Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 12. máj 2025

Súd: Mestský súd Bratislava II
Spisová značka: 11P/65/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1225201309
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Hana Posluchová
ECLI: ECLI:SK:MSBA2:2025:1225201309.2

Uznesenie

XXX/XX/XXXX

A. B. C. D. E. C. vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: F. G., nar. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym
opatrovníkomÚradompráce,sociálnychvecíarodinyBratislava,Vazovova7/A,Bratislava,dieťarodičov
– matky: G. H. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom G. XX, XXX XX C., právne zastúpená: JUDr. Jana

Hreňová, advokátka, so sídlom Pri Suchom Mlyne 50, 811 04 Bratislava, a otca: J. G., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XX, XXX XX C., právne zast.: JUDr. Veronika Fröhlich, advokátka, so sídlom Záleská
12, 900 28 Ivanka pri Dunaji, IČO: 52 701 344, v konaní o návrhu matky o nariadenie neodkladného
opatrenia, takto

r o z h o d o l :

11P/65/2025

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie nasledovného znenia:

Otec je povinný na čas do právoplatného skončenia konaní o úprave práv a povinností rodičov
k maloletému vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 11P/51/2025 a sp. zn. 11P/63/2025 platiť výživné
na maloletého vo výške 130,- eur mesačne, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,
počnúc vykonateľnosťou tohto rozhodnutia.

Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým nasledovne :

- každý kalendárny týždeň od utorka od 8:00 hod. do stredy do 18:00 hod.
- každý párny kalendárny týždeň od soboty od 8:00 hod. do nedele do 18:00 hod.

Miestom odovzdania a prevzatia maloletého je bydlisko matky.

II. Vo zvyšnej časti sa návrh matky z a m i e t a .
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

11P/65/2025

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 23.04.2025 sa matka domáha úpravy rodičovských práv

a povinností k maloletému vo veci samej (zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti). Spolu
s návrhom vo veci samej sa domáhala aj nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým bude maloletýzverený do jej osobnej starostlivosti s tým, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletým každý párny
kalendárny týždeň od soboty od 9:00 hod. do nedele do 16:00 hod. s miestom prevzatia v bydlisku
matky. Zároveň žiadala neodkladným opatrením uložiť otcovi povinnosť prispievať na jeho výživu sumou

150 eur mesačne vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky,

2. Uznesením tunajšieho súdu č. k. 11P/63/2025-20 zo dňa 24.04.2025 súd konanie o návrhu matky na
nariadenie neodkladného opatrenia vylúčil zo spisu vedeného pod sp. zn. 11P/63/2025 na samostatné
konanie.

3. Svoj návrh matka odôvodnila tým, že účastníci konania sú bývalí partneri, ktorí majú spolu maloletého
syna F., narodeného XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko účastníkov konania a ich maloletého
syna bolo na adrese K. XX, XXX XX C.
v byte, ktorého výlučným vlastníkom sú rodičia odporcu. Na tejto adrese stále býva otec maloletého
syna. Matka spolu s maloletým synom bývala na uvedenej adrese do 27.03.2025, kedy musela spolu

synom z dôvodu obavy o seba a syna opustiť spoločnú domácnosť. Aktuálne rodičia nemajú súdnym
rozhodnutím a ani svojou rodičovskou dohodou upravené vzájomné práva a povinnosti k maloletému.
Vo vzťahu k maloletému synovi sa viedlo na Mestskom súde Bratislava II konanie, kde obaja rodičia
podali v minulosti návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým žiadali zveriť syna do starostlivosti.
Oba návrhy súd zamietol a zároveň začal konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom, ktoré bolo

rodičom po pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 25.03.2025, aj uložené. Konanie sa vedie na Mestskom
súde Bratislava II, pod spis. zn.: 11P/31/2025. Vzťahy v domácnosti účastníkov konania boli dlhodobo
narušené, čo viedlo k tomu, že matka musela spolu so synom opustiť spoločnú domácnosť. Vzťah
účastníkov konania bol spočiatku harmonický, aspoň z pohľadu navrhovateľky, hoci už v tom čase sa
zo strany odporcu prejavovalo direktívne správanie a občasné výbuchy hnevu, čomu v tom čase však

navrhovateľka nepripisovala nejaký zásadný význam. Navrhovateľka vstupovala do vzťahu s odporcom
z lásky a až s odstupom času si uvedomila, že mnohé črty povahy a správania sa odporcu voči nej mali
od začiatku známky patológie. Ako mladá a zaľúbená to však do veľkej miery prehliadala. Odporca bol
mnohokrát výbušný, nepredvídateľný a jeho verbálne prejavy smerom k navrhovateľke boli absolútne
nevhodné, ponižujúce a urážlivé, avšak následne, po takomto výbuchu sa vždy ospravedlnil, bol milý

a navrhovateľka mu vždy uverila, že sa toto správanie nebude opakovať. Trvalo veľmi dlho, kým si
navrhovateľka plne uvedomila, že tento vzťah je absolútne nezdravý a plný manipulácie a psychického
násilia zo strany odporcu. Celé roky navrhovateľka žila vo vzťahu, v ktorom bola ovládaná odporcom, a
to ponižovaním a vyvolávaním strachu - slovným, fyzickým a citovým týraním. V určitých chvíľach bola
navrhovateľka ochotná uznať, že ona je na vine celej situácii a výbuchom, vyhrážkam či ponižovaniu

zo strany partnera a maximálne sa snažila, aby takýmto situáciám predišla. Navrhovateľka dlhé roky
žila s pocitom bezradnosti, menejcennosti, s vedomím, že bez odporcu nič nedokáže, nezvládne a bez
neho je nikto. Výbuchy hnevu odporcu striedali klasicky obdobia odprosovania a prejavov dobroty a
lásky smerom k navrhovateľke, ktoré v nej vzbudzovali nádej, že sa situácia zmení. V určitom období
odporca doslova kontroloval každý krok navrhovateľky, kontroloval jej správy v mobile, jej aktivitu na

