Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. apríl 2025

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 21Co/42/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2123202225
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlatica Javorová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2025:2123202225.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlatice Javorovej a členiek senátu

JUDr. Bibiány Ťažiarovej a JUDr. Moniky Vozárovej v spore žalobkyne: A. B., nar. XX. XXXXXXX XXXX,
trvalo bytom C. XXXX/XX, D. -E., zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária MAJLING &
NINČÁK, s.r.o., Palárikova 14, 811 04 Bratislava, IČO: 35960728, proti žalovaným: 1/ F. G., nar. XX.
XXXXXXXX XXXX, trvalo bytom H. G. A. XXX/XX, D., 2/ F. F. I., nar. XX. XXXXXX XXXX, trvalo bytom
H. G. A. XXX/XX, D., obaja právne zastúpení splnomocnenkyňou: HALADA & PARTNERS s. r. o.,
Kapitulská 21, 917 01 Trnava, IČO: 36669661, o odporovateľnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne
proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 18. októbra 2023 č. k. 20C/19/2023–138, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol; II. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok
na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. §
42a ods. 1 a 2, § 42b ods. 1, 2 a 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších
predpisov (ďalej len ,,O.z.“); § 149, § 150 ods. 1, § 151, § 185 ods. 1 a 2, § 191 ods. 1, § 215 ods.
1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len

„CSP“). Vecne dôvodil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou Okresnému súdu Trnava dňa 17.4.2023
domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že kúpna zmluva špecifikovaná v petite žaloby
je voči žalobkyni neúčinná. Žalobu odôvodnila tým, že na Okresnom súde Bratislava III bolo vedené
súdne konanie pod sp. zn. 45C/71/2017 v právnej veci žalobkyne voči žalovanému J. J. D.. Vo veci
bol vydaný rozsudok pre zmeškanie dňa 11.6.2019. Žalovaný podal dňa 5.3.2020 odvolanie proti
uzneseniu Okresného súdu Bratislava III, ktorým súd zamietol jeho návrh na zrušenie rozsudku pre
zmeškanie. V priebehu odvolacieho konania došlo k úmrtiu žalovaného, pričom v konaní sa pokračovalo

s právnymi nástupcami žalovaného - E. D. a K. D., na podklade dedičského rozhodnutia v dedičskom
konaní. Krajský súd v Bratislave dňa 26.4.2022 uznesením rozhodol tak, že odvolanie pôvodného
žalovaného odmietol. Uznesenie o odmietnutí odvolania nadobudlo právoplatnosť dňa 26.4.2022. Na
základe takéhoto rozhodnutia odvolacieho súdu potom prvostupňový súd vyznačil právoplatnosť a
vykonateľnosť rozsudku pre zmeškanie. Dňa 13.6.2023 bolo vydané poverenie na vykonanie exekúcie
súdnemu exekútorovi, Mgr. Miroslavovi Pinterovi. Súdny exekútor toho istého dňa vydal upovedomenie
o začatí exekúcie v exekučnej veci žalobkyne ako oprávnenej voči povinným: 1. E. D., nar. XX.XX.XXXX

a 2. K. D., nar. X.X.XXXX, ako právnym nástupcom J. J. D. o vymoženie pohľadávky 323 810,07 eur.
V priebehu mája a júna 2022, tzn. v čase, keď už povinní mali vedomosť o tom, že bolo Krajským
súdom v Bratislave odmietnuté odvolanie proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III a rozsudok
Okresného súdu Bratislava III z 11.6.2019 nepochybne nadobudol právoplatnosť, sa uskutočnili viaceréprevody nehnuteľného majetku, ktorý pôvodne patril J. J. D., resp. bol vlastníctvom jeho právnych
nástupcov.Takýmtospôsobomdošloajkpredajunehnuteľnostínachádzajúcichsavkatastrálnomúzemí
D., obec D., okres Trnava, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX: rodinného domu so súpisným

číslom XXX, postaveného na pozemku s parcelným číslom 1901, pozemku registra „C“ - parc. číslo
1901, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 983 m2 (ďalej len „nehnuteľnosti“), pričom
nadobúdateľmi nehnuteľností boli žalovaní 1/ a 2/. Konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva na
žalovaného 1/ a žalovanú 2/ prebiehalo na Okresnom úrade Trnava, katastrálnom odbore pod spis.
zn. V - 2882/2002. K povoleniu vkladu vlastníckeho práva na žalovaných došlo dňa 31.5.2022. Okrem

uvedeného prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam došlo dňa 9.6.2022 aj k predaju bytu č. XX v
bytovom dome s. č. XXXX L. M. H. N. D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie
E., obec D. O.- E., okres Bratislava III (V - 19873/2022) a k prevodu vlastníckeho práva k bytu č. X
v bytovom dome s. č. XXXX na ulici J. C. v D., zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne
územie M. L. N., obec D. - M. L. N., okres Bratislava IV (V - 19603/2022). Prevody vlastníckeho práva v
katastri nehnuteľností podľa žalobkyni dostupných informácií zrejme prebehli v rekordne krátkom čase,

neobvyklom aj pre prípad zrýchleného katastrálneho konania. Právni nástupcovia pôvodne žalovaného
J. J. D. - previedli vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v čase po splatnosti ich záväzkov, vyplývajúcich
z rozsudku Okresného súdu Bratislava III z 11.6.2019. Ak by nedošlo cielene a účelovo k uzavretiu
kúpnej zmluvy na nehnuteľnosti, mohla byť pohľadávka žalobkyne uspokojená predajom nehnuteľnosti.
Spolu so žalobou žalobkyňa predložila rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 45C/71/2017-487

z 11.6.2019, uznesenie Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/42/2021-563 z 10.1.2022, uznesenie
Krajského súdu v Bratislave č. k. 9Co/42/2021-577 z 26.4.2022, uznesenie Okresného súdu Bratislava
III č. k. 12D/23/2021-89 z 28.9.2021, Upovedomenie o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z
13.6.2022,Upovedomenieozačatíexekúciez 13.6.2022,Rozhodnutieopriznanínárokunaposkytnutie
právnej pomoci, výpis z listu vlastníctva č. XXXX z 19.1.2022, výpis z listu vlastníctva č. XXXX z

11.4.2023, Rozhodnutie Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor z 31.5.2022, Kúpnu zmluvu z
24.3.2022.
Žalovaní sa k žalobe vyjadrili tak, že úspechu žaloby bráni to, že neboli splnené všetky kumulatívne
zákonné podmienky odporovateľnosti právneho úkonu. Pre úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu
musia byt kumulatívne naplnené nasledujúce predpoklady: 1. veriteľ má voči dlžníkovi vymáhateľnú

pohľadávku, 2. dlžník urobil právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej
pohľadávky, 3. odporovaný právny úkon urobil dlžník v posledných troch rokoch pred podaním žaloby,
4. odporovaný právny úkon urobil dlžník v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, 5. úmysel ukrátiť veriteľa
musel byť druhej strane známy. Žalobkyňa v podanej žalobe nijako nepreukázala, že kúpnou zmluvou
došlo k ukráteniu uspokojenia jej vymáhanej pohľadávky. Z ustanovenia § 42a ods. 1 O.z. vyplýva,

že odporovateľné sú právne úkony, ktoré ukracujú pohľadávku veriteľa. Ide o také právne úkony,
ktorými dlžník zmenšuje svoj majetok do takej miery, že sa tým ukracuje uspokojenie vymáhateľnej
pohľadávky veriteľa. Žalovaní majú za to, že kúpna zmluva nezmenšuje majetok dlžníkov, a teda
ani neukracuje uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR
sp. zn. 21 Cdo 4333/2007. Súdna prax tak vo svojej rozhodovacej činnosti dospela k záveru, že

vo všeobecnosti nemožno úspešne odporovať odplatnému právnemu úkonu, pokiaľ bolo dlžníkom
inkasované primerané protiplnenie. V takom prípade právny úkon nemá ukracujúci charakter, pretože
majetok dlžníka sa takýmto právnym úkonom nezmenší, ale dôjde len k modifikácií jeho štruktúry pri
zachovaní jeho pôvodnej hodnoty. Tento záver možno vyvodiť aj z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 3 Cdo 61/2008. Je nutné dodať, že dôkazné bremeno pri tvrdení, že právny úkon vedie k zmenšeniu

majetku dlžníka, a tým sa ukracuje pohľadávka veriteľa (teda žalobkyne), zaťažuje žalobkyňu. Podľa
názoru žalovaných žalobkyňa v žalobe toto dôkazné bremeno neuniesla, pretože nepreukázala, že
kúpnou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku dlžníkov. Predmetom kúpnej zmluvy bol odplatný prevod
nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., obec D., okres Trnava, zapísaných na liste
vlastníctva č. XXXX Okresného úradu Trnava, katastrálny odbor, ako stavba, so súpisným číslom XXX,

postavená na pozemku parcele reg. „C“ parc. č. 1901, rodinný dom a pozemok parcela reg. „C“, parc.
č. 1901 o výmere 983 m2 zastavaná plocha a nádvorie (ďalej len „nehnuteľnosti”), a to za dohodnutú
kúpnu cenu vo výške 199.000 eur. Pri určení kúpnej ceny sa vychádzalo z hodnoty nehnuteľností
určenej znaleckým posudkom č. 86/2022 z 2.3.2022 vypracovaným znalkyňou v odbore stavebníctvo,
Mgr. Ing. Ivanou Zemkovou. Uvedeným znaleckým posudkom bola hodnota nehnuteľností určená na

sumu 203.000 eur, z čoho je zrejmé, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve predstavuje primerané
plnenie zodpovedajúce trhovým podmienkam. Časť kúpnej ceny vo výške 5.000 eur žalovaní zaplatili
predávajúcim na základe rezervačnej zmluvy z 23.2.2022, a to na bankový účet sprostredkovateľa
predaja nehnuteľností uvedený v kúpnej zmluve. Časti kúpnej ceny vo výške 111.000 eur a vovýške 68.100 eur boli vyplatené na bankové účty uvedené v kúpnej zmluve, a to prostredníctvom
hypotekárneho úveru poskytnutého C. C., O.. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 14.900 eur bola
vyplatená na bankový účet uvedený v kúpnej zmluve, a to prostredníctvom G. C. C., O.. Z uvedených

skutočností vyplýva, že žalobkyňa nijako nepreukázala, že kúpnou zmluvou došlo k zmenšeniu majetku
dlžníkov a naopak, žalovaní preukazujú, že kúpna zmluva predstavuje odplatný právny úkon, na
základe ktorého dlžníci obdržali od žalovaných primeranú (rovnocennú) náhradu. Z uvedeného je
zrejmé, že kúpna zmluva nie je odporovateľným právnym úkonom, nakoľko na základe kúpnej zmluvy
nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníkov. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len

„NS SR“) sp. zn. 4Cdo/149/2018 ďalej vyplýva, že okrem skutočnosti, že odporovaný právny úkon
ukracuje pohľadávku žalobcu, je žalobca v konaní o odporovateľnej žalobe povinný súčasne tvrdiť a
preukázať, že žalovanému (druhej strane odporovateľného právneho úkonu) musel byť úmysel dlžníka
odporovateľným právnym úkonom ukrátiť veriteľa známy, teda, že žalovaný o tomto úmysle dlžníka
pri právnom úkone (v čase, kedy bol uskutočnený) vedel alebo musel vedieť. Vedomosť žalovaného o
takomto úmysle nie je potrebné zo strany žalobcu preukazovať jedine v prípade, ak ide o právny úkon

medzi dlžníkom a osobou jemu blízkou alebo o právny úkon uskutočnený dlžníkom v prospech osoby
jemu blízkej. Nakoľko kúpna zmluva neprestavuje právny úkon medzi blízkymi osobami, žalobkyňa bola
povinná vo svojej žalobe preukázať, že prípadný úmysel dlžníkov ukrátiť uspokojenie jej pohľadávky
bol žalovaným známy. Žalobkyňa však nepredložila akékoľvek dôkazy preukazujúce, či už úmysel
dlžníkov ukrátiť žalobkyňu odporovaným právnym úkonom, ale hlavne vedomosť žalovaných o danom

úmysle dlžníkov, pričom bez jednoznačného preukázania vedomosti žalovaných o ukracujúcom úmysle
dlžníkov nie sú splnené predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu. Žalovaní uvádzajú, že v čase
uzavretia kúpnej zmluvy nemali žiadnu vedomosť o tom, že predávajúci sú dlžníkom žalobkyne (príp.
iných osôb). Žalovaní preverili nehnuteľnosti, kontrolou vtedy aktuálneho listu vlastníctva; nakoľko tento
neobsahoval zápis o žiadnych ťarchách, bol to pre žalovaných dostatočný dôkaz o tom, že nakladanie

s nimi nie je obmedzené. Žalobkyňa v žalobe poukazuje na skutočnosť, že dlžníci okrem prevodu
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalovaných podľa kúpnej zmluvy uskutočnili aj prevody iných
nehnuteľnosti, ktoré, rovnako ako nehnuteľnosti v katastrálnom území D., nadobudli v rámci dedičského
konania po pôvodnom dlžníkovi. Uvedené tvrdenie žalobkyne nie je vo vzťahu k žalovaným relevantné.
Žalovaní nemali o týchto iných prevodoch vedomosť. Tvrdenie žalobkyne o tom, že sa jednalo o

špekulatívne konanie dlžníkov je len subjektívnym názorom žalobkyne, pričom žalobkyňa toto tvrdenie
ničím nepodložila. Aj za predpokladu, že by v prípade prevodov týchto iných nehnuteľností dlžníkov
išlo naozaj o účelové prevody vlastníckeho práva, takéto konanie dlžníkov nemožno v nijakom prípade
hodnotiť v neprospech žalovaných, ktorí pri uzatvorení kúpnej zmluvy nemali žiadny dôvod pochybovať
o tom, že prevodu nehnuteľností nič nebráni. Ani tvrdenie žalobkyne o „rekordne krátkom čase” prevodu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, resp. k iným nehnuteľnostiam dlžníkov v katastri nehnuteľností
ako argument v prospech žalobkyne neobstojí, nakoľko kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 24.3.2022,
návrh na vklad vlastníckeho práva bol katastru nehnuteľností doručený dňa 5.4.2022, pričom okresný
úrad, katastrálny odbor vydal rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva až dňa 31.5.2022,
čo v žiadnom prípade nemožno považovať za rekordne krátky čas. Vzhľadom na vyššie uvedené je

zrejmé, že v čase uzavretia kúpnej zmluvy kupujúci nemali vedomosť o tom, že predávajúci sú dlžníkmi
žalobkyne (príp. iných osôb). Vedomosť tretích osôb o okolnostiach odôvodňujúcich odporovateľnosť
právnemu úkonu pritom musí v konaní pred súdom preukázať ten, kto odporuje právnemu úkonu,
pričom žalovaní majú za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v tomto smere. Vzhľadom na
vyššie uvedené, majú žalovaní za to, že v spore nie sú dané základné podmienky odporovateľnosti

kúpnej zmluvy. Spolu s vyjadrením k žalobe žalovaní predložili Kúpnu zmluvu z 24.3.2022, výpis z listu
vlastníctva č. XXXX z 28.2.2022, Návrh na vklad z 24.3.2022, Odpis vybraného obratu, Potvrdenia o
úhrade jednotlivých častí kúpnej ceny, Znalecký posudok č. 82/2022.
K vyjadreniu žalovaných sa vyjadril žalobkyňa, ktorá uviedla, že žalovaní vo svojom vyjadrení uvádzajú,
že žalobkyňa v podanej žalobe nijako nepreukázala, že kúpnou zmluvou došlo k ukráteniu uspokojenia

jej vymáhateľnej pohľadávky. Žalobkyňa s uvedeným tvrdením nesúhlasí. Zo všetkých úkonov a
následných krokov, ktoré E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom: J. C. XXXX/X, XXX XX D. a K. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: P. XXXX/XX, XXX XX D. (ďalej len „dlžníci“) ako právni nástupcovia pôvodného
dlžníka žalobkyne a zároveň ako predávajúci v zmysle dotknutej kúpnej zmluvy vykonali, vyplýva
jednoznačný úmysel dlžníkov ukrátiť uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne, respektíve

