Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 18. marec 2025

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2Co/55/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415207591
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 03. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mariana Muránska

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2025:8415207591.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov

JUDr. Martina Barana a JUDr. Mareka Kohúta v právnej veci žalobkyne Z. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom F.
XX, E., zastúpenej JUDr. Andrejom Patakym, advokátom so sídlom Hlavné námestie 2, Kežmarok, IČO:
42 039 738, proti žalovanému R. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, R., zastúpenému JUDr. Martinom
Thomasom, advokátom so sídlom v Poprade, ulica Francisciho 3288, IČO: 43 267 408, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Kežmarok zo dňa 05.04.2023 č.k. 8C 126/2015 - 479, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Nepriznáva stranám náhradu trov odvolacieho konania

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť na vyrovnanie sumy
získanej za prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu so vstavanou garážou súp. č. XXXX,
postaveného na pozemku C KN parcela č. XXX/XXX ako zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX
metrov2, zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 51.670 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vyslovil,
že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. V dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na to, že strany sporu počas trvania manželstva
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, kat úz, R.,
konkrétne rodinný dom so vstavanou garážou súpisné č. XXXX. Výlučným vlastníkom pozemkov
CKN XXX/XXX a XXX/XXX, XXX/XXX je žalovaný, keďže tieto pozemky nadobudol pred uzavretím
manželstva. S výstavbou rodinného domu strany sporu začali v roku 2006 po uzavretí manželstva.
Po skončení výstavby bolo rodinnému domu pridelené súpisné číslo s tým, že aj rodinný dom so
vstavanou garážou bol na LV č. XXXX pre kat úz. R. zapísaný v prospech žalovaného ako výlučného

vlastníka. Vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXXX, kat úz. R. sa na základe kúpnej zmluvy
z roku 2010 stala matka žalovaného Z. A. s tým, že nehnuteľnosti boli odpredané za kúpnu cenu
125.000 eur a následne v roku 2015 matka žalovaného bezodplatne previedla vlastnícke právo späť
na žalovaného darovacou zmluvou. Za trvania manželstva strán bol v roku 2007 poskytnutý úver v U.,
a.s. v celkovej výške 16.597 eur a nebolo sporné, že tento úver bol vyplatený treťou osobou, preto súd
prvej inštancie uviedol, že nebolo možné ho vysporiadať ako predmet bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Predmetom vyporiadania tak sporové strany učinili sumu získanú za prevod vlastníckeho

práva k rodinnému domu vo výške 104.640 eur. V tejto súvislosti od kúpnej ceny za účelom určenia
majetkovej hodnoty podielu žalobkyne bola odpočítaná hodnota pozemkov 20.360 eur, keďže pozemky
boli v čase pred uzavretím manželstva po výlučnom vlastníctve žalovaného a túto skutočnosť strany
nerozpakovali. Žalovaní v priebehu konania namietal, že rodinný dom bol postavený výlučne z pôžičiekod jeho matky, starej matky a brata. Tieto pôžičky prevyšovali celkovú hodnotu nehnuteľností a z kúpnej
ceny boli vyplatené všetky dlhy viaznuce na tejto nehnuteľnosti. Kúpnu cenu dohodnutú v kúpnej zmluve
mu matka nevyplatila z dôvodu toho, že vyplatila dlhy viaznuce na kritickom rodinnom dome. Podľa

žalovaného tak predmetom vyporiadania môžu byť iba dlhy ako pasíva, keďže celý rodinný dom bol
zadĺžený.

3. Podľa súdu prvej inštancie medzi stranami konania nebol spor v kúpnej cene dohodnutej žalovaným
ako predávajúcim s jeho matkou ako kupujúcou. Z kúpnej zmluvy z 03.10.2010 je nepochybné, že bola

dohodnutá kúpna cena vo výške 125.000 eur a žalovaný nespochybnil hodnotu pozemkov vo výške
20.360 eur. Spornou bola okolnosť, či žalovanému bola kúpna cena vyplatená. Súd prvej inštancie
zdôraznil, že nemožno prehliadať, že zmluva obsahuje prehlásenie kupujúcej, že kúpnu cenu vo výške
125.000 eur zaplatí predávajúcemu v hotovosti v deň podpisu zmluvy 03.10.2010. O pravosti podpisov
zmluvných strán na zmluve pochybnosti neboli. Skutočnosť, že ju žalovaný podpísal, svedčí pre záver,
že kúpnu cenu od kupujúcej prevzal. Pokiaľ by totiž kúpnu cenu od kupujúcej neprevzal, bolo by

nelogické, aby podpísal zmluvu obsahujúcu záväzok matky odovzdať mu kúpnu cenu v deň podpísania
zmluvy. Účastníci kúpnu zmluvu uzavreli v rámci zmluvnej voľnosti a text dojednania im musel byť v
čase podpisu známy. Zmluvu ako prejav svojej pravej a slobodnej vôle opatril predávajúci overeným
podpisom. Za daného skutkového stavu odporuje pravidlám logického myslenia uveriť bez ďalšieho
obrane žalovaného, že kúpnu cenu neprevzal, respektíve vyvodzovať, že kúpna zmluva overená jeho

podpisom nie je dostatočným dôkazom pre preukázanie opaku. Súd prvej inštancie tak vyvodil, že do
bezpodielového spoluvlastníctva strán patrí suma získaná z predaja rodinného domu vo výške 104.640
eur, keďže pokiaľ dôjde k platnému prevodu veci tvoriacej súčasť bezpodielového spoluvlastníctva v
danom prípade, ak bol rodinný dom prevedený na matku žalovaného bez súhlasu žalobkyne a táto
sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu nedovolala, je predmetom vyporiadania suma získaná za

prevod vlastníckeho práva. Súd prvej inštancie poukázal na výpovede svedka S. N., ktorý potvrdil, že
aj žalobkyňa sa podieľa na výstavbe rodinného domu, ale aj finančne a taktiež on s manželkou viackrát
požičali manželom menšie finančné sumy, ktoré im žalobkyňa vždy vrátila. Tieto okolnosti boli potvrdené
aj svedkyňou K. N., matkou žalobkyne a svedkyňou Mgr. F. R., sestrou žalobkyne. Súd prvej inštancie
ďalej poukázal na výpoveď matky žalovaného, ktorá uviedla, že stranám sporu na výstavbu rodinného

domu požičala celkovo 39.833 eur po častiach. Požičiavala peniaze postupne, zmluvy neboli uzatvárané
v písomnej forme, svedkyňa nedokázala konkretizovať presné dátumy jednotlivých pôžičiek ani sumy
požičiavaných peňažných prostriedkov. Podľa svedkyne kúpnu cenu rodinného domu žalovanému
nezaplatila, ale dohodla sa na prevzatie jeho dlhov na dome s tým, že ona vyplatí veriteľov. Ich okruh
však tiež nedokázala bližšie uviesť. Súd prvej inštancie sa ďalej vyporiadal s namietanými pôžičkami

