Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 24. apríl 2025

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 24P/127/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2624243414
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Buľubaš

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2025:2624243414.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa:

A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny Senica, Vajanského 17, Senica, a plnoleté dieťa C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec,
deti rodičov: matka D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, XXX XX F., a otec C. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XX, XXX XX F., o zvýšenie výživného, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výšku výživného zo strany matky na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, zo sumy 35 eur
mesačne na sumu 120 eur mesačne odo dňa 16.12.2024, ktoré výživné je matka maloletej povinná platiť
k rukám otca maloletej vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred.

II. Matka maloletej má nedoplatok na zročnom výživnom na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX, za
obdobie od 16.12.2024 do 30.04.2025 v sume 381,20 eur, ktorý nedoplatok je matka povinná splácať
v pravidelných mesačných splátkach po 20 eur mesačne splatných popri bežnom výživnom vždy do
15. dňa v mesiaci k rukám otca s tým, že omeškanie s platením jednej splátky má za následok zročnosť
celého nedoplatku.

III. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 9P/40/2022 - 67 zo dňa 07.12.2022, v časti
určenia výživného na maloletú A. B., nar. XX.XX.XXXX.

IV. Súd vo zvyšku návrh otca na zvýšenie výživného zamieta.

V. Súd návrh na zvýšenie výživného na plnoleté dieťa C. B., nar. XX.XX.XXXX, vylučuje na samostatné
konanie.

VI. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX a plnoletej C. B., nar. XX.XX.XXXX podal na Okresnom
súde Senica dňa 16.12.2024 návrh na zvýšenie výživného na obidve deti. Svoj návrh odôvodnil tým,
že naposledy bolo výživné určené pred dvomi rokmi, odkedy prišlo k všeobecnému nárastu životných
nákladov a zvýšeniu výdavkov oboch detí. Tereza navštevuje strednú školu, s čím sú spojené mesačné
náklady vo výške 130,- eur. Maloletá A. navštevuje základnú školu, chodí na výtvarný krúžok, kde sa
platí 40,- eur polročne. Obe deti sa osobne rozvíjajú a majú čoraz viac záľub, čo je spojené s vyššími

finančnými nákladmi. Otec nie je schopný hradiť tieto zvýšené náklady sám. Jeho čistý mesačný príjem
je vo výške 820,- eur. Otec spláca hypotéku vo výške 740,- eur mesačne, náklady na bývanie (elektrina,
plyn, voda) sú vo výške 185,- eur mesačne, drevo 800,- eur ročne. Otec platí obom deťom poistky a to
C. v sume 33,- eur mesačne a mal. A. vo výške 10,- eur mesačne. Ďalej im platí paušál na telefón a toC. 20,- eur a mal A. 10,- eur. Výdavky na ošetrenie zubov oboch detí boli v roku 2024 vo výške 1.280,-
eur. Otcovi finančne vypomáhajú jeho rodičia, súrodenci a blízky priatelia. Otec žiadal zvýšiť výživné
na C. zo sumy 45,- eur mesačne na sumu 350,- eur a na mal. A. zo sumy 35,- eur mesačne na sumu

200,- eur mesačne.

2. Matka sa k návrhu otca na zvýšenie výživného na obe deti písomne vyjadrila dňa 12.03.2025, uviedla,
že jej výdavky (nájom, elektrina, životná poistka, telefón, internet, televízia) sú vo výške cca 281,- eur.
Matka uviedla, že pokiaľ budú deti chodiť k nej domov, bude im zabezpečovať stravu, desiatu ako aj iné

výdavky, čím sa otcovi znížia náklady. Otec obmedzuje kontakt detí s matkou, deti neodpovedajú na jej
telefonáty ani SMS správy. Dcére C. poslala na účet 550,- eur na vodičský preukaz.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom otca, matky, potvrdením o návšteve školy (č.l. 5, č.l. 6 spisu),
výpisom z účtu (č l. 10 – 13), ročným zúčtovaním preddavkov (č. l. 14), oznámením Sociálnej poisťovne
(č. l. 36 – 38), oznámením ÚPSVaR (č. l. 39), potvrdením o príjme (č. l. 41), výpismi z účtu (č. l. 42 – 46),