úplne zmariť uspokojenie jej nárokov. Dlžníci v čase ich vedomosti o existencii splatnej pohľadávky
žalobkyne, uskutočnili niekoľko prevodov nehnuteľností v ich vlastníctve, resp. spoluvlastníctve, pričom
sa zakaždým jednalo o nehnuteľnosti so značnou hodnotou, ktoré by práve vzhľadom na ich hodnotu
v prípade výkonu exekučného záložného práva v plnej miere uspokojili oprávnené nároky žalobkyne.Konkrétnesajednaloonasledujúcenehnuteľnosti:nehnuteľnostinachádzajúcesavkatastrálnomúzemí
D., obec D., okres Trnava, zapísané na LV č. XXXX: rodinný dom so súp. č. XXX, postavený na pozemku
parc. č. 1901 a pozemok registra „C“ - parc. č. 1901, druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, o

výmere 983 m2. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území E., obec D. - E., okres Bratislava
III, zapísaná na LV č. XXXX: byt č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí bytového domu, súp. č. XXXX
na M. H. N. D.. Nehnuteľnosť nachádzajúca sa v katastrálnom území M. L. N., obec D. - M. L. N. , okres
Bratislava IV, zapísaná na LV č. XXXX: byt č. X, nachádzajúci sa v bytovom dome súp. č. XXXX na
ulici J. C. v D. (túto nehnuteľnosť previedol podľa informácií z katastra nehnuteľností dlžník E. D. na

osoby - E. I. a D. I., pričom v „ČASTI C: ŤARCHY“ predmetného listu vlastníctva č. XXXX, je vyznačené
vecné bremeno spočívajúce v práve doživotného bývania a užívania nehnuteľnosti zriadené v prospech
dlžníka E. D. a jeho manželky Q. D.). Prevody nehnuteľností, vrátane prevodu, ktorý je predmetom
tohto konania, sa uskutočnili v rovnakom čase, t. j. v čase len približne 2 mesiace pred začatím
vedenia exekúcie voči dlžníkom v prospech žalobkyne, pričom sa jednalo o prevody nehnuteľností
značnej hodnoty, akými sú rodinný dom s pozemkom G. R. a dva byty v D.. Úmysel dlžníkov ukrátiť

uspokojenie žalobkyne preukazujú okrem časových údajov o uskutočnených prevodoch taktiež aj ďalšie
skutočnosti, ako je napríklad fakt, že dlžník - E. D. má v prospech seba a svojej manželky, v byte, ktorý
previedol na tretie osoby tesne pred začatím exekúcie, zriadené vecné bremeno doživotného bývania
a užívania nehnuteľnosti, ktoré aj riadne využíva, keďže adresu tohto bytu uvádza ako adresu svojho
trvalého bydliska aj v komunikácii napríklad so súdmi a inými orgánmi. Všetky uvedené skutočnosti vo

vzájomnej súvislosti preukazujú úmysel dlžníkov zmariť uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Čo sa týka
skutočného ukrátenia žalobcu zo strany dlžníkov, žalobkyňa poukazuje na nasledujúce skutočnosti: Z
prílohy k podanému vyjadreniu v podobe Kúpnej zmluvy z 24.3.2022 vyplýva, že kúpna cena za kúpu
nehnuteľností mala byť zo strany žalovaných ako kupujúcich vyplatená dlžníkom ako predávajúcim
v troch častiach, a to tak, že na účet dlžníka - K. D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX

vedený v C. C. O. mala byť zo strany žalovaných poukázaná spolu suma 83.000 eur (68.100 eur
+ 14.900 eur) a na účet dlžníka - E. D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v S. D.
O. mala byť zo strany žalovaných poukázaná suma 111.000 eur. Podľa ďalších príloh k vyjadreniu,
malo k prevodom jednotlivých častí kúpnej ceny dôjsť v čase od 29.3.2022 do 31.3.2022. Zo správy
(Správa zo 6.9.2022) súdneho exekútora Mgr. Miroslava Pintera, ktorý bol poverený výkonom exekúcie

dňa 13.6.2022 a ktorý vykonal lustráciu majetku dlžníkov však vyplýva, že na účtoch dlžníka K. D.,
vedených v C. C., O. je zostatok 150,90 eur, z toho disponibilný zostatok 0,00 eur a na druhom
účte zostatok 100,77 eur, z toho disponibilný zostatok 0,00 eur. Na účtoch dlžníka E. D. vedených
v S., O. je zostatok 158,73 eur, z toho disponibilný zostatok 74,05 eur a na druhom účte zostatok
118,85 eur, z toho disponibilný zostatok 118,85 eur. V zmysle vyššie uvedeného jednoznačne došlo

k ukráteniu žalobkyne ako veriteľa dlžníkov, nakoľko pokiaľ by dlžníci kúpnu cenu za predaj sporných
nehnuteľnostíodžalovanýchskutočneajobdržali,atedaaktívadlžníkovbylenzmenilisvojupodobuako
to uvádzajú žalovaní, z týchto aktív v podobe kúpnej ceny za predaj nehnuteľností žalobkyňa objektívne
nemôže uspokojiť svoju pohľadávku, keďže táto suma (83.000 eur a 111.000 eur) sa v čase začatia
exekúcie (približne 13.6.2022) nenachádzala na účtoch dlžníkov, na ktorých sa nachádzať v zmysle

Kúpnej zmluvy mala. Je teda skutočne zarážajúce, že dlžníci mali od žalovaných niekedy začiatkom
apríla 2022 obdržať peňažné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu za prevod nehnuteľností v celkovej
výške 194.000 eur a už v júni 2022 v čase začatia exekúcie (teda necelé 3 mesiace nato) sa tieto
finančné prostriedky nenachádzali na nimi zriadených bankových účtoch. Dlžníci navyše sami dňa
17.4.2023, deklarovali, že peňažnými prostriedkami v podobe kúpnej ceny za prevod nehnuteľností

nedisponujú, keď dokonca súdu v konaní vedenom pôvodne pred Okresným súdom Bratislava sp.
zn. 45C/71/2017 dňa 17.4.2022 čestne prehlásili, že nedisponujú žiadnymi úsporami ani peniazmi v
banke. Uvedené vyplýva z tlačív pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej
bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré doručili dlžníci do predmetného konania dňa
17.4.2023. Uvedené koniec koncov potvrdil aj konajúci súd v Uznesení Okresného súdu Bratislava III

z 3.5.2023 sp. zn. 45C/71/2017, ktorým na návrh dlžníkov priznal oslobodenie od súdneho poplatku
za podané dovolanie, konkrétne z bodu 14., v zmysle ktorého: „Ďalej mal súd za preukázané, že
žalovaní nemajú žiadne úspory, zároveň nemajú žiadny objektívne speňažiteľný majetok.“ Žalobkyňa
ďalej uviedla, že v exekúcii vedenej voči dlžníkom nebolo v jej prospech doposiaľ nič vymožené, čo
taktiež potvrdzuje a preukazuje, že prevodom vlastníctva nehnuteľností z dlžníkov na žalovaných došlo k

ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobkyne, nakoľko keby k spornému prevodu nedošlo,
pohľadávka žalobkyne mohla byť uspokojená práve speňažením rodinného domu a pozemku v rámci
exekučného konania vedeného voči dlžníkom. Čo sa týka preukázania vedomosti žalovaných o úmysle
dlžníkov ukrátiť prevodom nehnuteľností v zmysle Kúpnej zmluvy z 24.3.2022 žalobkyňu ako veriteľa, zatýmto účelom žalobkyňa navrhla vykonanie nasledujúcich dôkazov: vypočutie žalovaného 1/, vypočutie
žalovanej 2/, vypočutie dlžníkov. Spolu s replikou doručila Tlačivo pre oslobodenie od súdnych poplatkov
oboch dlžníkov, Uznesenie Okresného súdu Bratislava III č. k. 45C/71/2017-699 z 3.5.2023, Správu

exekútora zo 6.9.2022, výpis z listu vlastníctva č. XXXX z 30.6.2023, výpis z listu vlastníctva č. XXXX
z 11.4.2023, výpis z listu vlastníctva č. XXXX z 2.6.2022.
K replike žalobkyne doručili žalovaní dupliku, v ktorej uviedli, že v spore absentuje jedna zo základných
podmienok odporovateľnosti, a to existencia ukracujúceho právneho úkonu. Dlžníci obdržali na základe
kúpnej zmluvy od žalovaných ako kupujúcich primerané protiplnenie za prevod vlastníckeho práva

k nehnuteľnostiam, a to kúpnu cenu vo výške 199.000 eur, ktorá cena zodpovedá výške hodnoty
nehnuteľností určenej znaleckým posudkom. V danom prípade sa nejednalo o bezodplatný prevod
nehnuteľností, žalobkyňa nepreukázala, že by išlo o predaj s nižšou (neprimeranou) výškou protiplnenia,
že prevodom nehnuteľností bola žalobkyňa ukrátená a nepreukázala ani tú skutočnosť, že by výkonom
exekúcie mohol byť získaný vyšší výnos z predaja ako bola zaplatená kúpna cena (práve naopak, je
predpoklad, že v rámci núteného predaja by boli nehnuteľnosti predané s vyššími nákladmi spojenými s

realizáciou dražby a zaplatením trov exekúcie). Z tvrdenia žalobkyne, že na bankových účtoch dlžníkov
sa s odstupom času po uzatvorení kúpnej zmluvy nenachádzalo dostatočné množstvo finančných
prostriedkov na uspokojenie jej pohľadávky, nemožno bez ďalšieho vyvodiť, že k ukráteniu pohľadávky
žalobkyne došlo v dôsledku uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy. Ak aj k úbytku aktív dlžníkov naozaj
došlo, stalo sa tak nie v dôsledku kúpnej zmluvy, ale v dôsledku konania dlžníkov po uzavretí kúpnej

zmluvy a po obdržaní kúpnej ceny zo strany žalovaných, čo však nemôže mať za následok určenie
neúčinnosti kúpnej zmluvy voči žalobkyni. Žalovaní majú za to, že náležite preukázali, že kúpna zmluva
predstavuje právny úkon, na základe ktorého poskytli dlžníkom ako predávajúcim primerané protiplnenie
a ktorý úkon tak nemohol spôsobiť ukrátenie pohľadávky žalobkyne. Naopak, žalobkyňa neuviedla
žiadnu relevantnú argumentáciu ani nepredložila žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali skutočnosť, že

kúpna zmluva je ekvivalentným právnym úkonom, a to napriek tomu, že bremeno tvrdenia a dôkazné
bremeno o tom, že kúpna zmluva ukracuje uspokojenie pohľadávky žalobkyne, znáša žalobkyňa.
Čo sa týka (tvrdeného) úmyslu dlžníkov ukrátiť kúpnou zmluvou žalobkyňu, žalobkyňa poukazuje na
vedomosť dlžníkov o existencii pohľadávky žalobkyne. Toto tvrdenie však neobstojí. Uvedené potvrdzuje
aj rozhodovacia prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v jednom zo svojich rozhodnutí uvádza: „Skutočnosť,

že žalobca má voči dlžníkom vymáhateľnú pohľadávku, ktorá je predmetom exekúcie, sama o sebe ešte
nedokazuje úmysel dlžníkov odporovaným právnym úkonom ukrátiť žalobcu ako veriteľa. Existencia
vymáhateľnej pohľadávky je otázkou vecnej aktívnej legitimácie. Ani zo žiadnych ďalších úkonov
dlžníkov opísaných vo vyjadrení žalobkyne nevyplýva jednoznačný úmysel dlžníkov zmariť uspokojenie
pohľadávky žalobkyne. Ak by aj úmysel dlžníkov ukrátiť žalobkyňu bol daný (čo však žalobkyňa nijako

nepreukázala), žalovaní zdôraznili, že predmetné nehnuteľnosti nadobudli od dlžníkov v dobrej viere
a v presvedčení, že prevodu vlastníctva nebráni žiadna skutočnosť a až do doručenia žaloby nemali
žiadnu vedomosť o tom, že by predávajúci mali byť dlžníkmi žalobkyne. Žalobkyňa ani v tomto prípade
ničím nepreukázala opak. Vzhľadom na vyššie uvedené, žalovaní navrhli, aby bol žalobný návrh v celom
rozsahu zamietnutý ako nedôvodný a žalovaným bol priznaný nárok na náhradu trov konania.