od brata žalovaného a starej matky žalovaného. Vzhľadom na časový sled udalostí uveril žalobkyni,
že o pôžičke od Z. A., B. T. a K. A. nevedela. Vedela o požičaných malých sumách, písomné zmluvy
o pôžičke s B. T. a K. A. boli vyhotovené dodatočne, účelovo a nezodpovedajú skutočnému stavu
právnych vzťahov ich účastníkov. Tento záver je zrejmý aj z formulácie dôvodu uzavretia týchto zmlúv.
V oboch sa nachádza ustanovenie, podľa ktorého sa jednotlivé ústne dohody o pôžičkách menia

dodatočne na dohody písomné, lebo manželia A. sa rozvádzajú, čím dochádza k zmene okolností. Z
vykonaných listinných dôkazov zároveň nebolo možné uzavrieť, že medzi zmluvnými stranami došlo
aj k reálnemu odovzdaniu a prevzatiu týchto finančných prostriedkov. Ďalej bolo nepochybné, že
kúpnu zmluvu s matkou, zmluvu o pôžičke so starou matkou a zmluvu o pôžičke s bratom uzatváral
žalovaný po začatí trestného stíhania voči jeho osobe na základe trestného oznámenia žalobkyne

pre podozrenie zo spáchania trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby. Boli uzatvárané výlučne
žalovaným, ktorý vystupoval v postavení predávajúceho, respektíve dlžníka, napriek tomu, že v čase
realizácie týchto právnych úkonov trvalo jeho manželstvo so žalobkyňou. Súd prvej inštancie neuveril
ani výpovedi svedkyne Z. A. ohľadom reálneho odovzdania a prevzatia predmetu pôžičky. Zdôraznil, že
svedkyňa nevedela konkretizovať presné dátumy jednotlivých pôžičiek, sumy požičiavaných peňažných

prostriedkov a nevedela sa vyjadriť k okruhu prípadných veriteľov. Zdôraznil, že žalovaný tvrdil, že
všetky dlhy viaznuce na kritickom rodinnom dome prevzala jeho matka pri prevode vlastníckeho práva k
nemu.Matkatútoskutočnosťpotvrdila,avšakžalovanýmalpovinnosťsvojeskutkovétvrdeniepreukázať
písomnou zmluvou o prevzatí záväzku podľa § 531 OZ.

4. Podľa súdu prvej inštancie prioritnou zásadou pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva
rozhodnutím súdu je záver, že podiely manželov na majetku nadobudnutom do bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sú rovnaké. Žalovaný si uplatnil voči žalobkyni polovicu uhradených pôžičiek.
Tvrdil, že tieto boli čerpané na chod domácnosti a osobné potreby žalobkyne. Odkázal len na celkovo16 potvrdení o úhradách od 11.12.2015 do 17.08.2020. Podľa prvoinštančného súdu bolo potrebné
prisvedčiť žalobkyni, že platby, na ktoré žalovaný poukázal a bližšie nešpecifikoval, nemožno zahrnúť
do predmetu bezpodielového spoluvlastníctva sporových strán. Nemožno sa domáhať náhrady toho, čo

bolo vynaložené na zadováženie veci, ktoré slúžia bežnej osobnej potreby jedného z manželov alebo na
úhradu jeho bežných povinností vyplývajúcich zo zákona. Vyporiadal sa s námietkou žalovaného, ktorý
tvrdil, že na dlhy v časti prevyšujúcej hodnotu kritického rodinného domu, mu bol zadržaný a odpredaný
byt v jeho výlučnom vlastníctve, ktorý nadobudol ešte pred uzatvorením manželstva so žalobkyňou.
Zistil, že tento byt odpredal žalovaný 01.04.2011 za 37.000 eur. Nepreukázal však ako prostriedky

získané z predaja svojho výlučného majetku vynaložil na majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve so
žalobkyňou, konkrétne na úhradu tvrdených dlhov.

5. Súd prvej inštancie ustálil podľa vykonaného dokazovania, že podiely oboch manželov na spoločnom
majetku v danom prípade sú rovnaké. Nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by opodstatňovali záver, aby sa
malsúdodchýliťodzásadyrovnostipodielovsporovýchstránnavyporiadaníspoločnéhomajetku.Podľa

súdu prvej inštancie na tento záver nemá vplyv ani obsah čestného prehlásenia žalobkyne, na obsah
ktorého sa žalovaný odvolával v priebehu celého konania. Tento listinný dôkaz vyhodnotil súd prvej
inštancie ako dôkaz zachytávajúci právny úkon, ktorý je svojím obsahom neurčitý a nezrozumiteľný (§
37 ods. 1 OZ). Zásadný vnútorný rozpor tohto čestného prehlásenia spočíva podľa súdu prvej inštancie
v časti, o ktorej súd nie je presvedčený, že by vôbec bol jeho pôvodnou súčasťou v dôsledku iného

odtieňa i hrúbky písma a nenadväzuje na pôvodný text. Rozpornosť spočíva najmä v skutočnosti, že
tentoúkonmaltvoriťúdajnýdodatokkinémudvojstrannémuprávnemuúkonu,ktoréhožalobkyňanebola
účastníčkou.Vôľažalobkynenebolavtomtosmerevyjadrenádostatočnejasneaanivýkladomnemožno
zistiť, čo malo byť prejavom vyjadrené, keďže tak ako bolo predostretej vyššie, žalobkyňa účastníčkou
kúpno-predajnej zmluvy spomínanej v ňou podpísanom čestnom prehlásení nebola. Čestné prehlásenie

z 03.11.2010 sa malo týkať dodatku ku kúpno-predajnej zmluve uzatvorenej medzi žalovaným a jeho
matkou, ktorého žalobkyňa účastníčkou nebola. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na ustanovenie §
145 ods. 1 OZ a zdôraznil, že pokiaľ sa na kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi žalovaným a jeho matkou
vyžadoval súhlas žalobkyne a tento súhlas nebol daný, išlo o právny úkon svojho času relatívne neplatný
podľa § 40a OZ. V danom spore má to za následok to, že jeho neplatnosti sa žalobkyňa mohla dovolať

vo všeobecnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobkyňa toto právo neuplatnila, kúpna zmluva uzatvorená
medzi žalovaným a jeho matkou je teda úkonom platným, ktorý vyvoláva právne účinky uvedené v ods.
2 a predmetom vyporiadania je suma získaná za prevod vlastníckeho práva, čo potvrdil aj odvolací súd
vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí.

