skutkový stav a neboli akceptované listinné dôkazy predložené žalobcom, poukazujúcna neprihliadnutie k údajnej informácií povereného zamestnanca žalobcu D. Q. o tom, že kontrolované
fyzické osoby nie sú zamestnancami žalobcu, ale obchodnej spoločnosti BALJAK CZECH s.r.o.;
že pre inšpektorov práce i prvostupňový orgán verejnej správy bol dôkazom o existencii faktického

pracovnoprávneho vzťahu kontrolovaných fyzických osôb so žalobcom odev (vesty s logom žalobcu);
že kontrolované fyzické osoby boli vypočuté v časovo vypätej situácii - tesne pred začiatkom
hromadného športového podujatia, v dôsledku čoho (podľa tvrdenia žalobcu) mali označovať svojho
zamestnávateľa chybne, správny súd uvádza, že uvedené tvrdenia predstavujú len vyjadrenie
nesúhlasu žalobcu s vyhodnotením listinných dôkazov orgánmi verejnej správy, resp. prezentáciu

vlastného hodnotenia dôkazov žalobcom, bez konkretizácie, v čom bolo vyhodnotenie dôkazov orgánmi
verejnej správy nesprávne alebo v rozpore s ich obsahom alebo so zásadami logického uvažovania.
Žalobcom prezentované tvrdenia nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu, ani v odôvodnení
preskúmavaných rozhodnutí, tak prvostupňového orgánu verejnej správy, ako aj žalovaného, v ktorých
orgány verejnej správy konkrétne uviedli, z akých dôkazov vychádzali, ako dôkazy vyhodnotili (jednotlivo
i vo vzájomných súvislostiach), uviedli, z akého dôvodu niektoré dôkazy (predložené žalobcom)

považovali za nehodnoverné, účelové alebo také, ktoré nie sú spôsobilé privodiť iný záver, než k akému
dospeli orgány verejnej správy, pričom správny súd má za to, že tieto dôkazy boli vyhodnotené v súlade
s ich obsahom i so zásadami logického uvažovania a v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí je
uvedená preskúmateľná úvaha, na základe ktorej orgány verejnej správy dospeli k záveru o porušení
povinností stanovených v príslušných ustanoveniach Zákona o nelegálnom zamestnávaní, v dôsledku

čoho bola žalobcovi uložená pokuta. Vo vzťahu k dokazovaniu správny súd poukazuje na body 46. –
49. tohto rozsudku.

52. Podstatným pre prijatie záveru o porušení ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona
č.82/2005Z.z.(anáslednéhouloženiusankcie)bolozistenie,žežalobcanelegálnezamestnávalsedem

fyzických osôb, ktoré pre neho vykonávali (v čase výkonu inšpekcie práce dňa 15.10.2022) závislú
prácu, pričom s týmito fyzickými osobami nemal založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného
predpisu. Podľa § 1 ods. 3 Zákonníka práce závislá práca môže byť vykonávaná výlučne v pracovnom
pomere, v obdobnom pracovnom vzťahu alebo výnimočne za podmienok ustanovených v tomto
zákone aj v inom pracovnoprávnom vzťahu. Závislá práca nemôže byť vykonávaná v zmluvnom

občianskoprávnom vzťahu alebo zmluvnom obchodnoprávnom vzťahu podľa osobitných predpisov.
Definíciu závislej práce obsahuje ustanovenie § 1 ods. 2 Zákonníka práce, podľa ktorého závislá
práca je činnosť vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom
čase určenom zamestnávateľom. V odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí sú uvedené konkrétne

skutkové zistenia, vyplývajúce z konkrétne označených dôkazov, z ktorých orgány verejnej správy
mali za preukázané kumulatívne splnenie všetkých atribútov vyžadovaných Zákonníkom práce v ust.
§ 1 ods. 2 pre definovanie činnosti kontrolovaných fyzických osôb ako vykonávanie závislej práce
pre žalobcu bez založenia pracovnoprávneho vzťahu, pričom nosnými dôkazmi boli Zápisnice o podaní
informácie o vysvetlení dôvodu prítomnosti kontrolovaných fyzických osôb na pracovisku zo dňa

