Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 7Ssk/89/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7022200324
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2025:7022200324.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom zo sudcov: Michal Novotný (sudca

spravodajca) ako predseda senátu, JUDr. Jana Martinčeková ako členka senátu a JUDr. Martin Tiso ako
člen senátu vo veci žalobcu: I.. N. P., M.. XX. R. XXXX, G. XXX, zastúpeného: JUDr. Milan Slebodnik,
advokát, Štúrova 20, Košice, proti žalovanej: Sociála poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10,
Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia z 20. apríla 2022, č. XXX XXX XXXX X, o kasačnej
sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE-4Sa/12/2022 z 30. júla 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom sa nepriznáva právo na náhradu trov kasačného konania.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Administratívne konanie a konanie pred správnym súdom
1. Z administratívnych spisov žalovaného vyplýva, že žalobca utrpel úraz s následkom poúrazového
poškodenia plexus brachialis ťažkého stupňa s ťažkým postihnutím ľavej hornej končatiny. Preto bol
od 12. apríla 1990 čiastočne invalidným a poberal čiastočný invalidný dôchodok podľa § 37 zákona č.
100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Jeho zdravotný stav bol posúdený
aj v roku 2005, kedy bol uznaný invalidným aj podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom
poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 50 %, a tiež v roku 2008 a 2009.

V apríli 2020 posudkový lekár ustálil mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60
% za poúrazové nervové poškodenie nedominantnej hornej končatiny - plexus brachialis s nutnosťou
implementácie neurostimulátora pre chronickú neutíšiteľnú bolesť ľavej hornej končatiny. Túto mieru
poklesu určil od 25. apríla 2014, kedy bol žalobcovi kvôli niekoľkoročným bolestiam implementovaný
neurostimulátor. Preto ho posudkový lekár uznal tak za čiastočne invalidného podľa § 37 ods. 3 písm.
b) zákona č. 100/1988 Zb., ako aj invalidného podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
2. Dňa 26. mája 2021 žalobca opätovne požiadal o zvýšenie sumy invalidného dôchodku. Posudková

lekárka pobočky žalovanej v Košiciach vo svojom posudku z 26. novembra 2021 zohľadnila správu
algeziológa z februára 2020, kardiológa z decembra 2020, neurológa z mája 2021 a ortopéda z mája
2021. Na ich základe konštatovala u žalobcu „vľavo na hornej končatine areflexia, svalová sila a akrálna
hybnosť nulová, prítomná hypotrofia a hypotonia svalstva...,“, kým „reflexy na dolných končatinách
symetrické“, hoci pri chôdzi má šetriť pravú nohu. Chôdza žalobcu je samostatná, hybnosť v pravom
bedrovom kĺbe (s totálnou endoprotézou) voľná a pohyby v kolenách sú len mierne zredukované. Na
základetýchtozisteníustálila,žejehorozhodujúcimzdravotnýmpostihnutímzostávapoúrazovénervové

poškodenie nedominantnej hornej končatiny - plexus brachialis podľa kapitoly XV, oddielu G, položky
29.1 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ku ktorému naďalej prislúcha miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60 % (zo zákonného rozpätia 60 až 70 %). Ostatné ochorenia podľa nej
neodôvodnili zvýšenie tejto miery, pretože „artróza kolenných kĺbov len s miernou redukciou pohybov,totálnaendoprotézapravéhobedrovéhokĺbuv2014bezobmedzeniahybnosti,arteriálnahypertenziapri
liečbe je sanovaná, echokardiograficky bez známok hypertrofie ľavej komory“. Na základe tohto posudku
ústredie žalovanej rozhodnutím z 28. decembra 2021 zamietlo žiadosť žalobcu o zvýšenie.