6. Pri vyporiadaní tak súd prvej inštancie vzal do úvahy, že podľa výsledkov dokazovania žalovaný prijal
kúpnu cenu z predaja rodinného domu z titulu kúpnej zmluvy uzavrenej so svojou matkou Z. A. vo výške
125.000 eur. Od kúpnej ceny za účelom určenia majetkovej hodnoty podielu žalobkyne bola odpočítaná
hodnota pozemkov v sume 20.360 eur, keďže pozemky boli výlučným vlastníctvom žalovaného. Súd
pristúpil k vyporiadaniu sumy získanej za prevod vlastníckeho práva k rodinnému domu v sume 104.640

eur. Z tejto sumy pripadá polovica peňažných prostriedkov žalobkyne v sume 52.320 eur s tým, že v
priebehu konania nebolo sporné spoločné užívanie vyradeného motorového vozidla, a preto od tejto
sumy bolo v prospech žalovaného potrebné odpočítať polovicu z nespornej zostatkovej hodnoty, a teda
650 eur. Cena veci v bezpodielovom spoluvlastníctve strán tak predstavuje 103.340 eur, polovica z tejto
sumy predstavuje 51.670 eur, v prejednávanej veci nevyšli najavo skutočnosti, ktoré by opodstatňovali

odchýlenie sa od zásady rovnosti podielov strán na ich bezpodielovom spoluvlastníctve a túto čiastku
má žalovaný zaplatiť žalobkyni, aby sa ich podiely vyrovnali.

7. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

8. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žaloba
žalobkyne bola zamietnutá a uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný považuje rozsudok súdu prvej
inštancie za tendenčný, účelový a taký, ktorý je v rozpore s vykonaným dokazovaním. Súd prvej
inštancie uveril svedkom žalobcovej strany, na druhej strane svedkom žalovanej strany a dôkazom ním
predloženým neuveril. Súd prvej inštancie uveril žalobkyni, že o pôžičke od Z. A., B. T. a K. A. nevedela.

Toto tvrdenie súdu je však v rozpore s dokazovaním, pretože z čestného prehlásenia z 03.11.2010, ktoré
žalobkyňa podpísala, vyplynulo, že žalobkyňa si nerobí žiaden nárok na nehnuteľnosti, pretože rodinný
dom bol financovaný výlučne z peňazí, ktoré boli požičané od rodiny manžela - žalovaného. Z dôkazov
predložených žalovaným vyplýva, že žalobkyňa nevypovedala na pojednávaní 12.10.2022 pravdivo.Žalobkyňa bola nazrieť do vyšetrovacieho spisu a v čase nazretia sa vo vyšetrovacom spise nachádza
čestné prehlásenie žalobkyne z 03.11.2010, ktorého obsah namietala. Žalobkyňa teda klamala, ale súd
prvej inštancie jej uveril. Právny záver o neplatnosti čestného vyhlásenia je v rozpore s logikou, so

zákonom a podľa žalovaného, toto prehlásenie spĺňa všetky náležitosti platného právneho úkonu. Keďže
súd prvej inštancie v rozpore s § 35 a § 37 Občianskeho zákonníka vyhodnotil základný dôkaz pri obrane
žalovaného, a to čestné prehlásenie z 03.11.2010, ktoré je spojené s kúpnou zmluvou z 03.10.2010 ako
neplatné, trpí napádané rozhodnutie súdu prvej inštancie nezrozumiteľnosťou a nepreskúmateľnosťou,
keďže Civilný sporový poriadok stanovuje povinnosť súdu riadne a presvedčivo rozhodnutie odôvodniť.

Čestnéprehláseniežalobkynežalobkyňoupodpísanéakodôkazsúdprvejinštancievyhodnotilvrozpore
so zákonom. Žalovaný tvrdí, že v konaní bolo preukázané, že účastníci v čase výstavby rodinného
domu, nemali dostatok svojich vlastných peňažných prostriedkov na jeho výstavbu. Boli preukázané
príjmy účastníkov konania, ktoré nepostačovali na to, aby mohla sa takáto výstavba domu zrealizovať.
Žalobkyňa o pôžičkách vedela, a preto podpísala namietané čestné prehlásenie. Neobstojí tak tvrdenie
žalobkyne, že o žiadnych pôžičkách od rodiny žalovaného nemala vedomosť. Ďalej podľa žalovaného

bolo preukázané, že žalovaný v postavení predávajúceho neprevzal žiadnu kúpnu cenu od kupujúceho,
pretože táto kúpna cena bola použitá na úhradu dlhov, ktoré viazli na rodinnom dome so vstavanou
garážou a svedkyňa Z. A. ako kupujúca vo veci vypovedala, že k odovzdaniu a prevzatiu kúpnej ceny za
rodinný dom nedošlo, pretože ňou boli postupne splácané úvery a dlžoby manželov R. a Z. A.. Žalobkyňa
vo svojom čestnom prehlásení, ale aj pri výpovedi dňa 27.09.2020 odpovedala na otázku právneho

zástupcu žalovaného k pôžičkám - „Áno, vedela som. Oni ma informovali, oni povedali, čo idem
podpísať.“ Podľa žalovaného tak nebolo sporné, že k pôžičkách na výstavbu rodinného domu došlo.
Súd prvej inštancie sa ďalej nezaoberal námietkou žalovaného, ktorý poukazoval na to, že neprevzal
žiadnu kúpnu cenu od kupujúceho za prevádzaný rodinný dom. Svedkyňa Z. A. vo veci vypovedala,
že k odovzdaniu kúpnej ceny nedošlo. Predložila o tom aj čestné prehlásenie z roku 2019 s tým, že

všetky dlhy viaznuce na nehnuteľnostiach prevzala na základe žiadosti žalobkyne. Svedkyňa potvrdila,
že dlhy prevyšovali hodnotu nehnuteľnosti, ktorá bola značne poškodená po záplavách, že nedošlo z
jej strany k žiadnej hotovostnej platbe manželom A., ale ňou boli postupne splácané úvery a dlžoby
manželov A.. Dokonca z dokazovania vyplynul záver, že samotný návrh kúpnej zmluvy z 03.10.2010
vypracovala samotná žalobkyňa. Žalovaný dáva do pozornosti, že žalobkyňa sa pokúšala k rodinnému

domu dostať viacerými konaniami, a to trestným oznámením na žalovaného, kde trestné konanie sa
skončilo voči nemu oslobodzujúcim rozsudkom, žalobou na matku žalovaného o tom, že je polovičnou
spoluvlastníčkou rodinného domu, kde konanie bolo zastavené, keďže žalobkyňa zobrala žalobu späť.
Žalobkyňa, pokiaľ nesúhlasila s kúpnou zmluvou z 03.10.2010, mala možnosť napadnúť tento právny
úkon žalobou na súde, čo však neurobila, a preto žalovaný vzniesol námietku premlčania, avšak súd

prvej inštancie sa opäť s touto námietkou premlčania vyporiadal nesprávne. Manželstvo účastníkov bolo
právoplatnerozvedenévjanuári2014,kúpnazmluvajez03.11.2010,toznamená,ževčasezánikuBSM
tento rodinný dom už viac ako 4 roky nepatril do ich bezpodielového spoluvlastníctva. Matka žalovaného
sa dohodla s ním a jeho vtedajšou manželkou ako dlžníkmi na tom, že vyplatí za nich ako dlžníkov všetky
záväzky voči veriteľom z titulu viacerých pôžičiek. Poukázal na § 534 Občianskeho zákonníka tvrdiac,