sociálnych sieťach, následne jej vyčítal doslova čokoľvek. Navrhovateľka bola doslova zdecimovaná
týmto správaním sa odporcu voči nej a postupne mu tolerovala všetko; okrem slovných urážok, nadávok
situácia dospela aj k fyzickému násiliu. Nikto z blízkych netušil, čo sa za dverami bytu, v ktorom bývali,
reálne odohráva, keďže navonok pôsobili ako perfektný pár a na verejnosti sa k nej odporca vždy správal
slušne. Navrhovateľka si teraz plne uvedomuje, že toto správanie odporcu bolo a je patologické, avšak

jej precitnutie a sila vzoprieť sa takémuto správaniu prišli až v čase, keď účastníci konania mali spoločné
dieťa. Zásadný zlom v správaní sa odporcu nastal po narodení syna, ktorého obaja chceli a ktorý bol
plánovaným a pre navrhovateľku aj vytúženým dieťaťom. Odporca má z predchádzajúcich vzťahov dve
iné deti. Navrhovateľka mala informácie o predchádzajúcich vzťahoch odporcu iba z jeho podania a
nevedela, aká bola príčina rozpadu týchto vzťahov. Až následne zistila, že oba predchádzajúce vzťahy

odporcu zlyhali práve kvôli jeho patologickému správaniu sa k matkám jeho detí. Matka nikdy nemala
záujem na tom, aby sa s odporcom súdili o syna. Vzhľadom na predchádzajúce vzťahy otca a dve deti,
ktoré má s bývalými partnerkami, si však teraz už uvedomuje, že správanie otca maloletého sa dalo
predvídať a súdny spor je nevyhnuté a jediné riešenie. Matka sa dostala do pozície, kedy musela v
záujme aspoň čiastočne pokojnej domácnosti doslova podriadiť všetko svoje správanie sa otcovi a jeho

požiadavkám. V záujme pokoja v domácnosti, bola doslova separovaná od svojich blízkych, od rodiny,
priateľov, známych, pretože odporca si neželal, aby sa s nimi stretávala, doslova určoval, kedy a či sa tak
vôbec môže stať. Každý „prehrešok“ bol následne patrične potrestaný. Navrhovateľka bola neustále pod
drobnohľadom otca, dokonca v istom období otec nainštaloval v byte kamery, aby ju mohol kontrolovaťv čase, keď on nebol doma. Napriek jej snahe vyhnúť sa konfliktom, jej bolo neustále vyčítané, že sa
nedokážeosynapostarať,žeúlohumatkynezvláda,žebývavbyte,kdenemáčorobiť,amázbytuodísť;
otec na ňu opakovane privolal policajnú hliadku a tvrdil, že je pod vplyvom liekov a alkoholu, že potrebuje

psychiatrickúliečbuajepresynanebezpečná.Otecdirektívnenariaďovalmatke,čomákúpiť,avktorých
obchodoch, neustále jej vyčítal, že je neschopná matka, výchova, starostlivosť o syna bola denno-denne
podrobovaná jeho kritike a predstavám o tom, ako by veci mali fungovať. Správal sa k matke direktívne,
až zastrašujúco – rozprával o tom, že má kamaráta policajta, že si dokáže „všetko“ vybaviť, že príde
o syna. Otec opakovane verbalizuje, že matka má popôrodnú depresiu a potrebuje sa liečiť, napriek

tomu, že bolo preukázané, že sa jedná iba a výlučne o rodičovský, resp. partnerský konflikt, kde otec
doslova zneužíva situáciu voči matke a vydiera ju cez syna. Z jeho správania a krokov je zrejmé, že
kontroloval matke poštu, telefón a všetky pre ňu dostupné komunikačné kanály, aby ju mal pod kontrolou
a overoval si, či mu hovorí pravdu, s kým sa stretáva a kde bola. Matka si začala naplno uvedomovať, že
sa dostala v jednom momente do izolácie ekonomickej aj sociálnej, a nevedela z tohto kruhu vystúpiť. V
tejto situácii otec matku presvedčil, aby nastúpila do zamestnania, pričom on bude o syna zabezpečovať

starostlivosť a bude s ním na materskej/rodičovskej dovolenke, s čím matka nakoniec pre pokoj v
domácnostisúhlasila.Následnekrokyotcaboliprematkuabsolútnenepochopiteľné,vpomernekrátkom
čase začal syna od matky separovať a brániť jej v tom, aby sa o neho mohla naďalej starať, nesmela
ho dojčiť, alebo čo i len na ruky zobrať, alebo ho nakŕmiť. V tom období odporca matku doslova vyhodil
z bytu, v byte boli kamery, aby mohol sledovať každý jej krok a absolútne mu to nevadilo, následne

riešil podanie neodkladného opatrenia, kde žiadal syna zveriť do jeho starostlivosti. Po krátkom čase
ho znova táto jeho nálada prešla, matke dovolil znova prísť do bytu za synom, ale odmietol jej dať
kľúče od bytu a jeho šikanovanie a ponižovanie pokračovalo ďalej. Tieto situácie vyústili samozrejme
do toho, že zo strany oboch rodičov maloletého boli do domácnosti, v ktorej žili, privolávaná policajná
hliadka. Keďže však matka nemala k bytu žiadne užívacie práva, tak aj v situácii, že ju otec vyhodil z

bytu a odmietol jej umožniť kontakt so synom, jej polícia nepomohla. Nie raz sa v priebehu tohto roka
stalo, že otec matke zamedzil vstup do bytu, v ktorom spoločne so synom bývali, a odmietol s ňou
komunikovať, nedal jej možnosť byť s synom a ani jej neposkytol o ňom informácie. Situácia dospela
do štádia, že matka nemala od bytu kľúče a vždy musela žiadať otca, aby jej byt otvoril, pričom nikdy
nevedela, ako to dopadne, a či sa k synovi dostane. Po príchode domov bola dôkladne konfrontovaná