Dňa 22.9.2023 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobkyne, ktorá ako nový dôkaz súdu predložila správu
exekútora z 13.9.2023. Tak ako uviedli žalovaní vo svojom vyjadrení z 11.5.2023 je potrebné v konaní
preukázaťzákonnépodmienkyodporovateľnostiprávnehoúkonu.Prvápodmienkaexistenciaveriteľovej
pohľadávky voči dlžníkovi bola preukázaná, predložením rozhodnutí súdov a predložením dôkazov, že je
vedená exekúcia. Druhá podmienka, že dlžník urobil právny úkon, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľovej

vymáhateľnej pohľadávky bola takisto preukázaná a to najmi správami od exekútora, predložením
kúpnej zmluvy a aktuálneho listu vlastníctva. Tretia podmienka, že dlžník urobil odporovateľný právny
úkon v posledných 3 rokoch pred podaním žaloby je tiež splnená, nakoľko Kúpna zmluva bola uzavretá
24.3.2022 a táto žaloba bola podaná 15.4.2023. Štvrtá podmienka, že odporovateľný úkon urobil dlžník
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa je takisto preukázaná, a to tým, že peniaze za predaj nehnuteľností,

ktoré prišli dlžníkom na ich účty prakticky obratom zmizli. Za účelom preukázania a spresnenia tejto
dôležitej okolnosti navrhla súdu, aby vyžiadal z banky dlžníkov výpisy z ich účtov za obdobie od 1.3.2022
do 30.6.2022. Posledná piata podmienka a to vedomosť o úmysle ukrátiť veriteľa bude predmetom
ďalšieho dokazovania. Za týmto účelom už žalobkyňa navrhla výsluch oboch žalovaných a takisto
výsluch svedkov - dlžníkov žalobcu. Po vykonaní všetkých doteraz navrhovaných dôkazov sa žalobkyňa

podľa ich výsledku ďalej rozhodne aké prípadné ďalšie prostriedky procesného útoku a obrany predloží.
Spolu s vyjadrením žalobkyňa predložila Správu exekútora zo dňa 13.9.2023.
Na pojednávaní dňa 18.10.2023 právny zástupca žalobkyne právom záverečnej reči uviedol, že sa
pridržiava všetkých svojich vyjadrení. Je presvedčený, že bez preukázania skutočnosti, že kúpna cenaza predaj nehnuteľností aj bola pripísaná na účet predávajúcich, nie je možné v tomto konaní bez
takéhoto dôkazu spravodlivo rozhodnúť. Nakoľko dôkazy, predložené žalovanými, nejakým výpisom z
internet bankingu, dokonca to nie je ani oficiálny dokument z banky, ktorý by preukazoval úhradu kúpnej

ceny. Netvrdí, že kúpna cena s istotou neprišla na účet predávajúcich. Iba súd žiada o preverenie tejto
významnej skutočnosti a keď sa táto skutočnosť potvrdí, tak následne zváži procesný postup vo veci.
Právny zástupca žalovaných právom záverečnej reči uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojich
doterajších vyjadrení. Má za to, že žaloba je nedôvodná, nakoľko žalobkyňa v konaní neuniesla
dôkazné bremeno, v prvom rade už o existencii ukracujúceho právneho úkon. Žalovaní relevantnými

dôkazmi dokázali skutočnosť, že dlžníci za prevod nehnuteľností obdržali kúpnu cenu. Vyplýva to
už zo samotného obsahu kúpnej zmluvy, z potvrdení o vykonaných prevodoch kúpnej ceny, ako aj zo
samotných vyjadrení žalobkyne. Akékoľvek ďalšie skúmanie o tom, či teda boli peňažné prostriedky na
účte skutočne pripísané, alebo nie, by bolo neúčelné.
Súd prvej inštancie sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, vyjadrením žalovaných a prílohami, replikou
a duplikou strán sporu ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Podľa Kúpnej zmluvy z 24.3.2022 uzavretej medzi dlžníkmi žalobkyne a žalovanými (ďalej len „kúpna
zmluva“) došlo k predaju nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., zapísaných na
liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „nehnuteľnosti“) za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 199.000 eur.
Vklad vlastníckeho práva žalovaných bol povolený dňa 31.5.2023. Táto skutočnosť nebola v konaní
sporná. Ďalej v konaní nebolo sporné, že právny úkon - kúpna zmluva bola uzatvorená v posledných

troch rokoch pred podaním žaloby. Medzi stranami tiež nebolo sporným tvrdenie, že žalobkyňa má voči
dlžníkom vymáhateľnú pohľadávku. Sporným v konaní bola existencia ukracujúceho právneho úkonu,
úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť žalovaných o úmysle dlžníkov ukrátiť veriteľa.
Súd prvej inštancie dôvodil, že odporovateľnosť právnych úkonov spočíva v tom, že právne úkony
dlžníka, pokiaľ ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, môžu byť veriteľom napadnuté

na súde odporom. Cieľom odporovacej žaloby je dosiahnuť rozsudok súdu, ktorým sa právny úkon
dlžníka vyhlási za právne neúčinný. Prostredníctvom odporovateľnosti sa poskytuje teda ochrana
veriteľovi pred právnymi úkonmi jeho dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým aj k zmareniu
či ohrozeniu možnosti, aby pohľadávka veriteľa mohla byť z majetku dlžníka riadne a včas uspokojená.
Podstata občianskoprávnej odporovateľnosti právneho úkonu spočíva v tom, že právny úkon, ktorému

veriteľ odporuje, stráca za stanovených podmienok právnu účinnosť ( § 42a ods. 1 a § 42b ods. 4 O.z.).
Táto neúčinnosť nemá všeobecnú povahu, ale pôsobí iba vo vzťahu k veriteľovi, avšak vo vzťahu k
ostatným subjektom zostávajú účinky právneho úkonu zachované. Preto hovoríme v tomto prípade, že
právnym dôsledkom odporovania právneho úkonu dlžníka je relatívna neúčinnosť právneho úkonu. To,
že právny úkon napadnutý odporom zostáva platným právnym úkonom, znamená, že vyvolal všetky

predvídané právne následky, ako je najmä prevod vlastníctva dlžníka k veci na tretiu osobu. Iba v
pomere medzi veriteľom a treťou osobou (ktorá od dlžníka nadobudla vlastníctvo k prevedenej veci)
sa na tento právny vzťah hľadí, ako keby k právnemu úkonu vôbec nedošlo a jeho účinky, avšak iba v
tomto vzťahu, nenastali. Základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočné ukrátenie
veriteľa. Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z

majetku dlžníka. K tomu smerujú odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. Ide o také
právne úkony, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie
majetku súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku
dlžníka (na základe exekúcie), hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť.
Ukracovanie uspokojenia veriteľovej pohľadávky je podmienkou aktívnej legitimácie a musí existovať

najneskôr v čase, keď súd o odporovacej žalobe rozhoduje. Súd bude teda skúmať otázku, či určitý úkon
dlžníkaukrátilaleboneukrátiluspokojenieveriteľovejpohľadávky.Bremenotvrdeniaadôkaznébremeno
o tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie, znáša
veriteľ. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu
majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ

nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa
z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil. Preukázanie úmyslu dlžníka je jednou z najzložitejších a
najpodstatnejších otázok odporovateľnosti právneho úkonu v konkrétnom prípade. Preukázanie úmyslu
dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak sú „druhou stranou“ osoby blízke dlžníkovi.
V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych

dlžníkovi, aby preukázali opak (t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti
poznať). Poslednou podmienkou odporovateľnosti je subjektívna stránka osôb, na ktoré dlžník previedol
svoj majetok s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Ide o osoby, ktoré mali z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech. Vo vzťahu k osobám blízkym dlžníkovi sa za odporovateľný považuje nielenprávny úkon, ktorý s nimi priamo urobil dlžník (spravidla darovacia zmluva alebo fingovaná kúpna
zmluva), ale aj právny úkon, ktorý dlžník urobil v ich prospech (napr. na základe zmluvy v prospech tretej
osoby podľa § 50 O.z.). Odporovacia žaloba smeruje voči osobe, na ktorú dlžník previedol svoj majetok

a ktorá mala prospech z právneho úkonu dlžníka. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení § 42a ods. 2
O.z. nemožno vyložiť tak, že zahŕňa iba bezodplatné presuny majetku a vylučuje z možnosti odporovať
odplatné právne úkony (napr. kúpnu zmluvu). Povinnou osobou môže byť i osoba blízka dlžníkovi. Osoby
blízke dlžníkovi vymedzuje ustanovenie § 116 O.z. Sú nimi jeho príbuzní v priamom rade, súrodenci,
manžel, ako aj iné osoby, ktoré sú k dlžníkovi v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú

utrpel dlžník alebo taká osoba, druhý z nich dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Predpoklad vedomosti
blízkej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vychádza z toho, že tu je situácia odlišná. V prípade
blízkych osôb zákon predpokladá vedomosť týchto osôb o úmysle dlžníka. Zákonodarca tu vychádza z
toho, že medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami existujú pevné rodinné väzby, príp. tieto osoby žijú
s dlžníkom v úzkom majetkovom, resp. spotrebnom spoločenstve, ktorého členovia vzájomne poznajú
svoje majetkové pomery.

Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní, kedy jednotlivé dôkazy vyhodnocoval jednotlivo, avšak
vo vzájomnej súvislosti konštatoval, že žalobkyňa v konaní preukázala existenciu jej pohľadávky voči
dlžníkom, ktorá je pohľadávkou vymáhateľnou. Kúpna zmluva bola uzatvorená dňa 23.4.2022, žaloba v
danej právnej veci bola podaná dňa 17.4.2023, teda v zákonom stanovenej lehote. V prípade právneho
úkonu - kúpnej zmluvy, o ktorom žalobkyňa tvrdí, že bola ním ako veriteľka dlžníkov ukrátená, bol tento

urobený medzi dlžníkom a žalovanými. V konaní nebolo nijako tvrdené, že dlžníci a žalovaní sú si
blízkymi osobami v zmysle v zmysle § 116 O.z.
Žalovaní v prvom rade namietali, že kúpna zmluva je ekvivaletným právnym úkonom, nakoľko sa jedná
o zmluvu odplatnú a za kúpu nehnuteľností zaplatili adekvátnu sumu vo výške 199.000 eur, pričom
hodnota nehnuteľností bola Znaleckým posudkom č. 82/2022 stanovená na sumu 203.000 eur, a preto

žalobe z uvedeného dôvodu nie je možné vyhovieť. Súd uvádza, že pri ukracujúcom právnom úkone je
rozhodujúca skutočnosť, či v dôsledku uzatvorenia právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka.
Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov.
Samotný predaj za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry
majetku,pretožedlžníknamiestohmotného,činehmotnéhomajetku,získamajetokfinančný.Úspešnosť

odporovateľnosti právneho úkonu závisí teda aj od toho, či majetok dlžníka jeho právnym úkonom
zmenšil, v akom rozsahu, a prípadne, aký majetok zostal dlžníkovi na jeho uspokojenie. V prípade
právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je táto podmienka splnená predovšetkým pri právnych
úkonoch, kde osoba s ktorou dlžník právny úkon uzatvoril, neposkytla dlžníkovi žiadne protiplnenie,
alebo poskytla protiplnenie neprimerane nízke. O ukracujúci právny úkon sa tak môže v zásade jednať

len v prípade, ak dohodnuté protiplnenie nie je ekvivalentnou odplatou za poskytnuté plnenie dlžníka.
V prípade ak bola poskytnutá ekvivalentná odplata, dochádza síce k zmene štruktúry majetku dlžníka,
nedochádza však k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka, a teda nedochádza ani k ukráteniu
veriteľa. V konaní nebolo preukázané, že v dôsledku napadnutého právneho úkonu - kúpnej zmluvy,
došlo k zmenšeniu majetku dlžníkov žalobkyne, ktorý je možné použiť na uspokojenie pohľadávky

žalobkyne. Cena, za ktorú boli nehnuteľnosti predané žalovaným, bola cenou primeranou, nedošlo
teda k zmenšeniu disponibilného majetku dlžníkov, ale došlo len k zmene jeho štruktúry, kedy pôvodný
majetok dlžníkov nahradil rovnocenný ekvivalent vyjadrený vo finančnom majetku dlžníkov. Ako súd
vyššie uviedol, dlžníci odpredali nehnuteľnosti za kúpnu cenu 199.000 eur. Žalovaní v konaní predložili
Znalecký posudok č. 82/2022, ktorý určil hodnotu nehnuteľností na sumu 203.000 eur. Kúpnu cenu

199.000 eur súd nepovažoval za neprimeranú. V konaní žalobkyňa kúpnu cenu nehnuteľností ani
nerozporovala, nespochybnila, že by sa jednalo o cenu neprimerane nízku a pod. V konaní tiež nebola
spornou skutočnosť, že žalovaní kúpnu cenu predávajúcemu zaplatili. Žalobkyňa pripísanie peňažných
prostriedkov na účet dlžníkov v konaní riadne nepoprela, dokonca v záverečnom vyjadrení (č. l. 128
rub) uviedla, že „že peniaze, ktoré prišli dlžníkom na ich účty prakticky obratom zmizli“. Následne, až

na pojednávaní začala spochybňovať pripísanie finančných prostriedkov na účty dlžníkov a žiadala
odročiťpojednávaniezaúčelomvykonaniadokazovaniavýpisomzúčtovdlžníkov.Súdvšaktakýtonávrh
nepripustil, nakoľko žalobkyňa pripísanie peňazí účinne nesporovala, táto skutočnosť bola v konaní
nesporná a nebolo potrebné o tomto vykonať ďalšie dokazovanie. Súd takýto návrh vyhodnotil ako
nehospodárny a neúčelný. Naviac, súd poukázal na znenie čl. II. bod 4 kúpnej zmluvy, v ktorom si

predávajúci a kupujúci dohodli, že predávajúci majú možnosť odstúpiť od kúpnej zmluvy, ak kupujúci
neuhradia ktorúkoľvek časť kúpnej zmluvy. Ak by aj žalovaní nezaplatili kúpnu cenu, alebo nejakú časť
kúpnej ceny, disponovali by dlžníci pohľadávkou voči žalovaným (a aj právom odstúpiť od zmluvy). Teda
opäť nemožno hovoriť o zmenšení majetku, len o jeho transformácii.Na základe vykonaného dokazovania tak súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobkyňa v
konaní nepreukázala splnenie zákonnej podmienky pre úspešné odporovanie predmetného právneho
úkonu dlžníka, teda preukázanie, že kúpna zmluva ukracuje uspokojenie jej pohľadávky ako veriteľky

dlžníkov, ktorí týmto právnym úkonom previedli časť svojho majetku na žalovaných. V konaní nebolo
preukázané to, že by sa jednalo o úkon bez primeraného protiplnenia, teda neekvivalentný právny
úkon. Pre zamietnutie žaloby o odporovateľnosť právneho úkonu stačí, ak absentuje čo i len jedna
podmienka odporovateľnosti právneho úkonu. V predmetnom prípade je súd toho názoru, že žalobkyňa
nepreukázala, že sa jedná o neekvivalentný právny úkon, čo samo o sebe stačilo k zamietnutiu žaloby.

Súd neskúmal splnenie ďalších podmienok pre úspešné odporovanie právneho úkonu a nepripustil
vykonanie ďalších dôkazov - výsluch žalovaných a výsluch dlžníkov žalobkyne, nakoľko by sa to priečilo
zásade hospodárnosti a rýchlosti konania, keď za takto zisteného skutkového stavu bolo nutné žalobu
zamietnuť.
V časti o trovách konania svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 251, § 255 ods. 1 a 2, § 257 a § 262
ods. 1 a 2 CSP, vecne dôvodil plným úspechom žalovaných v konaní. V konaní nebol pritom tvrdený a

súd sám nezistil dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v celom jeho rozsahu podala včas odvolanie žalobkyňa, s návrhom na jeho
zrušenie a vrátenie veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo na jeho zmenu
vyhovením žalobe v celom rozsahu. Uviedla odvolacie dôvody podľa 365 ods. l písm. b/, e/, f/ a h/ CSP.