že žiadnu písomnú zmluvu žalovaný s Z. A. o pristúpení k záväzku nemuseli uzavrieť, o to skôr, že toto
bolo dohodnuté v rámci rodiny. Takýto dôkaz, a teda písomnú zmluvu žalovaný nemusel pred súdom
preukazovať. Žalobca je toho názoru, že žalobkyňa sa chce na jeho úkor obohatiť, nakoľko má za to, že
do BSM patria iba aktíva a žiadne pasíva. Žalovaný opätovne zdôraznil, že kúpnu cenu za rodinný dom
nezískal, keďže táto išla na zaplatenie dlhov a ešte by mal vyplatiť žalobkyni podiel vo výške 51.670 eur.

Aj z toho pohľadu považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za nespravodlivé a v rozpore s vykonaným
dokazovaním. Žalobkyňa ani nevie ako sa úver splatil, súd prvej inštancie nepovažoval za potrebné
zisťovať, na základe akých skutočností - zmena v osobe dlžníka alebo pristúpenie k osobe dlžníka
došlo k vyplateniu tohto úveru treťou osobou. Aj preto je rozhodnutie nepreskúmateľné, jednostranné
a v neprospech žalovaného. Poukázala na to, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý

proces je právo účastníka konania na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Na
základe týchto dôvodov navrhol podanému odvolaniu vyhovieť.

9. Žalovaný v ďalších podaniach opätovne poukázal na to, že súd nedokázal odôvodniť ako dospel

k záveru, že prijal kúpnu cenu za prevádzaný rodinný dom. Žalobkyňa pokiaľ by nebola súhlasila z
postupom, aby nehnuteľnosť sa previedla na jeho matku a aby táto prevzala splácanie dlhov, keď
iniciátorkou tohto postupu bola práve žalobkyňa, mohla sa domáhať postupu podľa § 145 ods. 1 OZ
v lehote určenej § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, avšak takýto postup žalobkyňa nevyužila adošlo k premlčaniu jej práva, a preto tvrdí, že námietku premlčania súd prvej inštancie vyhodnotil
nesprávne. Namieta závery súdu prvej inštancie ohľadom nedostatkov čestného prehlásenia, ktoré
žalobkyňa podpísala, s tým, že takýto záver môže vysloviť iba súdny znalec. Je zarážajúce, keď v otázke

dlhov došlo k zhode strán sporu aj nadobúdateľky nehnuteľnosti, tak potom po viac ako desiatich rokoch
žalobkyňa poprie svojej výpovede, nevie preukázať odkiaľ pochádzajú peniaze, ide už o jej tretiu stále
inú verziu, pričom priamo na konaní je preukázané, že žalobkyňa klame a súd prvej inštancie sa s
takýmto jej postojom stotožní. Súd pri hodnotení dôkazov postupoval podľa jeho názoru povrchne a
riadne sa s dôkazmi neoboznámil. Práve snaha získať majetkový prospech a nehnuteľnosť žalobkyňou

a jej druhom bola dôvodom pre nezákonné trestné stíhanie a väzbu jeho osoby. V trestnom konaní bol
oslobodenýspodobžaloby.Sodstupomčasusaukázalo,žeišlookrivéobvinenie,vsúčasnostizdôvodu
nezákonného stíhania žaluje Ministerstvo spravodlivosti SR, ktoré taktiež skonštatovalo zorganizovanie
kriminalizácie jeho osoby za účelom majetkového prospechu. Má za to, že súd v civilnom konaní je
viazaný závermi z trestného konania a rozsudkom z trestného konania. Žalovaný zdôraznil, že preukázal
všetky príjmy a výdavky z manželstva. Súdu prvej inštancie pri rozhodovaní chýbala 1 položka - záväzky,

ktorévynechal,pokiaľjesudcaprirozhodovaníkomfortnýsvynechanímzáväzkovvreťazcifinancovania
majetkového prírastku, je na mieste otázka skúmania dôvodov takéhoto postupu, či nedochádza k
zneužívaniu právomoci, ohýbaniu práva, najmä preto, že sám podľa ním podaných majetkových priznaní
vie, akým spôsobom financovanie funguje. Žalobkyňa odišla zo spoločnej domácnosti s druhom pánom
E. v novembri roku 2010, s ktorým udržiavala už predtým pomer. Zavinila rozpad manželstva, nesnažila

sa, ani nepričinila sa o nadobudnutie majetku. Tieto skutočnosti uviedol žalovaný aj v trestnom konaní
6T 91/2011.

10. Žalobkyňa navrhla rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť ako vecne správny. Má za to, že súd
prvej inštancie sa vyporiadal s jednotlivými okolnosťami prípadu, tak ako mu to predtým vytýkal odvolací

súd v predchádzajúcom rozhodnutí. Z jej pohľadu najpodstatnejšiou okolnosťou je čestné vyhlásenie
z 03.11.2010, jeho platnosť, respektíve neplatnosť pre neurčitosť. K tejto otázke súd prvej inštancie
vykonal potrebné dokazovanie. Bola si vedomá úveru z U. a drobných pôžičiek, ktoré sa pri výplate
následne vracali. O pôžičkách, ktoré následne dokladoval žalovaný, nevedela a tvrdí, že takéto peniaze
od jeho rodiny požičané neboli, čo v konaní aj bolo preukázané v zmysle toho, že k reálnemu odovzdaniu

peňazí komukoľvek nedošlo. Úver získaní jedným z manželov počas trvania manželstva je záväzkom iba
tohto manžela vo vzťahu k veriteľovi. Je toho názoru, že žalovaný použil finančné prostriedky z predaja
spoločnej nehnuteľnosti pre vlastnú potrebu, nie pre spoločnú domácnosť, určite z nich neboli vyplácané
úvery, ako sa o tom snažil presvedčiť súd listinami a výsluchmi svojich príbuzných a o účelovosti tohto
postupu svedčia aj opakované prevody rodinného domu. Žalobkyňa zdôrazňuje, že nemala záujem na

úkor žalovaného sa obohatiť, uplatnila si len nárok na polovicu financií, ktoré žalovaný získal z predaja
spoločného rodinného domu a ktoré nepoužil na spoločnú domácnosť a v predmetnom vyporiadavaní
sa jednalo iba o tom, čo ako strany sporu uviedli v rámci masy BSM. V čase rozhodovania súdu už
bol vyplatený úver v U., avšak treťou osobou, preto nemohol byť zahrnutý do rozhodnutia súdu v tomto
konaní.Nikdysinerobilanároknafinančnéprostriedkyzapozemkyvovýlučnomvlastníctvežalovaného,

ktoré nadobudol pred uzavretím manželstva. Považuje za pozoruhodné, že žalovaný poukazuje na tie
najmenšie nezrovnalosti v jej výpovediach, avšak na značné nezrovnalosti a medzery vo výpovediach
vlastných, jeho a rodinných príslušníkov, už nepoukazuje.

11. Žalovaný vo vyjadrení z 31.07.2023 zotrval na svojej argumentácii vyjadrenej v podanom odvolaní.

Opätovne zdôrazňuje, že existenciu pôžičiek potvrdila žalobkyňa a až po trinástich rokoch zmenila
výpoveď za účelom získania majetkového prospechu. Podľa žalobkyne pôžičky údajne neexistovali a
údajne nedošlo k odovzdaniu peňazí, ale keďže účastníci konania peniaze počas trvania BSM nezarobili
odniekadiaľ museli tieto finančné prostriedky pochádzať.

12. Žalobkyňa vo vyjadrení z 08.08.2023 poukázala na to, že pokiaľ ide o ďalšie vyjadrenia žalovaného,
tieto sa ďalej opakujú k tomu čo už bolo prezentované v priebehu konania.

13. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

14. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v § 379 a nasl. zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu
predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného dôvodné nie je.15. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením a nesprávnym skutkovým zistením, teda či súd prvej

inštancie postupoval procesne správne, či vykonal všetky relevantne navrhnuté dôkazy, či na zistený
skutkový stav správne, v úplnosti aplikoval právne predpisy, či svoje rozhodnutie riadne zdôvodnil, a to s
prihliadnutím k tomu, že v odôvodnení rozhodnutia súd nemusí poskytnúť odpoveď na každú námietku
alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú zásadný a rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní (do pozornosti rozhodnutie ÚS SR sp.zn. II. ÚS 78/05).

16. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav
veci, vykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a z týchto vyvodil aj správny
právny záver. Zároveň odvolací súd neidentifikoval žiadnu vadu, ktorá by mala za následok nesprávne
rozhodnutievoveci.Naskutkovýchaprávnychzisteniachsúduprvejinštanciesaanivrámciodvolacieho
konania nič nezmenilo, preto si odvolací súd osvojil náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej

inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

17. Podľa § 143 Občianskeho zákonníka, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo
môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou
vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe

alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku
jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému
bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka, zánikom manželstva zanikne i bezpodielové

spoluvlastníctvo manželov.

19. Podľa § 149 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka, ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná
sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150.

20. Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie písomné potvrdenie
o tom, ako sa vyporiadali.

21. Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

22. Ustanovenie § 150 Občianskeho zákonníka sa týka vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov rozhodnutím súdu, nemá hypotézu určenú priamo právnym predpisom, ale ponecháva ju
súdu, aby podľa svojej úvahy túto sám vymedzil. Pri vyporiadaní súd vychádza z toho, že podiely
oboch bývalých manželov sú rovnaké. Výnimočne prichádza do úvahy odklon od tejto zásady, ale len v
prípadoch, ak sa preukáže také konanie alebo nečinnosť jedného z bývalých manželov, ktoré významne

ovplyvnilo manželské spolužitie a súčasne sa odzrkadlilo aj pri hospodárení so spoločným majetkom.

23. Podľa tohto zákonného ustanovenia, každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo,
čozosvojhovynaložilnaspoločnýmajetokajepovinnýnahradiť,čosazospoločnéhomajetkuvynaložilo
na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa

každý z manželov staral o rodinu a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri
určení miery pričinenia treba vziať zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

24. Základnou zásadou vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je zásada rovnosti
podielov (princíp parity). Pri uplatnení tejto zásady sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov na

majetku patriacom do ich bezpodielového spoluvlastníctva sú rovnaké. Hľadiská, z ktorých majú súdy
pri určovaní veľkosti podielov vychádzať, Občiansky zákonník podrobne a vyčerpávajúcim spôsobom
nevymedzuje. Tieto hľadiská vyplývajú z časti právnej úpravy, ktorá je dotváraná súdnym výkladom pri
rozhodovaníkonkrétnychprávnychsporov.Ustanovenie§150Občianskehozákonníkatedaprenecháva
súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy

zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností.

25. Vznik, trvanie a zánik bezpodielového spoluvlastníctva sú zásadne podmienené vznikom, trvaním
a zánikom manželstva. Predmetom bezpodielového spoluvlastníctva sú všetky hmotné veci (hnuteľnéi nehnuteľné), ktoré nadobudol niektorý z manželov zákonom dovoleným spôsobom za trvania
manželstva s výnimkami určenými v citovanom ust. § 143 Občianskeho zákonníka. Pod vyporiadaním
bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov sa rozumie nielen rozdelenie vecí tvoriacich

predmet bezpodielového spoluvlastníctva, ale komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými
spoluvlastníkmi, ktoré vznikli za trvania manželstva. Vyporiadanie sa má v zásade týkať všetkého
majetku, ktorý podľa § 143 Občianskeho zákonníka do bezpodielového spoluvlastníctva strán patril, a
ktorý existoval v čase tohto spoluvlastníctva. Pokiaľ ide o hodnotu vecí patriacich do bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov je potrebné vychádzať z tej ceny, ktorú majú veci v čase

vyporiadania.

26. Je zrejmé, že strany sporu boli manželmi od 16.12.2005 do 23.01.2014, kedy nadobudol
právoplatnosť rozsudok Okresného súdu Kežmarok zo dňa 19.11.2013 sp.zn. 3C/220/2010 o rozvode
ich manželstva. Maloletá dcéra účastníkov E. A. bola týmto rozhodnutím na čas po rozvode zverená
do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu sumou 60 eur

mesačne od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva rodičov.

27. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplynulo, že strany sporu počas trvania ich manželstva
nadobudli do bezpodielového spoluvlastníctva nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXXX, kat.úz. R., a
to rodinný dom so vstavanou garážou, súp.č. XXXX, ktorý je postavený na pozemku CKN XXX/XXX.