so všetkým, čo odporca považoval za jej nedostatok a zlyhanie, a bez akejkoľvek osobnej sebareflexie
neustále vyvolával konflikty, napádal navrhovateľku, a to aj v prítomnosti jeho matky, ktorá sa na toto
všetko iba prizerala. Matka je síce toho času zamestnaná, ale aj napriek tomu zabezpečovala naďalej
základný chod domácnosti ona, pričom vzhľadom na to, že je zamestnaná, otec samozrejme vyžadoval,
aby hradila náklady spojené s réžiou domácnosti, nákupy, potreby pre dieťa. Obvinení otca na adresu

matky bolo viacero, avšak ani jedno z nich otec reálne nepreukázal, aj keď sa z pohľadu matky skutočne
veľmi systematicky snažil diskreditovať jej osobu a schopnosť o syna sa starať. Postoj otca smerom
k matke vyplýva aj z jeho návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, kde žiadal o zverenie syna do
svojej výlučnej osobnej starostlivosti, a rovnako z jeho výpovede na súde na pojednávaní o výchovnom
opatrení. Na adresu matky z jeho strany neodznelo nič pekné alebo pozitívne. Hneď po pojednávaní vo

veci uloženia výchovného opatrenia sa matka zas nemala možnosť dostať do bytu, v ktorom s otcom
a synom bývala, pretože otec jej znova zamedzil do nehnuteľnosti prístup, a keďže ona sama kľúčmi
nedisponuje,muselačakať,kýmoteczmenínázor,abymohlabyťsosynom.Keďžesamatkanesprávala
na pojednávaní tak, že súhlasila so všetkým, čo otec povedal, dostala z pohľadu otca znovu „výstrahu
a trest“. Pre matku bolo poslednou kvapkou to, že odporca sa smerom k synovi a rovno pred matkou

absolútne neštítil synovi hovoriť, ako ho matka nepotrebuje, a ako syn nepotrebuje matku, a nedovolil
jej ani vziať dieťa na ruky. Pre matku už bola táto situácia absolútne neúnosná a tak doslova utiekla
so synom k jej matke, kde aktuálne bývajú. Otec na odchod matky a syna reagoval tak, že zalarmoval
sociálneho pracovníka, uviedol, že matka so synom utiekla a syn je v ohrození života, čo samozrejme
bolo potrebné zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny (ďalej len „ÚPSVaR“) preveriť. Žiadne

ohrozenie syna však zistené nebolo a rovnako nebolo zistené, že by dieťa nemalo vhodné podmienky
na život. Otec sa dostavil do miesta bydliska matky spolu s policajnou hliadkou a jeho právnikom,
dožadoval sa vstupu do bytu, celý incident bol z jeho strany plný emócií a doslova nechutného divadla
pre tretie osoby, kde otec neváhal tváriť sa, že bol napadnutý – podotýkam v prítomnosti policajnej
hliadky, ktorú sám zavolal. Otec má potrebu opakovane a sústavne riešiť neschopnosť navrhovateľky

sa o syna starať, aktuálne je vo fáze, že sľubuje navrhovateľke, ako sa všetko zmení a žiada ju, aby sa
vrátila nazad do bytu, z ktorého ju a aj syna opakovane vyhadzoval a v ktorom ju doslova denno-denne
šikanoval. Otec zjavne nie je schopný sa mentálne posunúť do režimu, že bude s navrhovateľkou riešiť
vecne starostlivosť o syna a používa a využíva ním „osvedčené taktiky“ z predchádzajúcich rozchodovs matkami jeho detí. Zároveň v tejto situácii otec znova využil jeho osvedčenú taktiku a pokúsil sa matku
presvedčiť, aby sa so synom vrátila do bytu, v ktorom bývali, a nasľuboval jej všetko. Po tom, čo matka
odišla zo spoločnej domácnosti so synom, sa otec opakovane pokúša matku kontaktovať, chodí do

miesta jej bydliska, a snaží sa v nej vzbudiť dôveru a to, že je ochotný všetko zmeniť a prehodnotiť, čomu
matka však vzhľadom na jej minulé zážitky už neverí. V danej situácii je pre matku jedinou prioritou, aby
konečne nastalo upokojenie situácie a boli dané jasné pravidlá rodičov k synovi, pretože bez toho je vždy
predpoklad, že otec znova bude matku obmedzovať a vydierať ju dieťaťom. Matka na jednej strane nemá
záujem brániť otcovi v kontakte so synom, na strane druhej sa doslova bojí s otcom stretnúť a syna mu

odovzdať, pretože minulé zážitky jednoznačne potvrdzujú, že otec je schopný syna od matky následne
dlhodobo izolovať a použiť ho ako nástroj vydierania matky. Otec napríklad počkal matku pred jej prácou
a napriek je výhradám s ňou išiel až do miesta jej bydliska a neustále sa ju pokúšal presvedčiť, aby
zmenila jej postoj a rovnako jej de facto oznamoval, ako strávia najbližší víkend. Absolútne nereflektoval
na výhrady matky a ani na jej jasný postoj, že si neželá, aby ju sledoval. Otec pravidelne zotrváva v
blízkosti bydliska matky, snaží sa ju kontaktovať a presvedčiť ju, aby sa k nemu so synom vrátila, pričom

zároveň pokusy matky o dohodu ohľadne syna odmieta. Počas spoločného života odporca nechcel, aby
sa navrhovateľka kontaktovala s jej priateľmi, rodinou, známymi, teraz naopak využíva odporca všetkých
známych a presviedča ich svojou verziou príbehu, aby na ňu apelovali, aby sa k nemu vrátila. Je zrejmé,
že odporca má z mobilu navrhovateľky všetky jej kontakty a teraz doslova kontaktuje kohokoľvek z
navrhovateľkinho okolia. Matka jasne uviedla otcovi, že je ochotná sa s ním napríklad na pôde ÚPSVaR

