Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 1Co/13/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7209219879
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:7209219879.5

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Brondoša a sudcov
JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu ADIT, s.r.o., so sídlom v Čani,
Osloboditeľov 123, IČO: 31 735 606, zastúpeného JUDr. Vladimírom Zeleňákom, advokátom so sídlom
v Košiciach, Letná 47, proti žalovanej A. B., C. D., nar. X.X.XXXX, o trovách konania, o odvolaní žalobcu
a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 4.4.2016, č.k. 17C/29/2009-394

r o z h o d o l :

Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, trov odvolacieho a trov
dovolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Košice II (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo „prvoinštančný súd“) napadnutým
rozsudkom zamietol žalobu (I.), žalobcu zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 1.419,36
€ titulom trov právneho zastúpenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II.) a o trovách štátu si vymienil

rozhodnúť samostatným uznesením po právoplatnom skončení konania (III.). Rozhodol tak o žalobe,
ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 4.700,42 €, na základe tvrdenia o uzavretí zmluvy o pôžičke
so žalovaným vo výške 3.301,- € a z titulu náhrady škody v sume 1.399,42 €.

2. Súd prvej inštancie nároky strán sporu na náhradu trov konania právne posúdil podľa § 142 ods. 1
O.s.p. a dospel k záveru, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pretože mal

v konaní plný úspech.

3. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca s návrhom, aby ho odvolací súd
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Jeho odvolacie námietky
smerovali výlučne proti meritórnemu zamietavému rozhodnutiu.

4. Rozsudok vo výroku II. o trovách konania napadol včas podaným odvolaním aj žalovaný neb. E.
B. s návrhom, aby ho odvolací súd v tejto časti zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie. Uviedol, že na základe jeho plného procesného úspechu v konaní si jeho právny
zástupca uplatnil nárok na náhradu trov konania vo výške 4.150,68 €, keď vychádzal zo žalovanej
sumy 4.700,- €, pričom súd prvej inštancie vychádzal pri výpočte výšky náhrady trov iba zo sumy
1.399,42 €, ktorú si žalobca uplatňoval titulom náhrady škody. Na zostatok žalovanej sumy 3.301,- €

pri výpočte trov konania vôbec neprihliadol s poukazom na to, že v tejto časti bola žaloba zamietnutá
pre vznesenie započítacej námietky. Konštatoval, že tento dôvod nepriznania podstatnej časti trov
konania je nesprávny, keďže odporuje úprave § 142 a nasl. vtedy účinného O.s.p.. Toto ustanovenie
totiž viazalo nárok na náhradu trov konania na procesný úspech účastníka konania a nie na právny
titul, v dôsledku uplatnenia ktorého úspešný účastník dosiahol v konaní procesný úspech. Uzavrel, že
započítacia námietka je rovnaký spôsob procesnej obrany proti žalobe ako napr. námietka premlčania

a pod.. Zohľadnenie druhu použitých prostriedkov procesnej obrany úprava O.s.p. nepoznala a anineumožňovala.Svojimiodvolacíminámietkamivytýkajúciminesprávneprávneposúdenieveci,žalovaný
podľa posúdenia odvolacieho súdu uplatnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p..

5. Ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní smerovali voči vecnej správnosti meritórneho
výroku napadnutého rozsudku.

6. Krajský súd v Košiciach na základe takto podaných odvolaní rozsudkom zo 4.10.2017 č.k.
1Co/363/2016-450 napadnutý rozsudok vo veci samej potvrdil, zrušil vo výroku o trovách konania

a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe dovolania žalobcu uznesením z 30.1.2020 sp. zn.
7Cdo/258/2018 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 4.10.2017 č.k. 1Co/363/2016-450 a vec
mu vrátil na ďalšie konanie.

8. Krajský súd v Košiciach po vrátení veci rozsudkom z 24.11.2021 č.k. 11Co/89/2020-546 potvrdil
rozsudok v časti napadnutého zamietavého výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba o náhradu škody vo
výške 1.399,42 € s príslušenstvom (I.), vo zvyšku napadnutého zamietavého výroku zmenil rozsudok
tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.301 € s úrokmi z omeškania vo výške
9% ročne zo sumy 3.301 € od 1.7.2009 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (II.) a žiadnej

zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, trov odvolacieho a trov
dovolacieho konania (III.).

9.NajvyššísúdSlovenskejrepublikynazákladedovolaniažalobcuažalovanéhouznesenímz24.1.2024
sp. zn. 7Cdo/148/2023 zrušil rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 24.11.2021 č.k. 11Co/89/2020-546

v časti výroku III., ktorým žiadnej zo strán nebol priznaný nárok na náhradu trov konania pred súdom
prvej inštancie, trov odvolacieho a dovolacieho konania a vec mu v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie (I.) a vo zvyšnej časti dovolanie žalobcu a žalovaného odmietol (II.). Dôvodom zrušenia výroku
o trovách konania bolo podľa odôvodnenia uznesenia zistenie, že odvolací súd založil svoje rozhodnutie
o trovách konania na iných, nových právnych dôvodoch než súd prvej inštancie, a to všetko bez toho,

aby nariadil pojednávanie a splnil si manudukčnú povinnosť vyplývajúcu z § 382 C.s.p..

10. Podľa § 453 ods. 3 C.s.p., ak dovolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec odvolaciemu súdu alebo
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, rozhodne tento súd o trovách pôvodného konania a o trovách
dovolacieho konania.

11. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v meritórnej časti a Najvyšším
súdom SR bol zrušený a vrátený (len) výrok o trovách konania, bolo podľa § 453 ods. 3 C.s.p. v tomto
konaní potrebné znovu rozhodnúť o nároku sporových strán na náhradu trov pôvodného, aj dovolacieho
konania.

12. Po zrušení a vrátení veci dovolacím súdom odvolací súd zistil, že žalovaný E. B., zomrel
dňa XX.X.XXXX, čím stratil spôsobilosť na práva a povinnosti (právnu subjektivitu), ako i procesnú
subjektivitu, ktorá je jednou z procesných podmienok konania. Vzhľadom k tomu, že dedičkou zomrelého
žalovaného sa stala jeho manželka A. B., C. D., ktorá v dedičskom konaní nadobudla po žalovanom

poručiteľovi dedičstvo s čistou hodnotou 54.400,56 €, odvolací súd uznesením z 14.2.2025 č.k.
1Co/13/2024-653 rozhodol podľa § 63 ods. 2 C.s.p. o tom, že po smrti žalovaného bude v konaní
o nároku na náhradu trov konania pokračovať s touto dedičkou na strane žalovaného.

13. Odvolací súd, v súlade s právnym názorom dovolacieho súdu na (ne)splnenie manudukčnej

povinnosti v zmysle § 382 C.s.p., vyzval strany sporu, aby sa písomne vyjadrili k možnej aplikácii
ustanovenia § 257 C.s.p., ktoré pri doterajšom posudzovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie
o náhrade trov konania v danej veci rozhodujúce.

14. Žalobca nesúhlasil s aplikáciou § 257 C.s.p. na rozhodnutie o trovách konania z dôvodu neexistencie

dôvodov hodných osobitného zreteľa. Upozornil pritom na to, že právny predchodca žalovanej nikdy
aplikáciu tohto zmierňovacieho ustanovenia nenavrhol, hoci bol zastúpený advokátom. Napokon
poukázal i na to, že žalovaný účelovo zneužíval riadne a mimoriadne opravné prostriedky čo do
rozhodnutia veci samej.15. Žalovaná žiadala prihliadať pri rozhodovaní na to, že do konania vstúpila ako dedička a nebola
priamou zmluvnou stranou záväzku. Poukázala na svoje nepriaznivé majetkové pomery vo vzťahu ku

ktorým konkretizovala, že po manželovi zdedila len podiel na byte, v ktorom spolu žili. Tento byt je
v pôvodnom stave a nepredstavuje pre ňu okamžitý finančný prínos. Pracuje ako kuchárka v škole
a okrem toho ešte stále spláca spotrebný úver, ktorý si s manželom vzali spoločne. Na druhej strane
argumentovala, že žalobcovi sa mimoriadne darí, pretože podľa zverejnených účtovných výsledkov za
rok 2023 medziročne zvýšil svoje tržby o 72 % na sumu 120.859 €. Z uvedených dôvodov má za to, že

žalobca môže znášať svoje trovy konania bez akéhokoľvek negatívneho dopadu na svoje podnikanie.

16. Žalobca na vyjadrenie reagoval tak, že okolnosti, na ktoré žalovaná poukazovala, sú vo vzťahu
k aplikácii § 257 C.s.p. nie lenže právne irelevantné, ale aj nepreukázané. Okrem toho žalovanej vytkol,
že neuviedla, z akých zdrojov čerpala informácie o jeho údajnej dobrej hospodárskej situácii, ako aj to,
že nezohľadnila jeho výsledky za obdobie, kedy prebiehal súdny spor vo veci samej. Poukázal na to,

že žalobu podal na súde ešte v auguste 2009. Žalobe predchádzala jeho výzva na dobrovoľné splnenie
záväzku žalovaného, ale aj návrh na možné urovnanie sporu dohodou o urovnaní. Žalovaný na to kladne
nereagoval a to napriek tomu, že zo strany žalovaného sa jednalo o povinnosť na základe uznania
dlhu, ešte z 27.8.2008 vo vzťahu k pôvodnému veriteľovi FIRST s.r.o. Košice. Vyzdvihol skutočnosť,
že bol nútený podať žalobu na súd, aby nedošlo k premlčaniu jeho nároku. Žalovaný bol od samého

počiatku právne zastúpený advokátom a nemá vedomosť o tom, že by žalovaný bol niekedy požiadal
o bezplatnú právnu pomoc. Žalovaný, resp. jeho právny zástupca častokrát konali účelovo, pričom nešlo
o účelne bránenie práv, pretože ich uplatnili až po uplynutí neprimeranej doby, čo nakoniec jednoznačne
skonštatoval dovolací súd vo svojom rozhodnutí. Záverom doplnil, že právny predchodca žalovanej,
i napriek tomu, že svoj záväzok uznal, dobrovoľne ho nesplnil, v dôsledku čoho pristúpil k jeho nútenému

výkonu prostredníctvom exekučného konania.

17. Odvolací súd potom ako umožnil obom sporovým stranám vyjadriť sa k aplikabilite § 257 C.s.p.
opätovne prejednal odvolanie žalobcu a žalovaného z hľadiska nimi uplatnených odvolacích dôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p., s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok

konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a s osobitným zreteľom tiež na dôvody uznesenia Najvyššieho
súdu SR, pričom vo vzťahu k zostávajúcemu predmetu konania uvádza nasledovné.

18. Podľa ust. § 255 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci
(1). Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne

vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo (2).

19. Pokiaľ ide o náhradu trov pôvodného konania (prvostupňového a odvolacieho, ktoré tvoria v danej
veci jednotný organický celok podľa výsledku konania), odvolací súd pri ustálení otázky procesného
úspechu strán v konaní dospel k záveru, že podľa výsledku konania mal v spore väčší procesný

úspech žalobca 70,23% oproti žalovanému, ktorý bol úspešný v časti 29,77 %. Z uvedených dôvodov
odvolací súd náhradu trov konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. pomerne rozdelil tak, že časť, ktorá sa
vzájomne prekrývala (29,77 %) odpočítal od časti (70,23 %) v ktorej bol úspešný žalobca. Žalobcovi
týmto výpočtom vznikol voči žalovanému nárok na náhradu 40,46 % z trov, ktoré v konaní vynaložil.