Výlučným vlastníkom pozemkov CKN XXX/XXX, CKN XXX/XXX a CKN XXX/XXX, kat.úz. R. bol už pred
uzavretímmanželstvažalovanýstým,žesvýstavboutohtorodinnéhodomumanželiazačalivroku2006.

28. Vo všeobecnosti platí, že v rámci rozhodovania o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov by v súvislosti s určením veľkosti podielov každého z manželov mali byť zohľadňované

predovšetkým okolnosti, ktorými sú potreby maloletého dieťaťa, zásluhy o nadobudnutie a udržanie
spoločného majetku, starostlivosť o rodinu, dieťa a obstarávanie spoločnej domácnosti, negatívne
okolnosti v manželstve, či prípadne ďalšie okolnosti. Prevažná časť odbornej literatúry a súdnej praxe
zastáva názor, že odklon od princípu rovnosti podielov je namieste iba v prípade, ak je daná zjavná
nerovnomernosť pričinenia medzi účastníkmi a zároveň zistenie, že ten, koho podiel na nadobudnutí

a udržaní spoločných vecí pri starostlivosti o dieťa a pri obstarávaní spoločnej domácnosti bol menší,
nevyužíval svoje schopnosti a možnosti. Podľa záverov súdnej praxe väčšie zásluhy na nadobudnutí
spoločného majetku zásadne nemožno bez ďalšieho priznať iba tomu manželovi, ktorý rozmnožil
spoločný majetok väčším dielom vzhľadom na svoje schopnosti a možnosti, než druhý manžel. V
súlade s výslovnou dikciou zákona totiž treba zohľadniť aj činnosť druhého manžela, ktorú vynaložil

pri starostlivosti o dieťa a obstarávanie spoločnej domácnosti. Pokiaľ sa jeden z manželov počas
manželstva riadne staral o dieťa a obstarával spoločnú domácnosť, zásadne nemožno znižovať
jeho rovnaký podiel na vyporiadavanom spoločnom majetku manželov s argumentáciou, že sa o
nadobudnutie spoločného majetku nepričinil svojim zárobkom. Samotná okolnosť, že každý z manželov
má iné predpoklady na výkon zárobkovej činnosti bez ďalšieho k nerovnomernému určeniu podielov

nevedie. Úvahu o rozdielnom určení podielov by mohlo založiť to, ak by jeden z manželov nepracoval,
hoci by pracovať mohol, a to najmä v prípadoch, keď sa práci vyhýbal (R 70/1965). Prípadný odklon
od rovnomerného stanovenia podielov musí byť vždy odôvodnený mimoriadnymi okolnosťami. Iba
skutočnosť,žejedenzmanželovdosahovalpočastrvaniabezpodielovéhospoluvlastníctvavyššiepríjmy
v porovnaní s druhým manželom, nie je dôvodom na paušalizované uplatňovanie nerovnomerného

určenia podielov v takýchto prípadoch.

29. Uvedené závery platia aj pre prejednávanú právnu vec, keď odvolací súd v zhode so súdom
prvej inštancie nezistil okolnosti, pre ktoré by mali byť určené iné, než rovnaké podiely strán
konania pri vyporiadaní ich bezpodielového spoluvlastníctva. Vykonané dokazovanie ďalej potvrdilo,

že nehnuteľnosť - rodinný dom so vstavanou garážou súp.č. XXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz.
R. žalovaný ako predávajúci odpredal kupujúcej Z. A. - svojej matke kúpnou zmluvou z 03.10.2010,
išlo o rodinný dom postavený za trvania manželstva, ktorý ako správne zistil súd prvej inštancie, patril
do bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu. Túto nehnuteľnosť, spolu s pozemkami vo výlučnom
vlastníctve žalovaného (L. XXX/XXX, CKN XXX/XXX, CKN XXX/XXX a CKN XXX/XXX, kat. úz. R.)

žalovaný odpredal svojej matke za kúpnu cenu 125.000 eur s tým, že podľa čl. 3 bod 3 kúpnej
zmluvy kupujúca sa zaviazala zaplatiť predávajúcemu - žalovanému túto kúpnu cenu v hotovosti v deň
podpísania kúpnopredajnej zmluvy.30. Nebolo sporné, že matka žalovaného Z. A. následne darovacou zmluvou zo dňa 09.10.2015 - V
XXXX/XXXX - XXXX/XX bezodplatne previedla vlastnícke právo k spornému rodinnému domu súp.č.
XXXX späť na žalovaného, ktorý je aktuálne jeho výlučným vlastníkom.

31. Základný režim majetkového spoločenstva manželov vyplýva z ust. § 145 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého bežnú správu manželov môže vykonávať každý z manželov. V ostatných
záležitostiach je potrebný súhlas oboch manželov, inak je právny úkon neplatný.

32. Podľa § 40a veta prvá Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa
ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589 a § 701 ods. 1 a 741b ods. 2, považuje sa právny
úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá.

33. Ak ide o právny úkon presahujúci bežnú správu majetku patriaceho do spoločného majetku
manželov, ktorý realizuje iba jeden z manželov, je pre vymedzenie masy spoločného majetku manželov

rozhodujúce posúdenie právnych dôsledkov takéhoto právneho úkonu. Absencia súhlasu druhého z
manželov takému manželovi umožňuje dovolať sa relatívnej neplatnosti tohto právneho úkonu.

34.Akideoprávnyúkon,ktoréhoprostredníctvomjenakladanésmajetkomtvoriacimsúčasťspoločného
majetku manželov, ktorý je právnym úkonom platným, či už preto, že ho urobili obaja manželia v zhode,

alebo ho urobil iba jeden z manželov bez súhlasu druhého, ale tento manžel sa relatívnej neplatnosti
takéhoto právneho úkonu dovolá, dôsledkom existencie tohto úkonu je skutočnosť, že majetok, ktorého
sa týka, je zákonným spôsobom vyvedený z režimu spoločného majetku manželov a predmetom
vyporiadaniavtakýchtoprípadochsamôžestaťhodnotazataktozískanýmajetok,napr.finančnáčiastka
získaná za prevod hnuteľnej alebo nehnuteľnej veci. Nedovolanie sa relatívnej neplatnosti právneho

úkonu, ktorým bolo z tzv. nebežnej záležitosti nakladané s majetkom tvoriacim súčasť spoločného
majetku manželov, má za následok možné vyporiadanie iba tých hodnôt, ktoré boli prostredníctvom
platného právneho úkonu získané (uznesenie NS ČR sp.zn. 22Cdo/2055/2011).