alebo v rámci nariadenej psychologickej pomoci rozprávať o tom, ako sa budú o syna starať, navrhla mu,
žejeochotnávyužiťajslužbymediátora,alebodospieťknejakejrodičovskejdohodezapomociprávnych
zástupcov, avšak tomuto sa otec vyhýba. Matka zaslala otcovi aj návrh rodičovskej dohody, avšak k
tomuto sa otec písomne rovnako nevyjadril. Otec iba v rámci osobného stretnutia s matkou uviedol, že
pre neho žiadna dohoda neprichádza do úvahy. Matka sa sama s dieťaťom a otcom odmieta stretnúť

bez prítomnosti tretej osoby, pretože má reálne strach, čo by z takéhoto stretnutia vzišlo. Otec privolal
opakovane na matku či už políciu alebo lekárov, pričom tvrdil, že matka nie je psychicky v poriadku a
snažil sa ju diskreditovať. To, že otec matke zrušil trvalý pobyt v byte, v ktorom mali poslednú spoločnú
domácnosť a ani jej to neoznámil, je už iba „detail“ na dokreslenie celkovej situácie medzi účastníkmi
konania. Matka si je vedomá toho, že pre otca je syn nástrojom na vydieranie matky a jej neustále

šikanovanie, pričom tento jeho postoj nemá nič spoločné s najlepším záujmom dieťaťa. Vo vyslovene
zlom režime sú účastníci konania posledné mesiace a matka vzhľadom na správanie sa otca skutočne
už nemôže ďalej čakať a dúfať, že otec zmení svoj postoj voči nej, pochopí, že bez ohľadu na to, že im
partnerskýživotnevyšiel,obajasúabudúrodičmiadovolímatkenormálnesaosynastaraťbeztoho,aby
neustále spochybňoval jej rodičovskú kompetenciu a snažil sa o jej absolútne ovládanie. Až po narodení

syna navrhovateľka zistila, že majú s odporcom diametrálne odlišné postoje či už vo výchove syna ako
aj v predstave o tom, ako by ich ďalší spoločný život mal vyzerať. Navrhovateľka vstupovala do vzťahu s
odporcomsčistýmiúmyslamiavedomím,žeprípadnéproblémy,ktorévzniknúsapokúsiaobajaprioritne
riešiť konštruktívne a tak, aby rodina zostala zachovaná. Preto napriek dlhodobým problémom, ktoré
vo vzťahu boli, mala snahu vzťah a rodinu udržať. Je potrebné povedať, že počas celého spoločného

vzťahu to bola primárne navrhovateľka, ktorá sa musela podriaďovať potrebám a názorom odporcu
a akonáhle mala vlastný názor alebo vlastnú predstavu o fungovaní rodiny, tak vznikali medzi nimi
konflikty. Navrhovateľka dala odporcovi rôzne alternatívy ako riešiť vzniknutú situáciu, avšak odporca
nie je objektívne schopný navrhovateľku akceptovať ako matku a presadzuje výlučne svoju predstavu.
Rétorika otca smerom k matke je dlhodobo útočná, obviňujúca a vyčítavá, urážlivá. Keďže matka je

presvedčená o tom, že nie je dobré vyrábať rodičovský konflikt rovno pred synom, nemôže v aktuálnej
situácii dovoliť, že sa s otcom niekde spolu so synom stretnú a následne riskovať konflikt, ktorý je
iba otázkou času a je vzhľadom na minulé správanie sa otca doslova očakávaný. Napriek tomu má
matka snahu informovať otca o synovi, pričom otec matke odpovedá podľa toho, ako sa mu to aktuálne
hodí. Matka si plne uvedomuje, že aktuálne ona a otec ako rodičia spolu nevedia komunikovať, pretože

otec nemá absolútne spracovaný fakt, že matka s ním žiť nechce a nebude, čo prenáša absolútne
neprimeraným spôsobom do obmedzovania matky vo vzťahu k synovi a starostlivosti o neho. Z pohľadu
matky je táto situácia neúnosná. Otcovi je mu úplne jedno, aký je postoj matky vo vzťahu k úprave
rodičovských práv a povinností a ako sa s danou situáciou vyrovnáva syn. Ten je zatiaľ malý a nevníma
situáciu až tak dramaticky, ale matka sa chce vyhnúť tomu, aby do budúcna akékoľvek konflikty pred

synom vznikali, lebo má za to, že ich v minulosti už bolo požehnane. Na jednej strane sa totiž otec stavia
do pozície toho lepšieho a zodpovednejšieho rodiča, ktorý je schopný sa o syna plnohodnotne postarať,
na strane druhej matke vyčíta, že neakceptuje jeho návrhy a postoj a odmieta sa do bytu, v ktorom
naposledy spoločne bývali vrátiť, čo by ale pre matku znamenalo neustály stav neistoty a povinnosťplniť jeho pokyny a podmienky spolužitia a starostlivosti o syna. Matka má vzhľadom na predchádzajúce
sa správanie otca odôvodnenú obavu, že v prípade, ak nebudú dočasne upravené práva a povinnosti
rodičov k synovi, tak otec akonáhle sa k synovi dostane, tak ho matke nevráti a znova ho využije ako

nástroj jej vydierania. Matka nikdy nespochybňovala, že otec má syna rád, ale súčasťou rodičovskej
kompetencie nie je iba schopnosť o deti sa postarať, ale aj schopnosť rešpektovať druhého rodiča a
jeho úlohu vo výchove detí. Akonáhle otec nemá dosah na každodenné šikanovanie matky osobne,
maximálne sa snaží kontaktovať ju telefonicky alebo cez správy. Z pohľadu matky je najdôležitejšie
pre syna stabilné výchovné prostredie, pokoj a istota a určitá predvídateľnosť diania sa v jeho živote.

