Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 15. máj 2025

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8Pc/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1625200611
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2025:1625200611.1

Uznesenie

OkresnýsúdMalacky,vprávnejvecinavrhovateľkyA.B.,C.D.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytomE.,F.XX,
zastúpenejadvokátomJUDr.TomášomSninčákom,PhD.,LL.M.,AKsosídlomBratislava,Žabotova2/B,
proti povinnému z výživného E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. XX, zastúpeného advokátskou
kanceláriou Malata, Pružinský, Hegedűš & Partners s.r.o., AK so sídlom Bratislava, Twin City F., E. G.
XX, v konaní o určenie príspevku na výživu rozvedenej manželky, o návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným na tunajší súd dňa
31.03.2025 domáhala, aby súd uložil povinnému platiť výživné podľa § 366 Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len ako „CMP“) povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky sumou 2000 Eur počnúc

dňom 01.03.2025. Zároveň sa návrhom vo veci samej navrhovateľka domáha, aby súd uložil povinnému
platiť výživné povinnosť prispievať na výživu navrhovateľky žalobkyne sumou 2000 Eur mesačne vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom 01.03.2025.

2. Svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka odôvodnila tým, že manželstvo
účastníkov bolo rozvedené, na tunajšom súd sa pod sp. zn. 7C/3/2025 vedie konanie o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Navrhovateľka uviedla, že v čase, keď s povinným platiť
výživné ešte boli manželia, mali „rozdelené úlohy“ tak, že navrhovateľka sa starala o domácnosť a
zabezpečovala jej chod s tým, že všetky potreby rodiny týkajúce sa financií zabezpečoval povinný platiť
výživné, ktorý hospodáril s celým majetkom patriacim do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Navrhovateľka podľa jej vyjadrenia nemala prístup k majetku a ani sa ho nedomáhala, keďže manžel
jej vždy poskytol finančné prostriedky na chod domácnosti, mala k dispozícii platobnú kartu, na ktorú

jej každý mesiac posielal finančný obnos (limit vo výške 5.000 Eur), z ktorého hradila všetky potrebné
veci. Vyjadrila sa, že s manželom žili na statku, kde chovajú asi 30 ks lesnej zveri - konkrétne danielov,
vtáctvo, kone a pod. Uviedla, že po rozvode jej povinný platiť výživné finančné prostriedky prestal
poskytovať (avšak aj napriek tomu sa naďalej podieľal na platení nákladov na ich spoločný statok v
obmedzenom režime v podobe úhrady energií, internetu, televízie, zabezpečovania pohonných hmôt,
keďže bolo zrejmé, že navrhovateľka nedisponuje dostatkom finančných prostriedkov). Vyjadrila sa, že

keď požiadala povinného platiť výživné, tento zaplatil aj nákup krmiva pre hospodárske zvieratá, či
vykonanie nevyhnutných opráv. Navrhovateľka v zmysle podaného návrhu uviedla, že povinný napriek
tomu, že ešte neprišlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vzal všetky finančné
prostriedky a znemožnil navrhovateľke prístup k nim, t. j. ona nemá možnosť disponovať ani s „eurom“
zo spoločných finančných prostriedkov. Uviedla, že svoje potreby si zabezpečovala zo mzdy, ktorá
jej bola hradená na jej bankový účet, ako aj za pomoci dcéry a zaťa, ktorí jej podľa jej vyjadrenia

vždy finančne pomohli. Krátko pred rozvodom ich manželstva povinný platiť výživné opustil spoločnú
domácnosť, ktorú spoločne zdieľali na statku v katastrálnom území obce D. a odsťahoval sa do E., kdevlastnia ďalšiu nehnuteľnosť. Navrhovateľka uviedla, že aj napriek tomu, že sa rozviedli, povinný platiť
výživné vzhľadom na ich majetkové pomery zabezpečoval chod predmetného statku a taktiež prispieval
aj na potreby navrhovateľky a to až do februára 2025. Uviedla, že napriek týmto príspevkom jej však