35. Relatívne neplatným je taký úkon, ktorého platnosť alebo neplatnosť závisí od toho, či osoba, ktorá

je oprávnená relatívnu neplatnosť namietať, toto svoje právo uplatní. Relatívna neplatnosť spočíva na
vyvrátiteľnej právnej domnienke platnosti právneho úkonu. Jej právna podstata spočíva v tom, že úkon,
pri ktorom dôvod relatívnej neplatnosti od počiatku existuje, pozerá sa naň ako na platný a následky
neplatnosti nastanú až po uplatnení práva domáhať sa neplatnosti z uvedeného dôvodu. Oprávnenou
osobou, ktorá môže namietať určenie relatívnej neplatnosti môže byť jeho účastník, ale aj osoba, ktorá

nebola účastníkom právneho úkonu, ale je ním dotknutá, napr. pokiaľ ide o chýbajúci súhlas druhého
manžela v nie bežných veciach týkajúcich sa nakladania s majetkom v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov. Platnosť úkonu sa označuje ako podmienená platnosť v tom zmysle, že je na úvahe a
iniciatíve dotknutého subjektu, či sa platnosti právneho úkonu dovolá alebo nie. V prípade, ak dotknutý
účastník úkon akceptuje, úkon ostáva platný so všetkými následkami, a to napriek vade a tento stav je

rešpektovaný aj príslušnými orgánmi a súdmi.

36. Takáto situácia nastala aj v prejednávanej veci, keď nebolo sporné, že žalobkyňa svoje subjektívne
právo dovolať sa relatívnej neplatnosti kúpnej zmluvy z 03.10.2010 neuplatnila, v dôsledku čoho je
kúpna zmluva uzatvorená medzi žalovaným a jeho matkou úkonom platným. Predmetnú nehnuteľnosť -

rodinný dom súp. č. XXXX, kat. úz. R. tak už nebolo možné zahrnúť do bezpodielového spoluvlastníctva,
avšak táto skutočnosť má za následok, že je možné vyporiadať tie finančné prostriedky, resp. hodnoty,
ktoré boli prostredníctvom platného právneho úkonu získané (do pozornosti tiež R 42/1972). Súd
prvej inštancie v tejto súvislosti správne zdôraznil, že predmetom vyporiadania vzájomných vzťahov
strán sporu je suma získaná za prevod vlastníckeho práva uvedeného rodinného domu a tento nárok

uplatnila žalobkyňa včas v rámci zákonom určenej trojročnej lehoty na vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva bývalých manželov (§ 149 OZ).

37. Žalovaný v priebehu konania netvrdil, že by sa na rodinný dom, postavený za trvania manželstva
použili jeho výlučné finančné prostriedky, ale argumentoval tým, že na realizáciu stavby sa použili

peňažné prostriedky z pôžičiek poskytnutých od jeho matky Z. A., starej matky B. T. a brata K. A. (čl.
117 a nasl.).38. Súd prvej inštancie dôsledne vysvetlil z akých dôvodov sa s touto argumentáciou žalovaného
nestotožnil. Matka žalovaného Z. A. vo svojej výpovedi uvádzala, že stranám sporu na výstavbu
rodinného domu požičala celkovo 39.833 eur (1 200 000,- Sk), 11.000 libier a 50.000 Kč, stalo sa

tak po častiach, bez uzatvorenia písomných zmlúv, nevedela uviesť časové obdobie, kedy k požičaniu
finančných prostriedkov malo dôjsť s tým, že väčšinu týchto prostriedkov mala uschované doma v
hotovosti.

39. Žalovaný ďalej predložil zmluvu o pôžičke vyhotovenú 13.11.2010 (čl. 177), podľa ktorej B. T.

potvrdila, že poskytla stranám sporu dňa 08.06.2007 pôžičku 200.000 Kč, ale keďže manželia A. sa
rozvádzajú, ústna dohoda sa mení na dodatočnú písomnú zmluvu, dlžník sa zaviazal pôžičku splatiť v
hotovosti jednorazovo po ukončení rozvodu a majetkovom vysporiadaní do jedného mesiaca.

40. Podľa ďalšej zmluvy vyhotovenej dňa 11.01.2011 brat žalovaného K. A. potvrdil, že požičal stranám
sporu od roku 2007 do roku 2009 finančné prostriedky 1.600 000 Kč v hotovosti, ale vzhľadom k

meniacim sa okolnostiam, keď manželia A. sa rozvádzajú, ústna dohoda sa mení na dodatočnú písomnú
zmluvu. Dlžník sa podľa tejto zmluvy o pôžičke ju zaviazal splatiť v hotovosti do 01.03.2011 s tým, že v
prípade omeškania má veriteľ nárok na úrok z omeškania vo výške 0,06 % z dlžnej čiastky za každý aj
začatý deň omeškania. Obec tieto zmluvy podpisoval žalovaný ako dlžník (čl. 183).

41. Vzhľadom na uvádzanú časovú súslednosť udalostí súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil
dôvody, pre ktoré uveril žalobkyni, že vedela o požičaných nižších finančných sumách pri výstavbe
rodinného domu, ku ktorým sa vyjadrovala aj v trestnom konaní (OS Kežmarok sp. zn. 6T 91/2011),
ale nemala vedomosť o vyššie popísaných pôžičkách, ktoré mali byť poskytnuté Z. A., B. T. a K. A..
Nebolo nepochybne preukázané, že by pôžičky v uvedenom rozsahu boli zároveň manželom aj reálne

odovzdané, zmluvy o pôžičke v písomnej forme boli uzatvorené resp. vyhotovené dodatočne vzhľadom
na deklarovanú zmenu okolností vo vzťahu medzi bývalými manželmi a výpovede svedkov Z. A. a K.
A. ohľadom sumy požičaných finančných prostriedkov a kedy k ich odovzdaniu malo dochádzať, neboli
jednoznačne podporené prípadnými inými listinnými dôkazmi, aj keď malo ísť o vysoké finančné čiastky.

42. V súvislosti s pôžičkami nebolo sporné to, že stranám konania bol 17.09.2007 poskytnutý úver od
U., a.s. vo výške 500.000 Sk (16.597 eur), ktorý však bol za trvania manželstva uhradený treťou osobou,
preto ho nebolo možné vyporiadať v prebiehajúcom konaní. Odvolací súd zdôrazňuje, že Občiansky
zákonník nemá výslovné ustanovenie o tom, ako majú byť vyporiadané pohľadávky a dlhy manželov,
ktoré sú spojené s ich bezpodielovým vlastníctvom a vznikli za jeho trvania. Tieto pohľadávky a dlhy

totiž podľa § 143 OZ nepatria do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na tieto vzťahy ale možno
primerane použiť ust. § 149 a 150 OZ a vykonať ich vyporiadanie. Vyporiadanie týchto spoločných práv
a povinností sa však týka vzťahov medzi manželmi a nezasahuje do práv a povinností tretích osôb, ktoré
niesúúčastníkmikonaniaovyporiadaniebezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,aktorýmzostávajú
nedotknuté všetky ich práva a námietky, vrátane námietky premlčania (do pozornosti R 42/1972).