20. V dovolacom konaní bol prvý krát úspešný žalobca, nakoľko Najvyšší súd Slovenskej republiky
na základe jeho dovolania uznesením z 30.1.2020 sp. zn. 7Cdo/258/2018 zrušil rozsudok Krajského
súdu v Košiciach zo 4.10.2017 č.k. 1Co/363/2016-450 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V druhom
prípade bol žalobca úspešný len čiastočne, pretože jeho dovolanie proti meritórnemu potvrdzujúcemu
výrokurozsudkuodvolaciehosúdudovolacísúduznesenímz24.1.2024sp.zn.7Cdo/148/2023odmietol

avyhovellentejčastijehodovolania,ktorásatýkalavýrokuotrováchkonania.Žalovanýbolvdovolacom
konaní neúspešný, pretože ostatným spomínaným rozhodnutím mu bolo dovolanie proti meritórnemu
zmeňujúcemu výroku odvolacieho súdu odmietnuté. Možno teda zhrnúť, že žalobca bol aj v dovolacom
konaní úspešnejšou stranou, a preto by mu proti žalovanému patril čiastočný nárok aj na náhradu trov
dovolacieho konania.

21. Podľa ust. § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.22. Aplikácia tohto ustanovenia (§ 257 C.s.p.) prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov neprizná. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej

veci, ale aj v okolnostiach na strane strán sporu. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa
treba prihliadať na osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery strán a tiež na okolnosti, ktoré viedli
strany k uplatneniu práva na súde, na chovanie strán v priebehu konania a ich postoj v konaní, ako aj k
ďalším relevantným skutočnostiam, ktoré určitým spôsobom individualizujú situáciu strany v tom smere,
že si zasluhuje špecifické zaobchádzanie v zmysle vyššie citovaného ustanovenia (porovnaj rozhodnutie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000, nález sp. zn.
III. ÚS ČR 1840/10 zo dňa 23.9.2010, dostupný na http://nalus.usoud.cz).

23. Dôvody hodné osobitného zreteľa vidí odvolací súd aj naďalej v okolnostiach prípadu, majúcich
v širších súvislostiach prvky takej výnimočnosti, že činí obvyklé usporiadanie trov konania (podľa
zásady úspechu) nespravodlivým. Odvolací súd v tejto súvislosti prihliadol na skutočnosť, že

pohľadávka, ktorá bola predmetom tohto konania, mala pracovnoprávny základ a že pôvodne patrila
bývalému zamestnávateľovi žalovaného, ktorý ju však zrejme celkom účelovo previedol na žalobcu, čo
nepochybne, za situácie, že aj žalovaný mal judikovanú pohľadávku voči bývalému zamestnávateľovi,
sťažilo jeho postavenie (obranu v tomto konaní), ako aj vymožiteľnosť tejto jeho vzájomnej pohľadávky.
Strata vymožiteľnosti vzájomnej pohľadávky žalovaného voči svojmu bývalému zamestnávateľovi súvisí

aj s takmer súčasnou zmenou v osobe jediného konateľa a spoločníka v tejto spoločnosti realizovanou
prevodom obchodného podielu na tretiu osobu, ktorá (ako vyplynulo z jej výpovede) nemala skutočný
záujem na realizácii práv a povinností vyplývajúcich z jej účasti v obchodnej spoločnosti, a ktorá
(zmena) nepochybne smerovala k strate likvidity tejto spoločnosti, schopnosti uhrádzať svoje záväzky
a k zbaveniu sa zodpovednosti za jej záväzky. Za tohto stavu by bolo podľa názoru odvolacieho súdu

v rozpore s požiadavkou spravodlivosti (čl. 2 ods. 1 C.s.p.), pokiaľ by bol žalovaný, resp. jeho právna
nástupníčka – manželka, zaviazaná povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania.

24. Odvolací súd sa v odvolacom konaní zaoberal aj tým aspektom, aký potencionálny dopad by malo
nepriznanie čiastočnej náhrady trov konania na pomery žalobcu, ktorému by inak tento nárok patril.