3. V dôsledku žalobcom podaného odvolania, v ktorom zdôrazňoval svoju chronickú neutíšiteľnú bolesť,
jeho zdravotný stav posúdila posudkový lekárka ústredia žalovanej (pracovisko v Košiciach). Tá v
odbornom posudku zo 16. marca 2022 po preskúmaní už uvedených lekárskych správ dospela k
záveru, že žalobcov zdravotný stav sa od posledného posúdenia nezmenil, „pretrváva ťažké poúrazové
poškodenie plexus brachialis vľavo“. Vzala do úvahy aj viacročné bolesti „v krčnej a driekovo krížovej

oblasti chrbtice, bez koreňového dráždenia“, ktoré však zatiaľ neviedli k hospitalizácii. Vysoký krvný tlak
považovala za dobre kompenzovaný, vyšetrenia ukazujú „normálnu globálnu a regionálnu systolickú
funkciu ľavej komory, bez diastolickej dysfunkcie“. Napriek totálnej endoprotéze pravého bedrového
kĺbu je žalobcova „chôdza samostatná, bez pomôcok, hybnosť v pravom bedrovom kĺbe je nebolestivá,
voľná, citlivosť je prítomná až terminálne (v krajných polohách). Kolená sú bez opuchu, bez náplne,
stabilné, pohyby sú len mierne redukované“. Na základe toho takisto ustálila rozhodujúce zdravotné

postihnutie podľa par. XV odd. G pol. 29.1 príl. č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., ktorému priradila mieru
poklesu schopnosti zárobkovej činnosti ?60 %, pretože postihnutou je nedominantná končatina. Ostatné
zdravotné postihnutia podľa nej neodôvodňovali jej zvýšenie. Vychádzajúc z tohto posudku žalovaná
preskúmavaným rozhodnutím nevyhovela odvolaniu žalobcu, hoci pre úplnosť doplnila výrok o odkaz
na niektoré ustanovenia zákona č. 100/1988 Zb.

4. Správnu žalobu, ktorú žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu, správny súd zamietol tu napadnutým
rozsudkom č. k. KE-4Sa/12/2022. Na odôvodnenie uviedol, že žalovaná svoje rozhodnutie dostatočne
odôvodnila. Predložené posudky posudkových lekárov považoval za úplné a dostatočne podložené
odbornýminálezmilekárov-špecialistov,akoajzdravotnoudokumentáciou,beznejasnostíavnútorných
rozporovvosvojichzáveroch.Posudkovílekárivnichdospelikzáveru,žeodbornénálezyodposledného

posúdenia v apríli 2020 nesvedčia o takých zmenách zdravotného stavu, ktorý by odôvodňoval zmenu
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Chronickú neuropatickú bolesť zohľadnili v
rámci rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorému priradili mieru poklesu 60 %, pretože postihnutá
je nedominantná končatina. Ostatné zdravotné postihnutia nepovažovali za posudkovo významné,
čo zrozumiteľne vysvetlili. Správny súd upozornil, že posudkový lekár posudzuje vplyv zdravotného

postihnutia na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť objektívne a nie podľa toho, ako ho dotknutá
osoba subjektívne vníma.
II.
Kasačná sťažnosť a vyjadrenia k nej
5. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalobca domáha zmeny rozsudku správneho súdu tak,

že sa zruší preskúmavaného rozhodnutie. Namietol, že toto rozhodnutie je založené na neúplných
a nejednoznačných posudkoch. Zotrval na tom, že diagnóza chronická neuropatická bolesť nebola
zohľadnená, hoci mu stále viac sťažuje vykonávanie doterajších činností, ako aj možnosti pracovného
uplatnenia. Opätovne odkázal na lekárske správy (algeziológa z februára 2020 a neurológa z
mája 2021), v ktorých je výslovne uvedená aj táto diagnóza. Podľa žalobcu posudok, z ktorého

vychádzalo preskúmavané rozhodnutie, nezohľadnil tieto lekárske správy a správny súd sa s týmito
nedostatkami riadne nevyrovnal. Tým sa podľa neho odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi vyjadrenej
v rozhodnutiach, ktoré citoval.
6. Žalovaná navrhla zamietnuť kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.
III.

Posúdenie veci kasačným súdom
7. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP) preskúmal napadnutý
rozsudok v celom rozsahu (§ 453 ods. 1 SSP) a predchádzajúce konanie pred správnym súdom bez
nariadenia pojednávania (§ 455 SSP) bez ohľadu na uplatnené kasačné body (§ 453 ods. 2 v spojení
s § 203 ods. 2 SSP).

8. Predmetom prieskumu v prerokúvanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol žiadosť
žalobcu o zvýšenie invalidného dôchodku, pretože nezistil, že by sa od posledného posúdenia
jeho zdravotného stavu miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšila. Podmienky
zisťovania tejto miery vymedzuje § 71 cit. zák. takto: pokles sa posudzuje porovnaním telesnej
schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým

zdravotným stavom a rovnakých schopnosti zdravej fyzickej osoby (odsek 3). Posudzuje sa na základe
a)lekárskychsprávaúdajovzozdravotnejdokumentácieazhodnotenialiečbysurčenímdiagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných
vyšetrení a ich záverov (odsek 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedenáv prílohe č. 4 (odsek 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia,
ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť
ostatných zdravotných postihnutí (odsek 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú

(odsek 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť
najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť (odsek 8).
9. Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. je posudzovanie dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úlohou lekárskej posudkovej

činnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú podľa § 153 ods. 5
cit. zák. posudkoví lekári sociálneho poistenia pobočky a posudkoví lekári sociálneho poistenia
ústredia žalovanej. Podľa judikatúry, na ktorú poukázal aj žalobca, musí byť z lekárskeho posudku
zrejmé, akými úvahami sa pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne riadili a aj dôvody určenia
rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť (judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. jeho rozhodnutia

sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo sp. zn. 1 So 72/2015, ale aj
rozsudky tunajšieho súdu sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a aj žalobcom citovaný 7 Ssk 67/2021).
Správny súd skúma, či obsah posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych nálezov alebo niektoré
lekárske nálezy vôbec nezohľadňuje, alebo svojou celkovou skladbou nie je nepreskúmateľný. Nemôže
však voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových lekárov vlastnými závermi.

10. Z obsahu posudkov, tak ako sú uvedené aj v odsekoch 2 a 3 tohto rozsudku, je zrejmé, že
posudkoví lekári zohľadnili všetky lekárke nálezy, vrátane tých, na ktoré odkazoval žalobca. Pritom
sa riadne zaoberali všetkými v nich opísanými diagnózami a ich vplyvom na určenie miery poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti. Rovnako zohľadnili aj chronickú neuropatickú bolesť a aj na jej základe
za rozhodné zdravotné postihnutie považovali poúrazové nervové poškodenie hornej (nedominantnej)

končatiny - plexus brachialis s nutnosťou implementácie neurostimulátora pre chronickú neutíšiteľnú
bolesť. Z obsahu jednotlivých lekárskych správ je zrejmé, že táto diagnóza sa vždy viazala na nález na
ľavom pleci a ramene. Nešlo teda o akúsi bližšie neidentifikovanú, všeobecnú chronickú bolesť iných
častí tela, ktorá by mala za následok pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než ktorý bol
určený na základe kapitoly XV odd. G pol. 29.1 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z. Bolesti chrbtice

nepovažovala posudková lekárka za podstatné, lebo nález nepotvrdil koreňové dráždenie a žalobca
nebolvtejtosúvislostianihospitalizovaný.Zrozumiteľneodôvodnili,ževysokýkrvnýtlakjedobreliečený,
endoprotéza a artróza kolien nespôsobujú žiadne podstatnejšie obmedzenie hybnosti. Podobne ani vo
funkcii srdca nezistili žiadne zásadnejšie disfunkcie. Podľa kasačného súdu je teda dostatočne zrejmé,
prečo posudkoví lekári naďalej ustálili mieru poklesu žalobcovej zárobkovej schopnosti na 60 % a

nepristúpili k zvýšeniu tejto miery v zmysle § 71 ods. 8 cit. zák.
IV.
Záver
11. Na základe uvedených úvah kasačný súd dospel k záveru, že nie je daný žiaden
dôvod kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 SSP. Preto podľa § 461 SSP

rozsudkom (§ 457 ods. 1 SSP) zamietol žalobcovu kasačnú sťažnosť.
12. O trovách bolo rozhodnuté podľa § 167 a § 168 v spojení s § 467 ods. 1 SSP, keď žalobca vo veci
úspech nemal a žalovaný ho síce mal, kasačný súd však nezistil výnimočné dôvody, aby sa mu nárok
na náhradu trov priznal.
13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0 (jednomyseľne).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.