Aktuálna situácia však nie je akceptovateľná ani pre matku a dlhodobo ani pre syna. Kolízny opatrovník
navrhol rodičom, aby sa stretli na ÚPSVaR, matka termín akceptovala, otec odmietol s tým, že v danom
čase má syn dohodnutú preventívnu prehliadku u pediatra. Matka sa bojí, že sa znova zopakuje situácia
z tohto roka, kedy jej otec syna vezme, bezdôvodne bude obmedzovať jej rodičovské práva a bude
znova vyžadovať od matky podriadenie sa len preto, aby mohla byť s synom a mohla sa mu venovať.
Preto matka žiada súd, aby autoritatívne upravil výkon rodičovskej starostlivosti – zverenie do osobnej

starostlivosti a úpravu bežného styku otca s synom na čas do meritórneho rozhodnutiu vo veci samej.
Matka si je vedomá toho, že otec bez toho, aby mal jasne stanovené pravidlá, znova bude tlačiť na
matku cez dieťa a znova situáciu využije a zneužije. Jedinou snahou matky je, aby v budúcnosti, až
do meritórneho rozhodnutia súdu, nedochádzalo k situáciám, kedy matka nikdy nevie, kedy a či vôbec
uvidí svojho syna a či jej otec dovolí so synom byť. Matka je nekonfliktný typ, čo otec veľmi dobre vie, a

v tejto situácii zneužíva, avšak matka nemôže akceptovať skutočnosť, že otec sám bude rozhodovať o
tom, čo je pre syna najlepšie, neustále matku vyhadzovať z bytu, v ktorom bývali. Matka nemá potrebu
zneužívať syna v rodičovskom konflikte a vydierať otca, práve naopak, bude iba rada, ak rodičia dospejú
za pomoci akéhokoľvek odborníka k dohode a nájdu riešenie tejto situácie. Matka aktuálne od dátumu
06.04.2016 pracuje v obchodnej spoločnosti D. L. C., M. N. B. ako Analytička v banke. Matka býva spolu

s jej matkou na adrese G. XX, XXX XX C.. O mieste pobytu matky a syna má otec informáciu a rovnako
má túto informáciu aj kolízny opatrovník, ktorého matka osobne kontaktovala. O syna sa matka stará
aktuálne osobne a aj za pomoci jej rodičov. Kolízny opatrovník prešetril pomery v domácnosti, keďže
z podnetu otca domácnosť, v ktorej sa syn nachádza osobne navštívil. Otec je aktuálne na materskej
dovolenke, takže matka na syna žiadne príspevky nepoberá, tieto sú vyplácané k rukám otca. Na syna

aktuálne otec neprispieva vôbec. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť otca voči synovi, matka v rámci
návrhu na neodkladné opatrenie navrhuje určiť výživné v minimálnej miere, keďže vzhľadom na situáciu
je pomerne málo pravdepodobné, že s odporcom sa na čomkoľvek dohodne. Matka má za to, že situácia
vyžaduje momentálne okamžitú úpravu a je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery účastníkov
konania a maloletého syna. Matka sa o syna riadne starala od jeho narodenia a primárne to bola ona,

kto synovi zabezpečoval osobnú starostlivosť. Aktuálne je síce syn v osobnej starostlivosti matky, avšak
tým, že nie sú upravené nijako rodičovské práva a povinnosti k synovi, matka má obavu, že jej otec
znova zamedzí kontakt so synom a znova vyprodukuje na jej adresu množstvo nepravdivých podaní,
ktorých cieľom je a bude iba matku ako rodiča diskreditovať. Matka má záujem na tom, aby bol spokojný
a pokojný a aj napriek všetkým okolnostiam a riadne sa v budúcnosti vyvíjal, pokiaľ možno čo najmenej

zaťažený rozpadom vzťahu rodičov. Matka má za to, že je tu odôvodnená potreba bezodkladne upraviť
pomery medzi účastníkmi konania s prihliadnutím na záujem maloletého dieťaťa, aby sa dočasne určili
jasné pravidlá a starostlivosti o maloletého syna.

4. K návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia matka priložila návrh dohody rodičov o úprave

práv a povinností k maloletému dieťaťu. Predmetom návrhu dohody bola úprava výkonu rodičovských
práv a povinností k maloletému synovi F., a to zverenie maloletého do starostlivosti matky, úprava
styku maloletého s otcom, určenie trvalého a obvyklého pobytu, výživné, podmienky pri vycestovaní
maloletého s jedným z rodičov do zahraničia na dlhšie ako 24 hodín, vzťahy s inými členmi rodiny,
správamajetkudieťaťa,riešenienesúladuvrozhodnutiachainformačnápovinnosťovšetkýchdôležitých

veciach týkajúcich sa zdravia a výchovy maloletého.

5. Uznesením č. k. 11P/11/2025-79 zo dňa 19.02.2025 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti
a zároveň ex offo začal konanie o uloženie výchovného opatrenia rodičom maloletého dieťaťa, ktoré

bolo vylúčené zo spisu vedeného pod sp. zn. 11P/11/2025 na samostatné konanie (ďalej vedené pod sp.
zn. 11P/31/2025). Žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť vo výrokoch II. a III. dňa 28.02.2025 a vo výrokoch I. a IV. dňa 18.03.2025.6. Uznesením č. k. 11P/17/2025-61 zo dňa 19.02.2025 tunajší súd zamietol návrh matky na nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti.
Žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu trov konania. Rozhodnutie nadobudlo

právoplatnosť dňa 15.03.2025.

7. Rozsudkom č. k. 11P/31/2025-103 zo dňa 25.03.2025 tunajší súd uložil výchovné opatrenie matke
a otcovi, spočívajúce v ich povinnosti podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu na Referáte
poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, v rozsahu 30

hodín pre oboch rodičov s tým, že presný čas stretnutí a miesto určí zariadenie po dohode s každým
z rodičov. Výchovné opatrenie sa má realizovať za účelom zlepšenia vzťahov medzi rodičmi, ich
komunikácie a akceptácie role druhého rodiča. Žiadnemu z účastníkov nebol priznaný nárok na náhradu
trov konania. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.04.2025.

8. Uznesením č. k. 11P/52/2025-52 zo dňa 10.04.2025 tunajší súd zamietol návrh otca na nariadenie

neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhal zverenia maloletého do svojej osobnej starostlivosti.

