Uznesenie – Bezdôvodné obohatenie ,
Odmietajúce odvolanie, Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 8. apríl 2025

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Cob/208/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8120208158
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 04. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2025:8120208158.3

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu a členov senátu
JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Františka Čisovského, v spore žalobcu: Doprava a mechanizácia,
a.s. Prešov, sídlo: Strojnícka 9, 080 06 Prešov, IČO: 00 605 956, zastúpený advokátom: Mgr. Slavomír
Ilavský, sídlo: Námestie Legionárov 5, 080 01 Prešov, IČO: 37 871 218, proti žalovanému: VIA
TRANSPORT, s.r.o., sídlo: Duchnovičovo námestie 1, 080 01 Prešov, IČO: 47 127 376, zastúpený

advokátom: JUDr. Vladimírom Milasom, sídlo: Masarykova 13, 080 01 Prešov, IČO: 37 944 851,
o zaplatenie 273,11 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 24Cb/67/2020-116 zo dňa 8.11.2022, v spojení s opravným uznesením č.k. 24Cb/67/2020-141 zo
dňa 11.7.2023, takto

r o z h o d o l :

I. Odmieta odvolanie proti výroku I. rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24Cb/67/2020-116 zo dňa
8.11.2022, v spojení s opravným uznesením č.k. 24Cb/67/2020-141 zo dňa 11.7.2023.

II. Potvrdzuje napadnutý výrok II. rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 24Cb/67/2020-116 zo dňa
8.11.2022, v spojení s opravným uznesením č.k. 24Cb/67/2020-141 zo dňa 11.7.2023.

III. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov ako súd prvej inštancie rozsudkom č. k. 24Cb/67/2020 – 116 zo dňa 8.11.2022
v spojení s opravným uznesením č.k. 24Cb/67/2020-141 zo dňa 11.7.2023 (ďalej spolu aj „rozsudok“)
rozhodol tak, že: 1, vo výroku I uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 93,08 eur, úrok
z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 93,08 eur od 22.6.2019 do zaplatenia a paušálnu náhradu
nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a 2, vo výroku II priznal žalovanému voči
žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,8% s tým, že o výške ktorých bude rozhodnuté

samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Dopĺňacím rozsudkom č.k. 24Cb/67/2020 – 146 zo dňa 06.09.2023 (ďalej len „dopĺňací rozsudok“)
rozhodol tak, že v prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

3. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 273,11 eur

s príslušenstvom. Žalobou uplatnený nárok odôvodňoval vykonaním kontroly vozidla žalovaného
Eurocargo 6-8 t s EČ: A., pri ktorej žalobca zistil vadu AdBlue modulátora, pričom žalovaný po tejto
kontrole vozidlo z autorizovaného servisu žalobcu zobral a neumožnil dokončenie opravy. Za vykonané
kontrolné servisné práce žalovaný faktúru č. 419130294 vo výške 273,11 eur nezaplatil.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu uplatnený nárok žalobcu neuznal v celom rozsahu.

Faktúru č. 419130294 žalobcovi vrátil, a to dvakrát listami zo dňa 26.07.2019 a 24.05.2019 s príslušným
vysvetlením. Vozidlo do servisu pristavil s poruchou za účelom jej odstránenia. Dielom mala byť opravavozidla – odstránenie poruchy, čo sa však nestalo. Logickým predpokladom odstránenia poruchy je
jej predchádzajúca identifikácia zo strany zhotoviteľa, čo presne bude následne predmetom diela (aká
oprava a čoho) a aká bude z tohto dôvodu cena diela. K dohode o predmete, cene a čase diela v

tomto rozsahu nedošlo. Toto sú essentialia negotii zmluvy o dielo. Svojvôľu žalobcu pri určení predmetu
diela vidí v tom, že si za predmet diela označil kontrolu vozidla v časovej dĺžke 6 hodín a 42 minút, na
ktorú (čas trvania a cenu) žalovaného vopred neupozornil a žalovaný mu uvedené vopred neodsúhlasil.
Žalobca bez odôvodnenia tvrdí, že to malo byť v trvaní 6 hodín a 42 minút + 30 minút administratívnych
prác v celkovej cene 273,11 eur a žalobca mal pri tom minúť 0,30 ks Kontakt Spray. Na takejto cene