komunikáciou cez SMS správy (č. l. 47 – 90, č. l. 91), spisom Okresného súdu Senica sp. zn. 9P/40/2022
a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Otec pri výpovedi uviedol, že nemá inú vyživovaciu povinnosť. S deťmi býva v rodinnom dome
dvojizbovom, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve. Náklady súvisiace s bývaním má v rozsahu ako sú

uvedené v písomnom vyčíslení (č. l. 109). Jeho zdravotný stav je dobrý. Je zamestnaný v Hevron Senica
ako mäsiar, zárobok má 860,- eur netto. Inde nepracuje. Pracuje v Senici, do zamestnania dochádza
každý deň. Cestovné do zamestnania má mesačne 100,- eur na benzín do motorového vozidla. Dcéra
C. navštevuje Strednú školu v Trnave. Cez týždeň býva na internáte. Za internát platí 40,- eur mesačne,
a na stravu pre dcéru na internáte 80,- eur mesačne. Dcéra má zabezpečenú stravu len v škole počas

obedov, ostanú stravu raňajky a večere si musí kúpiť, na to jej poskytuje 250,- eur mesačne. Zdravotný
stav C. je dobrý.
Zdravotný stav mal. A. je dobrý. Chodí do 7. ročníka ZŠ, učí sa na jednotky. Má mimoškolské záujmy a
to ZUŠ výtvarný odbor, kde platí 40,- eur polročne. Oblečenie pre dcéru nevie vyčísliť, nakoľko veci jej
kupuje podľa potreby a dcéra stále rastie. Za stravu v škole pre dcéru platí 5,- eur mesačne a potom sa

dcéra stravuje doma, nevie sa vyjadriť koľko pre dcéru minie na stravu. Na raňajky dcéra zje dva rohlíky
s mliekom alebo so syrom, salámou, raňajky môžu stáť okolo 3,- eur. Dcére pripravuje desiatu a to buď
omastený chlieb alebo ovocie prípadne banán asi za 2,- eura. Na večeru varí a minie pre jednu osobu
2,- alebo 3,- eura. Dcére kupuje hygienické potreby mesačne asi za 40,- – 50,- eur čo sú šampóny,
hygienické potreby, kozmetiku. Matka platí na dcéru A. 35,- eur mesačne, okrem toho iné náklady na

dcéru neuhrádza. Otec doteraz nepýtal od jej matky aby sa finančne podieľala na nejakých nákladoch
pre dcéru. V súvislosti s týmto konaním jej raz telefonoval ohľadne zvýšenia výživného a jej matka mu
povedala, že môže platiť výživné na obe deti okolo 200,- eur. Matka sa s deťmi nestretáva, deti sa s
ňou nechcú stretávať. Podľa jeho názoru vzťah medzi nimi nie je taký, aký by mal byť medzi dcérami
a matkou. Keď sa ich pýtal, staršia ohľadne stretávania len kývne rukou a mladšia dcéra skloní hlavu a

nechce o tom s ním rozprávať. Podľa jeho názoru sa matka k dcéram dobre nechovala a to je aj dôvod
prečo sa rozviedli. Stretávanie sa dcér s matkou sa nerealizuje podľa rozhodnutia súdu, nakoľko dcéry
sa s ňou stretávať nechcú. Otec uviedol, že matka sa s dcérami nestretla ani na Veľkú noc.

5. Matka pri výsluchu uviedla, že inú vyživovaciu povinnosť nemá. Býva v dvojizbovom byte, ktorý je v

jej osobnom vlastníctve. V byte býva sama, čaká kým za ňou prídu jej deti. Jej zdravotný stav je zatiaľ
dobrý, chodí však na kontroly ohľadne chrbtice a možno pôjde na operáciu, užíva lieky na štítnu žľazu
a riedenie krvi, doplatok za lieky má okolo 20,- eur mesačne. Zamestnaná je v Svadebka s.r.o. Skalica
ako pomocná sila v kuchyni. Zárobok mám okolo 700,- eur až 720,- eur mesačne netto. V súvislosti s
bytom za správu bytu platí 150,- eur mesačne, za elektriku 30,- eur mesačne, za TV spolu s internetom