15.10.2022, v ktorých boli zaznamenané bezprostredné, spontánne vyjadrenia kontrolovaných osôb,
pričom k dôkaznej sile predmetných Zápisníc správny súd poukazuje na bod 48. tohto rozsudku.
Kontrolované fyzické osoby zhodne uviedli, že na futbalovom štadióne AS Trenčín pracujú pre žalobcu
BALJAK s.r.o., na základe dohody s p. B. C. (konateľ žalobcu), pričom ich činnosť spočíva vo výkone
SBS služby (o čom svedčí aj Zoznam kontrolovaných osôb opatrený ich vlastnoručnými podpismi),

resp. usporiadateľskej služby. Z obsahu Zápisníc nesporne vyplýva, že kontrolované fyzické osoby
jednoznačne označili žalobcu ako subjekt, pre ktorý vykonávajú prácu v rozhodnom čase, pričom
žiadna z týchto osôb neuviedla, že by jej zamestnávateľom bol iný subjekt (t. j. ani subjekt BALJAK
CZECH s.r.o.). Z odpovedí kontrolovaných fyzických osôb vyplýva, že tieto sa na vykonaní prác dohodli
ústne (A. I., D. L., N. N.), resp. že majú písomnú dohodu uzavretú už skôr s p. C. (D. K., D. E., D. F.),

čonezodpovedáobsahudôkazovpredloženýchnáslednežalobcomvprílohejehovyjadreniakProtokolu
(Dohody o prevedení práce uzatvorené vyššie uvedenými fyzickými osobami so spoločnosťou BALJAK
CZECH s.r.o. Praha, datované 01.10.2022 (D. E., A. I., D. F., D. L., D. C., N. N.), resp. 18.09.2021 (D.
K.). Orgány verejnej správy v odôvodnení preskúmavaných rozhodnutí vyhodnotili žalobcom predložené
dôkazy - Dohody o prevedení práce i Zmluvu o obchodnej spolupráci zo dňa 02.12.2019 ako účelové,

pričom žalobca v správnej žalobe neprodukoval žiadnu argumentáciu smerujúcu k spochybneniu
vyhodnotenia vyššie uvedených dôkazov. Samotný nesúhlas žalobcu s vyhodnotením dôkazov orgánmi
verejnej správy nespôsobuje nezákonnosť preskúmavaných rozhodnutí. Nezodpovedá odôvodneniu
preskúmavanýchrozhodnutítvrdeniežalobcu,žeorgányverejnejsprávyzarelevantnýdôkazoexistenciifaktického pracovnoprávneho vzťahu považovali odev s označením žalobcu. Orgány verejnej správy
tak, ako už bolo vyššie uvedené, podrobne odôvodnili svoj záver o porušení zákazu nelegálneho
zamestnávania žalobcom tým, že využíval dňa 15.10.2022 závislú prácu kontrolovaných siedmich

fyzických osôb a nemal s nimi založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu. Pre tento
záver nie je relevantná ani argumentácia žalobcu, v ktorej prezentoval svoj právny názor ohľadne ne/
možnosti zabezpečovať výkon usporiadateľskej služby žalobcom podľa zákona č. 1/2014 Z. z., resp.
ohľadne kolidovania ustanovení zákona č. 473/2005 Z. z. so zákonom č 1/2014 Z. z. Zo žalobcom
predloženejZmluvyoposkytovanístrážnejausporiadateľskejslužbyuzatvorenejmedziobjednávateľom

AS Trenčín a.s. a žalobcom ako dodávateľom dňa 30.09.2022 napokon vyplýva, že žalobca sa
zaviazal zabezpečovať poriadok v zmysle zákona č. 473/2005 Z. z. a vykonávať usporiadateľskú
službu podľa zákona č. 1/2014 Z. z. v športových areáloch AS Trenčín pred, v priebehu športových
podujatí až do vyprázdnenia areálu. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, prvostupňový orgán verejnej
správy i žalovaný vo svojich rozhodnutiach zrozumiteľne objasnili, z akých dôkazov vychádzali, ktoré
skutočnosti z nich zistili, ako ich jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach posúdili, ako posúdili žalobcom

predložené dôkazy z hľadiska ich obsahu i hodnovernosti, uviedli, prečo k žalobcom predloženým
dôkazom neprihliadli, pričom žalobca v správnej žalobe neuviedol žiadnu argumentáciu, z ktorej
by bolo zrejmé, z akých dôvodov je vyhodnotenie predmetných dôkazov v rozpore s ich obsahom
alebo so zásadami logického uvažovania. Nesúhlas s vyhodnotením dôkazov, resp. prezentácia
vlastného hodnotenia dôkazov žalobcom, sama osebe nepostačuje na prijatie záveru o nezákonnosti

preskúmavaných rozhodnutí.