9. Uznesením č.k. 11P/60/2025-6 zo dňa 24.04.2025 tunajší súd odmietol návrh otca na nariadenie
neodkladného opatrenia v časti, kde žiadal ustanoviť okamžitý kontakt s maloletým najmenej trikrát
týždenne v mieste bydliska otca. Zároveň tunajší súd zastavil konanie o návrhu otca na nariadenie

neodkladného opatrenia v časti, kde žiadal zveriť maloletého do svojej osobnej starostlivosti otca pre
prekážku litispendencie.

10. Na tunajšom súde je pod sp. zn. 11P/51/2025 vedené konanie o návrhu otca na úpravu práv
a povinností rodičov k maloletému a pod sp. zn. 11P/63/2025 konanie o návrhu matky na úpravu práv

a povinností rodičov k maloletému, v ktorých dosiaľ nebolo rozhodnuté.

11. Uznesením č. k. 11P/61/2025-9 zo dňa 09.05.2025 tunajší súd zamietol návrh otca, ktorým sa
domáhal nariadenia neodkladného opatrenia – zákazu akéhokoľvek osobného kontaktu maloletého
s osobami: H. I. a J. I. až do riadneho odborného vyšetrenie ich psychického a fyzického zdravotného

stavu a do právoplatného rozhodnutia súdu o osobnej starostlivosti o maloleté dieťa.

12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava (ďalej „ÚPSVaR“) zo dňa 07.04.2025
vyžiadanej súdom v konaní sp. zn. 11P/52/2025 vyplýva, že dňa 28.03.2025 bolo vykonané neohlásené
šetrenie pomerov v domácnosti starej matky maloletého F. G., nar. XX.XX.XXXX, p. H. I., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom C., G. XX. Na túto adresu, vo večerných hodinách, po predchádzajúcej
hádke, odišla matka maloletého G. H. I. od svojho partnera J. G.. Zo spoločnej domácnosti odišla
aj s maloletým F.. Na adrese G. XX, C. sa od vyššie uvedeného dňa zdržiava matka maloletého a
maloletý v jednoizbovom byte starej matky, ktorá ho má v osobnom vlastníctve. V čase šetrenia sa matka
maloletého nenachádzala v byte, bola v práci. Byt je na požadovanej sociálno-hygienickej úrovni, v čase

šetrenia čistý. V izbe sa nachádza veľká šatníková skriňa, konferenčný stolík, stolík s TV a gauč, ktorý
po roztiahnutí má tri miesta na spanie. V byte teraz žijú tri osoby – stará matka, matka a maloletý. V
byte je bežný neporiadok, neumyté hrnce, niektoré veci sú položené na zemi. Hygiena je však, ako je
aj vyššie uvedené na požadovanej úrovni. Potraviny sú zabezpečené v dostatočnom množstve. Žiadne
tabletky, ako uvádza otec maloletého, sa na dostupných miestach nenachádzali. Maloletý bol v čase

šetrenia čisto a pekne oblečený, spokojný, často sa usmieval. Nemal žiadne znaky násilia ako sú
modriny, škrabance a pod.. Šetrením neboli zaznamenané žiadne známky nedostatočnej, či nevhodnej
starostlivosti o maloletého. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje počas matkinej neprítomnosti stará
matka p. H. I.. V súčasnej dobe pracuje v B. K. O., s príjmom cca 1.000,- € netto. Do odchodu do
starobného dôchodku jej ostáva asi mesiac. V starostlivosti o maloletého sa strieda matka, stará matka

a starý otec maloletého p. J. I.. Starý otec žije vo vlastnom byte na inom mieste. V krátkej budúcnosti
plánujú maloletého umiestniť do detských jaslí. Záverom orgán SPODaSK uviedol, že maloleté dieťa
má v domácnosti starej matky na adrese G. XX, C. vytvorené vhodné podmienky pre napĺňanie jeho
potrieb a priaznivý fyzický, psychický a sociálny vývin. Zároveň orgán SPODaSK vyhodnotil, že úprava
pomerov maloletého dieťaťa neodkladným opatrením nie je naliehavá.

13. Zo zápisnice z informatívneho stretnutia rodičov, ktoré sa konalo na tunajšom súde dňa 05.05.2025
v rámci konania vo veci samej sp. zn. 11P/51/2025 vyplýva, že na stretnutie sa dostavili obaja rodičia,
matka so svojou právnou zástupkyňou. Otec uviedol, že až na jedno náhodné stretnutie s maloletýmnebol 40 dní. Matka uviedla, že koncom marca s maloletým od otca utiekli. Pokúšali sa uzavrieť dohodu,
ale neúspešne. Matka však stratila voči otcovi dôveru, keďže v minulosti jej bolo otcom bránené stretnúť
sa s maloletým niekoľko dní bez vysvetlenia. Právna zástupkyňa matky uviedla, že rodičia sa nevedia

dohodnúť na tom, komu bude maloletý zverený do starostlivosti. Matka nemá v záujme otcovi v styku
s maloletým brániť. Matka navrhovala styk otca s maloletým počas víkendov prípadne nejaký čas
počas týždňa. Rodičia opisovali konflikty v ich spolužití, ktoré boli uvádzané v návrhoch na nariadenie
neodkladných opatrení. Bola im ponúknutá možnosť dohody o dočasnej úprave styku otca s maloletým,
ktorú aj uzavreli v nasledujúcom znení: otec má právo na styk s maloletým každý kalendárny týždeň od

utorka od 8:00 hod. do stredy do 18:00 hod. a každý párny kalendárny týždeň od soboty od 8:00 do
nedele do 18:00 hod. s tým, že maloletého si prevezme a odovzdá ho v bydlisku matky. S rodičmi bolo
dohodnuté ďalšie informatívne stretnutie na deň 23.06.2025 o 9:00 hod..