sa vopred nedohodli. Považuje ju za neprimeranú. Zhotoviteľ nemôže zamlčať objednávateľovi, že len
samotná identifikácia vady mu bude trvať takmer celý deň a objednávateľ musí vedieť vopred, aká
bude cena diela. Objednávateľ musí vedieť vopred od zhotoviteľa, že len prevzatie a príprava opravy
(identifikácia vady) bude trvať 6,7 hodín + 30 minút administratívy. Cena prípravy opravy (zistenie vady
a administratíva – spolu cca 7 hodín a 15 minút) sa nemôže odvíjať od schopnosti alebo neschopnosti
mechanikov nájsť vadu, pretože vzniká absurdná a neprípustná situácia, že čím má servis zdatnejších

mechanikov (skôr nájdu vadu) tým menej na zákazke (v časti identifikácia vady) zarobí. Premeranie
kabeláže nemôže trvať 7 hodín. Iný servis (firmy KBF, a.s., Košice) žalovanému opravu auta ako celok
urobil za 318,48 eur, z čoho usudzuje, že žalobcom fakturovaná suma je neprimeraná a nadsadená.

5. Súd prvej inštancie vo veci prvýkrát rozhodol svojim rozsudkom č.k. 24Cb/67/2020-82 zo dňa

21.7.2021, ktorým žalobu ako nedôvodnú zamietol, pričom tento rozsudok bol neskôr zrušený odvolacím
súdom a to uznesením Krajského súdu v Prešove, č.k. 5Cob/21/2021-101 zo dňa 10. marca
2022. Následne po vrátení veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie rozhodol súd prvej inštancie
svojim rozsudkom uvedeným v odseku 1 odôvodnenia tohto rozhodnutia a toto rozhodnutie odôvodnil
spôsobom uvedeným v nasledovných odsekoch 5.1 až 5.6.

5.1. Medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom bola dňa 2.5.2019 uzatvorená
zmluva o dielo, predmetom ktorej bola diagnostika vady motorového vozidla Iveco EČV: A. z dôvodu,
že motor vozidla sa nachádzal v núdzovom režime a vozidlo signalizovalo Adblue. Strany prejavili
konkludentne vôľu uzatvoriť zmluvu o dielo bez dohody o cene. Žalobca vykonal diagnostiku stavu

vozidla ako súčasť cenovej ponuky a oznámil žalovanému cenu opravy zistenej vady vozidla, s ktorou
žalovaný nesúhlasil, vozidlo preto nechal opraviť v inom servise. Medzi žalobcom a žalovaným nedošlo
k dohode o cene samotnej diagnostiky vozidla. Žalobca v rámci kontraktačného procesu neinformoval
žalovaného o čase potrebnom na diagnostiku vozidla, neinformoval ho o cene diagnostiky. V zmysle
diagnostiky vozidla u žalobcu malo vozidlo závažnú poruchu EOBD z jednotky denoxtronic (blikajúce

svetlo EOBD). Dňa 22.5.2019 vystavil žalobca žalovanému faktúru č. 419130294 za dielenské práce
na zákazku, konkrétne administratívne náklady a príprava vozidla v trvaní 0,30 hod. v sume 9,58 eur,
kontrola, premeranie kabeláže Adblue, plaváka Adblue v rozsahu 6,7 hodín v sume 213,86 eur, použitý
materiál Kontakt Spray 0,3 ks v sume 4,15 eur. Žalobca si uplatnil cenu za 1 hodinu práce v sume 31,92
eur. Faktúra bola splatná dňa 21.6.2019. Listom zo dňa 24.5.2019 žalovaný vrátil žalobcovi faktúru z

dôvodu, že fakturovanú sumu považuje za neadekvátnu, nakoľko žalobca nevedel identifikovať vadu
vozidla, preto sa spojil s iným servisom, kde mu vozidlo opravili za sumu 318,48 eur vrátane opravy
vlnovca. Dňa 23.8.2019 zaslal žalobca žalovanému predžalobnú výzvu, žalovaný dlžnú sumu neuhradil
ani čiastočne.

5.2. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení: § 266 ods. 4, § 536 ods.
1 až 3, § 265, § 365 ods. 1, § 369 ods. 2, § 369c zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
v znení neskorších predpisov (ďalej len „ObZ“), § 1 odsek 1 a 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.
21/2013 Z.z. a § 391 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „CSP“).

5.3. Súd prvej inštancie vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu uzavrel, že medzi stranami
sporudošlokuzatvoreniuzmluvyodieloústnouformou,predmetomktorejboladiagnostikavadyvozidla.
Strany vyjadrili konkludentne vôľu uzavrieť zmluvu ohľadom diagnostiky vozidla aj bez dohody o cene.
5.4. Podľa súdu prvej inštancie je všeobecne známou skutočnosťou, že diagnostika vozidla prebieha

napojením vozidla na počítačový systém, ktorý nájde a vyhodnotí chybu. Toto vyhodnotenie prebehne
pri osobných motorových vozidlách spravidla okamžite, žalovaný sa pri uzatváraní zmluvy o diagnostike
vozidla oprávnene domnieval, že čas diagnostiky nepresiahne dobu jednej až dvoch hodín, ako to
uviedol právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 8.11.2022. Žalobca neinformoval žalovanéhovopred o cene diagnostiky, avšak uplatnil si cenu za 6,7 hodín tejto diagnostiky. Podstatné skutkové
tvrdenia a právne argumenty strán súd posúdil tak, že pri uzatváraní zmluvy o diagnostike vozidla strany
prejavili vôľu uzatvoriť zmluvu aj bez dohody o cene. Žalobca ako prvý použil sporné dojednanie o cene,

resp. o trvaní diagnostiky vozidla v rozsahu 6,7 hodín, v zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4M Obdo/6/2011 je potrebné tento výraz použiť na ťarchu žalobcu a vychádzať z tvrdenia žalovaného
o čase potrebnom na diagnostiku vozidla v trvaní dvoch hodín, to všetko s prihliadnutím na komplexné
okolnosti prípadu. Nakoľko žalobca preukázateľne neinformoval žalovaného o čase potrebnom na
diagnostiku vozidla, súd s poukazom na zásadu poctivého obchodného styku priznal žalobcovi cenu za

diagnostiku vozidla vo výške 93,08 eur, pričom táto suma pozostáva z ceny za administratívne náklady
vo výške 9,58 eur, z ceny za samotnú diagnostiku vozidla v trvaní dvoch hodín vo výške 63,84 eur (2 x
31,92 eur) a ceny za použitý materiál vo výške 4,15 eur, v zmysle vystavenej faktúry a v prevyšujúcej
časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5.5. Keďže žalovaný sa nesplnením dlhu dostal do omeškania, súd prvej inštancie priznal žalobcovi
aj požadovaný nárok na úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 93,08 eur od 22.6.2019 do

zaplatenia, teda odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých vystavených faktúr. Nakoľko došlo
k omeškaniu žalovaného ako dlžníka s úhradou pohľadávky priznal žalobcovi aj nárok na paušálnu
náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
5.6. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 odsek 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca si podanou žalobou uplatnil

voči žalovanému zaplatenie sumy 273,11 eur s príslušenstvom, súd mu vyhovel v časti o zaplatenie
93,08 eur. Úspech žalobcu tak predstavuje 34,1%, úspech žalovaného 65,9%, v spore bol tak pomerne
úspešnýžalovanývrozsahu31,8%(65,9%-34,1%),pretomusúdpriznalnároknanáhradutrovkonania
v uvedenom rozsahu.
6. Žalobca doručil v zákonom stanovenej lehote súdu prvej inštancie odvolanie proti výrokom I. a II.

rozsudku, z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Navrhol odvolaciemu súdu
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Poukázal na skutočnosť,
že súd opomenul rozhodnúť o tom, že v prevyšujúcej časti oproti uplatnenému nároku, žalobu zamieta
(o uvedenom rozhodol súd prvej inštancie až v dopĺňacom rozsudku č.k. 24Cb/67/2020-146 zo dňa
06.09.2023 po vrátení veci Krajským súdom v Prešove uznesením č.k. 5Cob/16/2023-136 zo dňa