neumožnil žiaden prístup k ich spoločnému majetku a s celým majetkom disponoval iba sám; v marci
2025 jej odpojil internet a prestala fungovať tankovacia karta, ktorú mala navrhovateľka k dispozícii.
Následne zistila, že bývalý manžel sa prestal podieľať na úhrade nákladov na statok, ktorý je ešte
stále v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. Uviedla, že ona sama má od roku 2001 uzavretú pracovnú
zmluvu s obchodnou spoločnosťou D., spol. s r. o., IČO: XX XXX XXX, ktorej jediným spoločníkom a

konateľom je bývalý manžel. Uviedla, že na výslovnú žiadosť žalovaného, ako aj v kontexte toho, že
mala zdravotné problémy, asi pred 5 rokmi prestala chodiť do práce a ostala doma, avšak pracovný
pomer jej ostal zachovaný, pričom ešte v roku 2024 mala nastavenú mzdu vo výške priemerne
1.271,- Eur mesačne brutto, pričom na účet jej chodilo zhruba 870,- Eur, v roku 2025 jej už prišla
nižšia mzda, preto kontaktovala ekonomické oddelenie spoločnosti D., spol. s.r.o., ktoré jej následne
zaslalo daňové priznanie za rok 2025, z ktorého vyplýva, že za mesiac január a február bola mzda

navrhovateľky vo výške 2.145,59 Eur, čo je v prepočte zhruba 1.072,8 Eur v hrubom (na účet jej v
mesiaci január prišla suma 1.133,76 Eur, vo februári suma 1.008,19 Eur a v marci už iba 631,90 Eur).
Vyjadrila sa, že išlo o jednostrannú zmenu podmienok pracovnej zmluvy, bez uvedenia dôvodu, ako
jednostranné rozhodnutie žalovaného. Uviedla, že s povinným platiť výživné vlastnia rozsiahly hnuteľný
aj nehnuteľný majetok, finančný obnos vo výške zhruba 750.000,- Eur, termínované vklady v hodnote

200.000,- Eur, zlatú tehlu a predmetom vyporiadania je aj obchodný podiel v spoločnosti D. spol. s r. o..
Od rozvodu ich manželstva prebiehali mimosúdne rokovania, cieľom ktorých bolo uzatvorenie dohody
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, tieto boli bezúspešné, preto podala návrh na
vyporiadanie BSM na súd. Uviedla, že po podaní návrhu začalo správanie bývalého manžela eskalovať,
v súčasnosti pristúpil aj k tomu, že sa prestal podieľať na nákladoch na statku na ktorom býva, ale

zatiaľ stále uhrádza náklady na elektrinu, ktoré predstavujú sumu 500,- Eur mesačne. Navrhovateľka
vyčíslila svoje priemerné mesačné výdavky na statok nasledovne: krmivo pre hospodárske zvieratá –
276,-Eur,ustajneniekoní–600,-Eur,veterinárneošetreniazvierat–83,-Eur,krmivopredrobnézvieratá
– 166,- Eur, kováč pre kone – 66,- Eur, drobné sanačné práce – 166,- Eur, úprava vody – 33,- Eur,
PHM na hospodárske stroje - 166,- Eur (SPOLU: 1.556,- Eur) a svoje priemerné osobné náklady na

mesiac: strava – 400,- Eur, oblečenie – 300,- Eur, drogéria – 350,- Eur, PHM – 300,- Eur, lieky / vitamíny
– 100,- Eur, ošetrenia u lekára – 100,- Eur, kaderníčka/kozmetika – 100,- Eur (SPOLU: 1.380,- Eur).
Navrhovateľka záverom uviedla, že z väčšej miery znáša dôsledky rozpadu manželstva, zavinenie
rozpadu manželstva je možné v prevažnej miere pričítať bývalému manželovi s poukazom na jeho
mimomanželský pomer. Záverom uviedla, že jej príjem nepostačuje na pokrytie životných nákladov, a

to najmä chod statku, ktorý je stále v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, pričom povinný platiť
výživné disponuje rozsiahlym majetkom, výlučne on má prístup ku všetkým financiám patriacim do
bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

3. K návrhu pripojila pracovnú zmluvu zo dňa 01.12.2001, doklad o platbe realizovanej na bankový

účet D. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX v sume 631,90 Eur zo spoločnosti D., spol. s r. o., rozsudok
tunajšieho súdu č. k. 9Pc/6/2024-52 zo dňa 23.05.2025, potvrdenie o zdaniteľných príjmoch fyzickej
osoby zo závislej činnosti za rok 2024 a za rok 2025.

4. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

5. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

6. Obsah neodkladného opatrenia je definovaný v ustanovení § 325 ods. 2 CSP, tento však nie je
taxatívne daný.

7. Podľa § 325 ods. 2, písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

8. Podľa § 326 ods. 1 a ods. 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa
popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočnostíhodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z
nehozrejmé,akéhoneodkladnéhoopatreniasanavrhovateľdomáha.Knávrhumusínavrhovateľpripojiť
listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 329 ods. 1 prvej vety CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podľa § 332 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

11. Podľa § 361 CMP, súd nariadi neodkladné opatrenie aj vtedy, ak to vyžaduje verejný záujem.

12. Podľa § 366 CMP, neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.

13. Podľa § 72 ods.1 Zákona o rodine, rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže
žiadať od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov.

14. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 9Pc/6/2024 súd zistil, že rozsudkom tunajšieho súdu č. k.

9Pc/6/2024 - 52 zo dňa 23.05.2024, právoplatným dňa 10.06.2024, bolo rozvedené manželstvo
účastníkov konania.

15. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 7C/3/2025 súd zistil, že navrhovateľka – A. B. podala na tunajší
súd dňa 09.01.2025 návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Konanie nie je

doposiaľ právoplatné skončené.

16. Neodkladné opatrenia neprejudikujú práva ani jedného z účastníkov a ani práva tretích osôb a svoje
opodstatnenie strácajú, keď súd poskytne ohrozeným alebo porušeným právam definitívnu ochranu. Z
povahy neodkladných opatrení vyplýva, že nebudú zisťované všetky skutočnosti, ktoré by mal súd inak

zistené, ak by mal vo veci vydať konečné rozhodnutie. Vydanie neodkladného opatrenia predpokladá,
aby sa aspoň osvedčila danosť práva a aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej
úpravy pomerov. Pri prijímaní takéhoto opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti konania nad úplným
preukázaním uplatneného nároku. Rozhodné skutočnosti (predovšetkým nárok sám) nemusia byť
spoľahlivo preukázané. K nariadeniu neodkladného opatrenia stačí, ak sú rozhodné skutočnosti aspoň

osvedčené, t. j. ak sa javia aspoň pravdepodobnými, a teda umožňujú záver o pravdepodobnosti
nároku, ktorému má byť poskytnutá súdna ochrana. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou,
najmä naliehavosťou jej riešenia. Zároveň neodkladné opatrenie nariadi súd len za predpokladu, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery, teda ak je splnený predpoklad naliehavosti požadovanej úpravy
a je nevyhnutný okamžitý zásah súdu. Dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia musí existovať

v čase, keď súd o neodkladnom opatrení rozhoduje. Posúdenie bezodkladnosti úpravy pomerov je na
úvahe súdu, pričom je potrebné starostlivo zvážiť dôsledky, ktoré pre účastníkov konania nariadením
neodkladného opatrenia môžu nastať.

17. Súd po oboznámení sa s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, jeho prílohami a na

základe vykonaného dokazovania v rozsahu nevyhnutne potrebnom pre rozhodnutie o neodkladnom
opatrení dospel k záveru, že návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný.