a telefónom platí okolo 60,- eur mesačne. Platí taktiež pre seba poistenie 30,- eur mesačne. Výživné na
deti platí podľa rozhodnutia súdu. Náklady na stravu a hygienické potreby má okolo 250,- eur mesačne.
Pracovný pomer má na dobu neurčitú, je však v skúšobnej dobe. Vždy keď išla za deťmi do domu ich
otca, vždy deťom niečo niesla. Naposledy tam bola v novembri 2024, keď mala C. XX rokov. Keď takto za
deťmi prišla, deti ju pustili len pod bránu domu, A. za ňou ani neprišla. Vždy im pri takýchto stretnutiach

dávala ovocie, sladkosti, peniaze a to 20,- až 40,- eur. Niekedy ju deti ani nepustili do domu a preto
im tieto veci nechávala na kľučke z vonku, lebo počula, že sú doma. Stretnutia si dopredu nedohodla,
nakoľko keď sa o to pokúšala, povedali jej, že aj tak nebudú doma. Takáto situácia ju ubíjala a ubíja a
preto tam už odvtedy nebola. Dcére C. v lete 2024 uhradila sumu 550,- eur a to polovicu poplatkov zavodičský kurz. Dcéra ju o túto platbu požiadala. Dcéra jej takto potom posielala aj ďalšie správy a žiadala
peniaze, ona sa však chcela s ňou stretnúť a preto jej odpísala, že peniaze jej dá počas stretnutia. Na
toto jej dcéra vždy odpísala, nech si peniaze nechá. Dcéra A. s ňou vôbec nekomunikuje, asi trikrát sa

s ňou rozprávala, keď sa náhodou stretli. Matka má súdom stanovené stretávanie sa, avšak berie na
deti ohľad, nechce sa stretávania domáhať cez políciu. Chce platiť na dcéru zvýšené výživné, avšak tak
aby ostali finančné prostriedky aj pre ňu. Doteraz platí výživné na dcéru A. 35,- eur. Matka maloletej
počas svojej výpovede stále plakala.

6. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 9P/40/2022 bolo zistené, že v uvedenom konaní súd
rozsudkom sp. zn. 9P/40/2022-67 zo dňa 07.12.2022 manželstvo otca a matky rozviedol a schválil
dohodu rodičov o úprave práv a povinností k mal. deťom tak, že mal. C. a mal. A. zveril do osobnej
starostlivosti otca a matke stanovil výživné na mal. C. v sume 45,- eur mesačne a na mal. A. v sume
35,- eur mesačne. Súd zároveň upravil stretávanie sa matky s mal. A. každý párny týždeň od štvrtka
od 17.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a tiež počas vianočných sviatkov. Stretávanie sa matky s vtedy

maloletou C. súd neupravil.
MatkabolavtomčasezamestnanánaZákladnejškole,F.,F.,kdemalapriemernýčistýmesačnýzárobok
v sume 554,- eur. Otec pracoval vo firme Heveron v Senici, priemerný mesačný zárobok mal 600,- eur,
občas si privyrábal aj brigádnicky.

7. Z potvrdenia o príjme matky súd zistil (č. l. 41), že matka dosahuje priemerný mesačný zárobok 740,-
eur netto.

8. Z ročným zúčtovania preddavkov na daň za rok 2023 (č. l. 14) súd zistil, že otec dosahuje priemerný
mesačný zárobok 860,- eur netto.

9. Z potvrdenia o návšteve školy (č. l. 5, č. l. 6) súd zistil, že C. B., nar. XX.XX.XXXX je žiačkou X.A triedy
Strednej odbornej školy poľnohospodárstva a služieb na vidieku, C. a mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX je
žiačkou X.C triedy Základnej školy, Strážnická, Skalica.

10. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Senica zo dňa 10.03.2025 (č.l. 39) vyplýva, že
matka nepoberá prídavok na dieťa ani žiadne iné štátne dávky. Otec poberá prídavok na dve deti (A. B.
a C. B.) vo výške 60,- eur mesačne na každé dieťa.

11. Z oznámenia Sociálnej poisťovne (č. l. 36 – 38) vyplýva, že matka za obdobie posledných

12 kalendárnych mesiacov nebola poberateľkou dávok dôchodkového poistenia, dávok úrazového
poistenia, dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia. Matka poberala nemocenské dávky
a to za obdobie od 08/2024 do 12/2024 spolu v sume 2.214,10 eur. Otec za obdobie posledných 12
kalendárnych mesiacov nebol poberateľom dávok dôchodkového poistenia, dávok úrazového poistenia,
dávok v nezamestnanosti a dávok garančného poistenia. Otec poberal nemocenské dávky a to za

obdobie od 03/2024 do 06/2024 spolu v sume 1.547,40 eur.

12. Podľa § 62 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, ods. 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa
živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových

pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje
schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrenédieťapodľaosobitnéhozákona.13)Priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd

aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

13. Podľa § 65 ods. l Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich

vyživovacej povinnosti alebo schváli dohodu o výške výživného.

14. Podľa § 75 ods. l Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 78 ods. l Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery.

16. Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných

nákladov.

17. Podľa § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

18. Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

19. Podľa § 35 CMP, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

20. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP) žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Podľa § 166 ods. 2 C.s.p. ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak

odpadnú dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

22. Návrh na zvýšenie výživného na dieťa C. B. podal jej otec v čase, keď táto bola už plnoletá
a otec už nebol jej zákonný zástupca. Súd preto vylúčil tento návrh na samostatné konanie, nakoľko
z dôvodu odlišných účastníkov (kolízny opatrovník) nie je možné konať zároveň vo veci starostlivosti

o maloleté dieťa a vo veci výživného na plnoleté dieťa, nakoľko v takomto konaní je už od začiatku C.
B. samostatným účastníkom konania z dôvodu jej plnoletosti.

23. Preto v tomto konaní súd rozhodoval o návrhu otca na zvýšenie výživného zo strany matky na
mal. A.. Súd preto skúmal, či v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, resp. v zmysle § 121 CMP došlo

k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zvýšenie výživného. Na to, aby súd mohol zmeniť
právoplatné (záväzné) rozhodnutie o výživnom je potrebné, aby došlo k zmene pomerov u detí, resp.
rodičov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. K takejto zmene môže dôjsť tak na strane oprávneného
(t.j. mal. dieťaťa, resp. plnoletého dieťaťa), povinného (t.j. rodiča) alebo na oboch stranách. Podľa
okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu v oblasti

príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. V praxi sa najčastejšie uplatňujú
nasledujúce dôvody: zmena potrieb dieťaťa z dôvodu začiatku plnenia školskej dochádzky, prechod
medzijednotlivýmistupňamiškolskéhosystému,ďalejzmenazdravotnýchpomerov,stratazamestnania,
dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, odpadnutie zákonnej podmienky pre
vyživovaciu povinnosť - nadobudnutie spôsobilosti samostatne sa živiť, atď. Pre zmenu výživného

nestačí len úvaha o tom, či je doterajšie výživné primerané, lebo by išlo o neprípustnú reparáciu
právoplatného rozhodnutia súdu (R 27/1974). Pri rozhodovaní súdu o zmene výživného (tak ako to bolo
v tomto prípade) je rozhodujúce to, či došlo k zmene pomerov, pričom relevantnosť tejto zmeny sa zisťuje
porovnaním nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej
povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom konaní pri predchádzajúcom (poslednom) rozhodovaní

súdu o výživnom. Okolnosťami podstatnými pre posúdenie zmeny ostatného rozhodovania o výživnom
sú len okolnosti, ku ktorým došlo od posledného rozhodnutia súdu o výživnom do podania návrhu
na zvýšenie výživného, resp. do času rozhodovania súdu o takomto návrhu, pretože inak by išlo o
reevidovanie predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, či je neprípustné (k tomu pozri rozhodnutie
Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/4/2020 zo dňa 3.3.2020). Súčasne je potrebné uviesť, že pre

rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia rozhodnutia, súd teda nemôže prihliadať na
skutočnosti, ktoré možno očakávať alebo ktoré nastanú po vyhlásení rozhodnutia.24. Súd vychádzajúc zo zisteného skutkového stavu veci dospel k záveru, že je dôvodné zvýšenie
výživného matky na mal. A. zo sumy 35,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne. Návrh otca na
zvýšenie výživného bol dôvodný z časti a to vzhľadom na zmenu pomerov ako na strane maloletej, tak

aj na strane matky a otca. Súd dospel k záveru, že došlo k zmene pomerov (okolností) a je potrebné
rozhodnúť o zvýšení výživného pre maloleté dieťa.

25. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že od poslednej úpravy výšky výživného na mal. A. v roku 2022,
uplynulo dva a pol roka.

Nároky na krytie životných nákladov na strane mal. dieťaťa nepochybne vzrástli, keď v čase poslednej
úpravy výživného mal. A. navštevovala 1. stupeň základnej školy, v súčasnosti navštevuje 2. stupeň ZŠ
(X. ročník), učí sa dobre a mimo školy chodí aj na výtvarný krúžok. V súvislosti s tým nepochybne vzrástli
aj výdavky na zabezpečenie jej starostlivosti (strava, oblečenie, tzv. vreckové) a taktiež na vzdelávanie.
V tomto čase sa dieťa už pripravuje na svoje budúce povolanie, a rozhoduje sa podľa podmienok v akých
žije, či bude pokračovať v štúdiu za účelom získania čo najlepšieho vzdelania. Taktiež sú v súčasnosti

oprávnené u maloletej aj náklady na mimoškolské aktivity, ktoré taktiež rozvíjajú schopnosti dieťaťa čo
najlepšie sa uplatniť v živote. Je potrebné uviesť, že prechod medzi jednotlivými stupňami školského
systému je považovaný za objektívnu skutočnosť, na základe ktorej dochádza k zmene pomerov na
strane oprávneného (t.j. dieťaťa) v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine, preto zvýšenie výživného je za
danej situácie dôvodné.

26. Čo sa týka pomerov na strane otca, ktorý je taktiež osobou povinnou na plnenie vyživovacej
povinnosti, ktorá je plnená jednak osobnou starostlivosťou o dieťa, ale taktiež platením výdavkov na
dieťa, na jeho strane došlo k zmene pomerov v tom, že čase poslednej úpravy výživného v roku 2022
dosahoval otec príjem vo výške 600,- eur netto. V súčasnej dobe dosahuje priemerný čistý mesačný

príjem vo výške 860,- eur, jeho príjem sa zvýšil o 260,- eur. Okrem toho otcovi v roku 2024 bolo
vyplatených za obdobie od 03/2024 do 06/2024 na nemocenských dávkach 1.547,40 eur, čo v prepočte
na mesiac je 128,95 eur naviac k zárobku za rok 2024. Taktiež poberá prídavky na dve deti celkovo
120,- eur mesačne.

27. Súd v konaní skúmal taktiež zárobok matky a tiež jej schopnosti a možnosti a zistil, že prišlo aj
u nej k zmene pomerov. Čo sa týka zárobkových pomerov na strane matky, tak v čase poslednej úpravy
výživného v roku 2022 mala matka príjem 554,- eur mesačne. V súčasnosti je jej priemerný zárobok
vo výške 740,- eur, je príjem sa zvýšil o 186 eur. Okrem toho matke v roku 2024 bolo vyplatených za
obdobie od 08/2024 do 12/2024 na nemocenských dávkach 2.214,10 eur, čo v prepočte na mesiac je

184,50 eur naviac k zárobku za rok 2024.

28. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti je súd názoru, že je dôvodné zvýšiť výživné matke na
mal. A. zo sumy 35,- eur mesačne na sumu 120,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 16.12.2024,
teda od podania návrhu. Je to z dôvodu zvýšenia potrieb maloletej A. v súvislosti s jej rastom a tiež v

súvislosti s tým, že začala chodiť na 2. stupeň základnej školy, s čím sú spojené zvýšené náklady na
stravu, oblečenie, učebné pomôcky a ďalšie veci potrebné na štúdium a taktiež na mimoškolské záujmy
a koníčky.

29.Výškavýživnéhobolastanovenánazákladepotriebdieťaťa.Prizárobkumatky740,-eurajejcelkovo

dvoch vyživovacích povinnostiach je pri rozhodovacej praxi súdov výživné vo výške 16 % príjmu, t.j.
okolo 120,- eur mesačne.
Otcom deklarované náklady na výživu mal. A. (aj keď priamo dôkazmi nepreukázané) sú 40 eur na 6
mesiacov – výtvarný krúžok, za stravu v škole 5,- eur mesačne, strava doma - raňajky okolo 3,- eur,
desiata 2,- eur, večera 3,- eur, t.j. denne približne 8 eur (t.j. mesačne 240 eur) a hygienické potreby

mesačne cca 40,- eur, spolu cca 280 eur. Tieto náklady podľa názoru sú podľa názoru súdu dôvodné.
Vzhľadom na zárobok matky 740 eur mesačne netto, matka by sa mala na úhrade týchto nákladov
podieľať výživným v sume 120 eur mesačne, pričom je povinná uhrádzať výživné aj na druhú dcéru C. B..