23.05.2023– pozn. odvolacieho súdu).
6.1. Závažná vada v zistení skutkového stavu podľa žalobcu spočíva v tvrdení súdu v bode 7.
odôvodnenia, že žalobca v kontraktačnom procese neinformoval žalovaného o čase potrebnom na
diagnostiku. Už predtým bolo žalovaným v odvolaní uvedené, že nie je možné vopred určiť dĺžku trvania
diagnostiky(závisíodmnožstvafaktorovvservisnýchpostupoch),apretoniejemožnévopredurčiťcenu

diagnostiky. Súd však napriek predošlým vysvetleniam žalobcu trvá na svojich nesprávnych a technicky
veci neznalých tvrdeniach, ktoré sú len špekulatívnymi dohadmi. Iná vada spočíva v tom, že súd opakuje
svoj nesprávny názor aj napriek predošlým relevantným tvrdeniam žalobcu, čím nerešpektuje názor
odvolacieho súdu.
6.2. Nerozumie tvrdeniam súdu uvedeným v bode 22. odôvodnenia rozsudku. Tvrdenie súdu o tom, že

nedošlo k dohode o cene opravy, je podľa neho v rozpore so závermi odvolacieho súdu (že predmetom
ústnej zmluvy o dielo bola diagnostika vady vozidla). Navyše odvolací súd vyslovil záver, že nárok
žalobcu je jednoznačne daný, je potrebné sa len vysporiadať s jeho výškou. Úvahy súdu prvej inštancie
uvedenévbodoch24.a25.odôvodneniarozsudkupovažujezanesprávne,zktorýchpodľanehovyplýva
neznalosť a nepochopenie odborných otázok v oblasti diagnostiky vozidla. Za podstatné považuje pre

správne rozhodnutie vo veci: vyjadrenie k oprave zo strany servisného technika B. C. a pracovný lístok
k zákazke, ktoré sa obe nachádzajú v súdnom spise. V odvolaní zopakoval časť argumentácie uvedenej
v predmetnom vyjadrení servisného technika. Poukázal na to, že súdu bol dňa 7.10.2020 doručený
do spisu pracovný lístok k zákazke, čo je pomocná evidencia servisných technikov (a podklad pre
fakturáciu), v ktorom je uvedený popis prác, z ktorého je preukázané a servisnými technikmi podpísané,

že tzv. vstupná diagnostika (premeranie kabeláže k snímaču) trvala 2 hodiny a kontrola kablovačky D/
M (demontáž, montáž) nádrže, kontrola plaváku AD BLUE, D/M ND trvali od 10:00 hod. do 12:00 hod.
a 12:30 hod. do 15:30 hod.
7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že napadnutý rozsudok považuje za vecne
správny a riadne odôvodnený a navrhuje ho potvrdiť. Žalobcovi zaplatil sumu prisúdenej pohľadávky

s príslušenstvom a náhradou trov konania.

8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu proti výroku II.
rozsudku, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou a vo vzťahu k výroku II. protirozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné. Odvolanie proti výroku II. rozsudku bolo prejednané
bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 CSP, pretože nebolo potrebné zopakovať alebo
doplniť dokazovanie a ani si to nevyžadoval dôležitý verejný záujem. Odvolanie prejednal podľa § 379 až

§ 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Odvolanie voči výroku I. rozsudku odvolací
súd odmietol.

9. Proti dopĺňaciemu rozsudku súdu prvej inštancie č.k. 24Cb/67/2020 – 146 zo dňa 06.09.2023, ktorým
bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, žalobca nepodal odvolanie. Preto tento dopĺňací rozsudok

nadobudol právoplatnosť.

10. Odvolateľ v odvolaní uviedol, že napáda oba výroky rozsudku Okresného súdu Prešov č. k.
24Cb/67/2020 – 116 zo dňa 8.11.2022. Výrokom I. však bolo žalobe (hoci len sčasti) vyhovené. V tomto
rozsahu teda bolo výrokom I. rozsudku žalobe vyhovené.

11. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

12. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

13. S ohľadom na uvedené, odvolací súd podľa § 386 písm. b) CSP v spojení s § 359 CSP výrokom I.

tohto rozhodnutia odmietol odvolanie žalobcu proti výroku I. napadnutého rozsudku, nakoľko odvolanie
žalobcu smeruje proti výroku, ktorý nie je v jeho neprospech. T.j. žalobca nie je osobou oprávnenou
podať odvolanie proti tomuto výroku rozsudku súdu prvej inštancie.