18. Súd pri rozhodovaní skúma základnú hmotnoprávnu podmienku – neschopnosť jedného z bývalých
manželov živiť sa primeraným spôsobom sám, pritom v zmysle zákonného postupu porovnáva potreby,

schopnosti, možnosti a majetkové pomery oprávneného, dôvody jeho neschopnosti zabezpečovať
si výživu vlastnou prácou alebo iným príjmom. Oprávneným pre priznanie príspevku na výživu je
bývalý manžel/ka, ktorý/á nie je schopný/á sám/sama sa živiť. Táto neschopnosť môže vyplývať
zo subjektívnych alebo objektívnych skutočností na strane oprávneného. Podľa ustálenej judikatúry
schopnosť bývalého manžela živiť sa sám sa však neodvodzuje len od jeho skutočných a potenciálnych

zárobkových možností, ale aj od jeho majetkových pomerov. Súd prihliada na množstvo a druh jeho
majetkuatiežnaúčel,naktorýjeurčený.Dôvodomprepriznaniepríspevkuniejerozdielvživotnejúrovni
bývalých manželov po rozvode manželstva, ani skutočnosť, že navrhovateľovi (hoci aj výrazne) klesla
životná úroveň oproti obdobiu pred zánikom manželstva a ani to, že si vlastnou prácou nedokáže zarobiťdostatok prostriedkov na uspokojovanie potrieb v rozsahu, ako počas trvania manželstva. Jedinou
relevantnou skutočnosťou môže byť fakt, že bývalý manžel nie je schopný sám sa primerane živiť.
Životná úroveň bývalých manželov sa neskúma, ani neporovnáva. Nemožno skúmať ani porovnávať

životnú úroveň navrhovateľa počas trvania manželstva a po jeho rozvode. Dokazovanie súdu sa na
strane oprávneného obmedzuje len na porovnanie jeho možností, schopností, majetkových pomerov
a primeraných potrieb (koľko finančných prostriedkov mesačne potrebuje na zabezpečenie svojej
primeranej výživy a či je v jeho schopnostiach, resp. možnostiach si samostatne takéto množstvo
finančných prostriedkov zabezpečiť). Ak súd zistí, že nie je objektívne alebo subjektívne v možnostiach

rozvedeného manžela živiť sa primeraným spôsobom samostatne, potom posúdi, či druhý rozvedený
manžel má možnosti prispievať mu na výživu určitou sumou tak, aby boli potreby oprávneného
zabezpečené v primeranej miere.

19. Po preskúmaní dôvodov návrhu, predložených listinných dôkazov súd v danom prípade nezistil,
že by na strane navrhovateľky boli akékoľvek objektívne alebo subjektívne skutočnosti, ktoré by

odôvodňovali priznanie príspevku. Navrhovateľka je zamestnaná, avšak uvedenú prácu nevykonáva
(údajne po dohode s bývalým manželom) a stará sa o statok, ktorý je bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov, pričom argumentuje tým, že jej zo strany bývalého manžela bola jednostranne ponížená
mzda a zároveň tento prestal hradiť náklady spojené s prevádzkou statku, na ktorom spoločne bývali.
Súd musí konštatovať, že dôvody, ktoré navrhovateľka uvádza vo svojom návrhu nie sú relevantné pre

rozhodnutie o priznaní tohto príspevku – navrhovateľka pokiaľ chcela, aby jej súd tento príspevok
priznal bez ďalšieho dokazovania ( neodkladným opatrením) mala súdu preukázať, prečo nie je
schopná zabezpečiť si primeranú výživu, teda v čom je jej schopnosť obmedzená – to, že po dohode so
svojím bývalým manželom nepracovala a iba poberala mzdu zo spoločnej obchodnej spoločnosti, týmto
dôvodom nemôže byť. Navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala, prečo, pokiaľ je vlastníkom

uvedenej spoločnosti, sa nezapojí do činnosti tejto spoločnosti za primeranú odmenu, nepreukázala,
akú prácu resp. pozíciu v spoločnosti zastáva, nepreukázala, či je alebo nie je schopná sa zamestnať
v inom pracovnom pomere, teda či je jej pracovná schopnosť obmedzená, v akom rozsahu. Námietky
navrhovateľky, že jednostranným rozhodnutím bývalého manžela jej bola znížená mzda, nie je
možné reparovať nariadením neodkladného opatrenia na určenie výživného – príspevku na výživu

rozvedeného manžela (právna úprava v takomto prípade pozná osobitné typy žalôb v pracovnoprávnych
sporoch).

20. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej a jeho
účelom je iba dočasná úprava pomerov je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy

pomerov by bolo právo žalobcu ohrozené. Z uvedeného charakteru neodkladného opatrenia vyplýva,
že pred jeho vydaním nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie rozhodnutia
vo veci samej. Je však nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre
záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana ako aj osvedčenie,
že je potrebné neodkladne upraviť pomery, resp. že bude ohrozená exekúcia. Súd konštatuje, že

v danom prípade nezistil také základné skutočnosti, ktoré by osvedčovali záver, že je potrebné
neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný,
postačuje tento nárok osvedčiť. Osvedčiť uvedené skutočnosti je potrebné zo strany toho, kto návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia podal. Osvedčenie znamená, že súd pomocou ponúknutých
dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti).

Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní (uznesenie NS SR z
22.09.2010, sp. zn. 6Cdo 171/2010).

21. Z navrhovateľkou doložených dokladov súd zistil, že navrhovateľka je zamestnaná, má dostatočný
majetok (pokiaľ je toho názoru, že manžel jej znemožňuje tento užívať, takisto má možnosť sa domáhať

jeho užívania inými typmi žalôb), zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že príspevok na výživu
rozvedenej manželky nemá mať charakter sankčného výživného, súd ho preto nemôže priznať len
preto, že druhý manžel nepochybne alebo prevažne rozvrat manželských vzťahov zavinil. Z hľadiska
rozhodovania súdu o príspevku na výživu rozvedeného manžela je možné prihliadať na to, z akých
dôvodovdošlokrozvratumanželstva,lensohľadomnaust.§75ods.2.Zákonaorodine–tedanemožno

výživné priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi.

22. Takisto súd nemohol zobrať do úvahy náklady navrhovateľky na chované zvieratá na statku –
príspevok na výživu rozvedeného manžela slúži výlučne na pokrytie nákladov na primeranú výživusamotného rozvedeného manžela, nie na úhradu nákladov spojených s chovom zvierat alebo nákladov
na spoločný majetok bývalých manželov. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že neodkladným
opatrením môže súd nariadiť platiť výživné len v nevyhnutnej miere a zároveň platí, že neodkladným

opatrením môže súd upraviť pomery účastníkov výlučne do budúcnosti a nie spätne. Ak by aj boli
splnené podmienky pre priznanie takéhoto príspevku, navrhovateľkou požadované výživné – príspevok
na výživu rozvedenej manželky vo výške 2000 Eur vysoko prevyšuje charakter nevyhnutnej miery,
zároveň podľa konštantnej judikatúry (R 20/1980 alebo R 53/1964) neodkladné opatrenie je možné
nariadiť s účinkami ex nunc od vydania neodkladného opatrenia (uznesenie Krajského súdu Trnava

sp.zn. 25CoP/15/2018 zo dňa 20.03. 2018), nie spätne (navrhovateľka podala návrh dňa 31.03.2025,
výživné požadovala od 01.03.2025).

23. Po takomto ustálení skutkového stavu, s ohľadom na skutočnosť, že navrhovateľka nepreukázala
základné osvedčenie priznania príspevku na rozvedenú manželku, ktorého preukázanie je v zmysle
zákona obligatórne, súd sa už ďalej nezaoberal opodstatnenosťou alebo neopodstatnenosťou

jednotlivých navrhovateľkou v návrhu vyčíslených výdavkov na osobnú spotrebu alebo výdavkov na
statok a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
24. Takisto súd poukazuje na skutočnosť, že rozhodnutie o neodkladnom opatrení neprejudikuje
rozhodnutie súdu vo veci samej, kde súd rozhodne na podklade riadne vykonaného dokazovania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia uznesenia na
Okresnom súde Malacky.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.