53. K tvrdeniu o porušení zásad správneho konania pri výkone inšpekcie práce správny súd
predovšetkým uvádza, že žalobca v odvolaní len všeobecne konštatoval porušenie základných (bližšie
nešpecifikovaných) zásad správneho konania vo vzťahu k spoľahlivo, presne a úplne zistenému

skutočnému stavu, avšak je potrebné zdôrazniť, že na výkon inšpekcie práce, ani na vyhotovenie
Protokolu o jej výsledku, sa nevzťahujú ustanovenia Správneho poriadku (§ 23 ods. 1 zákona č 125/2006
Z. z.). Vzhľadom na uvedené výkon inšpekcie práce (ako postup inšpektorov práce pri vykonávaní
dozoru nad dodržiavaním pracovnoprávnych predpisov v zmysle § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 125/2006
Z. z.) predstavuje faktickú činnosť spočívajúcu v získavaní, zaznamenávaní a zadokumentovaní

informácií zodpovedajúcich objektívnej realite preverovanej oblasti pracovnoprávnych vzťahov u
konkrétneho zamestnávateľa v určenom období. V rámci výkonu inšpekcie práce inšpektori práce
nevykonávajú „dokazovanie“ v zmysle ustanovení Správneho poriadku. Postupom inšpektorov práce,
ktorí v súlade s ustanoveniami zákona č. 125/2006 Z. z. vykonali inšpekciu práce u žalobcu a po zistení
nedostatkov vypracovali Protokol, nemôže dôjsť k porušeniu ustanovení Správneho poriadku. Ak by

aj správny súd vychádzal z názoru, resp. z predpokladu, že zásady správneho konania majú byť
aplikované na výkon inšpekcie práce aj v prípade, ak sa naň (t. j. na výkon inšpekcie práce) nevzťahujú
ustanovenia Správneho poriadku, je potrebné poukázať na ust. § 3 ods. 1 Správneho poriadku, v ktorom
je vyjadrená zásada legality, v zmysle ktorej orgány verejnej správy sú povinné postupovať v súlade
sozákonmiainýmiprávnymipredpismi.Žalobcabyvšakvsprávnejžalobemuseluviesť,ktorékonkrétne

ustanovenie ktorého právneho predpisu inšpektori práce pri výkone inšpekcie práce porušili, čo však
v správnej žalobe absentuje. Pokiaľ konateľ žalobcu na pojednávaní tvrdil tendenčnosť, resp. zaujatosť
inšpektorov práce a ich postup s cieľom sankcionovať žalobcu, tieto tvrdenia neboli ničím preukázané.
Z administratívneho spisu ani nevyplýva, že by žalobca využil v administratívnom konaní postup podľa
§ 9 Správneho poriadku.

54. K tvrdeniu o nesprávnosti postupu prvostupňového orgánu verejnej správy, keď nenariadil ústne
pojednávanie, správny súd uvádza, že orgán verejnej správy nemá bezpodmienečnú povinnosť vykonať
ústne pojednávanie podľa § 21 ods. 1 Správneho v poriadku, pričom v preskúmanom prípade
ani osobitný predpis, t. j. Zákon o inšpekcii práce, takúto povinnosť prvostupňovému orgánu verejnej

správy neukladá. Pokiaľ ide o ustanovenie § 21 ods. 1 Správneho poriadku, ktoré upravuje podmienky,
za ktorých má orgán verejnej správy nariadiť ústne pojednávanie, správny súd poukazuje napr. na
závery vyplývajúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžo 124/2009 z 26.01.2010: „Správny
poriadok predpokladá dve formy správneho konania a to ústnu formu a formu písomnú. Nariadenie
ústneho pojednávania správnym orgánom je obligatórne iba v prípade, ak tak ustanovuje osobitný

právny predpis (§ 21 ods. 1 Správneho poriadku), pričom v ostatných prípadoch je len na zvážení
konajúceho orgánu, či ústne pojednávanie nariadi alebo nie [v tej veci osobitný zákon], v súlade
s ktorým bola žalobcovi uložená pokuta, neukladá príslušným správnym orgánom povinnosť nariadiť
ústnepojednávanie,akeďžeprvostupňovýmsprávnymorgánom,akoajorgánomodvolacím,nevyvstalapotreba objasniť vec na ústnom pojednávaní, zvoliac si písomnú formu správneho konania, postupovali
tieto orgány v súlade s ustanoveniami Správneho poriadku. Žalovaný správny orgán na základe
zákonom dovolenej úvahy nevykonal dôkazy navrhnuté žalobcom, dôvodiac v rozhodnutí ich účelovosť

anepotrebnosť,keďžeskutkovýstavvecibolnáležitezistený.“ObdobneNajvyššísúdSRvUznesenísp.
zn. 4Sžo 145/2015 zo dňa 08.06.2006 dospel k nasledovným záverom: „Správne konanie je ovládané
zásadou písomnosti a neverejnosti. Na rozdiel od súdneho konania, v správnom konaní sa ústne
pojednávanie, resp. ústne konanie nevyžaduje. Aj napriek uvedenému, inštitút ústneho pojednávania
je v Správnom poriadku zakotvený. Správny poriadok však rozlišuje obligatórne ústne pojednávanie

a fakultatívne ústne pojednávanie. Obligatórne sa ústne pojednávanie nariadi vtedy, ak to ustanovuje
osobitný predpis. Inak správny orgán nariadi ústne pojednávanie iba v prípade, ak si to vyžaduje
povaha veci. Nariadenie ústneho pojednávania bez toho, aby si to vyžadovala povaha veci a nebolo
dostatočne opodstatnené, najmä v konaniach, kde je spoľahlivo zistený a preukázaný skutkový stav
veci, môže byť porušením jednej zo základných zásad správneho konania, a to rýchlosti a hospodárnosti
konania,pretožesprávnyorgánjepovinnývkonanípostupovaťbezzbytočnéhozaťažovaniaúčastníkov.

Účastníkkonanianemánanariadenieústnehopojednávaniaprávnynárok,aktakneustanovujeosobitný
zákon. V prípade, že sa účastník domáha nariadenia ústneho pojednávania a správny orgán mu
nevyhovie, je správny orgán povinný v odôvodnení rozhodnutia uviesť, ako sa vysporiadal s týmto
návrhom účastníka a prečo nepovažoval nariadenie ústneho pojednávania za potrebné.“ Z obsahu
administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že skutkový stav bol zistený spoľahlivo, pričom

orgány verejnej správy nevykonanie ústneho pojednávania vo veci v zmysle § 21 ods. 1 Správneho
poriadku, resp. opakovaného výsluchu kontrolovaných fyzických osôb, náležite odôvodnili ustálenosťou
zistenia skutkového stavu (str. 7 a nasl. prvostupňového rozhodnutia orgánu verejnej správy, str. 4
rozhodnutia žalovaného).

55. Vo vzťahu k samotnej uloženej pokute žalobca v správnej žalobe len všeobecne tvrdil,
že sankcia bola uložená v rozpore s právom, nakoľko k žiadnemu porušeniu povinností vyplývajúcich
zo zákona č. 82/2005 Z. z. nedošlo, a teda bola uložená nelegitímne. Na základe vyššie uvedeného
všeobecného tvrdenia nie je možné konštatovať nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia. Žalobca
ani v administratívnom konaní, ani v správnej žalobe a ani na pojednávaní nenamietal výšku uloženej

sankcie, ani nenavrhol správnemu súdu aplikovať ustanovenie § 198 SSP (sankčnú moderáciu).
Správny súd v intenciách ust. § 195 písm. c), d) a e) SSP nezistil porušenie základných zásad
trestného konania podľa Trestného poriadku, ani zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona,
ktoré je potrebné použiť na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, uložený druh sankcie a jej
výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. Pokuta bola uložená v súlade so

zákonom, v rámci zákonom stanoveného rozpätia (§ 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona o inšpekcii práce)
a bola v rozhodnutiach riadne odôvodnená z hľadiska zákonných kritérií stanovených v § 19 ods. 6
Zákona o inšpekcii práce. Pokuta, ktorú bol orgán verejnej správy po zistení porušenia ust. § 3 ods. 2
v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zákona č. 82/2005 Z. z. podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 Zákona
o inšpekcii práce povinný žalobcovi uložiť, bola podľa správneho súdu uložená v primeranej výške a plní

tak svoju preventívnu, ako aj represívnu funkciu.

56. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je
dôvodná, a preto správnu žalobu v zmysle § 190 SSP zamietol.

57. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a contrario, v zmysle
ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Žalobca v konaní nebol
úspešný, a preto mu správny súd nepriznal trov konania. Správny súd nezistil splnenie podmienok
pre priznanie náhrady trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP.

58. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť jeho doručením.
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech.Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho
súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP)
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná
sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom

súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm.
a) SSP).