14. Odvolací súd sa teda obmedzil na preskúmanie odvolania vo vzťahu k výroku II. rozsudku (ktorý je

svojou povahou uznesením, proti ktorému je v zmysle § 357 písm. m) CSP odvolanie prípustné), ktorým
súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania. Odvolateľ uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365
ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. S ohľadom na nižšie uvedené odvolací súd konštatuje, že tieto odvolacie
dôvody naplnené nie sú.

15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

16. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v rozsahu dostatočnom pre rozhodnutie zistil
skutkovýstavajehorozhodnutiejevnapadnutomvýrokuII.vecnesprávne.Odvolaciedôvodyzhľadiska

rozhodnutia odvolacieho súdu, nepovažuje za naplnené. Na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia, k odvolaniu žalobcu, odvolací súd navyše uvádza:

17. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP je daný vtedy, ak má konanie inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek

pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody,
avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť
o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a

ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú
vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom
na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov
nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové

zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré
vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti
alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim
z ustanovení CSP o vykonávaní dokazovania.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP: Tento dôvod je daný vtedy, ak súd
vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva apovinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením
veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu
právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval

správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne
aplikoval(zpodriadeniaskutkovéhostavupodprávnunormuvyvodilnesprávneprávnezáveryoprávach
a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie,
ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po
právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalobcu vo vzťahu k výroku II. je nedôvodné, preto podľa
§ 387 ods. 1 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu výroku II. ako vecne správny potvrdil.

21. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa pomeru úspechu. Poukázal
na to, že žalobou si žalobca uplatnil zaplatenie sumy 273,11 eur a súd mu vyhovel v časti 93,08

eur. Rozdielom medzi úspechom strán sporu dospel súd prvej inštancie k percentuálnemu vyjadreniu
úspechu žalovaného v rozsahu 31,80 % a v tomto rozsahu priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na
náhradu trov konania. S uvedeným názorom sa stotožnil aj odvolací súd, a preto napadnutý výrok II.
rozsudku potvrdil ako vecne správny.

22. Nad rámec uvedeného odvolací súd len dopĺňa, že sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že
strany uzatvorili platnú zmluvu o dielo (týkajúcu sa diagnostiky poruchy vozidla) bez toho, aby dohodli
cenu, alebo spôsob jej určenia (§ 536 ods. 3 ObZ). Rovnako sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie,
že žalobca vopred neinformoval žalovaného o cene diagnostiky. Pre úspech žaloby bolo nevyhnutné
unesenie dôkazného bremena žalobcu vo vzťahu k fakturovanej sume vychádzajúcej s dĺžky trvania

diagnostiky v rozsahu 6,7 hodín. V prejednávanom spore nebolo pochýb o tom, že žalobca fakturoval
žalovanému za diagnostiku v rozsahu 0,3 hod. za administratívne náklady a prípravu vozidla a 6,7 hodín
za kontrolu a premeranie (sporným v konaní nebola hodinová sadzba žalobcu). Žalovaný v konaní tvrdil,
že v uvedenom časovom trvaní je fakturovaná suma neprimeraná a za primeranú považoval diagnostiku
v rozsahu približne 2 hodiny. Ako dôkaz žalobcu o nevyhnutnosti diagnostiky v ním tvrdenom trvaní,

malo slúžiť najmä vyjadrenie k odporu (ČL 37) a vyjadrenie servisného technika (ČL 53). Ani podľa
odvolacieho súdu však zo žalobcom v konaní predložených dôkazov spoľahlivo nevyplýva, že bolo
nevyhnutné a primerané, aby diagnostika vozidla žalovaného trvala v danom prípade 6,7 hodín. Žalobca
v konaní neuniesol dôkazné bremeno týkajúce sa celého žalobou uplatneného nároku. Za správny preto
považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý žalobe vyhovel len v rozsahu, v ktorom bol nárok medzi

stranamisporunesporný(2hodinytrvaniadiagnostikyzacenu31,92eurbezDPH).Práveoduvedeného
sa následne odvíjal aj výrok II. napadnutého rozsudku, ktorý vyhodnotil odvolací súd ako vecne správny.

23. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru

jej úspechu vo veci.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 CSP. Vzhľadom na neúspech žalobcu v odvolacom konaní, priznal odvolací súd
náhradu trov odvolacieho konania žalovanému voči žalobcovi v plnom rozsahu.

25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427

ods. 1, 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).