Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15CoEk/2/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614210363
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2025:6614210363.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jaroslava Galla, v exekučnej veci oprávneného: PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 233 516, proti povinnému: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX D., o vymoženie

2.732,19 EUR s príslušenstvom, vedenej pred súdnym exekútorom: JUDr. Ing. Ján Gasper PhD.,
Exekútorský úrad so sídlom Námestie M. R. Štefánika 43, 977 01 Brezno, pod sp. zn. EX 725/14,
o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu
Lučenec č. k. 13Er/559/2014 - 71 zo dňa 08. januára 2025, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie okresného súdu z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd (ďalej aj „exekučný súd“) odvolaním napadnutým uznesením exekúciu zastavil.

2. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že dňa 15.07.2016 mu bol doručený návrh povinného na
odklad a zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že exekúcia bola začatá na základe rozhodcovského
rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu Victoria v Žiline, sp. zn. RL-PC-2581/13-EK (ďalej len
„rozhodcovský rozsudok“). Povinný svoj návrh odôvodnil procesnými a hmotnoprávnymi pochybeniami

rozhodcovského rozsudku. Poukázal na to, že pri uzatvárané zmluvy žiadal o poskytnutie úveru v zmysle
časti 5. žiadosti/zmluvy o úvere, v rámci ktorého dňa 09.08.2012 vyplnil podmienky, za ktorých úver
požadoval. Oprávnený následne jednostranne podmienky poskytnutia úveru v časti 6. žiadosti/zmluvy
zmenil, najmä výšku RPMN za úver, čím aj zmenil podmienky poskytnutia úveru.

3. Okresný súd dospel na základe vykonaného dokazovania a právneho posúdenia k záveru, že

v predmetnom prípade nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu zmluvy. Po podpísaní zmluvy povinným dňa
09.08.2012 v D., bola táto zaslaná na podpis oprávnenému, ktorý ju podpísal dňa 10.08.2012 v E..
Povinný však jednostranne doplnil bod 6. žiadosti/zmluvy o úvere, v ktorom zmenil podstatné náležitosti
zmluvy (celkovú čiastku, ktorú musí dlžník zaplatiť, výšku RPMN). Povinný tak túto časť formulára
nemohol akceptovať a podpísať, nakoľko v čase podpisu zmluvy povinným ešte nebola vyplnená. Mal
za to, že zmenu pôvodného návrhu oprávneným bolo potrebné v zmysle § 44 ods. 2 Občianskeho

zákonníka (ďalej len „OZ“) považovať za nový návrh pre uzavretie zmluvy, a preto absentovali dve
platné vzájomné a obsahovo zhodné prejavy účastníkov ako zmluvných strán. Exekučný súd mal
za to, že nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Uviedol, že rozhodcovský súd mal pri rozhodovaní
ex offo prihliadnuť na absolútnu neplatnosť takéhoto úkonu. Nakoľko však tento vydal exekučný
titul, ktorým povinného zaviazal na zaplatenie istiny úveru, úrokov, zmluvnej pokuty ako aj úrokov
z omeškania na základe absolútne neplatného úkonu, súd prvej inštancie exekúciu v zmysle § 45 ods.

2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „ZoRK“)konanie zastavil. Rozhodnutie o trovách exekúcie si vymenil tak, že o nich rozhodne po právoplatnosti
rozhodnutia samostatným rozhodnutím.

4. Proti tomuto rozhodnutiu podal oprávnený odvolanie, ktoré odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa §
365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie okresného súdu v celom rozsahu a vec mu vrátil
na pokračovanie v exekúcii. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Záver prijatý exekučným súdom považoval za v rozpore s platnou právnou úpravou. Poukázal na
to, že zmluva o úvere obsahovala všetky obligatórne náležitosti , a preto nemohla byť neplatná. Vo
vzťahu k údaju o RPMN tvrdil, že tento sa objektívne nedal dohodnúť. V čase podania žiadosti o úver
si zmluvné strany stanovili, že žiadosť bude ako maximálne možná s poukazom na výšku a parametre
žiadaného úveru a následne po zhodnotení bonity a schopnosti splácať predmetný úver bude žiadateľovi
poskytnutý úver v takej výške ako žiadal, resp. v nižšej sume, čo však nemalo vplyv na vôľu dlžníka

uzatvoriť zmluvu (povinný s týmto postupom súhlasil).

6. Povinný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal potvrdiť rozhodnutie okresného súdu. Argumentáciu
oprávneného považoval za zavádzajúcu a vytrhnutú z kontextu rozhodnutia. Exekučný súd mal
preukázané, že k prijatiu nového návrhu zmluvy nedošlo, a teda absentovali dva platné vzájomné

a obsahovo zhodné prejavy zmluvných strán a teda rozhodnutie sa netýkalo toho, že by v zmluve
absentovali obligatórne náležitostí.

7. V odvolacej replike oprávnený zotrval na podanom odvolaní, ktoré považoval za dôvodné. Pridržal sa
svojich tvrdení a argumentácie v odvolaní, pričom námietky povinného nepovažoval za dôvodné.

8. Rovnako povinný v odvolacej duplike sa taktiež v plnom rozsahu pridržal svojich predchádzajúcich
vyjadrení a argumentov, pričom zotrval aj na svojom odvolacom návrhu.

9. Podľa § 243h ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučného poriadok – ďalej len „EP“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné
konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. Podľa § 9a ods. 1 EP ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane
použijú ustanovenia CSP.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a bez nariadenia
pojednávania podľa § 385 ods. 1 (a contrario) CSP uznesenie okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm.
b), c) CSP zrušil a vec podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Dňa 15.07.2016 bol exekučnému súdu doručený návrh povinného, ktorým sa tento domáhal
zastavenia exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a l) EP a zároveň žiadal aj o odklad exekúcie do
času rozhodnutia o zastavení exekúcie.