14. Súd vec posúdil nasledovne:
Podľa § 1 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), podľa tohto zákona súdy prejednávajú

a rozhodujú veci ustanovené v tomto zákone.
Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 324 ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), neodkladné opatrenie súd nariadi
iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 331 ods. 1 CSP, návrh na nariadenie neodkladného opatrenia doručí súd ostatným stranám

až spolu s uznesením, ktorým bolo neodkladné opatrenie nariadené. Ak bol návrh na jeho nariadenie
odmietnutý alebo zamietnutý, uznesenie súd ostatným stranám nedoručuje, uznesenie odvolacieho
súdu im doručí, len ak nim bolo neodkladné opatrenie nariadené.
Podľa § 363 CMP, súd môže aj bez návrhu zrušiť nariadené neodkladné opatrenie, ak sa zmenia pomery
alebo ak odpadli dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Podľa § 366 neodkladným opatrením môže súd nariadiť platiť výživné v nevyhnutnej miere.
Podľa článku 3 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej
starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
Podľa čl. V zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) záujem maloletého
dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a
posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä
a) úroveň starostlivosti o dieťa,
b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava,

c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, okolnosti, ktoré súvisia
so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa,
d) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do
duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou,
e) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa,

f) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny,
g) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými
blízkymi osobami,
h) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do
rodičovských práv a povinností.

15. Súd pri rozhodovaní o úprave rodičovských práv a povinností pred začatím konania alebo po jeho
začatí v prvom rade prihliada na záujem maloletého dieťaťa. Podľa Civilného mimosporového poriadku
ako prostriedok na ochranu záujmu maloletých slúži práve inštitút neodkladného opatrenia. Základnou
podmienkou na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle Civilného sporového poriadku je, abyúčastník osvedčil uplatňovaný nárok a preukázal potrebu neodkladnej úpravy pomerov účastníkov
konania, ktorá nemusí vyplývať len z naliehavosti situácie, ale v prípade konania starostlivosti súdu
o maloletých aj z existencie záujmu maloletého dieťaťa. Naliehavosť potreby úpravy pomerov

neodkladnýmopatrenímvtýchtokonaniachustupujezáujmumaloletéhodieťaťa.Ateda,akjenariadenie
neodkladného opatrenia v záujme maloletého dieťaťa, nemusí byť nevyhnutne súčasne splnená aj
podmienka naliehavosti potreby úpravy pomerov. Uvedené mal na mysli aj zákonodarca v novom
Civilnom mimosporovom poriadku nakoľko pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v týchto konaniach
nie je potrebné odôvodňovať nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, postačuje odôvodnenie

záujmu maloletého dieťaťa. Zároveň súd pred samotným nariadením neodkladného opatrenia nezisťuje
všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie, nakoľko sa jedná o predbežnú úpravu práv a povinností,
ktoránevyžadujezdĺhavédokazovanieakonanie.Pretosúpresúdpodstatnélistinnédôkazypredložené
spolu s návrhom ako aj samotný návrh, z ktorého súd vychádza.

16. Neodkladným opatrením možno v súlade s platným Civilným mimosporovým poriadkom nariadiť

rodičovi platiť výživné v nevyhnutnej miere. Uvedeným zákonným ustanovením (§ 366 CMP) mal
zákonodarca na mysli uloženie povinnosti rodičovi, ktorého zákonná vyživovacia povinnosť nebola
doposiaľ súdnym rozhodnutím upravená, platiť výživné v takej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym
spôsobom ohrozená, a aby sa aj rodič, ktorý nemá dieťa v osobnej starostlivosti, finančne podieľal na
jeho výžive.

17. S poukazom na citované zákonné ustanovenia ako i preskúmajúc návrh matky súd považoval návrh
na nariadenie neodkladného opatrenia za čiastočne dôvodný a styk otca s maloletým dieťaťom upravil
tak, ako je uvedený vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia
maloletého už nežijú v spoločnej domácnosti. Z obsahu návrhu matky a tiež z obsahu súvisiacich spisov

vyplýva, že matka sa odsťahovala (dňa 27.3.2025) zo spoločnej domácnosti spolu s maloletým ku
svojej matke (starej matke zo strany matky), pričom styk otca s maloletým sa v čase podania návrhu
nerealizoval z dôvodu obavy matky, že sa zopakuje situácia z tohto roka, kedy jej otec obmedzoval
kontakt so synom a v prípade, ak nebudú dočasne upravené práva a povinnosti rodičov k maloletému
súdnym rozhodnutím, tak akonáhle sa otec k synovi dostane, matke ho nevráti. Z obsahu súvisiacich

spisov vyplýva, že otec dosiaľ podal tri a matka dva (vrátane tohto) návrhy na nariadenie neodkladného
opatrenia, ktorými žiadali zverenie maloletého do svojej starostlivosti, pričom otec podal aj ďalší návrh
na neodkladného opatrenie vo vzťahu k starým rodičom mal. (sp. zn. 11P/61/2025). Matka pritom
v rámci návrhu v tunajšom konaní ako aj v predchádzajúcich konaniach a tiež na informatívnom
stretnutí rodičov konanom na tunajšom súde dňa 5.5.2025 uvádzala, že v minulosti to bol otec, kto

jej bránil v kontakte s dieťaťom tým spôsobom, že jej odňal kľúče od bytu, kde žili v tom čase v
spoločnej domácnosti (na K. P. E. C.) a bez jej vedomia jej tam odhlásil aj trvalý pobyt. Inými
slovami, z dosiaľ zistených skutočností je nepochybné, že medzi rodičmi eskaluje konflikt, ktorého
obeťou je dieťa, a preto súd v záujme maloletého považoval za potrebné nastaviť aspoň základné
pravidlá rodičovskej starostlivosti oň. Aj keď v tomto prípade nepodal návrh na úpravu styku otec ako

oprávnený rodič, a úpravu styku v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhuje
matka ako aktuálne rezidenčný rodič maloletého, mal súd za to, že za účelom zastabilizovania pomerov
a režimu dieťaťa v tak útlom veku (necelé X F.) a zabezpečenia jeho pravidelného styku s otcom a tiež
s cieľom predchádzania ďalším dielčím konfliktom medzi rodičmi je v záujme maloletého potrebné
predbežne upraviť styk otca s ním, a to v rozsahu postačujúcom (pre tento moment a v tomto štádiu

konania) pre udržiavanie vzájomných vzťahových väzieb medzi nimi. Čo sa týka režimu stretávania,
súd rešpektoval v tomto smere dohodu o dočasnej úprave styku otca s maloletým, ktorú rodičia uzavreli
na informatívnom stretnutí dňa 05.05.2025.