Súd vo svojom rozhodnutí správne skonštatoval, že žalobkyňa preukázala existenciu jej pohľadávky
voči dlžníkom, ktorá je pohľadávkou vymáhateľnou a že žaloba v tejto veci bola podaná v zákonom
stanovenejlehote.Súdvbode26.odôvodneniasvojhorozhodnutiakonštatuje,ževkonanínebolonijako
tvrdené, že dlžníci a žalovaní sú si blízkymi osobami v zmysle §116 O.z. Je pravdou, že žalobkyňa
o prípadnej blízkosti týchto osôb nemala a ani nemohla mať vedomosť, preto ani nemohla prípadnú

túto skutočnosť tvrdiť. Avšak aj na preukázanie tejto skutočnosti od začiatku žalobkyňa navrhovala
výsluch účastníkov konania, t. j. žalovaných o skutočnostiach, ktoré v konaní vyšli najavo, lebo ich
nebolo možné preukázať inak. Navrhovala tak už v samotnej žalobe a potom opätovne aj v podaní z
30.6.2023ataktiežajvpodaníz22.9.2023.Okremvýsluchužalovanýchžalobkyňavosvojichpodaniach
opakovanenavrhovalaajvýsluchsvedkov—dlžníkovp.E.D.ap.K.D..Žalobkyňanemalainúmožnosť,

ako prípadne zistiť vzťah medzi dlžníkmi a žalovanými, či sa nedajú považovať za osoby blízke podľa
§ 116 O.z. Bolo to možné preukázať len ich výpoveďami a možnosťou im klásť otázky. Súd však
takéto dokazovanie nepripustil, dôvodiac hospodárnosťou a rýchlosťou konania. Takže bez vykonaného
navrhovaného dokazovania súd uzavrel, že žalovaní a dlžníci nie sú si blízkymi osobami, s takýmto
postupom súdu žalobkyňa nesúhlasí. Ďalej súd v 27. bode 27. odôvodnenia uvádza, že sa jednalo o

kúpnu zmluvu odplatnú a bola zaplatená adekvátna suma vo výške 199.000 eur. Sám súd konštatuje,
že v prípade právneho úkonu bez primeraného protiplnenia je táto podmienka splnená predovšetkým
pri právnych úkonoch, kde osoba, s ktorou dlžník právny úkon uzatvoril, neposkytla dlžníkovi žiadne
protiplnenie, alebo poskytla protiplnenie neprimerane nízke. Súd konštatuje, že „v prípade ak bola
poskytnutá ekvivalentná odplata, dochádza síce k zmene štruktúry majetku dlžníka, nedochádza však

k zmenšeniu celkovej hodnoty majetku dlžníka, a teda nedochádza ani k ukráteniu veriteľa”. Taktiež
skonštatoval, že údajne v konaní nebola spornou skutočnosť, že žalovaní kúpnu cenu predávajúcemu
zaplatili, údajne žalobkyňa pripísanie peňažných prostriedkov na účet dlžníkov riadne nepoprela. Toto
však nie je pravda, už v podaní z 30.6.2023 žalobkyňa spochybnila zaplatenie kúpnej ceny. Cit.: „Z
prílohy k podanému Vyjadreniu v podobe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2022 vyplýva, že kúpna cena za

kúpu nehnuteľností mala byť zo strany Žalovaných ako kupujúcich vyplatená dlžníkom ako predávajúcim
v troch častiach, a to tak, že na účet dlžníka - K. D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený
v C. C. O. mala byť zo strany Žalovaných poukázaná spolu suma 83.000,- EUR (68.100,- EUR +
14.900,- EUR) a na účet dlžníka E. D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v S. D. O. zo
strany Žalovaných poukázaná suma 111.000,- EUR. Podľa ďalších príloh k Vyjadreniu, malo v čase od

29.03.2022 do 31.03.2022. zo správy (Správa zo dňa 06.09.2022) súdneho exekútora Mgr. Miroslava
Pintera, ktorý bol poverený výkonom exekúcie dňa 13.06.2022 a ktorý vykonal lustráciu majetku dlžníkov
však vyplýva, že na účtoch dlžníka T. D., vedených v C. C., O. je zostatok 150.90 EUR z toho disponibilný
zostatok O.- EUR a na druhom účte zostatok 100.77 EUR. z toho disponibilný zostatok 0.- EUR Na
účtoch dlžníka E. D. vedených v S., O. je zostatok 158.73 EUR, z toho disponibilný zostatok 74.05 EUR a

nadruhomúčtezostatok118,85eurztohodisponibilnýzostatok11085EUR.Vzmyslevyššieuvedeného
jednoznačne došlo k ukráteniu Žalobkyne ako veriteľky dlžníkov, nakoľko pokiaľ by dlžníci kúpnu cenu za
predaj sporných nehnuteľností od Žalovaných skutoř.ne aj obdržąli, a teda aktíva dlžníkov by len zmenili
svoju podobu ako to uvádzajú Žalovaní, z týchto aktív v podobe kúpnej ceny za predaj nehnuteľnostíŽalobkyňa objektívne nemôže uspokojiť svoju pohľadávku, keďže táto suma (83.000,- EUR a 111.000,-
EUR) sa v čase začatia exekúcie (približne 13.06.2022) nenachádzala na účtoch dlžníkov, na ktorých
sa nachádzať v zmysle Kúpnej file_0.jpg

file_1.wmf

zmluvy mala. Je teda skutočne zarážajúce, že dlžníci mali od Žalovaných niekedy začiatkom apríla
2022 obdržať peňažné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu za prevod nehnuteľností v celkovej

Výške 194.000,- EUR a už v júni 2022 v čase začatia exekúcie (teda necelé 3 mesiace nato) sa tieto
finančné prostriedky nenachádzali na nimi zriadených bankových účtoch. Dlžníci navyše sami dňa
17.04.2023, deklarovali, že peňažnými prostriedkami v podobe kúpnej ceny za prevod nehnuteľností
nedisponujú. keď dokonca súdu v konaní vedenom pôvodne pred Okresným súdom Bratislava, SP.
zn. 450/71/2017 dňa 17.04.2022 čestne prehlásili, že nedisponujú žiadnymi úsporami ani peniazmi v
banke. Uvedené vyplýva z tlačív pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej

bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré doručili dlžníci do predmetného konania dňa
17.04.2023. Uvedené koniec koncov potvrdil aj konajúci súd v Uznesení Okresného súdu Bratislava
III zo dňa 03.05.2023, SP. zn. 450/71/2017, ktorým na návrh dlžníkov priznal oslobodenie od súdneho
poplatku za podané dovolanie, konkrétne z bodu 14., v zmysle ktorého: „„Ďalej mal súd za preukázané,
že žalovaní nemajú žiadne úspory, zároveň nemajú žiadny objektívne speňažiteľný majetok.” Z citácie

vyjadreniažalobkynejetedazrejmé,žežalobkyňanepovažovalapripísaniekúpnejcenynaúčetdlžníkov
za preukázané, práve naopak to považovala za spornú a nepreukázanú skutočnosť. Aj file_2.jpg

file_3.wmf

k tejto skutočnosti navrhovala okrem výsluchu žalovaných aj výsluch svedkov — dlžníkov p. E. D. a p.
K. D.. Ale hlavne v podaní z 22.9.2023 žalobkyňa navrhla: cit.: „Štvrtá podmienka, že odporovateľný
úkon urobil dlžník v úmysle ukrátiť svojho veriteľa je takisto preukázaná a to tým, že peniaze za
predaj nehnuteľností, ktoré prišli dlžníkom na ich účty prakticky obratom zmizli. Za účelom preukázania
a spresnenia tejto dôležitej okolnosti navrhujeme súdu, aby vyžiadal z banky dlžníkov výpisy z ich

účtov za obdobie od 01.03.2022 do 30.06.2022 : - K. D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX
vedený v C. C. O. - E. D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v S. D. O.. Je teda
preukázané, že žalobkyňa za účelom preukázania podstatnej skutočnosti pre spravodlivé rozhodnutie
v tomto konaní, tou je preukázanie úhrady kúpnej ceny, navrhovala jednak výpovede žalovaných a
aj dlžníkov a takisto aj predloženie výpisov z účtov dlžníkov, nakoľko kúpna cena je uhradenou až

jej pripísaním na účet predávajúcich. Tieto svoje návrhy na dokazovanie žalobkyňa prostredníctvom
svojho právneho zástupcu zopakovala aj na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023. Žalobkyňa preto
nesúhlasí s vyjadrením súdu, že následne až na pojednávaní začala žalobkyňa spochybňovať pripísanie
finančných prostriedkov a žiadala vykonať dokazovanie výpisom z účtov dlžníkov. Žalobkyňa už predtým
ako je uvedené vyššie spochybnila zaplatenie kúpnej ceny a nutnosť jej preverenia a dokázateľne v

podaní z 22.9.2023 žiadala vykonať dôkazy výpisom z účtov a opakovane výpoveďami žalovaných a
dlžníkov. Súd teda riadne neodôvodnil prečo navrhované dokazovanie nepripustil. Súd poukázal na
znenie č. II bod 4 KZ, kde bola dohodnutá možnosť odstúpiť od KZ, ak kupujúci neuhradia ktorúkoľvek
časť kúpnej ceny. Teda súd skonštatoval, že dlžníci by mali pohľadávku, alebo právo odstúpiť a nemožno
teda hovoriť o zmenšení majetku. S týmto argumentom tiež nesúhlasí, lebo odstúpiť od zmluvy je len

možnosť, ktorú dlžníci (predávajúci) nemusia využiť a takisto aj pohľadávka je len možnosť domáhať
sa jej prípadného zaplatenia, ale ak by dlžníci (predávajúci) tieto svoje možnosti nevyužili, tak práve
naopak, by sme museli hovoriť o zmenšení majetku dlžníkov, ale toto súd vôbec ďalej neskúmal, keďže
nesprávne bez dôkazov ustálil, že jednoducho kúpna cena za prevod nehnuteľností bola vyplatená. Súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia vôbec nehodnotí predložený dôkaz o úhrade zo strany žalovaných,

žalobkyňa teda nevie ako sa s ním súd vyporiadal, pričom na druhej strane súd ustálil, že kúpna cena
za predaj nehnuteľností bola uhradená. Jednoznačne však žalobkyňa nemôže súhlasiť s konštatovaním
súdu, že v konaní nebola spornou skutočnosť, že žalovaní kúpnu cenu predávajúcemu zaplatili a že
žalobkyňa pripísanie peňažných prostriedkov na účet dlžníkov riadne nepoprela. Takéto konštatovanie
súdu nevychádza z vykonaného dokazovania, tak ako uviedla file_4.jpg

file_5.wmfvyššie. Je presvedčená, že v takomto druhu súdneho konania o odporovateľnosť právneho úkonu,
nie je možné spravodlivo rozhodnúť bez náležitého dokazovania a len rýchlo rozhodnúť v konaní na
základe dôkazov a tvrdení žalovaných. V takýchto konaniach je totiž potrebné skúmať viacero otázok,

ako napríklad vzťah medzi predávajúcimi (dlžníci) a kupujúcimi (žalovaní), či sa nejedná o osoby blízke,
ďalejjepotrebnéskúmať,činedošlokzmenšeniumajetkudlžníkovačitedabola,alebonebolavyplatená
dohodnutá kúpna cena a takisto je potrebné následne skúmať prípadnú vedomosť o ukracovaní veriteľa
predajom nehnuteľností. Základná hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti je ukrátenie veriteľa, t.j.
odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Žalobkyňa v konaní

preukázala, že má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkom a dokázala, že úkon predaja nehnuteľností
v čase začatia exekúcie spôsobil, že následne nebolo a nie je čo exekvovať. Žalobkyňa predložila
súdu správu o stave exekúcie, ktorá tieto skutočnosti jasne potvrdzuje. Samotný súd skonštatoval, že
existencia vymáhateľnej pohľadávky bola preukázaná. Tie dôkazy, ktoré žalobkyňa vedela predložiť, tak
predložila, ale na niektoré ďalšie podmienky a otázky odporovateľnosti je možné odpovedať iba ďalším
dokazovaním, ktoré žalobkyňa aj opakovane navrhovala a súd ho nevykonal. Súd teda nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že
došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod obsah práva na spravodlivý proces patrí aj právo byť
vypočutý, právo navrhovať dôkazy, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami
v konaní zo strany súdu a najmi právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Tak, ako opísala vyššie, súd
bez riadneho odôvodnenia nepripustil vykonanie navrhovaných a dôležitých dôkazov, nezaoberal sa tak

dôležitými skutočnosťami ako napríklad vzťahom predávajúcich a kupujúcich, ďalej tým, či bola kúpna
cena aj reálne uhradená a takisto vedomosťou o úmysle ukrátiť veriteľa. Podľa jej názoru sú to všetko
relevantné skutočnosti potrebné pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Takisto súd riadne neodôvodnil svoje
rozhodnutie, najmä to prečo považuje zaplatenie kúpnej ceny za preukázané, prečo nepovolil vykonanie
navrhovanýchdôkazov,nielenžesúdriadneneodôvodnilsvojerozhodnutie,aledokoncaajskonštatoval,

že údajne nebolo v konaní sporné, či bola zaplatená kúpna cena a že až na pojednávaní to žalobkyňa
spochybnila, ale toto nie je pravda. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností. Týmito navrhnutými dôkazmi boli výpovede žalovaných (kupujúcich)
ako aj dlžníkov (predávajúcich) a takisto aj predloženie výpisov z účtov predávajúcich (dlžníkov),
ktoré jedine mohli definitívne preukázať prípadnú úhradu kúpnej ceny. Súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napríklad k tomu, že skonštatoval,
že kúpna cena bola vyplatená, pričom z dôkazov to tak jednoznačne nevyplývalo, alebo skonštatoval,
že predávajúci a kupujúci neboli blízke osoby, čo sa však tiež nedalo z vykonaných dôkazov preukázať.
Vo vzťahu k rozhodnutiu o náhrade trov konania uviedol, že tento výrok je priamo závislý na výroku I. a
výsledku konania. V prípade úspechu žalobkyne ho bude treba náležite modifikovať, keďže žalobkyňa

si pre prípad úspechu nárokuje náhradu trov konania.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k odvolaniu žalobkyne vyjadrili tak, že navrhli napadnutý rozsudok v celom
rozsahu potvrdiť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaní s dôvodmi
odvolania žalobkyne nesúhlasia, nakoľko majú za to, že pre vydanie rozsudku boli splnené všetky

procesné podmienky, žalobkyňa mala v konaní zachované svoje práva na spravodlivý proces, svoje
procesné práva mala možnosť v konaní riadne uskutočňovať, súd prvej inštancie vykonal všetky
dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k
správnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci.
Žalobkyňa namieta, že súd prvej inštancie v konaní nevykonal žalobkyňou navrhované dôkazy, a to

predloženie výpisov z účtov dlžníkov (ako predávajúcich), a uskutočnenie výpovedí žalovaných (ako
kupujúcich) a dlžníkov (ako predávajúcich). Uvedené dôkazy pritom žalobkyňa, podľa jej tvrdenia,
považuje za rozhodujúce pre predmet konania. S týmto tvrdením sa žalovaní nestotožňujú. Pre
rozhodnutie vo veci bolo podstatné posúdiť, či v danom prípade došlo ku kumulatívnemu naplneniu
všetkých zákonom vyžadovaných podmienok úspešného odporovania danej kúpnej zmluve. Súd však

správne posúdil, že v spore absentuje jedna z týchto základných podmienok odporovateľnosti, a
to existencia ukracujúceho právneho úkonu. V spore bolo preukázané, že v kúpnej zmluve bola
dohodnutá odplata vo forme kúpnej ceny v primeranej výške, nakoľko kúpna cena bola určená v
súlade s hodnotou nehnuteľností určenou znaleckým posudkom. Neprimeranosť dohodnutej výšky
kúpnej ceny žalobkyňa v konaní nepreukázala, dokonca ani netvrdila. V konaní nebola sporná ani

tá skutočnosť, že dohodnutá kúpna cena bola kupujúcimi riadne zaplatená. Z vyjadrení žalobkyne
totiž vyplýva, že riadne vykonanie samotnej úhrady dohodnutej kúpnej ceny zo strany kupujúcich
žalobkyňa nespochybňuje, žalobkyňa vo svojich vyjadreniach len poukazovala na skutočnosť, že
podľa jej tvrdení, sa s odstupom času od uzavretia kúpnej zmluvy (a od obdržania kúpnej ceny)na účtoch dlžníkov nenachádzala suma, ktorá by postačovala na uspokojenie jej pohľadávky voči
dlžníkom. Takéto tvrdenie, že peňažné prostriedky sa v určitom období od uzavretia kúpnej zmluvy už
nenachádzali na účtoch dlžníkov, však nie je dôkazom toho, že samotná kúpna zmluva je právnym

úkonom, ktorý by ukracoval uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Žalovaní navyše, napriek tomu, že
dôkazné bremeno v spore zaťažuje žalobkyňu, preukázali, že jednotlivé časti kúpnej ceny boli riadne
uhradené na účty dlžníkov. Žalobkyňou navrhnuté dokazovanie zamerané na vyžiadanie výpisu z
účtov dlžníkov, bolo tak pre rozhodnutie vo veci nadbytočné. Vzhľadom na vyššie uvedené je zrejmé,
že súd v súlade s ust. § 42a O.z. správne vyhodnotil, že predmetná kúpna zmluva nie je právnym

úkonom, ktorý by ukracoval uspokojenie pohľadávky žalobkyne, v dôsledku čoho je zrejmé, že v
danom spore nemôžu byť naplnené všetky podmienky pre úspešné odporovanie kúpnej zmluve.
Prihliadnuc na túto skutočnosť, súd prvej inštancie celkom správne určil, že skúmanie splnenia ďalších
podmienok, a teda vykonanie navrhovaného dokazovania spočívajúceho vo výsluchu žalovaných a
výsluchu dlžníkov je nehospodárne a že na jeho nariadenie nie sú splnené zákonné podmienky. Pokiaľ
ide o žalobkyňou uplatnený odvolací dôvod spočívajúci v tom, že napadnutý rozsudok má vychádzať

z nesprávneho právneho posúdenia veci, žalovaný žiadnym spôsobom neobjasnil, v čom má podľa
jeho názoru nesprávne právne posúdenie spočívať. Žalobkyňa v odvolaní neuviedla, ktorú právnu
normu mal súd prvej inštancie podľa jej názoru nesprávne aplikovať či interpretovať alebo v čom majú
spočívať nesprávne právne závery súdu. Tento odvolací dôvod tak možno považovať za uplatnený len
formálne, bez toho, aby žalobkyňa v odvolaní vysvetlila, čím malo dôjsť k jeho naplneniu. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z dostatočne
zistenéhoskutkovéhostavuveciazosprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Napádanýrozsudokjeriadne
odôvodnený, odôvodnenie je dostatočne zrozumiteľné a presvedčivé.

4. Žalobkyňa k vyjadreniu žalovaných uviedla, že trvá v plnom rozsahu na podanom odvolaní, pridržiava

sa všetkých doterajších prednesov a písomností. Vo vyjadrení žalovaných nebolo nič nové k čomu
by bolo potrebné sa osobitne nanovo vyjadriť. Dňa 2.12.2024 žalobkyňa zaslala súdu elektronicky
Upovedomenie o začatí exekúcie z 13.6.2022 č.k. 257EX 277/22-1, vydané Exekútorským úradom
Bratislava – Mgr. Miroslav Pinter, súdny exekútor, ktoré sa však už nachádzalo v spise, bolo prílohou
žaloby (viď č. l. 20-21)

5. Ďalšie podania strán už neboli v odvolacom konaní doručené.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané
včas (§ 362 ods. 1 CSP), stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti

rozsudku súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 a 2 CSP), po
skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP), preskúmal napadnuté
rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s
prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods.

2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného
vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie treba navzdory námietkam odvolateľky považovať za vo výroku vecne správny, keď súd prvej

inštancie v miere postačujúcej pre rozhodnutie zistil skutkový stav a vec aj správne posúdil po právnej
stránke.
Odvolacísúdnemal(napriekopačnémunázoruodvolateľky)dôvodnesúhlasiťsargumentácioupoužitou
súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného spôsobu rozhodnutia (tak ako táto - rozumej
argumentácia - vyplýva z odôvodnenia rozsudku), odvolací súd sa stotožňuje so skutkovými i právnymi

závermi súdu prvej inštancie. U dôvodov predostretých súdom prvej inštancie dostatočne jasne a i
objektívne presvedčivo by tak zásadne postačovalo i len konštatovať ich správnosť a odvolať sa na ne
(prvá časť ust. § 387 ods. 2 CSP), odvolací súd však aj v tejto konkrétnej veci musí učiniť zadosť tiež
povinnosti vyporiadať sa s podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá CSP)
a preto, ale aj pre celkovú úplnosť nad rámec už uvedeného súdom prvej inštancie dopĺňa (§ 387 ods.

2 CSP in fine) nasledovné:

7. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie bolo určenie, že kúpna zmluva uzavretá medzi
E. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. C. XXXX/X, XXX XX D. a K. D., nar. X.X.XXXX, bytom P. XXXX/XX,XXX XX D. ako predávajúcimi a žalovaným 1/ a žalovanou 2/ ako kupujúcimi, ktorej vklad do katastra
nehnuteľností bol povolený dňa 31.5.2022, spis. zn V-2883/2022, na základe ktorej nadobudli žalovaný
1/ a žalovaná 2/ do svojho podielového spoluvlastníctva, každý v podiele 1 nehnuteľnosti, nachádzajúce

sa v katastrálnom území D., obec D., okres Trnava, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX – rodinný dom
so súpisným číslom XXX, postavený na pozemku parc. č. 1901 a pozemok registra „C“- parc. č. 1901,
druh pozemku: zastavaná plocha a nádvorie, výmera 983 m2, je voči žalobkyni právne neúčinná.
Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. žalobu zamietol; II. žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na
náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100%.

Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeného rozsahom a dôvodmi odvolania je posúdiť
správnosť postupu súdu prvej inštancie a napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie.

8. Vzhľadom na osobitosť podmienok odporovacej žaloby nebolo potrebné preukazovať naliehavý
právny záujem na uvedenom určení. Súd tu v skutočnosti neurčuje existenciu alebo neexistenciu
právneho pomeru, ale rozhoduje konštitutívne, keď vyhlasuje právny úkon za relatívne neúčinný.

Odporovateľný právny úkon sa stáva neúčinný až tým, že ho súd za neúčinný vyhlási. Civilný
sporový poriadok odporovaciu žalobu pripúšťa ako žalobu o určení právnej skutočnosti, ktorá vyplýva
z osobitného predpisu (§ 137 písm. d/). Pri uvedenej žalobe z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu
vyplýva logický dôvod prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (§ 42a O. z.), teda osobitným
predpisom je tu hmotné právo (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková,

J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C.H. Beck, 2016, s 506).
Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol
ukrátený napadnutým právnym úkonom, za predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku.
V predmetnej veci žalobkyňa ako veriteľka nesporne disponuje vymáhateľnou pohľadávkou voči
dlžníkom., ďalšou podmienkou aktívnej legitimácie je ukracovanie uspokojenia veriteľovej pohľadávky

napadnutým právnym úkonom (viď nižšie).
Pasívna legitimácia odporovacej žaloby je upravená v ustanovení § 42b ods. 2 a ods. 3 O. z. Žaloba
o určenie, že dlžníkov právny úkon je voči veriteľovi neúčinný, môže byť úspešná len vtedy, ak
bola podaná voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol urobený právny úkon. Pasívne vecne
legitimovaná je tak zásadne osoba, ktorá získala odporovateľným právnym úkonom majetkový prospech

(porov. R 86/2003), v danom prípade žalovaní 1/ a 2/ (§ 42b ods. 2 O.z.).

9. Podľa § 42a ods. 1 O. z. veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa
odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné.
Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už

vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 O. z. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch
rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu
úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom
a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb

s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti
nemohla poznať.
Podľa § 42b ods. 1 O. z. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou.
Podľa § 42b ods. 2 O. z. právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z
odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

Podľa§42bods.4O.z.právnyúkon,ktorémuveriteľsúspechomodporoval,jeprávneneúčinnýaveriteľ
môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z
dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.
Zmyslom žaloby podľa ustanovení § 42a O.z. je dosiahnuť rozhodnutie súdu, ktorým by bolo určené,
že voči veriteľovi je neúčinný dlžníkom urobený právny úkon, ktorým ukracuje uspokojenie jeho

vymáhateľnej pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo odporovateľnej žalobe vyhovené, potom
predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého k výkonu rozhodnutia
(exekučného titulu), vydaného proti dlžníkovi, domáhať nariadenia výkonu rozhodnutia postihnutím toho,
čo odporovateľným (právne neúčinným) právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku a to nie proti
dlžníkovi, ale voči osobe, s ktorou alebo v prospech ktorej bol právny úkon urobený (porov. rozsudok

NS SR sp. zn. 4 Cdo 149/2018).
Podstatou právneho inštitútu odporovateľnosti právnych úkonov je neúčinnosť platného právneho
úkonu voči určitej osobe, v dôsledku čoho môže táto osoba (veriteľ) požadovať uspokojenie svojej
pohľadávky z predmetu odporovateľného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo.Určením právnej neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a O.z. nastáva stav tzv. relatívnej bezúčinnosti
dotknutého právneho úkonu. Odporovaný právny úkon zostáva platným právnym úkonom, avšak
v pomeroch účastníkov sa naň hľadí tak, akoby nenastali jeho účinky. Vyvolal všetky predvídané právne

následky. Inštitút odporovateľnosti slúži potrebám exekučného konania, keďže jeho účelom je umožniť
veriteľovi, ktorý má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, domôcť sa v exekúcii uspokojenia tejto
pohľadávky. Rozhodnutie súdu, ktorým bolo vyhovené žalobe na určenie, že právny úkon dlžníka je
voči veriteľovi neúčinný, predstavuje podklad k tomu, že sa veriteľ môže na základe titulu spôsobilého
k exekúcii vydaného proti dlžníkovi, domáhať vykonania exekúcie postihnutím toho, čo odporovaným

právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku, a to nie proti dlžníkovi samotnému, ale voči osobe, v ktorej
prospech bol právny úkon urobený (porov. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 20Cdo/1501/2005).

10. Súd prvej inštancie ustálil skutkový stav tak, že podľa Kúpnej zmluvy z 24.3.2022 uzavretej
medzi dlžníkmi žalobkyne a žalovanými (ďalej len „kúpna zmluva“) došlo k predaju nehnuteľností
nachádzajúcich sa v katastrálnom území D., zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len

„nehnuteľnosti“) za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 199.000 eur. Vklad vlastníckeho práva žalovaných
bol povolený dňa 31.5.2023. Táto skutočnosť nebola v konaní sporná. Ďalej v konaní nebolo sporné,
že právny úkon - kúpna zmluva bola uzatvorená v posledných troch rokoch pred podaním žaloby.
Medzi stranami tiež nebolo sporným tvrdenie, že žalobkyňa má voči dlžníkom vymáhateľnú pohľadávku.
Sporným v konaní bola existencia ukracujúceho právneho úkonu, úmysel dlžníkov ukrátiť svojho veriteľa

a vedomosť žalovaných o úmysle dlžníkov ukrátiť veriteľa.
Dôvodil, že základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti je skutočné ukrátenie veriteľa.
Ukrátením veriteľa je odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku
dlžníka. K tomu smerujú odporovateľné právne úkony dlžníka s treťou osobou. Ide o také právne
úkony, ktoré vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak má v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku

súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka (na
základe exekúcie), hoci, nebyť týchto úkonov, by sa mohla z majetku dlžníka inak uspokojiť. Ukracovanie
uspokojenia veriteľovej pohľadávky je podmienkou aktívnej legitimácie a musí existovať najneskôr v
čase, keď súd o odporovacej žalobe rozhoduje. Súd bude teda skúmať otázku, či určitý úkon dlžníka
ukrátil alebo neukrátil uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o

tom, že pohľadávka je vymáhateľná a že dlžníkove právne úkony ukracujú jej uspokojenie, znáša
veriteľ. Právne úkony dlžníka ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa vtedy, ak vedú k zmenšeniu
majetku dlžníka, a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ
nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť týchto úkonov by sa
z majetku dlžníka aspoň čiastočne uspokojil. Preukázanie úmyslu dlžníka je jednou z najzložitejších a

najpodstatnejších otázok odporovateľnosti právneho úkonu v konkrétnom prípade. Preukázanie úmyslu
dlžníka nie je podmienkou odporovateľnosti vtedy, ak sú „druhou stranou“ osoby blízke dlžníkovi.
V takomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa predpokladá a závisí od osôb blízkych
dlžníkovi, aby preukázali opak (t. j. že úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa nemohli aj pri náležitej starostlivosti
poznať). Poslednou podmienkou odporovateľnosti je subjektívna stránka osôb, na ktoré dlžník previedol

svoj majetok s úmyslom ukrátiť svojho veriteľa. Ide o osoby, ktoré mali z odporovateľného právneho
úkonu dlžníka prospech. Vo vzťahu k osobám blízkym dlžníkovi sa za odporovateľný považuje nielen
právny úkon, ktorý s nimi priamo urobil dlžník (spravidla darovacia zmluva alebo fingovaná kúpna
zmluva), ale aj právny úkon, ktorý dlžník urobil v ich prospech (napr. na základe zmluvy v prospech tretej
osoby podľa § 50 O.z.). Odporovacia žaloba smeruje voči osobe, na ktorú dlžník previedol svoj majetok

a ktorá mala prospech z právneho úkonu dlžníka. Pojem „prospech“ použitý v ustanovení § 42a ods. 2
O.z. nemožno vyložiť tak, že zahŕňa iba bezodplatné presuny majetku a vylučuje z možnosti odporovať
odplatné právne úkony (napr. kúpnu zmluvu). Povinnou osobou môže byť i osoba blízka dlžníkovi. Osoby
blízke dlžníkovi vymedzuje ustanovenie § 116 O.z. Sú nimi jeho príbuzní v priamom rade, súrodenci,
manžel, ako aj iné osoby, ktoré sú k dlžníkovi v pomere rodinnom alebo obdobnom, ak by ujmu, ktorú

utrpel dlžník alebo taká osoba, druhý z nich dôvodne pociťoval ako vlastnú ujmu. Predpoklad vedomosti
blízkej osoby o úmysle dlžníka ukrátiť veriteľa vychádza z toho, že tu je situácia odlišná. V prípade
blízkych osôb zákon predpokladá vedomosť týchto osôb o úmysle dlžníka. Zákonodarca tu vychádza z
toho, že medzi dlžníkom a jemu blízkymi osobami existujú pevné rodinné väzby, príp. tieto osoby žijú
s dlžníkom v úzkom majetkovom, resp. spotrebnom spoločenstve, ktorého členovia vzájomne poznajú

svoje majetkové pomery.
Odvolacísúdsastotožňujesozávermisúduprvejinštancie,žežalobkyňavkonanípreukázalaexistenciu
jej pohľadávky voči dlžníkom, ktorá je pohľadávkou vymáhateľnou, že nakoľko Kúpna zmluva bola
uzatvorená dňa 23.4.2022 a žaloba v danej právnej veci podaná dňa 17.4.2023, potom bola podaná vzákonom stanovenej lehote, a že v prípade právneho úkonu - kúpnej zmluvy, o ktorom žalobkyňa tvrdí,
že bola ním ako veriteľka dlžníkov ukrátená, bol tento urobený medzi dlžníkmi a žalovanými. Tieto závery
ani odvolateľka nespochybnila.

11. Ďalej súd prvej inštancie uzavrel, že v konaní nebolo nijako tvrdené, že dlžníci a žalovaní sú si
blízkymi osobami v zmysle v zmysle § 116 O.z.
Odvolateľkavodvolanínamietala,žejepravdou,žežalobkyňaoprípadnejblízkostitýchtoosôbnemalaa
ani nemohla mať vedomosť, preto ani nemohla prípadnú túto skutočnosť tvrdiť. Avšak aj na preukázanie

tejto skutočnosti od začiatku navrhovala výsluch účastníkov konania, t. j. žalovaných o skutočnostiach,
ktoré v konaní vyšli najavo, lebo ich nebolo možné preukázať inak. Navrhovala tak už v samotnej žalobe
a potom opätovne aj v podaní z 30.6.2023 a taktiež aj v podaní z 22.9.2023. Okrem výsluchu žalovaných
žalobkyňa vo svojich podaniach opakovane navrhovala aj výsluch svedkov — dlžníkov p. E. D. a p.
K. D.. Žalobkyňa nemala inú možnosť, ako prípadne zistiť vzťah medzi dlžníkmi a žalovanými, či sa
nedajú považovať za osoby blízke podľa § 116 O.z. Bolo to možné preukázať len ich výpoveďami

a možnosťou im klásť otázky. Súd však takéto dokazovanie nepripustil, dôvodiac hospodárnosťou a
rýchlosťou konania. Takže bez vykonaného navrhovaného dokazovania súd uzavrel, že žalovaní a
dlžníci nie sú si blízkymi osobami, s takýmto postupom súdu žalobkyňa nesúhlasí.
Odvolací súd k tejto námietke uvádza nasledovné:
Podľa § 195 ods. 1 CSP na návrh môže súd nariadiť výsluch strany o tvrdených skutočnostiach, ktoré v

konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak; ustanovenie § 150 ods. 2 tým nie je dotknuté.
Výsluch strany je štandardným dôkazným prostriedkom, ktorý slúži na náležité objasnenie, resp.
preukázanie tvrdených skutočností, ktoré v konaní vyšli najavo, ale len za splnenia podmienky, že ich
nie je možné preukázať inak (najmä listinami či inými dôkaznými prostriedkami). Táto nová právna
úprava vychádza zo základných princípov kontradiktórneho sporu, teda najmä z prejednacieho princípu.

Skutočnosť, že výsluch strany má súd nariadiť len vtedy, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať
inak, predstavuje prostriedok kompenzácie informačného deficitu, teda legitímneho prostriedku k
objasneniu skutkového stavu veci. Ďalšie zásadné odlišnosti oproti doterajšej úprave v Občianskom
súdnom poriadku spočívajú v tom, že súd nariadi výsluch strany len na návrh, teda žalobca alebo
žalovaný musia navrhnúť nariadenie výsluchu strany o tvrdených skutočnostiach. Je na úvahe súdu,

či takýto dôkaz vykoná. Dokazovanie v sporovom konaní slúži na zistenie toho, čo strany tvrdili, teda
súd je limitovaný skutkovými tvrdeniami strán. Na preukázanie svojich tvrdení strany konania navrhujú
dôkazy, výber ktorých je výlučne na súde (§ 185 ods. 1 CSP). Strana má teda povinnosť tvrdenia,
dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci i k dôkazom a tieto úkony môže vykonávať aj
prostredníctvom svojho zástupcu. Výsluch strany ako dôkaz je potom nevyhnutné odlišovať od prednesu

stranyasúdnanávrhnariaditentodôkaznýprostriedokibavtedy,aksatýmtovýsluchommajúpreukázať
už tvrdené skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, ak ich nemožno preukázať inak /najmä listinami či
inými dôkaznými prostriedkami/ (§ 195 ods. 1 CSP).
Odvolací súd je názoru, že žalobkyňa síce v žalobe medzi označenými dôkazmi uviedla aj výsluch
účastníkov konania (strán konania), avšak vôbec neuviedla na preukázanie akých konkrétnych

tvrdených skutočností majú byť uvedené výsluchy vykonané, výsluchy dlžníkov v žalobe nenavrhla.
V podaní z 30.6.2023 žalobkyňa síce navrhla výsluch žalovaných aj dlžníkov, avšak iba za účelom
preukázania jej tvrdenia o vedomosti žalovaných o úmysle dlžníkov ukrátiť prevodom nehnuteľností
v zmysle Kúpnej zmluvy z 24.3.2022 žalobkyňu ako veriteľa. V podaní z 22.9.2023 žalobkyňa trvala na
vykonaní dôkazov, ktoré navrhla v doterajších podaniach, uviedla, že za účelom preukázania vedomosti

o úmysle ukrátiť veriteľa už navrhla výsluch oboch žalovaných a výsluch svedkov – oboch dlžníkov.
Na pojednávaní dňa 18.10.2023 súd prvej inštancie v rámci postupu podľa § 181 ods. 2 CSP okrem
iného uviedol, že nevykoná z navrhnutých dôkazov výsluchy žalovaných 1/ a 2/, výsluchy dlžníkov
a výpisy z účtov dlžníkov z dôvodu hospodárnosti konania. Ani na tomto pojednávaní žalobkyňa
netvrdila, že žalovaní 1/ a 2/ a dlžníci sú blízkymi osobami. Nemožno tak považovať vzhľadom na vyššie

uvedené za pravdivé a dôvodné tvrdenie žalobkyne, že aj na preukázanie tejto skutočnosti od začiatku
navrhovala výsluch účastníkov konania, t. j. žalovaných, rovnako za týmto účelom nenavrhovala ani
výsluch dlžníkov. Taktiež nebolo dôvodným tvrdenie odvolateľky, že súd uzavrel, že žalovaní a dlžníci
nie sú si blízkymi osobami, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu takýto záver súdu prvej inštancie sa
v odôvodnení napadnutého rozsudku nenachádza, súd prvej inštancie v 26. bode odôvodnenia uviedol

iba to, že „V konaní nebolo nijako tvrdené, že dlžníci a žalovaní sú si blízkymi osobami v zmysle v zmysle
§ 116 Občianskeho zákonníka“. Odvolateľka ani v odvolaní výslovne netvrdila, že žalovaní sú vo vzťahu
k dlžníkom blízkymi osobami, iba chcela zisťovať či sú blízkymi osobami. Ak by aj toto jej vyjadrenie vodvolaní bolo možné považovať za tvrdenie žalobkyne, že žalovaní sú vo vzťahu k dlžníkom blízkymi
osobami, za ktorým účelom chcela vykonať dokazovanie, išlo by o neprípustné novoty.
Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú
procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť
nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie

skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na
vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené
znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného
útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak sa týkajú procesných
podmienok, ak sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ak má byť nimi

preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
alebo ak ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná
výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku
alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie.

Žalobkyňa nepreukázala, ale ani len netvrdila splnenie niektorých z podmienok, za splnenia ktorých
zákon pripúšťa novoty v odvolacom konaní. V dôsledku toho už na nové, až v odvolaní uvádzané
skutkové tvrdenia a navrhnuté dôkazy, nebolo možné prihliadať. Jedná sa o skutkové tvrdenie, že
žalovaní sú vo vzťahu k dlžníkom blízkymi osobami a o návrhy dôkazov – výsluchy žalovaných
a dlžníkov na preukázanie tohto tvrdenia. Odvolací súd počas odvolacieho konania nemohol prihliadať

na ostatne uvedené prostriedky procesného útoku, ktoré žalobkyňou doteraz (v konaní pred súdom prvej
inštancie) neboli použité, nakoľko ich odvolateľka mohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (tzv. novoty), je prípustná len za
splnenia zákonom stanovených podmienok (§ 366 CSP) a keďže žalobkyňou tvrdené novoty sa netýkali
procesných podmienok, vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, ako ani nepreukazujú, že

v konaní došlo k vadám majúcim za následok nesprávne rozhodnutie a nejde o nezavinené doterajšie
nepoužitie týchto nových skutočností a dôkazov (§ 366 písm. a/ až d/ CSP), na uvedené novoty nemohol
odvolací súd prihliadnuť.

12. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil, že v konaní nebolo preukázané, že v dôsledku napadnutého

právneho úkonu - kúpnej zmluvy, došlo k zmenšeniu majetku dlžníkov žalobkyne, ktorý je možné
použiť na uspokojenie pohľadávky žalobkyne. Cena, za ktorú boli nehnuteľnosti predané žalovaným,
bola cenou primeranou, nedošlo teda k zmenšeniu disponibilného majetku dlžníkov, ale došlo len k
zmene jeho štruktúry, kedy pôvodný majetok dlžníkov nahradil rovnocenný ekvivalent vyjadrený vo
finančnom majetku dlžníkov. Dlžníci odpredali nehnuteľnosti za kúpnu cenu 199.000 eur. Žalovaní v

konaní predložili Znalecký posudok č. 82/2022, ktorý určil hodnotu nehnuteľností na sumu 203.000 eur.
Kúpnu cenu 199.000 eur súd prvej inštancie nepovažoval za neprimeranú. V konaní žalobkyňa kúpnu
cenu nehnuteľností ani nerozporovala, nespochybnila, že by sa jednalo o cenu neprimerane nízku a pod.
V konaní tiež nebola spornou skutočnosť, že žalovaní kúpnu cenu predávajúcemu zaplatili. Žalobkyňa
pripísanie peňažných prostriedkov na účet dlžníkov v konaní riadne nepoprela, dokonca v záverečnom

vyjadrení (č. l. 128 rub) uviedla: „že peniaze, ktoré prišli dlžníkom na ich účty prakticky obratom zmizli“.
Následne, až na pojednávaní začala spochybňovať pripísanie finančných prostriedkov na účty dlžníkov
a žiadala odročiť pojednávanie za účelom vykonania dokazovania výpisom z účtov dlžníkov. Súd prvej
inštancie však takýto návrh nepripustil, nakoľko žalobkyňa pripísanie peňazí účinne nesporovala, táto
skutočnosť bola v konaní nesporná a nebolo potrebné o tomto vykonať ďalšie dokazovanie. Súd takýto

návrh vyhodnotil ako nehospodárny a neúčelný. Naviac, súd poukázal na znenie čl. II. bod 4 kúpnej
zmluvy, v ktorom si predávajúci a kupujúci dohodli, že predávajúci majú možnosť odstúpiť od kúpnej
zmluvy, ak kupujúci neuhradia ktorúkoľvek časť kúpnej zmluvy. Ak by aj žalovaní nezaplatili kúpnu cenu,
alebo nejakú časť kúpnej ceny, disponovali by dlžníci pohľadávkou voči žalovaným (a aj právom odstúpiť
od zmluvy). Teda opäť nemožno hovoriť o zmenšení majetku, len o jeho transformácii.

Odvolateľka v odvolaní namietala, že pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebola spornou
skutočnosť, že žalovaní kúpnu cenu predávajúcemu zaplatili, a že žalobkyňa pripísanie peňažných
prostriedkov na účet dlžníkov riadne nepoprela, tak toto nie je pravda, keďže už v podaní z 30.6.2023
žalobkyňa spochybnila zaplatenie kúpnej ceny, citovala z uvedeného podania (viď nižšie). Z citácievyjadrenia žalobkyne je podľa žalobkyne zrejmé, že žalobkyňa nepovažovala pripísanie kúpnej ceny
na účet dlžníkov za preukázané, práve naopak to považovala za spornú a nepreukázanú skutočnosť.
Aj file_6.jpg

file_7.wmf

k tejto skutočnosti navrhovala okrem výsluchu žalovaných aj výsluch svedkov — dlžníkov p. E. D. a p.
K. D.. Ale hlavne v podaní z 22.9.2023 žalobkyňa uviedla: „Štvrtá podmienka, že odporovateľný úkon

urobil dlžník v úmysle ukrátiť svojho veriteľa je takisto preukázaná a to tým, že peniaze za predaj
nehnuteľností, ktoré prišli dlžníkom na ich účty prakticky obratom zmizli. Za účelom preukázania a
spresnenia tejto dôležitej okolnosti navrhujeme súdu, aby vyžiadal z banky dlžníkov výpisy z ich účtov
za obdobie od 01.03.2022 do 30.06.2022: - K. D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v
C. C. O. - E. D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v S. D. O.“. Je teda preukázané, že
žalobkyňa za účelom preukázania podstatnej skutočnosti pre spravodlivé rozhodnutie v tomto konaní,

tou je preukázanie úhrady kúpnej ceny, navrhovala jednak výpovede žalovaných a aj dlžníkov a takisto
aj predloženie výpisov z účtov dlžníkov, nakoľko kúpna cena je uhradenou až jej pripísaním na účet
predávajúcich.Tietosvojenávrhynadokazovaniežalobkyňaprostredníctvomsvojhoprávnehozástupcu
zopakovala aj na pojednávaní konanom dňa 18.10.2023. Žalobkyňa preto nesúhlasí s vyjadrením súdu,
že následne až na pojednávaní začala žalobkyňa spochybňovať pripísanie finančných prostriedkov a

žiadala vykonať dokazovanie výpisom z účtov dlžníkov. Žalobkyňa už predtým ako je uvedené vyššie
spochybnila zaplatenie kúpnej ceny a nutnosť jej preverenia a dokázateľne v podaní z 22.9.2023 žiadala
vykonať dôkazy výpisom z účtov a opakovane výpoveďami žalovaných a dlžníkov. Súd teda riadne
neodôvodnil prečo navrhované dokazovanie nepripustil. Súd poukázal na znenie č. II bod 4 KZ, kde
bola dohodnutá možnosť odstúpiť od KZ, ak kupujúci neuhradia ktorúkoľvek časť kúpnej ceny. Teda súd

skonštatoval, že dlžníci by mali pohľadávku, alebo právo odstúpiť a nemožno teda hovoriť o zmenšení
majetku. S týmto argumentom žalobkyňa tiež nesúhlasí, lebo odstúpiť od zmluvy je len možnosť, ktorú
dlžníci (predávajúci) nemusia využiť a takisto aj pohľadávka je len možnosť domáhať sa jej prípadného
zaplatenia, ale ak by dlžníci (predávajúci) tieto svoje možnosti nevyužili, tak práve naopak, by sa muselo
hovoriť o zmenšení majetku dlžníkov, ale toto súd vôbec ďalej neskúmal, keďže nesprávne bez dôkazov

ustálil, že jednoducho kúpna cena za prevod nehnuteľností bola vyplatená. Súd v odôvodnení svojho
rozhodnutia vôbec nehodnotí predložený dôkaz o úhrade zo strany žalovaných, žalobkyňa teda nevie
ako sa s ním súd vyporiadal, pričom na druhej strane súd ustálil, že kúpna cena za predaj nehnuteľností
bola uhradená. Žalobkyňa nesúhlasí s konštatovaním súdu, že v konaní nebola spornou skutočnosť,
že žalovaní kúpnu cenu predávajúcemu zaplatili a že žalobkyňa pripísanie peňažných prostriedkov na

účet dlžníkov riadne nepoprela. Takéto konštatovanie súdu nevychádza z vykonaného dokazovania, tak
ako uviedla file_8.jpg

file_9.wmf

vyššie. Je presvedčená, že v takomto druhu súdneho konania o odporovateľnosť právneho úkonu,
nie je možné spravodlivo rozhodnúť bez náležitého dokazovania a len rýchlo rozhodnúť v konaní na
základe dôkazov a tvrdení žalovaných. V takýchto konaniach je totiž potrebné skúmať viacero otázok,
ako napríklad vzťah medzi predávajúcimi (dlžníci) a kupujúcimi (žalovaní), či sa nejedná o osoby blízke,
ďalejjepotrebnéskúmať,činedošlokzmenšeniumajetkudlžníkovačitedabola,alebonebolavyplatená

dohodnutá kúpna cena a takisto je potrebné následne skúmať prípadnú vedomosť o ukracovaní veriteľa
predajom nehnuteľností. Základná hmotnoprávna podmienka odporovateľnosti je ukrátenie veriteľa, t.j.
odňatie možnosti, aby sa jeho pohľadávka mohla reálne uspokojiť z majetku dlžníka. Žalobkyňa v konaní
preukázala, že má vymáhateľnú pohľadávku voči dlžníkom a dokázala, že úkon predaja nehnuteľností
v čase začatia exekúcie spôsobil, že následne nebolo a nie je čo exekvovať. Žalobkyňa predložila

súdu správu o stave exekúcie, ktorá tieto skutočnosti jasne potvrdzuje. Samotný súd skonštatoval, že
existencia vymáhateľnej pohľadávky bola preukázaná. Tie dôkazy, ktoré žalobkyňa vedela predložiť, tak
predložila, ale na niektoré ďalšie podmienky a otázky odporovateľnosti je možné odpovedať iba ďalším
dokazovaním, ktoré žalobkyňa aj opakovane navrhovala a súd ho nevykonal. Súd teda nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že

došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Pod obsah práva na spravodlivý proces patrí aj právo byť
vypočutý, právo navrhovať dôkazy, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami
v konaní zo strany súdu a najmi právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Tak, ako opísala vyššie, súd
bez riadneho odôvodnenia nepripustil vykonanie navrhovaných a dôležitých dôkazov, nezaoberal sa takdôležitými skutočnosťami ako napríklad vzťahom predávajúcich a kupujúcich, ďalej tým, či bola kúpna
cena aj reálne uhradená a takisto vedomosťou o úmysle ukrátiť veriteľa. Podľa jej názoru sú to všetko
relevantné skutočnosti potrebné pre spravodlivé rozhodnutie súdu. Takisto súd riadne neodôvodnil

svoje rozhodnutie, najmä to prečo považuje zaplatenie kúpnej ceny za preukázané, prečo nepovolil
vykonanie navrhovaných dôkazov, nielenže súd riadne neodôvodnil svoje rozhodnutie, ale dokonca aj
skonštatoval, že údajne nebolo v konaní sporné, či bola zaplatená kúpna cena a že až na pojednávaní
to žalobkyňa spochybnila, ale toto nie je pravda. Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. Týmito navrhnutými dôkazmi boli výpovede žalovaných

(kupujúcich) ako aj dlžníkov (predávajúcich) a takisto aj predloženie výpisov z účtov predávajúcich
(dlžníkov), ktoré jedine mohli definitívne preukázať prípadnú úhradu kúpnej ceny. Súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, napríklad k tomu, že
skonštatoval, že kúpna cena bola vyplatená, pričom z dôkazov to tak jednoznačne nevyplývalo, alebo
skonštatoval, že predávajúci a kupujúci neboli blízke osoby, čo sa však tiež nedalo z vykonaných
dôkazov preukázať.

Odvolací súd k týmto námietkam uvádza nasledovné:
Žalobkyňa sa v žalobe k otázke zaplatenia kúpnej ceny žalovanými dlžníkom nevyjadrila. Dňa 9.5.2023
právna zástupkyňa žalobkyne predložila kópie Rozhodnutia Okresného úradu Trnava, katastrálneho
odboru z 31.5.2022 číslo vkladu V 2883/2022 a Kúpnej zmluvy z 24.3.2022 a zároveň oznámila
vypovedanie plnomocenstva žalobkyni. Z čl. II kúpnej zmluvy (ktorá bola už prílohou žaloby) vyplýva

dohodnutá kúpna cena aj spôsob jej úhrady.
Žalovaní 1/ a 2/ v ich vyjadrení k žalobe z 11.5.2023 o.i. uviedli, že predmetom kúpnej zmluvy bol
odplatný prevod nehnuteľností za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 199.000 eur, znaleckým posudkom
bola určená ich hodnota sumou 203.000 eur, z čoho je zrejmé, že dohodnutá kúpna cena v kúpnej
zmluve predstavuje primerané plnenie zodpovedajúce trhovým podmienkam. Ďalej uviedli, že časť

kúpnej ceny vo výške 5.000 eur zaplatili predávajúcim na základe rezervačnej zmluvy z 23.2.2022, a to
na bankový účet sprostredkovateľa predaja nehnuteľností uvedený v kúpnej zmluve. Časti kúpnej ceny
vo výške 111.000 eur a vo výške 68.100 eur boli vyplatené na bankové účty uvedené v kúpnej zmluve,
a to prostredníctvom hypotekárneho úveru poskytnutého C. C., O.. Zvyšná časť kúpnej ceny vo výške
14.900 eur bola vyplatená na bankový účet uvedený v kúpnej zmluve, a to prostredníctvom G. C. C.,

O.. Prílohou vyjadrenia boli o.i. Kúpna zmluva z 24.3.2022, Návrh na vydanie rozhodnutia o povolení
vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností v prospech kupujúcich z 24.3.2022 (s pečiatkou
Okresného úradu Trnava, katastrálneho odboru došlo 5.4.2022 číslo konania V-2883/22), potvrdenia
o úhrade jednotlivých častí kúpnej ceny (Medziúver/Odpis vybratého obratu z G., potvrdenia o odoslaní
platieb z bankovej aplikácie) a znalecký posudok č. 86/2022 znalkyne Mgr. Ing. Ivany Zemkovej.

Uznesením zo 17.5.2023 pod č. k. 20C/19/2023-79 súd prvej inštancie vyzval žalobkyňu aby sa v
lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia písomne sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaných zo dňa
11.5.2023, uviedla ďalšie skutočnosti, označila dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, s tým, že na
neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Poučil ju podľa § 167 ods.
3 CSP (Ak žalovaný uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná alebo súd neurobí iné vhodné opatrenia,

súd doručí vyjadrenie žalovaného žalobcovi do vlastných rúk a umožní mu vyjadriť sa v lehote určenej
súdom. Žalobca uvedie ďalšie skutočnosti a označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení; na neskôr
predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť. Súd poučí žalobcu o následkoch
sudcovskej koncentrácie konania.) a o následkoch sudcovskej koncentrácie (Podľa § 153 ods. 1 a 2
CSP: (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.

Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. (2) Na
prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí
súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu.)

Žalobkyňa v podaní z 30.6.2023 uviedla:
„Z prílohy k podanému Vyjadreniu v podobe Kúpnej zmluvy zo dňa 24.03.2022 vyplýva, že kúpna
cena za kúpu nehnuteľností mala byť zo strany Žalovaných ako kupujúcich vyplatená dlžníkom ako
predávajúcim v troch častiach, a to tak, že na účet dlžníka - K. D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX
XXXX vedený v C. C. O. mala byť zo strany Žalovaných poukázaná spolu suma 83.000,- EUR (68.100,-

EUR + 14.900,- EUR) a na účet dlžníka E. D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v
S. D. O. zo strany Žalovaných poukázaná suma 111.000,- EUR. Podľa ďalších príloh k Vyjadreniu,
malo k prevodom jednotlivých častí kúpnej ceny dôjsť v čase od 29.03.2022 do 31.03.2022. Zo správy
(Správa zo dňa 06.09.2022) súdneho exekútora Mgr. Miroslava Pintera, ktorý bol poverený výkonomexekúcie dňa 13.06.2022 a ktorý vykonal lustráciu majetku dlžníkov však vyplýva, že na účtoch dlžníka
T. D., vedených v C. C., O. je zostatok 150,90 EUR, z toho disponibilný zostatok 0.- EUR a na druhom
účte zostatok 100.77 EUR, z toho disponibilný zostatok 0,- EUR. Na účtoch dlžníka E. D. vedených

v S., O. je zostatok 158,73 EUR, z toho disponibilný zostatok 74,05 EUR a na druhom účte zostatok
118,85 eur z toho disponibilný zostatok 118,85 EUR. V zmysle vyššie uvedeného jednoznačne došlo k
ukráteniu Žalobkyne ako veriteľky dlžníkov, nakoľko pokiaľ by dlžníci kúpnu cenu za predaj sporných
nehnuteľnostíodŽalovanýchskutočneajobdržąli,atedaaktívadlžníkovbylenzmenilisvojupodobuako
to uvádzajú Žalovaní, z týchto aktív v podobe kúpnej ceny za predaj nehnuteľností Žalobkyňa objektívne

nemôže uspokojiť svoju pohľadávku, keďže táto suma (83.000,- EUR a 111.000,- EUR) sa v čase začatia
exekúcie (približne 13.06.2022) nenachádzala na účtoch dlžníkov, na ktorých sa nachádzať v zmysle
Kúpnej file_10.jpg

file_11.wmf

zmluvy mala. Je teda skutočne zarážajúce, že dlžníci mali od Žalovaných niekedy začiatkom apríla
2022 obdržať peňažné prostriedky predstavujúce kúpnu cenu za prevod nehnuteľností v celkovej
výške 194.000,- EUR a už v júni 2022 v čase začatia exekúcie (teda necelé 3 mesiace nato) sa tieto
finančné prostriedky nenachádzali na nimi zriadených bankových účtoch. Dlžníci navyše sami dňa
17.04.2023, deklarovali, že peňažnými prostriedkami v podobe kúpnej ceny za prevod nehnuteľností

nedisponujú, keď dokonca súdu v konaní vedenom pôvodne pred Okresným súdom Bratislava, sp.
zn. 45C/71/2017 dňa 17.04.2022 čestne prehlásili, že nedisponujú žiadnymi úsporami ani peniazmi
v banke. Uvedené vyplýva z tlačív pre dokladovanie pomerov strany konania, ktorá navrhuje, aby jej
bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov, ktoré doručili dlžníci do predmetného konania dňa
17.04.2023. Uvedené koniec koncov potvrdil aj konajúci súd v Uznesení Okresného súdu Bratislava

III zo dňa 03.05.2023, sp. zn. 45C/71/2017, ktorým na návrh dlžníkov priznal oslobodenie od súdneho
poplatku za podané dovolanie, konkrétne z bodu 14., v zmysle ktorého: „„Ďalej mal súd za preukázané,
že žalovaní nemajú žiadne úspory, zároveň nemajú žiadny objektívne speňažiteľný majetok.”
Žalovaní 1/ a 2/ k vyjadreniu žalobkyne, v ich podaní zo 14.8.2023 o.i. uviedli, že z tvrdenia žalobkyne,
že na bankových účtoch dlžníkov sa s odstupom času po uzatvorení kúpnej zmluvy nenachádzalo

dostatočné množstvo finančných prostriedkov na uspokojenie jej pohľadávky, nemožno bez ďalšieho
vyvodiť, že k ukráteniu pohľadávky žalobkyne došlo v dôsledku uzatvorenia predmetnej kúpnej zmluvy.
Ak aj k úbytku aktív dlžníkov naozaj došlo, stalo sa tak nie v dôsledku kúpnej zmluvy, ale v dôsledku
konania dlžníkov po uzatvorení kúpnej zmluvy a po obdržaní kúpnej ceny zo strany žalovaných, čo však
nemôže mať za následok určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy voči žalobkyni.

Spolu s predvolaním na pojednávanie dňa 18.10.2023 bolo zo strany súdu prvej inštancie strane
žalobkyne dané opätovne poučenie o sudcovskej koncentrácii (§ 153 v spojení s § 149 CSP), bolo jej
doručené aj vyjadrenie žalovaných zo 14.8.2023 a bola súdom vyzvaná, aby v lehote 10 dní dvojmo
predložila súdu prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany v zmysle uvedeného
poučenia.

Žalobkyňa v podaní z 22.9.2023 o.i. uviedla, že: „Štvrtá podmienka, že odporovateľný úkon urobil dlžník
v úmysle ukrátiť svojho veriteľa je takisto preukázaná a to tým, že peniaze za predaj nehnuteľností, ktoré
prišli dlžníkom na ich účty prakticky obratom zmizli. Za účelom preukázania a spresnenia tejto dôležitej
okolnosti navrhujeme súdu, aby vyžiadal z banky dlžníkov výpisy z ich účtov za obdobie od 01.03.2022
do 30.06.2022: - K. D., IBAN: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v C. C. O. - E. D., IBAN: C.

XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX vedený v S. D. O.“
Na pojednávaní dňa 18.10.2023 súd prvej inštancie postupoval v zmysle § 181 ods. 2 CSP, určil,
ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré
dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná, a tiež uviedol jeho predbežné právne posúdenie veci. Okrem
iného uviedol, že nevykoná výsluchy žalovaných 1/ a 2/, výsluchy dlžníkov a výpisy z účtov dlžníkov, a to

z dôvodu hospodárnosti. Právny zástupca žalobkyne na tomto pojednávaní následne uviedol, že trvajú
na dokazovaní, na vyžiadaní výpisu dlžníkov, aby bolo skutočne dokázané, že finančné prostriedky boli
pripísané. V záverečnej reči uviedol, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení, je presvedčený, že bez
preukázaniaskutočnosti,žekúpnacenazapredajnehnuteľnostíajbolapripísanánaúčetpredávajúcich,
nie je možné v tomto konaní bez takéhoto dôkazu spravodlivo rozhodnúť. Nakoľko dôkazy, predložené