13. Okresný súd odvolaním napadnutým rozhodnutím zastavil exekúciu s odôvodnením absolútnej

neplatnosti zmluvy spočívajúcej v neúčinnom akceptovaniu nového návrhu na uzavretie zmluvy, pričom
rozhodcovský súd na túto absolútnu neplatnosť pri svojom rozhodnutí neprihliadal.

14. V prvom rade odvolací súd poukazuje na to, že zmluva bola uzavretá medzi oprávneným ako
veriteľom a povinným ako dlžníkom, pričom je bezpochybne zmluvou spotrebiteľskou v zmysle § 52

a nasl. OZ, keďže povinný ako dodávateľ pri jej uzatvorení konal v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti, zatiaľ čo povinný tak nečinil. Zároveň bolo potrebné túto zmluvu
posúdiť aj podľa príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „ZoSÚ“),
keďže ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Odvolací súd sa v danom prípade síce stotožňuje

so skutkovým zistením exekučného súdu, že medzi zmluvnými stranami nebol riadne dokončený
kontraktačný proces v zmysle § 44 OZ, keďže oprávnený potom, čo povinný vyjadril súhlas doplnil
do zmluvy údaje v bode 6. žiadosti/zmluvy, ktoré neboli schválené. Exekučný súd síce dôvodne
aplikoval príslušné ustanovenia OZ týkajúce sa kontraktačného procesu, ktorých aplikáciu nevylučujeani ZoSÚ, avšak jeho záver o absolútnej neplatnosti tohto právneho úkonu nie je správny. Návrh
na uzavretie zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj jeho prijatie musia mať písomnú formu, ktorú
vyžaduje aj ZoSÚ (§ 9 ods. 1 ZoSÚ). Je však potrebné si uvedomiť, že následkom nedostatku písomnej

formy resp. jej nedodržania v danom prípade nie je absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu,
ale v súlade s § 11 ods. 1 písm. a) ZoSÚ je následkom nedostatku písomnej formy bezúročnosť
abezpoplatkovosťposkytnutéhoúveru.Okresnýsúdtaknesprávnespojilsnedodržanímpísomnejformy
zmluvy s absolútnou neplatnosťou tohto právneho úkonu.

15. Okrem iného je rozhodnutie exekučného súdu zaťažené aj nepreskúmateľnosťou, a to v časti
návrhu povinného, ktorým sa tento domáhal vydania rozhodnutia o odklade exekúcie. V rozhodnutí
okresného súdu absentuje nie len výrok o tomto návrhu, ale ani v odôvodnení nie je žiadna zmienka
o tomto návrhu povinného okrem konštatovania, že povinný sa okrem iného domáhal aj odkladu
exekúcie. V rozhodnutí okresného súdu tak v tejto časti absentuje akýkoľvek základ, ktorý by mohol
byť preskúmateľný odvolacím súdom. Zároveň tak ani odvolací súd nemohol rozhodnúť o tomto nároku

povinného bez toho, aby bol tento najprv posúdený okresným súdom, keďže EP pripúšťa proti takémuto
rozhodnutiu o odvolanie. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46
ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ľudských právach je aj právo strán konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré
jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky. Z odôvodnenia

napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo exekučný súd nepovažoval za dôvodný návrh povinného
na odklad exekúcie. Takéto rozhodnutie je potrebné v tejto časti považovať za nepreskúmateľné pre
nedostatok dôvodov.

16. S ohľadom na vyššie uvedené tak rozhodnutie okresného súdu je zaťažené nielen vadou

nesprávneho právneho posúdenia veci, ale aj nesprávnym procesným postupom. Odvolací súd preto
podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil rozhodnutie okresného súdu a vec mu v zmysle § 391 ods.
1 CSP vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

17. Povinnosťou exekučného súdu tak bude v ďalšom konaní opätovne sa zaoberať nielen návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, ale aj návrhom na jej odklad, pričom rozhodne o oboch uplatnených
nárokoch a tie aj vo svojom novom rozhodnutí riadne odôvodní. Odvolací súd zároveň poukazuje na
dikciu zákonných ustanovení EP (§ 44 ods. 2, § 57 ods. 1 a 2), z ktorých je zrejmé, že súd je povinný, a to
v každom štádiu vedenia exekúcie, dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady

pre vedenie exekúcie, predovšetkým, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiadal o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanovenia § 41 EP.
Nakoľko sa jedná o spotrebiteľský vzťah posúdi exekučný súd aj otázku platnosti resp. neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy, či táto bola alebo nebola individuálne dojednaná. Odvolací súd poukazuje na to,
že samotná skutočnosť, že rozhodcovská zmluva síce bola uzavretá na samostatnom liste papiera, ešte

automaticky neznamená, že bola skutočnou alternatívou, ako ani to, že povinný ako dlžník mohol jej
obsah akýmkoľvek spôsobom ovplyvniť.

18. Zároveň si dá okresný súd aj pozor na uvedenie správnych údajov v záhlaví rozhodnutia, nakoľko
v odvolaní napadnutom uznesení uviedol nesprávne IČO povinného, ale aj označenie jeho právneho

zástupcu.

19. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 202 ods. 4 Exekučného poriadku v znení platnom v čase vydania tohto rozhodnutia (v znení
zákona č. 2/2017 Z. z., účinného od 01.04.2017) dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti
uzneseniu vydanému v exekučnom konaní nie je prípustné.