43. Odvolací súd sa ďalej v závislosti od vykonaného dokazovania stotožňuje so záverom súdu prvej
inštancie aj v tom, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve zo dňa 03.10.2010 v sume 125.000 eur
za odpredávaný rodinný dom súp.č. XXXX bola žalovanému vyplatená, a preto ju správne v konaní aj
vyporiadal. Skutočnosť, že došlo k vyplateniu kúpnej ceny v prospech žalovaného ako predávajúceho

potvrdzuje samotný obsah kúpnej zmluvy, jej čl. 3 bod 3. Pokiaľ účastníci kúpnej zmluvy aktuálne tvrdia,
že žalovaný kúpnu cenu neprevzal z dôvodu, že jeho matka Z. A. ako kupujúca vyplatila všetky záväzky
bývalých manželov, uvedené v konaní nepochybne preukázané nebolo. Súd prvej inštancie v tomto
smere správne akcentoval, že kupujúca sa nevedela vyjadriť k okruhu konkrétnych veriteľov, ktorých
pohľadávky mala po nadobudnutí vlastníckeho práva k rodinnému domu uhradiť a v akom rozsahu.

44. Súd prvej inštancie sa dostatočne a zrozumiteľne vyjadril aj k námietkam žalovaného smerujúcim
k tomu, že žalobkyňa sa v čestnom prehlásení zo dňa 03.11.2010 (čl. 32 a 33) právne relevantným
spôsobom vzdala nárokov k rodinnému domu súp. č. XXXX, kat. úz. R. z dôvodu, že výstavba tejto
nehnuteľnosti bola financovaná výlučne z prostriedkov požičaných od rodiny žalovaného. K uvedenému

je potrebné zdôrazniť, že toto podanie označené ako Čestné prehlásenie žalobkyne malo byť podľa
obsahu dodatkom k inému právnemu úkonu, a to k už spomínanej kúpnej zmluve z iného obdobia,
konkrétnezodňa03.10.2010,uzatvorenejmedzižalovanýmajehomatkouZ.A..Žalobkyňaúčastníčkou
tejto zmluvy nebola a ak aj pravosť jej podpisu bola osvedčená pred pracovníčkou poverenou príslušnýmnotárom, notár bez ďalšieho neosvedčil aj pravdivosť skutočností uvádzaných v tejto listine (§ 58 ods.
4 Notárskeho poriadku, čl. 33 spisu). Prvoinštančný súd správne poukázal na nezrozumiteľnosť tohto
prehlásenia (§ 37 ods. 1 OZ), keď nemožno zistiť, akú vôľu mala žalobkyňa v tomto prehlásení vyjadriť

v nadväznosti na kúpnu zmluvu, ktorá bola uzatvorená v iný deň a ktorej účastníčkou sama nebola. Súd
prvej inštancie k tomuto prehláseniu vypočul aj žalobkyňu (čl. 430 a nasl.), ktorá poukazovala na to, že
o jeho obsahu vedomosti nemala a zdôrazňovala okolnosti, za ktorých došlo k jeho podpísaniu.

45.Napokonpokiaľžalovanýtvrdil,žezažalobkyňuuhradilvobdobíoddecembra2015doaugusta2020

pôžičky použité na chod domácnosti a jej osobné potreby, súd prvej inštancie poukázal opodstatnene
na to, že tieto platby neboli špecifikované spôsobom, ktorý by odôvodňoval ich vyporiadanie v danom
konaní, vzhľadom na obsah predložených listinných dôkazov (čl. 293 a nasl.).

46. Súd prvej inštancie v súlade s uvedenými závermi následne správne rozhodol o vyporiadaní
finančných prostriedkov, ktoré žalovaný získal z predaja spoločnej nehnuteľnosti, rodinného domu

súp. č. XXXX, kat. úz. R. v rozsahu 125.000 eur, od ktorých za účelom určenia majetkovej hodnoty
podielu žalobkyne odpočítal cenu pozemkov vo výlučnom vlastníctve žalovaného (20.360 eur), čo
medzi stranami nebolo sporné. Od sumy 52.320 eur súd prvej inštancie odpočítal polovicu hodnoty
spoločne užívaného motorového vozidla vo výške 650 eur. Ustálil, že majetková hodnota z vecí, ktoré
boli predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva tak predstavuje sumu 103.340 eur, z ktorej polovica

je daná rozsahom 51.670 eur. Žalobkyni tak prikázal hodnotu finančných prostriedkov za odpredanú
nehnuteľnosť vo výške 51.670 eur. Zdôraznil, že nevyšli najavo okolnosti, ktoré by opodstatňovali
odchýlenie sa od zásady rovnosti podielov strán na ich bezpodielovom spoluvlastníctve.

47. Odvolací súd ďalej konštatuje, že podľa obsahu spisu obe strany konania mali vytvorený dostatočný

časový priestor, aby sa mohli vyjadriť k veci samej, k úkonom realizovaným prvoinštančným súdom a
navrhovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Z postupu prvoinštančného súdu nemožno vyvodiť,
že by akceptoval výlučne vyjadrenia žalobkyne, ale postupoval a o veci rozhodol tak, ako to vyplynulo
z dokazovania, ktoré navrhovali obe strany sporu.

48. So zreteľom na všetky uvádzané dôvody je potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie správnym
spôsobom ustálil rozsah vyrovnacieho podielu, ktorý je žalovaný z titulu zaniknutého BSM povinný
vyplatiť žalobkyni a odvolací súd konštatuje, že správnemu výroku rozhodnutia o veci samej zodpovedá
aj správny výrok o trovách konania strán sporu. Súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil dôvody, pre
ktoré vo veci rozhodol spôsobom uvedeným v preskúmavanom rozhodnutí a odôvodnenie rozhodnutia

zodpovedá kritériám určeným v § 220 ods. 2 CSP. Nemožno konštatovať, že by rozhodovacím procesom
súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti strán konať pred súdom a k porušeniu ich práv na
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nemožno považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní rozhodnutie podľa predstáv
odvolateľa.

49. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1,
2 CSP.

50. O trovách tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods.

1 CSP. So zreteľom na výsledok odvolacieho konania žalovaný nemá právo na náhradu trov a žalobkyňa
trovy tohto štádia konania priznať nežiadala.

51. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 CSP).Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné
doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).