30.Súdprirozhodnutíovýškevýživnéhozobraldoúvahyajskutočnosť,ževroku2022bolorozhodnutím

uptavené aj o stretávaní sa matky s mal. A. s tým, že úprava takéhoto stretávania stále platí. Matka má
záujem stretávať sa so svojimi dcérami a má záujem podieľať sa aj na úhrade mimoriadnych nákladov
prejejdeti.PočasdobystretnutiasasdcérouA.matkasataktiežchcepodieľaťnapriamomzabezpečení
nákladov na výživu dcéry. Otec maloletej nevedie dcéru k stretávaniu sa s matkou a toleruje postupnúizoláciu obidvoch dcér od matky, z čoho je matka evidentne nešťastná. Nestretávanie sa dcér s matkou
pritom nie je dôsledkom konfliktu matky s dcérami, otec o takomto konflikte nič neuviedol. Matka má
podmienky na zabezpečenie časti nákladov pre dcéru priamo počas stretávania sa s dcérou a otec

by jej mal umožniť toto stretávanie sa. Stretávanie sa matky s dcérami je v záujme dcér. Skutočnosť,
že stretávanie sa s dcérou nerealizuje z dôvodu, že matke je fakticky vplyvom otca znemožňované sa
stretávať s deťmi, nie je možné brať ako skutočnosť, že matka sa s deťmi nestretáva.

31. Súd nevyhovel návrhu otca v plnom rozsahu a nezvýšil výživné na mal. A. na sumu 200,- eur

mesačne, ktorú požadoval vo svojom návrhu, pretože je potrebné prihliadnuť nie len na zvýšenie
nákladov na zabezpečenie životných potrieb maloletého dieťaťa, príjem matky, ale aj na príjem otca a
jeho schopnosti a možnosti a i otec je povinný sa podieľať vo zvýšenej miere na potrebách maloletého
dieťaťa. Preto súd vo zvyšku návrh zamietol. Povinnosťou oboch rodičov, bez ohľadu na to, či s deťmi
žijú v spoločnej domácnosti, je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojich detí
a podieľať sa tak na všestrannom vývoji svojich detí, ktoré nie sú schopné ešte samé sa živiť a ktoré sú

ztohtodôvoduodkázanévplnejmierenasvojichrodičov.Možnostiaschopnostipovinnéhosúdanéjeho
vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne
zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa
v konkurencii.

32. Vzhľadom na určenie výživného od podania návrhu dňa 16.12.2024, vznikol matke nedoplatok
na zročnom výživnom za obdobie od 16.12.2024 do 30.04.2025 v sume 381,20 eur, ktorý je matka
povinná splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20,- eur popri bežnom výživnom s tým,
že omeškanie s úhradou jednej splátky má za následok zročnosť celého nedoplatku. Súd pri určení
nedoplatku vychádzal zo skutočností, keď matka prispievala na výživu maloletej sumou 35,- eur

mesačne. Pri stanovení výživného v sume 120,- eur mesačne, matke vznikol nedoplatok za 15 dní v
mesiaci december 2024 vo výške 58,10 eur a následne za mesiace január 2025 až apríl 2025, t.j. 4 x
120,- eur, t.j. 480,- eur, celkom je potom nedoplatok pri novom výživnom vo výške 538,10 eur, pričom
matka uhradila za uvedené obdobie výživné celkom vo výške 156,90 eur (za december 2024 16,90 eur,
za január 2025 až apríl 2025 suma 140 eur). Nedoplatok na výživnom je potom po odrátaní uhradeného

výživného celkom vo výške 381,20 eur (538,10 eur – 156,90 eur), ktorý súd matke povolil splácať po
20,- eur mesačne popri bežnom výživnom.

33. Zároveň súd rozhodol o zmene rozsudku, ktorým bola naposledy upravená výška výživného na mal.
A. ( rozsudok Okresného súdu Skalica sp. zn. 9P/40/2022-67 zo dňa 07.12.2022 ).

34. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak.

35. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 C.m.p. z toho dôvodu, že súd nezistil žiadne dôvody

ktoré by umožňovali priznať náhradu trov konania jednému z účastníkov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje, v troch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a/ neboli splnené procesné podmienky,
b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zák.č.233/1995Z.z., ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.