Žalobca vo vzťahu k tomuto kritériu, poznajúc zámer odvolacieho súdu týkajúci sa aplikability § 257
C.s.p. z jeho zrušeného rozhodnutia, netvrdil (a nezistil to ani odvolací súd), že by mu znášanie tej
časti trov konania, na ktorú mu vznikol nárok, zo svojho, ohrozilo podnikanie, resp. že by malo na
jeho hospodárenie negatívny dopad. Odvolací súd preto z tohto pohľadu nevzhliadol žiadny dôvod, pre
ktorý by nepriznanie náhrady trov konania úspešnejšiemu žalobcovi mohlo viesť k vytvoreniu zdania

nespravodlivého usporiadania pomerov strán sporu.

25. Rovnaký záver platí aj o postoji a procesnom správaní sa žalovaného v priebehu konania. Odvolací
súd neakceptoval argumenty žalobcu, že žalovaný vystupoval v konaní účelovo a dokonca, že zneužíval
riadne a mimoriadne opravné prostriedky čo do rozhodnutia veci samej, pretože takéto závery z obsahu

spisu vôbec nerezultujú. Pokiaľ žalobca v tomto kontexte poukazoval na (bližšie nešpecifikované)
rozhodnutie dovolacieho súdu, ktoré malo (údajne) jednoznačne preukazovať, že „Žalovaný, resp. jeho
právnyzástupcačastokrátkonaliúčelovo,pričomnešlooúčelnébráneniepráv,pretožeichuplatniliažpo
uplynutí neprimeranej doby“, odvolací súd ani v jednom z dvoch vo veci vydaných uznesení Najvyššieho
súdu SR (č.l. 515 – 520, č.l. 626 - 632) takéto úvahy Najvyššieho súdu SR nepostrehol. Odvolací súd

postráda čo i len náznak toho, aby k vyvolaniu sporu alebo k takému jeho priebehu žalovaný akokoľvek
prispelinak,nežlegitímnouobranouvspore.Naprotitomu,okolnosti,oktorýchžalobcatvrdil,žehoviedli
k uplatneniu práva na súde, ktoré predchádzali podaniu žaloby a ani samotný jeho postoj v konaní, nie
je možné hodnotiť v kontexte s ostatnými okolnosťami prípadu ako také, že by predstavovali prekážku
použitia moderačného oprávnenia na rozhodnutie o trovách konania.

26. Za túto (prekážku) odvolací súd nepovažoval ani námietky žalobcu, že predchodca žalovanej nikdy
aplikáciu tohto zmierňovacieho ustanovenia nenavrhol, hoci bol zastúpený advokátom, pretože splnenie
podmienok pre aplikáciu ust. § 257 C.s.p. súd skúma ex offo, teda bez návrhu strany sporu, ako to bolo
aj v doterajšej praxi, zvlášť vzhľadom na situáciu, že od 1.7.2016 súd rozhoduje o nároku na náhradu

trov konania ex offo. Z úradnej povinnosti preto musí skúmať aj prípadné (ne)splnenie podmienok v
zmysle ust. § 257 C.s.p..27. Napokon ani skutočnosť, že žalovaný nikdy nežiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov bez
ďalšieho neznamená, že by bolo možné o jeho pomeroch uvažovať ako o lepších od žalobcu do tej
miery, že by v konečnom dôsledku vytvárali výraznú disproporciu k pomerom žalobcu a vyvolávali tak

pochybnosti o spravodlivom usporiadaní trov konania v prípade, ak si žalobca bude musieť znášať tú
časť trov konania, na ktorú mu vznikol nárok, zo svojho.

28. Riadiac sa týmito úvahami odvolací súd dospel k záveru, že v okolnostiach prípadu, dôvody
opodstatňujúce dosiahnutie spravodlivého a morálneho usporiadania procesného vzťahu strán

výnimočnou moderáciou nároku na náhradu trov konania podľa ust. § 257 C.s.p. sú dané a z uvedených
dôvodov následne pristúpil k rozhodnutiu o nepriznaní nároku na náhradu trov prvostupňového,
odvolacieho a dovolacieho konania žiadnej zo strán.

29. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom
plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku
1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie
len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej

neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,

proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací
návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,
osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred
diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má

vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej

obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§
435 CSP).