žalovanými,nejakýmvýpisomzinternetbankingu,dokoncatoniejeanioficiálnydokumentzbanky,ktorý
by preukazoval úhradu kúpnej ceny. Netvrdí, že kúpna cena s istotou neprišla na účet predávajúcich.
Iba súd žiada o preverenie tejto významnej skutočnosti a keď sa táto skutočnosť potvrdí, tak následne
zvážia procesný postup vo veci.Podľa § 181 ods. 2 CSP po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami
sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.
Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom

prejednaní sporu.
Obligatórne určenie sporných a nesporných skutkových tvrdení zo strany súdu a obligatórne predbežné
právne posúdenie veci sú podľa zákonodarcu kľúčovými inštitútmi pre zrýchlenie civilného sporového
konania, ako aj prostriedkom na predídenie tzv. prekvapivých súdnych rozhodnutí. V konaní súd
postupuje v súlade s ustanoveniami o prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej

obrany (§ 149 a nasl. CSP) a v súlade s ustanoveniami o dokazovaní (§ 185 a nasl. CSP). Najvyšší
súd už viac krát uviedol, že cieľom ustanovenia § 181 ods. 2 CSP je zamerať procesnú aktivitu
strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k
tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je jeho cieľom zrýchliť a zjednodušiť
konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa
pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne

bezvýznamné.
Podľa § 153 ods. 1 až 3 CSP: (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosťkonania.(2)Naprostriedkyprocesnéhoútokuaprostriedkyprocesnejobrany,ktoréstrana

nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3) Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
Rozhodnutiu všeobecného súdu vo veci samej musí predchádzať jeho postup zodpovedajúci garanciám
spravodlivého súdneho konania v zmysle príslušných ustanovení ústavy a príslušnej medzinárodnej

zmluvy o ľudských práva a základných slobodách, najmä garanciám obsiahnutým v princípe rovnosti
zbraní a práve na kontradiktórne konanie. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu
vyplýva, že princíp rovnosti zbraní vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť
predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej situácie, než
v ktorej je jej odporca (I. c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. júna 2002, § 45). Právo na kontradiktórne

konanie zase znamená, že procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy
potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale i zoznámiť sa so všetkými ďalšími dôkazmi a pripomienkami,
ktoré boli predložené s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (citovaný rozsudok I.
§ 46). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré
zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu

pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať
možnosť podstatnej výhody voči protistrane (porov. nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 355/2015). Podstatou
kontradiktórnosti je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné právo,
predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Osobitne to platí o sporových konaniach,
v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný a v ktorých sa v celom rozsahu uplatňuje kontradiktórnosť

konania (porov. rozhodnutie ÚS SR sp. zn. I. ÚS 155/2020, IV. ÚS 147/2004, IV. ÚS 42/2009, I. ÚS
284/2016). Na rozdiel od zákonnej koncentrácie konania, ktorá je pre súd obligatórna, sudcovská
koncentrácia konania (§ 153 CSP) je v diskrečnej právomoci súdu. Uplatnenie diskrečného práva súdu
závisí od okolností konkrétneho prípadu (porov. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,
Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, 579

s.).
Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany (teda najmä skutkové tvrdenia, popretia
skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom a hmotnoprávne námietky) nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené
včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla
predvídať, a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti
a dôkazy.
Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí

(fakultatívne) na ne prihliadnuť, pričom CSP demonštratívnym výpočtom uvádza, že môže ísť napríklad
o situáciu, ak by prihliadnutie na tieto prostriedky vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu. Ide napríklad o situáciu, keď by strana podala návrh na vykonanie
dôkazu výsluchom svedka až v rámci záverečnej reči (§ 182 CSP), pričom tento dôkaz mohla navrhnúťvykonať už skôr, napríklad vo vyjadrení podľa § 167 CSP. Práve z tohto dôvodu je súd povinný poučiť
v prípadoch podľa § 167 ods. 3 a 4 CSP o sudcovskej koncentrácii konania. Ak by súd aplikoval § 153
ods. 2 CSP, a teda neprihliadol by na neskoro predložené prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany, môže sa stať, že skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku môže byť iný než súdom
zistený skutkový stav, preto je v ustanovení § 217 ods. 1 CSP ustanovené, že aj napriek tomu, že pre
rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania
tým nie sú dotknuté. V prípade, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania neprihliadol, musí to uviesť v odôvodnení

rozhodnutia vo veci samej. Ustanovenie § 153 ods. 3 CSP teda dopĺňa povinné náležitosti odôvodnenia
rozsudku uvedené v § 220 ods. 2 CSP.
V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré konanie sa
riadi zásadou formálnej pravdy. Ustanovenie § 150 CSP zakotvuje jednu zo základných procesných
povinností strán a to povinnosť tvrdiť. Schopnosť strany uniesť bremeno tvrdenia spolu s dôkazným
bremenom je predpokladom pre úspech v spore. Posúdenie otázky, ktorá strana sporu je povinná tvrdiť

a aký obsah je obsah jej povinnosti tvrdiť, teda kto a aké tvrdenia má uviesť, sa odvíja od hmotného
práva. Platí, že strana sporu je povinná tvrdiť skutočnosti, ktoré sú na základe hmotného práva spôsobilé
privodiť jej úspech v spore. Skutkové tvrdenia sú obsahom jednotlivých procesných úkonov strán sporu,
ktoré majú formu písomných podaní či ústnych prednesov. Z hľadiska pravidiel o koncentrácii konania je
želateľné, aby všetky skutkové tvrdenia boli obsiahnuté a) ak ide o žalobcu, tak v žalobe a vo vyjadrení

žalobcu podľa § 167 ods. 3 CSP, b) ak ide o žalovaného, tak vo vyjadrení žalovaného k žalobe podľa
§ 167 ods. 2 CSP a vo vyjadrení žalovaného podľa § 167 ods. 4 CSP. Skutkové tvrdenia predložené
neskôr (napr. vo forme ústnych prednesov na pojednávaní) je potrebné ospravedlniť tým, že ich strana
sporu nemohla predložiť už skôr (napr. novým skutkovým tvrdeniam sa reaguje na skutočnosť, ktorá
vyšla najavo až z dôkazu vykonaného na pojednávaní); inak na ne súd nemusí prihliadnuť (§ 153). Súd

môže strany vyzvať na doplnenie skutkových tvrdení (§ 150 ods. 2 CSP), výnimočne môže vykonať
dôkaz, ktorý strany nenavrhli, a takto zistiť skutočnosť, ktorá nebola stranami tvrdená (§ 185 ods. 2
a 3), prípadne sa môže výnimočne odkloniť od zhodných tvrdení strán (§ 186 ods. 2 CSP). Tento
materiálny korektív však nemôže nahrádzať procesnú aktivitu strán a ich povinnosť tvrdiť. Jeho účelom
je v rozumnej miere zmierniť prísne formálne následky nesplnenia povinnosti tvrdiť (Števček, M., Ficová,

S ., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok,
komentár, C. H. Beck, 2016, 569 s.).
Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými
procesnými úkonmi, pretože nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia
alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného

pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Nemožno však vylúčiť, že predloženie
skutkového tvrdenia alebo dôkazného návrhu až na pojednávaní je v konkrétnom prípade dôvodné,
napr. ak je bezprostrednou reakciou na nové skutočnosti, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania.
Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany hodnotí v
okolnostiach konkrétneho prípadu súd a je ponechané na jeho úvahe, či prípadné omeškanie

procesného úkonu ospravedlní, alebo či prijme procesnú sankciu, ktorá spočíva v tom, že na procesný
úkon neprihliadne, a tým mu neprizná procesné účinky. Predloženie prostriedkov procesného útoku
a prostriedkov procesnej obrany, ktoré nie je včasné, je definované v § 153 ods. 1 druhej vete CSP.
Procesný úkon nie je vykonaný včas, ak ho strana sporu mohla vykonať skôr (objektívne hľadisko),
ak by konala starostlivo (subjektívne hľadisko). Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že

predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Ustanovenie
§ 153 ods. 2 a 3 CSP zakotvuje sankciu za to, že strana sporu nesplnila povinnosť uloženú v § 153
ods. 1 CSP. Ak súd dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany včas, má možnosť buď konanie strany ospravedlniť a na jej procesný úkon
prihliadnuť, alebo vyvodiť sankčné dôsledky, teda na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať

mu procesnoprávne účinky).
Súd prvej inštancie (ako už bolo vyššie uvedené) v napadnutom rozsudku uviedol, že v konaní nebola
spornou skutočnosť, že žalovaní kúpnu cenu predávajúcemu zaplatili. Žalobkyňa pripísanie peňažných
prostriedkov na účet dlžníkov v konaní riadne nepoprela, dokonca v záverečnom vyjadrení (č. l. 128
rub) uviedla, že „že peniaze, ktoré prišli dlžníkom na ich účty prakticky obratom zmizli“. Následne, až na

pojednávaní začala spochybňovať pripísanie finančných prostriedkov na účty dlžníkov a žiadala odročiť
pojednávanie za účelom vykonania dokazovania výpisom z účtov dlžníkov. Súd prvej inštancie však
takýto návrh nepripustil, nakoľko žalobkyňa pripísanie peňazí účinne nesporovala, táto skutočnosť bola
v konaní nesporná a nebolo potrebné o tomto vykonať ďalšie dokazovanie. Súd takýto návrh vyhodnotilako nehospodárny a neúčelný. Ďalej uviedol, že je toho názoru, že žalobkyňa nepreukázala, že sa jedná
o neekvivalentný právny úkon, čo samo o sebe stačilo k zamietnutiu žaloby, súd neskúmal splnenie
ďalších podmienok pre úspešné odporovanie právneho úkonu a nepripustil vykonanie ďalších dôkazov

- výsluch žalovaných a výsluch dlžníkov žalobkyne, nakoľko by sa to priečilo zásade hospodárnosti a
rýchlosti konania, keď za takto zisteného skutkového stavu bolo nutné žalobu zamietnuť.
Podľa názoru odvolacieho súdu ani z podania z 30.6.2023 ani z podania z 22.9.2023 nevyplýva
zospornenie tvrdenia žalovaných, že žalovaní kúpnu cenu predávajúcim zaplatili. Žalobkyňa pripísanie
peňažných prostriedkov na účet dlžníkov v konaní nepoprela, dokonca v podaní z 22.9.2023 uviedla,

že „... peniaze, ktoré prišli dlžníkom na ich účty prakticky obratom zmizli“. Následne, až na pojednávaní
začala spochybňovať pripísanie finančných prostriedkov na účty dlžníkov a žiadala odročiť pojednávanie
za účelom vykonania dokazovania výpismi z účtov dlžníkov.
S poukazom na vyššie uvedené, na citované a vyložené zákonné ustanovenia, na uvedenú judikatúru
a na súdom prvej inštancie žalobkyni dané poučenie podľa § 153 ods. 1 a 2 CSP, odvolací súd
uvádza, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s práve uvedenými závermi súdu prvej inštancie, ktoré

dávajú odpoveď na námietky odvolateľky, odvolací súd dodáva, že keďže v predmetnej veci neexistujú
osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na
pojednávaní nie je včasné, a preto odvolací súd v danom kontexte nepovažuje za dôvodnú námietku
o nedostatočnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku, ani námietku, že súd prvej inštancie nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ani námietku, že súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Uplatnením diskrečného práva súdu vzhľadom na
okolnosti danej veci aj s prihliadnutím na dané štádium konania, nedošlo k porušeniu zásady rovnosti
strán sporu v neprospech žalobkyne. Súd prvej inštancie si riadne splnil aj svoju povinnosť uviesť
v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej prečo z dôvodu aplikácie sudcovskej koncentrácie konania

neprihliadolnažalobcomuplatnenéprostriedkyprocesnéhoútoku(§153ods.3CSP).Stranysporumajú
v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného
útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú
ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu (článok 6
CSP). Rovnosť pred súdom je len výrazom rovnosti strán civilného sporového konania. Rovnosť pred

zákonom a rovnosť pred súdom je obsahom toho istého pojmu a znamená rovnaké postavenie oboch
procesnýchstránpriaplikáciihmotnýchiprocesnýchpredpisovktorýmkoľveksúdomvočiktorémukoľvek
účastníkovi konania. Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých
procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach
ktorých rozhoduje civilný súd (m. m. PL. ÚS 43/95). O tom, ako v tom ktorom prípade prebiehalo civilné

sporové konanie, usudzuje odvolací súd na podklade spisu. Vychádzajúc z takto vymedzeného obsahu
zásady rovnosti strán sporu, odvolací súd konštatuje, že jeho porušenie súdom prvej inštancie v prípade
odvolateľky nezistil.

13. Preto pokiaľ súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záverom, že

žalobkyňa v konaní nepreukázala splnenie zákonnej podmienky pre úspešné odporovanie predmetného
právneho úkonu dlžníkov - nepreukázala, že kúpna zmluva ukracuje uspokojenie jej vymáhateľnej
pohľadávky ako veriteľky dlžníkov, ktorí týmto právnym úkonom previedli časť svojho majetku na
žalovaných, ďalej že v konaní nebolo preukázané to, že by sa jednalo o úkon bez primeraného
protiplnenia, teda neekvivalentný právny úkon, tiež že pre zamietnutie žaloby o odporovateľnosť

právneho úkonu stačí, ak absentuje čo i len jedna podmienka odporovateľnosti právneho úkonu, ďalej
že žalobkyňa nepreukázala, že sa jedná o neekvivalentný právny úkon, čo samo o sebe stačilo k
zamietnutiu žaloby, odvolací súd sa s týmito jeho závermi v plnom rozsahu stotožňuje. Súd prvej
inštancie potom správne neskúmal splnenie ďalších podmienok pre úspešné odporovanie právneho
úkonu a nepripustil vykonanie ďalších dôkazov - výsluch žalovaných a výsluch dlžníkov žalobkyne,

nakoľko by sa to priečilo zásade hospodárnosti a rýchlosti konania, keď za takto zisteného skutkového
stavu bolo nutné žalobu zamietnuť.

14. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací
súd konštatuje, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedajú požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 CSP. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozhodnutí, pre svoje skutkové zistenia vzal do úvahy skutočnosti, ktoré vyplynuli z
vykonaných dôkazov, prednesov strán, listinných dôkazov, žiadne podstatné skutočnosti, ktoré boli v
tomtokonanívykonanýmidôkazmipreukázanéalebovyšlizakonanianajavoneopomenul.Odvolacísúdnezistil, že by prvoinštančný súd porušil zásady vyplývajúce z ust. § 191 CSP v súvislosti s hodnotením
dôkazov, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, z ktorých
dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, pričom svoje skutkové zistenia

správne subsumoval pod aplikovaný právny predpis a daný právny vzťah správne právne posúdil. Súd
prvej inštancie svoje rozhodnutie náležite, podrobne a logicky odôvodnil, odôvodnenie napadnutého
rozsudku dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace
s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nároku a obranou proti takému uplatneniu.
Podľa ustálenej judikatúry (napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 115/03,

uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/145/2011) súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu uvádzanými účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného
súdu (prvostupňového, ako i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ
rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka

na spravodlivý proces. V posudzovanej veci odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
nemožno považovať za svojvoľné, či zjavne neodôvodnené, keďže zrozumiteľne poskytuje odpovede
na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.
Ak sa odvolací súd v odôvodnení tohto jeho rozsudku nezaoberal konkrétnou námietkou sporovej strany,
urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie v danej veci za

rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins
c. Francúzsko z 19. februára 1998).
Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým

nemohlo dôjsť k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý
proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana)
pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
Skutočnosti uvedené v odvolaní žalobkyne neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého

rozsudku súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd riadiaci sa vyššie uvedenými úvahami a osvojujúci si aj dôvody súdu prvej
inštancie preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu
jeho vecnej správnosti potvrdil, čo sa týkalo aj vecne správneho a konkrétnymi odvolacími dôvodmi

nespochybneného rozhodnutia o trovách prvoinštančného konania.

16. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.
Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného
zreteľa.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60
dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
O nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262

ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP tak, že procesne plne úspešným žalovaným priznal proti
žalobkyni nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana,
ktorá mala plný úspech vo veci (žalovaní 1/ a 2/), má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených
trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala (žalobkyňa), keď nevidel a ani strany netvrdili dôvod pre
aplikáciu ust. § 257 CSP.

17. Tento rozsudok prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Súd vždy poučí strany o ich práve zvoliť si advokáta a o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
(§ 160 ods. 2 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizácioua ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci. (§ 432 ods. 1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods. 2 CSP)
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)