18. Pokiaľ ide o návrh matky v časti, v ktorej sa domáhala zverenia maloletého dieťaťa do jej osobnej

starostlivosti, dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v uvedenom
smere splnené nie sú, preto návrh v tomto rozsahu zamietol.

19. Inštitút neodkladného opatrenia v konaní starostlivosti súdu o maloleté dieťa má slúžiť k ochrane
práv dieťaťa v situáciách, keď sú tieto práva zjavne ohrozené, a to dočasne, kým o výchove dieťaťa,

ktorá je inštitútom hmotného práva, nebude rozhodnuté podľa príslušných ustanovení zákona o rodine
v konaní vo veci samej. Z podaného návrhu je zrejmé, že rodičia maloletého dieťaťa nežijú v spoločnej
domácnosti, maloletý (od 27.3.2025) žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou, ktorá aj reálne
zabezpečuje starostlivosť o neho, aktuálne (aj) za pomoci starých rodičov z jej strany. Za uvedenýchokolnostíniejeopodstatnenéformouneodkladnéhoopatreniaupravovaťzvereniemaloletéhodieťaťado
osobnejstarostlivostijednéhorodiča,vtomtoprípadematky,nakoľkoznávrhujasnevyplýva,žemaloletý
sa toho času v osobnej starostlivosti matky aj fakticky nachádza a otec tento stav nateraz rešpektuje,

čo sa prejavilo uzavretím dohody o dočasnej úprave jeho styku s maloletým na informatívnom stretnutí
dňa 5.5.2025. V tomto smere nie je nutné duplikovať už existujúci stav nariaďovaním neodkladného
opatrenia, ktoré neslúži na takéto účely.

20. V časti neodkladného opatrenia týkajúceho sa platenia výživného súd návrhu matky čiastočne

vyhovel a otcovi uložil povinnosť platiť výživné na maloletého v sume 130,- eur mesačne. Ako už bolo
uvedené,rodičiamaloletéhodieťaťanežijúvspoločnejdomácnostiaotecsisvoju vyživovaciupovinnosť
neplní. Charakteristickým znakom neodkladného opatrenia podľa § 366 CMP je rozsah výživného,
ktorý sa zásadne odlišuje od jeho rozsahu v konečnom rozhodnutí. Výživné sa určuje v nevyhnutnej
miere, a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom nie je
rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť otca

voči maloletému nebola doposiaľ súdom upravená, čo matku stavia do nevýhodnej pozície, kedy si nie je
istá v akej výške, a či vôbec otec na maloletého prispeje. Súd podotýka, že podľa návrhu matka na syna
nepoberá od štátu žiadne príspevky a tieto sú vyplácané k rukám otca. V posudzovanom prípade mal
preto súd preukázanú existenciu potreby dočasnej nevyhnutnej úpravy týkajúcej sa plnenia vyživovacej
povinnosti otca k maloletému, pričom pri určení jej výšky vychádzal zo sumy životného minima určeného

na neplnoleté nezaopatrené dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (t.č. 125,11
eur/mes.). Takéto rozhodnutie je jednoznačne v záujme maloletého, najmä v záujme toho, aby mal
zabezpečené nevyhnutné výdavky, ktorými sú predovšetkým výdavky na stravu, oblečenie, hygienu
a pod. Nakoľko súd nemal preukázané príjmové a majetkové pomery otca, ako ani jeho aktuálne
schopnosti a možnosti plniť si svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému, výživné upravil v miere

aká nevyhnutne pokryje jeho odôvodnené potreby, a to do času, kým súd nerozhodne vo veci samej
v konaní vedenom pod sp. zn. 11P/51/2025 a sp. zn. 11P/63/2025. Súd mal teda za to, že výška
výživného upravená neodkladným opatrením v sume 130,-eur na maloletého je primeraná a zodpovedá
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa v nevyhnutnej miere, preto vo zvyšnej časti návrh matky
na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

21. Popritom však neostalo bez pozornosti súdu, že medzi rodičmi sú nezhody a maloletý je (už
len v dôsledku rozchodu rodičov) vystavený záťažovej situácii, čo samo o sebe musí mať negatívny
vplyv na jeho psychickú pohodu a emocionálne prežívanie. Je teda v záujme maloletého a aj oboch
rodičov, aby sa situácia stabilizovala a nie zbytočne dramatizovala. Vzhľadom na uvedené súd záverom

považuje za potrebné zdôrazniť, že úloha oboch rodičov v živote maloletého dieťaťa je nezastupiteľná
azáujmomdieťaťanepochybneje,abybolovstarostlivostitohozrodičov,ktorýuznávaúlohuadôležitosť
druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že i ten druhý rodič môže byť dobrým rodičom.
Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho a najvhodnejšieho
usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletou a tento záujem v zásade vyžaduje, aby sa na jeho

výchove podieľali obaja rodičia. Súd preto dôrazne vyzýva, aby rodičia prevzali svoju rodičovskú
zodpovednosť za harmonický vývoj syna a snažili sa o upokojenie aj tak pre všetkých náročnej
porozchodovej životnej situácie. V tejto súvislosti súd apeluje najmä na to, aby rodičia využili
možnosť odborného poradenstva nariadeného výchovným opatrením, prípadne aj mediáciu, reagovali
vždy rozvážne a pokúsili sa situáciu riešiť predovšetkým dohodou.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, podľa ktorého
žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

11P/65/2025

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Mestskom súde
Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie
nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do
rozhodnutia o odvolaní.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a požadovať splnenie nároku z exekučného titulu. Ak ide
o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia